Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/200/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8720202669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: P.H.Co, s.r.o., so sídlom Rudňany 251, 053
23 Rudňany, IČO: 44 342 527, zastúpený JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Zdravotnícka
2, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ABATON s.r.o., so sídlom 1. mája 4500/30, 058 01 Poprad,
IČO: 43 940 862, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom 1. mája 221/19, 058 01
Poprad, o zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/69/2020-218 z 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č.
k. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I.Mení rozsudokOkresnéhosúduPopradč.k.16Cb/69/2020-218z25.apríla2023vspojenísopravným
uznesením č. k. 16Cb/69/2020-338 z 13. novembra 2024 tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 %.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
I. žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.647,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 26.05.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.);
II. konanie o zaplatenie sumy 368,- eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.);
III.rozhodol,žežalobcamávočižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu34,70%,oktorých
súd rozhodne samostatným uznesením (výrok III.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 6.900,- eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 žalobca nadobudol osobné motorové vozidlo
zn. Citroen C4 Cactus s EČV: A.. O vlastníkovi vozidla vznikol medzi stranami spor, preto v konaní
vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,
č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k.
1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom označeného vozidla je žalobca. Medzitým v mesiaci marec

2018 došlo k odtiahnutiu vozidla spred prevádzky žalobcu. Vozidlo podľa žalobcu používal žalovaný
minimálne do 05.01.2019, preto žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Výšku
bezdôvodného obohatenia žalobca odvodil od sumy nájomného za jeden mesiac užívania vozidla, a tov hodnote 690,- eur, ktoré si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie
motorového vozidla za obdobie 10 mesiacov od 17.03.2018 do konca roka 2018.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, avšak svoje vyjadrenie podané elektronicky v zmysle
ust.§125ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)nedoplnilvzákonnej
lehote, z ktorého dôvodu súd na toto podanie nemohol prihliadať.

4. Rozsudkom zo dňa 31.05.2022 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd

v Prešove uznesením zo dňa 24.11.2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby pri rozhodovaní o merite veci
prihliadal na nesporné skutkové tvrdenia sporových strán, predovšetkým skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe, ako aj vyjadrenie štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý uviedol, že označené motorové
vozidlo neužíval vôbec, len ho udržiaval na vlastné náklady a toto vozidlo sporadicky užíval jeho brat
B. C., bývalý konateľ žalobcu a bývalý manžel konateľky žalobcu, a to na základe „riadnej zmluvnej

výpožičky“. Podľa odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť,
kto mal v rozhodnom čase vozidlo reálne v držbe.

5. Na pojednávaní dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu čo do sumy 368,- eur s príslušenstvom
čiastočne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

6. Súd prvej inštancie z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného D. C. zistil, že od roku 2008 do roku
2015bolkonateľomaspoločníkomžalobcu,následnesakonateľomaspoločníkomžalobcustaljehobrat
B. C. a nakoniec sa konateľkou a spoločníčkou stala E. C., bývalá manželka B. C.. D. C. požičal bratovi
B. C. sumu 13.500,- eur, ktoré mal tento použiť na vybudovanie kuchyne v prevádzke Kozlovňa, finančné

prostriedky však požičal bratovi ako fyzickej osobe. Po nezhodách medzi manželmi D. C. žiadal od brata
záruku za vrátenie pôžičky, predmetom ktorej sa stalo motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A..
Žalovaný vypracoval zmluvu a zmenu zaregistrovali v evidencii vozidiel. V čase prepisu mal žalovaný
vedomosť, že jediným konateľom žalobcu je B. C.. Žalovaný vozidlo vôbec neužíval, toto nebolo nikdy
riadne vrátené, bolo opakovane odťahované. Z výsluchu svedkyne E. E. C. súd prvej inštancie zistil, že

prevádzku žalobcu svedkyňa riadila už od roku 2015, pričom v tom čase pracovala aj pre vydavateľstvo
Petit press. Podľa svedkyne zariadenie nikdy nepotrebovalo žiadne pôžičky a až do októbra 2017, kedy
sa s B. C. rozhodli rozviesť, nemal žalobca žiadne problémy. Dňa 18.10.2017 sa B. C. vzdal funkcie
konateľa žalobcu, avšak následne dňa 25.10.2017 previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného.
Po vydaní neodkladného opatrenia dňa 28.02.2018 vozidlo začal užívať žalobca. Dňa 17.03.2018 bolo

