Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010336
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2114010336.6

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristína
Ferencziová a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2024, č.k.: 5T/17/2014-462, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 26.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 02.02.2024, č.k. 5T/17/2014-462 oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Trnava č. 4 Pv 280/13/2207-21 z 11.02.2014 podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

na skutkovom základe, že
21. októbra 2012 v čase okolo 04:00 hod. v C. D. E. D. F. A. XX G. G. „H.“ fyzicky napadol poškodeného
I. F., ktorého päsťou udrel do oblasti záhlavia, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
s krvným výronom v oblasti záhlavia s dobou liečenia do troch týždňov, pričom poškodený v dôsledku
úderu spadol zo schodov, ktorými sa vychádza z podniku „H.“, následkom čoho utrpel pomliaždenie
mozgového tkaniva v čelovo-spánkových lalokoch obojstranne s krvácaním pod pavúčnicu a zlomeninu

lebečnej kosti v čelovo-temennej oblasti vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne
tri mesiace,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poškodený I. F., ako aj
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. boli podľa § 288 ods. 3
Trestného poriadku odkázaní s uplatnenými nárokmi na náhradu škôd na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka OP Trnava, a to proti všetkým jeho výrokom,

pričom odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v
príslušnom gramatickom tvare). Podané odvolanie písomne odôvodnila nasledovne (skrátene):
2.1. Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Trnava, sp. zn. 4Pv 280/2013 dňa
11.2.2014 pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný

A. B. dňa 21.10.2012 v čase okolo 04.00 hod. v C., D. E. D. F. A. XX, G. G. „H.“, fyzicky napadol
poškodeného I. F., ktorého päsťou udrel do oblasti záhlavia, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy s krvným výronom v oblasti záhlavia s dobou liečenia do 3 týždňov, pričom poškodený
v dôsledku úderu spadol zo schodov, ktorými sa vychádza z podniku „H.“, následkom čoho utrpel
pomliaždeniemozgovéhotkanivavčelovo-spánkovýchlalokochobojstranneskrvácanímpodpavúčnicu
a zlomeninu lebečnej kosti v čelovo-temennej oblasti vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti

v trvaní minimálne 3 mesiace, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázalpoškodených: I. F., nar. XX.X.XXXX v J., bytom K. XXXX/XXX, C., Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava,
so sídlom Vladimíra Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30808474 a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.,
so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava — Petržalka, IČO:35 937 874 s uplatneným nárokom na náhradu

škody na civilný proces.
2.2. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po vypísaní jednotlivých výsluchov, ako aj listinných
dôkazov uviedol, že na jednoznačné a nespochybniteľné konštatovanie o existencii skutku chýba taká
komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a
vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a prípadne

by následne usvedčovala z jeho spáchania práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť
akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanej veci ale takýto stav nenastal a po doplnení dokazovania
nielenže zotrvali pochybnosti, či sa žalovaného skutku mal dopustiť obžalovaný, ale súd nadobudol
pochybnosť aj o tom, či sa vôbec skutok, ktorý je opísaný v obžalobe, stal tak, ako je opísaný v obžalobe.
2.3. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje prokurátorka za nesprávny a nezákonný z nasledovných
dôvodov. Rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 8.11.2016 bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm.

c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 4Pv 280/2013
zo dňa 11.2.2014 pre skutok zo dňa 21.10.2012 kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákona.NazákladeodvolaniapodanéhoprokurátoromOkresnejprokuratúryTrnava,odvolací
súd uznesením, sp. zn. 6To/56/2017 zo dňa 28.9.2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu

a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení
svojho uznesenia odvolací súd konštatoval, že „z dokazovania nateraz vyplýva, že skutok uvedený v
obžalobe sa stal, je trestným činom a tento spáchal obžalovaný. Obžalovaného priamo usvedčuje najmä
výpoveď poškodeného a svedka L. J., ktoré sú súčasne podporované ďalšími nepriamymi dôkazmi
(výpovede nepriamych svedkov, znalecké dokazovanie). Neexistuje tak iba jeden priamy dôkaz, ale i

