Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200278
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101475682/2020 zo dňa 23. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101475682/2020 zo dňa 23. septembra 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100966391/2020

zo dňa 2. júna 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100966391/2020 zo dňa

02.06.2020 podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nevyhovel
žiadosti žalobcu zo dňa 29.04.2020 o vrátení daňového preplatku na dani z príjmu fyzickej osoby
vyplývajúceho z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 vo
výške XXX,XX €.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený daňový preplatok vo výške

XXX,XX € použil správca dane podľa § 79 v nadväznosti na § 55 ods. 6,7 Daňového poriadku na
čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške XXX,XX € vyplývajúce
z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 splatného dňa
02.04.2012.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké dôvody, aké sú predmetom žalobného návrhu.

4. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 101475682/2020 zo dňa 23.09.2020 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100966391/2020 zo dňa 02.06.2020.5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt podal dňa 29.04.2020 daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby, typ A za rok 2019, v ktorom vychádzal daňový preplatok v sume XXX,XX
€ a daňový bonus v sume XXX,XX € a zároveň požiadal o ich vrátenie. V danom prípade správca dane

nevyhovel žiadosti daňového subjektu a daňový preplatok v sume XXX,XX € nevrátil z dôvodu jeho
započítania na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku vyplývajúceho z daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2011, splatného dňa 02.04.2012.

6. Uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 25 OdK/214/2018 zo dňa 24.10.2018, zverejnené v

Obchodnom vestníku č. 213/2018 dňa 06.11.2018 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – žalobcu a
do funkcie správcu ustanovil JUDr. Marieta Katona, so sídlom kancelárie Korzo Bélu Bartóka 5119/14F,
929 01 Dunajská Streda. Podľa bodu IV. predmetného uznesenia súd oddlžil dlžníka tak, že ho
zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Dňa 05.11.2019 bol v Obchodnom
vestníku č. 213/2019 zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje

náklady konkurzu. Po skončení konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu, a teda právna úprava
uvedená v § 167c ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), podľa ktorej nie je možné započítať pohľadávky vzniknuté pred
a po vyhlásení konkurzu, po zrušení konkurzu správcom nebránila správcovi dane, aby pri použití
daňového preplatku vyplývajúceho z daňového priznania za rok 2019 postupoval podľa § 79 a 55

Daňového poriadku.

7. V prípade zrušenia (skončenia) konkurzu správcom, účinky oddlženia dlžníka zostávajú zachované,
to znamená, že dlžník je oddlžený. Pohľadávky správcu dane v rozsahu v akom neboli uspokojené
nezanikli, ale nie sú vymáhateľné. Daňové nedoplatky dlžníka zanikajú v zmysle § 84 ods. 1 písm. f)

Daňového poriadku až po šiestich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára
alebo oddlženia podľa ZKR. Použitie (započítanie) daňového preplatku na nedoplatky daňového
subjektu podľa § 79 Daňového poriadku nie je vymáhaním v zmysle príslušných ustanovení Daňového
poriadku, ako sa domnieva daňový subjekt. Na základe uvedeného odvolací orgán uvádza, že správca
dane postupoval správne, keď po zrušení konkurzu použil daňový preplatok uplatnený v podanom

daňovom priznaní za rok 2019 na čiastočnú úhradu nevymáhateľných, no nezaniknutých daňových
nedoplatkov daňového subjektu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.

8. Pokiaľ ide o tvrdenie daňového subjektu, že daňové nedoplatky, na ktoré správca dane použil daňový
preplatok sú premlčané, odvolací orgán uvádza, že premlčanie je kvalifikované ako plynutie času a

je založené na neuplatnení práva v stanovenej lehote oprávneným subjektom, v dôsledku čoho je
možné výkon práva (vymáhanie) odvrátiť vznesením námietky premlčania. Na premlčanie správca
dane nie je povinný prihliadnuť z úradnej moci, urobí tak len na základe oprávnenej námietky podanej
daňovým subjektom a len v rozsahu uplatnenej námietky. O námietke vznesenej daňovým subjektom
v podanom odvolaní rozhodol správca dane (keďže ide o samostatné konanie) tak, že rozhodnutím č.

