Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203262
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125203262.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená X.X.XXXX,
trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o.,
so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda, proti povinnému: G. H. C., narodený X.X.XXXX,
trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22C/39/2025-17 zo dňa 2.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia
o povinnosti nevstupovať do rodinného domu p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia
o povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým

povinnému u k l a d á povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom
konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o ochranu
osobnosti.

III. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

IV. Navrhovateľka m á proti povinnému n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
povinnému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese D. XXXX/XX, F.,
nachádzajúcehosanaparceleCKN5213/1ovýmere472m2-zastavanáplochaanádvorieanaparcele
CKN 5213/2 o výmere 177 m2 - záhrada, evidovaného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor
na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F., obec F.; a nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom

konaní a správnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť
povinného na týchto úkonoch. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľka
má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň poučil povinného, že
môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej na
usporiadanie práv a povinností, žalobu o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2

písm. e) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334, § 337ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 27a ods. 1 a 2
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

2. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 2.5.2025 bol Okresnému
súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.4.2025, ktorým sa
navrhovateľka domáhala, aby bola povinnému uložená povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu
na adrese D. XXXX/XX, F., nachádzajúceho sa na parcele CKN 5213/1 o výmere 472 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a na parcele CKN 5213/2 o výmere 177 m2 - záhrada, evidovaného Okresným

úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F., obec F. a súčasne, aby sa
nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že s povinným sú bývalí manželia, ktorí sa rozviedli v roku
2021. Napriek tejto skutočnosti žili obaja, spoločne s matkou povinného, v spoločnej nehnuteľnosti -
rodinnom dome na adrese D. XXXX/XX, F. s tým, že sa snažili uvedenú nehnuteľnosť odpredať. V
súčasnosti je nehnuteľnosť predmetom prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby. Dňa 23.4.2025

približne o 20:30 hod. došlo v predmetnej nehnuteľnosti ku konfliktnému incidentu zo strany povinného,
ktorý si vyžiadal zásah Policajného zboru SR. V čase incidentu sa navrhovateľka nachádzala v jednej z
izieb rodinného domu, ktorú po rozvode dlhodobo využívala na svoje osobné účely. Do tejto miestnosti
bez predchádzajúceho upozornenia vstúpil povinný H. C. a začal sa jej nátlakovým spôsobom vypytovať
na konkrétny kuchynský nôž, ktorý bol darom od jej otca. V pokoji mu vysvetlila, že si predmetný nôž

odniesla z domu ako svoj majetok, keďže sa po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripravuje
na odsťahovanie. Zároveň mu pripomenula, že aj on si z domu odniesol veci, ktoré patrili jej, no ona
tieto záležitosti z dôvodu zachovania pokoja neriešila. Toto pokojné a vecné vyjadrenie povinného
neupokojilo, naopak, v tom momente začal jeho verbálny prejav naberať agresívny a nepriateľský
charakter, čím došlo k ďalšej eskalácii situácie. Po predchádzajúcej verbálnej roztržke jej začal vulgárne

nadávať, opakovane ju osočovať a obviňovať z údajného dlhu vo výške 1.440 eur za údajné užívanie
detskej izby ako kancelárskych priestorov bez jeho súhlasu. Následne sa jej opakovane vyhrážal, okrem
iného aj tým, že navštívi jej rodičov (obaja vo veku 76 rokov) a „zničí im strechu“, ktorú pred rokmi
natieral. Agresivita povinného postupne narastala - fyzicky nasledoval navrhovateľku po dome, bránil
jej v uzamknutí sa v kúpeľni, bez jej súhlasu si ju začal nahrávať na mobilný telefón, pričom ju a

jej rodičov hrubo a vulgárne urážal. Navrhovateľka na jeho útoky nereagovala a snažila sa situáciu
pokojne deeskalovať tým, že sa presunula do kuchyne. V kuchyni však došlo k fyzickému útoku - keď
navrhovateľka stála chrbtom pri kuchynskej linke, povinný vzal veľký kuchynský nôž (pravdepodobne
ponechaný na linke) a jeho plochou stranou ju celou silou udrel do oblasti väzov. Tento čin vyvolal
u navrhovateľky intenzívnu obavu o svoj život a zdravie, preto sa snažila uniknúť na prízemie domu,

