Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 33C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623200953.5

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. , zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát, Radlinského 51, 811 07
Bratislava, IČO: 42 267 153, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr.
Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese

F., obec G., katastrálne územie G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom
F., katastrálny odbor ako: - pozemok parcely registra „H.“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2,
druh pozemku orná pôda, - pozemok parcely registra „H. parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2,
druh pozemku vinica, - pozemok parcely registra „H.“ parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh
pozemku orná pôda, - pozemok parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh
pozemku orná pôda o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 16.05.2023 sa žalobkyňa domáhala určenia,
že neexistuje právo žalovanej na plnenie podľa darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.04.2022 medzí
žalobkyňouakodarkyňouažalovanouakoobdarovanou,predmetomktorejjeprevodvlastníckehopráva

k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/X na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese F., obec G.,
katastrálneúzemieG.,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXvedenomOkresnýmúradomF.,katastrálny
odbor ako pozemok parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m3, druh pozemku
orná pôda, pozemok parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku
vinica, pozemok parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m3, druh pozemku orná
pôda, pozemok parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m3, druh pozemku orná

pôda, o ktorej koná Okresný úrad F., katastrálny odbor pod číslom I.- XXXX/XXXX a to z dôvodu, že
predmetná darovacia zmluva je neplatná podľa § 39 a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň žiadala náhradu trov konania. Uviedla, že konanie o návrhu na vklad darovacej zmluvy do
katastra nehnuteľnosti I./XXXX zatiaľ nebolo skončené, nakoľko žalobkyňa požiadala o zastavenie
konania, na základe čoho je konanie k dňu podania žaloby prerušené. Podanie žaloby odôvodnila
tým, že v darovacej zmluve, ktorú strany sporu uzavreli, nie je naplnený pojmový znak bezodplatnosti

darovania v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v článku II. ods. 2.2 zmluvy sa uvádza, že
darca daruje nehnuteľnosť obdarovanému a obdarovaný nehnuteľnosť s vďakou prijíma a v ods. 2.3 sa
ďalej uvádza, že obdarovaný sa zároveň zaväzuje zabezpečiť darcu pre prípad núdze, choroby, staroby
alebo iného stavu vyžadujúceho pomoc obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru a tiež sa
zaväzuje obdarovaný znášať náklady darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať
mu nevyhnutú pomoc spojenú s doopatrovaním vo vysokom veku. Z uvedeného ods. 2.3 darovacej

zmluvy v kontexte s ods. 2.2 darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaný nadobúda dar za záväzok
poskytnúť darcovi viaceré plnenia nesporne majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch. Záväzokobdarovaného zabezpečiť darcovi pre prípad núdze, choroby, staroby, alebo iného stavu finančnú alebo
inú pomoc, znášať náklady darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, náklady na ubytovanie a poskytovať
mu nevyhnutnú pomoc spojenú s doopatrovaním vo vysokom veku nepochybne predstavuje formu

protiplnenia, ktorého prostredníctvom sa má darcovi dostať od obdarovaného majetkový ekvivalent za
poskytnutý dar. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že nie je naplnená podmienka
bezodplatnosti darovacej zmluvy ako jedna z podstatných náležitosti darovacej zmluvy a preto darovacia
zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň tvrdila, že nie je naplnená ani
podmienka slobody vôle obdarovať ako ďalšia z podstatných náležitosti darovacej zmluvy a preto

darovacia zmluva je neplatná aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že
darovacia zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu, bola uzavretá pod nátlakom. Žalobkyňa darovaciu
zmluvu uzavrela pod psychickým nátlakom žalovanej zneužívajúc pritom dlhodobo nepriaznivý fyzický
a psychický zdravotný stav žalobkyne spôsobený dlhodobo narušenými rodinnými vzťahmi a nedobrým
zaobchádzaným v rámci spoločného bývania so žalovanou. Žalobkyni v období krátko po uzavretí
darovacej zmluvy bola diagnostikovaná výrazná podvýživa 39,5 kg telesnej hmotnosti, strata väčšiny

zubov, pocity úzkosti a depresie, ako dôsledok psychickej záťaže spôsobenej rodinnými problémami, čo
malo nesporne vplyv na podvolenie sa psychickému nátlaku žalovanej na uzavretie darovacej zmluvy.
Následne sa žalobkyňa po uzavretí darovacej zmluvy odsťahovala zo spoločného bývania so žalovanou,
bezprostredne po odsťahovaní sa bývala istý čas u svojej bývalej nevesty pani F. B., aktuálne žije
žalobkyňa v domove sociálnych služieb, nakoľko nemá kde inde bývať, pričom všetky výdavky na