101328904/2020 zo dňa 18.08.2020, doručené dňa 21.08.2020 námietke daňového subjektu čiastočne
vyhovel z dôvodu, že právo na vymáhanie časti daňového nedoplatku bolo premlčané a na časť
daňového nedoplatku právo na vymáhanie nie je premlčané. Pretože použitie daňového preplatku na
nedoplatky daňového subjektu podľa § 79 Daňového poriadku nie je vymáhaním v zmysle príslušných
ustanovení daňového poriadku, bol postup správcu dane v súlade so zákonom aj v prípade, keď

preúčtoval daňový preplatok na premlčané daňové nedoplatky.
II.
Žaloba

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 01.12.2020 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť

rozhodnutí správnych orgánov, pričom poukázal na to, že podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku účinného do 31.12.2019, daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu
v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická osoba a to v rozsahu neuspokojených
prihlásenýchpohľadávokaneuspokojenýchpohľadávokprotipodstate,ktorézostalipozrušeníkonkurzu
a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Žalobca v nadväznosti na citované zákonné

ustanovenie zdôrazňuje, že daňový nedoplatok u fyzickej osoby zaniká v prípade, ak bol na túto
osobu vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom
dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas
skúšobného obdobia. S poukazom na toto ustanovenie daňový nedoplatok na dani z príjmov fyzickejosoby vyplývajúce z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011
splatný02.04.2012zanikoldňomzverejneniauzneseniasúduvObchodnomvestníkuooddlženídlžníka,
teda dňom 06.11.2018 a preto postup správcu dane, ktorým vymáha zaniknutý dlh je v rozpore so

zákonom.

10. Okrem toho žalobca poukázal, že na to, aby mohol správca dane použiť daňový preplatok na úhradu
nedoplatku na inej dani, je nutná existencia takéhoto nedoplatku. Poukázal na § 85 ods. 1,3 Daňového
poriadku, v súvislosti s premlčaním nároku. Žalobca vzniesol námietku premlčania v zmysle § 83 ods. 3

Daňového poriadku na vymáhanie daňového nedoplatku vzniknutého z dani príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2011 splatného 02.04.2012 a to v celom rozsahu, teda aj vo výške XXX,XX €, v
ktorej bol na jeho úhradu použitý daňový preplatok vo výške XXX,XX €. Žalovaný neprihliadol vo svojom
rozhodnutí ani na skutočnosť, že nedoplatok žalobcu sa stal premlčaným.

11. Žalobca ďalej poukázal na § 166a ods. 1 ZKR., § 166e ods. 1 ZKR a ods. 2 citovaného ustanovenia,

pričom poukázal na skutočnosť, že pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu a zároveň žalobca
uviedol Daňový úrad Trnava do zoznamu veriteľov, čím si splnil svoje zákonné povinnosti v plnom
rozsahu a tak mal byť legitímne oddlžený aj od pohľadávky Daňového úradu Trnava. Na jednej strane
o oddlžení má súd rozhodnúť tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba konkurzom alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ods. 1 ZKR) a to v rozsahu, v akom nebudú

uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Lexikálny význam slova „zbaviť“ je napr. vziať,
zobrať, odňať, oslobodiť od povinnosti, čo by mohlo vyvodzovať dojem, že dlžník by už nemal byť
dlžníkom týchto pohľadávok. Takýto záver je však v protiklade s § 166e ods. 2 - 4 ZKR. Z ustanovenia
§ 166e ZKR vyplýva, že v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, sú pohľadávky voči dlžníkovi len
nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky má vo svojej podstate podobné účinky ako premlčanie

pohľadávky. Na rozdiel od premlčania, na ktoré súd prihliada len na námietku účastníka konania, zákon o
konkurze a reštrukturalizácii však prikazuje na nevymáhateľnosť pohľadávky prihliadať aj bez námietky
dlžníka (§ 166 ods. 4 prvá veta ZKR).

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2021 žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že zániku
daňového nedoplatku v súvislosti so splatnosťou dane za rok 2011 dňa 04.02.2012 a následným
zverejnením uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku 16.11.2018 žalovaný uviedol, že

v prípade oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii daňové nedoplatky dlžníka
nezanikajú v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a oddlžením sa stávajú nevymáhateľnými,
pričom právny inštitút započítania nie je vymáhaním.

13. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaný uviedol, že o tejto námietke, ktorú vzniesol žalobca v

podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol správny orgán v samostatnom konaní, a
to rozhodnutím č. 101328904/2020 zo dňa 18.08.2020 doručením 21.08.2020, kedy námietke žalobcu
čiastočne vyhovel z dôvodu, že právo na vymáhanie časti daňového nedoplatku bolo premlčané a na
časť daňového nedoplatku právo na vymáhanie premlčané nebolo.

14. V súvislosti s námietkou žalobcu z pohľadu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii
žalovaný uviedol, že v skončení konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu, a teda právna úprava
uvedená v § 167c ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého nie je možné započítať pohľadávky
vzniknuté pred a po vyhlásení konkurzu nebránila správcovi dane, aby pri použití daňového preplatku
vyplývajúceho z daňového priznania za rok 2019 postupoval podľa § 79 a 55 Daňového poriadku.

Započítaním nie je vymáhanie v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku z hľadiska
systematického usporiadania právnej normy daňové preplatky a daňové nedoplatky upravuje daňový
poriadok v časti Tretia hlava, I. a II. Oddiel a daňové exekučné konanie upravuje daňový poriadok v časti
Štvrtá hlava, I. Oddiel, z čoho je zrejmé, že ide o samostatné konania v rámci daňového poriadku.

IV.
Replika a duplika15. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 03.03.2021, v ktorej uviedol, že daňový
nedoplatokvznikolpredvyhlásenímkonkurzu,pričomžalobcaDaňovýúradTrnavaakoveriteľuviedoldo
zoznamu veriteľov, čím si splnil svoje zákonné povinnosti v plnom rozsahu. Správca dane si predmetnú

pohľadávku v rámci konkurzného konania prihlásil, čo žalovaný ani nepopiera. V prípade žalobcu bolo
rozhodnutie o oddlžení zverejnené v Obchodnom vestníku 06.11.2018 a tým dňom s poukazom na § 84
ods. 1 Daňového poriadku účinného do 31.12.2019 došlo k zániku daňového nedoplatku tohto daňového
dlžníka a preto započítanie zaniknutého daňového nedoplatku je neprípustné, keďže započítať možno
iba existujúce pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

započítanie daňového nedoplatku najprv argumentoval neskôr účinnou právnou úpravou, kde uviedol
daňové nedoplatky, že daňové nedoplatky dlžníka zanikajú v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku, až po 6-tich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo
oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom predmetná právna úprava bola účinná
až od 01.01.2020, teda až po zverejnení uznesenia konkurzu súdu o oddlžení žalobcu v Obchodnom
vestníku.

16.Oduvedenejirelevantnejargumentáciežalovanývrámcivyjadreniavsprávnejžalobeupustil,vrámci
svojho vyjadrenia v správnej žalobe opiera svoj postup o ustanovení všeobecného zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sa pohľadávka oddlžením dlžníka stáva nevymáhateľná, pričom
osobitnú právnu úpravu v zmysle daňového poriadku ohľadom zániku nedoplatkov v dôsledku oddlženia

dlžníka úplne odignoroval.

17. V súvislosti s námietkou premlčania žalobca poukazuje na § 87 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle
ktorého možno započítať len nepremlčané pohľadávky. S poukazom na cit. zák. ustanovenie započítať
možno len daňový nedoplatok s pohľadávkou daňového dlžníka za podmienky, že pohľadávka nie je

premlčaná, čo prvostupňový orgán, ako aj žalovaný ako druhostupňový orgán neaplikovali a konali tak
nad rámec zákona, keď započítanie premlčaných pohľadávok uskutočnili, čo je neprípustné.

18. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne nevymáhateľnosti daňového nedoplatku žalovaný vo
svojom vyjadrení uvádza, že prejednanie veci po skončení konkurzu bolo podľa jeho názoru započítanie

pohľadávok vzniknutých pred a po vyhlásení konkurzu možné. S uvedeným názorom sa žalobca
nestotožňuje. Už vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje na zrušenie konkurzu správcom dlžníka, keď
správca v Obchodnom vestníku zverejnil dňa 05.11.2019 oznam o zrušení konkurzu a to z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, čo ale v danom prípade nemá žiadnu právnu
relevanciu.

19. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 OdK/214/2018 došlo nielen k vyhláseniu konkurzu
na majetok žalobcu ako dlžníka, ale súčasne aj k oddlženiu žalobcu tak, že ho zbavil všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojený iba v tomto konkurze a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a
dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V prípade žalobcu síce správca dane podľa § 167 v ods. 1 ZKR

zrušil konkurz na majetok žalobcu, ale zrušeniu rozhodnutia o oddlženie žalobcu nedošlo. K zrušeniu
rozhodnutia o oddlžení môže v zmysle § 167v ods. 3 ZKR dôjsť len uznesením konkurzného súdu,
ktorým súd konkurzné konanie zastaví v prípade, že nie sú dané podmienky pre vedenie konkurzu, čo
v danom prípade nebolo uskutočnené.

20. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

21. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku účinného do 31.12.2019 daňový nedoplatok zanikne
dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka zverejnenia uznesenia
súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených
prihlásenýchpohľadávokaneuspokojenýchpohľadávokprotipodstate,ktorézostalipozrušeníkonkurzu
a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

22. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané
po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný
predpis 48) neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektuvýzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola
výzva doručená.

23. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník
vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný
účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

24. Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo

splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

25. Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze

alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.

26. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči

dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

27. Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez
námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania

pohľadávky.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. júna 2025, pretože boli splnené

podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16. apríla 2025 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Krajský súd v Trnave
rozsudkom č. k. 14S/92/2020-61 zo dňa 17.02.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, ktorý však Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/60/2022 zo dňa 30.05.2024 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie.

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/92/2020-61 zo
dňa 17.02.2022 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/60/2022 zodňa 30.05.2024 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3S/81/2024.

29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101475682/2020 zo dňa 23. septembra 2020, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 100966391/2020 zo dňa 2. júna 2020, v zmysle
ktorého podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku

na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 vo výške XXX,XX €.

30. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedenom v rozsudku sp. zn. 1Sfk/60/2022
zo dňa 30.05.2024 poukazuje na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2020
zo dňa 27.01.2021 podľa ktorého „35. Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci
z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku

vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným
plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa
v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového
prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a

priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje
vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené
pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi
nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie,
ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie

a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení
reštrukturalizáciedlžníkazaťažovalizáväzkymajúcepôvodvobdobíspredvyhláseniareštrukturalizácie,
pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce
záväzky.

36. Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným
v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní
sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR)
a reštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa
považujútie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže

povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za
predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje
pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.

37. Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za

oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie
obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do dňa povolenia
reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred
rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni
začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie

§ 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok
z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného
konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po
rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR
do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu

za odpustené.

38. V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené
splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým
nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane

na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku
z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku).
Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje
rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňovéhopriznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm.
a/, b/, c/ daňového poriadku).

39. Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti
pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné
vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom
o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového
poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie

postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR.

40. Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým
dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu
zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba
prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane

pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené
do povolenie reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil
a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia
daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej
predchádzajúcej právnej úpravy.

41. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím
o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na
plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou
jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými

sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so
zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky.
Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).

42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona

a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka
kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane
vyrubená.Právnydôvodivýškatakejtopohľadávkypreúčelyjejprihláseniavreštrukturalizačnomkonaní
sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené
rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania

a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.

43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky
a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup
správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá

sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila
správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej
splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna
úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto
zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.

44. Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky
z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii
s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia
reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len

autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.

45. Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016
Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť

pohľadávkyniejepodmienkouvznikupohľadávkyasprávnympostupomprerozlíšeniestaréhoanového
dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové
okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na
úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vznikua prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených
nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah
a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným

pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR).

46. Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie
reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených
predreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má

v zmysle § 159 ZKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi)
neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné
pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou
plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené.

47. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný

pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej
lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového
poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné
uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39
tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať

tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/
daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR).

48. Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania
úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred

vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení
reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel
reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie
štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred
ostatnými veriteľmi.“

32. Vzhľadom na vyššie uvedený rozsudok správny súd konštatuje, že úprava reštrukturalizácie podľa §
108 a nasl. ZKR a úprava oddlženia podľa § 166 a nasl. ZKR nie sú totožné, avšak vychádzajúc z účelu
zákona plnia rovnaký účel, ktorým je ozdravenie predĺženého subjektu, a preto sa aj na daný prípad
aplikuje uvedený rozsudok veľkého senátu, aj keď sa týka reštrukturalizácie. Zo stabilnej judikatúry

kasačného súdu vyplýva, že účelom inštitútu oddlženia je urobiť za minulosťou dlžníka „hrubú čiaru“
a umožniť mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce
z obdobia spred oddlženia.

