Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121202210
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121202210.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX D., o vymoženie 1324,74 EUR s prísl., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01

Michalovce, IČO: 31311482, pod sp. zn. 30EX 27/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa
04.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený má voči povinnej n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 56,02 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 30.12.2020, domáhal

od povinnej vymoženia 1324,74 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 Zm 625/2013 zo dňa 21.01.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2014 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 13.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom

exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, IČO: 31311482 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 30EX 27/21. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 13.01.2021. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 12.05.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 10.06.2025
predložil súdu Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2025, spolu s poštovou podacou

obálkouknemu,Vyjadrenieoprávnenéhozodňa05.05.2025,spolusjehoprílohamiato:Zmluvaoúvere
č.165650-71425zodňa18.02.2013,Žiadosťoúverzodňa06.02.2013,výpiszoživnostenskéhoregistra
zo dňa 15.02.2013, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnej,
správu o stave konania zo dňa 09.06.2025, Žiadosť povinnej o bezplatné vyúčtovanie exekučného
konania č. EX 308/2015 a 30EX 27/21 zo dňa 04.04.2025. Dňa 02.07.2025 Okresný súd Michalovce
predložil súdu spis vedený pod sp. zn. 5Er/44/2015. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu

na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh
predložených súdu v elektronickej podobe.4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 30EX 27/21 zo dňa 20.01.2021 bolo doručené povinnej
do vlastných rúk dňa 26.01.2021. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2025 bol podaný na

poštovú prepravu dňa 04.04.2025, a doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2025. Súd v tomto bode
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie
ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinná navrhla zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z dôvodu neprípustnosti vedenej exekúcie, ktorá má byť vedená na základe nespôsobilého
exekučného titulu, pre spornosť vymáhanej pohľadávky, ktorú povinná neuznáva, pre porušenie
ústavných práv priznaných povinnej čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavou Slovenskej republiky konať pred
súdom, pre rozpor s právom EÚ, pre vznesenie námietky premlčania. Povinná dodala, že súdny

exekútor porušil príslušné zákonné ustanovenia, keď s poukazom na rozsah vymoženého plnenia
nezastavil predmetnú exekúciu ako starú exekúciu podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“). Povinná v celom rozsahu poprela vymáhaný
nárok s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 174/02, IV. ÚS 55/11, keďže exekučný titul je nespôsobilým

a neúčinným exekučným titulom. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ak súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu či tu právo
je alebo nie je, neurčil či je zmluva platná alebo nie, nezistil, že či ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nezistil, že či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli
použité nekalé obchodné praktiky, nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/

EHS. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul,
ako aj skúmať súlade exekučného titulu so zákonom. Povinná považovala za sporné, že či súd
v exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný
titul v zmysle vyššie uvedených kritérií za účelom zistenia nezákonnosti exekučného titulu. Povinná
požiadala súd o preverenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia

exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinnej v prospech súdneho exekútora
a oprávneného. Povinná uviedla, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúc svojvôľu,
nakoľko súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v
rozpore s Ústavou SR, priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží, keďže úverová
zmluva, od ktorej je odvodený vymáhaný nárok, je spotrebiteľskou zmluvou, a táto obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený ako dodávateľ použil nekalé obchodné praktiky
a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými
mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné
obchodné podmienky, o ktorých sa povinná dozvedela až v čase podania tohto návrhu na zastavenie
exekúcie. Konanie oprávneného v čase poskytnutia služieb povinnej ako spotrebiteľovi malo vykazovať

znaky nekalých obchodných praktík za účelom znemožnenia dosiahnutia ochrany spotrebiteľa to
formou neinformovania spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy,
použitia predtlačenej formulárovej štandardizovanej zmluvy, ktorej obsah bol oprávneným vopred
pripravený bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah, nekonanie s náležitou odbornou starostlivosťou,
nezabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinná poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. nz. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014. V danom prípade zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nakoľko pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ nekoval v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. úver nebol poskytnutý na
výkonzamestnania,povolaniaaztohodôvodupovinnejnemožnouprieťochranupodľaspotrebiteľského

práva. Povinná zdôraznila, že nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Povinná zdôraznila, že má
dôvodné podozrenie, že tento exekútor nekonal v súlade s Exekučným poriadkom a jeho novelizáciou,
podľaktorejsazozákonarušiastaréexekúciesdôrazomnavýťažokdosiahnutýexekúciouvposledných
18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa ZoUNEK zastaviť. Zastavenie starých

exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK sa dotýka dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina
sú staré exekúcie, ktorí sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňom 01.01.2020
a druhá skupina sa zastavuje ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1
ZoUNEK. Povinná vzniesla námietku proti trovám exekúciu a príslušenstvu, pre nesúlad s úniovýmprávom a pre upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, čo malo spôsobiť
dôvodnú obavu nátlaku až hrubého nátlaku. Na základe uvedených dôvodov povinná navrhla zastaviť
exekúciu v celom rozsahu.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. K tvrdeniu povinnej
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok, neuznaniu
vymáhanej pohľadávky čo do dôvodu a výšky oprávnený uviedol, že tieto námietky mohla uplatniť už v
základnom konaní, resp. v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto

nemôžu byť preto relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie.
Právne skutočnosti namietané povinnou v tomto ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie sú vzhľadom na
vyššie uvedené neprípustné. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v
podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu mala povinná možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom

stanoveným spôsobom. Povinná možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužila a svoje
námietky týkajúce sa zmluvy o úvere, jej podmienok v konaní neuplatnila. Exekučný súd nedisponuje
právomocouriešiťokolnosti,ktorénastalipredvznikomexekučnéhotitulu.Návrhnazastavenieexekúcie
nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinná by nemala mať možnosť
namietať skutočnosti, ktoré opomenula a neuplatnila v základnom konaní. Oprávnený zdôraznil, že

exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd,
ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme
súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní
sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera
o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Oprávnený podporne

poukázal na judikát R 47/1970, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014 zo
dňa 15.04.2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava sp. zn. 16Er/5381/2014 zo dňa 01.12.2015.
Oprávnený k otázke uzatvorenej zmluvy o úvere č. 165650-71425 zo dňa 18.02.2013 zdôraznil, že
táto je zmluvou obchodnoprávnou, uzavretou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri výkone ich
podnikateľskej činnosti a úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Z

obsahu zmluvy nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť tvrdení povinnej
o jej spotrebiteľskom postavení. A preto je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok
v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej
deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný v základnom konaní povahu
zmluvy nespochybnil, ale robí tak až v čase exekučného konania svedčí o účelovosti tvrdení povinnej.

Tvrdenia povinnej bez toho, aby boli preukázané zo strany povinnej by boli popieraním existencie
písomnej formy právneho úkonu. Argumentácia o spotrebiteľskom postavení povinnej je preto len
účelová.Vsúvislostistýmtotvrdenímpovinnejoprávnenýpoukázalna1.rozhodnutieBundesgerichtshof
VIII ZR 91/04, podľa ktorého ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto, že inak by
druházmluvnástranasnímzmluvuneuzatvorila,jepotrebnétakýtozáväzokcharakterizovaťakoobchod

a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj
všeobecným princípom zmluvného práva, ako aj 2. rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie rozhodol
C-464/01 podľa ktorého: ,, Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Oprávnený poprel tvrdenia povinnej o
spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere. Takéto tvrdenia nemajú oporu v

žiadnom skutkovom tvrdení a ani označenom dôkaze. Od začiatku povinná vo vzťahu k oprávnenému
vystupovala ako podnikateľský subjekt. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere,
na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež
musí vyplývať jej nepodnikateľský – spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa
jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky

sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa
týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za
účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinná pred uzatvorením zmluvy
ako aj v čase jej uzatvárania vystupovala ako podnikateľský subjekt a o úver žiadala za účelom výkonu
jej podnikateľskej činnosti. Pred jej uzavretím predložila oprávnenému oprávnenie na podnikanie a

súčasne vyplnila žiadosť o úver, kde vyplnila všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania
uviedol „nákup pracovných pomôcok“, čo s výkonom podnikateľskej činnosti opatrovateľstvo priamo
súvisí. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinná nepreukázala splnenie dôvodu na zastavenie
exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a preto navrhol súdu, aby návrh povinnej na zastavenieexekúcie v celom rozsahu zamietol, a priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania za podanie vyjadrenia.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať
alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinnej nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená
aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená,
ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu

starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.17. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

18. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného

práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.

ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom

proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

20. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

21. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na

návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska
priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok
v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie

podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj
skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu

na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017
a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k
zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom
konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré

objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za
svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022
zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa
09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).

22. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené
povinnej do vlastných rúk dňa 26.01.2021. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 8 zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom do

20.05.2021, uplynula dňa 16.03.2021. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2025 bol podaný
na poštovú prepravu dňa 04.04.2025, a doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2025. Predmetné
podanie zo strany povinnej bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
ako aj po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.07.2021, o ktorom súd
rozhodol právoplatným uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 14.10.2021 (právoplatnosť dňa
03.12.2021), v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinnej posudzovať len ako neskôr

podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je
bez odkladného účinku, v ktorom povinná mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie
exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie
exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinnej súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že

ním povinná vniesla len námietky, ktorými navrhla zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré
nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj okolnosti, ktoré nastali
pred podaním prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, v čoho dôsledku tieto námietky podľa §
61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie
súdom (pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností). Výnimka z daného

pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti
mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinnej v rámci na to určených procesnoprávnych
lehôt skôr, a povinná nepreukázala odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. Napriek uvedenému súd
k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol nasledovné stanovisko.

23. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonnosti, nespôsobilosti, neúčinnosti exekučného
titulu zakladajúceho jeho nevykonateľnosť v rámci výkonu exekúcie, keďže nárok ním deklarovaný je
sporný čo do dôvodu a výšky, a taktiež tento má spotrebiteľskú povahu, a požíva ochranu spotrebiteľa,
a v základnom (a exekučnom) konaní nebolo prihliadnuté na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré majú vplyv na rozsah vymáhaného nároku, a to v zmysle okolností špecifikovaných

v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia

24. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 Zm 625/2013 zo dňa 21.01.2014, ktorým
je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2204,20 EUR s prísl.. Zmenkovým

platobným rozkazom bol v základnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou
osobou. Zmenka bola vystavená povinnou ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere č. 165650 – 71425 zo dňa 18.02.2013, pre prípad
meškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že táto
bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi veriteľom – oprávneným a dlžníkom

– povinnou označeným obchodným menom, ktoré je identické s menom a priezviskom povinnej (A. E.),
miestom podnikania, ktoré je identické s trvalým pobytom povinnej (C. D. X, XXX XX D.), identifikačným
číslom organizácie (43898173), registrač. číslom zápisu v Živnostenskom registri SR (840-15805), ale
aj rodným číslom povinnej. Na základe tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky
vo výške 1664 EUR na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti (čl. 1 bod 1.1. tejto zmluvy), ktoré sa

povinná zaviazala zaplatiť v pravidelných 12 mesačných splátkach vo výške 137 EUR splatných podľa
splátkového kalendára. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom dlžník
(t. j. povinná) doslovne prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikateľskej
činnosti,čoosobitnepotvrdilsvojímvlastnoručnýmpodpisom.Formulárovévyhotoveniezmluvypodpísal
povinný, vrátane osobitnej časti o uvedení účelu poskytnutia špecifikovaných finančných prostriedkov

na výkon podnikania, ako fyzická osoba – podnikateľ. Predmetná skutočnosť vyplýva aj zo Žiadosti
o poskytnutie jednoduchého úveru č. 165650 zo dňa 06.02.2013, v rámci ktorej je povinnou vlastnoručne
spísaný účel čerpania úveru: „Zakúpenie pracovných pomôcok“ (čl. VI.) pre predmet podnikania:
„Opatrovateľstvo“ (Čl. V.). Súd navyše lustráciou v živnostenskom registri zistil, že povinný mal včase uzatvárania zmluvného vzťahu oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Povinná doslovne
prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikania za účelom zakúpenia
pracovných pomôcok, čo osobitne potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Povinná vlastnou aktivitou

definovala podnikateľský účel čerpania úveru. Bezpečným preukázaním charakteru zmluvy nemôže
byť, resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, označenie dlžníka IČO-m, ktoré údaje neposkytujú odpoveď na otázku, aké
je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd poukazuje na to, že zo súdu predložených dokladov vyplýva

bližšie špecifikácia účelu poskytnutia úveru resp. konkrétny priamy súvis poskytnutia úveru s predmetom
podnikania povinnej. V danom prípade ak povinná pristúpila na ponuku oprávneného, ktorý jej ponúkal
peňažné prostriedky výslovne len na podnikateľský účel, ktorý bol dostatočne zreteľne tak v zmluve ako
aj žiadosti o poskytnutie úveru vymedzený (písomné vyznačenie účelovosti úveru povinnou), keďže išlo
ozmluvnúpodmienkuoprávneného,nemôžepovinnánáslednesvojetvrdeniapoprieťauviesť,žemalav
tom čase postavenie spotrebiteľa. V danom prípade nejde len o formálne uvedenie identifikačného čísla,