bývanie, na starostlivosť o seba vrátanej zdravotnej starostlivosti, si hradí sama bez akejkoľvek pomoci
žalovanej. Zároveň žalobkyňa po odsťahovaní sa zo spoločného bývania podala dňa 16.04.2022 na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava IV trestné oznámenie na žalovanú, ktoré žiaľ bolo
odmietnuté z dôvodu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby. Pokiaľ by sa však v konaní nepreukázala taká intenzita nátlaku na

vôľu žalobkyne, ktorá by mohla byť kvalifikovaná ako vada spôsobujúca absolútnu neplatnosť právneho
úkonu darovacej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa má za to že na
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka postačí
už samotná skutočnosť, že nedošlo k naplnenie pojmového znaku bezodplatnosti darovania. Určenia, že
právo žalovanej na plnenie z darovacej zmluvy neexistuje, nie je dané, sa dovoláva s odôvodnením, že

žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy nie je po 01.07.2016 prípustná a žaloba
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti taktiež nie je prípustná, nakoľko nedošlo k nastúpeniu
vecnoprávnych účinkov darovacej zmluvy, vklad darovacej zmluvy zatiaľ nebol povolený, a teda nedošlo
k zmene zápisu v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovanej, čo by oprávňovalo žalobkyňu na podanie
žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v jej prospech.

2. Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2023 nazvaným zmena žalobného petitu žalobkyňa doplnila
rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe a domáhala sa zmeny žalobného návrhu v nasledovnom
znení: „Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese F., obec G., katastrálne územie G. zapísaných na liste

vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor ako pozemok parcely registra
„H.“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcely registra
„H. parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku vinica, pozemok parcely registra „H.“
parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcely registra „H."
parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda.“ Zároveň žiadala priznať nárok

na náhradu trov konania plnom rozsahu. Uviedla, že rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny
odbor č. I.XXXX/XXXX bol dňa 26.06.2023 vykonaný v prospech žalovanej ako obdarovanej na
základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.04.2022 medzi žalobkyňou ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti
X/X na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy. Okresný úrad F. katastrálny

odbor vykonal dňa 26.06.2023 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod V 2319/2022
napriek tej skutočnosti, že žalobkyňa na výzvu katastrálneho úradu počas prerušenia vkladového
konania č. I. XXXX/XXXX podala na príslušný súd určovaciu žalobu a predložila katastrálnemu úradu
potvrdenie o vedení sporu na súde a požiadala o zápis poznámky č. P-164/2023, že sa na Okresnom
súde v Malackách vedie súdny spor o určenie, že neexistuje právo žalovanej ako obdarovanej na

plnenie z darovacej zmluvy zo dňa 06.04.2022 uzavretej so žalobkyňou ako darcom. Povolením vkladu
vlastníckeho práva nastúpili vecnoprávne účinky darovacej zmluvy zo dňa 06.04.2022, čo malo za
následok, že žalobkyňa ako darca na základe darovacej zmluvy stratila vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
keď toto prešlo na žalovanú ako obdarovanú, ktorá je teraz evidovaná v katastri nehnuteľností akovlastník nehnuteľnosti a v prospech ktorej svedčí zápis v katastri nehnuteľností, a preto žalobkyňa už
toho času má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v jej prospech.
Poukázala na ustálený názor súdov, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti,

pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe
nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o
určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym

stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Keďže právny úkon, ktorým žalobkyňa previedla
nehnuteľnosť na žalovanú a na základe ktorého bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností je
neplatný od počiatku, v právnom zmysle nikdy žalobkyňa nepreviedla svoje vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti na žalovanú a táto sa nikdy nestala jej vlastníkom a to ani v prípade, že na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

4. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143

ods. 2.

5. Súd v zmysle § 141 CSP o pripustení zmeny žaloby žalobkyne nerozhodoval a doručil ju spolu
s návrhom na zmenu petitu žalovanej na vyjadrenie.

