Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 4, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/785/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124282250
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124282250.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom
Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, práv. zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinným: 1/ EW3M
s. r. o., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 47 539 127 a 2/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D. E. XX/XX, XXX XX F., obaja práv. zast.: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom

Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie istiny vo výške 2.288,30 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu
Plzenská 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 352/24, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/785/2024 zo dňa 22. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/785/2024 zo dňa 22.
01. 2025 tak, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/785/2024 zo dňa 22. 01. 2025
z r u š u j e a vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie v r a c i a vyššej súdnej úradníčky na
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/785/2024 zo dňa 22. 01. 2025 vyššia

súdna úradníčka zamietla návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom a návrhom povinných na zastavenie exekúcie bolo nesporne preukázané, že ku dňu začatia
exekúcie si povinní povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia
a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Z predloženej emailovej komunikácie bolo zistené,

že povinní uhradili v prospech oprávneného sumu v celkovej výške 2.729,81 Eur. Povinní žiadali
exekúciu zastaviť z dôvodu, že nárok oprávneného zanikol v celom rozsahu ešte pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože bola medzi oprávneným a povinnými uzavretá nová dohoda
(prostredníctvomemailovejkomunikácie),ktorousizmenilivzájomnéprávaapovinnostitak,žedlžníkbol
povinný uhradiť sumu vo výške 10.876,82 Eur (suma vo výške 2.729,81 Eur je v prospech oprávneného
a suma vo výške 8.147,01 Eur je v prospech spoločnosti Tomi Ronald RONSTAV stavebná spoločnosť)

v dvoch splátkach. Keďže povinní predmetnú sumu uhradili tak ako znela dohoda s oprávneným tak sú
toho názoru, že dojednaním nového záväzku doterajší záväzok zanikol a nový záväzok zanikol splnením
podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššia súdna úradníčka k uvedenému konštatovala, že z
obsahu spisu a predložených listinných dôkazov má za preukázané, že povinní si splnili záväzok sčasti.
Skutočnosť, že povinní si splnili záväzok sčasti však ešte neznamená, že pôvodný záväzok zanikol.
Podľa ustanovenia § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou

formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza
premlčaný záväzok.“ Povinní tak podľa názoru súdu nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúceprávny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom k uvedenému vyššia súdna úradníčka dospela k záveru,
že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej

vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali povinní v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, keď
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň uznesenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uznesením okresného súdu došlo porušeniu práv povinných v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. V uznesení absentuje aj akékoľvek relevantné odôvodnenie.
V zásade sa jedná len o sumarizáciu návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného
bez hlbšej analýzy a hodnotenia či spochybňovania predkladaných dôkazov a argumentov. Súd sa
nesprávne stotožnil s argumentáciou oprávneného, že e-mailová komunikácia nemá právne účinky
privatívnej novácie podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Privatívna novácia je dohoda, ktorou sa
nahrádza pôvodný záväzok novým, čím pôvodný záväzok zaniká. Oprávnený sám viedol komunikáciu

o splátkach e-mailovou formou, pričom jeho zamestnanec, poverený správou pohľadávok, explicitne
potvrdil, že splatením dlhu dôjde k zániku všetkých nárokov. F. G. H. konala v mene Oprávneného
povinných e-mailom zo dňa 05. 02. 2024 ako prvá, pričom naša advokátska kancelária reagovala na
začatú komunikáciu. Preto aj prípadné spochybňovanie použitej emailovej adresy prípadne konajúcej
osoby nemôže obstáť. Komunikácia prebiehala s referentom správy pohľadávok, teda s oprávnenou

osobou prostredníctvom pracovného emailového konta zahŕňajúceho označenie veriteľa. Z e-mailovej
komunikácie je zrejmé aj to, že odpovede pani H. boli vopred konzultované s vedením veriteľa, preto
je jednoznačné, že konanie zodpovednej referentky správy pohľadávok zaväzovalo veriteľa. Sme
toho názoru, že Oprávnený sa nemôže spätne dovolávať neplatnosti privatívnej novácie, ktorú sám
inicioval a podľa ktorej už plnenie aj prijal. Zároveň poukazujme na doktrínu konkludentného uznania

