Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Železničné opravovne
a strojárne Zvolen, a.s., so sídlom Môťovská cesta 259/11, 960 03 Zvolen, IČO: 31 615 783, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava,
IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100609524/2023 zo dňa 17. februára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) u žalobcu, ako daňového subjektu, vykonal
kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“), za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2021. O výsledku daňovej kontroly

za kontrolované zdaňovacie obdobia správca dane vyhotovil Protokol č. 102281558/2022 zo dňa 16.
augusta 2022 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole dňa 16. augusta 2022. Žalobca sa k Protokolu vyjadril v stanovenom termíne a
dňa 28. septembra 2022 zaslal svoje vyjadrenie správcovi dane, a jeho pripomienky boli prerokované
na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 25. novembra 2022. Správca
dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania následne vydal rozhodnutie č.
103316921/2022 zo dňa 9. decembra 2022, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 17.873,03 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. V označenom prvostupňovom rozhodnutí správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval
oprávnenosť žalobcom uplatneného odpočítania dane v dotknutých zdaňovacích obdobiach. V priebehu
výkonu daňovej kontroly sa správca dane zameral na preverenie odpočítania dane z dodávateľskej

faktúry č. 2021550019 zo dňa 12. apríla 2021 (dátum dodania 31. marca 2021) od spoločnosti Swink
s.r.o., sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 50 805 631, za poskytnutie fakturovaných služieb
– fakturácia na základe objednávky o umiestňovaní a správe reklamného obsahu, zobrazovanie
reklamného obsahu, zaznamenanie dát a printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy, dodanietohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev, zobrazení týchto reklamných bannerov na stránkach
zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných kampaní v systéme RST podľa prílohy za daný mesiac
alebo obdobie vyznačené v prílohe. K výkonu daňovej kontroly žalobca predložil predmetnú faktúru

spolu s prílohami: vyúčtovanie kampane, printscreeny zobrazenia reklamy na stránkach kín a Zmluvu
pre reklamný systém Ticketware o umiestňovaní a správe reklamného obsahu zo dňa 25. septembra
2020 uzavretú medzi žalobcom (objednávateľ) a spoločnosťou Swink, s.r.o. (poskytovateľ). Správca
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že za realizáciu reklamných kampaní v reklamnom
systéme Ticketware spoločnosť Ticketware SE vystavila faktúry pre spoločnosť Swink s.r.o., ktorá

následne vystavila faktúry za reklamné služby pre svojich odberateľov, avšak za 50-násobne vyššiu
cenu. Zatiaľ, čo spoločnosť Ticketware SE fakturovala reklamné služby pre Swink s.r.o. za cenu
0,00008 eur až 0,00012 eur (podľa typu reklamného bannera) za zobrazenie, spoločnosť Swink
s.r.o. fakturovala reklamné služby odberateľovi – žalobcovi za cenu 0,004 eur až 0,006 eur (podľa
typu reklamného bannera) za zobrazenie, čo predstavuje 50-násobné navýšenie ceny. Preverovaním
spoločnosti Swink s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť vykazovala znaky rizikového správania. Daňový

subjekt Swink s.r.o. mal dodávať odberateľom služby s vysokou pridanou hodnotou, pri ktorých bol
nárok na odpočítanie dane na vstupe minimálny. Daňové priznania podával so symbolickou vlastnou
daňovou povinnosťou za účelom vyvolania zdania reálneho obchodu a uvádzal sumu blížiacu sa sume
dane na výstupe. Túto sumu uplatňovanú ako odpočítanie dane však nevedel preukázať hodnovernými
dokladmi. Daňový subjekt Swink s.r.o. všetky služby obstarané od dodávateľa Ticketware SE obratom

predal svojim odberateľom za sumu, ktorá bola 50x navýšená.

