Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4420200276.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr.BlankyMalichovejaMgr.Mgr.MiriamPlavčákovej,vprávnejvecižalobcu:SBSEuroSecuritys.r.o.,
so sídlom Svätého Štefana 655/79, Štúrovo, IČO: 47 235 080, zastúpeného: Advokátska kancelária
Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Jazdecká 28, Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému:
JUHOKAMEŇ s.r.o., so sídlom Podhájska 4905/16, Nové Zámky, IČO: 44 137 877, zastúpenému: JUDr.

Richard Schwarz, advokát, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 51 446 049, o zaplatenie
1.454,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5Cb/8/2020 - 277 zo dňa 12.04.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa
11.05.2022 a opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 326 zo dňa 06.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/8/2020 - 277 zo dňa
12.04.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa 11.05.2022 a opravným

uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 326 zo dňa 06.10.2022, v II. výroku napadnutého rozhodnutia v časti „od
14.12.2019 do zaplatenia“ ako aj v celom III. a IV. výroku napadnutého rozhodnutia zrušuje a vec vracia
v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči II. výroku rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.

k. 5Cb/8/2020 - 277 zo dňa 12.04.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa
11.05.2022 a opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 326 zo dňa 06.10.2022 vo zvyšnej časti odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 189,60
eur zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 376,36 eur od
14.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtým výrokom

priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 48%.

2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto
rozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté plnenia
podľa čl. II. zmluvy o zabezpečení ochrany majetku.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k II., III. a IV. odvolaním napadnutému výroku
rozhodnutia odôvodnil nasledovne:

„....Zmluvné strany si teda svoje vzájomné práva a povinnosti upravili v písomnej zmluve č. 45/2011 zo
dňa 1.8.2011. Uvedený zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu, na základe ktorého sa žalobca
domáhal zaplatenia žalovanej sumy 1.264,76 eur / odplata za poskytnuté služby + penalizačná faktúra/,

súd posúdil ako obchodnoprávny a to v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže
strany uzavreli zmluvu ako podnikatelia. Strany sporu podľa súdu uzatvorili túto zmluvu v zmysle §269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany
si vzájomné práva a povinnosti upravili v zmluve dostatočne. Taktiež mal súd za preukázané, že v

zmysle uvedenej písomnej zmluvy č. 45/2011 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou zo strany
žalovaného, ktorú výpoveď a jej dôsledky mali zmluvné strany dohodnutú v čl. VII bod 3 zmluvy. T.j. s
výpovednou lehotou 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení
výpovede. Preukázateľne bola v dohodnutej, t.j. písomnej forme výpoveď žalobcovi doručená v januári
a to s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka elektronickou formou. Uvedené

ustanovenie súd aplikoval v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
Z listinného dôkazu a to mailovej výpovede založenej na č.l. 64 súd zistil, že z tohto podania je zrejmé

komu je zasielané a to na mailovú adresu, ktorú podľa svedkyne p. X. žalobca bežne používa. Ďalej
je z tohto mailového, t.j. elektronického podania zrejmé, že ho robí žalovaný / zistené z pečiatky a aj z
podpisu/. Ďalej je z tohto mailového podania zrejmé, kedy bolo zasielané a to 28.1.2019 a že sa týka
výpovedi a to zo zmluvy č. 45/2011. Nebolo zistené, že by mali strany uzavretú v tom čase aj inú zmluvu s
rovnakým číslom, preto nemal pochybnosti o tom, že výpoveď sa týka zmluvy č. 45/2011 o zabezpečení

ochrany majetku z 1.8.2011. A aj z výpovedi svedkyne p. X. / spoločníčka žalobcu/ vyplynulo, že
táto výpoveď bola v januári 2019 žalobcovi doručená mailom. Súčasne z jej výpovedi vyplynulo , že
predmetnú mailovú schránku žalobca používa 20 rokov. T.j. aj jej výpoveďou mal súd preukázané ,
že žalovaný doručil žalobcovi elektronicky / mailom/ výpoveď zmluvy, z ktorej ako bolo uvedené, bolo
zrejmé, kto dáva výpoveď, ohľadne akej konkrétnej zmluvy. To že vo výpovedi bol nesprávne uvedený

