Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cr/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120430152
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120430152.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu 1/:

ER-STAV s.r.o., so sídlom Vadonská 193/48, 925 21 Malá Mača, IČO: 46 835 512, žalobcu 2/: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. D., v konaní zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát,
s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti žalovanému: LADCE
Betón, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 601, 018 63 Ladce, IČO: 31 333 389, v konaní zastúpený: JUDr.
Marián Karásek, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie: M. R. Štefánika 136, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 37 922 556, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1/ a žalobca v 2/ rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 27.11.2020 domáhali voči žalovanému v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote zrušenia
Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 62/2020 zo dňa 19.11.2020 vydaného rozhodcom JUDr.
Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom: Jilemnického 30, 036 01 Martin, ktorým rozhodca zamietol
námietku žalovaných (pozn. žalobcov v tomto konaní) o nedostatku právomoci, zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a zamietol žiadosť žalovaných o

oslobodenie od platenia poplatku za podanie žalobnej odpovedi. Zároveň žiadali o odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodcovská zmluva nebola
uzatvorenápodľaprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,rozhodcovskýmrozsudkomsarozhodolspor,
pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Žalobcovia uviedli, že sa voči rozhodcovskému
konaniu bránili už v rámci rozhodcovského konania, kedy namietali nedostatok právomoci rozhodcu
rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovanými. Rozhodca o námietke rozhodol tak, že ju zamietol a
spor rozhodol. Žalobcovia s rozhodnutím rozhodcu nesúhlasili a zotrvali na argumentácii, že nebola

daná právomoc rozhodcu rozhodnúť spor, nakoľko ten si ju založil na základe rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v dohode o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 11.05.2020. Poukázali na absenciu oprávnenia
spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. udelenej v plnej moci zo dňa 18.03.2010 na uzatvorenie takejto
rozhodcovskej doložky. Z obsahu plnej moci vyplýva, že sa jedná o špecifickú plnú moc, ktorá oprávňuje
splnomocnenú spoločnosť iba na presne vymedzené úkony. Nestotožnili sa preto s tvrdením rozhodcu
o tom, že sa jedná o všeobecnú plnú moc, ktorá sa vzťahuje na všetky právne úkony spojené s
vymáhaním pohľadávky v spojení s následným demonštratívnym výpočtom úkonov. Z výpočtu úkonov,

ktoré sa nachádzajú v plnej moci sa nenachádza oprávnenie na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, či
doložky mene žalovaného. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že predmetom podnikania tejto
spoločnosti je evidencia a vymáhanie pohľadávok. Predmet podnikania sa totižto vzťahuje iba na výkon
činností určitého druhu. Žalobcovia dospeli k záveru, že dohoda bola uzatvorená neplatným spôsobom,a to bez oprávnenia spoločnosti na vykonanie tohto právneho úkonu v mene žalobcu. Čo znamená, že
bola uzatvorená v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Z uvedeného žalobcovia vyvodili
nedostatok právomoci rozhodcu konať a rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Ďalším argumentom

žalobcov bol nedostatok slobodnej a vážnej vôle týkajúcej sa uznanie záväzku, pristúpenie k záväzku a
uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Dohoda bola prezentovaná takým spôsobom, že sa nemalo jednať
o uznanie záväzku, ale o dohodu o úhrade dlžnej sumy v splátkach. O rozhodcovskej doložke nebola
žiadna zmienka. Žalobcovia nemali možnosť zasiahnuť do dohody, nakoľko sa jednalo o formulárovú
zmluvu. Týmto boli uvedení do omylu, keď nemali skutočnú, vážnu vôľu uzatvoriť takúto dohodu o

zaplatení dlhu v splátkach, ktoré obsahuje aj rozhodcovskú doložku. Žalobcovia poukázali aj na to,
že v danom prípade nemožno použiť doktrínu oddeliteľnosti rozhodcovskej doložky od ostatnej časti
dohody, nakoľko neexistencia slobodnej a vážnej vôle uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu sa vzťahovala
aj na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode. Navrhnuté dôkazy v rozhodcovskom konaní neboli
zo strany rozhodcu vykonané a rozhodca sa s nimi nevysporiadal. Žalobcovia zároveň uviedli, že
nesúhlasia ani s tým, ako rozhodca samotný spor rozhodol. Rozhodca nevykonal dôkazy navrhnuté

žalobcami, vec nesprávne právne posúdil a následne aj nesprávne rozhodol, keď uložil žalobcom
povinnosť zaplatiť žalovanému istinu s príslušenstvom. Pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol
na čiastočný neúspech žalovaného v konaní, keď časť uplatneného nároku žalovaného na zmluvnú
pokutu zamietol.

