Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203422
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8122203422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš,
PhD., advokát, so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
42 124 182 proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána
Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol.,
s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie sumy
1.916.032,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.

k. 21Cb/34/2022-442 z 18. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/34/2022-524 z 20.
marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/34/2022-442 z 18. apríla 2023 v spojení
s opravným uznesením č. k. 21Cb/34/2022-524 z 20. marca 2025 v napadnutom výroku I., II., III. a V.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 1.914.987,25 eur s tam presne špecifikovaným úrokom z omeškania (výrok I.),

kapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške2.958,76eur(výrokII.),paušálnenáhradynákladovspojených
s uplatnením pohľadávky 50.520,- eur (výrok III.), v prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok IV.) a
priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
1.916.032,04 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z 1.262 pohľadávok a originálne nadobudnutého

príslušenstva. Zároveň si žalobca uplatnil nárok proti žalovanému na zaplatenie kapitalizovaného úrok
z omeškania.

3. Žalobca nárok odôvodnil tým, že vlastníkom týchto pohľadávok sa stal v dôsledku plnenia jednotlivým
pôvodným veriteľom žalovaného miesto žalovaného z titulu ručenia na základe nasledovných
ručiteľských vyhlásení žalobcu: A - Ručiteľské vyhlásenie č. R/13/2021 zo dňa 21.04.2021, ktorým sa

žalobca zaručil veriteľovi žalovaného - A. B. - HOPOS, so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice-Juh, IČO:
35 483 644 (ďalej aj „pôvodný veriteľ 1“), že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie
miesto žalovaného ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému až
do celkového horného limitu súhrnnej výšky 897.651,01 eur, pričom ručenie poskytol žalobca na obdobiedo dňa 31.01.2022; B - Ručiteľské vyhlásenie č. R/20/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorým sa žalobca
zaručil veriteľovi žalovaného, spoločnosti BUBBU s.r.o., so sídlom Alejová 2, 040 11 Košice, IČO: 47
965 568 (ďalej aj „pôvodný veriteľ 2“), že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie

miesto žalovaného ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému
až do celkového horného limitu súhrnnej výšky 95.760,- eur, pričom ručenie poskytol žalobca na
obdobie 3 kalendárnych mesiacov odo dňa vystavenia ručiteľského vyhlásenia veriteľovi žalovaného; C -
Ručiteľské vyhlásenie č. R/18/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorým sa žalobca zaručil veriteľovi žalovaného,
spoločnosti B. Braun Medical s.r.o., so sídlom Hlučínska 3, 831 03 Bratislava, IČO: 31 350 780 (ďalej

aj „pôvodný veriteľ 3“), že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie miesto žalovaného
ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému až do celkového
horného limitu súhrnnej výšky 1.601.260,50 eur, pričom ručenie poskytol žalobca na obdobie do dňa
26.07.2021.V dôsledku zaplatenia istín pohľadávok z titulu ručenia v zmysle predmetných ručiteľských
vyhlásení sa žalobca na základe subrogácie, resp. zákonnej cesie stal aj vlastníkom originálneho
príslušenstva týchto pohľadávok v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v podobe originálnych

úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil dlžné istiny
konkrétnemu pôvodnému veriteľovi žalovaného miesto omeškaného žalovaného, ako aj príslušenstva v
podobeoriginálnehonárokunanáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky.Žalobcapredložil
aj potvrdenie pôvodných veriteľov o plnení zo strany žalobcu ako ručiteľa.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dodal, že zo strany žalobcu ide o výkon práva
v rozpore s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a jedná sa o zjavné zneužitie
práva. Žalobca sa dostal do pozície ručiteľa žalovaného cielene a účelovo, nárok uplatňuje napriek
tomu, že vo všetkých záväzkových vzťahoch žalovaného a pôvodného veriteľa sa dohodlo obmedzenie

postupovania pohľadávok pod sankciou neplatnosti jeho porušenia ako dôsledok príkazu ministra
zdravotníctva číslo 7/2017.
Pri založení záväzkového vzťahu pôvodní veritelia a žalovaný deklarovali vôľu, aby práva a povinnosti
z týchto záväzkov zostali medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zachované, pričom
porušenie tejto dohody sankcionovali ich neplatnosťou. Inštitút ručenia bol zo strany žalobcu zneužitý,

aby sa obišiel zakotvený zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným
veriteľom. Žalovaný zároveň nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho ručiteľom a nevyvíjal žiadnu
aktivitu k tomu, aby žalobca žalovanému poskytol zabezpečenie v prípade nesplnenia jeho záväzkov
voči pôvodným veriteľom riadne a včas. Skutočnosť, že (i) žalobca sa stal ručiteľom bez akejkoľvek
ingerencie žalovaného, v spojení s tou skutočnosťou, že (ii) žalovaný a pôvodní veritelia si dojednali

