Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200478
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125200478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne : A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. proti žalovanému: E. F., ako nezistený vlastník,
zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti, a to k pozemku EKN

parc.č. 15761 o výmere X.XXX m2 – trvalý trávny porast, zap. na LV č. XXXX pre okres G., obec D.,
kat. územie D. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok v celosti p
r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému sumu 2.688 eur, všetko v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, a to účet Slovenského pozemkového fondu B. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, VS : 1342025.
III. Žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, a to k pozemku EKN parc.č. 15761 o výmere X.XXX m2 – trvalý trávny porast,
zap. na LV č. XXXX pre okres G., obec D., kat. územie D.. Žalobu skutkovo vymedzila tak, že nemá
záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, pričom k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva medzi ním a žalovaným nedošlo. Navrhla, aby súd prikázal tento pozemok
do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu vo výške 3 eurá za 1 m2 pozemku.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril svoj súhlas so zrušením spoluvlastníctva
k predmetnej nehnuteľnosti, súhlasil aj so žalobkyňou navrhnutým spôsobom vyporiadania, a aj s výškou
primeranej finančnej náhrady prezentovanej žalobkyňou.
3. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

4. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
5. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď
vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté
oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké
oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.

6. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerýmspoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

7. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom
spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je prakticky daný najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho
zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou
spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné

dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania
spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a
uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť.
8. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené. Súd teda zrušil

predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho prikázaním veci žalobkyni za
primeranú náhradu, ako navrhli strany sporu. Súd ani nemal žiadny racionálny dôvod na iné rozhodnutie,
nakoľko tento spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva zároveň zodpovedá
kritériám vyžadovaným cit. ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonným kritériám
zodpovedá aj výška finančnej náhrady, na ktorej sa strany sporu tiež dohodli, a teda súd túto výšku

považoval za zistenú nesporne.
9. V zmysle § 232 ods.3 Civilného sporového poriadku, ak súd v rozsudku uložil povinnosť plniť, lehota
naplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiu
lehotu. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní

objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Vzhľadom
na výšku primeranej finančnej náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, súd prijal záver,
že v prejednávanej veci je dôvodné a v súlade s citovaným ust. § 232 ods.3 CSP paričnú lehotu predĺžiť,
pričom za primeranú považoval lehotu v dĺžke 15 dní.
10. Žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mala vo veci plný

úspech, avšak tohto práva sa vzdala. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).