6. Dňa 24.11.2023 sa k žalobe vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla,
že nesúhlasí so skutočnosťami uvádzanými v žalobe, tieto neodzrkadľujú vôľu jej matky – žalobkyne.
Žaloba bola podávaná z iniciatívy bývalej manželky brata žalovanej (F. B.), teda z iniciatívy nevesty
žalobkyne, ktorá sa doposiaľ o žalobkyňu nezaujímala. Žalobkyňa je matkou žalovanej, pričom
žalobkyňa mala ešte syna, ktorý pred časom predčasne zomrel a jeho dedičmi by v prípade úmrtia

žalobkyne, ktorá má v súčasnosti 72 rokov, boli aj deti tejto nevesty. Tá sa doposiaľ o žalobkyňu
nezaujímala, až do času, kým žalobkyňa nepristúpila k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorej predmetom
je darovanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na nehnuteľnostiach v podiele X/X z celku: pozemok
parc. reg. H. KN č. XXXX/X, o výmere XXXXX2, orná pôda, pozemok parc. reg. H. KN č. XXXX/X, o
výmere XXXXX2, vinica, pozemok parc. reg. H. KN č. XXXX/X, o výmere XXXXX2, orná pôda, pozemok

parc. reg. H. KN č. XXXX/X, o výmere XXXXX2, orná pôda, nachádzajúce sa v katastrálnom území
G., evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom F., katastrálny odbor. Žalobkyňa
nemá vlastný mobilný telefón, teda sa s ňou žalovaná ani nemohla rozprávať a komunikovať s ňou
ohľadomtejtozáležitosti,jednoduchodošlokodrezaniužalobkyne(matky)odkomunikáciesožalovanou
(s dcérou), aj napriek tomu, že medzi nimi neboli žiadne sváry. Akékoľvek podania v tomto konaní nie sú

dielom, ani vôľou žalobkyne, tieto jej formuluje tretia osoba a pravdepodobne ich žalobkyňa ani nečíta.
Tvrdenia o podpisovaní zmluvy pod nátlakom sa nezakladajú na pravde, zmluvu podpisovala žalobkyňa
pri plnom vedomí a slobodne na notárskom úrade J. K. v A., nikdy nedošlo k tomu, že by žalovaná mala
psychicky týrať žalobkyňu alebo sa o ňu nestarať. Žalobkyňa v minulosti po úmrtí jej manžela nadmerne
požívala alkoholické nápoje, v súčasnosti úspešne abstinuje, má nadpriemerný dôchodok (cez 800,-€)

a počas jej bývania v byte na C. XX I. D. bola samostatná, chodila sama na nákupy, keď bolo treba,
žalovaná ju podľa potreby odviezla k lekárom a pod. Žalobkyňa často vzhľadom na jej vek zakladala
dôležitú poštu, ako boli účty za služby spojené s bývaním (za elektrickú energiu, plyn a pod.), kedy často
vznikala situácia, že úhrady boli vykonané až na základe upomienok, pričom netrpela finančnou núdzou.
Teda ani tvrdenia o otváraní všetkej pošty, či odoberaní pošty žalobkyne sa nezakladajú na pravde,

nezaplatené účty si po príchode upomienok musela žalovaná od žalobkyne pýtať, aby vykonala ich
úhradu z vlastných prostriedkov, aby nedošlo k vypnutiu týchto médií, resp. k nedoplatkom na úhradách
spojených s užívaním bytu, ktorý spolu obývali. Nie je pravda ani, že by žalobkyňa touto zmluvou
nedisponovala, podpisovala ju a mala ju aj k dispozícii vo svojej izbe. Má za to, že nie je daný žiaden
dôvod na vyhovenie žalobe. Žalovaná si pre prípad úspechu neuplatňuje voči svojej matke náhradu trov

konania, keďže túto žalobu neiniciovala žalobkyňa, ale tretia osoba.

7. Žalobkyňa v replike zdôraznila, že darovacia zmluva, ktorú uzavrela so žalovanou, nenapĺňa znak
bezodplatnostipodľa§628ods.1Občianskehozákonníka,čospôsobujeabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu darovania podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa dala do pozornosti, že autorom a
predkladateľom návrhu darovacej zmluvy bola žalovaná ako obdarovaná a nie žalobkyňa ako darca
a teda žalobkyňa neplatnosť právneho úkonu nevyvolala ani nespôsobila. Taktiež žalobkyňa podotkla,