zákaz postupovania pohľadávok a (iii) žalovaný už v čase vzniku ručiteľských záväzkových vzťahov bol v
omeškaní s uspokojením pôvodných veriteľov indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie
a práva veriteľa voči žalovanému.
Zo strany žalobcu ide o dlhoročné zneužívanie situácie v oblasti zdravotníctva, kde si uplatňuje nároky
voči zadlženým zdravotníckym zariadeniam, ktoré z dôvodu nedostatočného krytia nie sú schopné

plniť svoje záväzky včas. Takisto poukazoval nato, že žalobca sa nikdy nezúčastnil ako veriteľ a
nevyužil pomoc od štátu formou konceptu oddlženia nemocníc, keďže by sa musel vzdať príslušenstva
pohľadávky.
Žalovaný nepoprel zmysel inštitútu ručenia, avšak postup žalobcu predstavuje zneužitie práva, ktoré
v danom prípade spočíva na zneužívaní systému, v ktorom sa pracuje s verejnými financiami ľudí

platiacich svoje zdravotné poistenia a skutočnosti, že štátne zdravotnícke zariadenia nie sú objektívne
schopné svoje záväzky uhrádzať včas, čím opakovane generujú dlhy.
Výklad zásady poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka (ObZ) je v rukách
súdu, pričom s ohľadom na generálny zákaz a explicitný výraz zákazu zneužitia práva je zrejmé, že
zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom.

Zotrval na argumentácii o tom, že požadovanie príslušenstva nad rámec istiny v celosti je v rozpore s
poctivým obchodným stykom, ako aj dobrými mravmi. Predmetný nárok žalobcu v časti príslušenstva
pohľadávky považoval za rozporný so zaužívanou obchodnou zvyklosťou pri záväzkovo-právnych
vzťahoch vznikajúcich v odvetví zdravotníctva.
Žalovaný takisto poukazoval na skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a pôvodným

veriteľom - A. B. HOPOS v časti faktúr, ktoré sú označené v podaniach žalobcu bez prívlastku
objednávky, nie je tento právny titul zverejnený v centrálnom registri zmlúv, na základe ktorého
poskytoval pôvodný veriteľ služby žalovanému. To znamená, že neexistuje zverejnená zmluva medzi
žalovaným a pôvodným veriteľom, čím je potrebné postupovať podľa § 47a ods. 4 Občianskehozákonníkaauplatniťprávnudomnienku,žekuzavretiutakejtozmluvynedošlo.Vtejtosúvislostižalovaný
poukazoval na § 304 Obchodného zákonníka, že ručením možno zabezpečiť len platný záväzok, a teda
žalobca zabezpečoval záväzok, ktorý v čase ručiteľského vyhlásenia neexistoval, nakoľko ručiteľské

vyhlásenia sa viažu na zabezpečenie potvrdených objednávok medzi spoločnosťou A. B. - HOPOS
a žalovaným. Ak žalobca teda tvrdí, že platne nadobudol zabezpečené pohľadávky plnením titulom
ručenia, je potrebné sa podľa názoru žalovaného vysporiadať s existenciou záväzku, splnenie ktorého
bolo zabezpečené práve ručením.
Namietal požadovanie úroku z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dni plnenia pôvodnému

veriteľovi žalobcom a mal za to, že úroky z omeškania prislúchajú žalobcovi odo dňa nasledujúceho
po oznámení žalovanému, že žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi, nakoľko až predmetným
oznámením žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že je povinný plniť ručiteľovi, čo podľa názoru
žalovaného zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi dlžníkom, pôvodným veriteľom
a ručiteľom a v plnej miere reflektuje na § 308 ObZ. Takisto namietal žalobcom uplatnený nárok
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže nezískal originálne

príslušenstvo pohľadávky, ale len regresný nárok na plnenie. Bol toho názoru, že žalobcovi by mala
prislúchať nanajvýš paušálna náhrada vo výške 120,- eur, t. j. za 3 ručiteľské vyhlásenia, čo je
spravodlivým riešením zohľadňujúcim aspekt, že plnením ručiteľ získava voči dlžníkovi postavenie
veriteľa v rozsahu, v akom plnil.
Pre prípad vyhovenia žalobe navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalobcovi

nepriznať právo na ich náhradu, keďže (i) odmietanie štátom riadenej koncepcie oddlženia, hoci je
dobrovoľná v spojení s (ii) ekonomickým postavením žalobcu pri nepriznaní nároku na náhradu trov
konania, ako aj (iii) status žalovaného, ktorý je štátnou príspevkovou organizáciou sú dostatočnými
výnimočnými okolnosťami.

