Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200007
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, C., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných
prostriedkov, Vajanského 2, P.O.BOX3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn.
OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-
TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 a rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 a vec

vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj
len ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021

(ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke
vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018
Z.z.“) zrušil rozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 vydaný podľa §149 ods. 1
zákona č. 106/2018 Z. z. a v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z.
uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX eur. Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca porušil povinnosť
podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v
ustanovených lehotách vozidlo zn. Ford focus, M1, VIN: E., EČV: F. (ďalej aj len ,,motorové vozidlo“)

pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom,
čím sa dopustil správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor
opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím č. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení citoval odvolanie žalobcu. Krajský súd

v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 zrušil rozhodnutie sp. zn. OU-DS-
OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu a vrátil vec prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie, preto bol prvostupňovým rozhodnutím zrušený rozkaz o uložení pokuty za správny
delikt za nepodrobenie vozidla pravidelnej technickej kontrole č. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa27.09.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že pokiaľ bolo vozidlo technicky nespôsobilé na
premávku na pozemných komunikáciách, žalobca ako prevádzkovateľ vozidla mal možnosť vozidlo
dočasne vyradiť na čas nevyhnutný na vykonanie nápravy. Vozidlo nebolo dočasne vyradené

z premávky, tabuľky s EČ malo pridelené, preto bolo vozidlo v premávke bez ohľadu na jeho skutočný
technický stav. Prevádzkovateľ si nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona
č. 106/2018 Z. z., preto mu bola uložená pokuta. Nesúhlasí s námietkou o prieťahoch v konaní,
lebo po správoplatnení rozsudku KS v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021
( právoplatný dňa 22.06.2021) mu bol zo súdu vrátaný zapožičaný administratívny spis dňa 26.07.2021

a dňa 25.8.2021 bol už žiadaný žalobca predložiť potvrdenie, že bolo vozidlo od apríla 2019 v servise
z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy (ďalej len „potvrdenie“).

II.
Žaloba

3. Žalobca sa správnou žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.01.2022 domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021,
ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo
dňa 30.09.2021. Žiadal zrušiť obe rozhodnutia, uplatnil si trovy konania.

4. Žalobca namieta, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s
medzinárodnými zmluvami a Ústavou Slovenskej republiky, v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods.
5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „správny
poriadok"), § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, § 46 správneho poriadku a § 47 ods. 2, ods. 3
správneho poriadku.

5. Žalobca namieta, že žalovaný nereflektoval na rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo
dňa 07.04.2021, ktorý zrušil rozhodnutie o odmietnutí odporu zn. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa
28.11.2019 a v bode 9 odôvodnenia určil ďalší postup pre správny orgán vrátane povinnosti preveriť
právnu obranu a dôvodnosť skutkových tvrdení žalobcu v odpore a v písomných podaniach. Žalobca
namieta zmätočnosť postupu správneho orgánu, lebo zrušil to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené

rozsudkom KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Namieta porušenie §47 ods. 2
správneho poriadku, lebo vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje zákonné ustanovenie, podľa
ktorého bola pokuta uložená. Ďalej namieta zmätočnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, lebo
nie je zrejmé, čo správny orgán odôvodňuje a k čomu sa len vyjadruje, riadne sa nevysporiadal z žiadnou
námietkou vznesenou v rámci odvolacieho konania.

6. Žalobca namieta prieťahy v konaní spôsobené prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to,
že rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021 nadobudol právoplatnosť dňa
22.06.2021, ale správny orgán od tohto dátumu nekonal, až listom zo dňa 25.8.2021 ( doručený mu
2.9.2021) bol upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Namieta zmätočnosť

samotnej výzvy, lebo k podkladom rozhodnutia sa vyjadril, skutkový stav sa nezmenil, správny orgán
nevykonal ďalšie dokazovanie a správny orgán neuviedol žiadne nové okolnosti. Namieta aj zmätočnosť
textu samotnej výzvy, lebo vo výzve je požiadaný doložiť potvrdenie o tom, že predmetné motorové
vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy, pritom najprv
v tejto výzve v úvodzovkách uvádza vetu: „Súčasne k odporu doložil potvrdenie, ktorým preukázal, že

predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy“
a následne v ďalšom odseku výzvy je uvedené, že potvrdenie nebolo priložené k odporu. Posielanie
potvrdenia považuje za obštrukciu, lebo táto skutočnosť bola osvedčená už v rozsudku krajského súdu.
Potvrdenie doručil správnemu orgánu dňa 08.09.2021, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa
30.09.2021.