vozidlo odtiahnuté spred prevádzky Kozlovňa divoká. Svedkyňa E. E. C. veľakrát videla svojho bývalého
manžela B. C. používať predmetné vozidlo, používala ho tiež jeho priateľka. Dňa 13.12.2018 súd prvej
inštancie rozhodol, že vlastníkom vozidla je žalobca, dňa 05.01.2019 svedkyňa zabezpečila odtiahnutie
vozidla a súd druhej inštancie dňa 25.02.2020 definitívne právoplatne potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie. Uviedla, že o pôžičke 13.500,- eur nemá vedomosť, pôžička nebola v účtovníctve žalobcu a aj

zmluva mala byť podpísaná s odstupom 6 mesiacov. Z výsluchu svedka B. C. súd prvej inštancie zistil,
že od brata D. C. mal poskytnutú pôžičku 13.000,- eur, ktorú nevedel splatiť, preto sa dohodli na prevode
vozidla. Podľa svedka bol v čase pôžičky aj prevodu vozidla jediným konateľom žalobcu. Pôžička bola
poskytnutá v hotovosti, nevedel, či bola zaevidovaná v účtovníctve, avšak v tom čase potreboval do
prevádzky nový konvektomat. V roku 2017, 2018 vozidlo zn. Citroen C4 Cactus využíval svedok. Vozil

deti do školy a chodil do práce. Od februára 2017 do februára 2018 vozidlo užívala E. C., následne ho
svedok dal odtiahnuť. Po odtiahnutí vozidlo užíval svedok až do doby, kedy E. C. dala vozidlo opätovne
odtiahnuť. Žalovaná spoločnosť vozidlo neužívala.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/11/2018 súd prvej inštancie zistil, že

uznesením zo dňa 28.02.2018 bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému
uložené zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom značky Citroen C4 Cactus, EČV: A..
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.05.2018. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,
č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, č. k.
1Cob/30/2019-161 určil, že vlastníkom vozidla je žalobca. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad,

sp. zn. 16Cb/10/2020 súd prvej inštancie zistil, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému
domáhal úhrady sumy 1.536,52 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť
žalobcovi tým, že mu znemožnil užívanie motorového vozidla zn. Citroen C4 Cactus, v dôsledku čoho si
žalobca musel požičať iné vozidlo a spolu s úhradou cestnej dane mu vznikla škoda v žalovanej výške.Vo veci bol dňa 04.04.2023 vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy
1.117,52 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.02.2020 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Konanie vedené na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/47/2020, predmetom ktorého bolo vydania kľúča od motorového vozidla
zn. Citroen C4 Cactus, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) charakterizujúceho záväzkový právny vzťah a podľa § 451, § 456 a §

458 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil zdržať sa nakladania s osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C4 Cactus, EČV:
A.. Následne dňa 11.12.2018 rozsudkom určil, že vlastníkom tohto osobného motorového vozidla

je žalobca, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.03.2020. Žalobca bol teda právoplatným
rozhodnutím určený za vlastníka vozidla zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Zároveň však v období od
17.03.2018 do 05.01.2019 predmetné motorové vozidlo užíval B. C., bývalý konateľ žalobcu, a to na
základe dohody so žalovaným. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil zo zhodného tvrdenia
strán sporu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v rozhodnej dobe mal žalovaný vo svojej dispozícii

vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A. patriace žalobcovi a nie je podstatné, či fyzicky toto vozidlo užíval
štatutárny zástupca žalovaného či iná osoba, ktorej to žalovaný umožnil. Tým na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a žalovaný bol povinný toto
bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.

10. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok vo výške 690,- eur mesačne, a to vychádzajúc z
odborného vyjadrenia TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, z ktorého vyplýva výška
nájomného za vozidlo v sume 690,- eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020 žalobca tvrdil, že sám si musel prenajať iné vozidlo za sumu 490,-
eur mesačne, preto nárok žalobcu považoval za čiastočne dôvodný čo do sumy 490,- eur mesačne

a žalobcovi priznal nárok za obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018 v sume 490,- eur mesačne a za
mesiac marec 2018 v pomernej časti 237,10 eur. Konanie o zaplatenie sumy 368,- eur po čiastočnom
späťvzatí žaloby zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a s prihliadnutím na pomer úspechu žalobcu 67,35% a úspechu
žalovaného 32,65% priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,70%, o výške ktorých súd

rozhodne samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

12. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 6.532,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, konanie
o zaplatenie sumy 368,- eur zastaví a žalobcovi prizná voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

13. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je
žalovaný povinný vydať žalobcovi, vychádzal zo sumy 490,- eur mesačne, ktorá predstavuje mesačné
nájomné, ktoré žalobca uhradil za nájom vozidla zn. Škoda Fabia a náhradu ktorého si uplatnil v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Zdôraznil, že išlo o iný typ vozidla, ktoré bolo navyše aj staršie
a ojazdené. Žalobca si podanou žalobou uplatnil bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie

vozidla v jeho vlastníctve vo výške 690,- eur mesačne, ktorú sumu odvodzoval z odborného vyjadrenia
spoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. zo dňa 17.08.2020, ako aj z vyjadrenia subjektu F. G.
zo dňa 15.06.2021 a vyjadrenia spoločnosti TOPP Car Rental s.r.o. Žalovaný takto stanovenú výšku
nájomného síce rozporoval, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto podľa
žalobcu sumu 690,- eur mesačne nemožno považovať za nedôvodne uplatnenú.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§365ods.1písm.d/CSP),že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

15. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na skutkový stav veci tvrdiac, že v rozsudku súdu prvej
inštancie,akoajvpredchádzajúcomzrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúduboliuvedenénepresnosti,
ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedol, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV: A.. Následne
žalobca písomnou Zmluvou o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere
z 20.08.2017 previedol toto motorové vozidlo na žalovaného a zmenu vyznačil aj v evidencii ODI OR OZ
v Poprade dňa 25.10.2017. Tieto úkony realizoval vtedajší konateľ žalobcu B. C.. Podľa čl. 7 predmetnej
zmluvy žalovaný prenechal motorové vozidlo do užívania žalobcovi a tento ho aj naďalej užíval. Až
dňa 30.10.2017 došlo k zmene konateľa žalobcu a auto užívala nová konateľka žalobcu E. C.. Keďže

dlh zabezpečený prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva nebol dlžníkom splnený, žalovaný
dňa 08.01.2018 oznámil žalobcovi začatie výkonu tohto práva a poveril B. C. o odtiahnutie motorového
vozidla za účelom výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. B. C. dňa 17.03.2018 vozidlo odtiahol
prostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže vozidlo bolo uzamknuté
a bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade a následne v servise

DOVE Poprad, ktorý ako autorizovaný autoservis vyhotovil duplikát kľúča. Od konca júna 2018 B. C.
trvale s vozidlom sám nakladal. Dňa 05.01.2019 E. C. predmetné vozidlo odtiahla spred bydliska svojho
bývalého manžela a odvtedy ním disponovala. Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že v rozhodnom
čase bol vlastníkom motorového vozidla len formálne, nikdy ho neužíval a celý čas ho mal v držbe B.
C., o čom žalobca vedel.

16. Žalovaný namietal, že vychádzajúc z takto opísaného skutkového stavu nemožno u žalovaného,
ktorý sporné motorové vozidlo vôbec neužíval, uvažovať o jeho bezdôvodnom obohatení sa. Zároveň
vyčítal žalobcovi, súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu, že jasne neuviedli, o ktorú
z viacerých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka

ide, čím u žalovaného došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu a na spravodlivé
súdne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02.03.2016, sp zn. II. ÚS 620/2015).
Zdôraznil, že pre ustálenie záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné naplnenie zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma zasahujúca postihnutého a príčinná súvislosť

medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej
určitej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011).
Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy
vpredmetnomsporenedošloažalobcadokoncaanineoznačilkonkrétnytitulprevydaniebezdôvodného
obohatenia ako to požaduje zákon. V konaní nebolo preukázané, aby na úkor žalobcu došlo

k majetkovému prírastku na strane žalovaného. Navyše, žalovaný bol v rozhodnom čase dobromyseľný
v tom, že motorové vozidlo mu oprávnene patrí, a to až do rozhodnutia súdov v konaní vedenom
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018. V zmysle zaužívanej súdnej praxe užívanie
oprávneným (dobromyseľným) držiteľom nie je bezdôvodným obohatením, pričom dobromyseľnosť
sa prezumuje a preukázanie jej nedostatku zaťažuje toho, kto sa jej dovoláva. Žalovaný tvrdil, že

predmetom bezdôvodného obohatenia bolo motorové vozidlo, ktoré sa v čase podania žaloby už
nachádzalo u žalobcu a preto predmet konania nebol daný. Ak žalobca podanou žalobou žiadal
aj náhradu za užívanie tohto vozidla vo výške obvyklého nájomného, ide o úžitky z bezdôvodného
obohatenia podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na vydanie ktorých nebol splnený predpoklad
nedobromyseľnosti žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle neodkladného opatrenia

Okresného súdu Poprad z 28.02.2018, sp. zn. 16Cb/11/2018 žalovaný nesmel motorové vozidlo
„scudziť, prenajať, založiť, či zaťažiť právom cudzích osôb“, čím mu súd zakázal vozidlo riadne užívať,
preto je nelogické, aby v tejto situácii mal za neužívanie vozidla poskytnúť náhradu vo výške trhového
nájomného. V tejto súvislosti žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Uviedol, že
v predmetnej veci ide o osobný spor bývalých manželov C., z ktorého žalovanému vznikla len škoda.

