Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Odi/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122273235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122273235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 7Odi/4/2022

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, právne zastúpeného: KASATKIN & PARTNERS s. r. o. so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, XXX XX D., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

2 7Odi/4/2022

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

12 7Odi/4/2022

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2022 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z
dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení resp. po oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení naplnil
zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) tým, že nevynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení nadobudol

dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu jeho hodnoty.
Ku svojej aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. a
žalovaný uzatvorili dňa 4.11.2009 Zmluvu o úvere č. 2393160609, z ktorej vyplýva pohľadávka, pričom
Zmluvouopostúpenípohľadávokč.2/2014zodňa8.12.2014došlokpostúpeniupredmetnejpohľadávky
právneho predchodcu žalobcu Poštová banka, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
ako postupníka a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 9.12.2014 došlo k
postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcu

na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka; na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017
k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., pričom
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. sa stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO
CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. stala veriteľompredmetnej pohľadávky. Konkurz na majetok žalovaného bol vedený Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. 4OdK/199/2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal
v prospech žalobcu žiadne úhrady a neposkytol žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku, napriek tomu,

že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorej sumy mal v zmysle zákonnej
úpravy (§ 166g ods. 1 ZKR) poskytnúť svojim veriteľom polovicu a tým preukázať svoj poctivý zámer.
Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR, čím je preukázaný nepoctivý
zámer žalovaného a tým odôvodnenosť podanej žaloby. Žalobca navrhol vykonať výsluch žalovaného,
ďalej žiadal pripojiť konkurzný spis žalovaného sp. zn. 4OdK/199/2017 a vykonať dopyt na predloženie

uznesenia o dedičstve sp.zn. 1D/281/2019.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a na
svoju obranu uviedol, že keď sa dostal do zlej finančnej situácie, tak vtedy sa rozhodol prostredníctvom
CPP podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a ten bol vyhlásený dňa 24.7.2017, kedy
mu bol ustanovený správca JUDr. František Vavráč, ktorému žalovaný predložil zoznam všetkého

majetku, ktorý vtedy vlastnil, správca ho speňažil a výťažok rozdelil medzi veriteľov a tak sa konkurz
po dvoch rokoch dňa 24.6.2019 ukončil. Rozporoval tvrdenie žalobcu o tom, že by mal nepoctivý
zámer a že by zneužil inštitút oddlženia, pretože po podaní návrhu a vyhlásení konkurzu mal úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy v medziach jeho možností, komunikoval so správcom, správca speňažil majetok
žalovaného a po jeho speňažení išli úhrady veriteľom a aj žalobcovi; po oddlžení konkurzom zostal bez

majetku. Počas konkurzu vrátil CPP pôžičku vo výške 500 eur, ktorú mu poskytli na úhradu preddavku
správcovi. Keďže prišiel o prácu v odbore, ktorý vyštudoval, urobil si opatrovateľský kurz a okrem
starostlivosti o chorú matku sa zamestnal v DSS Betonika, kde pracuje 5 rokov ako opatrovateľ. Po
smrti matky nadobudol dňa 12.6.2020 dedičstvo, ktorého čistú hodnotu určil notár v sume 11.408,78 eur
a ktorú hodnotu nepovažoval žalovaný za nie nepatrnú hodnotu a súčasne bola v uznesení o dedičstve

vyslovená povinnosť žalovaného uhradiť 1 zo získaných prípadných peňažných príjmov z dedičstva
bratovi;zuvedenéhodedičstvaneboloničspeňažené.Keďžeišloopodielynamajetku,notáružuvedený
majetok nechcel ďalej deliť a tak bol po vzájomnej dohode podiel prepísaný na žalovaného. Vyslovil
názor, že vôbec vtom nebol nepoctivý zámer, keby chcel špekulovať tak sa dedičstvo prepíše na brata.
Poukázal na to, že pred oddlžením bol vo veľmi zlej životnej situácii a po oddlžení sa mu postupne

podarilo opätovne zaradiť do spoločnosti, má 55 rokov, v minulosti prišiel o prácu v odbore lesný
inžinier a pracuje len ako opatrovateľ v DSS za minimálnu mzdu, čo mu postačuje na pokrytie výdavkov
a obyčajný normálny život.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že okolnosti, ktoré žalovaný uviedol nie sú

relevantnými v danom prípade, nakoľko dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha zrušenia oddlženia
žalovaného je, že žalovaný po oddlžení nadobudol dedičstvo, z ktorého neposkytol žalobcovi žiadnu
sumu titulom oprávnenej pohľadávky žalobcu, čím vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru a
nesplnil povinnosť, ktoré skutočnosti sú vymedzené v ust. 166g ods. 1 ZKR. Žalobca poukázal na
to, že žalovaný nepoprel nadobudnutie dedičstva po zosnulej matke po oddlžení. Žalobca podľa

listu vlastníctva nadobudnuté dedičstvo nepovažoval za dedičstvo nie nepatrnej hodnoty. Podľa
neho žalovaný vôbec neuviedol, z akého dôvodu neposkytol žalobcovi žiadnu sumu po nadobudnutí
spomenutého dedičstva a teda prečo si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1
ZKR, z čoho vyvodil nepoctivý zámer žalovaného. Skutočnosť, že v rámci konkurzného konania bol
žalobcačiastočneuspokojenýneznamenáanevylučujenepoctivýzámeržalovaného,nakoľkoust.§166

ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií jednoznačne uvádza, že ak dlžník po oddlžení nadobudne
dedičstvo, z toho má svojim veriteľom poskytnúť aspoň polovicu a navyše pohľadávka žalobcu nebola
v celosti v rámci konkurzného konania uspokojená.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že na rozdiel od žalobcu, svoje vyjadrenie považuje za

relevantné, pretože žalobca uvádza nepravdivé okolnosti, ktorými spochybnil poctivý zámer žalovaného.
Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného tým, že po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, pretože
jeho dlhy sa riešili práve v konkurze v rámci možností tak, ako to popísal v predchádzajúcom vyjadrení
atedapomernýmuspokojenímveriteľov.Namietaltvrdeniežalobcu,žepovyhláseníkonkurzunevykonal

v prospech žalobcu žiadne úhrady, pretože žalobca bol v rámci konkurzu čiastočne uspokojený.
K tvrdeniu žalobcu, že mu žalovaný po nadobudnutí dedičstva neposkytol žiadnu sumu a že neuviedol
žiadny dôvod neposkytnutia žalovaný uviedol, že predmetom dedičstva nebola veľká suma peňazí,
pričomvyslovilotázku,čisimalpožičaťpeniaze,abyichdalžalobcoviaostatnýmveriteľomapooddlženísa znovu zadlžiť? - celé oddlženie by tak však podľa neho stratilo zmysel. Žalovaný zdedenú výšku
hodnoty dedičstva považuje za nepatrnú hodnotu dedičstva. Na záver dodal, že nikdy pri oddlžení ani
po ňom nemal nepoctivý zámer, nezneužil inštitút oddlženia, pričom zrušenie oddlženia by bolo pre neho

likvidačné, znova by sa dostal do zlej životnej situácie tak, ako tomu bolo pred oddlžením, v minulosti
urobil chyby, no oddlženie mu pomohlo zaradiť sa znova do spoločnosti a začať žiť normálny život.

5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 30.10.2024, na ktorý sa
dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný, pričom zásielka s predvolaním na termín pojednávania

bola doručená dňa 24.9.2024 právnemu zástupcovi žalobcu a dňa 1.10.2024 žalovanému. Súd tak
konštatuje,žeichpäťdňoválehotanaprípravunapojednávanievzmysle§178ods.2CSPjezachovaná.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní považoval žalobu za dôvodnú, zopakoval hlavné dôvody
žaloby, kedy sa žalobou domáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, v danom
prípade ide o správanie sa dlžníka, resp. žalovaného po podaní návrhu na oddlženie, resp. vyhlásení

konkurzu, ktoré sa prejavuje v ekonomickej oblasti žalovaného, kedy po oddlžení alebo po podaní
návrhu nastala v živote žalovaného skutočnosť, že dedil majetok zjavne nie nepatrnej hodnoty, avšak
zároveň neponúkol aspoň polovicu tohto zdedeného majetku veriteľom, resp. neponúkol im plnenie
aspoň vo výške polovice nadobudnutého zdroja. Nespochybňoval správanie dlžníka pri oddlžení, ale
jeho následné správanie, keď poukázal na to, že ust. § 166g ods. 1 ZKR prijal zákonodarca na ochranu

veriteľov a vníma ho tak, že je potrebné hodnotiť správanie dlžníka po oddlžení, nie v čase oddlženia,
pričom v prípade ak v čase po podaní návrhu ohraničenom horizontom 6 rokov, nastanú v správaní
alebo v živote dlžníka určité skutočnosti a jednou z nich je dedenie nie nepatrného majetku, kde
zákonodarca hovorí, že dlžník musí urobiť gesto smerom k prejavu ponuky, kedy aspoň polovicu zdroja
má poskytnúť veriteľom na splnenie neuspokojených záväzkov z oddlženia. V danom konaní žalobca

vidí splnenie oboch predpokladov, kedy dlžník po oddlžení zdedil majetok nie nepatrnej hodnoty a dlžník
neponúkol aspoň polovicu tohto zdroja veriteľom, pričom podľa neho žalovaný mal hľadať riešenie ako
premeniť zdedený majetok na peniaze, napríklad osloviť ostatných podielových spoluvlastníkov a ak
to nevedel, tak hľadať iné riešenie v spolupráci s veriteľmi, avšak zo správania žalovaného nevyplýva
snaha, ani prejav vôle vo vzťahu k veriteľom, z čoho vyvodil nepoctivosť zámeru žalovaného, pričom

žalovaný mal podľa neho urobiť viac pre to, aby jeho poctivosť nebola spochybnená. Zdôraznil, že
zákon neurčuje žiadne podmienky týkajúce sa nadobudnutého dedičstva, teda či dlžník vie alebo chce
dedičstvo predať, že nemá iné prostriedky na úhradu a podobne. Žalovaný zdedil majetok v dedičskom
konaní v hodnote 11.408,78 eur, ktorú hodnotu právny zástupca žalobcu namietal, keď ju považoval
za podhodnotenú, pričom reálne má zdedený majetok podľa neho vyššiu hodnotu; napríklad 1 podiel

