Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 10, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200176
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1620200176.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XXX, zastúpeného: B. B. D., E., C. C. F. G. H. XXX, proti žalovanej: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o.,
so sídlom Pezinská 56, Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpenej: BK ADVO PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štúrova 884/24, Šaľa, IČO: 51 074 150, o zaplatenie 1 151,65 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 050,33 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.1.2020 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 1 151,65 € titulom náhrady škody za bolesť a náhrady liečebných nákladov. V žalobe uviedol, že
škoda mu vznikla v dôsledku úrazu pádom na vstupnom zľadovatelom schodišti do predajne žalovanej
v meste C., D. XXX, dňa 22.1.2018 v čase okolo 12.15 hod. V predajni hodlal zakúpiť stavebný materiál
– Rigips tmel 5 kg. Na parkovisku predajne zaparkoval svoje osobné vozidlo a zo strany tohto parkoviska
vstúpil na vstupné schodište, vedúce k vstupným dverám do predajne. Na schodišti sa však nachádzala
tenká vrstva ľadu, na ktorom sa pošmykol a spadol. Po príchode do predajne upozornil vedúcu predajne

na svoj úraz a na stav schodišťa a priestoru pred ním a táto následne dala príkaz zamestnancovi A. I.
na zneprístupnenie schodišťa. Žalobca pri páde utrpel podľa lekárskej správy J. K. L. zo dňa 23.1.2018
úraz chrbta a pravého ramena a pravého predkolenia s vytvorením veľkého hematómu pod krížovou
časťou chrbtice. Ďalej žalobca uviedol, že jeho liečba trvala do 18.6.2018, kedy bola podľa predložených
nákupných dokladov o nákupe liečiv ukončená. Podľa lekárskeho posudku J. F. A. o bolestnom zo
16.10.2019, bola diagnóza žalobcu obodovaná na 45 bodov, čo v roku 2018 predstavovalo čiastku
19,08 €/bod, celkom teda sumu 858,60 €. Podľa pokladničných dokladov o nákupe liekov a o iných

liečebných nákladoch, predstavovali tieto náklady čiastku 234,05 €. Náklady na spotrebované pohonné
hmoty predstavovali 59 €. Náhrada za bolesť a náhrada liečebných nákladov teda predstavovala celkom
sumu 1 151,65 €.

2.Žalovanávovyjadreníkžalobeuviedla,ževstupdopriestorovpredajnevC.jemožnýzdvochvchodov
– vchod z parkoviska a vchod smerom od hlavnej brány. Dotknuté schodisko vstupu do predajne, na
ktoré žalobca v žalobe poukazuje, je vždy počas zimného obdobia, ako to bolo aj v období, kedy

malo dôjsť k úrazu žalobcu, označené výstražnou páskou, upozorňujúcou všetkých okoloidúcich, aby
tento vstup nepoužívali z dôvodu šmykľavého povrchu. Okrem zaistenia schodiska lemovanou bielo-
červenou výstražnou páskou, je dané schodisko riadne a zo všetkých strán označené taktiež viacerými
výstražnými značkami nalepenými na schodoch, označujúcimi nebezpečenstvo pádu. Žalovaná má tedaschodisko vždy riadne označené v záujme zabezpečenia ochrany zdravia osôb navštevujúcich jeho
predajňu. Ako dôkaz predkladá súdu fotodokumentáciu vyhotovenú v zimnom období zo začiatku roka
2018 zachytávajúcu dané schodisko. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca navštívil jej predajňu v C.

v dotknutom čase pri viacerých príležitostiach, avšak pri prvom stretnutí oslovil vedúcu predajne len so
slovami: „Posypte si vchod, šmýka sa Vám tu.“ Z daného tvrdenia žalobcu vedúca predajne nevyvodila
záver, že by došlo k úrazu zákazníka, a preto o tomto údajnom incidente nebol spísaný žiadny záznam,
dala však pokyn zamestnancovi, pánovi I., aby okrem výstražných pások umiestnil k danému vchodu aj
žltú prenosnú výstražnú tabuľu s nápisom „Pozor šmýka sa“. Až následne po cca týždni od času, kedy sa

mal podľa údajných tvrdení žalobcu úraz stať, sa žalobca dostavil do jej predajne a dopytoval sa, prečo
sa nezaujíma o zdravotný stav svojho zákazníka. Až z tejto návštevy žalobcu sa dozvedela, že došlo
k úrazu žalobcu a že za vzniknutý stav by mala údajne zodpovedať. Žalovaná mala za to, že žalobca
z predložených dôkazov žiadnym spôsobom nepreukázal, že k jeho úrazu malo dôjsť v jej predajni v C..
Ním predložené pokladničné bloky, či lekárske správy nepreukazujú skutočnosť, kde k úrazu žalobcu
došlo. Taktiež si nie je vedomá porušenia akejkoľvek svojej povinnosti, v dôsledku ktorej by mal byť

založený zodpovednostný vzťah voči žalobcovi za vzniknutú škodu. Žalovaná poukázala na to, že na
vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené tri predpoklady (§ 420 Občianskeho zákonníka: a/
porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Napriek tomu, že žalobca preukázal vznik ujmy na zdraví, nepreukázal
miesto, kde ku vzniku jeho úrazu malo dôjsť a rovnako nepreukázal ani porušenie právnej povinnosti

žalovaného, a preto nie je daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Dávala do pozornosti, že si v celom rozsahu splnila svoju prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415
Občianskeho zákonníka, keď odstavený vchod, kde údajne malo dôjsť k úrazu žalobcu, bol opatrený
výstražnými páskami naznačujúcimi, aby sa tento odstavený vchod nepoužíval. Navyše odstavené
schodisko vstupu bolo opatrené i viacerými výstražnými značkami zobrazujúcimi nebezpečenstvo pádu.