33. Z administratívneho spisu je zrejmé, že uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn.

25OdK/214/2018 zo dňa 24.10.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 213/2018 dňa 06.11.2018
súd vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a podľa bodu IV. predmetného uznesenia súd oddlžil žalobcu
tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Správca dane si v rámci
konkurzného konania pohľadávku prihlásil. Dňa 05.11.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 213/2019

zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
34. Správny súd k veci uvádza, že už dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia súdu o oddlžení
žalobcu v Obchodnom vestníku dňa 06.11.2018 nastala ex lege nevymáhateľnosť predmetnej
pohľadávky správcu dane z titulu aplikácie § 166e ods. 2 ZKR. Nevymáhateľnosť pohľadávky v zmysle
§ 166e ods. 2 ZKR znamená, že ich veriteľ nemôže vymáhať. Dlhy dlžníka nezanikajú, ale stávajú

sa nevymáhateľné v takom rozsahu, v akom sa neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového
kalendára. Skutočnosť, že predmetný daňový nedoplatok vznikol pred rozhodným dňom a vzťahuje sa
naň § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, je skutočnosťou medzi účastníkmi nespornou. Z uvedeného dôvodu
tak vyplýva aj nutnosť aplikácie § 166e ods. 2 ZKR na tento daňový nedoplatok, pričom toto ustanovenie
spôsobuje nevymáhateľnosť daňového nedoplatku. Predmetný daňový nedoplatok tak nezanikol, len

sa stal nevymáhateľný. S odkazom na bod 39 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn.
1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021 správny súd uvádza, že s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel
oddlženia sledovaný ZKR je potrebné na vec prednostne aplikovať ustanovenia ZKR.35. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o nevymáhateľnú pohľadávku a vzhľadom na to, že možné
použitie daňového bonusu, ktorého sa žalobca domáhal, na úhradu takejto nevymáhateľnej pohľadávky
podľa § 79 a § 55 Daňového poriadku by popieralo účel oddlženia uvedený vyššie, má podľa názoru

správneho súdu postup žalovaného, ktorý daňový preplatok vo výške XXX,XX € použil na čiastočnú
úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011, za následok
nezákonné zvýhodnenie štátu ako jedného z veriteľov na úkor ostatných veriteľov. Pohľadávka, ktorá
vznikla pred oddlžením sa teda oddlžením žalobcu stala nevymáhateľnou, čím bol naplnený účel
oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu a tiež by

neprimerane zvýhodňoval štát oproti iným veriteľom. Čo je neprípustné.

36. V danej veci daňové orgány postupovali nesprávne keď na vec prednostne neaplikovali ustanovenia
ZKR, konkrétne § 166a ods. 1 písm. a) a § 166e ods. 2. Pohľadávky, ktoré podliehajú oddlženiu
v rozsahu v akom nie sú uspokojené na základe rozvrhu sa totiž stávajú ex lege nevymáhateľné.
Nevymáhateľné pohľadávky môže dlžník splniť, ale veriteľ ich nemôže voči dlžníkovi vymáhať. Na

nevymáhateľnosť pohľadávky je súd povinný prihliadať ex offo a orgán verejnej moci hľadí na dlžníka
vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, tak ako keby rozhodol o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky.

37. K námietke premlčania v zmysle § 85 ods. 3 Daňového poriadku správny súd uvádza, že je

bezpredmetná. Ako už správny súd uviedol, na vec je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia
ZKR a navyše správny súd k veci dodáva, že následkom premlčania je nevymáhateľnosť predmetnej
pohľadávky, ktorá však už nastala podľa § 166e ods. 2 ZKR.

38. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Daňové orgány musia v ďalšom konaní
prednostne aplikovať ustanovenia ZKR a rešpektovať právne závery uvedené v rozsudku veľkého
senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, tak aby nedošlo k zmareniu účelu
oddlženia a k zvýhodneniu správcu dane ako veriteľa na úkor ostatných veriteľov.

39. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa
ktoréhosatrovykasačnéhokonaniasapovažujúzasúčasťtrovkonaniapredsprávnymsúdom,oktorých
má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako
rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené, správny
súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467

ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal.

40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.