kde býva matka povinného, pani I. C.. Počas úteku po schodisku ju povinný naďalej verbálne napádal.
Navrhovateľka, vedená opodstatneným strachom, začala hlasno volať o pomoc, čo zachytila nielen
matka povinného, ale aj jej kamarátka, s ktorou v danom čase telefonovala. Po vbehnutí do prízemia
okamžite vyšla na balkón pred izbou pani C. a pomocou mobilného telefónu kontaktovala políciu
prostredníctvom tiesňovej linky 158. Hliadka sa na miesto dostavila v priebehu niekoľkých minút. K

incidentu bol privolaný políciou aj lekár. Na základe zistených skutočností bol povinný vykázaný zo
spoločného obydlia a zároveň mu bol uložený zákaz priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť 50
metrov, platný do 7.5.2025.

3. Opísaný incident z 23.4.2025 nebol prvým prejavom násilného správania zo strany povinného. Aj na

jeseň roku 2024 došlo k fyzickému útoku, kedy povinný udrel navrhovateľku do tváre. Dôvodom bolo, že
si navrhovateľka do spoločnej kúpeľne umiestnila vlastný sprchovací šampón. Hoci išlo o neprimeranú
a násilnú reakciu, navrhovateľka neprivolala políciu, keďže sa o približne 20 minút mala uskutočniť
plánovaná obhliadka domu s realitným maklérom a jej snahou bolo zamedziť narušeniu procesu predaja
nehnuteľnosti. K verbálnemu napádaniu došlo aj 17.4.2025, kedy ju povinný urážal a osočoval ju, pričom

bezdôvodne tvrdil, že je „nakazená“. Podobné situácie zažívala v minulosti opakovane a naučila sa,
že pokojná reakcia je spravidla najvhodnejšia stratégia na zabránenie eskalácie. V inkriminovaný deň
však ani táto stratégia nezabrala. S narastajúcim pokojom a vecnosťou prejavov navrhovateľky rástla
intenzita agresivity povinného, čo vyústilo do fyzického násilia, ktoré prekročilo všetky doterajšie prejavy
jeho správania a opodstatnene vyvolalo u navrhovateľky strach o život. Povinný má dlhodobo kolísavé

psychické prejavy - strieda obdobia pokoja s epizódami nekontrolovanej agresivity, čo bolo jedným z
dôvodov podania návrhu na rozvod manželstva po 21 rokoch. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú,
že zo strany povinného je dôvodná obava, že jeho konaním bude naďalej ohrozovaná telesná aj duševnáintegritanavrhovateľky,apretojepodľanavrhovateľkynevyhnutnédočasneupraviťprávnevzťahymedzi
stranami práve nariadením neodkladného opatrenia.

4. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila fotodokumentáciu,
Potvrdenie o oznámení Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 23.4.2025, Záznam o
zhodnotení zdravotného stavu, Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025 a list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec F..

5. V danej veci súd prvej inštancie posúdil návrh v celom rozsahu ako dôvodný, keď navrhovateľka
listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
ktorá je nevyhnutná. Navrhovateľka žije v dome spolu s bývalým manželom (obaja sú v zmysle zápisu
na LV podieloví spoluvlastníci v BSM v podiele 1-ica), v rodinnom dome žije i matka povinného,
ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1 -ici. Povinný sa voči navrhovateľke vyjadruje
vulgárne, v domácnosti sa opakovane objavujú konflikty, povinný sa voči navrhovateľke prejavuje i

fyzickou agresiou. Posledný násilný incident je zo dňa 23.4.2025, kedy povinný kuchynským nožom
silou udrel navrhovateľku do oblasti väzov (fotodokumentácia predložená navrhovateľkou a Záznam
o zhodnotení zdravotného stavu). Povinný bol vykázaný zo spoločného obydlia a zároveň mu bol
uložený zákaz priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť 50 metrov, platný do 7.5.2025 ( Potvrdenie
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025).

Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že povinný bude pokračovať v konaní, ktorým
neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím je osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie mal násilie povinného voči navrhovateľke za
osvedčené predloženým Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025 ako i
Záznamom o zhodnotení zdravotného stavu z uvedeného dňa, ktoré dostatočne osvedčujú dôvodné

podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí
vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo
zvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťohrozenejosoby.Prepotrebyvydanianeodkladnéhoopatrenia
je dostatočne osvedčené, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. CSP pritom
nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného

opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať
kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz bola uložená povinnému
povinnosť nevstupovať do miesta bydliska navrhovateľky.

6. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke súd prvej inštancie vychádzal z § 11
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.“ Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len
možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súd prvej

inštancie mal možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním povinného za
dostatočne osvedčenú predloženými listinnými dôkazmi (Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia
OO PZ Trnava zo dňa 23.4.2025 ako i Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa 23.4.2025).
Z uvedeného mal súd za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa povinného k
jej osobe, pretože jej hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity. Súd prvej inštancie mal za to,

že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia a v
prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany
povinného, jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje, z povinného má
strach, má obavy o svoje zdravie a život, uvedené je dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia.
Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž

iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od
objektivity dôvodného podozrenia z násilia.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O náhrade
trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a pretože

navrhovateľka mala vo veci plný úspech, súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie povinný
s návrhom, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, alt. aby uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil

a priznal mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP.
Povinný namietal, že nariadené neodkladné opatrenie, resp. obmedzenia smerujúce voči jeho osobe sú
bez časového obmedzenia – v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa uvádza, že neodkladným opatrením
možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu
ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Poukázal na to, že navrhovateľkou predložená lekárska správa

je nečitateľná, pričom bez znalosti obsahu správy nie je možné vydedukovať jej obsah. Uviedol, že
voči vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 23.4.2025 podal na prokuratúre dňa 28.4.2025 sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že polícia sa v plnom rozsahu priklonila k verzii navrhovateľky, nedostatočne zistila
skutkový stav a neboli dôvody na takýto zásah do jeho práv, nakoľko na navrhovateľku fyzicky nikdy
nezaútočil a už vôbec nešlo z jeho strany o pretrvávajúce, opakované násilie.

9. Povinný nesúhlasil s navrhovateľkiným popisom udalosti, ktorá sa mala udiať dňa 23.4.2025, keď
práve navrhovateľka na jeho odpovede reagovala hašterivo a emotívne. Uviedol, že v kuchyni si
pripravoval jedlo, keď navrhovateľka vošla do kuchyne za ním a následne sa bez akejkoľvek príčiny z
jeho strany náhle otočila, začala bežať dole schodmi a kričať o pomoc tak, aby ju počula jeho matka.
K žiadnemu fyzickému útoku z jeho strany nedošlo. Po príchode hliadky zišiel pokojne dole, nebol

agresívny, nebol mu nameraný v krvi alkohol. Povinný zdôraznil, že na navrhovateľku fyzicky neútočil, k
vzniku škrabanca na jej krku sa vyjadriť nevie, medzi jej odchodom z kuchyne a príchodom hliadky však
uplynulo dosť veľa času (cca 15 min., na čo aj upozornil políciu) a v tom čase mala prístup do dolnej
kuchyne jeho matky. Z priloženej fotografie sa javí, že takéto zranenie je možné si spôsobiť ťahom alebo
úderom pravou rukou navrhovateľky, v ktorej mala nejaký nástroj spôsobilý ju poškriabať. Za nepravdivé

označil povinný aj tvrdenie, že opísaný incident z 23.4.2025 nebol prvým prejavom násilného správania
z jeho strany a že na jeseň roku 2024 došlo k fyzickému útoku, kedy mal navrhovateľku udrieť do tváre.

10. Povinný ďalej uviedol, že navrhovateľka má dlhy na sociálnom poistení a že mu viac ako pol roka
klamala a zavádzala ho v tom, že predá svoj byt v J. a vyplatí mu jeho podiel na dome. Povinný už vyše

4 roky býva u svojej priateľky v G., trávi tam všetky víkendy a aj prevažnú časť týždňa. V dome na D. má
svoje veci uložené v podstate v jednej izbe a v pivnici. Prevažnú časť roka trávi mimo domu, preto sa
na jeseň 2024 rozhodol, že na energie už prispievať nebude, nakoľko v dome už býva len veľmi málo.
Do jesene 2024 prispieval na celkové náklady domu vo výške 1/3 a uhrádzal aj nedoplatky za energie,
a to napriek tomu, že je vlastníkom len 1 domu a v dome býval veľmi málo. Naopak navrhovateľka už