3. Zistenia správcu dane o spoločnosti Swink s.r.o. nemajú podstatný vplyv na závery správcu, nakoľko
daňový subjekt sám neuniesol svoje dôkazné bremeno v daňovej kontrole. Správca uviedol tieto zistenia
len na dokreslenie celkového obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch priameho dodávateľa

– spoločnosti Swink s.r.o.. Dôkazy vykonané správcom dane však poukazujú na nezvyčajné finančné
operácie a fakturačné toky, na umelo vytvorené a umelo udržiavané dodávateľsko-odberateľské vzťahy,
ktoré naznačujú, že u dodávateľa Swink s.r.o. mohlo dôjsť k daňovým únikom. Daňovou kontrolou
bolo zistené, že deklarovaný dodávateľ Swink s.r.o. žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že
plnenia pre kontrolovaný daňový subjekt skutočne realizoval. Správca dane pri vedenom dokazovaní

a na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z predloženej
faktúry platiteľa. Na základe všetkých skutočností zistených počas daňovej kontroly správca dane
konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt síce predložil doklady – dodávateľskú faktúru, avšak
rozsiahlym preverovaním nebolo potvrdené, že spoločnosť Swink s.r.o. mohla uskutočniť zdaniteľný
obchod tak, ako bolo uvedené na preverovanej dodávateľskej faktúre, neboli preukázané skutočnosti

rozhodujúce pre uznanie odpočítania dane. Na základe uvedeného vyhodnotenia všetkých dôkazov a
zistených skutočností správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume
17.873,03 eur na základe predmetnej faktúry od spoločnosti Swink s.r.o., z dôvodu, že ani zo strany
dodávateľa Swink s.r.o. a ani zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli predložené reálne
dôkazy o dodaní reklamných služieb v zmysle faktúry od dodávateľa Swink s.r.o., čím došlo k porušeniu

ustanovení § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“).

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100609524/2023 zo dňa 17.

februára 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku,
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zopakoval priebeh
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Po
oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný nezistil

žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov, ktoré boli obsahom jeho
odôvodnenia. Správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo správne a dostatočne
zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u daňového subjektu a zároveň ho preveril
prostredníctvom vykonaného dokazovania, pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho
konania umožnil daňovému subjektu, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy

preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry od dodávateľa Swink
s.r.o. tak ako si uplatnil v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty. V zmysle ustanovení
zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku správca dane posudzoval všetky aspekty
deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a právomchránených záujmov daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. Žalovaný sa
stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z
pridanej hodnoty. Správca dane riadne posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a všetky

dôkazy vyhodnotil podľa vlastnej úvahy – osobitne aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na
všetky skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôkazov vyplynulo, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z prijatej faktúry od dodávateľa Swink s. r. o. v
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

Správna žaloba, žalobné body

5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to rozhodnutia č. 100609524/2023 zo dňa 17.
februára 2023 vedeného pod sp. zn.: 76S/19/2023, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu,
ktorý mu predchádzal, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

6. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonovprešielod1.júna2023výkonsúdnictvazkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,

v ktorých je daná od 1. júna 2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V
dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
76S/19/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/19/2023.

7. Žalobca v správnej žalobe uviedol žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal preskúmania
zákonnostinapadnutéhorozhodnutiažalovaného,keďžepodľanázoružalobcurozhodnutiežalovaného,
ako aj správcu dane, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu žalovaného boli nedostačujúce
na riadne posúdenie vecí a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia

je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že mu správca dane neuznal odpočítanie dane

z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Swink s.r.o., nakoľko podľa správcu dane daňový subjekt
nepredložil dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, ktoré mali byť predmetom faktúry a dokazovaním
správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení dodávateľom
Swink s.r.o. v deklarovanom rozsahu, čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na
§51ods.1písm.a)ZákonaoDPH.Podľažalobcusprávcadanevrámcidokazovanianijakýmspôsobom

neviedoldokazovanietýmsmerom,žebysivyžiadalodspoločnostíSwinks.r.o.aleboTICKETWARESE
prístup alebo ukážku fungovania systému RST, a že by si osobne preveril, či postup objednávania tak,
ako ho opísal žalobca, bolo možné realizovať. Ďalej uviedol, že reklama sa realizovala v internetovom
prostredí,ktoréjeverejnostiprístupné,apretoneexistovalaprežalobcužiadnaprekážkakontrolyplnenia
objednávky a sám sa mohol kedykoľvek presvedčiť o jej rozsahu. Uvedený fakt zvyšuje transparentnosť

poskytnutia predmetnej služby, nakoľko kontrola daného plnenia v čase poskytovania týchto služieb
bola prakticky neobmedzená a ľahko dostupná. Záver žalovaného o tom, že nemal ani sám prehľad o
zobrazení reklamných kampaní je podľa žalobcu čistá fabulácia.

