Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010975
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010975.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C.,
na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24. júna 2025, o sťažnosti prokurátora Okresnej
prokuratúry Bánovce
nad Bebravou proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/62/2024 zo dňa 02. apríla 2025

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/62/2024 zo dňa 02. apríla 2025 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku s použitím § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd trestnú
vec obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. C., trvale bytom C. D. C., E. A. XXX/XX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

v čase okolo 14:43 hodiny dňa 09.05.2024 v obchodnom dome LIDL na ulici F. XXXX/X G. C. D. C.

počas kontrolovania poškodeným pracovníkom SBS H. I., tohto udrel otvorenou dlaňou do oblasti ľavého
ucha, následkom čoho poškodenému spadli na podlahu dioptrické okuliare s rámom značky Tommy
Hilfiger a špeciálnymi multifokálnymi sklami a došlo k poškriabaniu jedného zo sklíčok, čím spôsobil
poškodenému škodu vo výške 968 €,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy,

na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť,
z obsahu ktorej vyplýva, že prokurátor sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, ohľadom vylúčenia
nepriameho úmyslu konania obvineného, a to vo vzťahu aj k výške spôsobenej škody. Podľa jeho názoru

bol jednoznačne preukázaný nepriamy úmysel obvineného, keď použil fyzické násilie smerujúce do
oblasti tváre inej osoby, ktorá v tej chvíli mala na očiach okuliare, a teda obvinený musel byť jednoznačne
uzrozumený s tým, že môže takýmto svojím konaním spôsobiť následok spočívajúci v poškodení tejto
veci aj v hodnote vyššej ako 700 eur, pretože je všeobecne známe, že hodnota okuliarov môže siahať
od nepatrných súm až po sumy v tisíckach eur. Zároveň nie je správny ani záver okresného súdu o tom,
že konaním obvineného došlo k poškodeniu iba jedného sklíčka, pretože optik, ktorý realizoval opravu

okuliarov, sa ako osoba disponujúca príslušnými odbornými znalosťami jednoznačne vyjadril, že bolopotrebné vymeniť sklíčka v páre. Na základe uvedeného prokurátor požiadal krajský súd, aby zrušil
napadnuté uznesenie, a aby súdu prvého stupňa uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti prokurátora
preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 24. júna 2025 podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci
je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa po preskúmaní obžaloby
a vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom konaní dospel k záveru, že hoci sa skutok stal,
nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, pretože nenapĺňa všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty daného prečinu, keď z hľadiska zavinenia sa vyžaduje, aby
páchateľ konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu, pričom k takémuto záveru nebolo možné na
podklade zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní dospieť. Súd prvého stupňa je toho názoru, že

obvinený nemal úmysel poškodiť okuliare poškodeného a tieto poškodenému náhodne zhodil z hlavy
pri tom, ako sa snažil vymaniť
zo zovretia. Uvedený záver okresného súd vyplynul podporne aj z výpovede samotného poškodeného,
ktorý uviedol, že obvinený mu dal slabší pohlavok, následkom čoho mu na zem spadli okuliare,
ktoré sa poškodili tým, že došlo k poškriabaniu jedného sklíčka. Podľa súdu prvého stupňa bol týmto

jednoznačne vylúčený priamy úmysel konania obvineného a k naplneniu nepriameho úmyslu by muselo
byť preukázané, že obvinený mal vedomosť o tom, že poškodený mal okuliare, ktorých hodnota
presahovala sumu malej škody.

Po splnení prieskumnej povinnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne

a dôvodne postupoval pri právnom posudzovaní skutku v podanej obžalobe, keď skonštatoval, že
hoci sa skutok stal, tento nevykazuje všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Konanie obvineného však vykazuje znaky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na ktorého prejednanie je príslušný priestupkový orgán,
bližšie špecifikovaný vo výroku napadnutého uznesenia okresného súdu. Súd prvého stupňa pri svojom

rozhodnutí dôsledne vychádzal
zo zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, pričom správne poukázal na to, že
v konaní obvineného nebol preukázaný úmysel, a to ani v nepriamej forme, pretože zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo, že by konanie obvineného smerovalo k poškodeniu veci vo vlastníctve poškodeného,
alebo, že by obvinený vedel, že keď poškodeného od seba odstrčí, poškodí mu okuliare v hodnote

presahujúcej sumu 700 eur. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku spočívajúcu v tom, že následkom
konania obvineného bolo nutné vymeniť obe sklá poškodených okuliarov, krajský súd sa stotožňuje
s argumentáciou okresného súdu v tom, že skutočná škoda, ktorá bola konaním obvineného spôsobená
sa vzťahuje iba k jednému poškriabanému sklu. Napokon k výmene obidvoch skiel došlo nie z dôvodu
ich poškodenia, ale z dôvodu možného farebného rozdielu. Spôsobená škoda teda nepresiahla sumu

malej škody v zmysle ustanovenia § 125
ods. 1 Tr. zák., z čoho súd prvého stupňa správne vyvodil, že aj keby bol preukázaný úmysel v konaní
obvineného, nebol by naplnený ďalší znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a teda
nemohlo by to viesť k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obvineného
za spáchanie žalovaného trestného činu.

Vo zvyšnej časti krajský súd na správnu argumentáciu súdu prvého stupňa odkazuje poukazujúc
na jednotu dvojinštančného súdneho konania, keď odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu
a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.