5. V priebehu konania, teda po podaní žaloby, žalobca predložil súdu výpis z bankového účtu žalobcu zo
dňa26.07.2021,zktoréhovyplýva,žežalovanýdňa20.07.2021(popodanížaloby)realizovalvprospech
spoločnosti B. Braun Medical s.r.o. úhrady, hoci už mal vedomosť, že jeho veriteľom je žalobca. Tieto
úhrady sa dostali do dispozície žalobcu až dňa 26.07.2021. Písomným podaním zo dňa 01.08.2022 vzal

žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu čiastočne späť. Zároveň uviedol aj nové
celé znenie žalobného petitu, ktoré už zohľadňuje aj čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, v ktorom
vzhľadom na čiastočné úhrady zmenil aj výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, k pôvodnej sume
2.872,19 eur pripočítal aj sumu 86,57 eur (4,43 + 49,18 + 10,85 + 22,11), čím dostal celkovú sumu
kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 2.958,76 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, 2, 5 § 303, § 304, §
308, § 332, § 265, § 365, § 369, § 369a, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, §§ 1 a 2 Nariadenia vlády
č. 21/2013 Z. z. a § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 488, § 489, § 494 Občianskeho zákonníka, upravujúcich

rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ručenie, dôsledky
splnenia záväzku ručiteľom, zásady poctivého obchodného styku, dobré mravy, náležitosti prejavu vôle,
platnosť právnych úkonov, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

7. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zistil, že žalobca disponuje voči žalovanému
1.262 pohľadávkami (na základe 1.262 faktúr) čo do istiny a originálne nadobudnutým príslušenstvom
týchto pohľadávok. Ide o jednotlivých 1.262 istín, ktoré v súčte tvoria celkovú istinu vo výške
1.914,987,25 eur (pôvodne uplatnená istina 1.916.032,04 eur) a k nim prislúchajúce originálne úroky
z omeškania plynúce odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil konkrétnemu

pôvodnému veriteľovi žalovaného, vrátane originálneho nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil ďalšiu 1 pohľadávku
(1 ďalšiu faktúru) v podobe jej príslušenstva - kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 330,57 eur
(úrok z omeškania, ročná sadzba 9 % zo sumy 95.760,- eur za obdobie od 17.06.2021 do 30.06.2021,
kedy žalovaný uhradil žalobcovi prvú časť istiny vo výške 9.140,99 eur) a kapitalizovaného úroku

z omeškania vo výške 2.541,62 eur (úrok z omeškania, ročná sadzba 9 % zo sumy 86.619,01 eur
za obdobie od 01.07.2021 do 27.10.2021, keď žalovaný doplatil žalobcovi zostávajúcu časť istiny
vo výške 86.619,01 eur). Dokopy si tak žalobca voči žalovanému v žalobe uplatnil kapitalizovaný
úrok z omeškania v sume 2.872,19 eur. Vlastníkom uvádzaných pohľadávok sa stal v dôsledkuplnenia jednotlivým pôvodným veriteľom žalovaného miesto žalovaného z titulu ručenia na základe
nasledovných ručiteľských vyhlásení žalobcu: A - Ručiteľské vyhlásenie č. R/13/2021 zo dňa
21.04.2021, ktorým sa žalobca zaručil veriteľovi žalovaného - A. B. - HOPOS, so sídlom Kukučínova

7, 040 01 Košice-Juh, IČO: 35 483 644, že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie
miesto žalovaného ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému až
do celkového horného limitu súhrnnej výšky 897.651,01 eur, pričom ručenie poskytol žalobca na obdobie
do dňa 31.01.2022; B - Ručiteľské vyhlásenie č. R/20/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorým sa žalobca
zaručil veriteľovi žalovaného, spoločnosti BUBBU s.r.o., so sídlom Alejová 2, 040 11 Košice, IČO: 47

965 568, že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie miesto žalovaného ako ručiteľ,
pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému až do celkového horného limitu
súhrnnej výšky 95.760,- eur, pričom ručenie poskytol žalobca na obdobie 3 kalendárnych mesiacov odo
dňa vystavenia ručiteľského vyhlásenia veriteľovi žalovaného; C - Ručiteľské vyhlásenie č. R/18/2021
zo dňa 28.04.2021, ktorým sa žalobca zaručil veriteľovi žalovaného, spoločnosti B. Braun Medical s.r.o.,
so sídlom Hlučínska 3, 831 03 Bratislava, IČO: 31 350 780, že za splnenia istých podmienok poskytne

veriteľovi plnenie miesto žalovaného ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa
voči žalovanému až do celkového horného limitu súhrnnej výšky 1.601.260,50 eur, pričom ručenie
poskytol žalobca na obdobie do dňa 26.07.2021. V dôsledku zaplatenia istín pohľadávok z titulu ručenia
sa žalobca na základe subrogácie, resp. zákonnej cesie stal aj vlastníkom originálneho príslušenstva
týchto pohľadávok v podobe originálnych úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy

žalobca ako ručiteľ plnil dlžné istiny konkrétnemu pôvodnému veriteľovi žalovaného miesto omeškaného
žalovaného, ako aj príslušenstva v podobe originálneho nároku na náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky.