9. Podľa názoru žalobcu, z vykonaného dokazovania správcu dane nevyplynul záver, že by predmetná

fakturácia spoločnosti Swink, s.r.o. a samotná realizácia reklamy bola v rozpore s objednávkou
realizovanou prostredníctvom aplikácie RST zo strany žalobcu a/alebo so zmluvou. V rámci daňovej
kontroly správca dane fakticky spochybnil rozsah poskytnutej reklamy v celosti, ale z dokazovania
podľa žalobcu nevyplynulo, že by k poskytnutiu reklamných služieb vôbec nedošlo, t.j. v celom rozsahu
fakturácie. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane opomenuli, že zmluva predsa ani nemôže „dopredu“

presne určiť podmienky reklamnej kampane (ako je špecifikácia stanovenia rozsahu vysielania a
zobrazenia reklamných bannerov ako aj špecifikáciu miest a dátumov ich vysielania a zobrazenia), ktoré
majú vyplývať iba z rozsahu každej jednotlivej budúcej objednávky žalobcu, ktoré si sám žalobca podľa
svojejúvahynavolilvrámciaplikácieRST.Žalobcapreukázalzoznamomzamestnancov,žeprijalnovýchzamestnancov, a preto nemožno vylúčiť účinnosť využitia reklamnej kampane. Správca dane naopak
nevedel prakticky odvodiť a ani preukázať, či by rovnaký počet nových zamestnancov prijal žalobca aj
bez využitia reklamnej kampane. Podľa žalobcu nemôže obstáť záver žalovaného o tom, že by stránky

kinárov neboli skutočne verejne dostupné, a že by reklamné bannery daňového subjektu neboli skutočne
zobrazené na stránkach prevádzkovateľov kín vo fakturovanom rozsahu.

10. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že na základe žalobcom predložených dokladov a ďalšou
zisťovacou činnosťou správcu dane nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že reklamné

služby boli skutočne dodané. Z obsahu spisu je preukázaná nielen formálna stránka poskytnutých
služieb, ale tiež ich materiálny obsah. Ak správca vyslovil pochybnosť o počte zobrazení a ich dĺžke,
nestačí mu túto pochybnosť tvrdiť, ale musí ju preukázať relevantným dôkazom, nakoľko v tomto štádiu
prešlo dôkazné bremeno na správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf 1/2011, rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Sž 88-89/98). Mal za to, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať,
aby neustále predkladal ďalšie a ďalšie dôkazy na preukázanie toho, čo už raz hodnoverne preukázal.

Keďže nebola účinne spochybnená materiálna existencia dodávky a ekonomická činnosť dodávateľa
(dodanie preukázané bolo). Záver žalovaného, podľa ktorého mal za preukázané, že k dodaniu služby
nedošlo, neobstojí, pretože rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s obsahom spisov a súčasne spočívajú
v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s
dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj s ďalšími dôkazmi získanými správcom dane pri jeho činnosti

svedčiacimi v prospech žalobcu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí ako aj na zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Skutočnosti uvádzané v správnej žalobe
podľa jeho názoru nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu

dane. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. Žalovaný
uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení - reklamných služieb
spoločnosťou Swink, s.r.o.. Spoločnosť Swink, s.r.o. ani spoločnosť TICKETWARE SE nepredložili
žiadne dôkazy o zverejnení reklamnej kampane žalobcu, ako aj o dátume zverejnenia a počte
zobrazení reklamných banerov. Zobrazenie reklamných kampaní a reklamných bannerov ako aj

obdobie a počet zobrazení reklamných bannerov nebol preukázaný ani u prevádzkovateľov kín, na
ktorých internetových stránkach mala byť reklamná kampaň žalobcu zobrazená. Žalovaný uviedol, že
predložené doklady a dôkazy žalobcu (faktúra, vyúčtovania, zmluva, snímky obrazovky) nepreukázali
uskutočnenie zdaniteľných plnení, ich reálnu existenciu, rozsah ani obdobie zobrazenia. Rovnako
to nepreukázali ani tvrdenia žalobcu, že reklamu vo forme bannerov zvolil na získanie nových

zamestnancov, keďže počas pandémie koronavírusu, kedy mali byť bannery zobrazované, boli kiná
uzatvorené alebo fungovali v obmedzenom režime a ich stránky neboli vhodné na nábor odborných
pracovníkov.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nemá povinnosť za daňový subjekt zhromažďovať

dôkazy ani mu určovať, aké ďalšie dôkazy má predložiť. Keďže správca dane spochybnil uskutočnenie
zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a dodávateľom Swink, s.r.o., bolo povinnosťou žalobcu tieto
pochybnosti vyvrátiť a preukázať nárok na odpočet dane, čo sa mu ani po výsluchu svedkov nepodarilo.
Žalovaný uviedol, že správca dane nevyhodnotil zistené skutočnosti jednostranne v neprospech žalobcu
ani mu nepripísal zodpovednosť za pochybenia dodávateľa. Vychádzal najmä z dôkazov predložených

