Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223010100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.07.2025, v trestnej veci proti obž. A. B. C., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp.
zn. 4T/24/2023-732 zo dňa 16.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku

Obžalovanú:

nstržm. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX, C. D., príslušníčku Policajného zboru toho
času služobne zaradenú ako referent s ÚOZ, Obvodného oddelenia PZ Kapušany, Odboru poriadkovej
polície, Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ČIOZ: 314 570, v PZ od 01.07.2017 doposiaľ,

podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby okresného prokurátora Bardejov, sp. zn. 1
Kv 5/21/7700-33 zo dňa 17.03.2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. Zákona, ktorý mala spáchať tak, že

príslušníčka PZ nstržm. A. B. C. v tom čase služobne zaradená ako referent s ÚOZ /územnou a
objektovouzodpovednosťou/OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBardejove,Odboruporiadkovej
polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bardejove na ulici F. G. XXX, v presne nezistenom
čase od 03.03.2021 do 01.04.2021, v mieste svojho služobného zaradenia a na iných miestach v

Bardejove,konajúcvúmyslezadováženianeoprávnenéhoprospechuH.E.I.J.spočívajúcehovzbavení
sa prípadného postihu za jej protiprávne konanie, ktorého sa mala dopustiť dňa 27.02.2021 v čase
okolo 23:00 hodine na ulici K. L. D., zmanipulovala celé konanie v jej pridelenom priestupkovom spise
ORPZ-BJ-OPP3-152/2021-P podľa návodu a za pomoci H. E. I. J. v tom čase služobne zaradenej ako
starší referent operatívneho oddelenia, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, Odboru
kriminálnejpolícieatotak,ževrámcipriestupkovéhospisuzakomponovalanepravdivýobsahvysvetlení
A. L. z D. a A. I. z D., ktoré jej H. E. I. J. ako nepravdivé vopred pripravila a následne ako dodatočne

upravené zaslala prostredníctvom mailu dňa 24.03.2021 o 16:17 hodine z jej e-mailovej adresy I. na mail
nstržm. A. B. C. C., a ktoré následne nstržm. A. B. C. v rozpore s § 17 odsek 1 zákona číslo 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore, § 58 odsek 1, § 60 odsek 1, odsek 2, § 60 odsek 3 písmeno c/ zákona číslo
372/1990Zb.opriestupkochavrozporesčlánkom16odsek1ačlánkom64odsek1nariadeniaPrezídia
Policajného zboru o priestupkoch číslo 90/2019 spracovala ako podané vysvetlenie osôb A. L. a A. I. do
záznamov o podaní vysvetlenia podľa § 60 odsek 2 zákona číslo 372/1990 Z. z. o priestupkoch a tieto
záznamy s uvedeným nepravdivým obsahom dňa 25.03.2021 v spoločných priestoroch budovy na ulici

D. G. XX L. D. za prítomnosti H. E. I. J., bez vykonania ich riadneho a osobného vypočutia, dala podpísať
A. L. a A. I., následne takto nepravdivo zdokumentované objasňovanie priestupku dňa 01.04.2021ukončila predložením správy o výsledku objasňovania priestupku Okresnému úradu Bardejov, Odboru
všeobecnej vnútornej správy podľa § 60 odsek 3 písmeno d/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, v ktorom bola ako páchateľka priestupku zistená A. L. z D., čím ako

policajtka týmto svojim konaním porušila ustanovenia § 8 odsek 1, § 17 odsek 1 zákona číslo 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore a ustanovenia § 58 odsek 1, § 60 odsek 1, odsek 2, § 60 odsek 3 písmeno c/
zákona číslo 372/1990 Z. z. o priestupkoch,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zo dňa 16.12.2024 uznal obžalovanú A. B. C. vinnou zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

príslušníčka PZ nstržm. A. B. C. v tom čase služobne zaradená ako referent s ÚOZ /územnou a

objektovouzodpovednosťou/OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBardejove,Odboruporiadkovej
polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bardejove na ulici F. G. XXX, v presne nezistenom
čase od 03.03.2021 do 01.04.2021, v mieste svojho služobného zaradenia a na iných miestach v
Bardejove, konajúc v úmysle zadováženia neoprávneného prospechu H. E. I. J. spočívajúceho v
zbavení sa prípadného postihu za jej protiprávne konanie, ktorého sa mala dopustiť dňa 27.02.2021 v