V prípade, že by sa aj údajný úraz stal pred predajňou žalovaného, táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje zavinenie žalovanej, a to ani v jeho najmiernejšej forme – nevedomej nedbanlivosti.
V súvislosti s výškou liečebných nákladov žalovaná popierala niektoré položky vo výške celkom 28,38
€, ktoré žalobca zahrnul vo vyčíslení nákupu liekov, ktoré však podľa jej názoru nesúvisia s liečbou
daného úrazu. Konkrétne Cannaderm v sume 9,25 € zo dňa 10.4.2018, Legalon 70 v sume 5,50 € zo

dňa 10.4.2018, Guajacuran v sume 5,93 € zo dňa 2.5.2018 a Magnerot v sume 7,70 € zo dňa 17.5.2018.
Žalovaná taktiež popierala v celom rozsahu ničím nepodloženú sumu 59 €, ktorú mal žalobca vyčísliť
ako spotrebované pohonné hmoty na dopravu. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania
podporeného aj znaleckým posudkom ustanoveného znalca bolo jednoznačne preukázané, že žaloba
bola podaná dôvodne a teda že utrpel v priestoroch žalovanej úraz, ktorý zavinila žalovaná strana
porušením právnej povinnosti. Preto, tak ako uviedol v žalobe, žiadal súd, aby mu priznal nároky
v súvislosti s predmetným úrazom tak, ako boli špecifikované v žalobe. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel

a zaviazal žalovanú k náhradám v súvislosti so vzniknutým úrazom, ako aj k náhrade trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti so súdnym konaním, v ktorom bol nútený uplatniť svoje práva v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedla, že nepopiera, že žalobca
mohol utrpieť úraz a zraniť sa. Napriek tomu však mala za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná,

a to z viacerých dôvodov. V prvej rovine, čo považovala za najzásadnejšie, je to, že jediným dôkazom,
ktorým sa žalobca snažil preukázať ním tvrdený pád, bol výsluch a svedecká výpoveď pána G.. V
prvom rade svedok pán G. nijakým spôsobom nepotvrdil, že by videl, že by žalobca spadol. Podľa jeho
slov mu mal žalobca len zmiznúť z dohľadu. Pričom svedok sa ani nevyjadril a ani nemohol vyjadriť
k stavu schodiska pred jej predajňou, kde malo dôjsť k údajnému pádu, pretože sedel v aute obďaleč

anikdyzautanevystúpil.VýpovedežalobcuasvedkapánaG.sivpodstatnýchčastiachsvojichvýpovedí
vzájomne protirečia a odporujú. Žalobca vo svojej žalobe a takisto vo svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 20.1.2023 tvrdil, že sa mal podľa vlastných slov údajne pošmyknúť na schodisku, už keď vchádzal
do predajne žalovanej, zároveň podľa žalobcu sa mal svedok pán G. údajne nachádzať v aute vo
vzdialenosti približne 20 m. Naproti tomu pán svedok G. uviedol, že žalobca mu mal „zmiznúť z dohľadu“,

až potom keď mal žalobca vychádzať z predajne žalovanej. Podľa vyjadrení pána G., mal pán G. sedieť
v aute vo vzdialenosti asi len 5 m od vstupu do predajne žalovanej. Okrem týchto dôvodov namietala
dôveryhodnosť výpovede svedka pána G. aj z dôvodu, že pri jeho výsluchu na pojednávaní 20.1.2023
svedokpánG.potvrdil,žepredpojednávanímsasožalobcomstretolaspolunapísalisvedeckúvýpoveď,ktorú následne overili u notára. Podotkla, že svedectvo v písomnej forme bolo spísané vyše 4 roky od
tvrdeného úrazu a až 2 roky po podaní žaloby, z čoho sa tiež javí jeho účelnosť. Je teda zrejmé, že
svedecká výpoveď pána G. nebola poskytnutá nestranne, participoval na nej žalobca a preto žiadala,

aby na ňu súd neprihliadal. Dala do pozornosti, že naopak z výsluchu svedkyne pani M. vyplynulo,
že žalovaná vždy riadne udržiavala a posypávala schodisko, bolo zabezpečené páskou, a to aj v deň
údajného incidentu, zamestnanci tade chodili bez problémov a že pred žalobcom a ani po žalobcom
tvrdenom úraze sa tam nikto nezranil a ani nespadol. Súčasne mala zato, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, aký bol faktický dôvod a príčina tvrdeného pádu a ani údajnú zľadovatelosť schodiska,

nepreukázal ani porušenie akejkoľvek povinnosti z jej strany a ani príčinnú súvislosť medzi uvádzaným
úrazom a porušením povinnosti. Nie je teda zrejmé a ani preukázané, kde žalobca spadol, prečo spadol,
či to náhodou nebolo jeho vlastným zavinením alebo či len zle nestúpil. Ak by bolo bývalo schodisko
zľadovatelé, tak ako to tvrdí žalobca, nie je zrejmé, prečo sa potom žalobca nepridržiaval zábradlia
alebosteny,abypredchádzalpáduamožnejškode.Všetkytietoskutočnostizostávajúdodnesabsolútne
nezodpovedané a nepreukázané a výlučne v hypotetickej rovine aj po vykonanom dokazovaní. V tejto

súvislosti poukázala na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. rozsudok zo dňa 24.4.2012 sp. zn. 3Obo/162/2010, 3Ndob/65/2010, podľa ktorej predpokladom
pre úspešné uplatnenie náhrady škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody,
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom – škodou. Vzniknutá škoda musí
byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen

tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná. Taktiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 15.5.2018 sp. zn. 14Co/123/2015, v zmysle ktorého na priznanie žalovaného nároku nestačí len
pravdepodobnosť, že ku škode došlo, tak ako tvrdila žalobkyňa a aj znalec, ktorý v závere posudku
použilpojem„pravdepodobne“.Prezodpovednosťzaškodusavyžadujenepochybnámierapreukázania
protiprávneho konania a následnej príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a vznikom škody, čo sa