rad podporných dôkazov, tvoriacich reťaz priamych i nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvoria
logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podporujúcich dôkazov.“
2.4. Odvolací súd tiež uviedol, že ak mal prvostupňový súd za pochybné, či skutok obžaloby spáchal
obžalovaný, mal na preverenie vierohodnosti jeho výpovede, ako aj výpovede poškodeného a svedka
L. J. v zmysle § 2 ods. 11 Trestného poriadku vypočuť zasahujúceho pracovníka RZP, predvolať a

vypočuť osoby, ktoré boli pôvodcami informácie adresovanej M. C., a tým odstrániť pochybnosti o tom,
či obžalovaný našiel poškodeného v bezvedomí alebo tohto napadol. Rovnako mal vykonať výsluch
svedka A. C..
2.5. Prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné rozhodnutie, nakoľko obžalovaný
nesúhlasil so zmenou v osobe samosudcu, vykonal celé dokazovanie odznova. Obžalovaný odmietol

vypovedať, a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Naproti tomu poškodený I. F.
na hlavnom pojednávaní vypovedal a opäť potvrdil, že obžalovaný A. B. je osobou, ktorá ho napadla
a v dôsledku konania ktorej mu boli spôsobené zranenia uvedené v skutkovej vete. Poškodený potvrdil,
že tvár obžalovaného videl, keď sa mu na schodisku otočil a dostal od neho facku. Znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia MUDr. Marián Pamula pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na

záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vypracoval v súvislosti so zraneniami poškodeného I. F.
a tiež uviedol, že poškodený v dôsledku zranení utrpel bezvedomie, ktoré je spojené so stratou pamäte.
Tiež však uviedol, že poškodený si mohol pamätať nejaké obdobie a nejaké skutočnosti, ktoré vnímal
pred úrazom. Znalec poukázal aj na nezrovnalosti vo výpovedi obžalovaného, ktorý vypovedal, že
poškodeného našiel ležať na zemi na chrbte, pričom ruky mal mať vedľa tela. V tomto smere znalec

uviedol, že takáto poloha je pri takýchto zraneniach dosť nepravdepodobná a skôr by nasvedčovala
tomu, že s poškodeným niekto manipuloval. Výpoveď poškodeného I. F., že útočníkom na jeho osobu
bol obžalovaný A. B., nepriamo potvrdzujú aj výpovede ďalších nepriamych svedkov, a to N. J. a G. F.,
ktorí sa o tom dozvedeli od ďalších osôb, ale aj výpoveď svedka L. J., ktorý na predmetnej diskotéke bol
a na chodníku pred vstupom na túto diskotéku zbadal A. B., ktorý stál v predklone, a z očí mu išli slzy

a keď sa ho opýtal čo sa stalo, odpovedal mu, že ,,ja som ho uderil, ale som nechcel“. Nepovedal mu
koho a keď svedok J. išiel od neho preč, na chodníku zbadal ležať chlapca a zistil, že je to I. F..
2.6. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí všetci svedkovia ako v predchádzajúcom súdnom konaní,
ktorí vypovedali v podstate zhodne ako na predchádzajúcich pojednávaniach, pričom niektorí si
vzhľadom na odstup času niektoré skutočnosti nepamätali, a preto boli čítané ich výpovede, resp.

ich časti z prípravného konania. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu boli na hlavnom pojednávaní
vypočutí aj zasahujúci záchranári z RZP, ktorí na mieste poskytovali prvú pomoc poškodenému I. F.. Ich
výpoveďami však neboli zistené žiadne nové a podstatné skutočnosti. Svedok M. C. nebol vypočutý,
nakoľko sa už predtým zúčastnil hlavných pojednávaní ako eskorta poškodeného. Ako svedok bolosobne na hlavnom pojednávaní vypočutý aj A. C., na ktorého osobný výsluch poukázal aj odvolací súd.
Tento svedok taktiež spochybnil výpoveď obžalovaného, ktorý pri výsluchu uviedol, že vie, že v bare
H. sú kamery, ale on sa o tieto nezaujímal. Svedok C. pri výsluchu totiž potvrdil, že ho A. B. po skutku

