Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235766
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123235766.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: DATYS

INVEST s.r.o., IČO: 50 704 451 bytom Rudinská cesta 629, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpený
Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín,
IČO: 47 256 907, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. E. G., zast.
Splnomocneným zástupcom NEXT LEVEL, so sídlom Českomoravská 2345/17, Libeň, Praha 9, Česká
republika, IČO: 087 57 119, o zaplatenie 1.927,72 Eur a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu mzdy vo výške 1.927,72 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.927,72 Eur od 28.9.2023 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2023 domáhal súdneho výroku, ktorým

by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.927,72 Eur a zároveň si uplatnil aj nárok
na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnankyňou
uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 28.02.2023, čím bol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou. Žalovaná bola do pracovnoprávneho pomeru prijatá na pracovnú pozíciu - obsluha
servisnej (čerpacej) stanice a autoumyvárne a predavač na SES a ďalších budovách zamestnávateľa.

Dňa 23.08.2023 doručila žalovaná žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru,
kde ako dôvod skončenia uviedla „zo zdravotných dôvodov“. Žalobca predmetné okamžité skončenie
pracovného pomeru neakceptoval, nakoľko žalovaná nepredložila lekársky posudok podľa § 69 ods.
1 písm. a) ZP. Žalovaná svoje rozhodnutie žalobcovi odôvodnila len tým, že nemôže vykonávať prácu
v stoji, čo však aj v prípade existujúceho lekárskeho posudku, ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že
žalovaná nemôže vykonávať prácu v stoji je bez právneho významu, nakoľko pracovnou náplňou
žalovanej bol predovšetkým predaj „na kase“, pričom na túto pracovnú činnosť žalobca vytvoril pracovné

podmienky umožňujúce jej výkon v sede. V zmysle článku 7 pracovnej zmluvy upravujúceho skončenie
pracovného pomeru: „Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a to dva mesiace. Výpovedná začína
plynúťodprvéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopodoručenívýpovedeaskončísauplynutímposledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. Ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú
náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej

doby.....“ Žalobca sa teda so žalovanou dohodol na peňažnej náhrade v zmysle § 62 ods. 8 ZP. Nakoľko
sa zmluvné strany dohodli na výpovednej dobe v trvaní 2 mesiacov, má žalobca nárok na peňažnú
náhradu vo výške 2-násobku priemernej mzdy žalovanej. Žalovaná od nástupu do zamestnania
dosahovala nasledovný príjem: - marec 2023 vo výške 741,70 Eur, -apríl 2023 vo výške 960,58 Eur, -
máj 2023 vo výške 997,97 Eur, - jún 2023 vo výške 993,52 Eur, - júl 2023 vo výške 1.125,53 Eur. Spolu

vo výške 4.819,30 Eur, čo predstavuje priemernú mzdu vo výške 963,86 Eur. Žalobca má teda nárok na
zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 1.927,72 Eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.12.2023 uviedla, že nie je sporný samotný
vznik pracovného pomeru z 28.2.2023 s nástupom 1.3.2023. Tento pracovný pomer bol najskôr
ukončený ústne 21.8.2023, a najneskôr písomne oznámením o okamžitom skončení pracovného

pomeru doručením žalobcovi 23.8.2023 listom žalovanej z 21.8.2023, rovnako písomne SMS a
MMS 23.8.2023 doručených žalobcovi na mobil, aj podľa obsahu žaloby a tvrdení žalobcu. Mala za
to, že žalobca si nesprávne a bezdôvodne uplatňuje právo podľa § 62 ods. 8 ZP. Podľa obsahu
žaloby žalobca nepreukázal ani netvrdí právne relevantné skutočnosti na dôvodnosť a úspešnosť
tohto nároku. Poukázala na znenie § 77 a § 78 Zákonníka práce. Žalovaná k tvrdeniam žalobcu

o neakceptovaní Okamžitého skončenia pracovného pomeru, uviedla, že je to jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje
k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne
a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a
doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom

musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť vopred
prerokované s príslušným odborovým orgánom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké
sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009 z 29. apríla
2010). Z ustanovenia § 77 Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce
dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru niektorým z
týchto vypočítaných spôsobov, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu na určenie, že

právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru je neplatný (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 30. 7. 2021, sp. zn. 4Cdo/26/2021. Žalobca si nesprávne uplatňuje (neexistujúci) nárok po
údajnom neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorý subjektívne žalobca svojvoľne
neakceptoval, a nežaloval. Platnosť alebo neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie
je závislá na subjektívnom postoji (vôli) žalobcu, teda či okamžité skončenie pracovného pomeru