Žalovaný požičal žalobcovi peniaze, ktoré mu nevrátil, auto síce bolo formálne napísané na žalovaného,
ale tento ho neužíval a na základe zmluvy o výpožičke ním disponoval bývalý konateľ žalobcu, resp.
jeho bývalá manželka.17. Vo vzťahu k predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu žalovaný namietal, že
odvolací súd pri rozhodovaní o merite veci vychádzal z neúplného skutkového stavu veci, keď nemal
kdispozíciisúdnespisyzosúvisiacichkonaní.Zároveňvyčítalodvolaciemusúdu,žeskutkovýstavustálil

na základe zhodného tvrdenia strán sporu majúci základ vo vyjadrení žalovaného zo dňa 29.10.2012,
na ktoré však v zmysle § 125 ods. 2 CSP nemožno prihliadať, keďže ako elektronické podanie nebolo
doplnené v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovaného v konaní pred odvolacím súdom neboli
splnenépodmienkynazrušenierozsudkusúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.c)CSPanavyše,
právny názor vyslovený odvolacím súdom je tak neurčitý a nezrozumiteľný a vychádzajúci z iného

skutkového stavu veci, že ním súd prvej inštancie ani nemôže byť viazaný.

18. Žalovaný tiež namietal stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia na základe odborných vyjadrení
spoločností Topmont Stolár Tatry, s.r.o., ToPP Car Rental s.r.o. a podnikateľa F. G.. Žalovaný považoval
ich odborné vyjadrenia za nulitné, keďže sa vyjadrovali k cene nájmu motorového vozidla za obdobie,
kedy sami ešte nevykonávali svoju činnosť, resp. na činnosť, ktorá mala byť predmetom ich odborného

posúdenia, sami nemali oprávnenie. Zároveň vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o výške
bezdôvodného obohatenia nakoniec vychádzal z listín obsiahnutých v súdnom spise z konania sp. zn.
16Cb/10/2020, ktoré boli falzifikátmi a s ktorými strany sporu v rámci dokazovania ani neoboznámil.
Žalovaný pritom v konaní predložil súdu prvej inštancie výstupy z webových stránok autopožičovní AVIS
a Mototechna, podľa ktorých bežný nájom obdobného auta na obdobie približne pol roka predstavoval

sumu cca 300,- eur mesačne. V rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku
žalovaný považoval správanie žalobcu, ktorý si sám požičal obdobné auto za cenu 490,- eur na mesiac,
avšak od žalovaného požadoval 690,- eur za mesiac. Záverom žalovaný považoval rozsudok súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľný.

19. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.05.2023 a k posúdeniu práva žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal na odôvodnenie predchádzajúceho zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie považoval v tejto časti za správny.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.06.2023 a vo vzťahu k žalovanému

nároku z bezdôvodného obohatenia a jeho výške, ktorú žalobca namietal vo svojom odvolaní, poukázal
na svoje vlastné odvolanie. Zdôraznil, že predmetom vydania bezdôvodného obohatenia mohlo byť
len auto samotné a vydanie úžitkov z neoprávneného užívania veci vo vlastníctve žalobcu v podobe
nájomného vyžadovalo nedobromyseľnosť žalovaného, ktorú žalobca v konaní nepreukázal.

21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo tomuto doručené dňa 16.06.2023. Žalovaný repliku
svojho odvolania vo veci nepodal.

22. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 16.06.2023. Žalobca
rovnako dupliku svojho odvolania vo veci nepodal.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolania žalobcu a
žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a napadnutý

rozsudok podľa § 388 CSP zmenil.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný
podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolací
súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody boli čiastočne
naplnené.

26. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní
realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva
na spravodlivý proces.27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne posúdil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie
dôvody boli čiastočne naplnené.

31. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie je nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu neoprávneného užívania
motorového vozidla v jeho vlastníctve žalovaným.

32.Vposudzovanejveciužsúdprvejinštanciemeritórnerozhodol,atorozsudkomzodňa31.mája2022,

č. k. 16Cb/69/2020-81, ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 24. novembra 2022, sp. zn. 5Cob/55/2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pri rozhodovaní
o merite veci je potrebné prihliadať predovšetkým na nesporné tvrdenia strán ohľadom skutočnosti,
kto mal označené motorové vozidlo v rozhodnom čase v reálnej držbe. V novom rozhodnutí súd prvej

inštancie žalobe žalobcu vyhovel čo do právneho základu osvedčujúceho existenciu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, jeho nárok čo do výšky získaného bezdôvodného obohatenia posúdil
ako čiastočne dôvodný.