telefonicky kontaktoval s tým, že by chcel vidieť kamerové záznamy z objektu, kde došlo ku skutku, ale
on mu ich neposkytol.
2.7. Prokuratúra má za to, že súd dôkazy získané dokazovaním v prípravnom konaní ako aj v
súdnom konaní vyhodnotil opäť jednostranne, výlučne v prospech obžalovaného a v rozpore s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý sa vo svojom uznesení zo dňa 28.9.2017 vyjadril, že z dovtedajšieho

dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným činom a tento spáchal
obžalovaný. Ak mal súd pochybnosti, či skutok spáchal obžalovaný, odvolací súd uložil prvostupňovému
súdu vykonanie ďalších výsluchov za účelom odstránenia týchto pochybností.
2.8. Dôkazná situácia po doplnení dokazovania na prvostupňovom súde sa vôbec nezmenila v prospech
obžalovaného, práve naopak, nakoľko z výsluchu znalca vyplynulo, že poškodený si mohol zapamätať
osobu útočníka, ktorého videl a vnímal pred úrazom. Ostatná dôkazná situácia zostala nezmenená,

nakoľko s odstupom času si svedkovia nevybavili žiadne nové skutočnosti. Poškodený I. F. však opäť
označil za útočníka, ktorý ho napadol, obžalovaného A. B. tak ako to uvádza od začiatku prípravného
konania. Ďalšími usvedčujúcimi ako aj podpornými dôkazmi sú výpoveď svedka L. J., nepriamych
svedkov N. J. a G. F., ako aj znalecké dokazovanie. Možno teda konštatovať, že je tu reťazec priamych
aj nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

a podporujúcich dôkazov, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný, a teda nemožno hovoriť o absencii čo i len jedného priameho dôkazu, tak ako to uvádza
prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí. Naopak výpovede obžalovaného, ako aj svedka C., ktorý
mal byť v ten večer takmer celý čas s obžalovaným, vyznievajú ako menej vierohodné až účelové,
nakoľko v rámci ich výpovedí existujú výrazné rozpory ohľadom priebehu niektorých udalostí toho

večera a o obžalovaného sú aj už vyššie uvedené nezrovnalosti v jeho výpovedi (ohľadne kamerových
záznamov, pri ktorých záujem o ne najskôr poprel a tiež nepravdepodobná poloha poškodeného po
páde). Prokuratúra preto má za to, že prvostupňový súd mal pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie a
následnomrozhodovanídôslednepostupovaťvzmysle§327ods.1Trestnéhoporiadkuarešpektovaťaj
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, sp. zn. 6To 56/2017 zo dňa 28.9.2017. V prípade,

že prvostupňový súd mal aj napriek tomu po vykonanom dokazovaní za to, že niektorá časť skutku
prebehla inak ako je uvedené v obžalobe, mal možnosť skutkovú vetu obžaloby upraviť.
2.9. Z uvedených dôvodov prokurátorka navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
prokurátorky obžalovaný aj obhajca navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Prokurátor
uviedol, že pridržiava písomného odôvodnenia odvolania OP Trnava a navrhuje mu vyhovieť, nakoľko
prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy jednostranne, selektívne a v prospech obžalovaného. Napadnutý
rozsudoknavrhujezrušiťvcelomrozsahuavecvrátiťprvostupňovémusúdu,abyjuvpotrebnomrozsahu

znovu prejednal a rozhodol.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestnéhoporiadkuazistil,ževovzťahukodvolaniuprokurátorkyniejedôvodjeho zamietnutievzmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorkou napadnutého výroku o oslobodení obžalovaného
zameralnaskúmanietoho,čiprvostupňovýsúdvykonalvšetkynavrhovanédôkazy,ktorémôžuprispieťk
objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné

a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo
ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky
uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 332/2009)
9. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia

pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré

svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné

vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
10. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže v dostatočnom rozsahu tak urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto

mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom. Odvolanie
prokurátora voči napadnutému rozsudku je primárne založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov,
než ako to urobil prvostupňový súd. Rozsah vykonaného dokazovania, ani zákonnosť, či procesnú