záväzku ktorá je aplikovateľná aj na situácie, kde strany opakovane potvrdzujú novú dohodu a konajú
v súlade s ňou. Povinní poukázali na rozhodnutie Krajského soudu v Praze, sp. zn. 26 Co 150/2024
– 72, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 31Cob/136/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/231/2018 z 24. 04. 2019. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva,
že oprávnený súhlasil s novými podmienkami splácania a výškou sumy. Táto dohoda bola splnená

riadne a včas. Ak sa oprávnený neskôr snaží ignorovať túto dohodu a vymáhať pôvodný záväzok,
ide o zneužitie práva, ktoré je v rozpore s čl. 5 Civilného sporového poriadku a § 3 Občianskeho
zákonníka. Splnenie záväzku v novovytvorenej podobe znamená jeho zánik ex lege podľa § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Povinní preukázateľne uhradili dlh podľa novej dohody, čím záväzok zanikol.
Neexistuje žiadny právny dôvod na jeho opätovné vymáhanie. Uvedené bolo preukázané Oznámeniami

od rozhodcu dňa 05.03.2024, v ktorých celkom jednoznačne deklaroval ex lege zánik záväzku podľa
rozhodcovského rozsudku, pričom k uvedenému dospel na základe oznámenia Oprávneného/Žalobcu:
„Podľa oznámenia žalobcu, žalovaní zaplatili nárok priznaný v rozhodcovskom rozsudku. Týmto bola
splnená podmienka uvedená vo výroku nariadeného predbežného opatrenia čím došlo ex lege k zániku
samotného predbežného opatrenia.“ Povinní predložili rozsiahlu e-mailovú komunikáciu s Oprávneným,

ktorá jednoznačne potvrdzuje existenciu novej dohody a potvrdenie o úhrade. Ak Oprávnený tvrdí, že
táto dohoda neexistuje alebo nemá právne účinky, je to on, kto musí dokázať, že podmienky privatívnej
novácie neboli splnené (zásada actori incumbit probatio). Oprávnený vymáha pohľadávku, ktorá už
bola uspokojená, čo je v rozpore s čl. 5 Civilného sporového poriadku. Na dôvažok poukazujeme na tú
skutočnosť, že uvedené zlomyseľné konanie Oprávneného bolo zapríčinené výlučne tým, že Oprávnený

sa dozvedel o podaní trestného oznámenia resp. v dôsledku jeho oznámenia Oprávnenému. Trestné
oznámenie bolo podané dávno predtým než došlo k uzavretiu dohody o novácii záväzku. Je však
zrejmé, že návrh na exekúciu bol podaný v príčinnej súvislosti s doručením upovedomenia o postúpení
datovaného 06. 02. 2024.

3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením
súdu, ktorým zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie. Exekučný súd skonštatoval, že
exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, nakoľko povinní svoj záväzok splnili iba sčasti a
nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený má

za to, že mailová komunikácia, v ktorej povinní nekomunikovali s konateľom oprávneného, ale len s
jeho zamestnancom, nemôže nahradiť právny úkon, ktorého písomná forma je obligatórne vyžadovaná
zákonom. K predkladaným rozhodnutiam oprávnený uvádza, že rozhodnutia krajských súdov netvoria
judikatúru a súdy nemajú povinnosť prihliadať na tieto rozhodnutia, avšak poukazuje na skutočnosť,že Krajský súd Trnava v predkladanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis.
zn. 8 Sži/3/2010, v ktorom Najvyšší súd posudzoval námietku týkajúcu sa včasnosti podania správnej
žaloby. K rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica, na ktoré poukázali povinní oprávnený uvádza,