názov adresáta súd vyhodnotil ako chybu v písaní, ktorá ale nemá vplyv na samotný právny úkon-
výpoveď. Z právneho úkonu výpovedi je zrejmé, že to malo byť adresované len žalobcovi, nebolo
preukázané, že by takúto zmluvu na stráženie vo výpovedi uvedených objektov mal so žalovaným v tom
čase uzavretú aj nejaký iný subjekt. A chyba v písaní spočívala len v tom, že tam bola uvedená adresa
bydliska konateľa žalobcu, na ktorú adresu pôvodne mal licenciu, a v obchodnom mene adresáta bolo

vynechané slovo ,,EURO“. A aj z výpovedi svedkyne p. L. / manželka a spoločníka a súčasne konateľa
žalovaného/ mal súd za preukázané, že konateľ žalobcu bol informovaný o tom, že žalovaný chce
ukončiť zmluvný vzťah a že s ním bolo dohodnuté, že výpoveď bude žalobcovi doručená mailom. A ako
bolo uvedení v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma dodržaná aj ak je právny
úkon urobený elektronicky. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca potom ako sa na spôsobe doručenia

výpovede so žalovaným dohodol túto neakceptoval, veď ako bolo uvedené zákon nevylučuje možnosť
urobiť písomný právny úkon elektronickými komunikačnými prostriedkami, čím mail jednoznačne je.

8. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že výpoveď bola daná v dohodnutej písomnej forme dňa
28.1.2019. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že výpoveď dáva s účinnosťou od 1.3.2019. Takýto možnosť

ukončenia zmluvy zo strany žalovaného však v zmluve dohodnutý nebol. Preto súd túto jeho výpoveď
posúdil podľa čl. VII bod 3 zmluvy, t.j. ako ukončenie zmluvného vzťahu s trojmesačnou výpovednou
lehotou,ktorázačalaplynúť1.2.2019auplynula31.4.2019.Žalovanýboltedapovinnýpodľazmluvyplniť
žalobcovi až do ukončenia zmluvného vzťahu, teda do konca apríla 2019. Nárok žalobcu na zaplatenia
faktúr za poskytnuté služby je teda dôvodný len za mesiace marec a apríl 2019 vo výške 336,-- eur a

toto bolo žalobcovi priznané.

9. V zmysle zmluvy, je sčasti dôvodná aj penalizačná faktúra. Úrok z omeškania 0,05 % denne mali
strany dohodnutý v čl. V bod 2 písm. b) písomnej zmluvy. Dôvodná je táto penalizačná faktúra len v
časti, kde bol žalovaný v omeškaní s úhradou dôvodne vystavených faktúr. Dôvodne boli vystavené

nižšie uvedené faktúry. K nim je nižšie uvedený počet dní omeškania žalovaného a k tomu je vyrátaný
úrokom z omeškania:
-č. 2018122176 - omeškanie 2 dni- úrok z omeškania 0,18 eur,
-č. 20190101123 - omeškanie 26 dní- úrok z omeškania 2,08 eur,
-č. 2019020309 - omeškanie 18 dní- úrok z omeškania 1,62 eur,

-č. 2019030496 - omeškanie 243 dní- úrok z omeškania 19,44 eur,
-č. 2019040688 - omeškanie 213 dni- úrok z omeškania 17,04 eur.
V prípade posledných faktúr bol úrok vyčíslený do 13.12.2019 a omeškanie trvá naďalej aj po uvedenom
dátume, preto si žalobca z týchto dvoch faktúr uplatnil úrok aj nevyčíslený a to vo výške 0,05 % denne od14.12.2019 do zaplatenia. Z tohto čo už bolo vyčíslené penalizačnou faktúrou bol teda dôvodný úrok z
omeškania len do výšky 40,36 eur a toto bolo žalobcovi priznané. Súd teda priznal žalobcovi spolu sumu
376,36eur/336,-eurzaslužbyposkytnutévmesiacochmarecaapríl2019+vyčíslenýúrokzomeškania