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu a žalovaného,

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom
spisu bolo posúdiť, či v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, a to aj
s prihliadnutím na jeho tvrdenú dobromyseľnosť pri držbe motorového vozidla a aká bola výška tohto
bezdôvodného obohatenia.

34. K skutkovému stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4 Cactus, EČV:
A.. V tom čase bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu B. C., bytom H. XXX. Dňa
20.08.2017 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli Zmluvu o zriadení zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k zmluve o úvere. Podľa čl. I., bod 1 tejto zmluvy zmluvné strany uzavreli

tohoistéhodňazmluvuoúvere,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcovibezodplatnýúvervovýške
13.500,- eur. Na zabezpečenie tohto záväzku sa zmluvné strany dohodli na zriadení zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci – motorovému vozidlu Citroen C4 Cactus, EČV: A. (čl. I, bod
2 a 3). Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca na základe tejto zmluvy dočasne prevádza na žalovanéhovlastníckeho právo k vozidlu s účinnosťou, kedy žalobca prevezme peniaze na základe úverovej zmluvy
(čl. I., bod 4). Podľa čl. III., bod 1 sa zmluvné strany zároveň dohodli, že predmet zabezpečovacieho
prevodu zostane aj po podpise tejto zmluvy a počas jej trvania v držbe dlžníka, teda žalobcu. Zmena

vlastníka motorového vozidla bola vyznačená v evidencii ODI OR OZ v Poprade dňa 25.10.2017. Podľa
tvrdenia žalobcu jej konateľ B. C. bol dňa 18.10.2017 odvolaný zo svojej funkcie štatutárneho orgánu
spoločnosti žalobcu, zmena bola v obchodnom registri vyznačená dňa 30.10.2017.

35. Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 súd uznesením

zo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa nakladania
s osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Vo veci samej súd rozsudkom zo dňa 11.12.2018,
č. k. 16Cb/11/2018-102 určil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalobca. Označený
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019
a nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020.

36. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, medzi
stranami nebolo sporné, že dňa 17.03.2018 bolo motorové vozidlo Citroen C4 Cactus odtiahnuté spred
prevádzky žalobcu a od tohto dňa do 05.01.2019 sa nachádzalo v dispozičnej sfére žalovaného. Aj
keď žalovaný v podanom odvolaní namietal, že odvolací súd pri ustálení tohto záveru nesprávne
vychádzal z jeho podania zo dňa 30.10.2020, na ktoré sa v zmysle § 125 ods. 2 CSP pre jeho

nedoplnenie neprihliada, odvolací súd uvádza, že aj bez prihliadnutia na toto elektronické podanie,
označené skutkové závery v ňom uvedené, t. j. že motorové vozidlo mal v rozhodnom čase v dispozičnej
sfére žalovaný a toto na základe jeho súhlasu osobne užíval B. C., vyplývajú z výpovede D. C.,
konateľa žalovaného a z výpovede B. C., bývalého konateľa žalobcu na pojednávaní, aj z podaného
odvolaniažalovaného,kdetentovrámcichronológieskutkovéhostavuvecirovnakopotvrdil,žeB.C.dňa

17.03.2018 vozidlo odtiahol prostredníctvom odťahovej služby a naďalej s vozidlom disponoval. Keďže
vozidlo bolo uzamknuté a bez kľúča, do júna 2018 bolo odparkované v areáli autoservisu G+G v Poprade
anáslednevserviseDOVEPoprad,ktorýakoautorizovanýautoservisvyhotovilduplikátkľúča.Odkonca
júna 2018 B. C. trvale s vozidlom sám nakladal, a to až do 05.01.2019, kedy E. C. predmetné vozidlo
odtiahlaspredbydliskasvojhobývaléhomanželaaďalejnímdisponovala.Žalovanývpodanomodvolaní

uviedol, že na základe Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa považoval
za vlastníka motorového vozidla, že sám poveril B. C. odtiahnutím tohto motorového vozidla a že toto
následne na základe zmluvy o výpožičke prenechal B. C. do užívania. Žalovaný sa teda považoval za
oprávneného držiteľa motorového vozidla, ktorý podľa vlastného vyjadrenia bol dobromyseľný v tom, že
mu toto motorové vozidlo aj patrí a v rozhodnom čase sa toto nachádzalo v jeho dispozičnej sfére, keď

s ním ako domnelý vlastník aj disponoval (§ 123 Občianskeho zákonníka) a prenechal ho do užívania
B. C..