či označenie povinnej ako živnostníka, nakoľko označenie povinnej je uvedené v zreteľnom označení
zmluvných strán a taktiež je predmet zmluvy jasne špecifikovaný. Podstatné náležitosti zmluvy, ako i
ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla
mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Po
uzatvorení zmluvy nemôžu subjekty meniť jednostranne charakter zmluvného vzťahu a v prípade, že

peňažné prostriedky boli zo strany povinnej použité na iný účel ako boli poskytnuté, táto skutočnosť
tiež nezakladá dôvod na zmenu právneho vzťahu z obchodno-právneho na spotrebiteľský. Účelom
poskytnutia úveru teda bolo podnikanie a zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľskými subjektmi.
Súd má tak za to, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale obchodnoprávny vzťah
medzi podnikateľmi, preto sa naň nevzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľov v zmysle príslušných

právnych predpisov. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinná pod vyššie špecifikovanými údajmi pre
podnikateľský subjekt podľa Živnostenského registra SR vykonáva podnikateľskú činnosť aj v čase
vydania tohto uznesenia. Súd z preskúmania doloženej dokumentácie v spise mal preukázané, že
zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektami, a teda nebola uzatvorená
medzi dodávateľom – oprávneným, a spotrebiteľom – povinnou, v čoho dôsledku na danú zmluvu sa

nevzťahujú osobitné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa. A preto exekučným titulom bol priznaný
nárok zo zmenkového (zabezpečovacieho) právneho vzťahu, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským,
keďže ani hlavný záväzkový právny vzťah zo zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským právnym vzťahom.
Vzhľadom na uvedené v danom prípade preto nie je možné uplatňovať právnu úpravu týkajúcu sa
ochrany spotrebiteľa (a teda súd sa nezaoberal ani povinnou namietanými neprijateľnými zmluvnými

podmienkami zmluvy, príp. obmedzeniami alebo neprípustnosťou použitia zmenky vystavenej povinnou,
ktorázabezpečovalajejzáväzokzozmluvyoúvere).Apretovčaserozhodovaniaonávrhunavykonanie
exekúcie bol vylúčený postup podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku. V tomto bode
je taktiež potrebné zdôrazniť, že nespotrebiteľský charakter nároku deklarovaného exekučným titulom
bol konštatovaný aj v rámci pôvodného exekučného konania vedeného Okresným súdom Michalovce

pod sp. zn. 5Er/44/2015 v uznesení o pokračovaní exekúcie zo dňa 19.05.2016, právoplatného dňa
13.10.2016.

25. Predmetné námietky (bod 23. tohto uznesenia) predstavujú námietky proti vecnej správnosti
exekučného titulu, na podklade okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.

26. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí

atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinná
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom

bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vznikuexekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho

vymáhateľnosti bránia.

27. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

28. Predmetný exekučný titul bol povinnej doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho
dôsledku povinná mohla podať proti nemu riadny opravný prostriedok, ktorým by namietla prípadnú
neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými
mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním platobného rozkazu.
Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo
dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu
na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami. Súd

v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať
vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul
vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu
v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti

stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž
nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého
právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže
v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva.
V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá

slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v
jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane
postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia

je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

29. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu povinnosti súdneho exekútora zastaviť prebiehajúcu

exekúciu podľa príslušného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej
doby, v rámci ktorej sa mal dosiahnuť požadovaný minimálny výťažok.

30. Exekučný poriadok v znení účinnom od 01.04.2017 v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym
exekútorom, ktorý v prípade, ak sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o

zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekučné konanie začalo
(30.12.2020) po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (01.01.2020), v čoho dôsledku je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že predmetné exekučné konanie sa v celom rozsahu nespravuje špeciálnym
právnym predpisom, ktorým je ZoUNEK, vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Exekučný
poriadok. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK sa aplikuje na postup ukončenia exekučných konaní začatých pred

01.04.2017, a ktoré bol vedeného podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Taktiež upravuje v § 9 ods.
1 ZoUNEK možnosť iniciovať nové exekučné konanie formou podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie, ktorý bol v tomto prípade preukázateľne podaný, čím bolo začaté toto nové exekučné konanie,
na ktorého sa podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK subsidiárne použijú aj ustanovenia všeobecného predpisu,ktorým je Exekučný poriadok. V tomto exekučnom konaní sa predmetná exekúcia za žiadnych okolností
nemôže považovať za starú exekúciu podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK (keďže exekúcia nebola začatá pred
01.04.2017 a nie je vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017), a ktorá by umožnila súdnemu

exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK. V zmysle
uvedených dôvodov je vylúčená aplikácia povinnou namietanej povinnosti súdneho exekútora zastaviť
exekúciu podľa ustanovení ZoUNEK, v čoho dôsledku táto námietka povinnej je v celom rozsahu
nedôvodná.

31. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu premlčania vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom, teda námietky týkajúcej sa okolnosti, ktorá nastala pred uplynutím lehoty podľa §
61k ods. 2 Exekučného poriadku.

32. V otázke posúdenia včasnosti uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného s prihliadnutím
na striktnú koncentračnú zásadu spravujúcu exekučné konanie je potrebné poukázať aj na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 563/2022 zo dňa 19.10.2022, v zmysle ktorého:
„Vztiahnuc uvedené na prejednávaný prípad, možno konštatovať, že je nepochybné, že sťažovateľ
nepredložil okresnému súdu námietku súvisiacu s uplatnením námietky premlčania v rámci návrhu na
zastavenie exekúcie a v lehote na jeho podanie, hoci tak urobiť mohol, ale uviedol ju až v sťažnosti
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. K tomu okresný súd konštatoval, že otázka vymáhania

nároku v rozpore s dobrými mravmi nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, ale musela tu byť bez akýchkoľvek pochýb ešte pred začatím exekučného konania.
Na takýto nový dôvod obrany povinného vznesený až v rámci sťažnosti preto nemohol prihliadnuť.
Súčasne dodal, že bez vznesenej námietky premlčania zo strany povinného ani nemal vyšší súdny
úradník dôvod (ex offo) sa zaoberať premlčaním. Je v záujme sťažovateľa, aby si strážil svoje práva

a postupoval pri ich uplatňovaní resp. bránení v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z relevantných
ustanovení exekučného poriadku. Preto pokiaľ sa okresný súd v okolnostiach danej veci osobitne
nezaoberal touto jeho námietkou s poukazom na koncentráciu konania (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), nemožno mu tento postup vyčítať a vidieť v tom nedostatok odôvodnenia napadnutého
uznesenia, ktorý by mal spôsobiť zásah do práv sťažovateľa.“

33. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2014. Podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania úspešne dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažný nárok do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu, v čoho dôsledku začiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré nastalo dňa 20.03.2014, a jej koniec pripadal

na deň 20.03.2024. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie
právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci
premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Pre
úplnosťvzmysle§112Občianskehozákonníka,akveriteľvpremlčacejdobeuplatníprávonasúdealebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. Oprávnený v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie podanom podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK
poukázal na vedenie starej exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, pod sp. zn. EX

308/2015, ktorá bola vedená v rámci exekučného konania realizovaného Okresným súdom Michalovce
pod sp. zn. 5Er/44/2015, v ktorom bola vymáhaná pohľadávka deklarovaná exekučným titulom, a ktorá
je taktiež predmetom vymoženia v tomto exekučnom konaní. V rámci súčinnosti s Okresným súdom
Michalovce si súd vyžiadal spis pôvodného exekučné konania a zistil nasledovné skutočnosti. Pôvodné
exekučné konanie vedené pod sp. zn. 5Er/44/2015 začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi dňa 28.01.2015 (podľa 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017). Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená príslušnému súdu dňa
03.02.2015, poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa
18.02.2015. Pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 5Er/44/2015bolo ukončené doručením upovedomenia o zastavaní starej exekúcie sp. zn. EX 308/2015 zo dňa
12.03.2020 súdu dňa 24.04.2020.

35. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že pôvodný návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorým sa začalo exekučné konanie, v ktorom bola vedená stará
exekúcia sp. zn. EX 308/2015u, bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.01.2015, teda počas plynutia
10-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z predmetného exekučného titulu. Premlčacia doba
nárokudeklarovanéhotýmtoexekučnýmtitulomuplynulalenvrozsahuododňa20.03.2014dodňa,ktorý

predchádzal dňu začatia pôvodného exekučného konania, ktoré začalo dňa 28.01.2015 (t. j. 313 dní).
Dňom začatia pôvodného exekučného konania podľa § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka došlo
k prerušeniu, resp. spočívaniu plynutia premlčacej doby stanovenej podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na uplatnenie nároku deklarovaného exekučným titulom. Právo priznané exekučným titulom
tak v čase iniciovania pôvodného exekučného konania nebolo premlčané.