40,36 eur/. Keďže úrok z omeškania bol vyčíslený len do určitého času a k úhrade dlžnej sumy doposiaľ
nedošlo, súd sčasti priznal žalobcovi aj nevyčíslený úrok z omeškania a to úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 336,- eur od 14.12.2019 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade
s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. v dohodnutej výške. Žalobcovi súd priznal aj
40,- eur podľa § 369c) Obchodného zákonníka, ktoré boli uplatnené titulom paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, bez potreby osobitného upozornenia a boli uplatnené v súlade
s vyššie cit. ustanovených Obchodného zákonníka. V časti o zaplatenie sumy 189,60 eur, ktorá bola
uplatnená ako nárok na náhradu škody a predstavovala cenu komunikátora, tak v tejto časti z dôvodu
čiastočného späťvzatia s ktorým žalovaný súhlasil, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.. Vo
zvyšku žalobou uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

...

11.Otrováchúčastníkovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p..Žalobcasadomáhalzaplatenia
1.454,36 eur s prísl. / 100%/. Úspešný bol žalobca v konaní len v časti o zaplatenie 376,36 eur s prísl. /
26 %/. V časti o zaplatenie 189,60 eur / uplatnené ako náhrada škody/ vzal žalobca žalobu späť a vo

zvyšku bola žaloba zamietnutá. Čo sa týka zastavenia konania v tejto časti má nárok na náhradu trov
konania žalovaný podľa § 256 ods. 1 C.s.p. , nakoľko procesne zavinil zastavenie konania žalobca.
Žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný po začatí konania zaplatil uvedenú sumu. Žalovaný len vrátil
komunikátor, ale jeho cenu neuhradil a odmietal ju uhradiť v priebehu celého konania, pretože mal
zato že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny komunikátora, ale že si ho môže kedykoľvek žalobca

prevziať. To, či by mal žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy 189,60 eur už z dôvodu späťvzatia
nie je možné vo veci samej riešiť. Preto súd skúmal v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania
len to, či žalovaný svojim správaním / zaplatením tejto časti žalovanej sumy - lebo len zaplatenie, nie
vydanie veci, bolo predmetom konania/ procesne zavinil čiastočné zastavenie konania. Súd však nemal
preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 189,60 eur, on mu len vrátil komunikátor, čo ale nebolo

predmetom konania. Preto súd dospel k záveru, že v tejto časti spôsobil zastavenie konania žalobca
a nárok na náhradu trov podľa § 256 ods. 1 C.s.p. prináleží žalovanému . A keďže vo zvyšku bola
žaloba zamietnutá , tak aj vo zvyšku má nárok na náhradu trov žalovaný. T.j. žalobca bol úspešný len
v časti o zaplatenie 376,36 eur s prísl. / 26 %/. Vo zvyšku je to úspech žalovaného / v časti z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby a v časti z dôvodu zamietnutia žaloby /. Preto úspech žalovaného je

v rozsahu 74%. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu strán sporu, úspešnejší bol v konaní
žalovaný a podľa pomeru jeho úspechu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48
% / 74%-26%/ voči v konaní neúspešnejšiemu žalobcovi. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, §
365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“). O náhrade trov rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“).

5. Opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa 11.05.2022 súd prvej inštancie podľa obsahu
tohto rozhodnutia opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku II. rozsudku č. k. 29Cb/48/2021 - 148 zo dňa
27.07.2022, v ktorom súd neuviedol, aký úrok z akej sumy žalobcovi priznáva. Opravné uznesenie bolo

žalobcovi doručené dňa 18.05.2022 a žalovanému dňa 11.05.2022.

6. Opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 326 zo dňa 06.10.2022 súd prvej inštancie opravil podľa
obsahu tohto rozhodnutia zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku č. k. 29Cb/48/2021 - 148 zo dňa
27.07.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa 11.05.2022 v časti označenia

sídla právneho zástupcu žalovaného. Opravné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2022 a
žalovanému dňa 10.10.2022.7. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/8/2020 - 277 zo dňa 12.04.2022 podal včas
odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho II., III. a IV. výroku. Žalobca vymedzil
odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, f) /nesprávne

skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.