8. K námietke žalovaného týkajúcej sa konania žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a
zneužitia práva, súd poukazoval na to, že uvedené už bolo posudzované vo viacerých obdobných
konaniach súdmi na úrovni prvej aj druhej inštancie. Predmetný právny úkon, t. j. ručenie je
zabezpečovacím inštitútom Obchodného zákonníka. Zmluvná cesia nie je zabezpečovacím inštitútom,
jej podstata spočíva v zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Dohoda o zákaze cesie v zmysle ust. §

525 Občianskeho zákonníka vylučujúca zmluvné postúpenie pohľadávok nemá potenciál mať vplyv na
platnosť ručiteľského vyhlásenia. S ohľadom na uvedené námietky žalovaného o zákaze postúpenia
v zmysle príkazu ministra zdravotníctva SR č. 7/2017 sú bez právnej relevancie. Žalobca vystavením
písomných ručiteľských vyhlásení s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nekonal
v rozpore so žiadnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka či iných právnych predpisov.

Taktiež samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, ešte neodôvodňuje, aby si nemocnica
riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom. Nemocnica ako štátna príspevková organizácia je
štandardnýmúčastníkomzmluvnýchvzťahov.Žalobcaniejesubjekt,ktorýjezodpovednýzanefungujúci
systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc. Zanedbanie si
povinnostíštátunemôžeísťnaúkorveriteľaajehozákonnéhonároku.Samotnáskutočnosť,žežalované

pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež
nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé.
Nepoctivým a nemravným nie je ani poskytnutie ručenia za pohľadávky a ich príslušenstva. V tejto
súvislosti súd poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.3.2011, sp. zn.
32Cdo 4932/2009, v rámci ktorého sa zaoberal aj otázkou, či aspekt dodávania krvného derivátu

žalovanej Fakultnej nemocnici Brno spočívajúci v potrebe záchrany života a zdravia môže odôvodňovať
nepriznanie nároku na žalobcom (dodávateľom) žiadané úroky z omeškania z dôvodu, že takýto žiadaný
nárokjevrozporesdobrýmimravmiazásadoupoctivéhoobchodnéhostykuvzmysleustanovenia§265
Obchodnéhozákonníka.NajvyššísúdČeskejrepublikykonštatoval,žecharaktertovaru,hocislúžiaceho
k záchrane ľudského života a zdravia, sám o sebe ešte neospravedlňuje omeškanie nemocnice so

zaplatením kúpnej ceny a nerobí zákonné právo dodávateľa na úroky z omeškania nemravným alebo
nepoctivým.
Pre úplnosť súd uviedol, že v danom prípade ide o peňažnú pohľadávku. Peňažná pohľadávka nie je
spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch
a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na

jej obsah. Z vyhlásení je zrejmé, ktorý záväzok má byť ručením zabezpečený. Je daná jeho presná
identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, aj právneho dôvodu. Nebolo preukázané, že by žalovaný
po tom, čo mu žalobca oznámil, vzniesol relevantné námietky.Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie sumy vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli. Sporná
bola platnosť niektorých zrealizovaných obchodov medzi žalovaným a pôvodnými veriteľmi pre údajne

nezverejnenie obchodných zmlúv v Centrálnom registri zmlúv. Táto námietka však nebola dôvodná,
keďže jednotlivé obchodné prípady, ktoré sa uskutočnili medzi žalovaným a jeho pôvodnými veriteľmi,
sa zrealizovali na základe jednotlivých samostatných objednávok, ktoré nie je potrebné zverejňovať
v príslušnom registri zmlúv. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného, ktorým sa domáhal
preverenia či žalovaný zverejnil objednávky súvisiace s predmetom tohto konania na webovom sídle

žalovaného, keďže toto nezverejnenie by mohlo mať za následok len relatívnu neplatnosť jednotlivých
obchodných prípadov (nie absolútnu), určenia tejto neplatnosti sa žalobca nedomáhal na súde, nebola
teda judikovaná súdom a navyše žalobca by sa tejto relatívnej neplatnosti ani nemohol úspešne
domôcť, a to ani v prípade, že by predmetné objednávky skutočne neboli zverejnené na webovom sídle
žalovaného, lebo to bola jeho povinnosť, a relatívnej neplatnosti sa nemôže s úspechom domôcť strana,
ktorá relatívnu neplatnosť sama spôsobila svojim nekonaním. Súd zamietol aj návrh právneho zástupcu

žalovaného, ktorým sa domáhal vykonania dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu,
keďže tento jeho návrh bol neurčitý, keďže dostatočne neodôvodnil, na preukázanie ktorých sporných
skutočnosti majú byť štatutárni zástupcovia žalobcu vypočutí. Neboli tak splnené zákonné podmienky
na vypočutie štatutárnych zástupcov sporovej strany v zmysle § 195 ods. 1 CSP.

9. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu s tým, že ručiteľ sa stal
novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa s plnením pôvodnému veriteľovi, záväzok dlžníka
však trvá naďalej v danom prípade je zrejmé, že žalobca vstúpil do práv veriteľa, t. j. od uvedeného dňa
je žalovaný v omeškaní, plnenie ručiteľa nespôsobilo, že by došlo k prerušeniu omeškania žalovaného,

súd priznal teda žalobcovi uplatnený úrok z omeškania odo dní nasledujúcich po dňoch keď žalobca
plnil za žalovaného jeho pôvodným veriteľom (v zákonnej výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.).