čase okolo 23:00 hodine na ulici Ťačevskej v Bardejove, zmanipulovala celé konanie v jej pridelenom
priestupkovom spise ORPZ-BJ-OPP3-152/2021-P podľa návodu a za pomoci H. E. I. J. v tom čase
služobne zaradenej ako starší referent operatívneho oddelenia, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bardejove, Odboru kriminálnej polície a to tak, že v rámci priestupkového spisu zakomponovala
nepravdivý obsah vysvetlení A. L. z D. a A. I. z D., ktoré jej H. E. I. J. ako nepravdivé vopred pripravila

a následne ako dodatočne upravené zaslala prostredníctvom mailu dňa 24.03.2021 o 16:17 hodine z
jej e-mailovej adresy I. na mail nstržm. A. B. C. C., a ktoré následne nstržm. A. B. C. v rozpore s §
17 odsek 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, § 58 odsek 1, § 60 odsek 1, odsek 2, §
60 odsek 3 písmeno c/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch a v rozpore s článkom 16 odsek 1
a článkom 64 odsek 1 nariadenia Prezídia Policajného zboru o priestupkoch číslo 90/2019 spracovala

ako podané vysvetlenie osôb A. L. a A. I. do záznamov o podaní vysvetlenia podľa § 60 odsek 2
zákona číslo 372/1990 Z.z. o priestupkoch a tieto záznamy s uvedeným nepravdivým obsahom dňa
25.03.2021 v spoločných priestoroch budovy na ulici D. G. XX L. D. za prítomnosti H. E. I. J., bez
vykonania ich riadneho a osobného vypočutia, dala podpísať A. L. a A. I., následne takto nepravdivo
zdokumentované objasňovanie priestupku dňa 01.04.2021 ukončila predložením správy o výsledku

objasňovania priestupku Okresnému úradu Bardejov, Odboru všeobecnej vnútornej správy podľa § 60
odsek 3 písmeno d/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom
bola ako páchateľka priestupku zistená A. L. z D., čím ako policajtka týmto svojim konaním porušila
ustanovenia § 8 odsek 1, § 17 odsek 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a ustanovenia §
58 odsek 1, § 60 odsek 1, odsek 2, § 60 odsek 3 písmeno c/ zákona číslo 372/1990 Z.z. o priestupkoch.

Za to jej uložil podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s
poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno
j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona, peňažný trest vo výmere 800,- eur (osemsto) a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona

pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanej náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu sav úvode nestotožnila s názorom okresného súdu,

ktorý nevidel, napriek konštatovaniu mnohých skutočností v jej prospech, možnosť pre aplikáciu
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona. Poukázala ďalej na závery ústavného súdu
ohľadom aplikácie princípu „ultima ratio“ v trestnom práve a závery najvyššieho súdu ohľadom potreby
naplnenia aj tzv. materiálneho korektívu pri posudzovaní trestnej zodpovednosti. Pokračovala citáciou
§ 10 ods. 2 Tr. zákona a argumentovala, že pri posudzovaní materiálnej stránky tohto trestného

činu je potrebné komplexne sa zaoberať okolnosťami, ktoré spoluurčujú stupeň závažnosti, posúdiťa prihliadať na povahu, intenzitu a výšku spôsobeného škodlivého následku, postoj obžalovanej ku
spáchanému činu a hodnotenie jej osoby. Vytkla v nadväznosti na to príliš formalistické vysporiadanie sa
s týmito okolnosťami súdom prvého stupňa. Na preukázanie nepatrnej závažnosti predmetného skutku

vintenciách§10ods.2Tr.zákonapoukázalanato,žeskutkovýstavjevnapadnutomrozsudkupopísaný
rozsiahlo a komplexne, pričom je postavený na jedinej pravdivej a komplexnej výpovedi obžalovanej,
poukázalanato,žesaobžalovanákuskutkuvcelomrozsahupriznala,svojekonanieoľutovalaaponuku
Inšpekcie na spoluprácu prijala, čo vyústilo do aktívnej spolupráce s operatívcami Inšpekcie MV SR,
zdôraznila, že nekonala z vlastnej iniciatívy, ale podľa návodu a za pomoci E. I., čo je vyjadrené aj v

skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorá aj spôsob, ako sa zo svojho problému „vyvliecť" vymyslela
a koordinovala, zvýraznila ďalej, že bola v tom čase mladou a neskúsenou policajtkou, ktorá hľadala
pomoc u svojich nadriadených, ktorí však mali vzhľadom k personálnemu prepojeniu záujem na pomoci
J., avšak nechceli ohroziť samých seba. Obžalovaná si uvedomovala skutočný záujem nadriadených a
možné následky, ak by im „nešla po ruke", preto podľahla tlaku a strachu z tohto prostredia a nakoniec
sa rozhodla nesprávne. Poukázala na zákonnú úpravu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. b/, e/,

f/, j/, l/, n/ Tr. zákona, k následkom činu uviedla, že následkom predmetného činu je v súčasnosti to, že
E. I. J. už nie je príslušníčkou PZ, personálne prepojenia na polícii v Bardejove boli prerušené, k vlastnej
pohnútke dodala, že jej konanie nemalo zištný charakter, nebolo motivované finančným či kariérnym
prospechom, vyplývalo len zo strachu z pracovného prostredia, ktoré vtedy na polícii v Bardejove
vzhľadom k personálnym väzbám panovalo. Uviedla okolnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov J., E.,

M. a N.). Z výpovedí všetkých nadriadených, ale aj celého kontextu ich správania je evidentné, že títo o
tlakunamladúpolicajtkuvedeliapoprevaleníproblémunevypovedalicelúpravdu,alehájilisvojevlastné
záujmy. Dodala, že sa všetci nadriadení zhodli v hodnotení osoby obžalovanej a to tak v prípravnom
konaní ako aj v konaní pred súdom, pričom citovala niektoré pasáže ich výpovedí s tým súvisiace.
K argumentácii súdu prvého stupňa o nebezpečenstve plynúcom z konania obžalovanej spočívajúcom

v umelom vyprodukovaní páchateľa priestupku teda spôsobu spáchania činu, čo zvyšuje nebezpečnosť
činu, argumentovala, že celý spôsob spáchania tohto skutku vymyslela odsúdená J., ktorá poprosila
svoju kamarátku z detstva A. L., aby na seba prevzala problém s priestupkom, pretože sa podobajú,
svedkyňa L. s týmto návrhom súhlasila a podľa návodu a za pomoci J. podpísala pripravené papiere,
teda odsúdená J. umelo vyprodukovala páchateľa priestupku, pričom svedkyňa L. ako jej kamarátka s

návrhom súhlasila. Obžalovaná sa vyjadrila, že svojim správaním sa snaží súdu preukázať, že išlo o
ojedinelú chybu, z ktorej si vezme náležité ponaučenie. Dva a pol roka si svedomito plnila výkon služby
na OO PZ Kapušany, pričom nielen za uvedené obdobie, ale za celý svoj život nebola doposiaľ ani len
priestupkovo postihnutá, sám okresný súd v napadnutom rozsudku (strana 36 odôvodnenia) uvádza,
že z vykonaných dôkazov musel konštatovať vysoký profesijný, odborný a ľudský kredit obžalovanej

ako človeka a príslušníka Policajného zboru. Tiež podotkla, že už samotné vedenie trestného stíhania
(4 roky), ktoré vyústilo do podania obžaloby a odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa má na
obžalovanú dostatočný výchovný efekt. Pre obžalovanú nie je skutočným trestom uložený peňažný
trest vo výške 800 €, ale celoživotná strata práce policajta, a takýto trest je k spáchanému skutku
evidentne neproporčný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bardejov zo

