Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125204594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5125204594.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci navrhovateľa – dlžníka EMTEST, a. s., so sídlom Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina,
IČO: 36 427 101, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom
Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, o odvolaní

navrhovateľa – dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/X/XXXX-XXX zo dňa 6. júna
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/X/XXXX-XXX zo dňa 6. júna 2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
EMTEST, a. s., so sídlom Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 427 101.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ - dlžník sa návrhom doručeným
súdu dňa 29.04.2025 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. V návrhu uviedol, že sa nachádza
v úpadku vo forme platobnej neschopnosti a predlženia. Vzhľadom na uvedené poveril správcu JUDr.
Petra Plška vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správca vo vypracovanom posudku
reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Ako prílohy návrhu navrhovateľ označil Reštrukturalizačný posudok

zo dňa 08.04.2025 (vrátane príloh), Zoznam majetku, Zoznam záväzkov, Zmluvný prehľad, Zoznam
spriaznených osôb, Zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v
posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka, Poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku
k 31.12.2023, Mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.08.2024.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. XX/X/XXXX-149 zo dňa 13.05.2025, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 93/2025 zo dňa 19.05.2025 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20.05.2025,
rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzajúc z
ustanovenia § 109 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 110 ods. 1, 2, § 116 ods. 1, 2

a § 134 ZKR, reštrukturalizačné konanie zastavil, a to s poukazom na § 116 ods. 2 písm. b) ZKR z
dôvodu, že v prejednávanej veci obsah reštrukturalizačného posudku je nejasný a nezrozumiteľný a pre
odporučenie reštrukturalizácie správcom neboli splnené predpoklady.

5. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v rámci konania o návrhu na povolenie reštrukturalizácie
sa súd v reštrukturalizačnom konaní do momentu jeho začatia sústreďuje na posúdenie náležitosti

samotného návrhu, pričom v ďalšej fáze už začatého konania sa súd zaoberá najmä obsahovými
náležitosťami reštrukturalizačného posudku. Uviedol, že zo zákonnej úpravy sa na prvý pohľad dádovodiť nemožnosť posudzovať obsah posudku z hľadiska naplnenia ekonomických predpokladov
reštrukturalizácie, keďže tieto okolnosti sú prirodzene úlohou správcu, za ktorú nesie správca aj
zodpovednosť (§ 109 ods. 4 a 5 ZKR). Toto konštatovanie však nemôže nadobudnúť hodnotu

absolútnosti, keďže súd by bol potom posunutý len do polohy prihliadajúceho subjektu, nemajúc
absolútne žiadnu možnosť usmerňovať a dozorovať proces tvorby dohody medzi dlžníkom a jeho
veriteľmi. O tom, či teda sú alebo nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie môže
rozhodnúť len súd, ktorý v tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. Súd
reštrukturalizáciu povolí, pokiaľ sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 116

ods. 2 ZKR. Základným predpokladom pre povolenie reštrukturalizácie je predloženie posudku, ktorý
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Obsah posudku musí byť jasný a zrozumiteľný a
zároveň z jeho záverov musí byť zrejmé, že pre prijatie odporúčacieho stanoviska správcu boli splnené
predpoklady uvedené v ustanovení § 109 ods. 3 ZKR.

6. Súd prvej inštancie poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXXX/XX/

XXXX zo dňa 23.02.2011 zároveň uviedol, že aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 191
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) za použitia § 196 ZKR, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok
obligatórny dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými

dôkaznými prostriedkami.

7. Podľa súdu prvej inštancie Reštrukturalizačný posudok dlžníka zo dňa 08.04.2025 (ďalej len
„posudok“), ktorý tvorí prílohu návrhu na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané
formálnenáležitostivzmysle§110ods.1ZKR,t.j.včasepodanianávrhunapovoleniereštrukturalizácie

nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, správca, ktorý posudok vypracoval má zriadenú kanceláriu
v obvode odvolacieho konkurzného súdu a záverom správca reštrukturalizáciu odporučil.

8. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že na odporúčanie reštrukturalizácie neboli splnené
podmienky, nakoľko obsah posudku je nejasný a nezrozumiteľný. V časti 15 na str. 60 a nasl. uvádza

správca, že porovnáva uspokojenie zabezpečených veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácií. Podľa
tabuľkového vyjadrenia by jeden zabezpečený veriteľ v prípade konkurzu bol uspokojený v rozsahu 4,57
%, druhý zabezpečený veriteľ v rozsahu 1,18 % a nezabezpečení veritelia by boli v konkurze uspokojení
v rozsahu 7,98 %, pričom v prípade reštrukturalizácie sa správca obmedzil iba na konštatovanie, že
v prípade reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia a uvedené

všeobecné tvrdenia uvádza aj v bode 19, avšak bez uvedenia akýchkoľvek relevantných výpočtov
a prepočtov. Súd prvej inštancie dodal, že posudok sa v žiadnej svojej časti nezaoberá konkrétnym
riešením reštrukturalizácie dlžníka, prijatými reštrukturalizačnými opatreniami a zároveň tým, akým
spôsobom tieto budú mať vplyv na mieru uspokojenia veriteľov, prípadne odklad splatnosti ich
pohľadávok. Pri modelovaní reštrukturalizačného scenára vývoja dlžníka správca neuvádza, či počíta s

uspokojením nezabezpečených veriteľov o 20 % vyšším, ako by dosiahli v konkurze, a zároveň ani nie
je jasné, ako by v ďalšej fáze reštrukturalizácie po jej povolení, mohli byť splnené zákonné podmienky
reštrukturalizácie, pokiaľ ide o minimálnu zákonom stanovenú mieru uspokojenia veriteľov.

9. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - dlžník

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nesprávne, nezákonné a arbitrárne, jeho odôvodnenie je nedostatočné a bez právneho
základu. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil reštrukturalizačný posudok ako dôkaz,
v čoho dôsledku zastavením reštrukturalizačného konania došlo k porušeniu základného práva dlžníka
na spravodlivý súdny proces. Dlžník mal za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby

súd povolil jeho reštrukturalizáciu a vypracovaný reštrukturalizačný posudok v zmysle § 116 ods. 2
ZKR spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti v súlade s § 110 ZKR. Zároveň mal za to, že sú
splnené všetky zákonné predpoklady potrebné aj na odporučenie reštrukturalizácie dlžníka v zmysle §
109 ods. 3 ZKR, vrátane predpokladu vyplývajúceho z § 109 ods. 3 písm. g) ZKR, že v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako

v prípade vyhlásenia konkurzu. Podľa odvolateľa vypracovaný posudok poskytuje všetky relevantné
informácie o dlžníkovi a jeho ekonomickej situácii. V tomto štádiu konania sa reštrukturalizačný posudok
nemá a ani nemôže zaoberať konkrétnym riešením reštrukturalizácie, keďže spôsob ozdravenia dlžníka
a opatrenia smerujúce k jeho ekonomickému zotaveniu sú predmetom reštrukturalizačného plánu,ktorý sa vypracúva až po povolení reštrukturalizácie. V tomto ohľade považoval požiadavky súdu
prvej inštancie za nedôvodné, nakoľko predkladaný posudok nemôže obsahovať konkrétne riešenia a
prijaté reštrukturalizačné opatrenia, tieto budú výsledkom konkrétnych negociácií dlžníka s jednotlivými

veriteľmi, ktoré prebiehajú až po povolení reštrukturalizácie. Z uvedeného dôvodu nie je ani možné v
rámci posudku predpokladať vplyv jednotlivých opatrení na mieru uspokojenia veriteľov, prípadne odklad
splatnosti ich pohľadávok. Zo zákonnej požiadavky vyjadrenej v § 110 ods. 2 písm. a) a písm. b) ZKR
nie je možné vyvodzovať záver, že posudok sa má zaoberať konkrétnym riešením reštrukturalizácie a
prijímať v ňom konkrétne reštrukturalizačné opatrenia.

10. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sústredil takmer výlučne na kapitolu 15 posudku týkajúcu sa porovnania uspokojenia veriteľov v
konkurze a v reštrukturalizácii. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie mal dlžník za to, že kapitola
15 jednoznačne obsahuje podrobnú analýzu štruktúry majetku dlžníka s prepočtom predpokladanej
obvyklej hodnoty, za ktorú by bolo možné majetok patriaci do jednotlivých podstát v prípade konkurzu

speňažiť. Správca tu podrobne vysvetlil spôsob ocenenia jednotlivých majetkových hodnôt, pričom sa
taktiež podrobne venoval predpokladaným nákladom konkurzu, vyčerpávajúco ich zhrnul do prehľadnej
tabuľky a vyčíslil na základe podkladov od dlžníka, ktoré boli verifikované aj nezávislým audítorom a
ktorého správa tvorí prílohu posudku. Okrem toho správca v kapitole 12 posudku navrhuje konkrétnu
kreáciu veriteľských skupín vytváraných pre účely schvaľovania reštrukturalizačného plánu tak, aby

bolo možné reálne predpokladať a následne aj dosiahnuť jeho schválenie. V kapitole 13 uvádza,
že pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň jej podstatnej časti je potrebné riešiť
úpadok dlžníka reštrukturalizáciou spočívajúcou v postupnom a čiastočnom uspokojení veriteľov
dlžníka. Správca navrhol veriteľské skupiny tak, aby zodpovedali ekonomickým záujmom jednotlivých
veriteľov vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok a zohľadňovali

aj plánom nedotknuté pohľadávky. Správca v posudku podrobne rozoberá konkrétne prevádzkové,
finančné a ďalšie predpoklady, ktorými sú najmä inovácie. V kapitole 14 správca uvádza sumarizáciu
metód reštrukturalizácie dlžníka, ktoré predstavujú len akési odporúčanie správcu v tejto oblasti, kde
vychádza výlučne z aktuálnych informácií o stave dlžníka, ktoré boli správcovi predložené k spracovaniu
posudku. V posudku sú podrobne a konkrétne rozobraté aj podmienky uskutočniteľnosti navrhnutej

základnej metódy, ktorou je predovšetkým zmena pohľadávok jednotlivých veriteľov dlžníka. Podľa
odvolateľa preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
tvrdeniam, čo zakladá dôvod na podanie odvolania zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko
reštrukturalizačný posudok netrpí žiadnymi vadami, je zrozumiteľný, preskúmateľný a vyplývajú z neho
jasné a zrozumiteľné závery a predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie.

11. Odvolateľ považoval požiadavky súdu prvej inštancie na obsahovú kvalitu reštrukturalizačného
posudku za nezákonné. V závere dlžník uviedol, že reštrukturalizačné konanie svojou povahou vytvára
procesný rámec, v ktorom je rozhodnutie o ďalšom osude dlžníka takmer výlučne determinované vôľou
veriteľov, ktorí hlasovaním rozhodujú o schválení alebo odmietnutí predložené reštrukturalizačného

plánu, pričom úlohou súdu v tomto štádiu konania je primárne dohliadnuť na zákonnosť tohto konania
v rámci rozhodovania o jeho potvrdení. Až následne v ďalšej fáze konania prichádza do úvahy súdny
prieskum, či uspokojenie nezabezpečených veriteľov je o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze a či je
splnená zákonná podmienka týkajúce sa minimálnej miery uspokojenia veriteľov. Odvolateľ považujúc
napadnutý rozsudok za vecne nesprávny navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, prejednal vec
podľa§379CSP,§380ods.1CSP,vsenátebeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),
pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa - dlžníka nie je dôvodné.

13. Predmetom konania je návrh navrhovateľa – dlžníka na povolenie jeho reštrukturalizácie.
Po vydaní uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania súd prvej inštancie reštrukturalizačné
konania napadnutím rozhodnutím zastavil z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky predloženia
reštrukturalizačného posudku s jasným a zrozumiteľným obsahom v zmysle § 116 ods. 2 písm. b) ZKR,

keď s návrhom predložený posudok spĺňal len formálne náležitosti v zmysle § 110 ods. 1 ZKR.

14. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak
a) dlžník je právnickou osobou,b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
c) je dlžník v úpadku,
d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom

účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo od
skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho
reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu, uplynuli aspoň dva roky,
f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

15. Podľa § 110 ods. 2 ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež
a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej

podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti
odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie
možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu,
d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať
súhlasu správcu,
e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných
dvoch rokoch,

f)vyjadrenieaudítoraalebosúdnehoznalca,čiúčtovnázávierkadlžníka,pripojenáknávrhunapovolenie
reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva
a o finančnej situácii dlžníka.

16. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr

do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

17. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode
odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,

e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

18. Podľa § 116 ods. 5 ZKR, uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník

reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení
reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí
reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní
najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Zákon umožňuje niektorým dlžníkom, ktorí sú podnikateľmi, riešiť svoju nepriaznivú ekonomickú
situáciu v rámci reštrukturalizačného konania. V čase, keď už dlžník je v úpadku, je táto možnosť

alternatívou k riešeniu úpadku konkurzom, kedy riešenie úpadku konkurzom je zo zákona povinné.
Zmyslom reštrukturalizácie dlžníka je zachovanie podnikateľských subjektov a podstatnej časti
prevádzkypodnikudlžníkatakýmspôsobom,ktorýumožní,abyveriteliadlžníkadosiahliprostredníctvom
reštrukturalizácie vyššie uspokojenie svojich pohľadávok, ako v prípade likvidačného konkurzu. Kýmlikvidačný konkurz predpokladá speňaženie celého majetku dlžníka a skončenie ekonomickej aktivity
dlžníka,ktorájenáslednepriobchodnýchspoločnostiachspojenázichvýmazomzobchodnéhoregistra,
reštrukturalizácia predpokladá, že veritelia budú uspokojení z výsledkov podnikateľskej činnosti dlžníka

a súčasne dôjde k ekonomickému ozdraveniu dlžníka s tým, že jeho prevádzka bude zachovaná a po
reštrukturalizácii môže pokračovať v podnikateľskej činnosti.

21. Z § 109 ods. 3 ZKR vyplýva, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka medzi iným
len vtedy, ak v reštrukturalizácii možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov

dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Reštrukturalizačný posudok preto musí dávať odpoveď
na otázky, či ide o subjekt, ktorého pomery možno riešiť reštrukturalizáciou, a teda či sú tu reálne
predpoklady dosiahnutia hlavných cieľov reštrukturalizácie, vrátane uspokojenia veriteľov vo väčšom
rozsahu ako pri likvidačnom konkurze.

22. V zmysle § 116 ZKR môže súd návrhu na reštrukturalizáciu buď vyhovieť a reštrukturalizáciu

povoliť, čím začne samotná reštrukturalizácia alebo návrhu nevyhovieť a konanie uznesením zastaviť.
Súd povolí reštrukturalizáciu len v tom prípade, ak je kumulatívne splnených všetkých päť podmienok
špecifikovaných v citovanom § 116 ods. 2 ZKR. Súd okrem formálnych predpokladov povolenia
reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. a/, c/, d/ ZKR) tiež skúma, či odporučenie reštrukturalizácie
v posudku zodpovedá predpokladom, pre ktoré je možné reštrukturalizáciu odporučiť (§ 116 ods. 2

písm. e/ ZKR), ako aj otázku, či posudok obsahuje údaje alebo logické závery ako výsledky zistení
správcu o tom, že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah
uspokojenia veriteľov než v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 116 ods. 2 písm. b/ ZKR v spojení s § 110
ods. 2 písm. c/ ZKR). Ak súd zistí, že niektorá z podmienok uvedených v citovanom § 116 ods. 2 ZKR
nie je splnená, nemôže návrhu vyhovieť a rozhodne o zastavení reštrukturalizačného konania.

23. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie postupoval v súlade s citovanými ustanovenia ZKR a zistené skutočnosti správne posúdil,
keď rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania.

24. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom
v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní voči napadnutému
rozhodnutiu nie sú spôsobilé na zmenu vecne správneho napadnutého rozhodnutia. V celom rozsahu
sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2
CSP odkazuje a dodáva nasledovné.

25. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že len súd môžu rozhodnúť, či sú alebo
nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je viazaný závermi
reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť
podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z ustanovenia § 116 ods. 2 ZKR vyplýva, že súd je

oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z ustanovenia § 116 ods. 2 písm.
b) a písm. e) ZKR explicitne vyplýva, že súd preskúmava, či obsah posudku je jasný a zrozumiteľný
a či zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
Z tohto pohľadu súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho vykoná záver, či sú alebo
nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že

v nadväznosti na § 196 ZKR aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 191 ods. 1 CSP,
podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok obligatórny dôkaz, ktorého
posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami.
Ďalšími dôkaznými prostriedkami sú v každom reštrukturalizačnom konaní obligatórne prílohy k návrhu

na začatie konania.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne zistenia, že obsah
predloženého posudku je nejasný a nezrozumiteľný, pretože ani podľa názoru odvolacieho súdu
z obsahu posudku z časti obsahujúcej rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok

uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie (kapitola 14) a z časti nazvanej
„Porovnanie uspokojenia zabezpečených veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii“ (kapitola 15) nie je
možnéposúdiťpredpokladanýrozsahuspokojeniaveriteľovvreštrukturalizáciiadospieťtakkzáveru,žev prípade povolenia reštrukturalizácie možno predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka
ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

27. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na kapitolu 15 posudku, v ktorej za účelom preukázania
skutočnosti, že veritelia dosiahnu vyššie uspokojenie svojich pohľadávok v prípade reštrukturalizácie
dlžníka ako v prípade jeho konkurzu, správca uviedol výpočet nákladov prípadného konkurzu
a tabuľkový prehľad majetku dlžníka tvoriaceho všeobecnú podstatu a oddelené podstaty
zabezpečených veriteľov, vrátane uvedenia jeho účtovnej hodnoty k 31.08.2024 a reálnej hodnoty

majetku k 31.08.2024, t. j. odhadom určenej predpokladanej obvyklej hodnoty majetku v prípade jeho
speňaženia v konkurze, a to aj v percentuálnom vyjadrení. Z tejto časti posudku síce vyplýva, že
v prípade konkurzu by jeden zabezpečený veriteľ bol uspokojený v rozsahu 4,57 %, druhý zabezpečený
veriteľ v rozsahu 1,18 % a nezabezpečení veritelia by boli v konkurze uspokojení v rozsahu 7,98 %,
v posudku však absentujú akékoľvek relevantné číselné údaje o rozsahu uspokojenia veriteľov, ktoré by
prichádzalo do úvahy v prípade reštrukturalizácie. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie správca

sa tu obmedzil iba na nekonkrétne konštatovanie, že v prípade reštrukturalizácie možno odôvodnene
predpokladať väčší rozsah uspokojenia. Rovnako aj v kapitole 14 posudku, v ktorej správca uvádza
rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok ich uskutočniteľnosti, pričom za základnú metódu
považuje zmenu pohľadávok jednotlivých veriteľov dlžníka, spočívajúcu v zmene výšky, predĺžení
splatnosti pohľadávok jednotlivých veriteľov a odpustení častí pohľadávok, správca neuvádza žiadne

konkrétne údaje, z ktorých by bolo možné posúdiť vplyv použitia tejto metódy na mieru uspokojenia
veriteľov.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že reštrukturalizačný posudok nemôže
obsahovaťkonkrétneriešeniaaprijatéreštrukturalizačnéopatrenia,keďtietobudúvýsledkomnegociácií

s jednotlivými veriteľmi, ktoré budú prebiehať až po povolení reštrukturalizácie a nestotožnil sa ani
s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie kládol neprimerané požiadavky na obsahovú kvalitu
reštrukturalizačného posudku nad rámec zákona. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 110 ZKR
konkretizuje náležitosti, ktoré má reštrukturalizačný posudok obsahovať, kde v tomto kontexte odvolací
súd osobitne poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 2 písm. c) ZKR, podľa ktorého posudok, v ktorom

správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež podrobný rozbor metód reštrukturalizácie
a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením,
prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
pri modelovaní reštrukturalizačného scenára vývoja dlžníka je potrebné v posudku podrobne rozobrať

možné metódy reštrukturalizácie tak, aby ich bolo možné porovnať s konkurzným scenárom. Každý
reštrukturalizačný scenár musí mať vyčíslenie, v akom rozsahu sa predpokladá uspokojenie veriteľov
a obsahovať predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby sa reštrukturalizačný scenár mohol naplniť.
Fakultatívny výpočet opatrení, ktoré v rámci tej ktorej metódy reštrukturalizácie možno využiť, zákon
upravuje v § 135 ods. 2 ZKR. Je dôležité, aby jednotlivé reštrukturalizačné scenáre v rámci posudku sa

porovnali s jedným, prípadne viacerými konkurznými scenármi, pričom reštrukturalizačný scenár musí
ponúknuť veriteľom väčší rozsah uspokojenia ako konkurzný scenár. V rámci každého scenára je tiež
potrebné vždy zohľadniť časové hľadisko, kedy sa predpokladá uspokojenie veriteľov, pričom uvedené
sa musí vždy zohľadniť v rámci kalkulovaného uspokojenia.