žalobkyni v konaní preukázať nepodarilo. Na základe všetkých týchto skutočností je žaloba v celom
rozsahu nedôvodná a žiadala súd, aby ju v celom rozsahu zamietol a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť
jej trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Z lekárskeho posudku o bolestnom vystaveného dňa 16.10.2019 J. F. A., všeobecnou lekárkou pre

dospelých, vyplýva, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo 22.1.2018, pričom ako príčina poškodenia
na zdraví je uvedený pád na schodoch. V rámci hodnotenia bolestného lekárka uviedla začiatok liečenia
poškodenia na zdraví 23.1.2018 a koniec liečenia k 18.6.2018. Uviedla tieto diagnózy: a/ položka 103d -
pohmoždenie sakrálnej oblasti ťažšieho stupňa s počtom bodov 20, zvýšených o 50 % v zmysle § 9 ods.
5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. na 30 bodov, a to z dôvodu opakovaných punkcií hematómu v sakrálnej

oblasti, b/ položka 113a – pomliaždenie pravého ramena s počtom bodov 15. Spolu lekárka ohodnotila
bolestné na celkový počet 45 bodov.

6. Z vyjadrenia E. M. (nedatovaného), pracovníčky spoločnosti TAMYKO, s.r.o, ktorá v rozhodnom
obdobíposkytovalaslužbyžalovanejvoblastiBOZP,okreminéhovyplýva,ževedúcapredajnežalovanej

jej volala na mobilný telefón. Spomenula si, že jej oznámila udalosť na predajni, ktorá sa týkala
zákazníka, ktorý údajne spadol v priestoroch areálu predajne. Zákazník ju vraj upozornil na to, aby viac
posypala priestory vstupu do predajne, pretože sa šmýka, ale jej nepovedal, že spadol a poranil sa.
Nakoľko nejavil žiadne známky poranenia, tak to neriešila. V tom období bolo veľmi nepriaznivé počasie
a šmýkalo sa v dôsledku sneženia a námrazy. Vedúca upozornila zákazníka, že vstup pre zákazníkov

pravidelne posýpajú.
7. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že v obci D. vlastní chalupu – rodičovský dom. Robili tam
sadrokartónové stropy a chýbal mu tmel, tak išiel do tých stavebnín kúpiť Rigips. Išiel do predajne
schodiskom z južnej strany, schody boli suché a nebolo na nich žiadne označenie. Kúpil Rigips, zaplatil
a išiel preč k autu, ale inými schodmi zo severnej strany. To spravil chybu, lebo z tej strany boli schody

zľadovatelé. Akonáhle stúpil na prvý schod, tak bol hneď na chrbte, horko ťažko sa pozviechal a vrátil sa
do predajne. Hneď išiel za predavačom, bol to nejaký pán I. a povedal mu, aby tie schody posypal alebo
ich označil, aby tade ľudia nechodili. Na to mu odvetil, že tie schody bývajú označené, ale zákazníci to
vždycky zhodia alebo odtrhnú. Povedal mu, aby to riadne a zodpovedne zabezpečili, nech tam napríklad
dajú železné rohože. Vchod do predajne nebol uzamknutý, keby bol uzamknutý, tak by sa tam nedostal.

Potom išiel naspäť k autu a následne autom do skladu pre ten tovar. Chrbát ho bolel „sakramentsky“, ale
k doktorovi išiel až ďalší deň, a to na chirurgiu do C.. Po týždni sa zastavil v predajni a vedúcej povedal,
že ju ani nezaujíma, či žije alebo nežije? Vedúca mu ponúkla, že mu môže poskytnúť 100 €. On jej
povedal, že nevie, či to bude dosť, až keď sa vylieči, až potom sa môže o tom baviť. Ešte jej navrhol, žetaký obchod má predsa poistenie proti úrazom zákazníka, že by sa to mohlo vyplatiť z poistenia. Vedúca
sa však k tomu veľmi nemala, keďže vedela, že pochybili a nemali riadne zabezpečené schodisko. Jeho
liečba skončila až 18.6.2018. Ďalej žalobca upresnil, že vchod, cez ktorý vstúpil do predajne, je hlavným

vchodom pre zákazníkov. Je tam ešte jeden vchod pre zamestnancov a to z boku, ku ktorému vedie
rampa. Stalo sa to v januári, približne o 12:15. Počasie bolo také, že mrzlo a cez deň sa to rozpustilo,
taktiež snežilo. Slnko svietilo len z južnej strany, preto schodisko z tej strany, odkiaľ išiel do predajne,
už bolo rozmrznuté a suché a schodisko zo severnej strany, po ktorom vychádzal z predajne, ešte
zamrznuté, keďže tam slnko nesvietilo. Schodisko nebolo nijako zabezpečené, keby tam bola páska,

musel by ju podliezať alebo preskočiť. Po úraze chodieval ešte na rehabilitácie a cvičenia a trvalo to až
do 6. mesiaca. Následky má doteraz.

8.SvedokJ.G.vrámcisvojevýpovedeuviedol,žežalobcudobrepozná,súpriateliaasusediazchalupy.
On sa v ten deň chystal na D. k mamke a išiel na autobus. Stretol náhodou A., ktorý pri ňom zastavil
autom, že ho zoberie. Išiel nakupovať nejaký materiál do stavebnín STAVMAT. Prišiel tam, odstavil auto

na parkovisku oproti hlavnému vchodu. Pýtal sa ho, či mu má pomôcť, odvetil mu že nie, tak zostal
sedieť v aute. Cez okno ho videl ako vchádzal ľavým schodiskom do vchodu a keď sa vracal proťajším
schodiskom z predajne s papierom v ruke, tak mu zrazu zmizol. Tak vedel, že asi spadol. Keď sa postavil
s tým papierom, čo mal v ruke, vrátil sa do predajne a potom si pamätá už len to, že sa vrátil do auta
a išiel si vybrať do skladu materiál, ktorý mal zaplatený. V rámci odpovedí na otázky svedok doplnil, že

