Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1622200719.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska č. 5, zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, Bratislava Pajštúnska č. 5, za ktorú koná Mgr. Martina Klačanová, proti žalovanému:
U. A. V. X. U. Í. G. , D. W. XX.XX.XXXX, H. N. Z., O. Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 6.805,04 € s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. januára 2024,
č.k. 4 Csp 29/2022-246, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 24. januára 2024, č.k. 4 Csp 29/2022-246, z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.1.2024, č.k. 4 Csp 29/2022-246, žalobu zamietol;

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa
31.3.2022, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.805,06 € (pozostávajúcej
z neuhradenej istiny úveru vo výške X.XXX,XX €, zmluvných úrokov vo výške 950,92 €, úrokov z
omeškaniavovýške130,36€apoplatkovvovýške35,36€) spríslušenstvom.Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021, uzavretej
medzi postupcom Z. Z., a.s., L.: XX 151 653, Bratislava, H. č. XX a ním, postúpil postupca na neho

pohľadávku voči žalovanému, ktorý bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dňa 17.4.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu a k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo
elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID

kartou, SMS kľúčom alebo elektronickým osobným kľúčom). Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, ich splácania a podmienky pri
neplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostiboliupravenévzmluveavobchodnýchpodmienkach.
Žalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju

povinnosť podľa zmluvy. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dňu 3.3.2021 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

2. Vo veci prvoinštančný súd nariadil pojednávanie na deň 24.1.2024, na ktoré sa sporové strany
nedostavili, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil; vykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiazistilnasledovnýskutkovýstav.Z.Z.,a.s.uzatvorila
dňa 17.4.2014 so žalovaným prostredníctvom služby internetbanking písomnú zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy, ktorým Z. a.s. akceptovala návrh žalovaného

zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000,- €, s
úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne a RPMN vo výške 12,56 %. Úver mal žalovaný splácať
v 120. mesačných splátkach po 143,08 € (vrátane poistného vo výške 4,84 € mesačne), prvá splátka
bola splatná dňa 20.5.2014 a ďalšie vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na deň 20.4.2024; celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 17.166,54

€. Listom zo dňa 30.1.2021 Z., a.s. oznamovala žalovanému, že ku dňu 30.1.2021 je v omeškaní so
splácaním pohľadávky banky z predmetného úveru vo výške 1.829,84 € a vyzvala ho na zaplatenie
dlžnej sumy v lehote 15 dní s upozornením, že v opačnom prípade je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu, v takomto
prípade stratí výhodu splátok a pohľadávku bude musieť uhradiť v celku; žalobca nepredložil žiaden
doklad preukazujúci doručenie listu žalovanému. Listom zo dňa 4.3.2021 označeným ako „Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ Z., a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu omeškania
so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace, vyhlásila ku dňu 3.3.2021 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo zmluvy, výška pohľadávky k uvedenému dňu predstavovala sumu 6.545,43 €; list sa vrátil
Z., a.s. dňa 30.3.2021 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote,“ preto
prvoinštančný súd vychádzal z toho, že list bol doručený žalovanému dňa 10.3.2021,

teda dňom jeho uloženia na pošte, kedy sa dostal do jeho dispozičnej sféry. Ďalším listom zo dňa
18.3.2021Z.a.s.oznamovalažalovanému,žepohľadávkabankyzpredmetnejzmluvyjesplatnávcelom
rozsahu,jevomeškanísjejsplácanímviacakotrimesiace,kuvedenémudňupredstavovalapohľadávka
sumu 6.543,36 € s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej
osobe; žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci doručenie listu žalovanému. Ďalej zistil, že dňa

22.6.2021 uzavrela Z., a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto konaní.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 116 ods. 2, § 180 veta

druhá, § 181 ods. 2, § 183 ods. 1, čl. 6 Civilného sporového poriadku, § 497 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 9, § 524 ods. 1, ods. 2, §
525 ods. 1, ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,

dôvodiac nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané,žemedziZ.,a.s.akoveriteľomažalovanýmakodlžníkombolauzavretáúverovázmluva,na
základektorejZ.,a.s.poskytlažalovanémuúvervovýške10.000,-€.Právnyvzťahzaloženýpredmetnou
úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto ho posudzoval podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka i právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru, keďže Z., a.s. pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. V prvom rade
sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore
vyvodil zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021, č. XXXX/XXXX/CE,

uzavretej medzi Z., a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve,
na základe čoho malo ku dňu 22.6.2021 dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je
predmetom tohto konania na žalobcu. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V posudzovanej veci však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, takže na jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v §