dňa 16.12.2024, sp. zn. 4T/24/2023 podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku zrušil a postupom podľa § 322 ods.
3 Tr. poriradku sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovanú spod obžaloby
oslobodí, pretože skutok nie je trestným činom.
Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. poriadku Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
je dôvodné.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel záveru, že súd prvého stupňa skutkový stav bol zistil tak, že nie
sú dôvodné pochybnosti a jeho správnosti a dostatočnosti pre rozhodnutie o obžalobe a aj v odôvodnení
rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania, detailne poukázal
na jednotlivé dôkazy a následne skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov,
pritom náležite vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým záverom. Na všetky detaily

a podrobnosti a úvahy, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým dôkazom a skutkovým
záverom, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.Odvolací súd sa však po posúdení veci nestotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré
vyústili do uznania obžalovanej vinnou zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pri ktorom prvostupňový súd hoci aj zvážil a zhodnotil okolnosti

vzťahujúce sa k materiálnemu korektívu, nezistil možnosť postupovať podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona.

V prvom rade však musí odvolací súd uviesť, že výhrada voči odsudzujúcemu výroku napadnutého
rozsudkunesmerujeprotizáveru,ževovecibolodostatočnepreukázané,že skutokuvedenývobžalobe
sa stal. Tiež odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že vo veci bolo dostatočným množstvom zákonne

vykonaných dôkazov preukázané, že tento skutok formálne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Na rozdiel
od súdu prvého stupňa však odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v konaní zistené skutočnosti
poskytli dostatočný podklad pre preskúmanie nie len splnenia formálnej stránky trestného činu, ale aj
pre posúdenie materiálneho prvku tohto prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona, t.j. tzv. materiálneho
korektívu, a na základe toho zastáva názor, že v tejto veci nejde o prečin, pretože jeho závažnosť

je nepatrná, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej.

Odvolací súd mohol v plnej miere odkázať na závery plynúce z rozhodnutí súdnych autorít, ktoré
osobitne obžalovaná vo svojom odvolaní zmienila.

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 20.12.2017, sp. zn. II.ÚS 732/2017 okrem iného
vyslovil, že: „Trestným činom je podľa § 8 Trestného zákona protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené
v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Definícia zakotvená v § 8 Trestného zákona
vyjadrujetzv.formálnechápanietrestnéhočinu,ktorépatrímedzizákladnépojmyslovenskéhotrestného

práva a zároveň obsahuje vo svojom vyjadrení aj niektoré pojmové znaky trestného činu. Pojem
"znaky uvedené v zákone" zahŕňa predovšetkým znaky typové, t. j. znaky, ktoré sú obsiahnuté v
skutkovej podstate trestného činu uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Princíp „ultima ratio"
umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry
občianskoprávnych, obchodných vzťahov a napĺňajú len zdanlivo formálne znaky skutkovej podstaty

trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Trestno-právna ochrana má nastúpiť až tam, kde nepostačí
ochrana poskytovaná inými odvetviami práva a trestné právo má nastúpiť tam, kde sú iné prostriedky
ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané. Zároveň je možné konštatovať, že s poukazom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa nie je možné konanie posúdiť ako prečin v zmysle § 10 Trestného zákona, nakoľko

závažnosť spáchaného činu je nepatrná."
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.10.2020, sp. zn. 5Tdo/64/2020 k tejto otázke
okrem iného uviedol, že: „Na tomto mieste sa žiada uviesť, že trestná zodpovednosť vzniká na
základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Okrem
obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt

a subjektívna stránka, sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv.
materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona nasledovne: nejde o
prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje
výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená

na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle
§ 10 ods. 2 Tr. zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má
zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Kritériá,
pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a

miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou
nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu
vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez
toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania
býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom."

Odvolací súd preto posúdiac stíhaný prečin z pohľadu jeho materiálnej podstaty v nadväznosti na
zákonný priestor, ktorý mu dáva § 10 ods. 2 Tr. zákona v spojení so závermi súdnych autorít ako boli
konštatované, zastáva názor, že konkrétne zistené skutočnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu ajeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej, znížili
závažnosť stíhaného prečinu až na úroveň nepatrnosti.

