Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/212/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204602
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2320204602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., Gusevova
1415/6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 754 404, zastúpený: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, Tallerova 4/4, 811 02 Bratislava, IČO: 04 329 724, proti žalovanému: P.. S. A., nar.
XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX O., zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18,
852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o zaplatenie 3.765,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10Csp/222/2020-254 zo dňa 20.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 10Csp/222/2020-254 zo dňa

20.10.2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10Csp/222/2020-254 zo dňa
20.10.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 39, § 565 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 6

písm. d), § 397, § 497, 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný
zákonník“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o bankách“), § 133 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že právny predchodca žalobcu so žalovaným, ktorý
uzavrel zmluvu ako živnostník s vyznačením miesta podnikania a IČO-m, uzavreli dňa 03.09.2015
Zmluvu o investičnom úvere č. XXXXXXM (ďalej aj „zmluva o investičnom úvere“), v zmysle ktorej

banka poskytla formou úveru peňažné prostriedky žalovanému do výšky úverového limitu 25.000,- eur,
pričom úver mohol byť čerpaný do dňa 21.09.2015. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou s
prechodnou fixáciou v pevnej výške 6,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 521,- eur vždy k 20.temu dňu každého kalendárneho mesiaca, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2015 a posledná splatná dňa 20.09.2019. Žalovaný sa zaviazal
akékoľvek peňažné čiastky zaplatiť v deň ich splatnosti a v prípade omeškania so splatením, sa zaviazal
uhradiť banke úrok z omeškania vo výške 20 % ročne. Okrem toho strany sa dohodli na zaplatení

poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250,- eur. Právny predchodca žalobcu dňa 21.02.2019 zaslal
žalovanému poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1.993,67 eur, v opačnom prípade
banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Žalovaný zásielku prevzal dňa 27.02.2019. Nakoľko žalovaný dlh
banke nezaplatil, listom zo dňa 22.06.2019 banka žalovanému oznámila, že ku dňa 20.06.2019 bolúver zosplatnený a dlžnú čiastku vo výške 3765,59 eur je žalovaný povinný zaplatiť do dňa 02.07.2019.
Oznámenie o zosplatnení pohľadávky žalovaný prevzal dňa 27.06.2019. Banka svoju pohľadávku
postúpila žalobcovi na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 04.09.2020.

1.4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluvu o úvere banka uzavrela s fyzickou osobou
podnikateľom, teda sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a ani zmluvu so spotrebiteľským charakterom.
Zmluva podľa súdu prvej inštancie obsahuje všetky podstatné náležitosti vymedzené v Obchodnom
zákonníku, a preto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú platne, nakoľko obsahovala všetky
podstatné a zákonom vyžadované náležitosti, a to aj v zmysle zákona o bankách, platného a účinného

v čase jej uzatvorenia.
1.5. Z listinny´ch do^kazov a vy´povedi´ pra´vnych za´stupcov stra´n su´d prvej inštancie zistil, zˇe k
zosplatneniu pohlˇada´vky dosˇlo pre nezaplatenie spla´tky dňa 20.05.2019 a u´ver bol zosplatneny´ dňa
20.06.2019. Zacˇiatok premlcˇacej doby zacˇal plynu´tˇ odo dňa 21.05.2019 a premlcˇacia doba uplynie
dňa 21.05.2023. Zˇaloba bola podana´ dňa 02.12.2020, to znamena´, zˇe zˇaloba bola podana´ v ra´mci
premlcˇacej doby.

1.6. Konštatoval, že ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách zákonodarca sledoval sprísnenie
postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi,
ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,
s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,
umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky

so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej
pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by podľa súdu prvej inštancie v rozpore s účelom zákona o
bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý“ úver na akýkoľvek
subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.
Veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu úveru pri splnení dvoch podmienok, a to, že zosplatnenie je

dohodnuté v zmluve a ďalšou podmienkou je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupom podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách. Podľa úverových podmienok bodu 17 písm. a) banka je oprávnená po tom,
ako nastane niektorá zo skutočností, uvedená v bode 16, alebo dôjde k porušeniu záväzkov alebo k
zmene podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky banky z
poskytnutéhoúveru,aleboichčasť,sastávajúsplatnými.Zpredloženýchlistínmalsúdprvejinštancieza

preukázané, že žalovaný si mal plniť svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, v pravidelných mesačných
splátkach k 20. dňu v mesiaci. Pre neuhradenú splátku dňa 20.05.2019 banka pristúpila k zosplatneniu
pohľadávky. Právo veriteľa je podľa § 565 Občianskeho zákonníka časovo obmedzené do splatnosti
najbližšej splátky. V danom prípade, ak banka chcela platne v súlade so zákonom zosplatniť celý úver,
bola povinná zosplatniť úver do najbližšej splátky, t. j. do dňa 20.06.2019. Pre daný prípad to znamená,