10. K rozporovanému nároku žalobcu na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s
uplatnením pohľadávok nad jednorazovú sumu 40,- eur zo strany žalovaného súd uviedol, že žalobca
v konaní žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením 1.262 pohľadávok + 1
pohľadávky čo do kapitalizovaných úrokov z omeškania, vo výške 50.520,- eur (1.263 x 40,- eur).
Žalobcasinárokviažucisanatietosamostatnépohľadávkyuplatnilvjednomsúdnomkonaní,čonemení

nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na
uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní, v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu aj v tejto za opodstatnený v celej
jeho uplatnenej výške.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci (konanie bolo
zastavené len v nepatrnej časti istiny a príslušenstva) rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaný. Odvolanie podal proti výrokom I., II.,

III. a V. napadnutého rozsudku z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Dodal, že podanou žalobca sa domáha zaplatenia istiny spolu s jej príslušenstvom na základe

ručiteľských vyhlásení č. R/13/2021 zo dňa 21.04.2021, č. R/20/2021 zo dňa 26.05.2021 a č. R/18/2021
zodňa28.04.2021(ďalejaj„ručiteľskévyhlásenia“),titulomktorýchsažalobcastalručiteľomžalovaného
ohľadom pohľadávok voči veriteľom A. B. – HOPOS, BUBBU s.r.o. a B. Braun Medical s.r.o. (ďalej len
ako „pôvodní veritelia“) v dôsledku plnenia žalobcu pôvodným veriteľom žalovaného.14. Žalovaný zotrval na námietke uvádzanej v priebehu konania na súde prvej inštancie, že uplatnený

nárok je v rozpore s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a zo strany žalobcu ide
o zjavné zneužitie práva.

15. Zneužitie práva odôvodňoval tým, že žalobca sa dostal do pozície ručiteľa žalovaného (ohľadom

pohľadávok zabezpečených ručením) cielene a účelovo a predmetný nárok uplatňuje napriek tomu,
že vo všetkých právnych úkonoch zakladajúcich záväzkovo-právne vzťahy medzi žalovaným a jeho
pôvodným veriteľom mali zmluvné strany dojednané obmedzenie postupovania pohľadávok pod
sankciou neplatnosti jeho porušenia, v zmysle Príkazu ministra zdravotníctva č. 7/2017, prostredníctvom
ktorého podriadeným organizáciám v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR bola uložená povinnosť
dohodnúť a zapracovať do zmlúv a objednávok obmedzujúce podmienky postupovania pohľadávok,

ktoré je možné len s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR, ako zriaďovateľa
žalovaného.

16. Žalobca dohodou s pôvodným veriteľom na vzniku ručiteľského záväzku účelovo obišiel zakotvený

zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom, pričom žalovaný
nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho veriteľom. Takýto postup žalobcu je zneužitím práva.
Doplnil, že na vznik ručiteľského záväzkového vzťahu je potrebný súhlas veriteľa a nie žalovaného ako
dlžníka, avšak poukazoval na ten paradox, že štandardne zabezpečuje ručiteľa práve dlžník, s osobou
ktorého veriteľ vyslovuje súhlas. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že (i) žalobca sa stal ručiteľom bez

akejkoľvek ingerencie žalovaného, v spojení s tou skutočnosťou, že (ii) žalovaný a pôvodný veriteľ si
dojednali zákaz postupovania pohľadávok a (iii) žalovaný už v čase vzniku ručiteľského záväzkového
vzťahu bol v omeškaní s uspokojením pôvodného veriteľa indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť
postavenie a práva veriteľa voči žalovanému.

17. Žalobca už niekoľko rokov systematicky v oblasti zdravotníctva uplatňuje nároky voči zadlženým
štátnym zdravotníckym zariadeniam1 (vrátane žalovaného), ktoré z dôvodu nedostatočného finančného
krytia z prostriedkov poskytovaných zdravotnými poisťovňami nie sú objektívne schopné splácať všetky
svoje záväzky včas.

18. Takisto sa žalobca odmieta zúčastniť štátnej koncepcie oddlženia, ktorým rieši Ministerstvo
zdravotníctva SR plošne zadlženosť štátnych zdravotníckych zariadení, pričom sa domnieval, že
žalovaný toto odmieta z dôvodu, že podmienkou každého oddlženia je obligatórne vzdanie sa

príslušenstva pohľadávok zo strany veriteľov.

19. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak namiesto výslovného vyhodnotenia účelu
ustanovenia o zákaze (podmienkach) postupovania pohľadávok (účelom je zachovanie osoby veriteľa,

pokiaľ s jeho zmenou dlžník nevyjadrí súhlas) aprobuje stav, ktorým pôvodný veriteľ a žalobca vo
svojich právnych dôsledkoch „de facto“ spôsobili zmenu v osobe veriteľa, a to len tým, že zneužili
odlišnú povahu zabezpečovacieho inštitútu (ručenia), ktorého primárny účel je zabezpečiť pohľadávky
pôvodného veriteľa, pričom účastníci ručenia zjavne nesledovali zabezpečovací účel, ale len v celom
rozsahu zmeniť osobu veriteľa. Teda ide o úkon, pri ktorom je zmena veriteľa zastretá ručiteľským

vzťahom.