37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

40.Podľa§458ods.2Občianskehozákonníka,spredmetombezdôvodnéhoobohateniasamusiavydať

aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

41. Úprava zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech vychádza zo zásady
občianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej sa nikto nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov
obohacovať (R 20/1974). Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy,

ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych
vzťahov. Pri bezdôvodnom obohatení ide o záväzkovoprávny vzťah, kde reparačný následok vo forme
povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia nie je viazaný na predpoklad porušenia akejkoľvek
právnej povinnosti. Vznik bezdôvodného obohatenia je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá vznikábez akéhokoľvek psychického stavu konajúceho subjektu, preto vnútorný psychický vzťah obohateného
subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie.

42. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým je existencia objektívnej skutočnosti vzniku
majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Následne toto obohatenie musí ísť
„na úkor“ iného subjektu práva, t j. majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi
vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Pritom platí, že musí existovať určitá

kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou)
v majetkovej sfére iného subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

43. V posudzovanom prípade sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu tým, že
bez právneho dôvodu disponoval motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus, ktoré patrilo žalobcovi.

Skutočnosť, že vlastníkom označeného motorového vozidla bol žalobca, vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019. Zároveň podľa Zmluvy o zriadení
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k Zmluve o úvere zo dňa 20.08.2017 mal byť predmet
zabezpečenia, teda sporné motorové vozidlo, aj po uzatvorení tejto zmluvy v držbe žalobcu (čl. III.,

bod 1 zmluvy). Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018
súd uznesením zo dňa 28.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa
nakladania s osobným motorovým vozidlom Citroen C4 Cactus. Zo všetkých týchto listín je zrejmé,
že v rozhodnom čase bol vlastníkom a oprávneným držiteľom motorového vozidla žalobca, resp. že
žalovaný nebol oprávnený s týmto motorovým vozidlom nakladať. Napriek tomu, ako už bolo uvedené

vyššie, v konaní nebolo sporné, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci s týmto vozidlom disponoval
žalovaný, hoc ho priamo neužíval.

44. Súdna prax už vo svojich skorších rozhodnutiach dospela k záveru, že disponovanie s hnuteľnou
vecou vo vlastníctve inej osoby bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ktorého vydanie

má vlastník veci právo požadovať. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva
bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci (obdobne rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2002). Výška náhrady sa v takomto prípade odvodzuje od prospechu,
ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý mal povinnosť majetkový prospech vydať. Za
bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť

vlastník neoprávnene užívanej veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zväčšil
svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, čo by sa za bežných okolností stalo
(rozsudok NS ČR zo dňa 20.03.2001, sp. zn. 25Cdo/845/1999).

45.Bezdôvodnéobohatenievznikáajtomu,ktosvojímkonanímdosiaholpostaveniedržiteľavecitým,že

túto mal po celý čas vo svojej dispozičnej sfére, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju aj skutočne
využíval. V takomto prípade sa výška nájomného musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho
nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci.

46. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456

Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným vyplýva potom z ust. § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho
nedošlo k zmenšeniu majetku, napriek tomu, že k tomu v súlade s právom malo dôjsť, teda obohatený
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2457/2013).

47. Aplikujúc uvedené závery na posudzovaný prípad odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
dospel k záveru, že žalovaný sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na
úkoržalobcu,akmotorovévozidloCitroenC4Cactus,ktorépatriložalobcovi,malvobdobíod17.03.2018
do 05.01.2019 vo svojej dispozičnej sfére, aj keď ho priamo neužíval.

48. Uvedené konanie možno charakterizovať ako plnenie bez právneho dôvodu (disponovanie s cudzou
vecou bez platne uzavretej nájomnej zmluvy), resp. plnenie z neplatného právneho úkonu (ako prípadná
neplatnosť Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva) podľa § 451 ods. 2Občianskeho zákonníka ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pri
ustálení tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že aj keď žalovaný odvodzoval svoje postavenie vo
vzťahu k motorovému vozidlu od Zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva,

platnosť tejto zmluvy ostala medzi stranami sporná. Prihliadnuc na rozsudok Okresného súdu Poprad
zo dňa 11.12.2018, č. k. 16Cb/11/2018-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.02.2020, sp. zn. 1Cob/30/2019, ktorý za vlastníka sporného motorového vozidla označil žalobcu, je
nutné konštatovať, že žalovaný sa mylne domnieval, že je oprávneným vlastníkom tohto motorového
vozidla a preto jeho disponovanie s touto hnuteľnou vecou možno považovať za konanie bez právneho

dôvodu.Akoužbolouvedenévyššie,jehoprípadnádobromyseľnosťohľadomjehovlastníckehoprávaje
vo vzťahu k posudzovaniu vzniku bezdôvodného obohatenia ako objektívnej skutočnosti bez právneho
významu.