žalobcom, ktorými mal preukázať nárok na odpočet DPH. Okrem daňových dokladov vykonal aj ďalšie
dokazovanie v zmysle Daňového poriadku. Uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany dodávateľa
Swink, s.r.o. však nebolo preukázané ani zo strany správcu dane, ani žalobcu, a zostalo len v rovine
tvrdení. Žalovaný preto v rozhodnutiach konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce
deklarované plnenia, pričom tieto závery boli prijaté v súlade so základnými zásadami správy daní,

z čoho vyplýva, že ani nedostatky dodávateľa neboli pripisované na ťarchu žalobcu. Žalovaný ďalej
uviedol, že žalobca voči rozhodnutiu žalovaného podal aj podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku, pričom Ministerstvo financií SR rozhodnutie
žalovaného preskúmalo, závery žalovaného ako aj správcu dane potvrdilo a prijalo záver, že napadnuté
rozhodnutienebolovydanévrozporesovšeobecnezáväznýmprávnympredpisomvzmysleOznámenia

č. MF/010214/2023-731 zo dňa 9. mája 2023.

13. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na argumentoch
uvedených v podanej správnej žalobe. Žalovaný vytýkal údajnú nemožnosť overenia počtu zobrazení,nevyhodnocovanie výsledkov reklamy. Avšak inak ako počtom zobrazení nie je možné fakturované
množstvo preukázať, čo žalobca mal za preukázane. Správca dane nevysvetlil akým spôsobom mal
byť overený rozsah zobrazení, t.j. prečo počítadlo zobrazení nie je dostatočné. Správca dane vedel,

že využívanie systému RST prebiehalo výlučne elektronicky, preto nie je v možnostiach žalobcu,
aby bez prístupu k nemu preukázal správcovi dane alebo žalovanému jeho funkcionalitu. Žalobca
poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-334/20, C-270/09, C-653/11, z
ktorej vyplýva, že poskytovanie služieb sa vykonáva za protihodnotu v zmysle smernice o DPH, a je
preto zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom právny vzťah, v rámci ktorého

dochádza k vzájomnej výmene plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú
protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. Cenu za poskytnutú službu od spoločnosti Swink, s.r.o.
považovalžalobcazaprimeranú,ktorázodpovedácenámnatrhu.Vzáverevyjadreniažalobcazotrvalna
opodstatnenosti dodaných reklamných služieb, nakoľko žalobca nemá vlastné marketingové oddelenie,
pričom nie je v kompetencii žalovaného a správcu dane posudzovať efektívnosť využitých reklamných
a marketingových prostriedkov a odvíjať od toho svoje rozhodnutie, či odoprie žalobcovi právo na

odpočítanie dane. Žalobca ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016
zo dňa 6. marca 2018, podľa ktorého záver, že právo na odpočítanie DPH z reklamných služieb možno
daňovému subjektu priznať len v prípade preukázania ich konkrétnych ekonomických výsledkov pre
podnikateľskú činnosť daňového subjektu, je nesprávny a súčasne nezohľadňuje ustálenú judikatúru.
Daňové orgány podľa Najvyššieho súdu nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z

takýchto zdaniteľných obchodov efektívnosťou reklamy.

14.Žalovanýkreplikežalobcupodalduplikuvktorejzotrvalnatvrdeniach,ževprípade,aksižalobcaako
daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným
spôsobom preukázať. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by skutočné dodanie zdaniteľných plnení

dodávateľom Swink, s.r.o. preukázali, tak ako deklaroval, a teda podľa názoru žalovaného neuniesol
dôkazné bremeno, pretože dôkazné bremeno tak, ako upravuje ustanovenie § 24 Daňového poriadku, a
to podľa Zákona o DPH, konkrétne § 49 ods. 2 a § 51 je predovšetkým na daňovom subjekte. Nestačí len
formálne deklarovať dodanie faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra
bezďalšiehoniejedôkazomotom,žedaňovýsubjektskutočnenakúpilslužby,priktorýchvznikladaňová

povinnosť. Žalovaný dodal, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, nakoľko
táto povinnosť patrí do povinnosti žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane.
V predmetnom prípade bolo spochybnené reálne dodanie zdaniteľného plnenia priamo vo vzťahu medzi
žalobcom deklarovaným dodávateľom (nejednalo sa o spochybnenie subdodávateľov). Je povinnosťou
žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázať relevantnými

dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení
pravdivosti tvrdení daňového subjektu.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

15. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134

SSP) pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
29. mája 2025 a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

16. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecnásprávna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134
ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

18. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

22. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázaniebol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

29.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

34. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-

právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

35.Správnysúduvádza,žedaňzpridanejhodnotyjetzv.nepriamoudaňou,ktorájezároveňpredmetom

harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady
2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta
smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými
štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty

záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania
dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená
v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má
zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho

dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14. februára 1985 Rompelman).

36. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca
dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie

uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane
zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa
uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva
právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu
alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné

bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane.

37. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie
dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správcadane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom

a ak tieto skutočnosti spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu
dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane
je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade,
že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že

došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si
daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje
správcu dane.

38. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik

nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,
skutočne odrážajú deklarované plnenia.

39. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH

ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie
kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa
platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade
neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.

40. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2021. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Swink, s.r.o., pretože žalobca podľa záverov správcu dane
nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm.

a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.

41. Správny súd uvádza, že podstatou žalobných námietok žalobcu bolo vo všeobecnosti nesúhlas
s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného, pričom v jednotlivých žalobných námietkach namietal
závery daňových orgánov bez príslušnej argumentácie ohľadom nezákonnosti záverov daňových

orgánov uvedených v ich rozhodnutiach. Žalobca tvrdil, že závery daňových orgánov o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok (nepreukázanie materiálnej existencie plnenia) sú nesprávne, a že
v priebehu administratívneho konanie dostatočne preukázal, že nedošlo k spochybneniu o reálnom
uskutočnení reklamných služieb. Tvrdil, že správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok
pre uplatnenie odpočtu predložil zákonom požadované doklady, čím uniesol svoje dôkazné bremeno.

42. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu
týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu
dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno

ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva
práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom
nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách.
Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku
pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností

leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže
(nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (napr.: rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné
bremeno žalobcu nie je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa

3. septembra 2019). „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňovýsubjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil

svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo

dňa 14. novembra 2018)

43. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že
rozhodnutia sú založené na závere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH
- nepreukázaní reálneho dodania fakturovanej služby žalobcovi. Žalovaný aj správca dane konštatovali,
že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že služba mu bola dodaná dodávateľom Swink, s.r.o.,

nakoľko napriek výzve správcu dane nepredložil všetky dostupné dôkazy, ktoré by preukazovali
skutočné odvysielanie reklamných banerov na stránkach prevádzkovateľov kín, pričom žiadny
dôkaz predložený žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania
nepreukazoval odvysielanie deklarovaného počtu zobrazení bannerovej reklamy. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil faktúru za jednotlivé zdaňovacie obdobie,

spolu s vyúčtovaním kampane. Z administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného i správcu dane
vyplýva, že daňové orgány vzniesli pochybnosti o reálnom uskutočnení reklamných služieb žalobcu od
deklarovaného dodávateľa, nakoľko v závislosti od umiestňovania banneru a od počtu jeho zobrazení
sa mala vypočítať cena za dodanú službu. Správca dane vzniesol pochybnosti o počte zobrazení
reklamného banneru v zmysle predloženého vyúčtovania, nakoľko malo ísť rádovo o milióny zobrazení

mesačne, avšak ani dokazovaním správcu dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku sa nepodarilo
preukázať, že počet zobrazení bannerovej reklamy uvedený vo vyúčtovaní zodpovedá reálnemu počtu
zobrazení. Ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly
ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené. Správny súd uvádza, že v zmysle
žalobcom predloženej faktúry bola reklamná služba účtovaná na základe „objednávky“, avšak žalobca

v priebehu administratívneho konania ani súdneho konania netvrdil, že reklamné služby boli dodané na
základe objednávok, resp. žiadne objednávky nepredložil.

44. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len

pochybnosť dôvodná. Pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní reklamnej služby
v rozsahu uvedenej na predloženej faktúre za kontrolované zdaňovacie obdobie, považoval správny
súd dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení podmienok pre priznanie práva na
odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp. vyúčtovanie kampane, ak správca
dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade výsluch a vyjadrenie samotného

žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom vyzval
žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol
dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

45. Žalobca v správnej žalobe namietal, že vzhľadom na realizáciu reklamy v internetovom prostredí

mu nič nebránilo v kontrole plnenia objednávky, pričom sám sa mohol kedykoľvek presvedčiť o
rozsahu dodanej služby. Správny súd tieto tvrdenia nespochybňuje, avšak konštatuje, že práve uvedené
okolnosti odôvodňujú požiadavku správcu dane na predloženie dôkazov o kontrole dodanej reklamnej
služby (napr. počtu zobrazení reklamného banneru) s cieľom preveriť reálnosť materiálneho plnenia
fakturovaného zo strany dodávateľa. Správny súd považoval tieto námietky len za všeobecný nesúhlas

so skutkovým stavom zisteným daňovými orgánmi, pričom žalobca nepreukázal, prečo by skutkové
závery daňových orgánov nemali obstáť alebo mali viesť k nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.
Žalobca ďalej uviedol, že vyúčtovanie výkonov overoval jeho zamestnanec, avšak k týmto tvrdeniam
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ich potvrdzovali. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že
žalobca týmto vyjadril iba nesúhlas s tým, že daňové orgány nevykonali dokazovanie z vlastnej

iniciatívy, hoci túto povinnosť nemali. Podľa názoru súdu nie je úlohou správcu dane zisťovať, ako
bolo dodanie služby zrealizované, ale overovať pravdivosť tvrdení daňového subjektu. Za nedôvodné
považoval správny súd aj námietky týkajúce sa účinnosti reklamnej kampane v súvislosti s počtom
novoprijatých zamestnancov. Žalobca tvrdil, že pri internetovom vyhľadávaní sa zobrazia všetky stránkyobsahujúce relevantný reklamný banner. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal a v kontexte skutkového
stavu zisteného daňovými orgánmi ich súd nepovažuje za relevantné. Z administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca uvádzal potrebu reklamnej služby v súvislosti s náborom nových zamestnancov, čo

nebolo spochybnené správcom dane ani žalovaným. Ani skutočnosť, že žalobca v príslušnom období
niekoľkýchzamestnancovprijal,všaknevyvraciadôvodnépochybnostisprávcudaneoreálnostidodania
reklamnej služby v rozsahu uvedenom na faktúre. Navyše správca dane poukázal na to, že žalobca
využíval aj iné nástroje náboru (napr. služby spoločnosti Profesia, spol. s r. o., alebo vlastnú sekciu
„Kariéra“ na webovej stránke), čo žalobca nerozporoval.

46. Správny súd dodáva, že všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutia nestačí na to, aby
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp.
vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného
dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne orgánom verejnej správy v rozpore so zákonom,

resp. logickou úvahou. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov
a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, ako len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo

napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť.

47. Správny súd na záver uvádza, že pochybnosti daňových orgánov sa týkali výlučne vzťahov a
okolností v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo jeho tvrdenia v podanej správnej žalobe. Správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku (napr. miestne zisťovanie u

spoločnosti Swink, s.r.o., výsluch jej bývalého konateľa, preverenie bankových účtov, zisťovanie u
prevádzkovateľov kín a z verejne dostupných zdrojov), pričom tieto zistenia slúžili na dokreslenie
kontextuobchodovdeklarovanéhododávateľa.Žalobcabolpočaskonaniariadnevyzývanýnadoplnenie
dôkazov, oboznámený s výsledkami dokazovania, mal možnosť vyjadriť sa a nahliadať do spisu,
pričom záver správcu dane spočíval v neunesení dôkazného bremena kontrolovaného daňového

subjektu. Od žalobcu bolo oprávnene požadované, aby okrem predložených dokladov preukázal aj
reálny rozsah poskytnutých služieb (napr. počtom zobrazení reklamy). Správny súd sa preto nestotožnil
ani so žalobnou námietkou žalobcu ohľadom ignorovania tvrdení žalobcu o dodaní služby a riadneho
vystavenia faktúry. Ako už bolo uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly,
resp. vyrubovacieho konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných

plnení, čo však žalobca považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

49. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP

nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).