Čiastočne posúdenie materiálneho korektívu ovplyvnili aj už súdom prvého stupňa zistené poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona, ktoré aplikoval. Navyše však podľa odvolacieho súdu boli
v konaní preukázané aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, tie na ktoré poukázala obžalovaná v odvolaní t.
j. okolnosti podľa § 36 písm. e/, f/ Tr. zákona.

Konanie obžalovanej pod vplyvom odkázanosti a podriadenosti (§ 36 písm. e) Tr. zákona), hrozby
a nátlaku (§ 36 písm. f/) bolo preukázané výpoveďou obžalovanej. Uviedla, že volala zástupcovi E., lebo
sa chcela vylúčiť z veci kvôli zaujatosti, ale on povedal, že sa to nedá, vypovedala o rozličných pokynom
k nakladaniu so spisom od nadriadených, podľa N. mala pokračovať, ako je uvedené v pokynoch, M.
jej ho dal do poličky, že ho má dať na inšpekciu, do tejto situácie sa zakomponoval J., ktorý po stretnutí
s M. obžalovanej povedal, že sa dohodli, že spis pôjde na okresný úrad. Evidentne teda na konanie

obžalovanej v jej pozícii podriadenej policajtky vplývali uvedené nekonzistentné závery nadriadených
v rôznych pozíciách. Vypovedala, že zo situácie, že išlo o príslušníčku PZ, bola v strachu, keďže bola
dcérou okresného riaditeľa, nikto z nadriadených jej nevedel dať pokyny, ešte nevedela, že má spis a J.
už na ňu tlačila, bála sa, že jej bude sťažený výkon, bude mať viac služieb, nepriaznivejšie prostredie,
lebo M. a J. sú jej príbuzní, sama ani nepodala návrh na predĺženie lehoty na vybavenie spisu, lebo bola

pod enormným tlakom, na OO PZ v Bardejove s správali ako alibisti, vyhýbali sa jej.

Aj výpovede ďalších svedkov preukazovali možné konanie obžalovanej pod vplyvom podriadenosti,
odkázanosti a nátlaku.

Svedok A. E. E. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak ako aj v prípravnom konaní uvádzal, mal
z počutia, že na obžalovanú bol vyvíjaný nátlak, spomenul si, že obžalovaná sa chcela vylúčiť, a že mu
osobne spomenula, že na ňu je vyvíjaný nátlak.

Svedok O. P. O. M. potvrdil, že na vybavenie spisu mal s riaditeľom rozporné názory, potvrdil tiež

okamžitý osobný záujem J. o spis, tiež potvrdil, že obžalovaná sa mu zdala v kancelárii neistá, preto
sa jej aj pýtal na nátlak.

Rovnako svedok E. A. N. vypovedal o tom, ako sa obžalovanej pýtal na nátlak od kolegov, a to z dôvodu,
že bolo podozrenie, že páchateľom mohla byť kolegyňa J..

Teda aj výpovede nadriadených obžalovanej potvrdzujú jej tvrdenia, že konanie pod možným nátlakom
nebolo výsledkom iba jej pocitu, mentálneho rozpoloženia, ale že samotní svedkovia, či už intuitívne
alebo na základe objektívnych okolností, minimálne zaregistrovali vysoko možný prítomný tlak na
obžalovanú vo veci, kde aktérom bola jej kolegyňa, dcéra vysokopostaveného policajného funkcionára.

Tiež sa potom odvolací súd stotožnil aj s argumentáciou obžalovanej, že okrem dokazovania už aj z
formulácie stíhaného skutku je zrejmé, že ona sama nebola iniciátorom konania, ani organizátorom
postupu pri vybavovaní veci, tou bola teraz už právoplatne odsúdená kolegyňa, v tom čase sama
policajtka a dcéra vysokého funkcionára OR PZ.

Vyššie uvedené okolnosti majúce povahu, resp. sa v materiálnom zmysle v mnohom prelínajúce aj
s poľahčujúcimi okolnosťami (ktoré prioritne majú dosah a vplyv na rozhodovanie o treste) odvolací
súd vyhodnotil ako také okolnosti, ktoré mali zásadný dopad na posúdenie materiálnej podstaty
prečinu vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej. Pokiaľ ide o následky konania obžalovanej, tie napokon

ani nenastali v zamýšľanej podobe a vopred pripravenej odsúdenou J.. Pohnútka obžalovanej, jediná
rozumne prichádzajúca do úvahy, bolo pomôcť kolegyni, i keď v skutkovej vete opásaným nezákonným
spôsobom.

