Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202364
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424202364.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/
X, XXX XX E. a 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., v konaní obaja zastúpení
advokátkou: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka, IČO: 50 108 531, so sídlom Moyzesova 471/1, 958
01 Partizánske, proti žalovanému: G. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, XXX XX E., o žalobe
na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.8.2024 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Okresný súd Žiar nad
Hronom žalobu na obnovu konania, ktorou žiadali povoliť obnovu konania vedeného na tunajšom súde

pod sp. zn. 23C/8/2020.

2. V pôvodnom súdnom konaní sp. zn. 23C/8/2020 sa žalobcovia domáhali určiť, že sú vlastníkmi
nehnuteľností pozemkov vedených na LV č. XXXX, kat. úz. E., ako parcely registra „C“ KN č. XXX/X
a č. XXX/X. Tunajší súd rozsudkom č.k. 23C/8/2020-91 zo dňa 25.6.2021 žalobu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 15Co/83/2021-119 zo dňa 23.3.2022 tak, že rozsudok
okresného súdu potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobcovia voči
rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 7Cdo/176/2022 zo dňa 23.4.2024.

3. Žalobcovia odôvodnili svoju žalobu na obnovu konania 23C/8/2020 nasledovne:

3.1. Žalobcovia vystupujú ako strana, v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 15Co/83/2021-119 zo dňa 23.3.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 23C/8/2020-91 zo dňa 25.6.2021.
3.2. Dôvody na obnovu konania vidia žalobcovia v zmysle § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, v tom že po právoplatnosti rozhodnutia v konaní, ktorého sa žaloba na

obnovu konania týka, došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré predstavuje nové rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdi inak.
3.3. V pôvodnom konaní ako prvoinštančný, tak aj odvolací súd vychádzal pri posudzovaní
dobromyseľnosti držby, pre účely splnenia predpokladov vydržania, zo skoršej judikatúry a to rozhodnutí
uverejnených v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 73/2015, R 74/2015 aj R 83/2018) v
zmysle ktorých: Ak neexistuje titul, teda zavŕšený proces vlastníckeho práva, nemôže byť nadobúdateľ

vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný. Z uvedeného dôvodu, teda s odkazom na nepreukázanie
dohody o pridelení pozemku do osobného užívania žalobcov a následnej registrácie na štátnomnotárstve Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu zamietol a Odvolací súd v Banskej Bystrici Rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil.
3.4. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR vyšiel dňa 13. mája 2024 judikát Veľkého senátu

Najvyššieho súdu SR sp. zn.1VCdo/1/2024, čím sa kompletne preklopil právny názor súdov Najvyššej
inštancie ohľadne dobromyseľnosti v prípadoch vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: Z
uvedených dôvodov veľký senát najvyššieho súdu zotrváva na závere, že dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu nastolenej dovolacej otázky spočíva na správnom právnom
posúdení veci a podané dovolanie je potrebné zamietnuť zdôrazňujúc prijatý právny záver, že

(iba) nedostatok právneho titulu nemôže pre účely vydržania zapríčiniť neoprávnenosť držby resp.
nedobromyseľnosť držiteľa. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.Veľký senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní o nastolenej otázke
[(bod 11), ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne] z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje
za správny v podstate jediný argument, o ktorý sa novšia judikatúra (R 73/2015 a R 74/2015) opiera,

a to, že „neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje –
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť“. Judikatórna línia reprezentovaná rozhodnutiami R 73/2015
a R 74/2015 je nielen explicitne zákonom de lege lata nepotvrdzujúca, ale je tiež v rozpore so
zámerom, ktorý mal zákonodarca pri reforme právnej úpravy vydržania v roku 1950 (spružniť a

uľahčiť vydržanie) a pri znovuzavedení inštitútu vydržania v roku 1982 (ochrániť tzv. nedoložené
právne vzťahy k nehnuteľnostiam), rovnako tak značne obmedzuje dosah vydržania a je neprimerane
rigidná. Preto sa veľký senát priklonil k ostatným súdnym rozhodnutiam (bod 12.3 až 12.3.3.), ktoré
fundamentálne reflektujú staršiu judikatúru (bod 12.1.), vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia
§ 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad

pre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel
vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)
so stavom vlastníckym. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v minulosti
(podľa slovenského, resp. uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok

právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov
preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného
súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť

teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
3.5. S poukazom na stanovisko Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktorého právne závery majú

právnu silu dotvárať právo, resp. vypĺňať medzery v práve a tak tvoria akýsi neformálny prameň práva,
je aktuálna judikatúra Veľkého senátu záväzná pre rozhodovanie Krajského súdu a Okresného súdu.
Nakoľko k zverejneniu rozhodnutia Veľkého senátu došlo po právoplatnosti Rozhodnutia Okresného
aj Krajského súdu jedná sa o nové rozhodnutie, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v
pôvodnom konaní a môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

3.6. Ak by počas pôvodného konania boli Okresný súd ako aj Krajský viazaný aktuálnym právnym
názorom Veľkého senátu, došlo by s pravdepodobnosťou hraničiacou k istote k priaznivému rozhodnutiu
vo veci v prospech žalobcov. Žalobcovia vzhľadom aj na právoplatnosť uvedených rozhodnutí nemajú
inú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich práv, len podaním mimoriadneho opravného prostriedku,
ktorý reaguje aj na situáciu, že po právoplatnosti rozhodnutí v období dlhšom nie ako tri roky dôjde k

vydaniu novšieho rozhodnutia dotvárajúceho právo v otázke, ktorá tvorila predbežnú a záväznú otázku
pre posúdenie veci samej. Takouto otázkou bolo práve splnenie jedného z atribútov držby, ktorou je
dobromyseľnosť.

4. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) proti

právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

5. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak.

6. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

7. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

8. Podľa § 403 ods. 2 CSP,. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

9.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianiejeprípustné.

10. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,

skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

11. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo,
e) je zjavne nedôvodná.

12. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

13. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný
rozsudok prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu
istotu strán sporu, je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Prísnosť a striktnosť úpravy
obnovy konania nie je samoúčelná. Zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k
zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej
veci len výnimočne za predpokladu naplnenia zákonom presne stanovených podmienok.

14. Predtým ako súd začne rozhodovať či povolí obnovu konania alebo ju zamietne musí preskúmať
či sú splnené kumulatívne zákonné podmienky, ktoré pre žalobu na obnovu konania vyžaduje zákon,
t.j. či žaloba nebola podaná oneskorene, či ju podala oprávnená osoba, či nesmeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustná, či neexistuje dôvod na odmietnutie podania v zmysle § 129 CSP alebo

je žaloba na obnovu konania zjavne nedôvodná.

15. Tunajší súd si pripojil k súdnemu spisu spis Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23C/8/2020,
z ktorého zistil, že rozhodnutie, voči ktorému smeruje žaloba na obnovu konania, nadobudloprávoplatnosť dňa 7.5.2022. Žalobcovia ako dôvod na obnovu konania uvádzajú judikát Veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý bol uverejnený v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 13.5.2024. Žalobu na obnovu konania žalobcovia podali na

tunajší súd dňa 6.8.2024.Vzhľadom na takto zistený skutkový stav má súd za preukázané, že žalobcovia
podali žalobu na obnovu konania v zákonnej trojročnej objektívnej lehote a aj v subjektívnej trojmesačnej
lehote.

