Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 9, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-3Vyd/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621201356
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3621201356.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v konaní navrhovateľov: 1./ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX,
2./ A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, obaja zastúpení: A. G. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H., H. I. E. XXX, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva pre navrhovateľov 1./ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. E. XXX a 2./ A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX ku dňu 09.07.2013 k

novovytvorenej C KN parc. č. XXXX/X s výmerou 412 m2 – ostatná plocha, k.ú. C. D. v celku - 1/1 do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vytvorenej z pôvodnej C KN parc. č. XXXX/X s výmerou
6.498m2–lesnýpozemok,zapísanejnaLVč.XXk.ú.C.D.,geometrickýmplánomč.50940759-10/2021
vyhotoveným J. K. a autorizačne overeným L. M. N. dňa 21.01.2021, overeným L. N. M. dňa 02.02.2021
pod č. 18/21, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2021 sa navrhovatelia domáhajú potvrdenia
o vydržaní novovytvorenej parcely nehnuteľnosti: parc. č. XXXX/X o výmere 412 m2, ktorá vznikla na
základe Geometrického plánu č. 50940759-10/2021 na oddelenie pozemku p. č. XXXX/X a vyňatie z
LP, vyhotovený dňa 21.01.2021 J. K., autorizačne overený dňa 21.01.2021 L. M. N. a úradne overený

dňa 02.02.2021 L. N. M. oddelením od parcely č. XXXX, reg. ,,C“ o výmere 106.498 m2, druh pozemku:
lesný pozemok zapísanej na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Partizánske, obec
C. D., katastrálne územie C. D. (ďalej len ako „predmet vydržania“). Z návrhu a priložených dôkazov
vyplýva, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Partizánske,
obec C. D., k. ú. C. D., parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, parc. č.
XXXX/XX – záhrada o výmere 709 m2, rodinný dom postavený na parcele č. XXXX/X, súp. č. XXX.

Navrhovateľka 2./ je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1 na základe Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. D 279/98 – Z 1801/00 – 29/1. Navrhovatelia sú v podiele 3 bezpodielovými
spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, pričom podiel nadobudli na základe kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena V 799/03 zo dňa 09.09.2003 – 153/03. Predmet vydržania je
špecifikovaný Geometrickým plánom č. 50940759 - 10/2021 a rodinou navrhovateľky 2./ je užívaný od
roku 1970. Navrhovatelia nemali žiadnu vedomosť, že predmet vydržania nie je vo vlastníctve rodičov

navrhovateľky 2./ a preto svoje vlastnícke právo k predmetu vydržania odvodzovali od osvedčenia
o dedičstve sp. zn. D 279/98 – Z 1801/00 – 29/1 a kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena V 799/03 zo dňa 09.09.2003 – 153/03. Navrhovatelia ako manželia predmet vydržania
spoločne a dobromyseľne užívajú po dobu 17 rokov. Predmet vydržania je riadne oplotený a sú na
ňom postavené dve hospodárske budovy. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia sú dobromyseľnými
držiteľmi a predmet vydržania majú v držbe nepretržite viac ako desať rokov. Sú teda splnené zákonné

podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.2. Okresný súd Partizánske dňa 07.04.2022 vydal vyzývacie uznesenie sp. zn. 3Vyd/1/2021, ktorým
vyzval na uplatneniu námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
predmetu vydržania.

3. Dňa 11.05.2022 doručil Okresnému súdu Partizánske Slovenský pozemkový fond vyjadrenie
k vyzývaciemu uzneseniu v ktorom uviedol, že je potrebné preukázať dobromyseľnosť a oprávnenosť
držby. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 283/2009
a rozsudok sp. zn. 3 Cdo 12/2010. Je nevyhnutné preukázanie právneho titulu.

4. Dňa 29.11.2022 podali LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom
Banská Bystrica, Námestie SNP 8 (ďalej len ako „vlastník predmetu vydržania“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva námietky, ktoré
odôvodnil tým, že navrhovatelia nesplnili hmotnoprávne podmienky vydržania. Namieta dobromyseľnosť
nadobudnutia predmetu vydržania. Táto nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa.

Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z toho hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/99/2016 zo dňa 25.05.2017, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 361/2012 zo dňa 27.01.2015 a rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5Co/383/2015. Navrhovatelia nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti parc. č.
XXXX/XX na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 279/98 a následne kúpnou zmluvou zo dňa
09.07.2003 o výmere 709 m2. Z predmetom vydržania však užívajú pozemok vo výmere 1.121 m2.
Podľajehonázorusitakýtoveľkýrozdielvovýmerenavrhovateliamuselivšimnúť.Prizachovaníobvyklej

opatrnosti, navrhovatelia mali a mohli mať pochybnosti o tom, že vec, ktorú fakticky ovládajú, im nepatrí.
Vzhľadom na uvedené navrhuje aby súd návrh zamietol.

5. Dňa 18.01.2023 doručili navrhovatelia prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie k námietkam
vlastníka predmetu vydržania v ktorom uviedli, že preukázali predpoklady nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním. Oprávnená držba sa môže opierať aj o domnelý dôvod. Navrhovatelia boli
v objektívnom presvedčení, že držanú vec nadobudli poctivým spôsobom. Svoju dobromyseľnosť
odvodzujú od okolností, že predmetná parcela bola užívaná rodinou navrhovateľky 2./ od roku 1970.
Poukazujú na dĺžku doby užívania predmetnej parcely, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzujú od
správania právnych predchodcov, ktorí sa k spornej parcele správali ako k vlastnej a dokonca na nej

postavili dve hospodárske budovy. Poukazujú na skutočnosť, že počas celej doby užívania bol vlastník
predmetu vydržania nečinný. Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo
954/2005 zo dňa 15.06.2006. Navyše ide o svahovitý terén a pre laika je ťažké odhadnúť skutočnú
výmeru nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené považuje námietky vlastníka predmetu vydržania za
nedôvodné.

6. Dňa 09.06.2023 vlastník predmetu vydržania prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu
súdu oznámil, že nedisponuje listinami ohľadom poskytnutia pozemku na užívanie a stavbu rodinného
domu otcovi navrhovateľky 2./. Poukazuje na skutočnosť, že otcovi navrhovateľky 2./ nebola nikdy
poskytnutá žiadna časť pozemku vo vlastníctve vlastníka predmetu vydržania na užívanie ani na

akúkoľvek stavbu. Má za to, že navrhovatelia užívajú časť pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu.

7. Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku, konaním o potvrdení vydržania je konanie
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

8. Podľa § 359h ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny
nástupca,

c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.9. Podľa § 359h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo
veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za
podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia

o potvrdení vydržania.

10. Podľa § 359j ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak súd nezamietol návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak
márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.

11. Podľa § 359j ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, Uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje
označenie
a) účastníkov konania,
b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a

c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13.Podľa§134ods.OZ,taktonemožnonadobudnúťvlastníctvokveciam,ktorénemôžubyťpredmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovatelia užívajú časť pozemku vo vlastníctve

vlastníka predmetu vydržania. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že zákonom ustanovené
podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so
svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej
doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba
pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania. (R 50/1985)

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 211/2006 zo dňa 29.04.2008
vyplýva, že „Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom

stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne – ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950,
ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., §
135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ale i súčasnou právnou
úpravou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou

z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky
ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať
s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav
držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.“

16. Ako je uvedené vyššie medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovatelia predmet vydržania
užívajú viac ako 10 rokov a predmet vydržania je spôsobilým predmetom vydržania. Sporné je splnenie
podmienky dobromyseľnej držby navrhovateľov. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008 vyplýva, že „predpokladomvydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide
o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť,akovecnadobudol–čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje.“

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 361/2012 zo dňa 27.01.2015
vyplýva, že „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia

(titulu) – teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho,

aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s
prevodom nehnuteľností – viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30.
marca 1992). Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa
musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul
nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu

taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a
nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 27. apríla 2006 sp. zn. 22 Cdo 984/2006). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva
došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného

prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo
právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti

alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne
zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3

MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010, 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka – pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá,
že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.“

17. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné posúdiť, či navrhovatelia nehnuteľnosti užívali

dobromyseľne v dobrej viere, že predmet vydržania je v ich vlastníctve. Rodinný dom spolu s oplotením
pozemkustavalotecnavrhovateľky2./.Tátovčasestavbyrodinnéhodomumala11rokov.Objektívneod
nej teda nemožno požadovať aby mala vedomosť o skutočnosti v koho vlastníctve boli užívané pozemky.
Je logické, že navrhovateľka 2./ počas celého života považovala užívané pozemky jej rodinou za rodinnévlastníctvo. Po smrti otca v roku 1998 zdedila po otcovi svoj podiel. Následne spolu s navrhovateľom
1./ (manžel navrhovateľky 2./), ktorý sa do rodiny „priženil“ odkúpili podiel matky navrhovateľky 2./
a to na základe kúpnej zmluvy z roku 2003. Odvtedy predmet vydržania užívajú. Súd je vzhľadom na

vyššie uvedené presvedčený, že navrhovatelia užívali predmet vydržania v dobre viere, že tento je v ich
vlastníctve. Ako už súd spomenul rodina navrhovateľky 2./ predmet vydržania užívala od jej 11 rokov.
Nemala objektívne dôvod pochybovať o tom, že predmet vydržania nie je v rodinnom vlastníctve. Aj
v prípade nadobudnutia rodinného majetku, či už na základe dedičského konania alebo kúpnej zmluvy
nemala dôvod prekontrolovávať nadobudnuté pozemky, ich veľkosť, keďže tieto v tom čase jej rodina

už 30 rokov užívala. Súd je toho názoru, že v danom prípade by rovnako konal každý bežný človek.
V tomto prípade tak nedošlo k porušeniu tzv. „náležitej opatrnosti“ zo strany navrhovateľky 2./, pretože
táto nemala dôvod pochybovať o svojom vlastníctve k predmetu vydržania. O to viac dobrá vôľa platí
pre navrhovateľa 1./, ktorý sa do rodiny navrhovateľky 2./ priženil. Pokiaľ mu bolo zo strany manželky
povedané, že predmet vydržania je vo vlastníctve jej rodiny, nemal absolútny dôvod o tejto skutočnosti
pochybovať a uvedenú skutočnosť si preverovať. Ďalším dôvodom, ktorý objektívne môže vzbudiť

v navrhovateľoch predpoklad, že predmet vydržania je v ich vlastníctve je aj skutočnosť, že na predmete
vydržania postavil otec navrhovateľky 2./ hospodárske budovy. Samotný vlastník predmetu vydržania
sa o predmet vydržania nijakým spôsobom viac ako 30 rokov nezaujímal a navrhovateľov nijakým
spôsobom na svoje vlastnícke právo neupozornil. Aj z tohto dôvodu o svojom vlastníctve k predmetu
vydržania navrhovatelia nemuseli mať dôvodné pochybnosti.

Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením LESOU Slovenskej republiky, že bežný človek musí vedieť
rozoznať rozdiel medzi výmerou 709 m2 a výmerou 1.121 m2. Navrhovatelia nadobudli do vlastníctva
všetko čo vlastnili rodičia navrhovateľky 2./. V užívaní im zostali pozemky v rovnakej výmere ako boli
užívanérodinounavrhovateľky2./predtým.Navrhovatelianemalidôvodsaďalejnadvýmeroupozemkov

zamýšľať. Veľkosť výmery by zistili iba meraním, k čomu nemali dôvod. Tvar pozemkov vo vlastníctve
navrhovateľov spolu s predmetom vydržania má navyše nepravidelný tvar, ako vyplýva z predloženého
geometrického plánu. Presné určenie výmery „od oka“ je preto nemožné. Preto je súd toho názoru, že
navrhovatelia nemuseli mať podozrenie, že by užívali pozemky vo väčšom rozsahu ako nadobudli.

18. Súd má za to, že v tomto prípade došlo k skutkovému omylu na strane navrhovateľov, že predmet
vydržania je v ich vlastníctve. Z okolností daného prípadu vyplýva, že navrhovatelia pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, nemali pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudli.

19. Na základe uvedených skutočností, preto možno konštatovať, že navrhovatelia splnili podmienky na
vydržanie predmetu vydržania, keďže predmet vydržania mali v držbe 10 rokov, predmet držby užívali
dobromyseľne (v dobre viere, že je v ich vlastníctve) a predmet vydržania je spôsobilý na vydržanie.

20. Preto súd v zmysle § 359j vydal uznesenie o potvrdení vydržania, ktorým potvrdil, že navrhovatelia

vydržali právo k predmetu vydržania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak,

keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.