36. Súd v exekučnom konaní k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané
vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie sa
považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa
plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania.
Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo

3/2008 zo dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon
rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že
premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t.
j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto

nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci.“

37. Zo spisového materiálu vyplýva, že stará exekúcia vedená pod sp. zn. EX 308/2015 bola zastavená
upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.03.2020 (ku dňu nadobudnutia účinnosti
ZoUNEK). Predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZoUNEK (uplynutie rozhodnej doby), a doručené bolo príslušnému súdu dňa 24.04.2020, čím nastal

moment ukončenia pôvodného exekučného konania podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK. Počas celého trvania
exekučného konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 5Er/44/2015 od jeho začatia
do jeho ukončenia, ktoré nastalo dňa 24.04.2020 premlčacia doba nároku oprávneného deklarovaného
exekučným titulom v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Uplynutím dňa ukončenia
pôvodného exekučného konania začala opätovne plynúť 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 110

ods. 1 Občianskeho zákonníka v jej zostatkovom rozsahu (10 rokov bez 313 dní). Pre úplnosť je
potrebné dodať, že moment ukončenia pôvodného exekučného konania nastal pred uplynutím obdobia,
v ktorom podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020

Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynuli (t.
j. obdobie od 27.03.2020 do 30.04.2020), a preto premlčacia doba neplynula až do dňa 30.04.2020
(plus 6 dní prerušenia). Až nasledovným dňom začala opätovne plynúť, a plynula do momentu začatia
tohto exekučného konania. V tomto exekučnom konaní opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol

v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK podaný a doručený súdu dňa 30.12.2020, v čoho dôsledku zo zostatkovej
premlčacej doby (10 rokov bez 319 dní) uplynulo ďalších 243 dní. Na základe uvedených skutočnosti
je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže nedošlo k uplynutiu zostatkovej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne
a v čase keď táto premlčacia doba nároku deklarovaného exekučným titulom neuplynula. Na základe
uvedenýchskutočnostísúdvexekučnomkonaníkonštatuje,žepovinnouvznesenánámietkapremlčania
bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia dobanároku oprávneného z exekučného titulu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý bol uplatnený
tak v pôvodnom exekučnom konaní, ako aj v novom exekučnom konaní.

38. Súd v tomto bode poukazuje aj na § 9 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná
v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako
uplynie jeden rok, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že ZoUNEK stanovuje
osobitnú premlčaciu dobu pre pohľadávky, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii, a ktorých uplatnenie
sa oprávnený môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe

uvedených skutočností je zrejmé, že povinným vznesená námietka premlčania bola realizovaná
v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula ani táto osobitná premlčacia doba
nároku oprávneného z exekučného titulu podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK. Predmetná lehota sa najmä
aplikuje však pre tie prípady, ak v priebehu pôvodného exekučného konania došlo k premlčaniu
vymáhanejpohľadávky.Vdanomprípadeexekučnýmtitulomdeklarovanápohľadávkaniejepremlčanou
pohľadávkou pre neuplynutie lehoty podľa 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na mieste je potrebné

zdôrazniť, že aj v prípade ak by bolo zistené premlčanie vymáhanej pohľadávky súd s poukazom na
§ 61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku by z dôvodu zmeškania lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku na včasné podanie námietky premlčania, nemohol prihliadnuť na túto námietku
ako na dôvod na zastavenie exekúcie súdom. Na základe uvedených skutočností súd považoval tento
povinnou namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie

podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

39. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu porušenia ústavného práva na súdnu ochranu
a odňatiu možnosti konať pred súdom v exekučnom konaní v zmysle okolností namietnutých v bode 5.
odôvodnenia tohto uznesenia.

40. Oprávnený v zmysle § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže
v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku povinná dobrovoľne nesplnila povinnosť mu uloženú
exekučným titulom v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia
exekúcie v rámci tohto exekučného konania je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Exekučné

konanie je vedené podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je
Exekučný poriadok, v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd k uvedenému dodáva, že
po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami vrátane vykonanej
opravy návrhu na vykonanie exekúcie konštatoval podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, že zákonné
podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené, v čoho dôsledku vydal poverenie

na vykonanie exekúcie. Je nutné zdôrazniť, že v rámci exekučného konania v čase rozhodovania
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinný nie je účastníkom exekučného konania, v čoho
dôsledku súd mu nedoručuje v čase pred vydaním poverenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, a ani iné prílohy spisu. Povinný sa účastníkom exekučného konania stáva podľa § 35 ods.
1 Exekučného poriadku až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydané poverenie na

vykonanie exekúcie spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku doručí len poverenému súdnemu exekútorovi. O skutočnosti vydania poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle 53 ods. 1 druhá veta upovedomí len oprávneného. Súd v exekučnom konaní
neupovedomuje povinného o začatí exekučného konania a ani o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný poriadok príkladom menované povinnosti neukladá súdu v exekučnom konaní,