20. Ručiteľské vyhlásenie č. R/13/2021 bolo vystavené žalobcom dňa 21.04.2021 pre A. B. – HOPOS
(ďalej len „veriteľ 1“). Veriteľ 1 doručil žalovanému výzvu na plnenie zo dňa 23.04.2021, s požiadavkou

nazaplatenie368.025,61eurdo5pracovnýchdníoddoručeniavýzvy(výzvaboladoručenážalovanému
dňa 26.04.2021). Následne veriteľ 1 dňa 03.05.2021 vyzval žalobcu na splnenie ručiteľského záväzku.21. Ručiteľské vyhlásenie č. R/20/2021 bolo vystavené žalobcom dňa 26.05.2021 pre BUBBU s.r.o.
(ďalej len „veriteľ 2“). Veriteľ 2 doručil žalovanému výzvu na plnenie zo dňa 28.05.2021, s požiadavkou
na zaplatenie 95.760,- eur do 5 pracovných dní od doručenia výzvy (výzva bola doručená žalovanému

dňa 28.05.2021). Následne veriteľ 2 dňa 04.06.2021 vyzval žalobcu na splnenie ručiteľského záväzku.

22. Ručiteľské vyhlásenie č. R/18/2021 bolo vystavené žalobcom dňa 28.04.2021 pre B. Braun Medical
s.r.o. (ďalej len „veriteľ 3“). Veriteľ 3 doručil žalovanému výzvu na plnenie zo dňa 28.04.2021, s

požiadavkou na zaplatenie 1.548.006,43 eur do 10 dní od doručenia výzvy (výzva bola doručená
žalovanému dňa 07.05.2021). Následne veriteľ 3 dňa 17.05.2021 vyzval žalobcu na splnenie
ručiteľského záväzku.

23. Situáciu, keď sa žalobca dostal do postavenia veriteľa využitím iného inštitútu (ručenia) ako toho,

ktorý má pre daný účel slúžiť (postúpenie pohľadávky), nemožno posúdiť inak, ako nepoctivú.

24. Práve súbeh všetkých uvedených skutočností, ktoré sa individuálne môžu javiť ako súladné so
zákonom, vytvárajú vo vzájomnom kontexte a súvislostiach neprijateľný obsah právneho vzťahu.

Cieľom súdov pri ich činnosti nemá byť iba formálny výklad práva, ale aj materiálny prieskum, či
sa niektorá strana, skrývajúca sa pod rúškom zákonnosti, nesnaží dosiahnuť neprimeranej výhody
zneužívajúc nemohúcnosť žalovanej a „medzery“ v zdravotnom systéme, ktorý žalobca zneužíva na
vlastný prospech.

25. Dodal, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je verejným záujmom najužšie súvisiacim so
základnými hodnotami chránenými aj ústavnými normami, nakoľko fungujúci systém chráni život a
zdravie pacientov, preto aj súd ako orgán aplikujúci právo by mal brať náležitý zreteľ na citlivosť a
zraniteľnosť systému, pričom u žalovaného ide o jednu z fundamentálnych zložiek fungujúceho systému

poskytovania zdravotnej starostlivosti v príslušnom regióne.

26. Podľa názoru žalovaného moment začatia plynutia úrokov z omeškania, ktorý žalobca naviazal už
na deň nasledujúci po dni plnenia pôvodnému veriteľovi je nesprávny a žalovaný sa dostal do omeškania
až deň nasledujúci po dni, kedy sa dozvedel od žalobcu, že tento plnil za žalovaného pôvodnému

veriteľovi, nakoľko až predmetným oznámením žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že je povinný
plniť ručiteľovi, čo podľa názoru žalovaného zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
dlžníkom, pôvodným veriteľom a ručiteľom a v plnej miere reflektuje na § 308 ObZ.

27. Nesúhlasil s tým, že žalobcovi prislúcha právo na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením

pohľadávky, nakoľko žalobca plnením titulom ručenia nezískal originárne príslušenstvo pohľadávky, ale
v zásade regresný nárok voči žalovanému v rozsahu, v akom sám plnil za dlžníka (žalovaného).

28. K odvolaniu proti výroku V. napadnutého rozsudku týkajúceho sa trov prvoinštančného konania
žalovaný dôvodil, že vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania boli v prejednávanej veci naplnené tak

výnimočné okolnosti, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa. Odmietanie štátom riadenej koncepcie
oddlženia žalobcom, hoci je dobrovoľná, v spojení s ekonomickým postavením žalobcu pri nepriznaní
nároku na náhradu trov konania, ako aj status žalovaného, ktorý je štátnou príspevkovou organizáciou,
sú dostatočnými výnimočnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP.

29. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil
náhradu trov základného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil

s odôvodním napadnutého rozsudku, považoval ho za precízne a vyčerpávajúce, v absolútnej zhode
s argumentáciou žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa zaoberal v písomnom odôvodnení komplexne
celou argumentáciou žalovaného a riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.Kargumentomžalovanéhouvádzanýchvodvolanísarozsiahlovyjadrilužvkonanívovecisamej.Dodal,
že si neuplatňuje voči žalovanému iný nárok, než ten, aký (by) mal voči nemu aj pôvodný veriteľ. Ide o
istinu a príslušenstvo v jeho zákonnej výške, resp. vo výške definovanej Nariadením vlády SR č. 21/2013

Z. z., pričom príslušenstvo si uplatňuje žalobca voči žalovanému až odo dňa nasledujúceho po plnení z
ručenia. Za nepoctivé považoval to, že žalovaný je v dlhom omeškaní s úhradou jeho záväzkov, ktoré
si neplní riadne a včas.
Žalovaný opätovne v odvolaní podsúva, že poskytnuté ručenie malo len zastierať zmluvnú cesiu.
Zabezpečovací inštitút podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka nemôže simulovať zmluvný prevod

pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepredstavuje zabezpečovací inštitút ani
podľa Občianskeho zákonníka. Tieto inštitúty sa žiadnym spôsobom nestretávajú, ich zmysel je odlišný,
ručenie je jednostranný právny prejav vôle adresovaný veriteľovi dlžníka, pričom zmluvné postúpenie
pohľadávky je výsledkom dvojstranného právneho úkonu, čiže písomnej zmluvy medzi veriteľom/
postupcom a novým veriteľom/postupníkom. Žalobca si uplatňuje taký istý nárok voči žalovanému, na
aký by mal právo aj pôvodný veriteľ. Argumenty žalovaného sú rýdzo argumenty ad hominem voči

žalobcovi, lebo žalovaný ho nechce mať za veriteľa, nakoľko sa mu tým znižuje pravdepodobnosť, že
sa na jeho zlé hospodárenie a dlhy zložia daňoví poplatníci Slovenskej republiky. Toto však nemôže a
nesmie hrať žiadnu rolu v obchodnoprávnom súdnom spore v právnom a demokratickom štáte. Podľa
názoru žalobcu, „zdravým právnym prostredím“ nie je predstava žalovaného, ak pôvodný veriteľ čaká
5 rokov na oddlženie štátom, pričom sa musí vzdať celého príslušenstva pohľadávok a aj časti istiny,

nemôže pohľadávku postúpiť zmluvnou cesiou, nemôže ani prijať plnenie z ručenia a nemôže vlastne
vôbec nič len čakať.
Pokiaľ sa týka poukazovania žalovaného na ustanovenie § 257 CSP uviedol, že argumentácia, že
žalobca je silný ekonomický subjekt a žalovaný je finančne podvyživená štátna organizácia - by
znamenalo, že dôvody osobitného zreteľa by mali existovať v každom cca druhom súdnom konaní v

Slovenskej republike, pretože takmer vždy sa stretnú v rámci súdnych konaní strany sporu, z ktorých si
niektoneplníriadneavčassvojezáväzky,lebomáfinančnéproblémyanadruhejstranesporuniekto,kto
si uplatňoval ochranu svojich majetkových práv voči žalovanému dlžníkovi. Zlé hospodárske výsledky
žalovaného nie sú dôvodom, pre ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
Vice versa, dobré hospodárenie žalobcu nie je dôvodom, pre ktorý by mu voči žalovanému nemal byť

priznaný nárok na náhradu trov konania.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného uviesť nasledovné:

34. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 h) CSP.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

36. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 1.916.032,04 eur s
príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.914.987,25 eur spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti, vzhľadom na späťvzatie žalobcu,
konanie zastavil (bližšie pozri bod 52. a 56. odôvodenia napadnutého rozsudku).37. Odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že pôvodní veritelia žalovaného a to a) A.
B. – HOPOS, b) BUBBU s.r.o. a c) B. Braun medical s.r.o., dodávali žalovanému tovar a služby.

38. Podľa § 303 a nasl. žalobca ručiteľským vyhlásením č. R/13/2021 zo dňa 21.04.2021 (týkajúce sa
veriteľa1),ručiteľskýmvyhlásenímč.R/20/2021zodňa26.05.2021(týkajúcesaveriteľa2)aručiteľským
vyhlásením č. R/18/2021 zo dňa 28.04.2021 (týkajúce sa veriteľa 3) pôvodnému veriteľovi prehlásil, že
ho uspokojí, ak mu žalovaný ako dlžník nesplní jeho záväzky na úhradu kúpnej ceny dodaného tovaru.

Keďže žalovaný neuhradil svoje záväzky, žalobca ako ručiteľ na výzvu pôvodného veriteľa splnil svoj
ručiteľský záväzok tým, že záväzky žalovaného uhradil pôvodnému veriteľovi.