2. Súd uznesením č.k. 60Cr/4/2020 - 50 zo dňa 02.02.2021 odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku sp.zn. R 62/2020 zo dňa 16.11.2020 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 60Cr/4/2020.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2021 nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že by

spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. nebola riadne splnomocnená na uzatvorenie dohody o zaplatení
dlhu v splátkach zo dňa 11.05.2020, súčasťou, ktorej bola aj rozhodcovská doložka. Žalovaný
poukázal na to, že už dňa 18.03.2010 splnomocnil túto spoločnosť na všetky úkony spojené so
správou a vymáhaním pohľadávok vrátane uzatvárania dohody o urovnaní dlhu, dohôd o novácii
záväzku, uzatváranie splátkových kalendárov, pristúpení k záväzku a uzatváranie rozhodcovských

zmlúv.Navyšežalovanýnikdynespochybnilsvojnesúhlasskonanímsplnomocnenca.Žalovanýkonanie
splnomocnenca schválil podaním žaloby priamo rozhodcovi a aj priamym prejavom po svojom vyjadrení
v konaní pred rozhodcom. Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať nevyvrátiteľnú domnienku podľa §
33 Občianskeho zákonníka, v kontexte schválenie konania splnomocnenca a splnomocniteľa, ktorá
pôsobí ex tunc. Žalovaný uvádza, že po doručení žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v

predmetnej veci a prerokovaní predložených listinných dôkazov medzi žalovaným a jeho právnym
zástupcom, žalovaný doložil svojmu právnemu zástupcovi aj plnomocenstvo zo dňa 27.04.2015, ktoré
bolo založené do dokladov žalovaného a v čase konania pred rozhodcom nebolo toto poskytnuté
právnemu zástupcovi za účelom jeho predloženia v konaní. Uvedené splnomocnenie bolo vyhotovené
nazákladepísomnejmandátnejzmluvyuzatvorenejvroku2015.Ztohtodôvodurozhodcovskýrozsudok

považuje za vydaných v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a skutočnosť,
že žalobcovia nie sú stotožnení s výsledkom rozhodcovského konania nemôže zakladať neplatnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku, respektíve dôvody na jeho zrušenie. Vo vzťahu k dohode
žalovaný uviedol, že žalobcom bola dohoda predložená k nahliadnutiu mimosúdnych rokovaniach. Tým
pádom mali možnosť pripomienkovať, prípadne požiadať o jej úpravu. Súhlasili s tým, že sa jedná

o formulárovú zmluvu, ktorú používa spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. štandardne pri vymáhaní
pohľadávok a jej súčasťou je rozhodcovská doložka. Táto tvorí samostatný článok dohody, ktorý je
riadne označený a tento je na strane, kde sa účastníci dohody vlastnoručne podpisujú. Týmto nemohlo
dôjsť k uvedeniu žalobcu do omylu pri podpise dohody. Navyše žalobcovia vôbec neuvádzajú v čom
malo spočívať nimi tvrdené uvedenie do omylu. Tým potierajú svoju povinnosť konať pri uzatváraní

dohody s primeranou mierou starostlivosti a popierajú tak princíp právnej istoty v obchodných vzťahoch.
Nedostatočné preštudovanie dohody zo strany žalobcu pred jej samotným podpísaním nemožno dať na
ťarchu žalovaného. Žalovaný teda výčitku žalobcov o nedostatku slobodnej a vážnej vôli k uzatvoreniu
dohodypovažujúzairelevantnú,nakoľkotítoneuviedližiadnuskutočnosťčinepredložilidôkazoabsencii
slobodnej a vážnej vôle. Navyše z bodu 4.4, článku IV dohody vyplýva, že žalobcovia vyhlásili, že si

dohodu riadne prečítali a potvrdili, že dohoda je zrozumiteľná, určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a
vážnu vôľu a zároveň dohodu vlastnoručne podpísali. Navyše žalobca 2./ zároveň aj ako konateľ žalobcu
1./ Podpísal vlastnoručne čitateľným spôsobom svoje priezvisko. Obranu považuje žalovaný za účelovú.4. Žalobcovia v replike spresnili, že uzatvárali dohodu o zaplatení dlhu v splátkach so spoločnosťou
PATRIOT GROUP, s.r.o., ktorá na konanie predložila plnú moc zo dňa 18.03.2010. Z uvedenej plnej
moci oprávnenie tejto spoločnosti uzatvoriť v mene žalovaného rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku

nevyplýva. Zároveň poukazujú na to, že táto plná moc bola zo strany žalovaného priložená aj k žalobe
podanej na rozhodcovskom súde. K námietke žalovaného ohľadom neoznámenia nesúhlasu žalobcom
s konaním spoločnosti v súvislosti s uzatváraním dohody, súčasťou, ktorej bola aj rozhodcovská
doložka žalobcovia poukazujú na nutnosť aplikácie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko
rozhodcovská zmluva, respektíve doložka musí mať písomnú formu. Teda plná moc mala byť udelená

spoločnosti písomne. Nedostatok písomnej formy plnej moci nie je možné napraviť jednoduchým
dodatočným schválením úkonu. Pôjde totižto o absolútne neplatný právny úkon. Navyše v konaní
nebolo preukázané dodatočné schválenie právneho úkonu spoločnosti, a to bez zbytočného odkladu.
Vo vzťahu k predloženej plnej moci zo dňa 27.04.2015, túto považujú žalobcovia za vyhotovenú
dodatočne a účelovo vykonštruovanú s osobitným ohľadom na to, že tento doklad nebol predložený v
priebehu konania pred rozhodcom, hoci žalobcovia aj tam namietali rovnakú skutočnosť ako v konaní

pred súdom. Skutočnosť, že neplatnosť rozhodcovskej doložky žalobcovia nenamietali pri uzatváraní
dohody je objektívnou kategóriou existujúceho bez ohľadu na vôľu názor a námietky strán sporu.
Žalobcovia popierali tvrdenia žalovaného, že by mali možnosť pripomienkovať a upraviť dohodu.
Jedná sa formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené chýbajúce údaje a vyčiarklo sa v nej označenie
dohody ako uznanie záväzku. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nemali vôľu uznávať záväzok voči