49. Aj v prípade, ak by konanie žalovaného nebolo možné podriadiť pod žiadnu zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia tak, ako sú vymedzené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

jeho konanie vykazuje znaky generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Ustanovenie § 451 ods. 1 predstavuje generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného obohatenia,
ktorá prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania sa a takéto konanie zakazuje.
V zmysle záverov odbornej literatúry je výpočet jednotlivých skutkových podstát obsiahnutý v § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka len príkladný a platí, že ak určité konanie osôb nie je možné subsumovať
pod konkrétnu zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí,
ak takéto konanie vykazuje také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1
zakázané (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 451). Ako už bolo

uvedené vyššie, súdna prax je jednotná v závere, že v prípade užívania cudzej veci bez platne uzavretej
nájomnej zmluvy ide o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie má vlastník veci právo požadovať.
Z uvedeného potom vyplýva aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní, u ktorého nedošlo
k zmenšeniu jeho majetku o cenu nájomného, ktoré by v prípade platne dojednaného záväzku bol
povinný za nájom motorového vozidla platiť.

50. Je pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia len všeobecne vymenoval
jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a konkrétne neuviedol, pod ktorú z nich
subsumoval správanie žalovaného, uvedená okolnosť však sama o sebe podľa odvolacieho súdu nie je
dôvodom na zrušenie jeho rozsudku. Zvlášť je tomu v prípade, ak prvotný rozsudok súdu prvej inštancie

v prejednávanej veci už bol zrušený odvolacím súdom, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie
(§ 390 CSP). Vtedy je odvolací súd povinný vo veci rozhodnúť, t. j. potvrdiť alebo zmeniť napadnuté
rozhodnutie, a to aj vtedy, ak by ináč vykazovalo vady odôvodňujúce jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

51. Žalobca a žalovaný v podaných odvolaniach ďalej namietali výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného určenú súdom prvej inštancie v jeho rozsudku. Ako už bolo uvedené vyššie, pri vzniku
bezdôvodného obohatenia majúceho základ v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu sa výška
bezdôvodného obohatenia odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej
v danom mieste a čase vo vzťahu k spornej hnuteľnej veci. Správne preto súd prvej inštancie a žalobca

pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali zo sumy mesačného nájomného za užívanie
obdobného motorového vozidla.

52.Spornýmimedzistranamiostalavýškatohtonájomného,ktorútakžalobca,žalovaný,akoajsúdprvej
inštancie určili rozdielne. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal

zo sumy 490,- eur mesačne, za ktorú si žalobca v čase, keď nedisponoval sporným motorovým
vozidlom, prenajal iné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia a takto vynaložené náklady si neskôr uplatnil
voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/10/2020. Odvolací
súd k tomu uvádza, že základom pre určenie sumy bezdôvodného obohatenia by mala byť cena
nájomného za užívanie obdobného, ak nie rovnakého motorového vozidla, v porovnateľnej výbave,

veku, najazdených kilometroch a pod. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, o ktorom navyše žalobca tvrdil, že je staršie (rok výroby 2003 –
č. l. 139) a ojazdené, tieto atribúty spĺňalo. Odvodzovanie výšky bezdôvodného obohatenia od ceny
nájomného za užívanie iného motorového vozidla tým, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniudošlo a ktorý mal možnosť prenajať si akékoľvek motorové vozidlo, nevyjadruje ekvivalent toho, čo bol
žalovaný povinný za užívanie cudzieho motorového vozidla platiť a o čo sa obohatil.

53. Úvaha súdu o výške bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci musí vychádzať
zfinančnéhooceneniaprospechu,ktorýúčastníkoviužívanímvecivznikol.Majetkovýmvyjadrenímtohto
prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynaloženým obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci
vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kde sa výška náhrady

určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný platiť,
ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy (obdobne rozhodnutie NS ČR 53/2000).