že na uvedenú námietku žalovaná vo svojom podaní žiadnym spôsobom nereaguje, nevyjadruje sa
k nej, pritom je zásadná námietka žalobkyne uvádzaná ako primárny dôvod neplatnosti právneho
úkonu darovania. Vo vzťahu k námietkam žalovanej, že skutkové tvrdenia v žalobe neodzrkadľujú
vôľu žalobkyne, že podania nie sú dielom žalobkyne ale tretej osoby, že ich obsah žalobkyňa nečíta,
žalobkyňa uviedla, že osobne navštívila políciu dňa 16.05.2022, dňa 14.06.2022 a dňa 22.06.2022 za

tým účelom, aby podala trestné oznámenie na žalovanú a poskytla potrebné vysvetlenia. V nadväznosti
na neúspešnosť trestného oznámenia podala žalobkyňa žalobu na súd a to dokonca dvakrát nakoľko
prvá žaloba bola odmietnutá z dôvodov, ktoré žalobkyňa nevedela sama odstrániť a tak vyhľadala
právnu pomoc, ktorá jej pomohla s podaním druhej novej žaloby, ktorá je predmetom tohto konania.
Je vysoko nepravdepodobné, že by žalobkyňa vo veku 72 rokov podávala trestné oznámenie, viackrát
osobne vypovedala na polícii, podávala viaceré žaloby na súd, hľadala a platila služby právnej pomoci,

ak by vnútorne nebola presvedčená, že darovaciu zmluvu nechcela uzavrieť a tiež že by uvedeným
spôsobom konala za žalobkyňu tretia osoba, pripadne že by uvedeným spôsobom konala žalobkyňa na
žiadosť tretej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobkyne bez právneho
významu,čižalobkynivtejtoprávnejveciniektopomáhaalebonieačitakrobísnejakýmzámeromalebo
nie, relevantné je, že darovacia zmluva nielenže má takú právnu vadu, ktorá ju robí absolútne neplatnou

podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale nie je ani dôsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne podľa
§ 37 ods. 1. Občianskeho zákonníka, ktorá by predsa v tomto veku nepodávala vo svojom mene rôzne
podania na štátne orgány, ak by bola a úkonom darovania stotožnená.

8. Žalovaná v duplike zopakovala, že nesúhlasí so skutočnosťami uvádzanými v žalobe, v žiadnej z

trestných konaní, ktoré uvádza žalobkyňa nedošlo k vzneseniu obvinenia a pravdepodobne došlo k
odmietnutiu trestného oznámenia žalobkyne, o čom sa žalovaná v postavení svedka však nemá ako
dozvedieť (nemá na to procesné postavenie).

9. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018 právny zástupca žalobkyne zotrval na argumentoch

v podanej žalobe v znení zmeny jej petitu. Uviedol, že darovacia zmluva je neplatná z dvoch dôvodov.
Prvým je absencia pojmového znaku darovacej zmluvy a to bezplatnosť a preto ju považuje za neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ. Druhým dôvodom je nedostatok slobody vôle, čo spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37 OZ. Uviedol, že na neplatnosť darovacej zmluvy stačí aj naplnenie len
jedného z vyššie uvedených dôvodov. V darovacej zmluve v článku II. predmet zmluvy, je jednoznačne

uvedený záväzok žalovanej poskytnúť protiplnenie finančného charakteru, ako aj záväzok znášať
náklady na zdravotnú starostlivosť a ubytovanie darkyne. Čo sa týka slobody vôle obdarovať poukázal
na predošlé písomné vyjadrenia.

10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že zmluva ako taká bola bezodplatná okrem záväzku darovania

obsahovala ako bežné a zaužívané gesto záväzok obdarovanej zaopatriť svoju matku – darkyňu
v prípade jej zlého zdravotného stavu. Záväzok obdarovanej uvedený v bode 2. 3. darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou je sekundárnym a formálnym záväzkom, pričom samotné
darovanie priamo nenadväzuje na tento záväzok a nie je podmienené jeho plnením. Táto zmluva bola na
katastri aj zavkladovaná a kataster je taktiež povinný skúmať platnosť zmluvy po jej obsahovej stránke.

Vo vzťahu k nedostatku slobody vôle darkyne má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by prejav
vôle darkyne nebol vykonaný slobodne a vážne. Darkyňa podpisovala zmluvu na notárskom úrade, kde
aj pracovníci notárskeho úradu sú povinní v prípade podozrenia, že osoba, ktorá podpis osvedčuje,
nekoná slobodne, odmietnuť osvedčiť podpis. To isté platí v prípade, ak by zjavne zdravotne neboli tieto
osoby spôsobilé robiť právny úkon. Čo sa týka trestného oznámenia, ktoré bolo žalobkyňou podané,

keďže žalovaná bola v uvedenej veci vypovedať ako svedok, nemá vedomosť, ako bola vec vyriešená,
avšak všetky skutočnosti na polícii vysvetlila a doposiaľ nebola políciou ďalej kontaktovaná. Má za to,
že toto trestné oznámenie bolo odmietnuté. Návrh na výsluch žalobkyne, ktorý podala písomne dňa
19.02.2024 berie späť.

11. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 C.s.p.
pojednávanie, na ktorom si vypočul tvrdenia strán, oboznámil sa so stranami predloženými listinnými
dôkazmi:darovaciazmluvazodňa6.4.2022,listvlastníctvač.XXX,k.ú.G.,žiadosťozastaveniekonania
o návrhu na vklad z 16.4.2022, rozhodnutie Okresného úradu F. o prerušení konania zo dňa 3.10.2022,informovanie sa o stave spracovania podania/žiadosti, lekársky nález od F. A. F. zo dňa 12.05.2022,
Uznesenie H.: B./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.11.2022. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil
skutkový a právny stav, ako je nižšie popísaný.

12. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník(ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

16. Podľa 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 06.04.2022 darovaciu zmluvu, ktorou
žalobkyňa ako darkyňa previedla na žalovanú vlastnícke právo (spoluvlastnícky podiel X/X k celku)

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. G., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Okresným úradom F., katastrálny odbor ako: - pozemok parcely registra „H.“ parcelné číslo XXXX/X, o
výmereXXXXm2,ornápôda,-pozemokparcelyregistra„H.parcelnéčísloXXXX/X,ovýmereXXXXm2,
vinica,-pozemokparcelyregistra„H.“parcelnéčísloXXXX/X,ovýmereXXXXm2,ornápôda,-pozemok
parcely registra „H." parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2, orná pôda. Vklad vlastníckeho

práva bol Okresným úradom na základe uvedenej darovacej zmluvy povolený dňa 26.06.2023 pod
č. I. XXXX/XXXX. Predmetná zmluva bola uzatvorená v zmysle § 628 a nasl. OZ, účastníci sú v nej
označení ako darca a obdarovaný a v čl. I.- Preambula je vyjadrená vôľa darcu darovať nehnuteľnosti
špecifikované v tejto zmluve obdarovanému. V článku II. Predmet zmluvy, v bode 2.2 je uvedené,
že darca týmto daruje obdarovanému nehnuteľnosti v rozsahu jeho podielového spoluvlastníctva a

obdarovaný nehnuteľnosti s vďakou prijíma do jej podielového spoluvlastníctva. Podľa bodu 2.3. sa
obdarovaný zároveň zaväzuje zabezpečiť darcu pre prípad núdze, choroby, staroby alebo iného stavu
vyžadujúceho pomoc obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru, zaväzuje sa znášať všetky
náklady darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc spojenú
s doopatrovaním vo vysokom veku.

18. Súd v prvom rade pristúpil k zisťovaniu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom
určení podľa zmeny petitu zo dňa 31.08.2023. Z listu vlastníctva č, XXX, pre k.ú. G. mal súd preukázané,
že ako spoluvlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k predmetným nehnuteľnostiam je na
ňom zapísaná žalovaná, pričom titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností je darovacia zmluva

I./XXXX, právopl. 26.06.2023. Všeobecne platí, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k
tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určovacia žaloba nie je
spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej
žaloby má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo

právo. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť a darca tvrdí, že darovacia zmluva je neplatná,
potom musí darca podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože len určovací
výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom
do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je
len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktoré sa vykoná

záznamom (§ 34 zákona o katastri nehnuteľností). S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne je v tejto situácii neisté a
že bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené. Je teda daný naliehavý právny záujem
žalobkyne na podanej žalobe.19. Ďalej sa súd zaoberal vo veci otázkou platnosti darovacej zmluvy z dôvodov, na ktoré poukázala
žalobkyňa vo svojej žalobe, a to pre absenciu pojmového znaku bezplatnosti darovacej zmluvy a pre

nedostatok slobody vôle žalobkyne, ktorú riešil ako predbežnú otázku.

20. Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje dodržanie formálnych a
obsahových náležitostí požadovaných zákonom (§ 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Darovacia
zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Črta bezodplatnosti sa prejavuje v tom,

že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej
charakteristická zásada dobrovoľnosti: poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej
zo zákona alebo zo zmluvy. Z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa darcu z vlastných
prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného.