že uznanie dlhu priamo dlžníkom prostredníctvom elektronickej komunikácie nemožno stotožňovať s
uzatvorením písomnej dohody medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. Pre prípad, ak by sa zmluvné
strany skutočne dohodli na uzatvorení dohody o nahradení záväzku, takúto dohodu by za povinného ako
aj za oprávneného museli podpísať osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene obchodných spoločností
navonok, a teda konateľ povinného 1 a konateľ oprávneného. Pokiaľ by takáto dohoda bola uzatvorená

v písomnej forme a namiesto konateľov by tieto podpísali ich zamestnanci, rovnako by nešlo o platný
právny úkon a takáto dohoda by nebola spôsobilá vyvolať právne následky tak, ako ich nie je spôsobilá
vyvolať ani povinnými predložená mailová komunikácia. Oprávnený sa stotožňuje s názorom, že nie
každý právny úkon musí byť podpísaný, či už v listinnej podobe alebo zaručeným elektronickým
podpisom, avšak uvedené neplatí pre právne úkony, pri ktorých zákon vyžaduje pre platný právny
úkon výslovne písomnú formu. V takomto prípade jednoznačne platí, že na platné vykonanie právneho

úkonu pomocou elektronických prostriedkov je nevyhnutné použiť tzv. zaručený elektronický podpis
a právny úkon vykonať až týmto platným spôsobom. Z predloženej mailovej komunikácie nevyplýva
mandát dotknutého zamestnanca na uzatváranie akýchkoľvek dohôd alebo právnych úkonov v mene
oprávneného, pričom povinní túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezisťovali a ani sa nepokúšali
komunikovať s konateľom oprávneného. Z uvedeného dôvodu považuje oprávnený argumentáciu

povinných za účelovú.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v

časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

10. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

11. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

12. Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa
nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

13. Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.14. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

15. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16.Vprejednávanejvecinebolosporné,ženávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmtunajšiemusúdu
dňa12.04.2024saoprávnenýdomáhalodpovinnýchvymoženiasumy2.288,30Eurspríslušenstvom,a
to na základe exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom,

LL. M sp. zn. R 6/2024 zo dňa 05. 02. 2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10. 02. 2024 (ďalej
len „exekučný titul“).

17. Návrhom na zastavenie exekúcie povinní žiadali o zastavenie exekúcie z dôvodu zániku vymáhanej
pohľadávky, keďže medzi nimi a oprávneným došlo k uzavretiu dohody o novácii záväzku podľa § 559

ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej si strany zmenili vzájomné práva a povinnosti tak, že
dlžnícibolipovinníuhradiťsumu10.876,82Eurvdvochsplátkach,ato1.splátkuvsume5.438,41Eurdo
21. 02. 2024 a 2. splátku v sume 5.438,41 Eur do 01. 03. 2024, pričom povinní celý nárok vo výške podľa
dohody s oprávneným uhradili riadne a včas. Povinní ako dôkazy predložili: Uznesenie Rozhodcu zo
dňa 04. 01. 2024, Vlákno e-mailovej komunikácie od 06. 02. 2024 do 01. 03. 2024, výpisy z bankového

účtu a 3 x List Rozhodcu zo dňa 05. 03. 2024.

18. Oprávnený rozporoval zánik záväzku. Trval na tom, že pre uzatvorenie dohody o novácii sa vyžaduje
písomná forma, pričom má za to, že mailovú komunikáciu nemožno považovať za dodržanie písomnej
formy dohody. K uzatvoreniu dohody o privatívnej novácii medzi oprávneným a povinnými nikdy nedošlo.

Oprávnený sa s povinnými nedohodol ani na odpustení záväzku vo zvyšnej časti a ani sa nevzdal svojho
práva v danom rozsahu. Súčasne poukázal na to, že ak by sa zmluvné strany skutočne dohodli na
uzatvorení dohody o nahradení záväzku, takúto dohodu by za povinného ako aj za oprávneného museli
podpísať osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene obchodných spoločností navonok, a teda konateľ
povinného 1 a konateľ oprávneného. Pokiaľ by takáto dohoda bola uzatvorená v písomnej forme a

namiesto konateľov by tieto podpísali ich zamestnanci, rovnako by nešlo o platný právny úkon a takáto
dohoda by nebola spôsobilá vyvolať právne následky tak, ako ich nie je spôsobilá vyvolať ani povinnými
predložená mailová komunikácia.

19. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietla

ako nedôvodný, keď konštatovala, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú v
exekučnom titule nesplnili. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Z predloženej
emailovej komunikácie zistila, že povinní uhradili v prospech oprávneného sumu v celkovej výške
2.729,81 Eur. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov mala tak za to, že povinní si splnili
záväzok sčasti. Skutočnosť, že povinní si splnili záväzok sčasti však ešte neznamená, že pôvodný

záväzok zanikol. Podľa ustanovenia § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ak sa nahrádza záväzok
zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí
ak sa nahrádza premlčaný záväzok.“ Povinní tak podľa názoru vyššej súdnej úradníčky nepreukázali
žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. Voči uzneseniu podali povinní

sťažnosť, pričom opätovne namietali zánik vymáhanej pohľadávky v dôsledku dohody o novácii, pričom
povinnosti vyplývajúce z tejto dohody si povinní splnili.

20. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinných, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu
a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej

súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpisalebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna
úradníčka nesprávne právne posúdila otázku zániku vymáhanej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním

totiž sťažnostný súd dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnými došlo k uzatvoreniu písomnej
dohody, ktorou sa oprávnený vzdal časti svojho nároku judikovaného exekučným titulom s tým, že
povinní svoj záväzok v zmysle tejto dohody splnili riadne a včas.

21. Sťažnostný súd nepovažoval v konaní za sporné, že vymáhaný nárok je obchodnoprávnym nárokom

vyplývajúcim z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 20812023 uzatvorenej dňa 25. 07. 2023
medzi oprávneným a povinnými s tým, že oprávnený v danom prípade vystupoval ako splnomocnenec
za veriteľa Ronald Tomi RONSTAV stavebná spoločnosť, s miestom podnikania H. I. J. XXX/XX,
XXX XX E. K., IČO: 52 427 439, pričom podľa predloženého plnomocenstva zo dňa 20. 07. 2023
bol splnomocnený na všetky úkony spojené so správou a vymáhaním pohľadávok splnomocniteľa
voči jeho dlžníkom, najmä avšak nielen uzatváranie dohôd o urovnaní, dohôd o novácii záväzku,

spísanie a uzatváranie splátkových kalendárov, atď. Vymáhaný nárok v tejto exekúcii predstavuje nárok
oprávneného podľa článku 1.4. Dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 25. 07. 2023, t.j. náhradu
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky veriteľa, a má obchodnoprávny charakter. Tiež nebolo
sporné, že rozhodcovské konanie v spore medzi oprávneným a povinnými bolo začaté dňa 03. 01. 2024
s tým, že exekučný titul bol vydaný dňa 05. 02. 2024, pričom právoplatnosť nadobudol dňa 06. 02. 2024

a vykonateľnosť dňa 10. 02. 2024.

22. Ďalej nebolo sporné, že povinní boli zo strany oprávneného dňa 05. 02. 2024 (v deň vydania
exekučného titulu) elektronicky (e-mailom) kontaktovaní a boli vyzvaní na úhradu záväzku voči veriteľovi
Ronald Tomi RONSTAV stavebná spoločnosť vo výške dlžnej istiny 4.866,20 Eur. Súčasne oprávnený

uviedol,ževprípadeúhradyzáväzkuvovzťahukveriteľoviRonaldTomiRONSTAVstavebnáspoločnosť
je naklonený k zníženiu jeho záväzku, ktorý vyplýva z porušenej dohody. Dňa 07. 02. 2024 oprávnený
prostredníctvom povereného zamestnanca (Bc. Andrea Polgárová) informoval povinných o vydaní
právoplatného rozsudku s tým, že predložil povinným návrh v prípade úhrady záväzku do 3 dní
v nasledovnom znení: „1. vo veci žalobcu Tomi Ronald RONSTAV stavebná spoločnosť - žalovaní sú

povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.866,20 Eur - žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 1.043,51 Eur /v prípade, že by úhrada bola na našom účte 10. 02. 2024/. Z tejto sumy by
sme Vám vedeli odpustiť 80% - t.j. uhradili by ste úroky vo výške 208,70 Eur - žalovaní sú povinní
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% vo výške 3.385,61 Eur /v prípade, že by úhrada bola
na našom účte 10. 02. 2024/. Z tejto sumy by sme Vám vedeli odpustiť 40% - t.j. uhradili by ste zmluvnú