8. Žalobca nesúhlasil so skutkovým zistením súdu v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v
ktorom uviedol, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté , že výpoveď bude žalobcovi doručená e-
mailom. Súd vychádzal z výpovede manželky konateľa žalovaného, no nevzal do úvahy skutočnosť,

že tvrdenie svedkyne je v priamom rozpore nielen s výpoveďou konateľa žalobcu, ale aj v rozpore s
výpoveďoukonateľažalovaného,akoajsozásadou,žepísomnýprávnyúkonmožnozmeniťalebozrušiť
tiež iba písomne (§ 40 ods. 2 OZ).

9. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď konateľa žalovaného: „A takto sme sa dohodli na konci
roku 2018, kedy sme sa znovu stretli v kaviarni v Aquariu, ja, konateľ žalobcu a moja manželka, a tam

sme sa dohodli, že ukončujeme zmluvný vzťah. My sme mu to oznámili potom aj mailom, ale oni nám
zasa oznámili, že oni mail neuznávajú...“

10. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ani samotný konateľ žalovaného nepotvrdil žiadnu dohodu
o tom, že výpoveď bude žalobcovi doručená e-mailom. Práve naopak, konateľ žalovaného tvrdil, že

sporové strany sa mali dohodnúť na ukončení zmluvného vzťahu, pričom konateľ žalovaného o žiadnej
výpovedi zo zmluvy ani len nehovoril, pričom hovoriť ani nemohol, nakoľko zmluvný vzťah nemožno
ukončiť dohodou a výpoveďou súčasne. Napriek týmto zjavným rozporom súd prvej inštancie usúdil, že
medzi stranami sporu existovala dohoda o doručení výpovede e-mailom, napriek tomu, že o uvedenom
sa konateľ žalovaného vo svojej výpovedi nezmienil, hoci stretnutie v kaviarni Aquario popisoval:

„Dohodli sme sa, že ukončíme zmluvný vzťah, a to okamžite, dohodli sme sa ústne.“

11. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu v rámci skutkových a právnych zistení neprihliadal na
znenie čl. VII. bodu 3 zmluvy o zabezpečení ochrany majetku, v ktorom je jednoznačne uvedené, že pri
ukončení zmluvy výpoveďou začína plynúť výpovedná lehota prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V zmysle čl. VII. bodu 3 zmluvy sa za doručenú
výpoveďpovažujeajvýpoveďnevyzdvihnutánapoštevodbernejlehote,vrátenánaadresuodosielateľa.
Podľa mienky žalobcu možno toto ustanovenie interpretovať iba tak, že zmluvné strany v pozícii
podnikateľských subjektov sa dohodli na tom, že výpoveď musí byť písomná a doručená poštou, a
to predovšetkým s ohľadom na druhú časť tohto bodu, ktorý upravuje prípad neprevzatia zásielky jej

adresátom na pošte, kedy sa aj takáto výpoveď (teda nielen tá, ktorá je doručená) považuje za doručenú
a začína plynúť výpovedná lehota.

12. Súd prvej inštancie takisto nevzal do úvahy ani skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k
porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. V. bod 2 písm. j), c) a i) zmluvy, ktorej porušenie v

konaní preukázané bolo, keďže žalovaný nezabezpečil počas trvania zmluvy prístup k pevnej linke a/
alebo GSM signálu a/alebo prístupu k internetu, vždy podľa toho, akým spôsobom je objekt, ktorý je
predmetom ochrany napojený na pult centrálnej ochrany (PCO), pričom žalobcovi vznikol v dôsledku
tohto konania žalovaného nárok na zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku ceny určenej podľa článku IV.
zmluvy. Právny zástupca žalobcu pritom už na prvom pojednávaní uviedol, že ak by súd dospel k záveru,

že žalobca nemá nárok na odplatu za dodané služby v zmysle zmluvy, tak žiada priznať nárok titulom
zmluvnej pokuty 3 x 168 eur. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však v tomto smere neobsahuje ani
jedinú zmienku.