že banka mala úver zosplatniť do 20.06.2019, a nie v predmetný deň, v ktorý žalovaný mal právo včas
a riadne splátku zaplatiť.
1.7. Súd prvej inštancie poukázal aj na účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov
v oblasti súkromného práva, ktorý predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. že je doručený adresátovi.
Žalovaný prevzal zásielku dňa 27.06.2019 s tým, že úver mal zaplatiť do dňa 02.07.2019. Pokiaľ

si žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce z úverovej zmluvy, bolo podľa súdu
prvej inštancie ťažko mysliteľné, aby v priebehu pár dní žalovaný zaplatil banke celý dlh. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp.
zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2011, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „Všeobecnou požiadavkou
toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť

sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za
doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho
dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení" písomného vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c
ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných

(adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka § 43a ods. 2,
vety prvej a § 45 ods. 1.; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy, tak ako to
správne poznamenal odvolací súd. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym
úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobeod okamihu, keď jej dôjde“. S takýmto záverom ohľadne problematiky hmotnoprávneho úkonu ako
prejavuvôleadresovanéhodruhémuúčastníkovizmluvnéhovzťahusazaoberalÚstavnýsúdSlovenskej
republiky v náleze č. k. IV.ÚS 403/2010-42 zo dňa 03.03.2011, ako to uviedol najvyšší súd v citovanom

rozhodnutí.
1.8. Konštatoval, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má banka právo postúpiť inej osobe len splatnú
pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Mal za to, že v danom prípade došlo k postúpeniu
nesplatnej pohľadávky, a teda išlo o postúpenie v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách,
a ide tak o absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ďalšie argumenty strán už

považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať s tým, že
odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky pripomienky a poznámky, ale je nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
mal plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
priznaťmuvočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Malzato,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm.

h) CSP).
2.1. Namietal, že súd prvej inštancie mal za nesporné, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský
spor, avšak v prípade obchodno-právneho záväzku poukazuje na porušenie § 565 Občianskeho
zákonníka, ktoré podľa žalobcu nie je možné aplikovať na obchodnoprávne záväzky. Mal za to, že
predmetom podanej žaloby je záväzok zo zmluvy o úvere, ktorá je považovaná za absolútny obchodný

záväzkový vzťah, čo znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom. Poukazoval na Úverové
obchodné podmienky - čl. 16 písm. b) a čl. 17 písm. b), ako aj na to, že platobná disciplína žalovaného
bola viackrát porušená v priebehu rokov 2017, 2018 a 2019 a že mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru
oveľa skôr.
2.2.Ktvrdeniusu´duprvejinštancie,zˇezˇalovany´siozna´menieozosplatneni´prevzaldňa27.06.2019

a u´ver mal zaplatitˇ dňa 02.07.2019, cˇo bolo podlˇa na´zoru su´du prvej inštancie „tˇazˇko myslitelˇne
´, aby v priebehu pa´r dni´ zˇalovany´ zaplatil banke cely´ dlh,“ žalobca uviedol, že z ozna´menia
o zosplatneni´ jednoznacˇne vyply´va, zˇe dlzˇni´k - zˇalovany´ ma´ bezodkladne kontaktovatˇ spra
´vcu pohlˇada´vky a dohodnu´tˇ si s ni´m spo^sob a podmienky zaplatenia celej dlzˇnej cˇiastky, a to
najnesko^r do dňa 02.07.2019. Žalobcovi nebolo jasné, aky´m spo^sobom su´d prvej inštancie dospel

k tomu, zˇe zˇalovany´ ma´ do dňa 02.07.2019 vysporiadatˇ celu´ pohlˇada´vku, nakoľko mal do tohto
dňa kontaktovatˇ spra´vcu pohlˇada´vky a dohodnu´tˇ sa s ni´m na spo^sobe splatenia. Mal za to, zˇe za
spo^sob splatenia je mozˇne´ povazˇovatˇ aj splatenie zosplatnene´ho u´veru formou spla´tok.
2.3. K tvrdeniu su´du prvej inštancie, zˇe v zmysle § 92 ods. 8 za´kona o banka´ch dosˇlo k postu´peniu
nesplatnej pohlˇada´vky, a teda isˇlo o postu´penie v rozpore s predmetny´m ustanoveni´m, uviedol,