17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu ktorého skúmal, či v danom prípade bol splnený
predpoklad uvedený pod písm. b/ tohto ustanovenia, t. j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v
celom rozsahu. Spomínané ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (ak došlo k zosplatneniu úveru). Žalobca tvrdil, že žalovaný úver riadne

nesplácal, preto dňa 3.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a tak sa zaoberal tým, či boli splnené
podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa vyžaduje: 1. existencia omeškania dlžníka so zaplatením aspoň jednej
splátky minimálne tri mesiace, 2. doručenie upozornenia veriteľa na možnosť zosplatneniaúveru dlžníkovi v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3. doručenie oznámenia o zosplatnení
úveru dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v období od 20.5.2014
do 20.1.2020 uhradil na úver vrátane splátok poistného celkom sumu 9.740,42 €, t. j. všetky mesačné

splátky splatné od 20.5.2014 do 20.12.2019 a do omeškania sa tak dostal so splátkou splatnou dňa
20.1.2020, z ktorej uhradil iba sumu 10,98 €. Žalobca predložil list Z., a.s. zo dňa 30.1.2021, v ktorom
bolo žalovanému oznámené, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z predmetného úveru vo
výške 1.829,84 €, vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň
upozornila, že ak v uvedenej lehote túto sumu neuhradí, bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, čím sa stane pohľadávka z úveru splatnou v celom rozsahu. Žalobca taktiež tvrdil (všeobecne,
bez bližšej konkretizácie), že žalovaný, ktorý sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, bol v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom
na to, že sa jedná o také skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú podmienok pre postúpenie pohľadávky
podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno

ohľadne preukázania splnenia týchto podmienok napriek tomu, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia
v konaní nepoprel. Žalobca ničím nepreukázal, že Z. a.s. spomínaný list doručila do dispozičnej sféry
žalovaného a tak v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru
vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho Z., a.s.
nebola oprávnená úver zosplatniť. Zosplatnenie úveru listom Z., a.s. zo dňa 4.3.2021 považoval potom

za neúčinné. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že vzhľadom na to, že k účinnému zosplatneniu úveru
nedošlo a termín konečnej splatnosti úveru mal nastať až dňa 20.4.2024, postúpenie
predmetnej pohľadávky voči žalovanému zo Z., a.s. na žalobcu bolo podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch neplatné. So zreteľom na to, že
veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola Z., a.s., teda banka, na

platné postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre
postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dal v tejto súvislosti
do pozornosti judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia
dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené

konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Poukázal aj na
právnu vetu judikátu R 6/2022 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29.11.2022, sp.zn. 3 Co 84/2021 s tým, že ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení sa neuplatní. Mal potom za to, že nakoľko k účinnému zosplatneniu
úveru nedošlo, predmetná pohľadávka v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok

nebola splatná, nebola preto splnená hneď prvá podmienka pre postúpenie pohľadávky. Ak by aj bol úver
účinne zosplatnený, žalobca v konaní nepreukázal, že výzva Z., a.s. zo dňa 18.3.2021 na úhradu dlžnej
sumy s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, bola pred uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávok doručená do dispozičnej sféry žalovaného. V súvislosti s písomnou výzvou podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

31.3.2022, sp.zn. 2 Cdo 266/2020. V prejednávanej veci neboli splnené ani podmienky pre postúpenie
predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti
tohto postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
3.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
C.s.p. s tým, že žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, by mal nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi, tieto mu ale nepriznal, pretože mu v konaní
žiadne trovy nevznikli (R 72/2018).