žalovaného na byte bol ocenený sumou 10.000 eur, čo podľa neho nezodpovedá realite hodnoty
nehnuteľností v danej lokalite, k čomu predložil inzerát na predaj 2-izbového bytu v obci Predajná
ponúkaný za hodnotu 75.000 eur. Rovnako 1 podiel žalovaného na rodinnom dome v katastrálnom
území E. určený na hodnotu 2.500 eur, považoval za podhodnotený, nemajúci oporu v reálnych trhových
hodnotách vzhľadom na lokalitu Motyčky, ktorá je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou nachádzajúcou

sa pod Donovalmi a preto nemôže ísť o nepredajné nehnuteľnosti. O podiely by mohli mať záujem
ostatní spoluvlastníci alebo aj iné subjekty na trhu, dôkazom čoho je aj oddlženie žalovaného, kde
žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom iných nehnuteľností v lokalite Donovaly – Motyčky a tie sa
podarilo v konkurze speňažiť. Mal za to, že súd pri posudzovaní a rozhodovaní o nepoctivom zámere má
mantinely vyjadrené v odseku 3 a 4 § 166g ZKR, kedy má súd povinnosť prihliadať aj na určité okolnosti

týkajúce sa samotnej osoby dlžníka, pričom právny zástupca žalobcu v danom prípade poľahčujúce
okolnosti nevidí, lebo žalovaný má vysokoškolské vzdelanie lesníckeho smeru, nie je v dôchodkovom
veku alebo blízko takéhoto veku, nemá vážne zdravotné problémy, nestratil svoje obydlie, nepostihla ho
iná udalosť, kedy žalovaný takéto skutočnosti doteraz netvrdil. Súd by preto podľa neho mal prihliadať
na tieto skutočnosti ani nie prísnejšie, ani nie miernejšie, lebo ani tie prísnejšie neboli pravdepodobne

splnené. Uviedol, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, kedy v žalobe preukázal postúpenie
pohľadávky a nadobudnutie pohľadávky, čo vyplýva aj z Obchodného vestníku, kde samotný správca
zverejňoval jednu z prihlášok žalobcu, že bola podaná po základnej lehote na prihlásenie. Dodal, že
z LV č. XXXX vyplýva, že druhým spoluvlastníkom bytu je brat žalovaného E. C., ktorý bol aj účastníkom
dedičského konania a ktorý sa mal zriecť tohto podielu alebo jeho pripadajúcej časti v prospech svojho

brata – žalovaného, pričom z listu vlastníctva vyplýva, že jemu bola druhá polovica bytu darovaná
ešte v roku 2001, tu odkázal na ust. § 484 Občianskeho zákonníka, kde pri dedení zo zákona sa
prihliada na to, čo nadobudol jednotlivý dedič počas života od poručiteľa. Poukázal na to, že do tohto
konania neboli ku skutkovým tvrdeniam žalovaného z jeho strany predložené dôkazy o stave bytu,domu, ani o zdravotnom stave žalovaného, všetko považuje len za tvrdenia žalovaného nepodložené
dôkazmi a preto spochybnil vierohodnosť hodnoty majetku ustálenej v uznesení o dedičstve zo dňa
12.6.2020,vážnosťzdravotnýchproblémovžalovaného,preddôchodkovývekresp.blízkosťtakéhoveku

u žalovaného, pričom žalovaný je aktívne ekonomicky činný, poberá príjem a pravdepodobne sa aj
znížili jeho výdavky oproti tomu, ktoré deklaroval vo svojom životopise pri podaní návrhu na oddlženie,
lebo časť výdavkov bola prispievaná na domácnosť matke a teda vzhľadom na dedičské konanie po
poručiteľke, určitá časť výdavkov mohla odpadnúť, ale je to len hypotéza, keďže výsluch žalovaného
súd v tomto smere nepripustil.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je blízko dôchodkového veku, má veľké zdravotné problémy
kedy sa lieči na vysoký tlak, na cukrovku, má problémy so zápästím a s chrbticou, pričom s vypätím
všetkých síl robí prácu čo robí, aby vôbec zarobil a prežil; nevie do kedy bude môcť robiť a na dôchodok
ide o chvíľu, keďže do dôchodku sa dá ísť aj po 40 odpracovaných rokoch, čo sa za chvíľu bude snažiť
realizovať a preto dúfa, že stihne aspoň na dôchodok si vyrobiť, a s poukazom na uvedené mal za to,