žalovanému, len ho splácať. Uvedené bolo namietané aj v konaní pred rozhodcom. Pre účely tohto
konania však podstatné je, že žalobcovia nemali vôľu uzatvoriť rozhodcovskú doložku, o ktorej pri
rokovaniach nebola reč. Konanie spoločnosti pri podpisovaní dohody vyhodnotili ako nemiestny nátlak
či tieseň.

5. Žalovaný v duplike poprel, že by pri uzatváraní dohody bolo predložené plnomocenstvo zo dňa
18.03.2010. Spoločnosť v tom čase disponovala aktuálnym plnomocenstvom zo dňa 27.04.2015 a preto
nie je dôvod, aby predkladali pri rokovaniach pôvodné (staršie) plnomocenstvo. Avšak otázka toho aké,
a či vôbec bolo plnomocenstvo pri uzatváraní dohody žalobcom predložené je právne bezvýznamné.
Uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť právnych úkonov vykonaných spoločnosťou v mene

žalovaného, a to z dôvodu existencie oprávnenia na konanie za žalovaného. Vo vzťahu k absencii vôle
uzatvoriťrozhodcovskúdoložku,tátoskutočnosťjenepravdivá.Zobjednávky,napodklade,ktorejvznikol
obchodný vzťah medzi žalobcom 1./ a žalovaným vyplýva, že už tam sa nachádzala rozhodcovská
doložka, ktorá je totožná s rozhodcovskou doložkou uvedenou v dohode. Túto navyše podpísal žalobca
2./ ako konateľ žalobcu 1./. Táto skutočnosť sama osebe zakladá právomoc rozhodcu rozhodovať

spor medzi stranami. Navyše žalobca 2./ pristúpil k existujúcemu záväzku žalobcu 1./, teda účinnosť
rozhodcovskej doložky sa vzťahuje aj na neho. Vo vzťahu k obchodnému vzťahu medzi stranami sporu
uviedol, že je nesporné, že žalobca tovar prevzal a za tento tovar nebolo nič zaplatené. Bol to práve
žalobca 1./, ktorý konal v obchodných vzťahoch nepoctivo. Na základe uvedeného spochybňovanie
oprávnenia zástupcu na konanie v mene žalovaného považuje žalovaný za účelové, v snahe oddialiť

splnenie svojich zmluvných povinností.

6. Následne došlo Opatrením predsedu Okresného súdu Banská Bystrica s účinnosťou od 01.01.2024
k prerozdeleniu spisov po zákonnej sudkyni JUDr. Anny Pikulovej z dôvodu jej odchodu do dôchodku
s tým, že spis vedený pod sp.zn. 60Cr/4/2020 bol pridelený sudkyni JUDr. Veronike Šuchovej, LL.M.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2024. Strany sporu zotrvali na svojich
argumentačných líniách. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
ktorými sú: Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 62/2020 zo dňa 16.11.2020 z čl. 6 – 15, Žaloba o zaplatenie
7725,01 euro s príslušenstvom, dohoda o zaplatení dlhu v splátkach číslo 1453/2020 zo dňa 11.05.2020,

faktúra číslo 1950564 vystavenej na sumu 7725,01 euro, záznam o prevádzke stroja zo dňa 09.12.2019
z čl. 16, Objednávka zákazky, plnomocenstvo zo dňa 18.03.2010 s osvedčovacou doložkou z čl. 18,
Plnomocenstvo udelené splnomocnencovi – PATRIOT GROUP, s.r.o. zo dňa 27.04.2015 z čl. 69, 81,
Objednávka č. 37/2019 zo dňa 12.11.2019 z čl. 109, Cenová ponuka na výrobu, dopravu a čerpanie
betónu prestavbu z čl. 109, 110.

8. Z Rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 62/2020 zo dňa 16.11.2020 z čl. 6 – 15 spisu vyplýva priznanie
žalovaného nároku vo výške 7.725,01 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou z titulu neuhradenej
kúpnej ceny za dodaný tovar (betónové zmesi). Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcazamietol námietku žalovaných o nedostatku právomoci a konštatovaniu, že rozhodca JUDr. Milan
Vojtek , LL.M. má právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Z pripojeného rozhodcovského spisu mal súd
preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.11.2020

a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 18.11.2020.

