Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209595
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8815209595.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej
a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: GAPRIS
TRADING LIMITED, so sídlom 8 Digenis Akriva Avenue, Office 303, 1045 Nikózia, Cyprus, zast. JUDr.
Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: G. T.,
nar. X.X.XXXX, bytom D., H., zast. PBLegal Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľana 767/1,

Humenné, IČO: 54 413 249, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/131/2015,
o zaplatenie sumy 231.939,18 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18.4.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 6Cob/45/2022-388
zodňa18.4.2023(ďalejaj„napadnutýrozsudok“)vovýrokuI.pripustil,abydokonanianamiestožalobcu
Inštitút ekologických aktivít o. z., so sídlom Kmeťova 36, 040 01 Košice, IČO: 42 408 989 vstúpila
spoločnosť GAPRIS TRADING LIMITED, 8 Digenis Akriva Avenue, Office 303, 1045 Nikózia, Cyprus. Vo
výroku II. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7Cb/131/2015-303 zo dňa 12.11.2021. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej inštancie,
vyplýva z listín, ktoré predložili obe strany sporu, a tiež z výsluchu žalovaného a svedka D. T..

Odvolací súd preto konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací
súd uviedol, že spornú splatnosť odmeny advokáta súd prvej inštancie po vrátení veci posúdil v
súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorý skonštatoval splnenie podmienky splatnosti pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu v dôsledku splnenia bodu 2.1 Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a
sprostredkovaní krízového manažmentu z 24.4.2006 (ďalej len „zmluva“), keďže následnú nespokojnosť

žalovaného s výplatou vyrovnacieho podielu považoval pre posúdenie nárokov z právneho vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za právne irelevantnú. Odvolací súd k námietke
žalobcu, že obchodné právo inštitút dobrých mravov nepozná dodal, že na právny vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaný sa okrem ustanovení o záväzkových vzťah upravených v
Obchodnom zákonníku aplikuje aj špeciálne ustanovenie o odmene advokáta, podľa ktorého výška
odmeny advokáta nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd bol toho názoru, že uvedené

ustanovenie sa vzťahuje na každý zmluvný vzťah, ktorého účastníkom je advokát zaväzujúci sa pre
druhú stranu poskytovať právne služby bez ohľadu na to, či tento vzťah je alebo nie je obchodnoprávnymvzťahom. Ak teda nebol dosiahnutý výsledok, ktorý sa očakával a ktorý bol v čase uzatvárania zmluvy
o poskytovaní právnych služieb významný aj pre určenie odmeny advokáta, je správne a v súlade s
dobrými mravmi, aby sa práve pomerne (v matematickom určení výpočtom percentuálneho úspechu)

po ukončení poskytovania právnych služieb ustálila aj výška odmeny, čoho si bol zrejme vedomý aj
právny predchodca žalobcu, keďže sa viedli rokovania o výške tejto odmeny a o jej ponížení oproti tej,
ktorá bola dohodnutá v zmluve, avšak dohoda dosiahnutá nebola vzhľadom na rozdielne názory na jej
výšku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že výpočet vykonaný súdom prvej inštancie nevybočuje z
uplatnených hľadísk, matematicky je správny s následkom zamietnutia žaloby, keďže žalovaný cestou

tretej osoby uhradil na odmenu advokátovi vyššiu sumu, akú by priznal súd v súdnom konaní.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého
odôvodnil § 420 písm. f) CSP. Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca v úvode dovolania zopakoval priebeh sporu a závery vo veci konajúcich súdov. Následne
dovolateľ (ktorého dovolanie je v podstatnej miere totožné s odvolaním) argumentoval, že aj krízový
manažment má nárok na svoju dohodnutú odmenu, ktorá nepodlieha vyhláške č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“). Dovolateľ nesúhlasil s gramatickým výkladom
zmluvy odvolacím súdom ohľadom rozdelenia platby, keďže advokát nerozdeľuje svoju odmenu.