že poľahčujúce okolnosti sú na jeho strane splnené. Žalovaný dodal, že mal stále poctivý zámer, návrh
na oddlženie podal v roku 2017, konkurz prebiehal do 2019 a skončil, čiže po podaní návrhu všetko
skončilo; od podania návrhu robil všetko pre to, prišiel o veľký majetok - pozemky na Donovaloch, boli
oveľa väčšie ako tieto tu, vychádzal v ústrety každému, čo mal, to mu predali a začal od nuly. Preto sa
nechal oddlžiť, aby sa postavil na nohy a preto aj pracuje, aby nejako žil. Byt v Predajnej je schátraný,

nie je tam žiadna rekonštrukcia, nie je tam urobená elektrina, nie je tam urobené nič; notár vedel, akú
hodnotu bytu do rozhodnutia píše. Dom na Motyčkách v časti Jelgavy je schátraná zbúranina, ktorá
padá; jej cena, ktorú stanovil notár je pravdivá a relevantná, notár tie nehnuteľnosti ocenil, susedia sa
sťažujú, že im dom narušuje ich statiku, takže tam nebudú zisky, ale náklady keď sa dom bude musieť
búrať a zlikvidovať, takže z domu určite žiadny výnos nebude, tak isto z bytu; do domu nechodil, bol to

podiel jeho mamy, kde sa narodila, nemá možnosť ho predať, sú tam ďalší traja spoluvlastníci. Dedením
neprišiel k žiadnemu významnému dedičstvu, nezískal žiadne peniaze resp. 17 eur od Coop Jednoty
vo forme poukážky, podiely na pozemkoch nemal ako speňažiť, takže nemal ani čo komu ponúknuť
a s niekým dačo konzultovať a komunikovať. K nehnuteľnosti uvedenej v inzeráte, na ktorú poukázal
právny zástupca žalobcu uviedol, že takýto pekne prerobený byt súhlasí, že sa môže predávať za 70.000

eur, ale treba prísť pozrieť zdedený byt po mame a potom žalobca zistí v akom je schátranom stave, že v
ňom nebolo urobené nič, tam treba nakomplet všetko robiť od podlahy, od elektriny a zariadenia; čiže byt
bol presne tak ocenený ako mal byť. Zopakoval, že ho notár zaviazal vyplatiť bratovi peniaze, ak by sa
niečo speňažilo, ale nespeňažilo sa nič; podiely z pozemkov a nehnuteľností/zrúcanín sú, no budú z nich
len náklady a nie zisky. Poukázal na to, že v ust. § 166g ods. 1 ZKR je k poctivému zámeru uvedené

„po podaní návrhu“ a vtom čase po podaní návrhu bol všetok jeho majetok speňažený, v zákone nie
je uvedené, že sa to má všetko diať len po skončení oddlženia ako tvrdí právny zástupca žalobcu, v
zákone nie je napísané, či to je pred oddlžením, počas alebo po oddlžení, je tam napísané po podaní
návrhu. Po nadobudnutí dedičstva ho neponúkol veriteľom preto, lebo nemal z čoho ponúknuť, nezískal
peniaze, poukázal na to, že žalobca vo vyjadreniach uvádza, že žalovaný neponúkol sumu, ale žiadna

suma nebola, nie je a ani nebude.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. 2393160609 zo dňa 4.11.2009, Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.12.2014 s prílohou, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
3/2014 zo dňa 9.12.2014, výpismi z listov vlastníctva XXX, F. XXX, F. XXX, výpisom z obchodného

registražalobcu,Obchodnýmvestníkomč.120/2019zodňa24.6.2019,oznamomozrušeníkonkurzupo
splnení rozvrhu výťažku, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, rozhodnutím
CPP o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, Zmluvou o pôžičke – dohoda o splátkach zo
dňa 7.4.2017 uzavretá s CPP, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/199/2017-19 zo
dňa 24.7.2017, uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 1D/281/2019-44 zo dňa 12.6.2020, Obchodným

vestníkom č. 145/2017 zo dňa 31.7.2017 a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise. Súd na
základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného
dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe
skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:

9.PrávnypredchodcažalobcuPoštovábanka,a.s.ažalovanýuzatvorilidňa4.11.2009Zmluvuoúvereč.
2393160609,predmetomktorejboloposkytnutieúveruveriteľomžalovanémuvovýške5.700eur,pričom
Zmluvouopostúpenípohľadávokč.2/2014zodňa8.12.2014došlokpostúpeniupredmetnejpohľadávky
právneho predchodcu žalobcu na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkaa následne zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 9.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcu na spoločnosť PRO
CIVITAS s.r.o. ako postupníka. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu považoval súd za nesporné,

že na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a
spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. sa
stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s. stala veriteľom predmetnej pohľadávky.

10. Zo životopisu dlžníka zo dňa 7.4.2017 pripojeného k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/199/2017 vyplýva,
že žalovaný bol ku dňu podania návrhu zamestnaný ako opatrovateľ, má dosiahnuté vysokoškolské
vzdelanie II. stupňa v odbore lesníctvo, čo sa týka zdravotných problémov, tak sa lieči na cukrovku
a vysoký tlak a má problémy s chrbticou a kĺbmi, pričom jeho dlhy vznikli po tom, čo ho po 20 rokoch
odpracovaných u Štátnych lesov prepustili, vtom čase mal pôžičky, ktoré nevedel splácať a dostal so do

exekúcií; keď sa mu po čase podarilo zamestnať a uspokojil niektorých veriteľov, nič sa tým nevyriešilo,
jeho situácia sa zhoršila, po exekúcii mu zostáva okolo 350 eur na živobytie, z ktorých platí 50 eur
mesačne na cestovné do práce, 150 eur na stravu a zvyšok prispieval matke do spoločnej domácnosti
na úhradu nákladov do domácnosti. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol na súd podaný dňa 18.7.2017.