zˇe v odo^vodneni´ napadnutého rozsudku absentuje, aky´m spo^sobom su´d prvej inštancie vyhodnotil
zˇalobcompredlozˇene´do^kazyazake´hodo^vodusadomnieva,zˇenedosˇlokplatne´mupostu´peniu
pohlˇada´vky. Poukázal na to, že su´d prvej inštancie v odseku 27. napadnutého rozsudku argumentuje,
zˇe „isˇlo o odstu´penie v rozpore s predmetny´m ustanoveni´m.“ Mal za to, zˇe v danom pri´pade
nebola u´verova´ zmluva ukoncˇena´ na za´klade odstu´penia, ale na za´klade vyhla´senia mimoriadnej

splatnosti. O uvedenej skutocˇnosti bol zˇalovany´ upovedomeny´ ozna´meni´m o zosplatneni´ u´veru.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko súd prvej
inštancie vecne správne rozhodol, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami a svoje

rozhodnutie aj riadne, dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
na posudzovaný prípad správne aplikoval ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a správne
ustálil, že v posudzovanom prípade nedošlo k zosplatneniu pohľadávky, a teda táto ani nemohla
byť na žalobcu platne postúpená. Súd prvej inštancie tak správne žalobu z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani zo žalobcom

predložených úverových podmienok podľa žalovaného nevyplývala možnosť právneho predchodcu
žalobcu vykonať zosplatnenie pohľadávky so spätnými účinkami, a to takým spôsobom, že toto údajné
zosplatnenie právny predchodca žalobcu vykonal písomným dokumentom zo dňa 22.06.2019 formálne
označeným ako „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky,“ v ktorom uviedol:„oznamujemeVám,žeČSOBvyhlásilacelúpohľadávkuzVášhoúverukdátumu20.06.2019zasplatnú.“
Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne ustálil, že retroaktívny právny úkon právneho predchodcu
žalobcu formálne označený ako „Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky,“

ktorý sa prieči zákonu, resp. zákon obchádza, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť len tú časť
svojej pohľadávky, ktorá je splatná, teda tú časť, ktorý už dlžník mal zaplatiť, ale nezaplatil riadne a včas.
Splátky splatné v budúcnosti sa môžu stať splatnými skôr, len ak dôjde k platnému zosplatneniu. Potom
je možné aj tieto splátky ako splatné a zosplatnené postúpiť (viď uznesenie najvyššieho súdu sp.zn.

5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020).

4. Žalobca sa v replike nestotožnil s názorom žalovaného, že § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné
aplikovať aj v danom prípade. Mal za to, že pôvodný veriteľ poskytol na základe zmluvy o úvere, úver
žalovanému, ktorý vystupoval ako podnikateľský subjekt. V danom prípade nie je možné aplikovať
tento inštitút. Poukázal na Úverové obchodné podmienky, konkrétne na čl. 16 písm. b), podľa ktorého

môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je klient viac ako 3 dni v omeškaní so splatením
akejkoľvek dlžnej čiastky. Žalovaný bol pravidelne v omeškaní so splácaním dohodnutých splátok. Zo
špecifikácie úveru bolo podľa žalobcu zjavné, že žalovaný bol od januára 2019 v omeškaní. Januárovú
splátku neuhradil dlžník vôbec, tak isto ako februárovú. V marci a v apríli žalovaný zrealizoval úhrady,
ktoré boli použité na omeškané splátky istiny. Splátka splatná 20.05.2019 nebola opäť uhradená a

zostatok neuhradeného úveru bola vo výške 3.561,31 eur. Pôvodný veriteľ pristúpil v dôsledku porušenia
zmluvnýchpodmienokžalovaným,ktoréspočívalispoukazomnačl.16.písm.b)Úverovýchobchodných
podmienok, k písomnému vyhláseniu, že pohľadávka z poskytnutého úveru sa stáva splatnou. Z
oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 22.06.2019 explicitne vyplýva, že úver bol zosplatnený k dátumu
20.06.2019, teda v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko splátka splatná dňa