použiteľnosť iných dôkazov, o ktoré oprel prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie, prokurátor
nenamieta. Zároveň odvolací súd sám nezistil iné chyby, v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, ktoré neboli prokurátorom v odvolaní vytýkané, a na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej
povinnosti.12. Odvolací súd, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov prvostupňový súdom, dospel k
záveru, že rozsah a spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom nevykazuje
žiadne také vady, pre ktoré by bolo namieste zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo
vzájomnom súhrne, použil správne logické postupy, a preto nemožno konštatovať nesprávnosť záverov
prvostupňového súdu uvedených v napadnutom rozsudku.
13. Ani prokurátor v podanom odvolaní nepoukazuje na žiadnu takú vadu odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť záveru prvostupňového súdu. Prokurátor v

podanom odvolaní prezentuje vyššiu dôkaznú silu dôkazov, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného,
akú im prikladal prvostupňový súd, konkrétne sa jedná najmä o výpovede poškodeného I. F., svedka G.
F. a N. J., resp. A. C. a L. J., ktoré sú v protiklade k výpovediam obžalovaného a svedka C., ktoré vinu
obžalovaného vyvracajú (a to aj pri akceptácii zdôvodnenia nedostatočnej vierohodnosti svedka C.).
14. Prvostupňový súd svoj záver, vyjadrený vo výroku napadnutého rozsudku, odôvodnil tak, že v
konaní boli vykonané výsluchy poškodeného a svedkov, pričom v tomto rozsahu hovorí o napadnutí

poškodeného priamo len on sám. Prvostupňový súd, aj v reakcii na uznesenie Krajského súdu v Trnave
ako odvolacieho súdu, č. k. 6To/56/2017 - 250 zo dňa 28.09.2017, ktorým odvolací súd zrušil v poradí
prvý rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 08.11.2016, vykonal doplnenie znaleckého dokazovania
a výsluch znalca MUDr. Pamulu. Z jeho výsluchu primárne vyplynulo, že v zdravotnej dokumentácií
poškodeného je popísané bezvedomie a strata pamäti, pričom táto sa spravidla týka obdobia po

úraze, môže sa týkať aj obdobia pred úrazom, pričom sa nedá vylúčiť ani prípadné uchovanie si
určitých spomienok, je však vylúčené, aby sa poškodený na udalosť, na ktorú si nespomínal dodatočne
rozpomenul, keď pre stratu pamäte je typické ,,nezapísanie“ danej informácie do mozgu. Poškodený
by si nemal pamätať tvár útočníka tesne pred útokom, nakoľko v zmysle znalcom zistených zranení
a polohy tela mal byť útok zrejme vedený od chrbta, teda nie tvárou v tvár. Z takýchto zistení teda

nie je možné vylúčiť pravdivosť výpovede poškodeného, otázna však zostáva jeho vierohodnosť, ktorú
nie je možné overiť žiadnym ďalším dostupným procesným postupom. Poškodený teda mohol vidieť
osobu obžalovaného, v takomto prípade je ale jeho výpoveď je jediným priamym dôkazom a je potrebné
na ňu klásť vyššie nároky, ktoré ale v predmetnej veci nie sú naplnené. Poškodený v dôsledku úrazu
utrpel zranenia, pričom ale jeho samotná výpoveď aj pre mieru utrpených zranení nie je dostatočná

pre konštatovanie viny obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popiera. Výsluch svedkov G. F. a N. J.
referuje o sprostredkovanej informácii o spáchaní skutku obžalovaným, ktorej zdroj nebolo možné overiť.
Výsluch svedka C. prvostupňový súd odmietol, pričom (okrem faktu, že takýto postup nenamietla ani
prokurátorka vo svojich odvolacích námietkach) by aj v zmysle výpovede svedka J. mohol referovať
opäť len o počutých udalostiach (svedok vypovedal, že aj C. mal byť len svedok z počutia). Pokiaľ

ide o výsluch svedka J., jeho výpoveď o tom, že videl obžalovaného plakať a tvrdiť, že ,,ho udrel, ale
nechcel“, v tomto smere ani odvolací súd nezistil žiadnu okolnosť narúšajúcu vierohodnosť výpovede
svedka, čo platí aj o výsluchu svedka C. a skutočnostiach, že obžalovaný sa mal informovať o existencii
kamerových záznamov z miesta činu (túto skutočnosť priznal aj sám obžalovaný). Žiada sa dodať,
že samotný fakt, že obžalovaný mal plakať po zranení poškodeného, že tohto nechcel udrieť, ako aj