13. Žalobca nesúhlasil s aplikovateľnosťou ustanovenia § 40 OZ na záväzkový vzťah medzi stranami

sporu, ktorý práve pri ukončení zmluvy výpoveďou obsahoval individuálne dojednanú úpravu, napriek
tomu, že žalobca všetky svoje podania adresované žalovanému zasielal poštou doporučene do
vlastných rúk. Dokonca sám súd prvej inštancie potvrdil, že žalovaný vo svojom podaní nesprávne ako
adresáta uviedol: „SBS Security s.r.o.“, pričom obchodné meno žalobcu znie: „SBS EuroSecurity s.r.o.“.
Žalovaný takisto nesprávne uviedol aj adresu sídla spoločnosti, ktorá žalovanému musela byť známa

minimálne z obsahu zaslaných faktúr, ktoré boli žalovanému pravidelne vystavované.

14. Za nesprávny považoval aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, kde súd aj v časti o zaplatenie
189,60 eur vyhodnotil späťvzatie žaloby v neprospech žalobcu, hoc žalobca túto skutočnosť procesnenezavinil, a ani zaviniť nemohol. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie komunikátora, ktorý žalovaný
nevrátil, a preto žalobcovi nezostalo nič iné, ako po preukázaní hodnoty komunikátora žiadať súd, aby
žalovaného zaviazal na zaplatenie príslušnej sumy, rovnajúcej sa preukázanej hodnote komunikátora.

Keďže žalovaný komunikátor v priebehu súdneho konania vrátil, žalobca vzal žalobu v príslušnej
časti späť, pričom z procesného hľadiska možno zastavenie konania pričítať iba žalovanému, ktorý
komunikátor napriek predžalobnej výzve žalobcu nevrátil pred podaním žalobného návrhu.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokových častiach zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 07.06.2022, v ktorom na odvolaciu
argumentáciu žalobcu reagoval nasledovne:

17. Úvodom poznamenal, že jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré žalobca v odvolaní uviedol, žiadnym
relevantným spôsobom nekorešpondujú so samotným textom odvolania.

18. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/ CSP,
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Oboer/4/2018 zo dňa 27.05.2020.

19. Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kvalitatívne požiadavky
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP tak z formálneho, ako aj obsahového
hľadiska, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny.
Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, jednotlivé časti

odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň zakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť i všeobecnú
interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil skutkové a právne dôvody, ktoré
ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalobcu.

20. Žalovaný zastával názor, že písomná forma v danom obchodnoprávnom záväzkovom vzťahu bola
zachovaná zaslaním výpovede žalovaného elektronickou formou, a to dňa 28.01.2019, so začiatkom
plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 01.02.2019. Zaslanie a doručenie výpovede žalovaného
bolo potvrdené svedeckou výpoveďou M.. X. a D.. I.. L., pričom táto skutočnosť v konaní sporná nebola.

21. Žalovaný sa v konaní snažil preukázať, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe dohody
strán sporu na stretnutí v mesiaci december 2018 v nákupnom centre Aquario v Nových Zámkoch,
kde bola prítomná aj svedkyňa D.. I.. L.E.. Strany sporu sa počas tohto stretnutia dohodli na ukončení
zmluvného vzťahu s tým, že žalovaný pošle svoju výpoveď (s možnosťou jej elektronického zaslania)

a zmluvný vzťah skončí dňa 01.03.2022. V tejto časti však súd nemal za preukázané, že k ukončeniu
zmluvného vzťahu došlo dňa 01.03.2019, no aplikoval trojmesačnú výpovednú lehotu s tým, že zmluvný
vzťah skončil jej uplynutím, s čím sa v konečnom dôsledku žalovaný stotožnil.