20.05.2019 nebola uhradená, tak veriteľ úver zosplatnil ku dňu 20.06.2019. Ak by sa podľa žalobcu
aj pripustila možnosť aplikácie § 565 Občianskeho zákonníka, tak z dikcie predmetného ustanovenia
vyplýva, že veriteľ úver zosplatnil ku dňu 20.06.2019, teda do splatnosti najbližšej splátky. Mal za to, že
pôvodnýveriteľpostupovalprivyhlásenímimoriadnejsplatnostivsúladesplatnoulegislatívouavsúlade
s obchodnými podmienkami. Konštatoval, že je bežnou praxou, že banka vyhlási mimoriadnu splatnosť

k určitému dátumu a dlžníka o tejto skutočnosti upovedomí podaním, ktoré mu je doručené neskôr, čo
je logické. Ak účinnosť mimoriadnej splatnosti bola naviazaná na doručenie dlžníkovi, tak mal za to, že
dlžníci by robili obštrukcie, takéto zásielky by si vedome neprevzali, čo by v praxi znamenalo, že nedôjde
kvôli obštrukciám dlžníka k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Poukázal na to, že pohľadávka bola
zosplatnená pôvodným veriteľom v súlade s platnou legislatívou a s obchodnými podmienkami banky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že banka bola oprávnená takúto pohľadávku postúpiť na
žalobcu.

5. Žalovaný v duplike zopakoval svoje predchádzajúce argumenty, uvedené vo vyjadrení zo dňa
15.11.2022, a nad rámec uviedol, že v prípade, ak chcel právny predchodca žalobcu platne v súlade s §

565 Občianskeho zákonníka zosplatniť celý zostatok žalovaným neuhradenej pohľadávky, bol povinný
žalovanému doručiť zosplatnenie najneskôr do dňa 20.06.2019, čo však neurobil.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie, ktorý vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne
vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite,podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s
odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v
rozsahu podaného odvolania odvolací súd ,nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať

zanásledokzrušeniealebozmenunapadnutéhorozsudku.Napadnutýrozsudokbolvydanýnapodklade
správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho
posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil

svoje právne závery.

10. V prejednávanom spore je predmetom žaloby posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy
3.765,59 eur s úrokom z omeškania 20 % p.a. ročne zo sumy 3.765,59 eur odo dňa 21.06.2019 do
zaplatenia. Žalobca, ako postupník, na ktorého ČSOB, a.s., ako postupca, previedol pohľadávku zo
Zmluvy o investičnom úvere uzavretej so žalovaným dňa 03.09.2015 na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 04.09.2020, sa žalobou podanou dňa 02.12.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 3.765,59 eur s úrokom z omeškania 20% p.a. ročne zo sumy 3.765,59 eur odo dňa 21.06.2019
do zaplatenia na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu (ČSOB, a.s.) uzatvoril so
žalovaným ako podnikateľom dňa 03.09.2015 Zmluvu o investičnom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver v sume 25.000 eur a v dôsledku neplnenia si povinností žalovaným, úver

riadne splácať, vyhlásil pôvodný veriteľ (ČSOB, a.s.) dňom 20.06.2019 celú pohľadávku za splatnú, o
čom žalovaného oboznámil prostredníctvom Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 22.06.2019 (ďalej
aj „oznámenie“) a žalovaný bol vyzvaný na úhradu zosplatneného úveru, ktoré oznámenie si žalovaný
prevzal dňa 27.06.2019 a s poukazom na čl. III ods. 4 zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 20% p.a.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP.

11.1. Námietka žalobcu, že v odo^vodneni´ napadnutého rozsudku absentuje, aky´m spo^sobom su´d
vyhodnotil zˇalobcom predlozˇene´ do^kazy a z ake´ho do^vodu sa domnieva, zˇe nedosˇlo k platne
´mu postu´peniu pohlˇada´vky, nie je dôvodná. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že
uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej
inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

11.2. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu, vyplývajúceho z posúdenia
nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo
a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ
na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne

objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a
logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene
´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti
´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^veryv pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebral v celom rozsahu su
´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci.

12. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365
ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil
súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podlˇa § 92 ods. 8 Za´kona o banka´ch banka ma´ pra´vo postu´pitˇ inej osobe len splatnu´ pohlˇada
´vku, resp. cˇastˇ pohlˇada´vky, ktora´ je splatna´. V danom pri´pade dosˇlo k postu´peniu nesplatnej

pohlˇada´vky, a teda isˇlo odstu´penie v rozpore s predmetny´m ustanoveni´m. Jedna´ sa o absolu´tne
neplatny´ pra´vny u´kon tak, ako to ma´ na mysli ustanovenie § 39 Obcˇianskeho za´konni´ka.