11. Za nesporné súd vyhodnotil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/199/2017-19
zo dňa 24.7.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, konkurz bol uznaný za hlavné
insolvenčné konanie, za správcu bol ustanovený JUDr. František Vavráč so sídlom kancelárie Horná 51,
974 01 Banská Bystrica, súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu a súd oddlžil
dlžníka – žalovaného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze

v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 145/2017 dňa 31.7.2017.

12. Dňa 24.6.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 1205/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu
z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku a to vyplatením prislúchajúcej pomernej časti pohľadávok

veriteľov a pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 167u ods. 2 ZKR.

13. Na návrh žalobcu súd vykonal dopyt na príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor za účelom
získania uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 1D/281/2019-44 zo dňa 12.6.2020 a preukázania,
aké nehnuteľnosti žalovaný nadobudol, aká je hodnota nadobudnutého dedičstva a či sú pravdivé

skutočnosti uvedené žalovaným, že bol v dedičskom konaní zaviazaný na výplatu svojho brata.
Z uvedeného dedičského uznesenia vyplýva čistá hodnota dedičstva žalovaného po poručiteľke v sume
11.408,78 eur, z toho všeobecná hodnota 1 bytu č. 2, 2 p. vchod: 1, nachádzajúceho sa v bytovom
dome so súpisným číslom 340 na ulici Podhrádok v Predajnej, postavenom na parcele č. C-KN XXX/XX
a parcele č. C-KN XXX/XX na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre k.

územie D. v časti B, spolu so spoluvlastníckymi podielmi k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
obytného domu v podiele 10448/41756 k celku a spoluvlastnícky podiel k pozemkom na parcele C-
KN XXX/XX a parcele č. C-KN XXX/XX, na ktorých je postavený bytový dom v podiele 10448/41756
k celku, ku dňu smrti poručiteľky v sume 10.000 eur. Žalovaný sa ďalej stal vlastníkom rodinného domu,
súpisné č. XX, postavenom na parcele č. C-KN 789/1 vedenom na LV č. XXX Okresným úradom Banská

Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E. v časti B v podiele 1 k celku vo všeobecnej hodnote ku dňu
smrti poručiteľky v sume 2.500 eur. Žalovaný ďalej získal nasledovné podiely: podiel 35/384 k celku na
liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie
E. v časti B na parcele č. E-KN XXX vo všeobecnej hodnote 28,63 eur; podiel 1/40 k celku na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E.

včastiBnaparceleč.E-KNXXXvovšeobecnejhodnote1,91eur;podiel1/112kcelkunalistevlastníctva
č. XXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E. v časti B na
parcelách č. E-KN XXXX a E-KN XXXX vo všeobecnej hodnote 0,23 eur; podiel 1/56 k celku na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E.
v časti B na parcele č. G. XXX/X, H. XXX, H. XXXX/X, H. XXXX, H. XXXX/X, H. XXXX/X, H. XXXX/X,

H. XXXX vo všeobecnej hodnote 14,37 eur; podiel 1/28 k celku na liste vlastníctva č. XXX vedenom
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E. v časti B na parcelách č. H.
XXXX I. H. XXXX vo všeobecnej hodnote 2,14 eur; podiel 1/4 k celku na liste vlastníctva č. XXX vedenom
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. územie E. v časti B na parcelách č. E-KNXXX/X a E-KN XXX/X vo všeobecnej hodnote 3,07 eur; zostatok na účte poručiteľky vo výške 299,97
eur, členský podiel v Coop Jednota v hodnote 16,60 eur, pričom výška dlhov predstavovala 1.408,78
eur. V bode II. je schválená dedičská dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s uvedením podielov

k jednotlivému majetku a súčasne povinnosť žalovaného týkajúca sa budúcej úhrady odplaty v prospech
odstupujúceho dediča E. C. v podiele 1 zo získaných peňažných prostriedkov v prípade odplatného
prevodu aktív dedičstva.

14. Rovnako nesporným je, že žalovaný po nadobudnutí dedičstva neposkytol polovicu hodnoty

dedičstva svojim veriteľom.

15. Podľa § 166f ods. 1 ZKR v znení do 31.12.2017, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo
domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho
dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý
rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov

viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

16. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

17. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

18. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer je osobitným druhom sporového

konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení,
pretože pri vyhlásení konkurzu, súd jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZKR). Podmienky
na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1
ZKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu
zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento

proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou
pasívne legitimovanou je dlžník. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je
stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára,
ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania
žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp.

nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZKR. Následky, ktoré vyvoláva
rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods.
3 a 4 ZKR a tieto pôsobia voči všetkým veriteľom.

19. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže

veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Súd konštatuje, že
návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na
majetok žalovaného č.k. 4OdK/199/2017-19 zo dňa 24.7.2017 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 145/2017 dňa 31.7.2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 15.8.2017. Šesťročná lehota na podanie
žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 16.8.2017 a uplynula dňa 16.8.2023. Žalobca podal

žalobu dňa 29.3.2022, teda v zákonnej lehote. Súd posúdil, že žalobca disponuje aktívnou vecnou
legitimáciou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného, ktorú žalobca preukázal Zmluvou
o úvere č. 2393160609 zo dňa 4.11.2009, Zmluvami o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.12.2014
s prílohou, č. 3/2014 zo dňa 9.12.2014, výpisom z Obchodného registra žalobcu, ako aj tým že si
pohľadávku prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného, kedy bol uspokojený len sčasti svojho nároku,

teda je preukázateľne veriteľom žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného. Rovnako je daná
pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto spore.20. Vzhľadom na splnenie základných procesných podmienok súd pristúpil k posúdeniu ďalších
hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal
poctivý zámer pri oddlžení resp. po oddlžení, pretože zo správania žalovaného po podaní návrhu

nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností
podľa § 166 ods. 1 ZKR, keď po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto
dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu jeho hodnoty. Pri uvedenom dôvode žaloby je relevantné
najmä ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR vymedzujúce poctivý zámer. V ustanovení § 166g ods. 1
ZKR zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie

oddlžovacieho konkurzu. Dlžník má podľa uvedeného ustanovenia poctivý zámer okrem iného vtedy,
ak v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z hry ponúkol aspoň polovicu
takéhoto zdroja veriteľom na splnenie nevymáhateľného dlhu. V prejednávanej veci mal súd vykonaným
dokazovaním preukázané, že po oddlžení žalovaného, ku ktorému došlo dňa 1.8.2017, ako aj po zrušení
konkurzu na majetok žalovaného dňa 25.6.2019, žalovaný nadobudol dedením na základe uznesenia
Okresného súdu Brezno č.k. 1D/281/2019-44 zo dňa 12.6.2020 vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam s čistou hodnotou dedičstva v sume 11.408,78 eur a s povinnosťou žalovaného
uhradiť 1 zo získaných prípadných peňažných príjmov z dedičstva bratovi, kedy z uvedeného dedičstva
nebolo doteraz nič speňažené. Z vykonaného dokazovania ďalej síce vyplynulo, že žalovaný napriek
nadobudnutiudedičstvaneponúkolaspoňpolovicutakéhotozdrojadobrovoľneveriteľomnauspokojenie
ichnevymáhateľnýchdlhov,avšakpriposudzovanívecisúdzohľadnilskutočnosť,žekprechodumajetku

na žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, v priebehu konkurzu na
majetok žalovaného, ani bezprostredne po zrušení konkurzu, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o
poctivom zámere žalovaného, či účelovosti jeho konania. Rozpor súd videl v interpretácii ust. § 166g
ods. 1 ZKR stranami sporu, kedy si žalobca predmetné ustanovenie vykladal v nadväznosti na ust. §
166f ods. 1 ZKR v znení do 31.12.2017 tak, že dlžník nemá poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní

návrhu možno usudzovať, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak v prípade nie nepatrného dedenia neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu v priebehu šiestich rokov od vyhlásenia
konkurzu. Žalovaný naopak zdôraznil, že v predmetnom ustanovení § 166g ods. 1 ZKR je zakotvené
slovné spojenie „po podaní návrhu“ a vtom čase po podaní návrhu bol všetok jeho majetok speňažený,

čím osvedčoval svoj poctivý zámer, a poukázal na to, že v zákone nie je uvedené, že sa to má diať len
po skončení oddlženia ako tvrdí právny zástupca žalobcu. Súd dáva do pozornosti, že právna úprava
účinná od 01.03.2017, ktorá sa vzťahuje aj na tento prípad, nepozná skúšobné obdobie žalovaných po
ich oddlžení, pričom lehota 6 rokov stanovená v ust. § 166f ods. 1 ZKR nemá charakter skúšobného
obdobia dlžníka vo vzťahu k jeho poctivému zámeru, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre veriteľa,

v ktorej sa môže domáhať zrušenia oddlženia. Súd konštatuje, že zákonodarca v ust. § 166g ods. 1
ZKR zakotvil prípady, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení, získal dedičstvom,
či darom alebo výhrou prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné
dlhy. Súd má za to, že poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie dlžníka sa má
v súlade so znením ust. § 166g ods. 1 ZKR skúmať pri oddlžení, teda v čase kedy nadobudlo účinky

rozhodnutie súdu o zbavení dlžníka všetkých jeho dlhov. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil, že
na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení konkurzu mohlo mať relevanciu vo vzťahu k
poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení
konkurzu, a nie tri roky po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a samotnom vyhlásení a rok po zrušení
konkurzu. Súd tak nevzhliadol nepoctivý zámer žalovaného po podaní návrhu vtom smere, že žalovaný

tri roky po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyhlásení konkurzu a rok po zrušení konkurzu zdedil
nehnuteľnosti v konkrétnych spoluvlastníckych podieloch a kedy žalovaný následne polovicu z dedičstva
neponúkol svojim veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľných pohľadávok, pretože má súd za to,
že poctivý resp. nepoctivý zámer bez ďalšieho dôvodu je potrebné skúmať ku dňu podania návrhu na
oddlženieresp.kudňuoddlženia,tedavčasekedynadobudloúčinkyrozhodnutiesúduozbavenídlžníka