vie o dvoch vchodoch do predajne. Ten, ktorý spomenul, považuje za hlavný. Potom je tam aj bočný
vchod z rampy, ktorý ale býva zamknutý. Bol potom v predajni znovu o niekoľko dní a ten bočný vchod
bol označený páskou. Hlavný vchod však v čase incidentu nebol označený páskou, nebola tam žiadna
zábrana a či tam bola nejaká tabuľka, to nevedel, z auta si to nevšimol. Spomenul si, že v ten deň
mrzlo. K pádu žalobcu ešte doplnil, že vyšiel z predajne a po dvoch schodoch mu zmizol, zosunul sa

na schodoch. Po incidente mu žalobca hovoril, u akých všetkých doktorov bol a že mu to neprechádza.
Takto sa sťažoval okolo pol roka, že to cíti. V súvislosti s týmto sporom sa stretli len ohľadne písomnej
výpovede. Bavili sa o tom, či je ochotný svedčiť pred súdom. Povedal mu, že momentálne nie je v takom
zdravotnom stave. Nejako to spolu napísali a potom to nechali u notára overiť.

9. Svedkyňa J. H. M. v rámci svoje výpovede uviedla, že žalobcu pozná, chodil občas do ich predajne
ako zákazník. Ona je zamestnankyňou žalovanej, robí vedúcu pobočky v C.. Čo ona pamätá, pán B. bol
u nich ako zákazník, pýtal sa kolegu nejaké informácie ohľadom materiálu. Odišiel od nich z predajne
a po chvíli sa vrátil s tým, že si majú dať do poriadku schody, lebo na nich spadol. M. mu oznámil, že oni
majú v zime 2 vchody a vchádza sa tým bočným vchodom, že prečo nešiel týmto vchodom. Následne

sa išiel zamestnanec presvedčiť, či pri hlavnom vchode sú pásky zachované, tá páska bola pretrhnutá,
dal to do poriadku a vec tak bola viac menej v poriadku. Prešiel asi týždeň a pán B. prišiel do predajne
znovu, že u nich spadol a že musel chodiť kvôli tomu k lekárovi až do C.. Pýtal sa, či mu neposkytnú
kompenzáciu aspoň za cestu, čo vždy meria do C., teda na benzín. Vedia, že spadol, nič vážne sa však
nestalo, inak by to riešili. Pokiaľ ide o náhradu škody, ona mu povedala, že žiadne také peniaze nemá

atakútovecnemôžeaneviepreňhospraviť.Potomužžalobcuohľadnetejtozáležitostinevidela.Vrámci
odpovedí na otázky svedkyňa doplnila, že tam majú dva vchody a v zimnom období používajú len ten
bočný, ktorý je z vymývaného betónu. Majú tam aj označenie, aby zákazníci v zime používali tento bočný
vchod. V zimnom období schody vždy posypú soľou. Pokiaľ ide o hlavný vchod, dávajú tam v zime
pásky, aby sa nepoužíval. Pásky sú tam vždy, bolo to zabezpečené ako každý iný deň, avšak nechodia

kontrolovať po každom zákazníkovi, či je páska pretrhnutá alebo nie. Zákazníci sú však veľmi nevšímaví.
Hlavné vchodové dvere neboli zamknuté, keďže tam chodia aj oni, keď si kontrolujú dochádzku.

10. Súd nevykonal výsluch ďalších zamestnancov žalovanej, keďže takýto postup považoval za
nehospodárny. K okolnostiam na predmetnej prevádzke v čase pádu žalobcu bola totiž podrobne

vypočutá vedúca predajne svedkyňa M.. Výsluch svedkyne E. M. súd nevykonal preto, že nebola v čase
pádu žalobcu prítomná na predajni žalovanej a akékoľvek vedomosti o tejto udalosti mala získané len
od svedkyne M..

11. Súd na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca J. J. N., z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvia úrazová chirurgia, ktorého úlohou bolo zodpovedať nasledovné
otázky: 1/ uviesť, aké konkrétne poranenia utrpel žalobca dňa 22.1.2018 a zároveň aj možný
mechanizmus vzniku týchto poranení a ich možnú príčinu, 2/ či mohlo dôjsť k takýmto poraneniam
žalobcu v dôsledku ním opísaného pádu na šmykľavom a zľadovatelom schodisku pred predajňoužalovanej, 3/ akú dobu liečenia si vyžiadali poranenia žalobcu zo dňa 22.1.2018, 4/ vykonať bodové
hodnotenie bolesti vzniknutej žalobcovi v dôsledku jeho poranení zo dňa 22.1.2018, 5/ vyjadriť sa
k dôvodnosti bodového hodnotenia bolesti žalobcu v lekárskom posudku J. F. A. zo dňa 16.10.2019.

Znalec pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v kontexte úrazu, ktorý sa stal 22.1.2018, vychádzal
výhradne z údajov uvedených v dostupnej zdravotnej dokumentácii, ktorá bola vypracovaná od
23.1.2018 do 15.2.2018 (č.l. 7 spisu).