sa informovať o existencií kamerových záznamov, je logicky vysvetliteľný aj tým spôsobom, že takto
konal práve z dôvodu, že bol vinný zo spáchania stíhaného skutku. Samotný fakt, že tieto okolnosti
predstavujú jeden z možných záverov (možno aj logicky uchopiteľný), neznamená, že predstavujú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorá je potrebná na uznanie obžalovaného za vinného. V predmetnej veci teda
nie je možné vyvodiť bez dôvodných pochybností záver o spáchaní skutku obžalovaným, preto sa aj

odvolací súd stotožňuje s potrebou vyhodnotenia zabezpečeného dôkazného stavu ako nedostatočného
pre prelomenie zásady in dubio pro reo.
15. Čo však považuje odvolací súd za negatívum napadnutého rozsudku, je miestne sa vyskytujúca
argumentačná skostnatenosť, keďže prvostupňový súd sa v rámci hodnoteniu dokazovania venoval
primárne (a miestami takmer výhradne) vysporiadavaniu sa s argumentami prokurátora (obsiahnutým

v tom čase v spise, či ako príloha k v poradí prvému odvolaniu, prípadne v rámci konania pred
prvostupňovým súdom, pričom prevažná časť námietok mala beztak opakujúci sa charakter). Podľa
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.16. Primárnym cieľom teda musí byť komplexné zistenie, čo súd z vykonaných dôkazov zistil a čo má za
preukázané. Sekundárnym cieľom má byť vysporiadanie sa s obhajobou a prípadným terciálnym cieľom
vysporiadanie sa tvrdeniami prokuratúry, ako ďalšej zo strán v konaní. Nemožno pritom rezignovať

na primárny ciel a stavať odôvodnenie do polohy, v ktorej by súd primárne uvádzal to, prečo sa
prokuratúra mýli, keď tvrdí to, čo tvrdí. V predmetnej veci však úvahy prvostupňového súdu, hoci skôr
difúzne ako koncentrované, vo svojom sumáre postačovali pre vyvodenie a vyabstrahovanie záverov
prvostupňového súdu, prečo obžalovaného spod obžaloby oslobodil a ktoré skutočnosť napokon mal
za preukázané a ktoré nie.

17. K samotným odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd udáva nasledovné:
17.1. Hoci sa mal útok na poškodeného odohrať v bare, v ktorom bol väčší počet osôb, resp. pri odchode
z neho na schodisku, orgánom činným v trestnom konaní sa na mieste, kde malo prísť k útoku na
poškodeného, nepodarilo spoľahlivo zabezpečiť dostatok dôkazov, že to bol práve obžalovaný, ktorý
poškodeného napadol a mal mu spôsobiť predmetné zranenia, ktoré boli zadokumentované a v konaní
de facto nesporné. Je teda nepochybné, že došlo k zraneniu poškodeného, u ktorého je dôvodný

predpoklad, že mal byť v čase skutku pod vplyvom alkoholu, avšak nebolo dostatočne ani preukázané to,
že zranenie, ktoré utrpel poškodený pri páde zo schodov vznikli bez dôvodných pochybnosti pričinením
inej osoby.
17.2. Taktiež je nevyhnutné sa vyjadriť k tej časti odvolania, v ktorej prokurátorka namieta ignorovanie
právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v uznesení odvolacieho súdu č. k. 6To/56/2017 -