všetkých jeho dlhov, pričom žalovaný po podaní návrhu nemal vedomosť o tom, že o tri roky bude dediť,
z čoho súd vyvodzuje, že žalovaný nemohol mať po podaní návrhu nepoctivý zámer a dedenie, o ktorom
sa žalovaný dozvedel až v takomto čase, tak už nemôže mať relevanciu pri posudzovaní poctivosti
jeho zámeru pri oddlžení. Žalobca iné skutočnosti odôvodňujúce nepoctivosť zámeru žalovaného pri
oddlžení netvrdil. Súd tak súčasne pri posudzovaní veci zohľadnil skutočnosť, že uvedený dôvod bol

jediným dôvodom podanej žaloby, pričom vzhľadom ku skutočnosti, že poctivý zámer dlžníka je potrebné
skúmať po podaní návrhu, má súd za to, že žalobca nepreukázal, žeby mal žalovaný po podaní návrhu
nepoctivý zámer, keď tento získal dedičstvo tri roky po podaní návrhu a vyhlásení konkurzu na majetok
žalovaného a rok po zrušení konkurzu po splnení rozvrhu z výťažku. Tento dôvod ako jediný a sámo sebe bez podpory ďalšieho dôvodu nemohol spôsobiť zrušenie oddlženia. Súd ďalej dodáva, že
z konania žalovaného by musel byť zrejmý nepoctivý zámer a úmyselné nepoctivé konanie. Spoločným
znakom konania dlžníka je jednoznačne preukázanie úmyslu dlžníka, čo znamená, že žalobca v spore

o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer musí súdu preukázať, že dlžník sa správal úmyselne, čo
žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal také konanie žalovaného po podaní návrhu, ktoré
by indikovalo snahu zneužiť inštitút oddlženia. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
keďže zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného,
pričom žalovaný v konaní uviedol také skutkové tvrdenia, ktoré preukazovali, že žalovaný mal poctivý

zámer v konaní o oddlžení. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh
podľa svojich možností a schopností. K prechodu majetku na žalovaného nedošlo tesne pred podaním
návrhu na oddlženie konkurzom, v priebehu konkurzu na majetok žalovaného, ani bezprostredne po
zrušení konkurzu, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o poctivom zámere žalovaného, ale až po dlhšom
časovom období po oddlžení žalovaného, pričom súd bez ďalšieho nemohol vzhliadnuť nepoctivý zámer
žalovaného po podaní návrhu resp. pri oddlžení.

21. Súd mal za to, že žalobca vychádza v prejednávanom prípade z prísne formálneho výkladu ust.
§ 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý výklad je nielen v rozpore so zámerom
zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti súd pri rozhodovaní
zobral do úvahy aj správanie žalovaného po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda o poctivom

zámere žalovaného svedčí aj to, že žalovaný správcovi konkurznej podstaty predložil zoznam všetkého
majetku, ktorý vtedy vlastnil, komunikoval so správcom, počas konkurzu vrátil CPP pôžičku vo výške
500 eur, ktorú mu poskytli na úhradu preddavku správcovi, správca celý majetok žalovaného speňažil
a výťažok rozdelil medzi veriteľov, aj žalobcovi, pričom konkurz sa následne po dvoch rokoch od jeho
vyhlásenia ukončil dňa 24.6.2019 a po oddlžení konkurzom zostal žalovaný bez majetku; z uvedeného

konania súdu vyplýva, že žalovaný po podaní návrhu a vyhlásení konkurzu riešil svoje dlhy v medziach
jeho možností a schopností s poctivým zámerom. Po smrti matky nadobudol žalovaný dňa 12.6.2020
dedičstvo, ktorého čistú hodnotu určil notár v sume 11.408,78 eur a súčasne bola v uznesení o dedičstve
vyslovená povinnosť žalovaného uhradiť 1 zo získaných prípadných peňažných príjmov z dedičstva
bratovi; z uvedeného dedičstva nebolo doteraz nič speňažené. Žalovaný sa v konaní bránil tiež tým, že

v jeho konaní nebol nepoctivý zámer, nezneužil inštitút oddlženia, pretože keby chcel špekulovať, tak
sa dedičstvo prepíše na brata; pred oddlžením bol vo veľmi zlej životnej situácii a po oddlžení sa mu
postupne podarilo opätovne zaradiť do spoločnosti a začať žiť normálny život, v minulosti prišiel o prácu
v odbore lesný inžinier a pracuje len ako opatrovateľ v DSS za minimálnu mzdu, čo mu postačuje na
pokrytie výdavkov a obyčajný normálny život, s vypätím všetkých síl robí prácu čo robí, aby vôbec zarobil

a prežil, kedy zrušenie oddlženia by bolo pre neho likvidačné, znova by sa dostal do zlej životnej situácie
tak,akotomubolopredoddlžením.Súdnesúhlasístvrdenímžalobcu,žejepreukázanýnepoctivýzámer
žalovaného tým, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy, čo rozporoval aj žalovaný, pretože súd po podaní návrhu vidí snahu riešiť dlhy
žalovaného práve v konkurze, kde bol speňažený jeho majetok a kde boli pomerne uspokojení jeho