12. V odpovedi na prvé dve otázky znalec uviedol, že v rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie

v súvislosti s úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 22.1.2018, bolo možné identifikovať dve poranenia
zachytené v náleze zo dňa 23.1.2018. V prvom rade to bolo pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti,
ktoré bolo následne komplikované vznikom hematómu (zakrvácania do tkanív), ktorý bol opakovane
(4x) odsávaný. Druhým poranením bolo pomliaždenie oblasti pravého ramena. Znalec skonštatoval, že
tieto poranenia mohli vzniknúť mechanizmom, ktorý žalobca popísal vo svojej výpovedi. Vychádzajúc
z výpovede žalobcu, svedka J. G. a lekárskej správy z 23.1.2018, znalec uviedol nasledujúcu sekvenciu

úrazového deja a pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení žalobcu pri predmetnom úraze. Žalobca
vychádzal z predajne po exteriérovom schodisku. Podľa žalobcu bola na povrchu schodov vrstva
ľadu, na ktorej sa pošmykol. Vzhľadom na smer pohybu, pravdepodobným mechanizmom pádu bola
strata rovnováhy v dôsledku pošmyknutia sa na klzkom povrchu schodov a pád v smere pohybu
dole schodmi na zadnú časť tela. Pri páde poškodený pravou driekovo-krížovou oblasťou narazil

na schodisko (pravdepodobne hranu schodu), čím došlo k vzniku pomliaždenia a hematómu pravej
driekovo-krížovej oblasti. Pri páde sa žalobca pravdepodobne snažil inštinktívne zachytiť alebo stlmiť
pád pravou hornou končatinou, pričom oblasťou pravej hornej končatiny narazil na schodisko, čím došlo
k vzniku pomliaždenia oblasti pravého ramena. Toto mohlo vzniknúť dvoma mechanizmami: a/ priamym
nárazom oblasti pravého ramena na teleso schodov (pravdepodobnejšia možnosť), b/ nepriamym

mechanizmom, pri ktorom žalobca spadol na pravú ruku. Všetky dokumentované poranenia žalobcu boli
lokalizované na pravej strane tela, čo je konzistentné s mechanizmom pádu na pravú zdanú stranu tela.

13. V odpovedi na tretiu otázku znalec uviedol, že podľa jeho názoru, žalobca pri úraze zo dňa
22.1.2018, vzhľadom na prítomnosť hematómu, utrpel pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti chrbtice

vpravoťažšiehostupňa.Dĺžkaliečbytakéhotopomliaždeniasapohybujevintervale6-8týždňov.Žalobca
pritom udával dĺžku liečby 5 mesiacov. V súvislosti s touto diskrepanciou znalec poukázal na to, že
v rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je prítomné žiadne relevantné medicínske zdôvodnenie
dĺžky liečby v trvaní 5 mesiacov. Výrazný vplyv na dĺžku liečby však mohol mať aj predúrazový
stav driekovo-krížovej oblasti chrbtice, t.j. rozsah degeneratívnych zmien driekovo-krížového prechodu

chrbtice. Orientačný rozsah týchto zmien bolo možné zistiť röntgenologickým vyšetrením, ktoré ale
nebolo realizované. Znalec však poukázal na to, že v rámci spektra liekov, ktoré žalobca v súvislosti
s úrazom podľa svojich tvrdení užíval, sú aj lieky, ktoré sa často v klinickej praxi používajú práve pri
liečbe bolestivých stavov pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice (Pregabalin, Milgamma). V dôsledku
absencie röntgenologického vyšetrenia mohlo byť taktiež prehliadnuté aj menej závažné poranenie

skeletu typu praskliny, ktorého dĺžka liečby je dlhšia. Pomliaždenie oblasti pravého ramena bola menej
závažným poranením a spôsobovalo žalobcovi menej závažné problémy. Keďže jediná zmienka o ňom
je len v lekárskej správe z 23.1.2018 a nie sú zaznamenané ani signifikantnejšie problémy v súvislosti
s týmto poranením, predpokladaná dĺžka jeho liečby bola podľa znalca 2 až 4 týždne.

14. Znalec taktiež uviedol, že v zozname liečiv, ktoré mal žalobca v súvislosti so spomínanými
poraneniami užívať, sú uvedené aj liečivá, ktoré sa v rámci klinickej praxe liečby pomliaždení muskulo-
skeletálneho aparátu nepoužívajú. Konkrétne ide o H. A. (používa sa pri chorobách žilového systému),
Pregabalin (typicky sa používa pri liečbe tzv. neuropatickej bolesti), Enelbin 100 (cievy rozširujúce
liečivo),Sulfasalazin(protizápalovéliečivopoužívanépriliečbezápalovýchochoreníčrevaazápalového

ochorenia kĺbov reumatického pôvodu), Cannaderm A (lokálny kozmetický prípravok), Magnerot
(používa sa pri poruchách svalovej a srdcovej činnosti spôsobenej nedostatkom horčíka), Legalon 70
(liečba ochorení pečene), Septonex (lokálne antiseptikum), Transpore (náplasť).

15. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie bolesti, znalec sa v plnom rozsahu stotožnil s jej hodnotením

uvedenom v lekárskom posudku J. F. A. zo dňa 16.10.2019, ktoré považoval za relevantné a dôvodné,
t.j. 45 bodov.
16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

21. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,

kto ich vynaložil.

22.Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho

posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

26. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

27. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 434/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/204 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.

29. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,

c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

30. Žalobca sa v konaní s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal voči žalovanej

náhrady škody na zdraví, tvrdiac, že mu vznikla v dôsledku úrazu zo dňa 22.1.2018, kedy spadol na
vstupnom zľadovatelom schodišti do predajne žalovanej nachádzajúcej sa v meste C., G. D. O. P. XXX.
Konkrétne požadoval sumu 858,60 € titulom bolestného a zvyšných 283,05 € titulom náhrady účelných
nákladov spojených s jeho liečením.31. Z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že základným predpokladom
zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti zo strany škodcu. Za takéto porušenie

právnej povinnosti možno považovať aj nesplnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na
konkrétne okolnosti tak, aby nezapríčinil vznik škody, pričom jeho použitie prichádza do úvahy v
prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje. Zakladá tzv. preventívnu povinnosť každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku

škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Je teda všeobecnou povinnosťou každého
počínať si v konkrétnej situácii pozorne a obozretne, aby nespôsobil škodu nielen inému, ale ani svojej
vlastnej osobe. Porušenie preventívnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka má za
následok vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak sú súčasne
splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky, t. j. existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou
a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu.