dlhšiu dobu obýva väčšiu časť domu, po odchode syna do cudziny zabrala aj jeho izbu, kde si zariadila
kanceláriu. Z toho dôvodu zaslal navrhovateľke dňa 21.4.2025 mail, že by mala za kancelárske priestory
v spoločnom dome zaplatiť nájomné v obvyklej výške. Pokiaľ sa navrhovateľka od rozvodu v roku 2020
údajne obávala o svoj život a zdravie a bola vystavená údajným útokom z jeho strany, je zarážajúce,
že naďalej (5 rokov) zostávala v žiť spoločnom dome v F., napriek tomu, že je od roku 2020 výlučnou

vlastníčkou bytu v J.. Aj to je dôkaz toho, že navrhovateľka vo svojich tvrdeniach zavádza. Naopak
bol to on, kto už v spoločnom v dome v poslednom období nebýval a navrhovateľke sa vyhýbal už
pred rozvodom v čo najväčšej miere v snahe zachovať pokoj. Obvinenia navrhovateľky sú buď úplne
vymyslené alebo účelové, ich dôvodom je pravdepodobne úmysel ho dostať z domu, aby mohla odvážať
pri sťahovaní jeho osobné alebo ich spoločné veci, čo aj pri zákaze vstupu do obydlia pravdepodobne

robí. Motívom navrhovateľky je podľa povinného tiež to, že môže ovplyvňovať jeho matku, ktorá dostane
v najbližších dňoch kúpnu cenu za dom vo výške 170.000 eur. Je zrejmé, že navrhovateľka sa na takýto
scenár vopred pripravovala, snažila sa ho vyprovokovať aj tým, že mu schovala alebo vyhodila jeho
osobné veci, resp. veci ktoré sú potrebné pre každodenný život. Výsledkom rozhodnutia súdu je, že si
nemôže pobaliť svoje osobné veci pred sťahovaním a vyprataním domu, naopak navrhovateľka z domu

odváža všetko bez akejkoľvek jeho súčinnosti.

11. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v jej návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniastým,žeskutkovýstavpreukazujúcinásilnésprávaniesapovinného

voči navrhovateľke bol v predmetnom konaní dostatočne osvedčený, a teda boli naplnené dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia. Výrok rozhodnutia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
nevstupovať do určenej nehnuteľnosti, má svoj časový rámec, hoci nie je výslovne vyjadrený číselne.
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predloženého listu vlastníctva vyplýva, žepredmetná nehnuteľnosť je vo fáze prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu. Je preto zrejmé,
že účinky uvedeného neodkladného opatrenia sú časovo obmedzené – konkrétne budú trvať len do
momentu, keď povinný prestane byť vlastníkom nehnuteľnosti, a teda mu zanikne aj akékoľvek právo

na vstup do nej. Výrok o zákaze priblíženia sa nie je zákonom viazaný na konkrétnu časovú lehotu.
V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie trvá počas obdobia, na ktoré ho súd nariadil, prípadne do
zániku dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. V prípade, že dôvody ustanovené v zákone pominú, je možné
podať návrh na jeho zrušenie. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že povinný bol príslušníkmi
OR PZ vykázaný zo spoločného obydlia, pričom k predmetnému incidentu bol privolaný aj lekár. Ten

svojím zásahom a následným potvrdením podporil tvrdenia navrhovateľky o fyzickom útoku zo strany
povinného. Opakovanosť takéhoto správania potvrdzuje aj vlastnoručne napísané čestné prehlásenie
jeho matky, pani I. C., ktorá vo svojom vyjadrení opísala skutok podľa svojho priameho vnímania. Svoje
svedectvo poskytol aj spoločný syn H. C., ktorý momentálne žije v Barcelone. Vo svojom čestnom
prehlásení uvádza nielen svoje osobné pozorovania, ale aj opakovane komunikované tvrdenia matky
a starej mamy. Z obsahu oboch čestných prehlásení vyplýva, že zo strany povinného dochádzalo k

opakovaným verbálnym a fyzickým útokom, a to nielen voči navrhovateľke, ale aj voči jeho vlastnej
matke, na ktorú nie raz verbálne zaútočil. Takéto správanie nemožno považovať za ojedinelý exces,
ale za dlhodobejší a opakujúci sa vzorec konania. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením povinného o
údajnom ovplyvňovaní jeho matky, keďže navrhovateľka bola tou osobou, ktorá sa o matku povinného
dlhodobo a príkladne starala a aj v súčasnosti jej aktívne poskytuje pomoc pri jej vysťahovaní sa z