29. Odvolací súd poukazuje na obdobný výklad vyplývajúci aj z diela prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.:
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, Praha, C. H. Beck, 4. vydanie 2021, str. 899-900,
podľa ktorého: „V posudku musí správca navrhnúť podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie
a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód. Metódy reštrukturalizácie dlžníka, ktoré
sú vypočítané demonštratívne v § 135 ods. 2, musia byť zdôvodnené natoľko, aby bolo možné

posúdiť, či sú u konkrétneho dlžníka realizovateľné. Jednou zo základných podmienok na odporúčanie
reštrukturalizácie je väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov, ako by sa dosiahol v konkurznom
konaní. Správca teda musí mať v posudku uvedené, či v prípade reštrukturalizácie bude vyššia miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ako v konkurznom konaní. V posudku musí správca odôvodniť, prečo
je pravdepodobné, že v prípade povolenia reštrukturalizácie sa získa vyšší výťažok ako v konkurznom

konaní. Z týchto dôvodov musí správca uviesť, aké uspokojenie pohľadávok chce navrhnúť do
reštrukturalizačného plánu. Bez tohto údaja nie je možné porovnať mieru uspokojenia v reštrukturalizácii
a v konkurze.“30. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené zastáva názor, že aj keď pri vypracovaní posudku
s odbornou starostlivosťou budú závery často len hypotetické, navrhnutie konkrétnej miery uspokojenia
veriteľov do prípadného reštrukturalizačného plánu je pre porovnanie miery uspokojenia veriteľov

v reštrukturalizácii a v konkurze nevyhnutné. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ zákon v tejto
súvislosti používa slovné spojenie „podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie“, neznamená to,
že úlohou správcu by malo byť len všeobecné pomenovanie navrhovaných metód a konštatovanie, že
v prípade reštrukturalizácie bude miera veriteľov vyššia. Podrobným rozborom treba rozumieť opísanie
metód a podmienok ich uskutočniteľnosti takým spôsobom, že z vypracovaného posudku bude zrejmé,

prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie správca počíta s väčší rozsahom uspokojenia veriteľov
dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. V prejednávanej veci sa správca v posudku však obmedzil
len na výpočet možných metód reštrukturalizácie, pričom nevykonal ich podrobný rozbor tak, ako
to ustanovenia § 110 ods. 2 písm. c) ZKR vyžaduje, keď len strohým spôsobom prevzal časť textu
zákonného ustanovenia § 135 ods. 2 ZKR, podľa ktorého navrhované metódy pomenoval.

31. Odvolací súd vzhľadom na uvedené súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z posudku
správcu predloženého navrhovateľom v tomto konaní nevyplynuli jasné a zrozumiteľné závery, prečo
v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, keď vo vypracovanom posudku chýba podrobný
rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód

reštrukturalizácie s uvedením konkrétnej kalkulácie, pretože tieto sú popísané len všeobecne bez
uvedenia, ako by sa ich prípadná realizácia pri uspokojovaní veriteľov dlžníka mohla prejaviť.

32. Pokiaľ dlžník v odvolaní uvádza, že správca v posudku navrhol veriteľské skupiny tak, aby
zodpovedali ekonomickým záujmom jednotlivých veriteľov a v posudku rozoberá aj konkrétne

prevádzkové, finančné a ďalšie predpoklady, ktorými sú najmä inovácie, podľa názoru odvolacieho
súdu je toto tvrdenie dlžníka bez relevancie, pretože správca tu hodnotí len aktuálny stav pohľadávok
jednotlivých veriteľov k 31.08.2024 a len všeobecným spôsobom popisuje jednotlivé predpoklady
zachovania prevádzky podniku dlžníka a navrhované opatrenia, bez uvedenia ich konkrétneho dopadu
na mieru uspokojenia veriteľov.

33. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre
povolenie reštrukturalizácie stanovené v § 116 ods. 2 ZKR, nakoľko z posudku správcu predloženého
v tomto prípade nevyplynuli jasné a zrozumiteľné závery, ktoré by odôvodňovali pokračovanie
v reštrukturalizačnom konaní, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil.

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).