9. Z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 14532020 zo dňa 11.05.2020 z čl. 16 vyplýva, že táto
bola uzatvorená medzi veriteľom - spoločnosťou LADCE BETÓN s.r.o. zastúpeného splnomocnencom
spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalobcom 1/ v tomto konaní. Žalobca 2/

pristúpil k záväzku ako fyzická osoba, ktorá bola špecifikovaná aj z titulu pozície konateľa žalobcu 1/
v zmysle bodu 2.4 dohody. Dohoda bola podpísaná žalobcom 1/ A. B. v pozícii štatutárneho orgánu
žalobcu 1/ a v pozícii jeho ako pristupujúceho dlžníka. Vedľa podpisu je uvedené tlačeným písmom
priezvisko a poznámka vz. Konateľom a konateľ A. B.. Ďalej bola dohoda podpísaná splnomocneným
zástupcom veriteľa a žalovaným. Hmotnoprávny nárok - dlh bol špecifikovaný ku dňu 11.05.2020 vo
výške 7.725,01 Eur s príslušenstvom. Dlh bol odvodený od faktúry číslo 1950564 zo dňa 17.12.2019.

Predmetom dohody bolo dojednanie o splátkovom kalendáru a uznanie záväzku. Žalobca dlh uznal
a v prípade nezaplatenia dlhu riadne a včas sa zaviazal zaplatiť príslušenstvo, zmluvnú pokutu a ďalšie
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súčasťou dohody bola aj rozhodcovská doložka (článok
III.). V rozhodcovskej doložke si strany dohodli, že budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní. Dohodli sa

na rozhodcovi JUDr. Milanovi Vojtekovi, LL.M.. Zároveň sa dohodli, že rozhodcovské konanie bude
písomné, uskutočňovať sa bude podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacích pravidiel,
ktoré sú uverejnené na internetovej stránke E. . V závere rozhodcovskej doložky sa dohodli, že táto
sa vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa, dlžníka a pristupujúceho dlžníka.
Túto skutočnosť potvrdili podpismi na dohode. Strany dohody a všetci jej účastníci sa dohodli, že sa

podrobia rozhodnutiu rozhodcu, pričom rozhodnutie bude pre zmluvné strany a účastníkov záväzné.
Dohoda nadobudla platnosť a stala sa účinnou okamihom podpísania účastníkmi dohody. Účastníci
dohody vyhlásili, že si ju riadne prečítali. Potvrdili, že dohoda je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich
skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok na znak
čoho ju vlastnoručne podpísali. V spoločných a záverečných ustanoveniach navyše špecifikovali, že

dohoda je kumulatívnou nováciou - to znamená, že dohodou nevznikol nový záväzok a pôvodné lehoty
splatnosti záväzku zostali zachované.

10. V konaní boli predložené dve plnomocenstvá na zastupovanie veriteľa pri uzatváraní Dohody
o zaplatení dlhu v splátkach č. 14532020, a to plnomocenstvo zo dňa 18.03.2010 z čl. 18 spisu

a plnomocenstvo zo dňa 27.04.2015 z čl. 69 spisu. Súčasťou splnomocnenia zo dňa 27.04.2015 je aj
výslovné oprávnenie spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. na uzatváranie rozhodcovských zmlúv.

11. Objednávka č. 37/2019 zo dňa 12.11.2019 z čl. 109 spisu obsahuje rozhodcovskú doložku, na ktorej
sa dohodol žalobca 1/ a žalovaný už pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu
vedeného pod sp.zn. R 62/2020 rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL.M. so sídlom Jilemnického
30, 036 01 Martin, z ktorého vyplýva, doručenie rozhodcovského uznesenia sp.zn. R 62/2020 zo dňa
21.09.2020, žaloby s prílohami žalobcovi 1/ dňa 24.09.2020 (poštou) a žalobcovi 2/ dňa 24.09.2020

(poštou). Žalobná odpoveď bola zaslaná žalobcami dňa 01.10.2022 (v lehote 7 dní). Súd oboznamuje
nahliadnutím do spisu rozhodcovského konania doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi 1/ a 2/
dňa 19.11.2020 (poštou).

13. Súd ďalej vykonal dokazovanie kontrolou webovej stránky E. na ktorej mal preukázané, že sa

tam nachádzajú rokovacie pravidlá a z nahliadnutia do rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom vyplýva, že dokument obsahuje zapracované všetky časové
verzie. Z úvodných ustanovení článok 1 bodu 2. vyplýva ustanovenie rozhodcu. Z článku 10 ods. 5
vyplýva lehota na doručenie žalobnej odpovedi a rozsah skutočností, ktoré môže žalobná odpoveď
obsahovať. Medzi tieto skutočnosti patrí aj namietanie neexistencie rozhodcovskej zmluvy (dĺžky),

právomoc rozhodcu alebo zaujatosť rozhodcu rozhodovať v rozhodcovskom konaní.14.Stranasporužalobca2/-A.B.vovýsluchuuviedol,žehopopredchádzajúcomkontaktovanínavštívili
dvaja zástupcovia spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. Prítomný bol aj jeho otec. Bavili sa o nutnosti
úhrady dlhu a o splátkovom kalendári. Pamätá si ako vyzerala dohoda a papiere podpísal.

15. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z pripojeného rozhodcovského
spisu a z prednesov strán sporu súd zistil, že voči žalobcom, ktorí boli v rozhodcovskom konaní
v postavení žalovaného v 1/ a 2/ rade bolo vedené rozhodcovské konanie pred rozhodcom JUDr.
Milanom Vojtekom, LL.M., s miestom rozhodcovského konania Jilemnického 30 v Martine pod sp. zn.