akceptuje alebo nie, pretože ide o jednostranný právny úkon (jednej) strany pracovnoprávneho vzťahu.
Akzamestnávateľ(žalobca)stýmtookamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzamestnancanesúhlasí,
je povinný sa brániť a žalovať ho ako neplatný pracovnoprávny úkon, ak tak nečinil, platí, že aj
prípadný neplatný pracovnoprávny úkon o skončení pracovného pomeru v dôsledku uplynutia žalobnej
zákonnej dvojmesačnej lehoty na jeho žalovanie spôsobuje fikciu jeho platnosti v neprospech druhej

zmluvnej strany, v danom v neprospech zamestnávateľa ako silnejšej strany sporu. Právo účastníka
pracovnoprávneho vzťahu (úspešne) domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného
v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba
vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Platnosť skončenia pracovného pomeru

nemôže byť neskôr posudzovaná súdom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/147/2008), uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 2 Cdo 116/2009). Svojvoľné
tvrdenie žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, je len jeho subjektívny
názor, ktorý žalobca nesprávne nežaloval, čoho právnym následkom je platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru alebo fikcia jeho platnosti v danom prípade v prospech zamestnankyne. Podľa

výpisu a informácií z OS Žilina na základe telefonátu a infožiadosti sa v roku 2023 žiadne takéto
konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru proti žalovanej neviedlo a
nevedie. Splatnosť všetkých pracovnoprávnych mzdových nárokov žalovanej v zmysle čl. 3 pracovnej
zmluvy (z 28.2.2023 o TPP) bol zazmluvnený na 27. nasl. mesiaca po vzniku nároku. Omeškanievzniká od 28. nasl. mesiaca do zaplatenia. Ak žalobca tvrdí, že dvojmesačným súčinom priemerného
mesačného zárobku žalovanej je suma 1.927,72 Eur ( 2 - mesačný priemer), tak s uvedeným žalovaná
súhlasila a nerozporovala v prípade vyhovenia časti žaloby v prospech žalovanej na základe výpočtu

a tvrdenia žalobcu. Žalovaná ďalej poukázala na § 69 Zákonníka práce. Z dôkazu - list žalovanej
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 21.8.2023 a SMS a MMS z 23.8.2023 v prílohe,
žalobca preukázateľne a nesporne priznal doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré
nežaloval,možnopodľaobsahuusúdiť,žežalovanávzmysle§69ZP(1)a)ac)spripojenýmpotvrdením
lekára deklarovala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nemožno sporovať a ani

preskúmavať v tomto konaní. Výhrady žalobcu k neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a proti potvrdeniu lekára/posudku lekára si mal žalobca uplatniť inou žalobou, žalovaná nevie ovplyvniť
lekárskyposudok,jehoznenie,aniobsah,aniformu,predsatojevkompetenciiposkytovateľazdravotnej
starostlivosti za ktorého nenesie ani nemôže niesť zodpovednosť ani za prípadné vady potvrdenia alebo
posudku.Pokiaľsažalobcabráni,ževrajponúkalžalovanejinépodmienkypráce,totojepodľažalovanej
klamstvo, jednak žalobca sa začal správať mimoriadne neprofesionálne, nečestne, neempaticky,

odmietolakceptovaťaprevziaťokamžitéskončenieosobne21.8.2023,odmietaldobrovoľnéukončeniea
bezsporové riešenie, riadne neponúkol žalovanej iné vhodné miesto ako klamlivo v žalobe tvrdí, účelové
tvrdenie o údajnej možnosti „sedieť“ za pokladňou je na prvý pohľad účelové klamstvo, pretože ak
žalobca so žalovanou uzatvoril pracovnú zmluvu z 28.2.2023 tak v článku 1 jej uložil písomne povinnosti
k viacerým predmetom činnosti zamestnanca, ktoré nie je možné všetky vykonávať v „sede“. Žalobca,

ak by bol čestne postupoval mal v súlade s čl. 9 písomne navrhnúť zmenu predmetov čl. 1 pracovnej
zmluvy žalovanej a tak jej legálne navrhnúť iné vhodné predmety činnosti a/lebo iné vhodné miesto,
ak také vôbec mal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná mala predovšetkým v rámci zmluvného predmetu
činnosti zamestnanca „predovšetkým predaj na kase“ je priamo v rozpore s obsahom čl. 1 pracovnej
zmluvy žalovanej z 28.2.2023 ako aj v rozpore s objektívnou realitou bežnej činnosti u žalovaného,