7. Odvolávajúc sa na § 47 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. žalobca tvrdí, že prevádzka jeho vozidla bola
pozastavená zo zákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy, k čomu predložil doklad správnemu orgánu.
Vychádzajúc z § 149 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. je toho názoru, že správny orgán nepostupoval
v súlade so zákonmi, nakoľko rozhodnutie za porušenie povinnosti je možné vydať bez ďalšieho len v

prípade, ak je nepochybné, že sa osoba dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa zákona.
Správny orgán mal skúmať dôvody, pre ktoré nebolo motorové vozidlo podrobené pravidelnej technickej
kontrole.8. Žalobca namieta zmätočnosť a nezákonnosť aj druhostupňového rozhodnutia, lebo odvolací správny
orgán sa len stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Zmätočnosť vidí v tom, že
rozhodnutie nie je systematické, len cituje právne predpisy a opisuje skutočnosti uvádzané skôr

v predchádzajúcich rozhodnutiach. Vyjadrenie sa k jeho námietkam sú chaotické. Správne orgány sa
nevysporiadali s jeho námietkami, nepreverili jeho tvrdenia, nekonali s ním v úzkej súčinnosti. Ďalej
namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom, nakoľko sa spoliehal len na výpis
z informačného systému.
9.Namieta,žesícesprávneorgányuvádzalimožnosťodhlásiťvozidlozevidencievozidielakjedlhodobo

nepojazdné,aleužsaspojmom„dlhodobonepojazdné"nevysporiadali.Dočasnéodhlásenieaopätovné
zaradenie vozidla do evidencie nie je jednoducho záležitosťou, pritom ani on a ani spoločnosti, ktoré
vykonávali opravu elektronickej ručnej brzdy, nevedeli odhadnúť dĺžku opravy. Oprava elektronickej
ručnej brzdy bola ukončená a predmetné motorové vozidlo bolo podrobené technickej kontrole dňa
23.12.2019. Žalobca namieta porušenie základných zásad správneho konania, lebo žalovaný sa
nezaoberal jeho tvrdeniami v odpore. Priestupkom je zavinené konanie, ktoré nielen vyčerpáva formálne

znaky skutkovej podstaty priestupku, ale musí byť škodlivé pre spoločnosť. V jeho prípade nedošlo k
naplneniu materiálnej stránky priestupku, nakoľko nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, lebo motorové vozidlo bolo po celý čas odstavené rozobrané v autoservise.
III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2022 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo správne
orgány postupovali v súlade so zákonom č. 106/2018 Z.z. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu
zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové
vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými

vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) tohto zákona. K námietkam žalobcu
uviedol, že KS v Trnave zrušil rozsudkom zn. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 rozhodnutie
č. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, následne okresný úrad
pokračoval v konaní. Vzhľadom na § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. bol rozhodnutím č. OU-
DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 zrušený rozkaz č. OU-DS-OCDPK-2019/021354. Popiera

tvrdenie žalobcu, že by bolo zrušené to isté rozhodnutie. KS v Trnave zrušil rozhodnutie č. OU-DS-
OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, ale okresný úrad následným prijatím
odporu zrušil rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla
technickej kontrole č. OU-DS- OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019. Prvostupňový správny orgán
sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobcom uvádzanú citovanú vetu („Súčasne k odporu

doložil potvrdenie, ktorým preukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z
dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy") nepoprel, ale ozrejmil , že je to len citácia časti spomínaného
rozsudku KS v Trnave. Podľa žalovaného potvrdenie pri odpore doložené nebolo, preto bol žalobca
vyzvaný na jeho doručenie.

11. Spisový materiál OU-DS-OCDPK-20I9/021354 zapožičaný pre účely súdneho konania bol vrátený
okresnému úradu dňa 26.07.2021, ktorý pokračoval v konaní, dňa 25.08.2021 upovedomil žalobcu
o možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia a zároveň požiadal ho predložiť potvrdenie na
preukázanie, že motorové bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej
brzdy, keďže nebolo priložené k odporu proti rozkazu o uložení pokuty. Rozhodnutím č. OU-DS-