Pre celkové vyhodnotenie materiálneho korektívu v tejto veci odvolací súd napokon zvážil aj zistené

skutočnosti bezprostredne sa vzťahujúce k osobe obžalovanej, a to tak v dobe pred spáchaním činu,
ako aj v dobe po jeho spáchaní. Niet pochybností, že tak osobnostne, ako aj z pohľadu profesionálneho
výkonu povolania bola obžalovaná hodnotená aj nadriadenými jednoznačne pozitívne, boli uvádzané
vysoko kladné osobnostné rysy, vysoká profesionalita, vysoko boli hodnotené jej odborné vedomostia schopnosti. Napokon aj zo strany nadriadeného po zmene miesta výkonu služby obžalovanej, riaditeľa
OO PZ v Kapušanoch mjr. A. A. H., bola obžalovaná aj na tomto novom pôsobisku zodpovedná,
pracovitá, slušná, pracovné povinnosti plnila, nebol s ňou žiadny problém, v porovnaní s inými policajtmi

patrilamedzinajlepších,poodbornejstránkemožnomedzidvochnajlepších,vedeladobrekomunikovať,
trestnému konaniu i priestupkovému konaniu rozumela. Za tri roky tamojšieho pôsobenia ju spoznali aj
v kritických situáciách.

Obžalovaná nemá záznam v registri trestov ani v Ústrednej evidencii priestupkov.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností v ich súhrne napokon nepochybne vyplýva, že u obžalovanej
išlo v tomto prípade o skutočne ojedinelé konanie v rozpore so zákonom, ktorého pôvod nebol
ani v jej vlastnom rozhodnutí, ktorého priebeh tiež neriadila, ale len sekundárne procesne (contra
legem) zabezpečovala, pričom toto konanie v závere ani nenaplnilo inou osobou zamýšľaný nezákonný
následok, obžalovaný sa ku konaniu priznal, konanie oľutovala, napomáhala objasňovaniu veci, a tak

odvolací súd v tomto prípade prijal podľa jeho názoru priliehavejší, primeranejší, na rozdiel od okresného
súdu menej prísny záver, že konštatovanými okolnosťami bolo preukázané, že svojou materiálnou
podstatou konanie obžalovanej majúce formálne znaky prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 Tr. zákona, nepresiahlo nepatrnú závažnosť, a preto v prípade skutku, pre ktorý bola
naobžalovanépodanáobžaloba,nejdeotrestnýčin.Podľanázoruodvolaciehosúduužsamotnétrestné

stíhanie obžalovanej, ktoré vyústilo po podaní obžaloby až do vydania odsudzujúceho prvostupňového
rozsudku, malo na obžalovanú vzhľadom na jej doterajší život a služobné hodnotenie dostatočne
výchovný a odradzujúci efekt.

Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a sám na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku
oslobodil obžalovanú spod obžaloby okresného prokurátora.

Na záver odvolací súd už len dodáva, že konanie obžalovanej by mohlo byť posudzované ako
disciplinárne previnenie policajta v súlade s ustanovením § 52 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a mohol by byť riešený v disciplinárnom konaní podľa
uvedenéhozákonasuloženímprimeranéhodisciplinárnehoopatrenia,ktorébyboloplnezodpovedajúce
závažnosti konania, ktorého sa dopustila, avšak s poukazom na to, že za disciplinárne previnenie
možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia

s poukazom na ustanovenie § 57 citovaného zákona, keď v prípade disciplinárneho previnenia, na
rozdiel od priestupku (ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch), uvedená lehota počas trvania
trestného stíhania nespočíva, v súčasnosti už po márnom uplynutí lehoty 2 rokov, nebolo možné vec
postúpiť príslušnému orgánu na disciplinárne konanie. Preto nebolo dôvodné po rozhodnutí o odvolaní
obžalovanej už následne postupovať vec na prejednanie inému príslušnému orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.