a preto ide len o špekulatívne, účelové a nezmyselné tvrdenie žalobcu a v podstate k žalovanému
nároku žalobcu bezpredmetné, pretože toto malo byť práve predmetom opomenutej žaloby o prípadné
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej z 21.8.2023 a 23.8.2023,
ktoré nesprávne žalobca teraz sporuje. Žalovaná ako procesnú obranu si uplatňovala protinárok
zamestnanca proti žalobcovi a navrhovala zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanej v lehote troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia, nevyplatené právo podľa § 69 ods. 4 ZP - nezaplatenú sumu (deklarovanú
procesne tvrdenú žalobcom ako priemernú mesačnú mzdu žalovanej) vo výške 1.927,72 Eur spolu so
zákonným úrokmi z omeškania 9,5% p.a. od 28.9.2023 vrátane (čl. 3 pracovnej zmluvy), do zaplatenia,
ktoré žalobca ex lege a zo zmluvy doteraz dlhuje žalovanej v súvislosti s okamžitým skončením
pracovného pomeru u žalobcu či už k 21.8.2023, resp. 23.8.2023. Žalovaná navrhovala zabezpečiť

pred rozhodnutím vo veci samej ako dôkaz spis Inšpektorátu práce Žilina, Hlavná 451/2, Žilina, ktorý
vykonával kontrolu na základe podnetu žalovanej, a zistil isté pracovnoprávne porušenia a zavinenia
žalobcu spis IPZA_OPPV/KON/2023-4232-2023/16378. V tomto konaní IP Žilina skonštatoval, okrem
iných porušení zákona, skončenie pracovného pomeru k 23.8.2023 OSPP z 21.8.2023. V prípade, že by
súdvecvyhodnotilnáhodouinak,žalovanánamietalanevznikžalovanéhoprávažalobcu,nepreukázanie

žalovaného práva žalobcu, šikanózny výkon práva žalobcom v neprospech žalovanej, klamlivosť
základu žaloby, nesprávnosť výpočtu priemernej mzdy v neprospech žalovanej, nesplatnosť nároku,
nedostatok právomoci súdu v tomto konaní alebo prejudiciálne si riešiť otázku (prípadnej) neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej z 21.8.2023 a 23.8.2023, nedôvodnosť nároku
pre PN v relevantnom období a nemožnosť výkonu prác podľa pracovnej zmluvy o TPP, klamlivosť

a špekulatívnosť žaloby contra bonos mores. Navrhovala, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanej, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, právo
podľa § 69 ods. 4 ZP na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov ako nezaplatenú sumu vo výške 1927,72 Eur, spolu so zákonnými úrokmi z
omeškania 9,5% per annum od 28.9.2023 vrátane, do zaplatenia. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu

trov konania.

4. Žalobca doručil súdu dňa 12.02.2024 vyjadrenie, v ktorom poukázal, že doručené prílohy od žalovanej
mu boli doručené nečitateľne a preto požiadal o ich opätovné doručenie a predlženie lehoty na
vyjadrenie.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom dňa 10.03.2024 uviedla, že v pripojených prílohách sa
nenachádzalo relevantné stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej. Navrhovala preto neprihliadať na
ďalšie vyjadrenia žalobcu pre zmeškanie lehoty vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej a rozhodnúť takako žalovaná navrhuje. Vyjadrenie žalobcu považovala za irelevantné, keďže obsahuje len nedôvodnú
žiadosť o predĺženie lehoty, a k hmotnoprávnej stránke veci, obrany žalovanej, ani žaloby sa vecne
nijak nevyjadruje; sankcia za protiprávne včasné procesné nevyjadrenie sa je neprihliadanie na ďalšie

žalobcove procesné stanoviská ex lege. Predložila protokol IP Žilina z 29.11.2023, ktorý sa stotožnil
tvrdením a právnym stavom s okamžitým skončením pracovného pomeru k 23.8.2023, nezistil plynutie
výpovednej doby ani iné protiprávne konanie žalovanej a odkázal ju na súd s jej nárokmi čo sa realizuje a
pripravuje. Žalovaná považovala svoj nárok za oprávnený, výšku (sumu) práva za nespornú pre zhodné
tvrdenia žalobcu a žalovanej, riadne doručenie okamžitého skončenia žalovanej žalobcovi za nesporné

a zo strany žalovanej najneskôr z 23.8.2023 za riadne a platné a žalobu žalobcu za nedôvodnú.