39. Súd prvej inštancie preto správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka.

40. Právnu úpravu ručenia v rámci Obchodného zákonníka možno považovať za komplexnú, existujúcu
paralelne popri taktiež ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na účinnosť
ručenia postačuje tichý súhlas veriteľa (jeho faktická akceptácia), k čomu v prejednávanej veci došlo
nepochybne prijatím plnenia od žalobcu ako ručiteľa. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje
súhlas a ani žiadny iný úkon dlžníka. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že uplatnený nárok je v rozpore

s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie
práva, odvolací súd udáva, že žalobca v spore uplatnil svoju pohľadávku, ktorú nadobudol zákonom
predvídaným spôsobom. To, že žalovaný má výhrady voči osobe žalobcu ako veriteľa, resp. to, že
žalobca ako podnikateľ koná za účelom dosiahnutia zisku v súlade so zákonom, nemožno považovať za
konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, priečiace sa dobrým mravom, resp. zjavné zneužitie

práva, keďže zo strany žalobcu ide o uplatnenie peňažnej pohľadávky. Nič nebránilo žalovanému
plniť svoje záväzky pôvodnému veriteľovi, čo by malo za následok zánik záväzku a tým aj predídenie
predmetného sporu.

41. Ak žalovaný v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti (uhradiť riadne a včas svoj splatný

záväzok)sausilujezbaviťsvojhozáväzkuspoukazomnato,žeideovýkonprávavrozporesozásadami
poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo
základných zásad poctivého obchodného styku, tak v tomto prípade by ustanovenie § 265 Obchodného
zákonníka nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcim
právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Pôsobenie zásady poctivého obchodného

styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.
O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných
subjektov. Žalovaný však v konaní existenciu takéhoto správania žalobcu nepreukázal. Žalovaný si musí
byť vedomý, že je povinný znášať určitú mieru rizika spojenú s jeho činnosťou, pričom je neprípustné,
aby svoju zlú hospodársku situáciu prenášal na tretie subjekty, v tomto prípade na žalobcu.

42. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, splnenie záväzku dlžníka ručiteľom má za následok, že ručiteľ
predovšetkým nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Ručiteľ sa teda stáva novým veriteľom dlžníka
namiesto pôvodného veriteľa. Splnením záväzku ručiteľom (osobou odlišnou od dlžníka) zaniká záväzok
lenvočipôvodnémuveriteľovi,alezáväzokdlžníkatrváajnaďalejvočiručiteľovi,resp.novémuveriteľovi.

Dlžník je povinný plniť ručiteľovi to, čo bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. Pokiaľ ide o právnu úpravu
v Obchodnom zákonníku, v nadväznosti na právnu úpravu subrogácie (§ 308), možno hovoriť o vstupe
(nadobudnutí práv) ručiteľa do práv veriteľa v dôsledku splnenia svojho ručiteľského záväzku. Dochádza
tak k zmene subjektu záväzku bez toho, aby sa menil jeho obsah.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu sumy 1.914.987,25 eur. Keďže žalovaný
bol s úhradou svojho záväzku voči pôvodnému veriteľovi v omeškaní a toto omeškanie žalovaného
ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej (nedošlo k zmene splatnosti pôvodného záväzku), správne súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak ako to požadoval
žalobca, a to odo dňa po dni, keď žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi, ktorý vstúpil do jeho

práv a to podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je
predmetom samostatnej faktúry podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 Nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z., teda spolu vo výške 50.520,- eur (1.263 x 40,- eur), keďže za omeškanie s uhradenímkaždej faktúry (pohľadávky) vznikol samostatný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov podľa
§ 369c Obchodného zákonníka, keďže pri subrogačnej zmene v subjekte právneho vzťahu jednotlivé
práva nezanikajú, ale trvajú a trvajúce prechádzajú na novú osobu, ktorá do týchto práv vstupuje.

43. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové

zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú.

44. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci

dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.914.987,25 eur spolu s príslušenstvom. Preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutom výroku I., II.
a III., keďže odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu,

avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Ustanovenie § 257 CSP je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali,
ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Dôvody hodné osobitného
zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej
judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.

47. V predmetnom spore žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a strán
sporu. Odvolací súd však zastáva názor, že ním tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplývajú
žiadne jedinečné osobitosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania
úspešnej strane sporu, keďže strany sporu nemožno hodnotiť vo vzájomnom pomere za slabšie alebo
silnejšie. Takýmto dôvodom nie je ani to, že žalobca sa nezapojil do procesu oddlženia nemocníc, keďže
uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou, po tom, čo žalovaný neplnil svoje splatné záväzky, nie je

dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, čo by poprelo zmysel a podstatu uvedenej
právnej normy, bolo by voči žalobcovi nespravodlivé a v konečnom dôsledku trestajúce túto stranu sporu.

48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku V. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na

plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP,
ako vecne správny.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešná priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).