nehnuteľnosti. V skutočnosti to bola práve navrhovateľka, ktorá matke povinného pomohla pri kúpe
nového bytu, zabezpečila jej samotné sťahovanie a poskytla jej plnú súčinnosť, aby toto náročné
životné obdobie prekonala s čo najmenšou psychickou a fyzickou záťažou – vzhľadom na jej vek
a zdravotný stav. Naopak, povinný – ako jej syn – neposkytol svojej matke v tomto období žiadnu
reálnu pomoc, práve naopak, svojím nevhodným správaním v nej vytváral zbytočné napätie, čo sa

odrazilo aj na jej zdravotnom stave. Za nepravdivé označila navrhovateľka tvrdenie povinného, že
sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiaval. Sám totiž vo svojom odvolaní uvádza, že si v kuchyni
pripravoval večeru. Pokiaľ by sa v nehnuteľnosti skutočne nezdržiaval, logicky by si v nej nevaril. Touto
výpoveďou zároveň nepriamo potvrdil svoju prítomnosť v kuchyni aj v čase predmetného incidentu,
ako aj to, že svojím užívaním priestoru generoval náklady, ktoré bol povinný znášať. Povinný zároveň

vo svojom vyjadrení potvrdil aj tvrdenie navrhovateľky, že od nej požadoval „nájomné“ za užívanie
izby spoločného syna, na čo, prirodzene, nemal žiadne právne oprávnenie. Táto požiadavka jasne
ilustruje negatívne emočné nastavenie povinného voči navrhovateľke. Už len z povahy skutku je zrejmé,
že k žiadnemu „pripravovanému scenáru“ nemohlo dôjsť, nakoľko nie navrhovateľka, ale povinný
bol iniciátorom fyzického útoku. Navrhovateľka sa tak nemohla „vopred pripraviť“ na niečo, čo sama

nespôsobila a nad čím nemala kontrolu. Povinný (tak ako to vyplýva aj z fotografií, ktoré priložil),
mal možnosť vysťahovať sa z nehnuteľnosti, teda súdnym rozhodnutím mu nevznikla žiadna ujma.
Navrhovateľka mu písomne uviedla časový horizont, kedy sa nebude nachádzať v nehnuteľnosti, aby sa
mohol vysťahovať, čo aj učinil. V rámci tohto času navštívil aj svoju matku, ktorá sa ešte v nehnuteľnosti
nachádza, nakoľko v súčasnosti prebieha jej sťahovanie a je potrebné zabezpečiť jej po presťahovaní

sa v novom byte patričný komfort, u ktorej sa dopytoval na to, kde bude navrhovateľka bývať. Táto
informácianavrhovateľkuveľmivystrašila,nakoľkomázmožnéhokonaniapovinnéhoobavu.Ajuvedené
preukazuje nutnosť potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navyše priestupkové konanie, ktoré
navrhovateľka iniciovala, nie je doposiaľ ukončené.

12. Povinný v podaniach zo dňa 28.6.2025 a 16.7.2025 zotrval na ním podanom odvolaní. Uviedol,
že dňa 18.5.2025 podal na Okresný súd Trnava návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby
mohol do domu na D. vstupovať a vysťahovať sa. Okresný súd Trnava vo veci sp. zn. 18C/41/2025
dňa 11.6.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mu vymedzil časové obdobia, kedy do domu
môže vstupovať. Aj z jeho obsahu je zrejmé, že samotný súd považoval zákaz vstupu do obydlia za

časovo neohraničený. K obsahu čestného vyhlásenia jeho matky povinný uviedol, že jej vyjadrenia
po uplynutí viac ako 6 týždňov po domnelom fyzickom napadnutí sú len dôkazom o tom, že matka
je úplne pod vplyvom navrhovateľky. K vyjadreniam jeho syna uviedol, že potom, ako ho pred ním
navrhovateľka očiernila, že ju fyzicky napadol, syn s ním prestal úplne komunikovať. Syn žije dlhodobo
v cudzine a napísal len to, čo mu povedala. Z obsahu ani jedného čestného vyhlásenia nevyplýva, že