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že mu súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.). Poukázal na bod 2. odôvodnenia napadnutého
rozsudku,vktoromjeuvedené:„Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.K
podanej žalobe sa nevyjadril.“ s tým, že podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal doručenie výzvy

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému (list zo dňa 30.1.2021). Ohľadom doručovania
výzvy podľa uvedeného ustanovenia zákona tvrdil a tvrdí, že predmetná výzva boli žalovanému riadne
doručovaná, pričom toto jeho tvrdenie bolo počas celého konania nesporným skutkovým tvrdením.
Žalovaný bol v konaní absolútne pasívnou stranou sporu, k veci sa žiadnym spôsobom nevyjadril,pojednávaní sa nezúčastnil. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nič netvrdil, takže ani
nepoprel žiadne z jeho skutkových tvrdení, hoci na to mal vytvorený dostatočný procesný priestor
(ktorý nevyužil). Keďže jeho skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, v zmysle ustanovenia §

151 ods. 1 C.s.p. ich bolo podľa jeho názoru potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia,
na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré nie
je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že (právny predchodca) riadne
doručoval vyhotovené výzvy žalovanému. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2023, sp.zn. 8 CoCsp 12/2023 s tým, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen
predloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru riadne vyzývaný na úhradu dlžnej sumy s upozornením
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre vylúčenie pochybností dodal, že ak žalobca predloží v
súdnom konaní (nejakú) výzvu, potom nemusí osobitne tvrdiť, že predmetnú výzvu dal aj na poštovú
prepravu,pričomjenelogické,abytvrdenie,žedlžníkbolpísomnevyzvanýnaúhradudlhu,bolochápané

len tak, že veriteľ výzvu vyhotovil takpovediac len pre seba a takto si ju ponechal pre vlastné potreby.
Ďalej poukázal na nespornosť skutkových tvrdení, za identického stavu veci a v tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.3.2021, sp.zn. 9 CoCsp 81/2020 s tým, že rôzne
senátypriamonadriadenéhosúdupristupujúkposudzovaniunespornýchskutkovýchtvrdenístránsporu
odlišne od súdu prvej inštancie a dal do pozornosti ďalšie rozhodnutia odvolacích senátov, napríklad

uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2021, sp.zn. 6 CoCsp 28/2020 a zo dňa
29.5.2020, sp.zn. 3 Co 84/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.1.2022, sp.zn. 43 CoCsp
46/2021 a zo dňa 27.9.2023, sp.zn. 41 CoCsp 6/2023. Všetky ním uvádzané rozhodnutia zhodne tvrdia,
že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy (výziev) bez toho,
aby túto skutočnosť namietal žalovaný (ktorý bol v konaní nečinný), potom súd prvej inštancie nahrádzal

procesnú aktivitu žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o doručení predmetnej výzvy (výziev),
čo je nerešpektovanie ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. a zároveň zásadným excesom prelomenia
formálnej pravdy civilného procesu, ktorý ani ustanovenie § 295 C.s.p. neumožňuje. Súd je povinný
osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení procesných strán, t. j. nemusí vykonávať
dokazovanie ohľadom tých skutočností, ktoré medzi nimi nie sú sporné a môže ich tak bez dokazovania

zobrať za základ svojho rozhodnutia; uvedené koniec koncov podporuje vydanie platobného rozkazu
v predmetnej veci. Ktorékoľvek z vyššie uvedených rozhodnutí je pripravený v prípade potreby doručiť
súdu. Nie je mu potom ani zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie jeho nesporné skutkové tvrdenia
de facto poprel, ak právne uzavrel, že doručenie výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka preukázané nebolo. Celkom zrejmá je nesprávna aplikácia, resp. výklad ustanovenia § 295