6. Žalobca po doručení požadovaných listín zo strany súdu, doručil súdu dňa 09.04.2024 repliku, v ktorej
uviedol, že podanie žalovanej označené ako okamžité skončenie pracovného vyhodnotil vzhľadom na
okolnosti ako výpoveď, nakoľko žalovanou predložené potvrdenie lekára, ktorým odôvodňuje okamžité
skončenie pracovného pomeru v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku v zmysle § 69

ods. 1 písm. a) ZP. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer, ak podľa lekárskeho
posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho
nepreradil v dobe 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. U
zamestnanca musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že z tohto dôvodu by ďalší výkon
práce vážne ohrozil jeho zdravie. Uvedené skutočnosti musia jasne vyplývať z lekárskeho posudku,

ktorý musí výslovne deklarovať, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho
ohrozeniazdravia.Včaseuplatneniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzostranyzamestnanca
už musí byť vydaný lekársky posudok, ktorý jednoznačne deklaruje, že ďalší výkon práce zamestnanca
vážne ohrozuje jeho zdravie. Ak by bol lekársky posudok vydaný neskôr, po uplatnení okamžitého
skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné. Oprávnenie

zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer vzniká uplynutím 15-dňovej lehoty po predložení
lekárskeho posudku, ak ho dovtedy zamestnávateľ nepreradil na inú vhodnú prácu. Uvedená lehota
začína plynúť prvý deň po predložení lekárskeho posudku. Vzhľadom na to, že žalovaná nepredložila
lekársky posudok a ani nedodržala zákonný postup pri okamžitom skončení pracovného pomeru nemal
zamestnávateľ inú možnosť, než prejav vôle žalovanej smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru

vyhodnotiť ako výpoveď zo strany zamestnanca. Následne vzhľadom na to, že žalovaná nezotrvala u
zamestnávateľa počas výpovednej doby, čo vyplýva aj z komunikácie predloženej zo strany žalovanej
v rámci ktorej je zrejmé, že žalobca žiada žalovanú aby do práce nastúpila, vznikol žalobcovi nárok,
ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca mal zároveň za to, že v danom prípade na uplatnenie nároku
na náhradu v zmysle § 62 ods. 8 ZP nie je potrebné aby takémuto uplatneniu predchádzala žaloba o

neplatnosť výpovede. Pokiaľ žalovaná vzniesla vzájomnú žalobu v zmysle ktorej žiada aby súd zaviazal
žalobcu na zaplatenie sumy 1927,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1927,72 Eur od 28.09.2023 do zaplatenia, predmetný nárok žalovaná žiadnym spôsobom nezdôvodňuje
a na jeho podporu ani nepredkladá žiadne dôkazy, preto navrhoval aby tento nárok žalovanej súd
zamietol.

7. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe doručenom dňa 26.09.2024 uviedol totožné skutočnosti
ako v podaní doručenom dňa 09.04.2024. Nad rámec doplnil, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou
žalovaná žiadnym spôsobom nezdôvodnila a na jeho podporu ani nepredložila žiadne dôkazy. Pokiaľ by
aj mal vzniknúť žalovanej tento nárok, je potrebné, a to bez ohľadu na to, či sa žalobca osobitnou žalobou

domáhal alebo nedomáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru skúmať, či
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo platné, v opačnom prípade má žalobca za to, že tento
nárok nie je dôvodný.

8. Žalovaná doručila dňa 01.10.2024 podanie, v ktorom uviedla, že žalobca nespochybnil právne

relevantné zistenia inšpektorátu práce. Poukázala na V 2/1967: Zmena okamžitého skončenia
pracovného pomeru na výpoveď nie je v zásade možná. Žalovaná trvala na svojom protinároku. S
vyjadrením žalobcu sa nestotožnila, nakoľko žalobca je povinný rešpektovať subjektívnu vôľu žalovanej,
žalobca nemá právo si uzurpovať právomoc diktovať vôľu žalovanej ani transformovať vôľu žalovanej,
a žalobca nie je ani súd, aby menil, zneplatňoval alebo určoval právne úkony žalovanej, čím sú alebo

nie sú právny úkon žalovanej alebo čí sú neplatné. Žalobca nepredložil právoplatný a vykonateľný
rozsudok súdu o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podaného zo strany
žalovanej v augusta 2023, a všetky námietky čo do sporovania platnosti tak čo do formy sú irelevantné,
oneskorené v nesprávnom type žaloby, a nie je možné tak porušiť ani obchádzať žalobcove zmeškanieprekluzívnej lehoty na podanie žaloby, ani právomoc súdu na prejednanie žaloby o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná zjavne vážne, určite, zrozumiteľne a jednoznačne
vyjadrila tak ústne, elektronicky ako aj písomne v listinnej forme a preukázateľne žalobcovi doručila

okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 a) a c) ZP a nie výpoveď, preto ani žiadna
výpovedná lehota nemohla začať plynúť, rovnako nemohol vzniknúť žalovaný nárok z údajnej absencie
žalovanej v rámci výpovednej lehoty. Žalobcove účelové zamieňanie pojmov a inštitútov okamžitého
skončeniapracovnéhopomeru svýpoveďoujeneprípustné,rovnakoakoprípadnéprejudiciálneriešenie
ne/platnosti alebo formálnych a/lebo vecných námietok žalobcu proti platnému okamžitému skončeniu

pracovného pomeru zo strany žalovanej z augusta 2023. Žalovaná mala zároveň za to, že v danom
prípade na uplatnenie nároku na náhradu v zmysle § 62 ods. 8 ZP je potrebné, aby takémuto uplatneniu
v danom prípade predchádzala včasná a riadna určovacia žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a nie výpovede ako tvrdí žalobca a rovnako je treba preukázať riadnu inú
výpoveď zo strany zamestnanca, a začatie plynutia výpovednej lehoty a nakoniec svojvoľnú absenciu
zamestnanca v práci, ktoré nie je možné bez samotnej formálnej výpovede, reálnej výpovednej vôle

zamestnanca a rovnako nie je možné odvodzovať nároku na náhradu v zmysle § 62 ods. 8 ZP od
preukázaného podania okamžitého skončenia ako odlišného a nezameniteľného inštitútu. Žalovaná
okamžité skončenie pracovného pomeru z 21.8.2023 explicitne podala pre dôvody uvedené v § 69 ods.
1 písm. a) a c) (nesprávne ich uviedla ako preklep pod ods. 1 a 3) ZP, pričom existovali aj dôvody
podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, ako dokazuje protokol Inšpektorátu práce Žilina po kontrole (u žalobcu),

ktorý tiež ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej nastalo k 22.8.2023, čo žalobca
nereflektuje. S poukazom na § 47 Zákonníka práce, žalovaná ani pred ani po okamžitom skončení
pracovného pomeru nemôže a nemohla vykonať ďalšiu prácu alebo splniť pokyn zamestnávateľa,
ktoré a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b)
bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Žalovaná jasne,

určito a zrozumiteľne okamžitým skončením pracovného pomeru a nie výpoveďou z augusta 2023
zdôvodnila a uplatnila, pretože podľa lekárskeho potvrdenia a posudku nemôže ďalej vykonávať prácu
bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ nemienil žalovanú preradiť na inú vhodnú prácu,
bolo bezprostredne ohrozené psychické a fyzické zdravie žalovanej v zmysle telefonických a ústnych
informácií a príloh poskytnutých žalobcovi k okamžitému skončeniu v auguste 2023, a v danom konaní

nie je možné preskúmavať platné okamžité skončenie ako sa žalobca domáha. Okamžité skončenie od
žalovanej z augusta 2023 bolo a je platné, a platí naň prezumpcia správnosti, zákonnosti a platnosti, ak
sa žalobca nedovolal opaku riadnou a včasnou žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia, a
posudzovať ani podmieňovať súhlasom alebo schválením zamestnávateľa, pretože ide o jednostranný
hmotnoprávny a slobodný úkon žalovanej a prejav jej autonómnej vôle. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná

svoj nárok neodôvodnila, uviedla, že z obsahu stanoviska k žalobe a dôkazov v spise je evidentné, že
si žalovaná uplatňuje doteraz žalobcom (okrem iných nárokov) nevyplatený nárok podľa § 69 ods. 4
ZP pre okamžité skončenie z augusta 2023 spolu so zákonným príslušenstvom. Dôkazy o dôvodnom
nároku žalovanej predložil naviac sám žalobca, preto vznik pracovného pomeru je nesporný, nesporné
je aj doručenie a oznámenie okamžitého skončenia od žalovanej žalobcovi v auguste 2023, nesporné je

aj porušovanie VZPP žalobcom čiastočne odhalené protokolom o kontrole z Inšpektorátu práce Žilina.
Žiadnu výpoveď žalovaná nedala, žalobca to ani nepreukázal, preto žalovaný nárok žalobcu jednoducho
zjavne neexistuje, naopak žalobca dlhuje nezaplatené práva žalovanej. Z opatrnosti a preventívne,
v prípade, že by súd dospel k názoru, že nezačala plynúť výpovedná lehota žalovanej pre absenciu
výpovede žalovanej, a okamžité skončenie žalovanej z augusta 2023 (bolo) je neplatné, tak v zmysle