by navrhovateľku kedykoľvek v minulosti a ani 23.4.2025 fyzicky napadol. Povinný uviedol, že nemá
záujem sa k navrhovateľke približovať, odvolaním chcel dosiahnuť to, aby si mohol vysťahovať svoje
veci a odovzdať dom novej majiteľke. Pokiaľ navrhovateľka mala strach o svoje zdravie, má za to, že
by na tento účel úplne postačoval zákaz priblíženia.13. Navrhovateľka v podaní zo dňa 10.7.2025 poukázala na to, že povinný si vo svojich prednesoch
sám odporuje. Na jednej strane tvrdí, že mu navrhovateľka v nehnuteľnosti nič nenechala a všetky svoje

veci si mala odsťahovať, no na druhej strane sám požadoval od nej poskytnutie lehoty na vysťahovanie
svojich vecí. Navrhovateľka mu napriek týmto rozporným tvrdeniam vstup do nehnuteľnosti umožnila.
Ak by však skutočne platilo, že navrhovateľka z nehnuteľnosti všetko odniesla, ako tvrdí povinný, nebolo
by mu čo z nehnuteľnosti odnášať. Tieto rozpory v tvrdeniach povinného spochybňujú vierohodnosť jeho
vyjadrení.Pokiaľideovysťahovaniepovinného,navrhovateľkamuvňomnikdynebránila.Užpočasdoby

trvania jeho vykázania z nehnuteľnosti na základe príkazu Obvodného riaditeľstva Policajného zboru SR
si povinný v sprievode policajtov, svojej priateľky a jej psa dvakrát odniesol svoje veci z nehnuteľnosti s
využitím sťahovacej dodávky. Následne po nariadení neodkladného opatrenia si svoje veci odnášal ešte
trikrát, tentokrát osobným motorovým vozidlom. Z navrhovateľkou predloženej komunikácie vyplýva, že
povinnému nikdy nebránila vo vysťahovaní, práve naopak, bola v tomto smere aktívne nápomocná, a
to aj pred nariadením neodkladného opatrenia. Povinný dlhodobo vystupoval agresívne a konfliktným

správaním bránil riadnemu priebehu predaja nehnuteľnosti, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka v snahe
situáciu upokojiť a predaj urýchliť spolu s matkou povinného súhlasili s tým, že povinnému bude
vyplatená suma vyššia, než by zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu. Konkrétne, ako vyplýva
aj z predloženej kúpnej zmluvy, povinný obdržal sumu 90.895,52 eur, zatiaľ čo navrhovateľke bola
poukázaná suma 76.895,52 eur. Navrhovateľka akceptovala pre neho výhodnejšie finančné vyrovnanie,

a to výlučne z dôvodu, aby sa nehnuteľnosť mohla čo najskôr predať a aby už nebola vystavovaná jeho
neprimeranému správaniu.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že povinný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru
o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci s potrebou čiastočnej korekcie

výroku o nariadení neodkladného opatrenia o povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke pre absenciu
vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby e)

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.21. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

22. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

23. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej (ods. 2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,

ak žaloba nebola v lehote podaná (ods. 3).

24. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (ods. 2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým
žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (ods. 3).

25. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

26. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie
bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho
vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero
nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná

integrita tejto inej osoby:
a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré
pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava;
b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického
kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;

c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež

po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných

skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia

osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP a uložil povinnému, aby nevstupoval do
nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. napadnutého uznesenia a aby sa nepribližoval k navrhovateľke

na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

29. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného

možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj

nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

30. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým
zisteniam, a preto neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza,
že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana,
aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/355/2012).

Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení účastníkov konania, záznamov polície, lekárskych správ,
fotografií a pod., keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné.

31. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie povinného osvedčené predovšetkým
Potvrdením OR PZ v Trnave, odboru poriadkovej polície, OO PZ v Trnave o vykázaní zo spoločného

obydlia zo dňa 23.4.2025, v ktorom je ako vykázaná osoba uvedený povinný a ako ohrozená osoba
uvedená navrhovateľka. K vykázaniu z domu je príslušník policajného orgánu oprávnený, keď vzhľadom
na zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu
alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom
zbore). CSP pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré by sa

vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
Dočasným obmedzením povinného vo vstupe do rodinného domu (obydlia navrhovateľky) sa poskytla
navrhovateľke ochrana pred ďalším možným násilím zo strany povinného. To, že dňa 23.4.2025 došlo
kincidentuaneprimeranémusprávaniusapovinnéhopotvrdilavčestnomprehláseníajmatkapovinného

a dlhodobé neprimerané správanie sa povinného potvrdil v čestnom prehlásení aj syn účastníkov
konania. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva
v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery
pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva, pričom
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenie navrhovateľkou

tvrdených skutočností.