18. Žalobca namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že nejde o spotrebiteľský spor, nie je
možné aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne záväzky. Odvolací súd uvádza, že

z ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak niektoré otázky z vecnej pôsobnosti
Obchodného zákonníka nemožno riešiť podľa jeho ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Základná právna úprava úveru je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ale aj v osobitných
predpisoch, ako napr. zákon o bankách. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového
úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky
v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia
pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu
úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že

postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná
kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu.

19. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné
pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá

nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka, viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018, kde najvyšší súd konštatoval, že zákon o bankách je
kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zároveň veľmipresne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na
tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka.

20. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka musí pre platné postúpenie pohľadávky splniť
nasledovné podmienky: a) musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak je napriek
písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu, môže banka
postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými
zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

21.OdvolacísúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/26/2017zodňa28.03.2018,
akoajnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/147/2017zodňa24.04.2018(publikovanýZbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018), z ktorého vyplýva,
že ,,ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,

ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. V rozsudku sp. zn.
7Cdo/26/2017 dospel dovolací súd rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách k záveru, že
celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu
banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor. Predmetné ustanovenie nemožno, len
na základe jeho zaradenia do konkrétnej časti zákona, chápať ako celok len ako úpravu podmienok,

za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína vyššie
uvedený zmysel tohto ustanovenia. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva presný záujem zákonodarcu
na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom, pričom neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu tejto zákonnej úpravy než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci

podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie tejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).
21.1. V rozsudku sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 dovolací súd uviedol, že osobitné predpisy
môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať

osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. Podmienky
vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách dovolací súd označil za špeciálne zákonné podmienky, ktoré
musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu,
nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Dovolací
súd konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona

o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v
zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom prihliadnuť
súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej

to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej
argumentácii ohľadne námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového
tajomstva, a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, dovolací súd v prejednávanej veci
uviedol, že aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej
časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez

ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt,
mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom,
nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. Podmienky platného postúpenia
pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú,
ale práve naopak sa prekrývajú. Dovolací súd vo vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku

tak, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné
postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie
je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jednou z podmienok platného postúpenia pohľadávky
banky na iný subjekt v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je okrem písomnej výzvy banky
aj omeškanie klienta trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, pričomtieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, inak je postúpenie pohľadávky postihnuté absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

23. V predmetnom spore nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru dňom 20.06.2019, nakoľko výzva pred
mimoriadnou splatnosťou a oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 22.06.2019 sa dostali do
dispozičnej sféry žalovaného podľa doloženej doručenky dňa 27.06.2019. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 zverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 6/22.

24. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď ex officio na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore skúmal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou na
nebankový subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej

procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

25.Žalobcavsporenepreukázalaktívnuvecnúlegitimáciuzdôvodunepreukázaniasplneniapodmienok
pred postúpením pohľadávky bankou podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách na nebankový
subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením
je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť
postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (R 60/2018). Zároveň aj
vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby
bez vecného prejednania. Nepreuka´zanie pi´somnej vy´zvy pra´vneho predchodcu zˇalobcu zˇalovane

´mu pred postu´peni´m pohlˇada´vky, malo za na´sledok nedostatok akti´vnej vecnej legitima´cie na
uplatnenie pohlˇada´vky, ako aj nedostatok opra´vnenia na vyhla´senie mimoriadnej splatnosti u´veru
(napr. rozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017).

26. Odvolacia argumentácia žalobcu, že platobná disciplína žalovaného bola viackrát v priebehu rokov

2017,2018a2019porušenáabankamohlapristúpiťkzosplatneniuúveruoveľaskôr,jevdanomprípade
právne irelevantná. Nedôvodná je námietka žalobcu, že z Ozna´menia o zosplatneni´ malo vyplývať,
že zˇalovany´ ma´ bezodkladne kontaktovatˇ spra´vcu pohlˇada´vky a dohodnu´tˇ si s ni´m spo^sob a
podmienky zaplatenia celej dlzˇnej cˇiastky, a to najnesko^r do dňa 02.07.2019 a nie, ako tvrdí súd prvej
inštancie, že ma´ do dňa 02.07.2019 vysporiadatˇ celu´ pohlˇada´vku. Z uvedeného oznámenia táto

tvrdená skutočnosť nevyplýva.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie

dôvody.

28. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).