pokutu vo výške 2.031,37 Eur - žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 883,65 Eur, ak by ste ich uhradili do 10. 02. 2024 - vedeli by sme Vám odpustiť 25% - t.j. uhradili
by ste 662,74 Eur - žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 378 Eur - žalovaní
sú povinní zaplatiť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 Eur, tu by sme
Vám odpustili 100%. - žalovaní sú povinní zaplatiť trovy konania v časti poplatku za žalobnú odpoveď vo

výške 378 Eur, tu by sme Vám odpustili 100%. 2. vo veci žalobcu PATRIOT GROUP, s. r. o. - žalovaní sú
povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2.288,30 Eur - tu by sme Vám vedeli odpustiť 30% - t.j. uhradili by ste
1.601,81 Eur - žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 12,5% ročne odo dňa
01. 09. 2023 do zaplatenia, tu by sme Vám vedeli odpustiť 100% - žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 627,20 Eur, tu by sme Vám vedeli odpustiť 25%, t.j. uhradili by

ste 470,40 Eur - žalovaní sú povinní uhradiť trovy konania vo výške 657,60 Eur - žalovaní sú povinní
zaplatiť žalobcovi trovy konania v časti poplatku za žalobnú odpoveď vo výške 657,60 Eur, tu by sme
Vám odpustili 100%.“ V zmysle návrhu dlžná suma spolu predstavovala sumu 10.876,82 Eur. Povinní
uplatnili protinávrh, s ktorým oprávnený nesúhlasil. Následne, povinní e-mailom zo dňa 13. 02. 2024 vo
vzťahu k pôvodnému návrhu požiadali o zváženie splátkového kalendáru, na čo oprávnený reagoval e-

mailom zo dňa 14. 02. 2024, keď uviedol, že na základe telefonátu bolo záväzne dohodnuté nasledovné:
„sumu 10.876,82 Eur prosíme uhradiť v dvoch splátkach: 1. splátku /polovicu z celej sumy - t.j. 5.438,41
Eur/ prosíme uhradiť do 21. 02. 2024 (s tým, že 21. 02. 2024 už bude pripísaná na našom účte) 2.
splátku /zvyšnú časť, t.j. 5.438,41 Eur/ prosíme uhradiť do 01. 03. 2024 (s tým že 01. 03. 2024 už bude
pripísaná na našom účte). Touto úhradou budeme považovať záväzok za uhradený. Prosím napíšte mi

konečné stanovisko Vášho klienta, aby sme predišli prípadnej exekúcii.“ E-mailovou správou zo dňa 16.
02. 2025 povinní vyjadrili súhlasného stanovisko s navrhovaným postupom s tým, že uviedli, že majú
za to, že úhradou dochádza k zániku všetkých nárokov vyplývajúcich z rozhodcovských rozsudkov. E-
mailovou správou zo dňa 16. 02. 2025 oprávnený potvrdil, že dohodnutými dvoma úhradami (riadnea včas) dôjde k zániku nárokov podľa dohody. Následne, e-mailovými správami zo dňa 20. 02. 2025
a zo dňa 01. 03. 2025 oprávnený potvrdil prijatie prvej a druhej splátky. Vykonanie jednotlivých splátok
bolo preukázané aj exekučnému súdu. Ďalej povinní poukázali na oznámenie JUDr. Milana Vojteka,

LL.M., rozhodcu, adresované Československej obchodnej banke a.s. zo dňa 05. 03. 2024, vo veci
rozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. R 6/2024, v ktorom bol vydaný exekučný titul v tejto
veci, ktorým rozhodca žiadal banku o zrušenie blokácie účtu, keď „podľa oznámenia žalobcu, žalovaní
zaplatili nárok priznaný v rozhodcovskom rozsudku. Týmto bola splnená podmienka uvedená vo výroku
nariadeného predbežného opatrenia čím došlo ex lege k zániku samotného predbežného opatrenia.“