32. Z výpovedí žalobcu a svedka G. mal súd preukázané, že žalobca dňa 22.1.2018 približne o 12:15
hod. spadol na schodisku pred hlavným vchodom do predajne žalovanej na D. XXX H. C., a to keď sa
vracal z predajne po schodisku z jeho severnej strany. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že svedok G. nevidel,
že žalobca spadol a podľa jeho slov mu mal len „zmiznúť z dohľadu“, s týmto jej tvrdením sa nemožno

stotožniť.SvedokG.totižvýslovneuviedol,žežalobcuvidelsavracaťschodiskomzpredajnespapierom
v ruke a zrazu mu zmizol z dohľadu, tak vedel, že spadol, následne sa žalobca zdvihol a vrátil sa
do predajne. Z uvedeného je nepochybné, že svedok opísal pád žalobcu. Žalobca svedkovi „zmizol
z dohľadu“ zjavne len preto, že v predmetnej časti schodiska bolo zábradlie a múrik z tehál (viď fotografie
doložené žalovanou na č.l. 48-49 spisu), spoza ktorého ho mohol svedok dobre vidieť, až keď sa po

páde zdvíhal. Pokiaľ žalovaná bola toho názoru, že výpoveď svedka G. v tomto konaní je nevierohodná,
majúc za to, že na nej participoval žalobca, súd uvádza, že z výpovede uvedeného svedka je zrejmé, že
v súvislosti s týmto sporom sa so žalobcom síce stretol, ale iba pred spísaním vyjadrenia z 31.10.2022
(označeného ako „Svedectvo“, majúceho však len povahu čestného vyhlásenia), kedy sa rozprávali
o tom, či je ochotný svedčiť pred súdom. Z výpovede svedka nijako nevyplynulo, že by ho žalobca

ovplyvňoval pred jeho výsluchom. Uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodzovať ani z vyjadrenia svedka,
že nejako to vyhlásenie (z ktorého súd napokon v konaní ani nevychádzal, keďže vykonal výsluch) spolu
napísali. Je potrebné zdôrazniť, že svedok Nečas počas svojho výsluchu pôsobil presvedčivo, celý čas
bol pokojný, vypovedal s istotou a plynule, pričom ochotne odpovedal na množstvo otázok (dokopy až
17) právneho zástupcu žalovanej. Súd preto jeho výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú.

33. Súd nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať ani o pravdivosti výpovede žalobcu, že k jeho pádu
na schodisku došlo v dôsledku pošmyknutia sa na zľadovatelom povrchu tohto schodiska, a to na jeho
severnej strane, po ktorej vychádzal z predajne. Existenciu námrazy v deň pádu žalobcu totiž potvrdil aj
svedok G., pričom žalobca logicky vysvetlil, prečo bolo schodisko šmykľavé len z tejto severnej strany

– slnko na túto stranu schodiska dovtedy nesvietilo. Pravdivosti výpovede žalobcu, že sa pošmykol
na zľadovatelých schodoch nasvedčuje aj výpoveď svedkyne M., ktorá uviedla, že žalobca odišiel
zpredajneapochvílisavrátilstým,žesimajúdaťdoporiadkuschody(posypaťich),lebonanichspadol.
Taktiež z písomného vyjadrenia E. M. vyplýva, že jej svedkyňa M. povedala, že zákazník (žalobca)
ju upozornil na to, aby viac posypala priestory vstupu do predajne, pretože sa šmýka. Na uvedené

upozornenie by žalobca nemal žiaden rozumný dôvod, keby celé schodisko bolo riadne udržiavané
(teda nebolo zľadovatelé), alebo keby na ňom spadol len preto, že zle stúpil. Súd mal pritom z výpovedí
žalobcu a svedka G. za preukázané, že žalobca mal v čase pádu obutú riadnu obuv a nemal žiadne
problémy s pohybom. Pokiaľ svedkyňa M. vo svojej výpovedi uviedla, že celé schodisko bolo určite
priechodné a posypané soľou, súd jej výpoveď v tejto časti vyhodnotil ako nevierohodnú. Jednak preto,

že išlo len o všeobecné vyjadrenie svedkyne v tom zmysle, že v zimnom období je tomu tak vždy,
teda bez toho, aby sa vedela vyjadriť k skutočnému stavu schodiska k predmetnému dňu (svedkyňa
len poukazovala na to, že tade chodili aj skladníci, ktorí vždy pred otváracou dobou musia schodisko
upraviť), a tiež so zreteľom na jej zamestnanecký vzťah k žalovanej, navyše v pozícii vedúcej tejto
predajne, nepochybne nesúcej svoj diel zodpovednosti za bezpečný prístup zákazníkov do predajne.

34. Kým žalobca a svedok G. vo svojich výpovediach tvrdili, že schodisko nebolo zabezpečené žiadnou
páskou, ani inou zábranou, svedkyňa M. uviedla, že tam páska bola, tak ako obvykle v zimnom období,
len bola pretrhnutá, zákazníci sú totiž veľmi nevšímaví, pričom oni nechodili kontrolovať po každomzákazníkovi, či je páska pretrhnutá alebo nie. Fotografie doložené žalovanou, na ktorých sú pred
schodiskom z obidvoch strán pásky a na niektorých schodoch drobné značky (podľa žalovanej má ísť o
výstražné značky zobrazujúce nebezpečenstvo pádu) nepreukazujú, že tam tieto pásky a značky boli aj

v čase pádu žalobcu, keďže na fotografiách nie je dátum a mohli tak byť urobené aj dodatočne. Nakoľko
existenciu spomínaných výstražných značiek na schodoch netvrdila ani svedkyňa M., súd nemal dôvod
neveriť výpovedi žalobcu, že na schodoch v tom čase žiadne takéto označenie nebolo. Bez ohľadu na
to, či na predmetnom schodisku pásky v čase pádu žalobcu vôbec neboli (ako uviedol žalobca a svedok
G.), alebo boli, ale pretrhnuté predchádzajúcimi zákazníkmi (ako uviedla svedkyňa M.), súd dospel