22. Čo sa týka žalovanej sumy za GSM komunikátor, právny zástupca žalovaného zaslal elektronicky

právnemu zástupcovi žalobcu list zo dňa 11.09.2020, kde ho vyzval, aby si predmetný GSM komunikátor
žalobca prevzal priamo v prevádzke žalovaného v Komárne, a to ktorýkoľvek pracovný deň medzi 9.00
a 12.00 hod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na čl. 2 písm. f) zmluvy, kde je výslovne uvedené,
že žalovaný ako objednávateľ bez súhlasu technika žalobcu ako dodávateľa nemôže vykonávať zásah
do elektronického zabezpečovacieho systému (EZS) a poplachového systému (PS) umiestnenom na

chránenom objekte (v tomto prípade v prevádzke žalovaného). Aj to je jeden z dôvodov, prečo žalovaný
nechcel sám svojvoľne odmontovať tento GSM komunikátor vo svojej prevádzke, ale žiadal žalobcu,
aby si ho prišiel sám odborne odmontovať a prevziať. Keďže žalobca žiadny záujem neprejavil, žalovaný
si zabezpečil odborného technika na jeho odmontovanie a jeho právny zástupca ho následne zaslal
dňa 06.04.2022 právnemu zástupcovi žalobcu. Tieto skutočnosti súd správne uviedol v odôvodnení

napadnutého rozsudku, a súčasne nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania.23. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a aby žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

24. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

25. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

28. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.31. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

32. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

35. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

36. Podľa § 386 písm. b) a c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné

a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

38. Pred posúdením jednotlivých odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal procesnými aspektami
napadnutého rozhodnutia a následným postupom súdu I. inštancie.

39. Druhým výrokom napadnutého rozsudku súd I. inštancie rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 376,36 eur od 14.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky

40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Tretím výrokom napadnutého rozsudku
súd I. inštancie vo zvyšku súd žalobu zamietol.

40. Z komparácie podanej žaloby a skôr označených výrokov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd I. inštancie zamietol okrem iného podanú žalobu v časti celého uplatneného úroku z omeškania.

Z obsahu súdneho spisu, osobitne z opravného uznesenia, ktoré súd I. inštancie vydal bezprostredne
po vydanom rozsudku, vyplýva, že pri vyhlasovaní rozsudku malo dôjsť k chybe - zrejmej nesprávnosti,
keď v II. výroku súd I. inštancie neuviedol aký úrok z akej sumy žalobcovi priznal. V prospech takéhoto
tvrdenia súdu I. inštancie svedčí aj samotná formulácia skôr citovaného II. výroku napadnutého rozsudku
ako aj odôvodnenie vydaného rozsudku, konkrétne jeho odseku 9, z ktorého vyplýva, že súd I. inštancie

v časti vyhodnotil úrok z omeškania ako dôvodný.

41. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súd I. inštancie vydal opravné uznesenie č. k. 5Cb/8/2020 - 286
zo dňa 11.05.2022, ktorého výrok znie nasledovne: „Súd opravuje II. výrok rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky, sp. zn. 5Cb/8/2020-277, zo dňa 12.4.2022 tak, že správne mal II. výrok rozsudku znieť

nasledovne: II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 376,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05
% denne zo sumy 336,- eur od 14.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“42. Odvolací súd rozumie snahe súdu I. inštancie napraviť vlastné pochybenie, avšak spôsob, akým
tak súd urobil v danom prípade nebol správny. Keďže súd I. inštancie v pôvodne vyhlásenom rozsudku
rozhodol o nároku na úrok z omeškania III. výrokom tak, že zvyšok žaloby zamietol, nebolo možné

následným opravným uznesením priznať žalobcovi čiastočne uplatnený úrok z omeškania a zmeniť tým
III. výrok vyhláseného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá tak v časti uplatnenej istiny ako aj v
časti celého uplatneného úroku z omeškania. Je preto potrebné konštatovať, že na vydanie opravného
uznesenia č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa 11.05.2022 neboli splnené procesné podmienky. Na túto vadu
konania odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadol aj bez námietky odvolateľa a podľa § 389 ods.