OCDPK-2021/002935 dňa 29 09.2021 bola žalovanému vrátená suma 165 eur. Po vydaní rozsudku
KS v Trnave bola žalobcovi uložená pokuta 165 eur rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935.
Z výstupu jednotného informačného systému v cestnej doprave ako jednoznačný dôkaz o porušení
povinnosti (č. 2019-04-19- 2374760815 zo dňa 19.09.2019) bolo preukázané, že žalobca do 15.06.2019
nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, čím nemalo vozidlo platnú technickú kontrolu

od 15.06.2019 do 19.09.2019. Vozidlo posudzované v správnom konaní nebolo hodnotené ako
„nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke” ani pri technickej, ani pri emisnej kontrole, nebolo
poškodené po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, z toho vyplýva, že prevádzka vozidla zo
zákona nebola pozastavená. Podľa žalovaného bolo vozidlo nepojazdné nie v dôsledku dopravnej
nehody alebo škodovej udalosti, ale z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy. Prevádzkovateľ vozidla

nepredložil záznam o dopravnej nehode alebo o škodovej udalosti, nevyužil možnosť dočasne vyradiť
vozidlo z evidencie. Dočasné vyradenie je jediná možnosť podľa zákona č. 106/2018 Z. z., keď nemusí
byť vozidlo podrobené technickej kontrole. Okresný úrad dňa 29.09.2021 vydal rozhodnutie č. OU-DS-OCDPK-2021 /002935 o vrátení pokuty v sume 165 eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10. 2021
a bolo postúpené na Ministerstvo vnútra SR, oddeleniu správy pokút.

IV.
Replika žalobcu, Duplika žalovaného

12.Žalobcavreplikezodňa18.04.2023zotrvalnažalobe.Vzniesolnovúžalobnúnámietku,ževovýroku
prvostupňového rozhodnutia absentuje časový úsek, v ktorom sa mal dopustiť priestupku, čo spôsobuje

nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.

13. Žalovaný podaním zo dňa 26.04.2023 zotrval na svojej argumentácii. Nesúhlasil s absenciou
časového úseku v rozhodnutí, v ktorom bol spáchaný priestupok. Poukázal na to, že na šiestej
strane v druhom odseku odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že na základe presne
špecifikovaného výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave bolo preukázané,

že účastník konania v lehote do 15.06.2019 nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, vozidlo
nemaloplatnúkontroluod15.06.2019do19.09.2019.Výrokpovažujúzajasnýazrozumiteľnýadoposiaľ
obsah výroku žalobca nenamietal.

V.
Konanie na správnom súde a verejné vyhlásenie rozsudku

14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
14S/3/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/3/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

15. Správny súd v Bratislave ako súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10,
§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

SSP) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil
dňa 12. júna 2025 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v
žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu

výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.

VI.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

20.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z., prevádzkovateľ vozidla je povinný bez
vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v

rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/.

22. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. pozastavenie prevádzky vozidla je obmedzené časové
obdobie, počas ktorého nie je povolené používanie vozidla v cestnej premávke. Ak po uplynutí obdobia
pozastavenia prevádzky dôvody pozastavenia pominuli, vozidlo sa môže používať v cestnej premávke
bez toho, aby sa vyžadoval nový proces schválenia vozidla na prevádzku v cestnej premávke.

23. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzka vozidla je pozastavená, ak: a) pri technickej
kontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako "nespôsobilé na prevádzku v
cestnej premávke", b) pri emisnej kontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako
"nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke", c) je vozidlo kategórie M1 a N1 po dopravnej nehode

alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie
kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy.
24. Podľa § 147 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2018 Z.z. ak orgán štátneho odborného dozoru pri výkone
odborného dozoru zistí nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby: d) uloží pokutu a poriadkovú pokutu
podľa tohto zákona.

25. Podľa § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z. z.,
lehota platnosti technickej kontroly pravidelnej končí: a) uplynutím lehoty platnosti, b) vykonaním novej
technickej kontroly pravidelnej alebo c) vykonaním novej technickej kontroly administratívnej.

26. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad uloží
prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote
technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu,

27. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z., ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila

konania,ktorýmporušilapovinnosťpodľatohtozákona,správnyorgánbezďalšiehokonaniavydározkaz
o uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm.
a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19.
28. Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z., podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy
z informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z cestného informačného systému, celoštátneho

informačného systému technických kontrol, celoštátneho informačného systému emisných kontrol,
celoštátneho informačného systému kontrol originality, celoštátneho informačného systému montáže
plynových zariadení, rozhodnutia okresného úradu o nariadení technickej kontroly, emisnej kontroly
alebo kontroly originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky, protokoly o kontrole z vykonaného odborného dozoru alebo iné dôkazy,

ktoré nepochybne preukazujú, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa § 148
ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. g/ ods. 5
písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19 a podľa ods.3 dôkazy uvedené v odseku
2 možno použiť aj v konaní o správnom delikte podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm.
a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. g], ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. o)

alebo ods. 13 až 19.
29. Podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa
odseku11,sarozkazzrušujevcelomrozsahuasprávnyorgánpokračujevkonaníosprávnomdelikte,ak
odsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako
účastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi

konania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148.

30. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je
ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

32. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

plnom rozsahu.

35. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

36. Podľa § 2 os. 1 zákona č. 387/2015 Z.z. cestný informačný systém je informačný systém verejnej
správy na úsekoch cestnej dopravy podľa osobitných predpisov, ktorý sa vedie na účely konaní orgánov
verejnej moci, výkonu kontroly evidencie údajov, vzdelávania a nadobúdanie odborných spôsobilostí na

úseku cestnej dopravy.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OU-
TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 z 30.09.2021.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich
vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd považuje za potrebné uviesť,

že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne
konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce
z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým

preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).

40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchahmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasneaj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom
predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

41. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal vo veci
uloženia pokuty konať na základe výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave
č. 2019-09-19-2374760815 zo dňa 19.09.2019, z ktorého zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ
osobného motorového vozidla EČV: F. nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019
pravidelnej technickej kontrole. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. b)

zákona č. 106/2018 v znení § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
č. 137/2018 Z. z., ktoré mu bolo kladené za vinu v rozkaze prvostupňového správneho orgánu č. OU-
DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019, ktorý bol na základe podaného odporu žalobcu zrušený.
Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XXX
eur za spáchanie správneho deliktu. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalovaný v druhostupňovom
rozhodnutí.

42. Správny súd považuje za potrebné v úvode uviesť, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu
časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí
byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.
Žalobca namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia chýba časový úsek, v ktorom sa mal

dopustiť priestupku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.

43. Delikt musí byť vymedzený vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte tak, aby sankcionované
konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 238/2009 zo dňa
10.05.2010; R 101/2011). Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis

skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností,
ktorésúpotrebnéktomu,abynemoholbyťzamenenýsiným.Aksprávnyorgánneuvedietietonáležitosti
do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho (rozsudok NS SR z 6. marca
2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 ( R 2/2014)). Z odôvodnenia tohto rozsudku (R 2/2014) vyplýva, že: „V
rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,

priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktorí sa deliktu môžu dopustiť

(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,
iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom

či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu,
teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.“
44.Ztýchtohľadískjepotrebnévychádzaťpriposúdenínevyhnutnostikonkretizácieskutkuajehomiesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pri trestných činoch, lebo podľa trestného zákona musí
výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a

uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je
obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením
miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych
deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny

poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež
rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.
45. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte musí spočívať v

špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver
vyplýva priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru,
ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné priamo vo výroku
presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciouúdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.
Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia

prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny
skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o

tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť
rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli
uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
46. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie (iného) správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového

a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na
rozhodovanie o (iných) správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1
uvádza "akékoľvek trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom
konaníakoajvsprávnomkonaníprepodozreniezospáchaniasprávnehodeliktu.TaktovykladáDohovor

stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.“
47. K výrokovej časti rozhodnutia správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020, ktoré možno použiť aj na prejednávaný prípad, podľa ktorého
„... Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho
spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné

vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967
Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. ... Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať
v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver

je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného
charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť
presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov
obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením
iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané

rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam
výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv
a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis
skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená
a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné

exekúciou.“

48. Po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správny súd konštatuje, že výrok prvostupňového rozhodnutia bližšie neurčuje deň ako
časový údaj spáchania skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, tak aby nemohol byť zamenený s iným.

Uvedenie, že „sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa ustanovenia §45
ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených
lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 /Z.z.“ absolútne nespĺňa
požiadavku určitosti uvedenia času spáchania skutku. Správny súd konštatuje, že takto vymedzený

skutok, je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať
podrobný popis skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých
skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. Na základe uvedeného správny súd vyvodil
záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje skutková veta, keďže vymedzenie skutku je
nedostatočné.

49. Súd neakceptoval obranu žalovaného k otázke uvedenia časového úseku spáchania skutku (viď
ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), lebo pri ukladaní sankcie sa (iný) správny delikt nezodpovedá
ustanoveniu§47ods.2správnehoporiadku,akjepopisskutkuobsiahnutýlenvodôvodnenírozhodnutiaa nie je vymedzený vo výroku rozhodnutia (rozsudok NS SR zo dňa 28.9.2017, sp. zn. 8Sžo
62/2015; ZSP 57/2018). Preto je nevyhnutné trvať na tom, aby orgán verejnej správy skutok vo výroku
vymedzil presne a dostatočne určito tak, aby sa tento vzťahoval ku konkrétnym porušeniam v spojení

s konkrétnym právnym ustanovením, ktoré bolo porušené vrátane obdobia a miesta porušenia. Z týchto
dôvodov súd vyhodnotil obe rozhodnutia za nepreskúmateľné, čo bol dôvod na ich zrušenie.