R 62/2020. V rozhodcovskom konaní došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 62/2020
dňa 16.11.2020, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.11.2020. V rozhodcovskom
konaní došlo k vydaniu Rozhodcovského uznesenia sp. zn. R 62/2020 dňa 21.09.2020, ktoré
bolo doručené žalobcom dňa 24.09.2020. V rámci rozhodcovského konania žalobcovia podali voči
rozhodcovskému uzneseniu námietky nedostatku právomoci rozhodcu konať a rozhodnúť spor
v rozhodcovskom konaní. Lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

zachovaná, nakoľko bola podaná dňa 27.11.2020.

16. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná.

17. Podľa § 21 ods. 1 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje
k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

18. Podľa § 21 ods. 2 Zákon č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto
časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,

že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované
podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania,
pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

19. Podľa § 21 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc
rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci
nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením,
že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní

po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu
súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas
rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

20. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) Zákon č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže

byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, a) ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenierozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku

aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

21. Podľa § 40 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa § 41 Zákon č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

23. V danom prípade bola predmetom konania žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v nespotrebiteľskej veci. Preto rozsah prieskumu vychádzal zo zákona o rozhodcovskom konaní
v intenciách súdnou praxou akceptovaného názoru z ktorého vyplýva, že konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku pred vsˇeobecny´m su´dom na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a preto

ho nie je mozˇne´ povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom konania vsˇeobecne´ho su
´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu
konania rozhodcovske´ho su´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie
rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a
na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v

ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa Zákona č. 244/2002
Z. z. (napr. R 56/2020).

24. V § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského
konania podať žalobu o zrušenie tuzemského právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť

výsledok už ukončeného rozhodcovského konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto
žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať
o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym
vymenovaním dôvodov na podanie žaloby uvedenými v tomto ustanovení. Zrušenie rozhodcovského
rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom

a nemalo by sa po ňom siahať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom
konania. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok
riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v
konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského
súdu všeobecným súdom.

25. Súd vo veci vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom R
62/2020 zo dňa 16.11.2020, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL. M., so sídlom v Martine,
rozhodca prejednával vec, ktorá nie je vylúčená z rozhodcovského konania. Súčasťou výroku bolo aj
rozhodnutie rozhodcu o právomoci na prejednanie a rozhodnutie sporu. Týmto došlo k zamietnutiu

včas podaných námietok žalobcov o nedostatku právomoci rozhodcu, ktoré podali pri prvom úkone
v rámci rozhodcovského konania (pozn. v žalobnej odpovedi, ktorá sa nachádza v rozhodcovskom
spise v spojení s doručenkami vzťahujúcimi sa k rozhodcovskému uzneseniu). Ďalej súd ako nespornú
skutočnosť vyhodnotil preukázanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán v tomto konaní.

26. Nebolo tiež sporné a doručenkou nachádzajúcou sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané, že
rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcov dňa 19.11.2020 poštou. Táto skutočnosť vyplýva
z doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku
bola podaná dňa 27.11.2020, na základe čoho súd konštatoval, že zákonná lehota 60 dní v zmysle § 41
Zákona č. 244/2002 Z.z. bola z časového hľadiska dodržaná.

27. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako už bolo vyššie uvedené nie je len včasné podanie žaloby na všeobecný súd. Žalobca musí zároveň
preukázať aj existenciu niektorého z dôvodov, taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch 1.až 4. zákona č. 244/2002 Z. z., preto pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné, aby žalobca
v lehote určenej v § 41 zákona uviedol dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v

§ 40 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí
byť v zákonnej lehote zo strany žalobcu vymedzený dostatočne konkrétne.

28. Navyše pri posudzovaní veci platí ustanovenie § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré
má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať (aplikovať) prípadnú preklúziu práva účastníka

rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom včas.
Súd kontrolou rozhodcovského spisu mal preukázané, že žalobcovia sa včas bránili pri prvom úkone
a vzniesli v žalobnej odpovedi námietku nedostatku právomoci rozhodcu. Rovnako včas podali žalobu,
v ktorej zopakovali svoju argumentáciu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky ako aj nedostatku
právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Preto bolo povinnosťou všeobecného súdu preskúmať

platnosť rozhodcovskej doložky od ktorej si rozhodca odvodil svoju právomoc v rozhodcovskom konaní.
Uvedené platí v prípadoch, kedy námietka bola podaná v rámci rozhodcovského konania včas a došlo
k jej zamietnutiu v rozhodcovskom rozsudku voči ktorému bola včas podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

29. Nosnou argumentáciou žalobcov v tomto konaní bolo ich tvrdenie o nedostatku oprávnenia
spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. na uzatvorenie rozhodcovskej doložky v zmysle plnej moci zo
dňa 18.03.2020 a o tom, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, keď žalobcovia namietali neplatnosť dohody o splátkach, v ktorej bola začlenená
rozhodcovská doložka, tvrdili absolútny nedostatok vôle zo strany žalobcov, ktorý by sa týkal súhlasu

s rozhodcovskou doložkou, nakoľko predmetom dohody bol len splátkový kalendár a nie uznanie dlhu
či rozhodcovská doložka. Vo vzťahu k tejto dohode ako aj rozhodcovskej doložke potom namietali
nedostatok vôle pri jej uzatváraní.

30. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá priamo v dohode. Súdu neuniklo

pozornosti, že už pri dojednávaní kúpnej zmluvy bola súčasťou objednávky aj rozhodcovská doložka.
Pričom objednávku podpisovali žalobca 1/ a žalovaný. Vo vzťahu k predloženej dohode o zaplatení
dlhu v splátkach podľa jej znenia sa zmluvné strany a všetci účastníci zmluvy, vrátane konateľa
dlžníka, teda žalobca 1/, žalobca 2/ ako jeho štatutárny orgán a žalovaný, dohodli, že budú riešiť
vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo s inými právnymi vzťahmi

uzatvorenými medzi účastníkmi, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom,
Martin. Znenie rozhodcovskej doložky je jasné, určité a zrozumiteľné a presným spôsobom vymedzuje
aj okruh subjektov, ktoré uzatvorili rozhodcovskú doložku, keď súd osobitne v reakcii na argumentáciu
žalobcov uvádza, že medzi tieto subjekty patrí aj žalobca 2/, nakoľko v rozhodcovskej doložke sa priamo
uvádza, že ju uzatvárajú „zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody“ kde neskôr v texte je osobitne

uvedené, že sa „rozhodcovská doložka vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa
a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, čo predmetné subjekty potvrdzujú svojim podpisom na tejto
dohode“. V rozhodcovskej doložke je potom zreteľne uvedené, na aké spory sa táto doložka vzťahuje
a je v nej jasným a určitým spôsobom vymedzený aj výpočet konkrétnych subjektov, ktoré sa podriaďujú
rozhodcovskému konaniu. V rozhodcovskej doložke je jasne určená aj osoba rozhodcu a pravidlá,

ktorými sa bude prípadné rozhodcovské konanie spravovať. Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť
na skutočnosť, že čl. III dohody obsahujúci rozhodcovskú doložku je označený ako „Rozhodcovská
doložka“, pričom samotná dohoda nemá veľký rozsah, má spolu štyri články a je spísaná na dvoch
stranách formátu A4. Rozsah tejto dohody nebránil tomu, aby sa s jej obsahom strany sporu mohli
náležite oboznámiť a nie je možné konštatovať ani skryté zakomponovanie rozhodcovskej doložky

do jej obsahu. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Do dohody bolo poňaté aj platné pristúpenie k záväzku zo
strany žalovaného 2/, sporom vzniknutým v súvislosti so zmluvou bol preto nielen spor medzi žalobcom
1/ a žalovaným, ale aj spor z pristúpenia k záväzku medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom 2/
ako pristupujúcim dlžníkom. Preto sa pôsobnosť rozhodcovského súdu vzťahovala aj na žalobcu 2/.

Skutočnosť, že podpis žalobcu 2/ sa na dohode nachádza jedenkrát, a nie samostatne dvakrát, nie je
možné vykladať tak, že by záväzok žalobcovi 2/ nevznikol. K dohode žalobca 2/ pripojil svoj podpis
ako dlžník v z. konateľom/zástupcom a konateľ/ zástupca dlžníka, čím potvrdil všetky údaje a záväzky
špecifikované v Dohode vrátane pristúpenia k záväzku žalobcu 1/ a podrobenia sa rozhodcovskémukonaniu, teda nielen tie, ktoré prevzal žalobca 1/ konajúci jeho osobou, ale aj tie, ktoré prevzal ako
pristupujúci dlžník, keď pri podpise je výslovne uvedené aj jeho postavenie v tomto zmluvnom vzťahu.
K tejto argumentácii súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1ObdoV/87/2007 zo dňa 17.12.2009, v ktorom súd konštatoval, že ak jedna osoba v procese vzniku
zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej
samostatný podpis za každého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva, k zmluvným
prejavom ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje (obdobne roz. Najvyššieho súdu Slovenskej z 29.
marca 2000 sp. zn. 2 Obo 182/99, ktoré bolo publikované pod č. 33 v ročníku 2001 Zbierky stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43CoR/5/2018-195 zo dňa 31. 05. 2018 alebo žalobcom uvádzaný rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/5/2019-244 zo dňa 13.11.2019).

31. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že v prípade uzavretej dohody, pristúpenia k záväzku
a rozhodcovskej doložky sa jedná o právne úkony, ktoré sú neplatné, čo sa týka posúdenia dohody

ako neplatného právneho úkonu, toto posúdenie bolo zverené rozhodcovského súdu, pričom vo
vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej doložky súd v zmysle vyššie rozvedených zistení nezistil žiadne
obchádzanie zákona a ani rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), dôvody neplatnosti v zmysle
§ 37 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, iné dôvody jej absolútnej neplatnosti. Je potrebné

v tejto súvislosti zdôrazniť, že podľa § 5 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou
inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod
neplatnosti zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská
doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Teória v tejto súvislosti
hovorí o tzv. doktríne separability. Argumentácia žalobcov, že sa v danom prípade nevzťahuje teória

separability nie je korektná. Rozhodcovská zmluva zásadne pôsobí samostatne a má vlastný, na hlavnej
zmluve nezávislý režim. Pokiaľ má rozhodcovská zmluva povahu rozhodcovskej doložky, je nutné ju
posudzovať ako zmluvu celkom samostatnú, len technicky vloženú do textu inej zmluvy a jej platnosť je
potrebné posudzovať celkom nezávisle od platnosti zmluvy, z ktorej vznikol spor, ktorý bol predmetom
rozhodcovského konania.