keďže by predstavovali rozpor so samotným účelom exekučného konania. Jedným z prvých procesných
úkonov, ktorý po začatí exekúcie môže v zmysle ust. Exekučného poriadku povinný realizovať, je
podať podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie. V tomto prípade boli až
neskôr podané návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Po opätovnom
preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že nedošlo k porušeniu práva povinného na súdnu

ochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného konania dodržané
procesnoprávnenormystanovenéExekučnýmporiadkom.Otázkoucharakteruzmluvnéhovzťahumedzi
oprávneným a povinným sa súd zaoberal vo vyššie uvedených bodoch tohto uznesenia. Prípadná
nespokojnosť povinnej s doterajším priebehom exekučného konania a skoršími rozhodnutiami súdu
avšak bez akýchkoľvek bližších, právne relevantných dôvodov vyplývajúcich z príslušných zákonných

ustanovení Exekučného poriadku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom, o to viac ak neboli
z jej strany preukázané na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami.

41. Povinná vzniesla námietku proti trovám exekúcie bez bližšej špecifikácie.42.Knámietkeprotitrovámoprávnenéhosúduvádza,ževtomtoexekučnomkonanísaaktuálnevymáha
nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 116,28 EUR, ktorý pozostáva z trov za zaplatený

súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, a z trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k prvému
v poradí návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 99,78 EUR právoplatne priznaných uznesením zo
dňa 14.10.2021. Súd v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému dôvodný
nárok na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, keďže bol uplatnený v zmysle
9 ods. 3 ZoUNEK v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodnosť tohto nároku je daná

dôvodným začatím exekúcie. V prípade ak by povinný preukázal súdu jej nedôvodné začatie, tento
nárok oprávnenému zaniká. Dôvodnosť nároku na náhradu trov oprávneného vo výške 99,78 EUR
bola konštatovaná v uznesení zo dňa 14.10.2021 pre nepreukázanie dôvodnosti zastavenia exekúcie
zo strany povinnej, v čoho dôsledku bol prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
zamietnutý súdom, a s tým spojeného vzniku nároku na náhradu uplatnených trov za podanie vyjadrenia
k dotknutému návrhu na zastavenie exekúcie. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie

súd po preskúmaní spisového materiálu nemal zo strany povinného preukázané skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Predmetnú námietku povinného súd považoval za nedôvodnú.

43. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na

ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu
súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods.
1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).

Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet
trov exekútora – odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po
uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote

15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z.
z. v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada vo výške 30 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo
zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 vo výške 60 EUR). Je potrebné dodať, že keďže exekučné konanie
sa začalo do 31.12.2023 v zmysle § 30b Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. patrí exekútorovi odmena a náhrada

výdavkov podľa predpisov účinných do 31.12.2023.

44. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 315 EUR,
ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 232,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 30

EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 52,50 EUR.

45. V danom prípade výška celkový vymáhaný nárok ku dňu začatia exekúcie predstavoval sumu vo
výške 2324,71 EUR. Predmetná suma predstavuje základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora.
Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor,

a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 2325 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky
č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje
sumu vo výške 232,50 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.
zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške

232,50EUR.Predanúsituáciusúdnemuexekútorovipatrínároknanáhradupaušálnychvýdavkovpodľa
§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 30 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1
Vyhlášky, ktorá je stanovená v sume 60 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov
navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného

nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov
v celkovej výške 315 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 232,50 EUR, paušálnej náhrady
hotových výdavkov vo výške 30 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 52,50 EUR. Po
preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdnehoexekútora pri situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky
č. 68/2017 Z. z.

46. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 630
EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 465 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške
600 EUR a sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 105 EUR.

47.Vdanomprípadevýškatakakobolouvedenévyššie,základnaurčenieodmenypredstavujesumuvo
výške 2325 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé
eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 2325 EUR. V zmysle § 7 ods.
1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade
predstavuje sumu vo výške 465 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje

na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 465 EUR. Pre
danúsituáciusúdnemuexekútorovipatrínároknanáhradupaušálnychtrovpodľa§22ods.1Vyhláškyč.
68/2017 Z. z. vo výške 60 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197
ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú
daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote

podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške
630 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 435 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov
vo výške 60 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 105 EUR. Po preskúmaní uvedeného
nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pri situácií
splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyčíslene

správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z..
Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej
vyššie uvedenej situácií) zákonne.