C.s.p. zo strany prvoinštančného súdu, ktorý de facto prevzal právne zastupovanie spotrebiteľa v tejto
veci. Považuje za preukázané, že súd prvej inštancie vyžadoval dokazovať už dokázané (nesporné
skutkové tvrdenie) a pod prizmou ochrany spotrebiteľa prekročil zákonný rámec spotrebiteľskej ochrany.
Na základe uvedeného zároveň považuje za preukázané, že nesprávnym procesným postupom súdu
došlo do zásahu jeho práva na spravodlivý proces v zákonom predpokladanej intenzite. Za nespornosti

skutkových tvrdení, po vydaní platobného rozkazu vo veci, ktorý bol zrušený len z procesného dôvodu
nedoručenia do vlastných rúk žalovanému bez toho, aby sa vo veci čokoľvek navyše udialo, mal
legitímne očakávanie, že doručovanie akejkoľvek výzvy je dostatočne preukázané. Napriek uvedenému
dokladá do konania listinné dôkazy vo vzťahu k doručovaniu, vyžiadané od
jeho právneho predchodcu, ktoré dôkazy nepovažuje za novoty v odvolacom konaní práve z dôvodu,

že neexistovala procesná nevyhnutnosť na jeho strane dokazovať dokázané (resp. nesporné), pričom
ho ani súd prvej inštancie na preukázanie ničoho v tejto veci nevyzýval. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, pretože v tomto štádiu konania
nedošlo k žiadnej zmene pomerov, čo odôvodňoval predovšetkým nespornosťou skutkových tvrdení
a hospodárnosťou (nezvyšovaním trov zbytočne). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací senát

na ním predložené dôkazy v odvolacom konaní prihliadol, nakoľko je nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň ich nie z vlastnej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prvoinštančný súd nesprávne právne vec
posúdilanazákladedokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniamakuzavrel,ženepreukázal
doručovanie (akejkoľvek) výzvy žalovanému. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a dôkazných

prostriedkov namietol aj nesprávny následný právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia
pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., resp. podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. V predmetnej veci niet pochýb o skutočnosti, že nedošlo k postúpeniu
„živého“ úveru, ktorý bol riadne zosplatnený, pričom pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie, tedaplatne na neho postúpená. Zákonný postup bol zdokladovaný celým radom listinných dôkazov, na
základe čoho považuje žalobu v uplatnenom rozsahu za dôvodnú. Pre vylúčenie pochybností považoval
za nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí odvolával

na aktuálne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý v rozsudku zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 2 Cdo 266/2020
a uznesenia zo dňa 27.10.2022, sp.zn. 4 Cdo 75/2020 vyslovil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, ale dal v tejto súvislosti do
pozornosti rozdielnosť výkladov predmetného ustanovenia v rámci jednotlivých senátov dovolacieho
súdu, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2023, sp.zn. 9 Cdo

165/2022. S ohľadom na ním citovanú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v odvolaní, je podľa jeho
názoru napadnuté rozhodnutie irelevantné v časti, v ktorej sa súd prvej inštancie implicitne
vyjadril k neuneseniu dôkazného bremena, a to nedoloženie samostatnej výzvy podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, ktorou môže byť aj zosplatňujúca výzva i výzva pred zosplatnením. V konaní bolo
riadne preukázané doručovanie zosplatňujúcej výzvy do dispozičnej sféry žalovaného prostredníctvom
poštovej obálky, pričom táto výzva obsahuje aj výzvu na úhradu tam uvedenej celej dlžnej sumy.

K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 22.6.2021, t. j. viac ako tri mesiace po vyhotovení predmetnej
zosplatňujúcej výzvy, jednoznačne viac ako 90 dní v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nie je možné
považovať za správny právny názor, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta
informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle tohto
ustanovenia môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník

mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho
úkonu. V konaní bolo zároveň nesporne preukázané, že žalovaný túto objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom predmetnej výzvy mal, čo vyplýva z priloženej obálky. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách a na
podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích senátov. Záverom k otázke svojej

aktívnej legitimácie uviedol, že predmetnú skutočnosť preukázal nepopretými skutkovými tvrdeniami v
spojitosti s relevantnými dôkazmi predloženými v konaní, keď všetky ním tvrdené skutočnosti boli počas
celého konania tzv. nespornými skutkovými tvrdeniami. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
378, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia

pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365

ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dôvodí, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,
sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220

ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. V danom spore sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.805,06 € s
príslušenstvom titulom neuhradenia splátok v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 17.4.2014, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Z. Z.,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo
výške 10.000,- €. Žalovaný mal právnemu predchodcovi žalobcu uvedený úver splácať v mesačných

splátkach vo výške 143,08 €, splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, s termínom prvej splátky dňa
20.5.2014, fixnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne, ročnou percentuálnou mierou nákladov
(RPMN) vo výške 12,56 €, priemernou hodnotou RPMN vo výške 9,19 %, poistením vo výške 4,84 €;
konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.4.2024.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že neboli
splnené podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,
čo zakladá dôvod neplatnosti postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd
mal za to, že žalobca ničím nepreukázal, že jeho právny predchodca list zo dňa 30.1.2021, ktorým
oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním jeho pohľadávky vo výške 1.829,84 €, doručil do

dispozičnej sféry žalovaného a tak neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru
vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto zosplatnenie úveru považoval za neúčinné.
Ďalej dospel k záveru, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou musí nielen tvrdiť,
ale aj preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku

aspoň 90 kalendárnych dní s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
11. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky podľa vyššie uvedenej zmluvy napriek písomným výzvam, v ktorých bol upozorňovaný na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré tvrdenie preukázal. Jeho právny predchodca
výzvou zo dňa 30.1.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.829,84 € do 15 dní

od doručenia výzvy z dôvodu, že je v omeškaní ku dňu 30.1.2021 so splácaním jeho pohľadávky a
zároveň ho upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ďalšou výzvou zo dňa 18.3.2021
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6.543,36 €, nakoľko je jeho pohľadávka zo zmluvy splatná v
celom rozsahu a že je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Listom zo dňa 4.3.2021 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 3.3.2021 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru.

Uvedené skutočnosti žalovaný v konaní nepoprel.

12. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd súhlasí s tvrdeniami žalobcu v jeho odvolaní o tom, že
nakoľko jeho tvrdenia neboli protistranou popreté, bolo ich potrebné podľa § 151 ods. 1 C.s.p. považovať
za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie § 186 ods.

2 C.s.p., v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Z
uvedeného vyplýva, že súd nebude dokazovať také skutočnosti, ktoré sa zakladajú na zhodnom tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmyslom je urýchliť a zhospodárniť konanie a
v ďalšom priebehu konania sa zamerať len na vykonávanie dôkazov týkajúcich sa sporných skutočností.

13. V danom spore bolo potrebné skutkové tvrdenie žalobcu o vyzvaní žalovaného na zaplatenie dlhu
považovať za nesporné podľa § 151 C.s.p. a malo byť vzaté za základ zisteného skutkového stavu bez
toho, aby bolo potrebné posudzovať jeho existenciu a pravdivosť na základe dôkazov. V danom prípade
nebol dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia žalobcu o zaslaní písomných výziev žalovanému (§ 186

ods. 2 C.s.p.), pretože toto skutkové tvrdenie vyplývalo z dôkazov predložených na jeho preukázanie.
Z týchto dôvodov odvolací súd považuje argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 31.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o dôkaznom bremene preukázania splnenia podmienok podľa
§ 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách za nedôvodnú.

14. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v danom
spore správne pri zisťovaní skutkového stavu, keďže považoval za nepreukázané odoslanie výzvy
na uhradenie dlhu žalovanému. Vzhľadom na nespornosť vyzvania žalovaného na zaplatenie dlhupostupcom, neprípustne súd prvej inštancie zaťažil žalobcu dôkazným bremenom vo vzťahu k
preukázaniu svojej aktívnej legitimácie v konaní.

15. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods.
1 C.s.p. s poukazom na zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania, pretože ak by rozhodol sám,
znemožnil by stranám sporu realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho
prieskumu v otázke týkajúcej sa (ne)priznania žalovanej sumy, čím by stranám odňal možnosť konať

pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o predmetnej žalobe s tým,
že musí znova posúdiť, či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný, náležite sa vysporiadať s
tým, že žalovaný doteraz skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, t. j. vo veci vykonať dokazovanie v zmysle
ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p., prípadne vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol podľa
ustanovenia § 295 C.s.p., keďže ide o spotrebiteľský spor, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením §
191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového

stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich
z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

16.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancieonáhradetrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,

vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255
a nasl. C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).