Uviedol, že odmena advokáta je len 50 % a ďalších 50 % nepredstavuje odmenu advokáta, resp.
jeho nárok, ale nárok tretej osoby. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku
vysporiadal len s otázkou odmeny advokáta, avšak s nárokom krízového manažéra na odmenu v
zmysle zmluvy sa vysporiadať opomenul, preto žiadal o opätovné vysporiadanie sa s touto otázkou.
Dovolateľ ďalej namietal, že podľa vyhlášky bola dohodnutá pevne stanovená paušálna odmena

advokáta, nie podielová, resp. percentuálna odmena, preto nevidí dôvod, prečo súd podstatu svojho
odôvodnenia opiera iba o percentuálne prepočty, čo je v rozpore so zmluvou. Súd uznáva čiastkové
plnenie odmeny prostredníctvom tretej osoby, z tohto dôvodu mal dovolateľ za to, že by mal súd
zohľadniť aj podnikateľské riziko žalovaného. Podľa presvedčenia dovolateľa v rámci dobrých mravov
a zásady proporcionality by mal žalovaný zaplatiť za poskytnuté právne služby dohodnutú pevnú sumu

- paušálnu odmenu v zmysle vyhlášky bez ohľadu na zníženie alebo zvýšenie hodnoty obchodného
podielu. Záverom dovolania uviedol, že súd prvej inštancie a odvolací súd mali za to, že predmetná
zmluva je mandátnou zmluvou v zmysle § 566 Obchodného zákonníka. Dovolateľ vytkol súdu, že sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že ak bolo treťou stranou uhradené čiastočné plnenie,
tak automaticky zo zákona nastávajú následky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka. Vyjadril názor, podľa ktorého účinky uznania zvyšku dlhu, ktoré nastávajú priamo zo zákona,
majú prednosť pred dobrými mravmi, resp. nemôžu zrušiť účinky zvyšku dlhu, ktoré nastávajú priamo
zo zákona.

5. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

6. Žalobca podal dňa 13.9.2024 vyjadrenie, ktoré dovolací súd vyhodnotil ako doplnenie dovolacích
dôvodov. Keďže vyjadrenie žalobcu bolo nepochybne podané po uplynutí lehoty na podanie dovolania,
Najvyšší súd Slovenskej republiky na toto neskôr podané vyjadrenie neprihliadal.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala
strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

8. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, pričom k tvrdenej vade

predpokladanej § 420 písm. f) CSP malo dôjsť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu.

9. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že text dovolania žalobcu je po obsahovej stránke totožný s jeho
odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalej uvádza, že obsah spisu v súdenej veci nedáva

podklad pre konštatovanie, že námietky dovolateľa, ktoré sú opakovaním odvolacej argumentácie, sú
opodstatnené. Skutočnosť, že dovolateľ sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil,
nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o jeho arbitrárnosti. Dovolací súd nezistil v postupe
odvolacieho súdu také nedostatky, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že závery ním prijaté boli zjavneneodôvodnené. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s
rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) nevyplýva taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Odvolací súd zrozumiteľným a logickým spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu;
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí
v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie
všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok.
10. Dovolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu komplexne aj s rozhodnutím súdu

prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa všetky predpoklady
pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných
požiadaviek. Súd prvej inštancie v súlade s názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu č. k. 4Cob/62/2019-244 zo dňa 23.7.2020 mal za preukázané, že nastala splatnosť odmeny,
žalobca je aktívne legitimovaný, a preto sa súd zaoberal obranou pre priznanie odmeny len v pomere
proporcionality a pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie skonštatoval, že suma, na ktorú by

mal žalobca nárok, už bola zo strany žalovaného, aj keď prostredníctvom spoločnosti, v ktorej je konateľ,
vyplatená, a preto súd dospel k záveru, že nárok žalobcu už nie je dôvodný a z týchto dôvodov súd
žalobu zamietol.

11. Najvyšší súd konštatuje, že s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sú totožné s dovolacími

námietkami, v zmysle ktorých žalobca nesúhlasil s výpočtom výšky odmeny advokáta, tvrdil účinky
uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ďalej nesúhlasil, aby výkon práva
žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi a tiež nesúhlasil ani s rozdelením platby dohodnutej odmeny
a použitím zásady proporcionality, sa odvolací súd dostatočne vysporiadal v bodoch 38. až 54.
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

12. K dovolacej námietke, že sa odvolací súd nevysporiadal s nárokom krízového manažéra na
odmenu v zmysle zmluvy o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu
dovolací súd poukazuje na bod 38. a 39. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V týchto
bodoch odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatoval, že „predmetom postúpenia pohľadávok boli

pohľadávky špecifikované ako nezaplatená odmena v zmysle bodu 2 zmluvy o poskytnutí právnych
služiebasprostredkovaníkrízovéhomanažmentu;vzhľadomkuvedenémuodvolacísúdnemôžezmeniť
svoj predošlý názor, že odmenou v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je iba suma predstavujúca 50
% z dohodnutej platby 331.939,18 eur, keďže druhá časť platby vo výške 50 % mala byť odovzdaná
tretej osobe, ktorá mala zabezpečiť krízový manažment. Hoci podľa tejto zmluvy mal odmenu za

poskytnutý krízový manažment prijať advokát, žalobca nepreukázal, že advokát túto časť platby, teda
odmenu určenú tretej osobe za krízový manažment, mohol vymáhať v mene tejto tretej osoby a
že túto aj mohol postúpiť na tretiu osobu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok na postupcu Inštitút
ekologických aktivít o. z. vyplýva, že predmetom je nezaplatená časť odmeny a postupníkom je
obchodná spoločnosť, ktorá prevzala záväzky a práva advokáta JUDr. D. T.. Uvedené preto znamená,