50. Napriek už vyššie uvedenému dôvodu na zrušenie rozhodnutí sa súd v záujme možného
predchádzania ďalšiemu sporu vyjadrí aj k podstatným žalobným bodom žalobcu, ktoré sa týkajú otázky

zodpovednosti za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Z príslušných vyššie citovaných ustanovení zákona
č. 106/2018 Z. z., najmä § 148 vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť
vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, tak je správny orgán povinný uložiť pokutu
vo výške 165 eur. Vozidlom podľa zákona č. 106/2018 Z.z. je motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo
navrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke; vozidlom je aj zvláštne vozidlo podľa § 3 ods.
3 citovaného zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že predmetné motorové vozidlo Ford focus,

M1, VIN: G., EČV: F. je motorovým vozidlom v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z.

51. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka vyhodnotenia skutočnosti, či žalobca nemohol motorové
vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole z objektívnych dôvodov , za ktoré žalobca považuje to,
že vozidlo bolo v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy.

52. Hmotnoprávnym predpisom pre zabezpečenie povinnosti pravidelnej technickej kontroly motorových
vozidiel je zákon č. 106/2018 Z. z., ktorého účelom je vytvoriť podmienky na to, aby vozidlá v cestnej
premávke spĺňali stanovené podmienky s cieľom, aby prevádzkou vozidla nebola ohrozená bezpečnosť
cestnej premávky, životné prostredie alebo verejné zdravie.

53. Je potrebné uviesť, že pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, pritom ide
o skupinu činov, v ktorých ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré
správny orgán, resp. orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené právnou normou. Súdna prax
z dôvodu absencie zákonnej úpravy, v procese správneho trestania vychádza z analógie trestného

práva. Preto právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozlišuje
trestné činy, priestupky, iné správne delikty ako aj správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty; u iných

správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť.
Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi
trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane
príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej
trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov

a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984,
č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin
proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03).

54. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní

o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom
jazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky,
hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje
spáchaniesprávnehodeliktubezohľadunazavineniesubjektu,ktorýporušilzákonnúpovinnosťaukladá
sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt,

pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná
je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza napr. k zániku
zodpovednosti za správny delikt, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa
ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov

a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 99/2015).

55. S ohľadom na špecifickú úpravu deliktuálnej zodpovednosti fyzických osôb, pri ktorých sa z dôvodu
absolútnej objektívnej zodpovednosti nekonštatuje subjektívna stránka spáchania deliktu (zavinenie),správny súd zdôrazňuje, že na objasnenie a sankcionovanie správneho deliktu musia byť naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, objekt, objektívna stránka, všetky
obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, ak čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol

objasnený-naplnený, nemožno hovoriť o správnom delikte. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho
deliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 45 ods. 1 písm. b) zákona
č. 106/2018 Z. z., v zmysle ktorého prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné
nákladyvozidlopodrobiťpravidelnejtechnickejkontrolevlehotách,spôsobomavrozsahuustanovenými
vykonávacím právnym predpisom. Zákonodarca tak presne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú

podstatu správneho deliktu, spočívajúcu v povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla bez vyzvania
a na vlastné náklady vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu
ustanoveným vykonávacím právnym predpisom. Zároveň zákonodarca jednoznačne uložil povinnosť
správnemu orgánu (§ 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z.), uložiť prevádzkovateľovi
pokutu vo výške 165 eur ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole podľa
§ 45 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákon č.106/2018 Z. z. explicitne

upravuje povinnosť príslušného správneho orgánu sankcionovať každé porušenie zákonnej povinnosti.
Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu správneho
deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že všetky uvedené skutočnosti v administratívnom konaní zistené boli.

56. Zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona
č. 106/2018 Z. z., spočíva v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole, ako
vozidlo evidované v Slovenskej republike a ktoré nie je z evidencie ani dočasne vyradené (§ 108 ods. 1
písm. a) a § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z.), je zodpovednosťou objektívnou, z hľadiska
aplikáciektorejniejevýznamné,čiprevádzkovateľmotorovéhovozidlamáalebonemáfaktickúmožnosť

zabezpečiť podrobenie vozidla predpísanej kontrole. Najmä z § 148 zákona č. 106/2018 Z.z., ktorý sa
zaoberá správnymi deliktami vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť
vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, správny orgán je povinný uložiť pokutu vo
výške 165 eur. Zodpovednosť za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla pravidelnej technickej
kontrole je budovaná na objektívnom princípe a preto zákonodarca mimo iného aj zjednodušením

ukladania pokút prostredníctvom rozkazného konania jasne zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok.
Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní je v tejto súvislosti irelevantná, pretože
v tomto konaní sa bude preukazovať len porušenie právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR zo dňa 20.04.2022, sp. zn. 1Asan/34/2020 ).

57. Povinnosť podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole sa neposudzuje podľa toho, či vozidlo
jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel (na dopravnom inšpektoráte) a má
vydanú tabuľky s evidenčným číslom, teda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôvodom nevykonania
pravidelnej technickej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu
nepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Preto tvrdenie

žalobcu, že v čase spáchania správneho deliktu bolo vozidlo nepojazdné, nie je argumentom napr. na
odloženie veci (§ 149 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z.), pretože takýto postup pre uvedený skutkový stav
(vozidlo v autoservise) zákon neumožňuje.

58. V tejto súvislosti je otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, irelevantná.

V tomto konaní sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Z tohto dôvodu považuje správny súd
za nedôvodné domáhať sa zo strany žalobcu aplikácie exkulpačných či liberačných dôvodov, za ktoré
zrejmežalobcapovažujeskutočnosť,žeautobolovservise.Pritomjedinézákonnédôvodypozastavenia
prevádzky vozidla sú dané tým, že by vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá
mala vplyv okrem iného na brzdy (§ 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z.). Žalobca síce tvrdil v rámci

svojej obrany ako dôvod nepojazdnosti vozidla opravu brzdy, ale nepreukázal jej poškodenie v dôsledku
dopravnej nehody ani škodovej udalosti.

59. Správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, že konanie správnych orgánov predchádzajúce
vydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej

republiky a s konkrétnymi ustanoveniami správneho poriadku ( presne uvedené v ods. 4 odôvodnenia
tohtorozsudku),lebojetolenvšeobecnánámietka.Platí,žeobligatórnounáležitosťousprávnejžalobyje
povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu
všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí ibavšeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení
zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr.

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).

60. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, ktorou žalobca napáda zmätočnosť
postupu správneho orgánu, lebo mal zrušiť to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené rozsudkom KS
v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Ide o nepravdivé tvrdenie, lebo predmetným

rozsudkom KS v Trnave bolo zrušené iné rozhodnutie, konkrétne rozhodnutie číslo: OU-DS-
OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019, ktorým bol odmietnutý odpor proti rozkazu o uložení pokuty
číslo: OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.9.2019. Avšak prvostupňovým rozhodnutím bol zrušený
rozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 a žalobcovi uložená pokuta.

61. Nedôvodnou je rovnako námietka, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bola pokuta uložená, lebo vo výroku je jasne uvedený § 148 ods. 14 písm.
b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z.

62. Opodstatnenie postráda aj tvrdenie žalobcu, že prevádzka jeho vozidla bola pozastavená zo
zákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy. Z obsahu § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. vyplýva,

že zákonné pozastavenie prevádzky vozidla kategórie M1 a N1 pripadá do úvahy len za splnenia
kumulatívnych podmienok, že vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti a zároveň
tieto skutočnosti majú vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla (zavesenie kolies, deformačné zóny,
systémy airbagov, riadenie alebo brzdy).
63. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v námietke, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, lebo

z výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2019-09-19-2374760815 zo dňa
19.09.2019 zistil, že žalobca nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019 pravidelnej
technickej kontrole, čím porušil § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018, vozidlo bolo evidované a nebola
splnená podmienka zákonného pozastavenia prevádzky vozidla podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018
Z.z.

64. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu pre
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku z dôvodu absencie jeho obligatórnych náležitostí a vec
vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže boli napadnuté rozhodnutia zrušené

z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ďalšími námietkami sa správny súd už meritórne nezaoberal.
V ďalšom konaní správny orgán dostatočne individualizuje výrok rozhodnutia tak, aby spĺňal požiadavky
určitosti, a konkrétnosti vrátane časového aspektu, tak ako je uvedené v tomto rozsudku.

65. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

66. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,
keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis

I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa
09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa
19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola

daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu
spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať
sa s každým argumentom.67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).