32. Z vykonaného odkazovania nevyplynulo, že by žalobcovia dohodu obsahujúcu rozhodcovskú
doložku a pristúpenie k záväzku uzatvárali pod nátlakom, v tiesni, alebo že by im bolo znemožnené
sa s obsahom dohody oboznámiť. Bolo preukázané, že boli kontaktovaní vopred, „papiere“ im boli
dané k preštudovaniu. Z tohto dôvodu zostali v rovine nepreukázaných tvrdení tie vyjadrenia žalobcov,

že nekonali slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, keď k určitému a zrozumiteľnému právnemu
úkonu pripojili svoj podpis. Pokiaľ žalobcovia v konaní tvrdili, že boli uvedení do omylu, keď nemali
vedomosť o tom, čo obsahuje dohoda, keď ich cieľom bolo len dojednanie splátkového kalendára,
omyl v pohnútke nie je takým druhom omylu, ktorý spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, keď omyl
v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho úkonu zásadne nemožno považovať za dôvod

neplatnosti právneho úkonu (§ 49a Občianskeho zákonníka veta in fine). Ak sa zmluvná strana zaviaže
na splnenie povinnosti, ktorá sa pre ňu následne javí ako nevýhodná, ale pri uzatváraní právneho
úkonu navonok deklarovala vôľu právny úkon uzavrieť, nemôže sa následne domáhať toho, že takýto
právny úkon nemala na mysli, resp. sa nemala v úmysle k nemu zaviazať. V posudzovanom prípade
nebolo sporné, že žalobcovia mali priestor na oboznámenie sa s obsahom tejto dohody vrátane

rozhodcovskej doložky, a na znak súhlasu s jej obsahom k nej pripojili svoj podpis. Druhá strana
tak mohla dôvodne predpokladať, že vôľa, deklarovaná žalobcami navonok, je naozaj ich skutočnou
vôľou. V tejto súvislosti je potrebné ďalej zdôrazniť, že žalobcovia neuviedli a ani nepreukázali žiadne
také konkrétne správanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by u žalobcov vyvolal
mylnú predstavu o obsahu právneho úkonu. V konaní nebola preukázaná ani existencia okolností

predpokladaných v § 39a Občianskeho zákonníka, teda že v posudzovanom prípade žalovaný zneužil
tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť
alebo neschopnosť plniť záväzky žalobcov, keď podpisujúcim bola osoba u ktorej sa predpokladá vyššia
úroveň právneho povedomia.

33. V reakcii na dôvody podanej žaloby žalobcov je potrebné ďalej uviesť, že žalobcovia mali možnosť,
aby návrh Dohody spísaný žalovaným neakceptovali. Je zrejmé, že v zmysle § 43a Občianskeho
zákonníka, prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Pokiaľ
naňho nadväzuje prijatie návrhu, ako to predpokladá § 43c Občianskeho zákonníka, podpísaním tohtonávrhu, teda deklarovaním súhlasu osoby s takýmto návrhom, dôjde k uzavretiu dohody spôsobom
predpokladaným zákonom. Súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcov o tom, že nemali možnosť
ovplyvniť výber rozhodcu, keď mali objektívnu možnosť návrh dohody (ofertu) žalovaného neakceptovať

ako celok alebo sčasti, a tak sa nepodrobiť rozhodcovskému konaniu, či nesúhlasiť s navrhnutou osobou
rozhodcu. Ako už bolo uvedené, argumentácia žalobcov nasvedčuje tomu, že títo neskôr prehodnotili
svoj prejav vôle na základe iniciovania rozhodcovského konania zo strany žalovaného, avšak ku dňu
podpisu Dohody súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nedostatku vôle žalobcov
uzavrieť Dohodu obsahujúcu rozhodcovskú doložku či nedostatok súhlasu s osobou rozhodcu, keď

objektívne skutočnosti v podobe pripojenia podpisu na znak súhlasu s obsahom tohto právneho úkonu,
preukazujú opak.

34. Vo vzťahu k oprávneniu splnomocneného zástupcu na podpis dohody vrátane uzatvorenia
rozhodcovskej doložky, súd považoval za preukázané jeho oprávnenie predložením plnej moci zo
dňa 27.04.2015 do konania. Z nej jasne vyplýva oprávnenie na spísanie a uzatváranie splátkových

kalendárov ako aj na uzatváranie rozhodcovských zmlúv. Skutočnosť, že prvé plnomocenstvo takúto
textáciu neobsahuje nemá vplyv na platnosť vykonaného úkonu, kedy žalovaný preukázal rozsah
oprávnenia na podpis dohôd a rozhodcovskej doložky jeho splnomocneným zástupcom práve týmto
neskorším plnomocenstvom.

35. Súd uzatvára, že v tomto smere žalobu žalobcov nepovažoval za dôvodnú, keď nezistil existenciu
dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod. 1, bod. 3 Zákona
o rozhodcovskom konaní.

36. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sa týkali uznania záväzku žalobcami v dohode, uvedené

skutočnosti sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia priznaného nároku. Účastník rozhodcovského
konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne
zákonom vymedzených dôvodov. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný
súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci
rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva. Súd

preto v tomto súdnom konaní neprihliadal na tvrdenia žalobcu 1/ a žalobcu 2/, ktoré sa týkali otázok
hmotného práva, keďže tieto skutočnosti nepredstavujú dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
a posudzovanie týchto tvrdení ani nemôže byť predmetom posudzovania všeobecným súdom v konaní
o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Toto posúdenie je vždy dôsledkom posúdenia hmotnej
stránky uplatneného nároku a teda súd nebol oprávnený v tomto civilnom sporovom konaní tieto

skutočnosti vyhodnocovať. Pod dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
a) bod 4. Zákona o rozhodcovskom konaní je totiž možné subsumovať len procesné pochybenia
rozhodcu resp. rozhodcovského súdu, teda skutočnosť, že samotný priebeh rozhodcovského konania
bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd vychádzal zo súdnou praxou i
právnou teóriou akceptovaného názoru, že rozhodcovský súd nenachádza právo, ale tvorí záväzkový

vzťah v zastúpení strán, keď jeho rozhodovacia právomoc nie je delegovaná zvrchovanou mocou
štátu, ale bola mu zverená účastníkmi rozhodcovského konania. Právomoc rozhodcu prejednať a
rozhodnúť spor sa zakladá na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Touto
procesnou dohodou strany derogujú právomoc súdu a zakladajú právomoc rozhodcu, rozhodcovské
konanie je preto len dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán. V rozhodcovskom konaní

dochádza k urovnaniu vzájomných vzťahov, ktoré sa uskutočňuje v prítomnosti rozhodcu ako zástupcu
strán sporu, ktoré na neho delegovali svoju vôľu. Súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nesmie vykonávať jeho meritórny prieskum, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a
vo vzťahu k rozhodcovským súdom nepôsobí ako opravná inštancia. Je preto nutné mať na zreteli, že
inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nepredstavuje riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok

voči rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, keďže toto bolo podľa vôle strán jednoinštančné.
Účelom tohto inštitútu je umožniť prieskum toho, či boli stanovené podmienky na prejednanie veci pred
rozhodcovským súdom a či konanie pred rozhodcovským súdom netrpelo vadami, pokiaľ sa takéto
vady priečia základným zásadám, na ktorých spočíva rozhodcovské konanie. Zmyslom rozhodcovského
konania je prenesenie prejednania a rozhodovania určitého druhu sporov zo súdov na rozhodcu

a z dôvodov, pre ktoré môže byť rozhodcovský rozsudok zrušený, je možné vyvodiť, že úmyslom
zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia, t.j. správnosť
skutkových zistení a právne posúdenie veci. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, teda či rozhodca skutočne posudzoval vec v súlades dobrými mravmi, či vzal do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého
obchodného styku a dobrých mravov, a či spor rozhodoval aj podľa zásad spravodlivosti, právna úprava
rozhodcovského konania by stratila svoj zmysel. Z týchto dôvodov rozhodcovské rozsudky je možné

napádať len pre vady (nedostatok) rozhodcovskej zmluvy a (procesného) priebehu rozhodcovského
konania, avšak nie je možné preskúmavať skutkové či právne závery obsiahnuté v rozhodcovskom
rozsudku [k tomu porovnaj znenie § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom konaní].

37. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu

dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní
alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom [§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a
§ 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní]. Tieto okolnosti však neboli v konaní zistené.

38. V závere sa súd zaoberal tým, či nebol daný rozpor výkon rozhodcovského rozsudku s verejným

poriadkom. Pod pojmom rozpor s verejným poriadkom je nutné chápať porušenie základných zásad,
na ktorých je postavený právny poriadok, zároveň však platí, že nie každé porušenie kogentných
noriem je možné považovať za rozpor s verejným poriadkom. Medzi okolnosti, ktoré by mali spadať
pod definíciu rozporu s verejným poriadkom, možno zaradiť prípady, keď rozhodcovia alebo účastníci
porušili ustanovenia trestného práva, ďalej rozhodnutia, ktoré priznávajú náhradu škody nad výšku,

ktorá kompenzuje poškodenú stranu, rozhodnutia vydané v rozpore so zásadou res iudicata, prípadne
rozhodnutia, ktoré boli výsledkom konania, v ktorom boli porušené základné procesné práva, napr.
právo byť vypočutý (uznesenie Krajský súd Bratislava sp.zn. 4CoR/8/2022 zo dňa 22.02.2024). Tieto
skutočnosti však súd ku dňu vydania tohto rozhodnutia v konaní nezistil a v konaní preukázané neboli.

39. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, keď
v čase vydania tohto rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní.

40. Žalobca podal v konaní návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do

právoplatnéhoskončeniavovecisamej.Keďžejemožnépodaťvočitomutorozsudkuodvolanie,aneboli
preukázané dôkazy na odpadnutie dôvodov pre jeho nariadenie, súd o zrušení odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku nerozhodoval.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania voči neúspešnému žalobcovi 1/ a 2/ v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania
bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia

na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.