veritelia, aj žalobca. Žalovaný poukázal na to, že po nadobudnutí dedičstva ho neponúkol veriteľom
preto, lebo nemal z čoho ponúknuť, nezískal peniaze, a hoci žalobca vo vyjadreniach uvádza, že
žalovaný neponúkol sumu z dedičstva, tak získanie nejakej sumy z čistej hodnoty dedičstva v konaní
preukázané nebolo (keďže sa neberie do úvahy finančná časť, ktorá bola použitá na úhradu pasív
dedičstva). Okolnosti, za ktorých došlo k získaniu dedičstva, ako aj skutočnosť, že žalovaný neponúkol

aspoň polovicu takéhoto zdroja nie nepatrnej hodnoty – veriteľom, bez ďalšieho podľa názoru súdu
nesvedčia o nepoctivom zámere žalovaného, nakoľko súd vzal do úvahy celkové správanie žalovaného,
pričom dospel k záveru, že jeho správanie neindikovalo snahu zneužiť inštitút oddlženia.

22. Súd ďalej vyhodnotil, že poľahčujúce resp. priťažujúce okolnosti sa v konaní pri posudzovaní

poctivého zámeru uplatňujú vtedy, keď je daný dôvod na vyslovenie nepoctivého zámeru, avšak v danom
prípade keďže zo strany žalobcu nebol preukázaný nepoctivý zámer u žalovaného, nepovažoval
súd za potrebné vykonávať dokazovanie smerom k preukazovaniu poľahčujúcich okolností na strane
žalovaného a z tohto dôvodu súd ako nehospodárny a nadbytočný zamietol návrh právneho zástupcu
žalobcu na preukazovanie zdravotného stavu žalovaného predložením lekárskych správ, ktorého

tvrdenia o zlom zdravotnom stave žalobca v konaní rozporoval. S poukazom na uvedené, keďže žalobca
neosvedčilvprvomradenepoctivýzámeružalovaného,másúdzato,ženebolopotrebnévysporiadavať
sa so samotnou výškou hodnoty dedičstva, hoci túto súd vyhodnotil na podklade uznesenia o dedičstveako nie nepatrnej hodnoty, ako ani s námietkami žalobcu, že sa mu zdali predmetné nehnuteľnosti
„podhodnotené“, napriek tomu, že o ich výške rozhodol notár ako súdom ustanovený súdny komisár.

23. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorého výsluch navrhol právny zástupca
žalobcu za účelom posúdenia celkovej ekonomickej situácie žalovaného, keďže je pracovne činný,
na zistenie jeho aktuálnych príjmov, výdavkov a sumy, ktorá mu z príjmov zostane po odpočítaní
výdavkov. Súd takýto návrh na vykonanie dokazovania za účelom preukázania aktuálnych príjmov a
výdavkov zo strany žalovaného zamietol z dôvodu, že sa súdu javil ako nadbytočný a nehospodárny

a hoci súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky po oddlžení je prejavom poctivého
zámeru oddlženého dlžníka, tak uvedené sa týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou
splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj
uspokojovať. Dané ustanovenie tak nemožno aplikovať na žalovaného, nakoľko mal viacerých veriteľov
a do procesu oddlženia vstupoval preto, že už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky
záväzky voči veriteľom. Pokiaľ sa teda na strane dlžníka z hľadiska jeho príjmov po podaní návrhu

na oddlženie nič nezmení, tj. dlžník neobdrží neočakávaný a zároveň nie nepatrný príjem, nie je
povinný veriteľovi z platu splácať jeho pohľadávku, resp. jej aspoň čiastočnou úhradou prejaviť svoj
poctivý zámer a teda nie je možné z opačného konania dlžníka, tj. neuhradenia ani časti pohľadávky,
vyvodiť jeho nepoctivý zámer. Navyše pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu už boli výdavky
žalovaného skúmané správcom konajúcim pri oddlžení, pričom v súčasnosti, kde jediným dôvodom

podania žaloby je nadobudnutie nehnuteľnosti zo strany žalovaného, z ktorej neposkytol polovicu na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, súd tento návrh na dokazovanie zamietol, pretože pri tomto dôvode
nie je potrebné preukazovať tvrdené aktuálne výdavky žalovaného, keď mal žalobca v tomto dôvode
preukázať nepoctivý zámer žalovaného a úmyselné konanie žalovaného pri neposkytnutí polovice
dedičstva svojim veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľných pohľadávok. Súd vyhodnotil, že v

tejto skutkovej podstate sa nepreukazujú výdavky žalovaného po oddlžení, ale práve nepoctivý zámer
spojený s neposkytnutím polovice hodnoty daru mal žalobca tvrdiť a preukázať a preto nepripustil ani
dokazovanie v tomto rozširujúcom smere, keďže uvedený návrh súdu evokoval, že sa právny zástupca
žalobcu snaží výsluchom žalovaného zistiť, či by bola možná existencia aj iného dôvodu k tvrdeniu
nepoctivého zámeru u žalovaného.

24. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom
konaní a nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky
pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je

preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu uvedeného
v § 166 g ods. 1 ZKR, pričom zo strany žalobcu nebol preukázaný tvrdený dôvod na zrušenie oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer a keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer žalovaného, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,

priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia o samotnej
výške trov konania rozhodne poverený vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 7Odi/4/2022P o u č e n i e : Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V Banskej Bystrici dňa 30. októbra 2024