48. K námietke povinnej o obave z možného navýšenia trov súdneho exekútora súd uvádza, že nie je

právne relevantnou. V upovedomení o začatí exekúcie sa vyčísľujú predbežné trovy súdneho exekútora,
ktoré v tom čase nezohľadňujú prípadný vznik ďalších trov exekúcie spojených s určitým spôsobom
výkonu exekúcie v závislosti od voľby súdneho exekútora, skutočnosti, že súčasťou vymáhaného nároku
je aj opakujúce sa príslušenstvo, ktorého hodnota sa navyšuje do momentu uhradenia/vymoženia, a ani
skutočnosť, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zmene všeobecných právnych predpisov, v dôsledku

ktorých dôjde k zmene jednotlivých zložiek trov exekúcie (napr. všeobecná hodnota dane z pridanej
hodnoty od 01.01.2025 vo výške 23 % ). V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj
dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý
po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinná v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného

poriadkuuhradiťpovinnázosvojhomajetku,ktorýpodliehaexekúcií.Popreskúmanímnámietkypovinnej
proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

49. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinná
vnávrhunazastavenieexekúcienetvrdilaaaninepreukázalažiadenzákonnýdôvod,nazákladektorého

bymohlobyťvyhovenéjejnávrhunazastavenieexekúciesúdom,t.j.neuviedlažiadneskutočnosti,ktoré
by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol
zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku

je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom
konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna

vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinnej, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na
náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu
záväzku povinnej voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jejneprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku
dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu
nesplnila, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom

v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.

50. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nielenže bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, a neboli ním namietnuté nové okolnosti, na ktoré súd by mohol prihliadnuť,

ale tento nie je ani dôvodným podaním vo veci samej. V spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel
ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd
v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak
ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

51. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

52. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

53. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnej advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

54. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej

služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

55. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

56. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

57. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

58. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

59. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

61. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

62. Povinná si uplatnila od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie bez jeho vyčíslenia.

63. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospelkprávnemuzáveru,ževcelomrozsahuniejedôvodnýmpodanímvovecisamej,včohodôsledku
súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie. Trovami povinného podľa § 199a ods.

2 Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní
povinná nebola v čase podania návrhu na zastavenia exekúcie zastúpená právnym zástupcom, v čoho
dôsledku povinnej nemohol vzniknúť tento nárok. Na základe skutočnosti, že povinná nebola v čase
rozhodovaniaodruhomvporadnínávrhunazastavenieexekúcieanilenvčiastočnomrozsahuúspešná,

v spojení so skutočnosťou, že povinnej nevznikli výdavky za právne zastupovanie v tomto konaní,
súd povinnej ňou uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

64. Oprávnený si uplatnil od povinnej nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti

s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie v rozsahu 100%, a vo výške 56,02 EUR (vrátane
DPH), ktorý pozostáva z 1 úkonu právnej služby v exekučnom konaní za podanie vyjadrenia k návrhu
na zastavenie exekúcie vypočítaného z tarifného základu, ktorým je istina vo výške 1324,74 EUR, a to
vo výške 37,77 EUR vrátane DPH (30,71 EUR + 23 % DPH) a hodnoty jedného režijného paušálu vo
výške 18,25 EUR vrátane DPH (14,84 EUR + 23 % DPH).

65. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o druhom v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému
zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinnej nárok na náhradu trov
exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu (100 %).

V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny suma vymáhanej istiny
vo výške 1324,74 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu
vo výške 61,41 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods.
1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 30,705 EUR, zaokrúhlene 30,71 EUR. V
tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie

za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa
pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže
právny zástupca oprávneného podľa verejne prístupného zoznamu platcov registrovaných pre daň DPH
spravovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republika je platcom dane z pridanej hodnoty, a preto
výsledná suma dôvodného nároku predstavuje sumu vo výške 56,03 EUR (30,71 EUR + 14,84 EUR

+ 23 % DPH vo výške 10,48 EUR). Súd priznal oprávnenému od povinnej nárok na náhradu ďalších
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len rozsahu zodpovedajúcej
uplatnenej výške, t. j. v sume 56,02 EUR, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad
rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto
ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 56,02 EUR vymáhaná v rámci tohto

exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1
Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

66. O podaní povinnom označenom ako: „Opakovaná žaloba o zastavenie exekúcie č.: 30EX 27/21“
zo dňa 18.06.2025, ktoré bolo doručené súdu v exekučnom konaní dňa 19.06.2025 rozhodne súd po

právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.