21.Súdpopreskúmanípredmetnejzmluvydospelkzáveru,žetátopoformálnejstránkespĺňanáležitosti

darovacej zmluvy, keď v záhlaví je uvedené, že bola uzavretá v zmysle § 628 a nasl. OZ, účastníci sú
v nej označení ako darca a obdarovaný a v čl. I je vyjadrená vôľa darcu darovať nehnuteľnosti. Aj vôľa
strán, najmä obdarovanej, ktorá návrh pripravovala evidentne smerovala k uzavretiu darovacej zmluvy,
nakoľko právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že zmluva ako taká bola bezodplatná
a okrem záväzku darovania obsahovala aj záväzok obdarovanej zaopatriť svoju matku ako bežné

a zaužívané gesto. Súd však má za to, že tieto dva záväzky vyjadrené v zmluve (bod 2.2 a 2.3) sú
vzájomne podmienené a nie je možné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní
od tej časti, ktorej účelom bolo dojednať podmienky zaopatrenia darkyne. Súd sa potom stotožnil
s názorom žalobkyne, že nie je naplnený zákonný znak bezodplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že
žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala, že ako protihodnotu za poskytnutie daru zabezpečí žalobkyni

ako darkyni potrebnú pomoc, finančnú alebo iného charakteru. Konkrétne, z článku II. ods. 2.3 darovacej
zmluvy v kontexte s ods. 2.2. vyplýva, že obdarovaný nadobúda dar za záväzok poskytnúť darcovi
viaceré plnenia nesporne majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ako napr. znášať náklady
darkyne na jej zdravotnú starostlivosť a ubytovanie. Tieto odseky bezprostredne po sebe nasledujú.
V danom prípade sa jedná o vzájomnú podmienenosť. Darovacia zmluva, v ktorej oproti záväzku

žalobkyne ako darkyne poskytnúť dar stojí záväzok žalovanej ako obdarovanej poskytnúť za dar
zaopatrenie okrem iného aj finančného charakteru nie je v skutočnosti bezodplatná, tak ako to výslovne
požaduje 628 ods. 1 OZ. Ako už súd vyššie uviedol pojmový znak darovacej zmluvy bezplatnosť
je naplnený len vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká povinnosť poskytnúť za dar majetkovú
hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka v danom prípade nebola naplnená. Záväzky žalovanej

obsiahnuté v bode 2.3 uvedenej zmluvy zabezpečiť darcu pre prípad núdze, choroby, staroby alebo
iného stavu vyžadujúceho pomoc obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru, znášať všetky
náklady darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc spojenú
s doopatrovaním vo vysokom veku predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darkyni
(žalobkyni) malo od žalovanej dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľnosti. V tejto

súvislosti súd rovnako ako žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
302/2009 zo dňa 24.02.2011. Z uvedených dôvodov darovacia zmluva uzavretá dňa 06.04.2022 medzi
žalobkyňou ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, je neplatná podľa § 39 OZ.

22. S poukazom na vyššie uvedené je tak žaloba o určenie práva spoluvlastníctva žalobkyne na

nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese F., obec G., katastrálne územie G. zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX dôvodná a súd jej vyhovel, keďže neplatná darovacia zmluva nemohla privodiť
zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na žalovanú.

23. Pokiaľ išlo o neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku slobody vôle v zmysle § 37 ods.

1 OZ, súd nepovažoval za preukázané tvrdenia žalobkyne, že darovaciu zmluvu mala uzavrieť pod
psychickým nátlakom žalovanej zneužívajúc pritom dlhodobo nepriaznivý fyzický a psychický zdravotný
stav žalobkyne. Tieto tvrdenia boli žalovanou popreté a na základe dôkazov, ktoré žalobkyňa k žalobe
pripojila, uznesenia H.: B./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.11.2022 o odmietnutí trestného oznámenia
podaného žalobkyňou na žalovanú z dôvodu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu

podvodu a trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a lekárskeho nálezu od F. A. F. zo dňa
12.05.2022, tieto tvrdenia neboli riadne preukázané. Žalobkyňa nenavrhla na podporu svojich tvrdení
vykonať iné dôkazy, preto súd musel konštatovať, že neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka dôvodu
neplatnosti darovacej zmluvy pre nedostatok slobody vôle žalobkyne ako darkyne pri jej uzatváraní.24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci, preto úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).