23. Na podklade takto zisteného skutkového stavu sťažnostný súd na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky
dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnými došlo dňa 16. 02. 2024 k uzatvoreniu dohody,
ktorou sa zmenil obsah záväzku judikovaného aj predloženým exekučným titulom, a to dohody o vzdaní
sa práva resp. o odpustení dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka, keď z predloženej mailovej
komunikácie jednoznačne vyplýva, že oprávnený (konajúc prostredníctvom povereného zamestnanca)

sa vzdal časti judikovaných nárokov s tým, že celková dlžná istina, ktorú mali povinní uhradiť jednak
veriteľovi Ronald Tomi RONSTAV stavebná spoločnosť a tiež oprávnenému, bola medzi účastníkmi
dohody ustálená spolu na sumu 10.876,82 Eur, ktorú povinní uhradili riadne a včas tak, ako to
vyplývalo z dohody, ktorá bola výsledkom mailovej komunikácie. Pokiaľ povinní mali za to, že medzi
nimi a oprávneným došlo k uzatvoreniu dohody o privatívnej novácii záväzku, musí súd prvej inštancie

konštatovať, že pre uzatvorenie tejto dohody je nevyhnutné, aby z jej obsahu jasne a zrozumiteľne
vyplývalo, že pôvodný záväzok sa nahrádza novým, čo však z predloženej e-mailovej komunikácie
nebolo zrejmé.

24. Možno uviesť, že Občiansky zákonník pripúšťa zánik záväzku aj na základe dohody jeho účastníkov,

dohoda strán spôsobujúca zánik záväzku môže mať rôzny rozsah. Niektoré z týchto typov zmlúv sú
typické a sú výslovne upravené v zákone. V ustanoveniach § 570 až 574 Občianskeho zákonníka sú
upravené tri typy dohôd, ktoré vedú k zániku záväzku, a to dohoda o nahradení doterajšieho záväzku
novým záväzkom podľa § 570 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku bez jeho nahradenia
novým záväzkom podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dohoda o vzdaní sa práva alebo

odpustenie dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník okrem uvedených dohôd
upravuje podobné inštitúty, a to dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka a dohodu o
započítaní podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo všetkých prípadoch má dohoda za následok
zánik pôvodného záväzku. Povinnými opísaná dohoda medzi nimi a oprávneným napĺňa podľa názoru
súdu prvej inštancie pojmové znaky práve dohody o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu podľa

§ 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že oprávnený konajúc
v mene svojom i v mene splnomocniteľa povinným odpustil časť judikovaných nárokov a povinní s touto
dohodou vyjadrili súhlas, pričom dohoda bola uzatvorená v písomnej podobe, čím boli splnené obsahové
i formálne náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť tohto právneho úkonu.

25. Pokiaľ ide o písomnú formu tejto dohody, ktorú pre jej platnosť vyžaduje § 574 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, sťažnostný súd má za to, že táto bola dodržaná, hoci to oprávnený rozporoval. V tomto
smere totiž sťažnostný súd v zhode s povinnými poukazuje na § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje, že „Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu

a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.“ Ak oprávnený uvádzal, že pre platné vykonanie úkonu
pomocou elektronických prostriedkov je nevyhnutné použiť tzv. zaručený elektronický podpis, uvedené
nemá oporu práve v citovanom § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník
totiž upravuje rôzne podoby elektronického právneho úkonu, pričom v prípade elektronického právneho
úkonu opatreného zaručeným elektronickým podpisom sa jedná práve o jednu z osobitných foriem

elektronického právneho úkonu, nie však jedinú. Inak povedané, aj elektronický právny úkon, ktorý nie
je opatrený zaručeným elektronickým podpisom, sa môže považovať za platný písomný právny úkon.
V zmysle citovaného ustanovenia sa tak elektronický právny úkon považuje za urobený v písomnej
forme, ak sú splnené dve podmienky: a) musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a b) musí byť identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom právny úkon urobila,