že právnemu predchodcovi žalobcu ako advokátovi poskytujúcemu právne služby by v súlade so
zmluvnými podmienkami prináležala iba odmena vo výške 165.969,59 eur (50 % z dohodnutej platby
331.939,18 eur). Ak žalobca namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, že z
tejto sumy (100.000 eur) bolo 70 % postúpených tretej osobe, odvolací súd uvádza, že skutočnosť,
ako naložil právny predchodca so sumou 100.000 eur od žalovaného uhradenej prostredníctvom

spoločnosti UNIPLAST MH s. r. o. je pre posúdenie nároku žalobcu absolútne bezvýznamná. Podľa
názoru odvolacieho súdu však priamo právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na 50 % z
dohodnutej platby určenej na platbu tretej osobe, ale v zmysle ujednania právny predchodca žalobcu
bol len platobným miestom, teda osobou na prijatie tejto platby. Odvolací súd preto súhlasí so súdom
prvej inštancie, že predmetom postúpenia pohľadávok mohla byť len pohľadávka právneho predchodcu

žalobcu, a to odmena advokáta za poskytnuté právne služby vo výške 165.969,59 eur.“ S poukazom
na uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie v tejto časti nie je dôvodné, keďže odvolací súd sa
vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa nároku krízového manažéra na odmenu.

13. K dovolacej námietke, že odvolací súd sa nevysporiadal s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,

dovolací súd poukazuje na bod 42. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v rámci ktorého dal
odvolací súd dostatočnú odpoveď žalobcovi, prečo nepovažoval jeho názor o zákonných následkoch
uznania zvyšku dlhu za správny. Preto dovolací súd vyhodnotil predmetnú dovolaciu námietku ako
nedôvodnú.14. K dovolacej námietke týkajúcej sa zásady dobrých mravov a zásady proporcionality poukazuje
najvyšší súd na body 44. až 54. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a uvádza, že aj s touto

námietkou sa odvolací súd dostatočne vysporiadal. Odvolací súd považoval za správny názor súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorého je v súlade s dobrými mravmi poníženie odmeny advokát v súlade
so zásadou proporcionality, keďže sa nedosiahol predpokladaný výsledok, a teda súd zohľadnil tento
pomer medzi očakávanou výškou vyrovnávacieho podielu a skutočne vyplatenou odmenou, čo bolo 40
%. Odvolací súd v bodoch 44. až 54. dal žalobcovi dostatočnú odpoveď na jeho odvolacie námietky, že

súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zásadu dobrých mravov a zásadu proporcionality, preto dovolací
súd vyhodnotil aj túto dovolaciu námietku ako nedôvodnú.

15. Dovolací súd záverom k namietanej vade podľa § 420 písm. f) CSP uvádza, že žalobca v dovolaní
opakujesvojuinterpretáciuskutočnostíauvádzaargumenty,sktorýmisaužsúdynižšejinštancievrámci
svojichodôvodnenívdostatočnejmierevysporiadali,pričomobsahovorovnakénámietkyakovdovolaní,

uplatnil aj v odvolaní. Dovolací súd však nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne
preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo. Dovolací súd
nezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu odvolacieho súdu z hľadiska dodržania limitov
daných úpravou civilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu.

16. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti
uvedenej v § 420 písm. f) CSP nedošlo a z toho dôvodu dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné
podľa § 447 písm. c) CSP.

17. Nad rámec uvedeného považuje dovolací súd v súvislosti s meritom veci za potrebné poukázať na

rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí všeobecných súdov
SR pod č. 54/2023, v zmysle ktorého „Postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii na osobu, na ktorú sa
nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok

vzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu,
neviazanú povinnosťou mlčanlivosti advokáta, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom, ak nebol advokát povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený.“

18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej sporovej strane však v tomto
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto dovolací súd v súlade s článkom 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R

72/2018).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.