16. Z dikcií vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobu na obnovu konania môže podať

len osoba v neprospech, ktorej bolo rozhodnutie vydané a toto rozhodnutie nie je možné zmeniť alebo
zrušiť iným spôsobom. Žalobcovia boli v pôvodnom konaní 23C/8/2020 neúspešní, keď okresný súd
zamietol ich žalobu a následne toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Žalobcovia voči predmetnému
rozhodnutiu podali dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
7Cdo/176/2022 zo dňa 23.4.2024 tak, že ho zamietol. Žalobcovia v súčasnosti nemajú inú možnosť
na zmenu a zrušenie daného rozhodnutia, len podať žalobu na obnovu konania. S poukazom na tieto

skutočnosti má súd za to, že aj tieto zákonné podmienky, aby súd žalobu na obnovu konania neodmietol
sú splnené.

17. Ďalšou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd neodmietol žalobu
na obnovu konania je že žaloba na obnovu konania obsahuje všetky náležitosti podania vo veci samej.

V prípade ak by bola nezrozumiteľná, neúplná, alebo z nej nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha
a žalobca neodstránil nedostatky žaloby v súdom stanovenej lehote musel by ju súd v zmysle§ 413 CSP
odmietnuť. Z obsahu žaloby na obnovu konania má súd za preukázané, že aj táto zákonná podmienka
bola zo strany žalobcov splnená.

18. Poslednou zákonnou podmienkou, aby súd mohol rozhodovať o žalobe na obnovu konania je, že
nie je zjavne nedôvodná. To znamená, že z jej obsahu už na „prvý pohľad“ vyplýva, že je nedôvodná, že
nie sú dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP. Jediným dôvodom obnovy konania, ktorý uvádzajú
žalobcovia v žalobe na obnovu konania je, že veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydal judikát sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý vyšiel dňa 13.5.2024 v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie by malo privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré musia kumulatívne spĺňať viaceré podmienky. V danom prípade sa žalobcovia odvolávajú na
existenciu nového rozhodnutia, ktoré v čase rozhodovania v pôvodnom konaní neexistovalo. Vyššie
uvádzaný judikát bol vydaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky pred právoplatným rozhodnutím

v súdnom konaní sp. zn. 23C/8/2020. V zmysle judikatúry a viacerej odbornej literatúry (napr. Veľkého
komentára Civilného sporového poriadku, Žaloby na obnovu konania v občianskom súdnom konaní,
1. vydanie, 2017...) rozhodnutia zakladajú dôvod na povolenie obnovy konania., pričom dôvodom je
vydanie rozhodnutia iného orgánu a nie skutočnosti, ktoré z neho vyplývajú. Toto rozhodnutie sa musí
týkať strán a predmetu pôvodného konania. Neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu rieši odchylne

predbežnú otázku, ktorú súd v pôvodnom súdnom konaní posúdil inak. Ako aj v prípadoch, v ktorých
bol súd pri pôvodnom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného orgánu § 193 CSP, alebo ide o prípad,
v ktorom súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z rozhodnutia vydaného skôr príslušným orgánom a tie
boli následne zrušené a posúdené inak. Podľa názoru súdu v tomto prípade nie je možné posúdiť
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2024 ako rozhodnutie, ktoré by

mohlo vyvolať prípustnosť predmetnej žaloby žalobcov na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a)
CSP, keďže toto rozhodnutie sa netýka strán a ani predmetu pôvodného konania. Zároveň tunajší súd
poukazuje na skutočnosť, že v rozsudku č.k. 23C/8/2020-91 zo dňa 25.6.2021 sa súd zaoberal aj
otázkou, keby niekedy po 2.10.1989 došlo k uzatvoreniu dohody o osobnom užívaní pozemku parc. č.
422/2 o výmere 405 m2, kedy uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetné pozemky parc. č.

422/2 a č. 422/1 boli od roku 1991 zapísané na LV č. XXXX pre mesto Žarnovica, je vylúčené, že by
k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka vydržaním uplynutím
10 ročnej vydržacej doby.

19. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná

a preto ju súd v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Keďže súd žalobu žalobcov zamietol má nárok na náhradu žalovaný, nakoľko
žalovanému žiadne trovy konania v priebehu konania nevznikli, súd žalovanému s poukazom na
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II.

náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné
rozhodnúťonáhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebného
ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.