pričom sťažnostný súd má za to, že predložená e-mailová komunikácia obe tieto podmienky spĺňa.
Z predloženej e-mailovej komunikácie totiž jednoznačne vyplýva obsah právneho úkonu, teda obsah
dohody medzi oprávneným a povinnými, keď je tu zachytená oferta zo strany oprávneného ako
veriteľa a splnomocnenca druhého veriteľa (e-mailová správa zo dňa 07. 02. 2024 o 13:08 hod.v spojení s e-mailovou správou zo dňa 14. 02. 2024 o 13:28 hod.), ako aj akceptácia dohody zo strany
povinných ako dlžníkov (e-mailová správa zo dňa 16. 02. 2024 o 11:31 hod.), ktorou akceptáciou došlo
k zavŕšeniu procesu uzatvorenia predmetnej dohody. Taktiež, každá e-mailová správa obsahuje presné

anezameniteľnéoznačeniekonajúcejosoby(odosielateľa),atedaosoby,ktoráprávnyúkonuskutočnila,
čímbolasplnenáajdruhápodmienkavyjadrenáv§40ods.4vetaprváObčianskehozákonníka.Zatohto
stavu tak má sťažnostný súd jednoznačne za to, že bola dodržaná písomná forma dohody podľa § 574
ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci právny úkon nebol opatrený zaručeným elektronickým podpisom.
O viazanosti oprávneného uzatvorenou dohodou o vzdaní sa časti nárokov svedčí i následné oznámenie

rozhodcovi I. L. B., na základe ktorého došlo k zrušeniu blokácie účtov povinného 1/ a k zániku právnych
účinkov predbežného opatrenia nariadeného v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný
titul v tejto veci.

26. Pokiaľ ide o oprávnenie osôb, medzi ktorými prebiehala e-mailová komunikácia, uzatvoriť dotknutú
dohodu o vzdaní sa práva a odpustení dlhu (teda konať za oprávneného a povinných), súd prvej

inštancie poukazuje na to, že za dlžníkov (povinných) v danom prípade konal ich právny zástupca,
ktorý ich zastupoval v rozhodcovskom konaní i v tomto exekučnom konaní. O jeho oprávnení konať
v mene povinných tak súd nemal pochybnosti. Na strane veriteľa vystupoval oprávnený, ktorý tu
konal vo svojom mene i v mene druhého veriteľa Ronald Tomi RONSTAV stavebná spoločnosť,
k čomu bol splnomocnený na základe plnomocenstva zo dňa 20. 07. 2023. Za oprávneného, ktorý je

právnickou osobou, ďalej v danom prípade komunikoval zamestnanec (Bc. Andrea Polgárová, referent
správy pohľadávok), pričom tu súd poukazuje na § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
oprávneného ako podnikateľa (podnik) zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla
tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Inak povedané, aj keď z e-mailovej
komunikácie výslovne nevyplýva oprávnenie F. G. H. uzatvárať v mene oprávneného akékoľvek dohody

a právne úkony, čo oprávnený namietal, jej konaním je oprávnený viazaný práve s odkazom na § 16
Obchodného zákonníka. V tomto smere nemožno prehliadnuť skutočnosť, že e-mailová komunikácia
začala práve zo strany oprávneného v nadväznosti na prebiehajúce rozhodcovské konania, pričom prvá
správa bola zaslaná z e-mailovej adresy B., ktorá je e-mailovou adresou zverejnenou aj na webových
stránkach oprávneného. Hoci teda komunikácia prebiehala na diaľku (elektronicky), zamestnanec

oprávneného komunikoval zo zdroju, ktorý je fyzicky pričítateľný práve oprávnenému, keď komunikoval
z elektronickej adresy patriacej oprávnenému. „Elektronický priestor, v rámci ktorého sa obchoduje (v
tom najširšom slova zmysle) a ktorý evidentne patrí podnikateľovi (napr. bol ním vytvorený a je ním
spravovaný), môže byť pripodobnený prevádzkarni podnikateľa vo fyzickom svete. Preto v prípade, ak
ide o komunikáciu cez emailovú adresu zverejnenú na stránkach podnikateľa, ak ide o komunikáciu,