250 z 28.09.2017, ktorý podľa názoru prokuratúry treba chápať ako imperatív prvostupňovému súdu
uznať obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Tento výklad je nesprávny.
Skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné interpretovať ako návod na konkrétne vyhodnotenie
dôkaznej situácie v otázke vierohodnosti svedkov. Pokiaľ sa jedná o povinnosť uloženú prvostupňovým
súdom, túto si prvostupňový súd splnil (s výnimkou povinnosti vypočuť svedka C., ktorú uzavrel ako

nerealizovateľnú, pričom tento svoj postup vysvetlil, a tento postup odvolateľ výslovne nenamietol).
Nie každá veta alebo úvaha v rozhodnutí odvolacieho súdu predstavuje právny názor, ktorým je súd
nižšieho stupňa viazaný. V zmysle ustálenej judikatúry totiž platí, že ,,viazanosť súdu prvého stupňa
právnym názorom odvolacieho súdu (...) znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré učinil odvolací
súdvotázkachhmotnéhoaprocesnéhopráva.Vprípadehmotnéhoprávaviazanosťsúduprvéhostupňa

právnym názorom odvolacieho súdu by spočívala v tom, že správne zistený skutočný stav veci vykazuje
znak konkrétneho trestného činu, resp. že zistený skutok trestným činom nie je. Ak nie je skutočný stav
veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že (prvostupňový – pozn.) súd
nehodnotilsprávnedôkazyvovecivykonané(...)môžeodvolacísúdlenupozorniť,vktorýchsmerochmá
byť konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v žiadnom prípade k spôsobu

hodnotenia dôkazov udeľovať závažné pokyny. (...) v tomto prípade v žiadnom smere nejde o vyslovenie
právneho názoru, ale naopak o spôsob hodnotenia dôkazov, a na to na ktoré dôkazy má prvostupňový
súd zamerať svoju pozornosť pri ich hodnotení“ (vid uznesenie NS SR, sp. zn.: 2 To/8/2010 zo dňa
31.05.2011). Takouto formou je potrebné interpretovať aj prvotné uznesenie odvolacieho súdu, pričom
prvostupňový súd v tomto smere učinil svojej povinnosti zaoberať sa argumentami odvolacieho súdu za

dosť, s vyššie uvedenou výhradou (viď body 15 s 16), ktorá však nebola tak zásadného charakteru, aby
odôvodňovala zrušenie napadnutého rozsudku.
18. Dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor, pričom výpovede svedkov, o ktoré podanú
obžalobu prokurátor opiera, nedosahujú taký stupeň vierohodnosti, aby bolo možné z ich výpovedí,
pri existencii dôkazov, ktoré tieto výpovede spochybňujú, oprieť odsúdenie obžalovaného. Zároveň je

nevyhnutné uviesť, že vierohodnosť výpovedí svedkov oproti iným dôkazným prostriedkom nezvyšuje
hrozba trestnoprávnej sankcie za spáchanie trestného činu krivej výpovede, či krivého obvinenia ani
zloženie prísahy pred súdom. Výpoveď obžalovaného, ktorý sa trestného činu krivej výpovede nemôže
dopustiť, je z hľadiska dôkaznej sily na rovnakej úrovni ako výpoveď svedka, ktorý sa tohto trestného
činu dopustiť môže. V opačnom prípade by prišlo k situácii, v ktorej by bol obžalovaného už len z

hľadiska svojho procesného postavenia v horšej pozícii, a to len z dôvodu, že proti nemu vypovedá
osoba v procesnom postavení svedka. Taktiež platí, že výpoveď svedka z počutia má zásadne nižšie
vierohodnosť a to najmä v prípadoch, keď nie je možné overiť odkiaľ svedok danú informáciu počul.
Tento právny názor sa v judikatúre vyvíjal postupne, pričom k momentu postulácie tohto rozhrnutia ho
už možno považovať za ustálený.

19. Odôvodnenie prokurátorky, prečo vykonané dôkazy obžalovaného ,,dostatočne“ usvedčujú zo
spáchania skutku obžalovaného je v prevažnej miere postavené na domnienkach, ktoré nie je možné v
konaní považovať za preukázané, resp. len na inom vyhodnotení vykonaných dôkazov.20. S poukazom na existenciu tak dôkazov, ktoré hovoria o útoku obžalovaného na poškodeného ako
aj dôkazov, ktoré vylučujú takýto útok obžalovaného na poškodeného (výpoveď poškodeného, svedka
C.), nemožno dospieť k záveru, že v trestnom konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané,

že obžalovaný napadol poškodeného a spôsobil mu dokumentované zranenia a ani to, že k pádu
poškodeného muselo prísť pričinením inej osoby ako poškodeného.
21. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.