1 písm. a) a b) CSP v spojení s § 379 písm. a) CSP opravné uznesenie č. k. 5Cb/8/2020 - 286 zo dňa
11.05.2022 zrušil.

43. Skôr označené pochybenie malo okrem iného za následok zmätočnosť II. výroku napadnutého
rozsudku v tom smere, že priznanú istinu súd I. inštancie uložil zaplatiť žalovanému „od 14.12.2019
do zaplatenia“. Z II. výroku napadnutého rozsudku, ako aj z jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva,

že v časti o zaplatenie sumy 376,36 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur
súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú a v tejto časti jej vyhovel. Časť II. výroku napadnutého
rozsudku „od 14.12.2019 do zaplatenia“ v dôsledku pochybenia súdu I. inštancie vo vzťahu k časti
úroku z omeškania, v ktorej hodlal žalobe vyhovieť, robí tento výrok zmätočným, preto odvolací súd túto
zmätočnosť odstránil tým, že túto časť II. výroku napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a)

a b) CSP zrušil.

44. Po zrušení časti II. výroku napadnutého rozsudku (viď predchádzajúci odsek), zvyšok tohto výroku
jednoznačne vyhovuje časti podanej žaloby, preto tento výrok nie je v neprospech žalobcu ako
odvolateľa. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie žalobcu voči tomuto výroku napadnutého

rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť vzhľadom na to, že odvolateľ nebol oprávnenou osobou
na podanie odvolania voči tej časti napadnutého rozsudku, ktorou bolo jeho žalobe vyhovené.

45. Čo sa týka odvolania voči III. a IV. výroku napadnutého rozsudku, k tomuto odvolací súd uvádza,
že najmä skôr označené pochybenie súdu I. inštancie pri vyhlasovaní II. výroku napadnutého rozsudku

vo vzťahu k úrokom z omeškania malo za následok, ako už bolo skôr uvedené, zamietnutie nároku
na zaplatenie úroku z omeškania (okrem iného) III. výrokom napadnutého rozsudku. Avšak podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku, konkrétne podľa odseku 9, súd I. inštancie vyhodnotil nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v časti za dôvodný. Toto sa však nepremietlo do výroku napadnutého
rozsudku. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že výroková časť napadnutého rozsudku,

konkrétne jeho výroku III. nie je súladná s jeho odôvodnením, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je to, že z jeho
odôvodnenia nie je zrejmé, v akej konkrétnej časti súd I. inštancie vyhodnotil žalovaný nárok ako
nedôvodný, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je koncipované spôsobom, že určitý nárok
súd vyhodnotil ako dôvodný, avšak ku zvyšku nároku či už na istinu alebo na príslušenstvo žiaden názor

nezaujal.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti jeho III. výroku z vyššie
uvedených dôvodov nepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktorý by mohol odstrániť tento súd,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm.

b) zrušil v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok v časti jeho IV. výroku je závislým výrokom podľa § 379
písm. a) CSP, keďže rozhodnutie o tom, ktorej procesnej strane prináleží nárok na náhradu trov konania,
je závisle od úspechu procesných strán v spore. Zrušenie časti napadnutého rozsudku (v časti jeho III.
výroku) má za následok, že v súčasnosti úspech jednotlivých procesných strán nie je možné určiť. Preto
bolo potrebné podľa rovnakého zákonného ustanovenia zrušiť aj IV. výrok napadnutého rozsudku, ktorý

je závislý od III. výroku napadnutého rozsudku (zrušeného).

47. O vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rozhodol odvolací súd
podľa § 391 ods. 1 CSP.

48. Jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd pre nadbytočnosť nezaoberal, pretože
aj ich prípadná dôvodnosť by nebola spôsobilá privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.49. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak
kritériá preskúmateľnosti. Súd prvej inštancie vykoná v prípade potreby ďalšie dokazovanie a na

základe vykonaného dokazovania resp. nesporných skutkových tvrdení vyhodnotí dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku. Riadne sa vysporiada aj s relevantnými námietkami účastníkov konania, vrátanie
námietok, uplatnených v odvolacom konaní.

50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v

rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).