§ 124 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 69 ods. 1 a), b) a c) ZP žalovaná voči žalobcovi uplatňuje takto
ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu - zamestnávateľa, ktorý žalovanej nevyplatil
mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, za nevyplatené
mzdy a príslušenstvá za mesiac august 2023 a nasl., do tohto okamžitého skončenia pracovného

pomeru; ako aj v zmysle lekárskeho stanoviska a potvrdenia z 21.8.2023 ošetrujúceho lekára G. H.
F., riadne doručeného žalobcovi, je bezprostredne ohrozené zdravie žalovanej u žalobcu v spornom
pracovnom pomere na spornom pracovnom mieste.
9. Ďalšie vyjadrenia k žalobe ani k vzájomnej žalobe doručené neboli.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej splnomocneného zástupcu. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní sa v celom rozsahu pridržiaval obsahu písomných podaní. V rámci záverečnej
reči uviedol, že navrhuje, aby bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu, aby bol žalobcovi priznanýnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a aby bola vzájomná žaloba žalovanej zamietnutá.
Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v rovnakom rozsahu trvá na všetkých
písomných podaniach a návrh žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodný. V záverečnej reči

uviedol, že má za to, že žalovaná podala platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Pracovný
pomer skončil. V súlade s týmto právnym názorom sa stotožnil aj inšpektorát práce, ktorým skonštatoval
to isté, a preto považoval žalobu za nedôvodnú. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že tiež s tým
nesúhlasí, že oznámenie o skončení bolo neplatné, stojí si za tým, že bolo platné. V záverečnej reči
uviedla, že nesúhlasí s tým, že to bolo neplatné, že okamžite skončila, následne na to aj maródovala,

má aj potvrdenia. Nesúhlasila so žalobou.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dňa 28.02.2023 pracovnú

zmluvu s určením dňa nástupu do práce od 01.03.2023. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú
do 29.02.2024. Podľa pracovnej zmluvy žalovaná vykonávala prácu : obsluha čerpacej stanice a auto -
umyvárne a predavač na servisnej stanici s dohodnutou minimálnou mzdou v zmysle z. č. 663/2007 Z.
z. ustanovenou k 2. stupňu náročnosti pracovného miesta, s výplatným termínom k 27. dňu v mesiaci.
Zároveň medzi stranami bola podpísaná aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti dňa 28.02.2023 (č. l. 7-8

spisu).

13. Podľa predložených výplatných pások čistá mzda žalovanej predstavovala za 3/2023 sumu 741,70
Eur, za 4/2023 sumu 960,53 Eur, za 5/2023 sumu 997,97 Eur, za sumu 6/2023 sumu 993,52 Eur, za
7/2023 sumu 1125,53 Eur (č. l. 10-14 spisu).

14. Žalovaná predložila Priepustky zo dňa 22.8.2023 preukazujúce dve návštevy u lekára, ako aj SMS
komunikáciu so zamestnávateľom (č. l. 32-36, 39-42 spisu).

15. Žalovaná ako zamestnanec dňa 23.8.2023 doručila žalobcovi ako zamestnávateľovi SMS správou

podanie označené ako Okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňa 21.8.2023, v ktorom
uviedla, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2023 okamžite končí pracovný pomer zo
zdravotných dôvodov ku dňu 23.08.2023. Podľa potvrdenia G. H. F. zo dňa 21.08.2023 sa žalovaná sa
lieči pre chronické ochorenie chrbtice, práca trvale v stoji je nevyhovujúca. V SMS komunikácii žalobca
potvrdil, že Okamžité skončenie pracovného pomeru obdŕžal aj poštou v listinnej podobe, čo potvrdil aj

v žalobe, preto súd uvedené skutkové tvrdenie o dátume doručenia Okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnanca považoval za nesporné (č. l. 37 - 38 spisu).

16. Podľa protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IZA-087-09-2.3/P-E 24,25-23 vystaveného
inšpektorátom práce v Žiline, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov dňa 29.11.2023, súd zistil, že orgán

inšpekcie práce vykonal kontrolu u žalobcu v čase od 09.10.2023 do 01.12.2023 so zameraním
na kontrolu vzniku, založenia a skočenia pracovnoprávneho vzťahu ako aj náležitostí dokumentov
preukazujúcich vznik a zánik týchto vzťahov a ich súlad s ustanoveniami príslušných právnych predpisov
a iné, pričom zistil viaceré nedostatky v pracovných zmluvách ako aj vo vzťahu k pracovnému času a
výplate mzdy aj vo vzťahu k žalovanej (č. l. 70-77 spisu).

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 7 ods. 1 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“ ), zamestnávateľ je

právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom
vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch,
a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa

závislú prácu.Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím

dohodnutej doby.