k záveru, že žalovaná v danom prípade porušila prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka (každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví ...), pretože o takéto
porušenie zo strany žalovanej by išlo nepochybne aj v prípade existencie stavu opísaného svedkyňou
M., t.j. že žalovaná v deň úrazu žalobcu síce šmykľavé, zľadovatelé schodisko mala označené páskami,
ale i napriek vedomosti, že zákazníci zvyknú pásky pretrhnúť, na predchádzanie pošmyknutiu sa
zákazníkov na predmetnom schodisku neboli prijaté dostatočné opatrenia. Na zabránenie samotného

vstupu zákazníkov na toto schodisko sa pritom núkalo jednoduché riešenie, a to pred pásky a schodisko
umiestniť aj tabuľku s jasným upozornením, z ktorého by bolo zrejmé, že tento vchod je uzamknutý
a je treba použiť iný. Za týchto okolností by žiadneho zákazníka nenapadlo pásku odtrhnúť, či inak
prekonávať. Žalovaná tak neurobila a rezignovala dokonca aj na riadnu kontrolu toho, či sú pásky na
schodisku stále umiestnené. Podľa tvrdenia svedkyne M. totiž v ten deň zamestnanec išiel skontrolovať

pásku až po upozornení žalobcu, ktorý (ako mal súd bezpečne preukázané) sa tesne predtým na
tomto zľadovatelom schodisku pošmykol a spadol. Pošmyknutiu sa zákazníka na schodisku sa dalo
samozrejme zabrániť aj riadnym udržiavaním celého schodiska, t.j. jeho pravidelným posypovaním
soľou.Akoužsúdskonštatovalvyššie,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeminimálnesevernáčasť
schodiska, po ktorej sa žalobca vracal z predajne, nebola v uvedený deň dostatočne udržiavaná, teda

riadne posypaná soľou. Bezpečnosť schodiska mohla žalovaná už v tom čase zabezpečiť aj položením
železných rohoží (tzv. škrabákov) na schody. Žalovaná tak ale urobila až po úraze žalobcu. Žalovaná
síce tvrdila, že v zime majú pre zákazníkov určený len bočný vchod z rampy, hlavný vchod do predajne
však v deň pádu žalobcu nechala pre zákazníkov otvorený (hoci jej nič nebránilo ho uzamknúť), z čoho
je zjavné, že v tom čase ani nemala záujem nebezpečný stav na schodisku zodpovedne riešiť.

35. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pri spomínanom páde na schodisku pred predajňou žalovanej
si udrel chrbát. Z lekárskej správy z chirurgickej ambulancie zo dňa 23.1.2018 vyplýva, že žalobca
deň po úraze uviedol, že v dôsledku pádu na schodoch má bolesti chrbta a pravého ramena, v noci
sa budil na bolesti. Lekár pri vyšetrení zistil žalobcovi hematóm, oderku v LS prechode, palpačnú

bolestivosť. Zo znaleckého posudku znalca J. J. N., D., opierajúceho sa o lekárske správy z vyšetrení
žalobcu po úraze, mal súd preukázané, že žalobca v súvislosti s úrazom zo dňa 22.1.2018 utrpel
pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého ramena. Znalec
skonštatoval, že uvedené poranenia mohli vzniknúť mechanizmom, ktorý žalobca popísal vo svojej
výpovedi, t.j. v dôsledku jeho pádu na šmykľavom a zľadovatelom schodisku pred predajňou žalovanej.

Pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení žalobcu znalec popísal tak, že pri páde poškodený pravou
driekovo-krížovou oblasťou narazil na schodisko (pravdepodobne na hranu schodu), čím došlo k vzniku
pomliaždenia a hematómu pravej driekovo-krížnej oblasti a pravdepodobne sa tiež snažil inštinktívne
zachytiť alebo stlmiť pád pravou hornou končatinou, pričom ňou narazil na schodisko, čím došlo k vzniku
pomliaždenia pravého ramena. Z vyššie uvedenej výpovede žalobcu v spojení so spomínanými závermi

znaleckého posudku tak mal súd mimo rozumných pochybností preukázané, že predmetné poranenia,
t.j. pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie pravého ramena,
žalobcovi vznikli v dôsledku jeho pádu dňa 22.1.2018 na šmykľavom, zľadovatelom schodisku pred
vstupom do predajne žalovanej.

36. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca v konaní preukázal existenciu
všetkých zákonných predpokladov pre zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
žalovanou (žalovaná neprijala dostatočné opatrenia na predchádzanie pošmyknutiu sa zákazníkov
na predmetnom schodisku, či už zabránením samotného vstupu na schodisko alebo jeho riadnym

udržiavaním pre prípad, že by k vstupu zákazníkov na schodisko predsa len došlo), existenciu škody
na zdraví žalobcu (pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa a pomliaždenie
pravého ramena), príčinnú súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti žalovanej a poškodením
zdravia žalobcu (spomínané poranenia žalobcovi vznikli v dôsledku pádu na šmykľavom, zľadovatelomschodiskupredvstupomdopredajnežalovanej)anapokonajzavineniežalovanej,atovoformevedomej
nedbanlivosti (žalovaná nepochybne vedela, že na šmykľavých, zľadovatelých schodoch môže dôjsť
k pošmyknutiu zákazníka, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že k nemu nedôjde).

37. V zmysle Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú okrem iného aj
bolesti poškodeného (§ 444) a tiež účelné náklady spojené s liečením, a to tomu, kto ich vynaložil (§
449 ods. 1 a 3).

38. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť sú upravené osobitným zákonom č.
437/2004 Z.z. V zmysle tohto zákona sa bolesťou rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe tohto
zákona. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
ohodnotila v lekárskom posudku. V danom prípade posudzujúca lekárka J. F. A. v lekárskom posudku

zo dňa 16.10.2019 v súvislosti s predmetným úrazom žalobcu určila tieto diagnózy: 1/ položka 103d –
pohmoždenie sakrálnej oblasti ťažšieho stupňa s počtom bodov 20, pričom toto hodnotenie zvýšila o 50
% na 30 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z., a to z dôvodu bolestivejšieho
spôsobu liečby s poukazom na opakované punkcie hematómu v sakrálnej oblasti, 2/ položka 113a –
pomliaždenie pravého ramena s počtom bodov 15. Celkovo tak ohodnotila bolesť žalobcu spôsobenú

mu predmetným úrazom na 45 bodov. K rovnakému záveru ohľadom bodového hodnotenia bolestného
dospel aj znalec J. J. N., D. v znaleckom posudku zo dňa 26.1.2024. Pochybnosti žalovanej o správnosti
bodového hodnotenia bolestného v lekárskom posudku sa tak ukázali ako neopodstatnené.

39. Výška náhrady za bolesť sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. určuje sumou 2 %

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
VýškunáhradyzabolesťpodľaspomínanéhoustanoveniazákonaustanovujeMinisterstvozdravotníctva
Slovenskej republiky opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením

oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V zmysle opatrenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2018 č. S05091-2018-OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018, ktoré bolo
vyhlásené v zbierke zákonov pod č. 152/2018, bola výška náhrady za bolesť na rok 2018 (kedy žalobcovi
vznikol nárok na jej náhradu) za jeden bod v sume 19,08 €. Pri počte bodov 45 tak žalobcovi v súvislosti

s predmetným úrazom vznikol voči žalovanej nárok na náhradu za bolesť (na bolestné) v sume 859 € (po
zaokrúhlení sumy 858,60 € na celé najbližšie € nahor v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z). Súd
viazaný petitom žaloby však z titulu bolestného mohol žalobcovi priznať len ním požadovaných 858,60 €.
40.Titulomnáhradyúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsliečenímporanenívzniknutýchžalobcovi
v dôsledku predmetného úrazu v zmysle § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil

celkom sumu 293,05 €. Z toho sumu 59 € predstavovali náklady na spotrebované pohonné hmoty
na dopravu. Žalovaná túto sumu v celom rozsahu popierala ako ničím nepodloženú. Vzhľadom na to,
že žalobca na preukázanie vynaloženia nákladov na pohonné hmoty nedoložil súdu žiadne dôkazy,
súdu neostalo iné, len žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. Zvyšných 234,05 € podľa tvrdení
žalobcu predstavovali náklady na lieky, resp. iné liečebné náklady vynaložené v súvislosti s liečením

predmetných poranení v období od 13.3.2018 do 26.6.2018. Žalobca v uvedenej spojitosti predložil súdu
doklady o vynaložení týchto nákladov, pričom žalovaná popierala ich časť, tvrdiac, že niektoré lieky (na
ktoré poukázal aj znalec v znaleckom posudku) sa na liečbu pomliaždenia muskuloskeletálneho aparátu
nepoužívajú. Vychádzajúc zo záverov znalca tak v rámci liečiv vyplývajúcich z predložených dokladov
išlo konkrétne o Vessel Due (používa sa pri chorobách žilového systému) v cene 26,86 € (10,65 € +

10,80 € + 5,41 €), Pregabalin (používa sa pri liečbe tzv. neuropatickej bolesti) v cene 0,02 €, Enelbin
100 (cievy rozširujúce liečivo) v cene 2,24 €, Magnerot (používa sa pri poruchách svalovej a srdcovej
činnosti spôsobenej nedostatkom horčíka) v cene 7,70 €, Transpore (náplasť) v cene 2,10 € (0,70 € +
1,40 €) a Septonex AE (lokálne antiseptikum) v cene 3,40 €. Celkovo sa tak liečby pomliaždení žalobcu
vzniknutých mu pri predmetnom úraze netýkali uplatnené náklady v sume 42,32 €. Aj v časti tejto sumy

preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Znalec v rámci skupiny liečiv, ktoré sa nepoužívajú pri liečbe
pomliaždenia muskuloskeletálneho aparátu, uviedol aj Sulfasalazin (používa sa pri liečbe zápalových
ochorení čreva a kĺbov reumatického pôvodu), Cannaderm A (lokálny kozmetický prípravok) a Legalon
70 (používa sa na liečbu ochorení pečene). Náklady vynaložené na ich kúpu však žalobca uhradiťnežiadal – na predmetnom pokladničnom bloku ich totiž vyškrtol). Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe
namietalaajliekGuajacuranvcene5,93€,zozáverovznaleckéhoposudkuvyplynulo,žetentolieksapri
liečbe takýchto pomliaždení používa. Žalobcovi preto vznikol nárok na úhradu nákladov vynaložených

na jeho kúpu. Vynaloženie zvyšnej časti uplatnených nákladov na lieky, resp. iných liečebných nákladov
žalobcom v súvislosti s liečením jeho poranení vzniknutých mu pri predmetnom úraze v celkovej sume
185,80 € (234,05 € - 42,32 € - 5,93 €) bolo v konaní nesporné, keďže žalovaná v tejto časti skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprela. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi titulom náhrady
nákladov spojených s liečením predmetných poranení sumu 191,73 € (185,80 € + 5,93 €). Celkovo tak

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 050,33 € (858,60 € + 191,73 €).

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. V prejednávanej veci bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 151,65 €. Žalobca mal úspech

v časti sumy 1 050,33 €, v ktorej bolo jeho žalobe vyhovené, čo predstavuje 91,2 % z predmetu konania.
Vo zvyšnej časti týkajúcej sa sumy 101,32 €, v ktorej bola žaloba zamietnutá (8,8 % z predmetu konania),
bola úspešná žalovaná. Celkovo tak bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému sú priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,4 % (91,2 – 8,8). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).