32. Účelom neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia,
vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby

sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ak potom navrhovateľka osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne
uložil povinnému povinnosť nevstupovať do rodinného domu predstavujúceho obydlie navrhovateľky.

33. Povinný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. aj v časti o povinnosti

dočasne sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkami. Jeho
odvolacia argumentácia bola založená na neexistencii potreby naliehavej úpravy pomerov, pričom
s týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd už vyporiadal vyššie. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladnéhoopatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby.
Navrhovateľka má v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osoby, a to života,
zdravia ako aj súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo

strany povinného jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si ho v obave o svoje
zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto,
aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď mal súd už za osvedčený dôvod na obmedzenie
užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia.

34. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného
nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v
posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti
a nepribližovať sa k navrhovateľke vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému
správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného

povinného. Keďže bola osvedčená nepredvídateľnosť správania povinného a tiež dané riziko hrozby
použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy
pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka povinného, že súd rozhodol len na základe
neosvedčených subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový
stav, citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite
vysvetlil. Nedôvodnými potom boli, s poukazom na vyššie uvedené, odvolacie námietky povinného
ohľadom nesplnenia procesných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neúplného zistenia

skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
súdvtejtosúvislostipoukazujenato,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatríprávoúčastníkakonania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania
bolpredvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnymi

názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

36. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste
zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Túto otázku je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické
skutkové okolnosti prípadu.

37. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP
(o povinnosti nevstupovať do rodinného domu), odvolací súd je toho názoru, že by nemalo byť časovo

limitované s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Keďže navrhovateľka osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne
povinnému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu predstavujúceho obydlie navrhovateľky
(porovnajs§329ods.2CSP).Nakoľkoužvčasepodanianávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
prebiehal prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu (na navrhovateľkou predloženom LV č. XXXX pre

k. ú. F. bola vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť sporná nebola), odvolací
súd dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie o povinnosti nevstupovať do rodinného domu
v posudzovanej veci nemusí byť nasledované konaním vo veci samej (ktorým by za inej skutkovej
situácie bolo konanie o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z jeho užívacieho práva k dotknutej
nehnuteľnosti).

38. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (o povinnosti
nepribližovať sa k navrhovateľke) však do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu
osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie povinného neodkladným
opatrením nariadeným v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci

samej za situácie, keď tvrdenia navrhovateľky povinný rozporuje, považuje ich za účelové a súd v konaní
onariadenieneodkladnéhoopatreniavrámcizákonnýchlehôtvychádzalenzoskutočnostíosvedčených
stranami sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej.
Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobenédokazovaniu a zisteniu relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke
sú telesná a duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym
rozhodnutím v rámci konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené
v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP uložil navrhovateľke podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať na
súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia odvolacieho súdu.

39. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na
princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na
vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia o povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe o ochranu osobnosti. Ak žaloba špecifikovaná
vyššievstanovenejlehotenebudenavrhovateľkoupodaná,súdajbeznávrhuuznesenieoneodkladnom

opatrení v príslušnej časti zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia
sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho
nariadeniu (§ 334 CSP).

40. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia o povinnosti nevstupovať do rodinného domu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil, vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia o povinnosti nepribližovať sa
k navrhovateľke podľa § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku II. uznesenia odvolacieho súdu
a súčasne výrokom III. uložil navrhovateľke povinnosť iniciovať konanie vo veci samej v zmysle § 336
ods. 1 CSP.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. V dôsledku čiastočnej zmeny uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke
(primárnemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené

vcelomrozsahuažnastanovenievýnimiek;čiastočnázmenavýrokuI.uzneseniasúduprvejinštanciesa
týkala len vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia) priznal proti povinnému nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom odvolací súd nevidel
(a ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).