Podľa § 69 Zákonníka práce: (1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a)
podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú

prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15
dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. (2) Mladistvý
zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez
ohrozenia svojej morálky. (3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote

jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a)
, zamestnanec môže neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia
posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.18. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.927,72 Eur, ktorá predstavuje jeho nárok
v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce za nezotrvanie žalovanej u zamestnávateľa počas plynutia

výpovednej doby dva mesiace. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalobcovi
zaplatiť jej sumu 1.927,72 Eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce,
nakoľko mala za to, že jej pracovný pomer skončil platne doručením Okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnanca dňa 23.08.2023 a keďže nebola podaná žaloba o jeho neplatnosť, má
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch

mesiacov. Súd protinávrh žalovanej posúdil ako vzájomnú žalobu, nakoľko sa domáhala, aby jej súd
prisúdil viac ako požadoval žalobca, preto nepovažoval tento úkon za kompenzačnú námietku.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol zamestnávateľom žalovanej na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 28.02.2023, ktorý bol dohodnutý ako pracovný pomer na dobu určitú do 29.02.2024.
Nesporné je, že dňa 23.08.2023 žalobca prevzal od žalovanej listinu datovanú 21.08.2023 označenú

ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“.

20. Súd sa prioritne v konaní zaoberal otázkou, akým spôsobom došlo k skončeniu pracovného pomeru
medzistranami.Žalovanátvrdila,žedňa23.08.2023doručilažalobcoviOkamžitéskončeniepracovného
pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, pričom uviedla, že jej jednoznačnou a jasnou

vôľou bolo skončiť pracovný pomer okamžite zo zdravotných dôvodov s poukazom na Potvrdenie od
lekára. Žalobca uviedol, že tento právny úkon žalovanej neakceptoval a mal za to, že neboli splnené
podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru a Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovanej považoval za výpoveď.

21. Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je aj skončenie pracovného pomeru jeho
okamžitým skončením v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Okamžite skončiť pracovný pomer
môže tak zamestnanec, ako i zamestnávateľ. Pri posudzovaní platnosti skončenia pracovného pomeru
ako právneho úkonu sa vychádza z relatívnej neplatnosti, teda právny úkon skončenia pracovného
pomeru sa považuje za platný dovtedy kým sa neplatnosti nedovolá ten, kto je na to oprávnený, v tomto

prípade zamestnávateľ. Skončenie pracovného pomeru je platné, ak súd nerozhodne inak.

22. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu súd mal preukázané, že žalovaná jednoznačne
vymedzila v právnom úkone doručenom žalobcovi dňa 23.8.2023, že „.....okamžite končím pracovný
pomer“, teda v tomto právnom úkone nie je uvedené iba nejednoznačné konštatovanie, napr. „končím

pracovný pomer“, čo by si zamestnávateľ mohol posúdiť aj ako výpoveď aj ako okamžité skončenie
pracovného pomeru. Súd preto považoval tento právny úkon žalovanej za okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca a zamestnávateľ nebol oprávnený si sám posúdiť, že ide
o výpoveď. Pokiaľ mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnankyne je
neplatné, mal postupovať v zmysle § 77 Zákonníka práce.

23. Z ust. § 77 Zákonníka práce vyplýva, že ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ dosiahnuť,
aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musia v lehote dvoch
mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru
je neplatný. Ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu. Zmeškaním lehoty t. j. neuplatnením práva na súde

sa predmetný pracovnoprávny úkon stáva platným.

24. Otázku neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je možné riešiť ako prejudiciálnu - predbežnú
otázku v inom konaní. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré by určovalo, že výpoveď, okamžité
skončenie pracovného pomeru, a i. sú neplatnými právnymi úkonmi, sa nedá vôbec hovoriť o tom,

že by došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a že by medzi stranami mohli vzniknúť
práva a povinnosti z neplatného skončenia pracovného pomeru. Určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru súdom je základným predpokladom priznania náhrady mzdy resp. iných nárokov
v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Akékoľvek dodatočné posudzovanie pracovnoprávneho úkonu
smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru nesmie byť posudzované ako predbežná otázka ani v

inom konaní pred súdom, napr. v konaní o náhrade mzdy. V tzv. inom konaní súd vychádza z toho,
že skončenie pracovného pomeru, ktoré nebolo súdom právoplatne určené ako neplatné, je platným
právnym úkonom.25. V podmienkach prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou nedomáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnankyne- žalovanej, pričom to nevyplýva
ani zo žalobného petitu a ani z jeho skutkových tvrdení, ktoré sú obsahom žaloby a vyjadrení. Žalobca

vyslovene tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej neakceptoval pre
nesplnenie formálnych ani obsahových náležitostí a sám si posúdil okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnankyne ako výpoveď a z toho dôvodu sa domáha, aby mu žalovaná
nahradila peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby.
Súd však nepovažoval uvedenú argumentáciu žalobcu za správnu, nakoľko subjektívna predstava