ktorá nasleduje po objednávke v e-shope alebo je reakciou na emailovú správu, ktorá sa odlišuje od
pôvodnej objednávky a sama predpokladá takýto spôsob reakcie, mala by byť tretia osoba chránená a
podnikateľ by mal byť v zásade viazaný konaním takejto osoby (obsahom takej správy).“ (OVEČKOVÁ,
O., (KOL.) Obchodný zákonník - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2025-8-4]. ASPI_ID
KO513_a1991SK. Dostupné z: M.. ISSN 2336-517X.) Na strane povinných tak nemohli existovať

dôvodné pochybnosti o tom, že komunikujú s osobou oprávnenou konať v mene oprávneného, pričom
oprávnený sa v tomto konaní nebránil tým, že by mu bola Bc. Andrea Polgárová neznámou osobou
resp. že by e-mailové adresy, z ktorých sa komunikovalo, nepatrili oprávnenému. Za tohto stavu potom
povinní nemohli mať dôvodné pochybnosti ani o záväznosti uzatvorenej dohody, keď oprávnený ich
utvrdil v tom, že vykonaním úhrady v sume 10.876,82 Eur je vysporiadaný ich záväzok voči veriteľovi

Ronald Tomi RONSTAV stavebná spoločnosť ako aj záväzok voči oprávnenému. Dohoda o vzdaní sa
práva a čiastočnom odpustení dlhu tak bola uzatvorená medzi osobami, ktorých konanie jednoznačne
zaväzovalo dotknutých účastníkov tejto dohody.

27. Napokon, sťažnostný súd musí konštatovať, že pokiaľ oprávnený, napriek písomnej dohode

a vyhláseniu, že nároky z rozhodcovských rozsudkov zanikli (čo potvrdzuje e-mailová komunikácia
i napr. oznámenie JUDr. Milana Vojteka, LL.M. zo dňa 05. 03. 2024), uplatnil v exekúcii nárok vyplývajúci
z jedného z týchto rozhodcovských rozsudkov, postupoval podľa názoru súdu prvej inštancie aj v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, keď povinných voviedol do omylu čo sa týka záväznosti
a právnych následkov dohody, ktorá bola predmetom ich vzájomnej elektronickej komunikácie. Povinní

vlastne mali za to, že uhradením sumy 10.876,82 Eur, ktorú aj zaplatili, ich dlh voči oprávnenému
i druhému veriteľovi zanikol a že sa vyhnú exekúcii, čo sa však nestalo. V dôsledku uvedeného tak má
sťažnostný súd za to, že oprávneným uplatnený nárok nemôže požívať právnu ochranu ani s odkazom
na § 265 Obchodného zákonníka.28. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinných na
zastavenieexekúcie,keďbolopreukázané,ževymáhanápohľadávkazaniklavcelomrozsahučiastočne

splnením a čiastočne v dôsledku dohody o vzdaní sa práva a odpustení dlhu podľa § 574 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorá bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená dňa 16. 02. 2024, teda
pred začatím exekučného konania, a preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie postupom v zmysle
§ 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
(výrok I. tohto uznesenia).

29. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, sťažnostný súd zrušil výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým
bolo rozhodnuté o trovách účastníkov v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie,
z dôvodu, že zmenou napadnutého uznesenia a zastavením exekúcie v celom rozsahu nemožno
rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky o trovách považovať za vecne správne. V dôsledku uvedeného a aj
z dôvodu potreby zachovania dvojinštančnosti konania o trovách tak súd prvej inštancie nemohol inak

ako postupom podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku vec v časti rozhodovania
o trovách exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) vrátiť vyššej súdnej úradníčke na nové
rozhodnutie.

30. Úlohou vyššej súdnej úradníčky v ďalšom priebehu konania tak bude rozhodnúť o náhrade

trov exekúcie, a teda rozhodnúť, ktorému z účastníkov v dôsledku zastavenia exekúcie a vzhľadom
na dôvody jej zastavenia patrí náhrada trov konania a prípadne v akej výške (vrátane trov tohto
sťažnostného konania). Súčasne, vzhľadom na rozhodnutie o zastavení exekúcie, vyššia súdna
úradníčka rozhodne aj o tom, ktorý z účastníkov bude hradiť trovy súdneho exekútora a v akej výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).