54. Z uvedeného výkladu vychádzal aj žalobca pri podaní žaloby, keď výšku bezdôvodného obohatenia,
o ktoré bol ukrátený, preukazoval odborným vyjadrením spoločnosti TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o.,
so sídlom Hradné námestie 10, Kežmarok, IČO: 52 264 319. Táto v odbornom vyjadrení zo dňa

17.08.2020 (č. l. 8) uviedla, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje aj prenájom motorových
vozidiel a potvrdila, že bežné mesačné nájomné pri dlhodobom nájme vozidla kategórie Citroen C4
Cactus predstavuje priemerne 690,- eur. Odborné vyjadrenie zo dňa 15.06.2021 (č. l. 74) s totožným
znením žalobca predložil aj od podnikateľa F. G., s miestom podnikania Tatranská Lomnica 262, IČO:
53 512 324 a od spoločnosti ToPP Car Rental s.r.o., so sídlom Uherova 31, Poprad, IČO: 52 884 228

– odborné vyjadrenie zo dňa 14.02.2023 (č. l. 123).

55. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil označené odborné vyjadrenia tvrdiac, že osoby ich
podávajúce v čase, kedy bolo motorové vozidlo u žalovaného, ako podnikateľské subjekty neexistovali,
resp. v rámci svojej podnikateľskej činnosti nerealizovali prenájom motorových vozidiel. Odvolací súd

z výpisov z obchodného a živnostenského registra označených subjektov založených v súdnom spise
zistil, že podnikateľ F. G. a spoločnosť ToPP Car Rental s.r.o. majú v predmete svojej činnosti zapísaný
prenájom hnuteľných vecí. Aj keď vznik tohto oprávnenia sa viaže k obdobiu po vydaní sporného
motorového vozidla žalobcovi, uvedené bez ďalšieho neznamená, že tieto subjekty neboli odborne
spôsobilé vyjadriť sa k cene nájmu aj za obdobie, kedy svoju podnikateľskú činnosť nevykonávali.

56. Uvedené platí predovšetkým v situácii, kedy žalovaný svojimi tvrdeniami síce spochybnil odborné
vyjadrenia týchto subjektov, na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia však predložil súdu len
výpisy z neznámych internetových stránok z bližšie neurčeného obdobia týkajúce sa prenájmu rôznych
motorových vozidiel a mesačných splátok ich nájmu. Vzhľadom na všeobecný charakter informácii v nich

uvedených tieto nemožno považovať za spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázanú výšku nájomného
z vyššie označených listín.

57. Spoločnosť TOPMONT STOLÁR TATRY s.r.o. v predmete svojej činnosti nikdy nemala zapísaný
prenájom hnuteľných vecí, resp. inú obdobnú činnosť, z ktorej by vyplývalo, že je odborne spôsobilá

vyjadriť sa k nastolenej otázke, preto odvolací súd na jej vyjadrenie neprihliadal.

58. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku správne konštatoval, že užívaním motorového vozidla Citroen C4 Cactus žalovaným v období
od 17.03.2018 do 31.12.2018 bez právneho dôvodu došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu, nesprávne

však určil výšku tohto obohatenia, keď vychádzal z ceny nájomného, za ktoré si žalobca v uvedenom
období prenajal iné motorové vozidlo. Vychádzajúc z predložených dôkazov a prihliadnuc na pravidlá
dokazovania v civilnom sporovom konaní odvolací súd za preukázanú považoval výšku nájmu, teda
bezdôvodného obohatenia v sume 690,- eur mesačne.

59.Žalobcasipodanoužalobouuplatnilnároknazaplatenie6.900,-eurspríslušenstvom.Počiastočnom
späťvzatí žaloby žalobca žiadal priznať nárok v sume 6.532,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, ktorý nárok je v plnom rozsahu dôvodný. Výšku
úroku z omeškania odvolací súd určil podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 303/2014 Z. z., keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie

medzi podnikateľmi.60. Na pojednávaní konanom dňa 14.04.2023 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 368,- eur
späť z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. To znamená, že v tejto časti
žalobca zavinil zastavenie konania.

61. Podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku týkajúceho sa trov
konania na súde prvej inštancie a priznal žalobcovi za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 CSP náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 89,34 %.

62. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo/215/2010, v zmysle ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný

úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo
všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí.“

63. Odborná verejnosť a súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného úspechu

vo veci dospela k záveru, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany
vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, pričom pomer úspechu sa určuje k celému
predmetu konania. Preto ak žalobca bol v predmetnej veci úspešný vo výške 94,67 % (6.532,- eur), od
tohto úspechu je potrebné odrátať jeho neúspech vo výške 5,33 % (368,- eur), teda pomer náhrady trov
konania žalobcu predstavuje 89,34 %.

64. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.532,- eur s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.532,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie 368,- eur s príslušenstvom zastavil

(výrok II.) a to vzhľadom na späťvzatie žalobcu v tejto časti a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 % (výrok III.).

65. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).