zamestnávateľa o neplatnosti právneho úkonu zamestnanca o okamžitom skončení pracovného
pomeru nenahrádza rozhodnutie súdu. Pokiaľ si zamestnávateľ sám vyhodnotil, že ide o výpoveď
hoci z formulácie Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnankyne - žalovanej
jednoznačne vyplýva, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru a nenamietal neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a v prekluzívnej lehote nepodal žalobu o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak tento právny úkon zamestnankyne je platný bez ohľadu

na to, či by inak by boli dôvody na konštatovanie jeho neplatnosti, a teda akékoľvek subjektívne
vyhodnotenie si platnosti tohto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa, nie je relevantné. Súd preto
dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že súdom nebola určená neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru (a ani sa takéhoto určenia žalobca nedomáhal v tomto ani v inom konaní), došlo
k skončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnanca. Pracovný pomer na

základe okamžitého skončenia sa skončí dňom, v ktorom je druhému účastníkovi zrušovací prejav
doručený, bez ohľadu na to, či je v zrušovacom prejave uvedený iný konkrétny deň. Pri okamžitom
skončení pracovného pomeru neplatia výpovedné doby, teda ku skončeniu pracovného pomeru
dochádza dňom doručenia zrušovacieho prejavu druhému účastníkovi pracovného pomeru. Pracovný
pomer skončil dňa 23.08.2023 vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu o dni doručenia

Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej žalobcovi.

26. Vzhľadom na uvedený záver súdu, že pracovný pomer sa skončil dňa 23.08.2023 na základe
doručenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je správne tvrdenie žalobcu, že došlo k
výpovedi zo strany zamestnanca. Ak nedošlo k výpovedi, nemohla plynúť ani výpovedná doba a nie je

daný dôvod, pre ktorý by žalovaná bola povinná u žalobcu zotrvať v rámci jej plynutia a pre porušenie
povinnosti zotrvať u žalobcu by bola povinná mu zaplatiť peňažnú náhradu za nezotrvanie počas
výpovednej doby u zamestnávateľa. Súd preto žalobu žalobcu výrokom I. tohto rozsudku zamietol.

27. Následne sa súd zaoberal nárokom, ktorý bol predmetom vzájomnej žaloby žalovanej, ktorou

sa žalovaná domáhala voči žalobcovi zaplatenia nevyplatených mzdových nárokov, celkom v sume
1.927,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 28.09.2023. Uplatnená suma
pozostávala zo sumy 1.927,72 Eur predstavujúcej náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dva mesiace, a to titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru,
podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Túto sumu vypočítal a určil samotný žalobca ako zamestnávateľ

v žalobe na sumu 963,86 Eur mesačne a teda za dva mesiace predstavuje 1.927,72 Eur, pričom
suma priemerného zárobku nebola medzi stranami sporná. Z ust.§ 69 ods. 4 Zákonníka práce vyplýva
povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru.
Keďže súd uzavrel, že je potrebné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej za
platné, vznikol žalovanej nárok v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Súd z uvedeného dôvodu

vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

28. Pokiaľ ide o splatnosť tohto nároku, tá nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo Zákonníka
práce. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s platením mzdy/náhrady mzdy dochádza uplynutím
splatnosti mzdy určenej v zmysle § 129 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko pri skončení pracovného

pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd k omeškaniu za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich
nastala splatnosť. Náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce bol žalobca povinný s prihliadnutím na ustanovenie § 129
ods. 3 Zákonníka práce uhradiť žalovanej v najbližšom výplatnom termíne t. j. do 27.9.2023, a teda do
omeškania sa dostal dňom 28.9.2023. Z uvedeného dôvodu súd žalovanej priznal aj nárok na úroky z

omeškania zo sumy 1.927,72 Eur od 28.09.2023 vo výške 9,5% ročne. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, výška úroku z omeškania je určená v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške
o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k 28.9.2023 vo výške 4,50 % ročne, t.j. úrok z omeškania bol v čase od 28.09.2023 vo výške 9,5 %. Žalovaná si uplatnila nárok na úroky z
omeškania v správnej výške a preto jej súd tento nárok priznal vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.927,72
Eur od 28.09.2023 až do zaplatenia.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP dvoma samostatnými výrokmi. V konaní začatom na základe žaloby žalobcu bola
úspešná žalovaná, nakoľko súd žalobu zamietol a preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi (výrok II.). V konaní o vzájomnej žalobe žalovanej súd vyhovel vzájomnej
žalobevcelomrozsahuapretovznikolžalovanejnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu

100%, o čom súd rozhodol vo výroku IV. tohto rozsudku.

32. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.