Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201050
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225201050.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov
doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 52824837, proti žalovanému: 1/ 365.bank, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a 2/ SORBEL s.r.o., so sídlom Beloveža 227,

086 14 Hažlín, IČO: 36 499 455, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanéhov1.radeprotiuzneseniuOkresnéhosúduBardejovč.k.4Csp/16/2025-19zodňa12.5.2025,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný v 1. rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi a žalovanému v 2.

rade sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovanému 1/ ukladá povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022,

ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným 1/, na výkon zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

II. Žalovanému 2/ ukladá povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.

III. Žalobcovi ukladá p o v i n n o s ť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia podať proti žalovanému 1/ 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, na príslušnom súde žalobu vo veci samej, a to o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022.

IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., § 325 ods.
1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, §
329 ods. 2 CSP a tiež § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal voči žalovanému v 1. rade zdržania sa
použitiadohodyozrážkachzomzdyzodňa13.8.2022,ktorázabezpečujepohľadávkuzoZmluvyoúvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy

a voči žalovanému v 2. rade sa domáhal zdržania vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 13.8.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 13.8.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

4. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.
rade ako veriteľom uzavrel dňa 13.8.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo

poskytnutie sumy 20.400,- eur s mesačnou splátkou vo výške 302,28 eur. Zmluva o úvere sa žalobcovi
nezachovala. Ďalej poukázal, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 14.2.2025 požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 311,69 eur. Žalovaný v 1. rade v
predmetnom liste vôbec neuviedol celkovú výšku jeho pohľadávky voči žalobcovi. V čase podpisovania
Zmluvy o úvere totiž žalobca nemal vedomosť o tom, že s podpisom tejto zmluvy uzatvára aj Dohodu o

zrážkach zo mzdy. Nepoznal konzekvencie, ktoré sú spojené s uzavretím takejto dohody a žalovaný v 1.
rade mu k tejto dohode neuviedol žiadne skutočnosti, len mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu
bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Až od svojho zamestnávateľa, zo Žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.2.2025, ktorú žalovaný v 1. rade predložil zamestnávateľovi
žalobcu sa žalobca dozvedel, že podpísal aj predmetnú dohodu. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ výšku

dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, chýba akákoľvek súdna kontrola
a umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Navyše,
môže ísť aj o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne o premlčanú pohľadávku. Žiadosť
veriteľa zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje žalobca listom zo dňa
14.2.2025 a tým osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou.

5. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvného vzťahu i na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Poznamenal, že
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve.Výškapohľadávkysícemôžemať

oporu v zmluve, ale ako už aj viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

6. Veriteľ určil zamestnávateľovi žalobcu v akej výške má vykonať mesačnú zrážku zo mzdy, avšak

už neuvádza, v akej celkovej výške by tak mal vykonávať, a teda neexistuje žiadna snaha veriteľa
stanoviť moment ukončenia vykonávania takýchto zrážok zo mzdy. Má snahu dlhodobo a bez časového
ohraničenia zasahovať do jeho práva žalobcu na majetok, ktoré mu je garantované Ústavou SR. V
záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy žalobca navrhoval, aby sa dočasne zakázal žalovaným
výkon zrážok zo mzdy. Tiež poukázal, že v tomto spore je dôvodné aj dočasné opatrenie voči

žalovanému v 2. rade. V tejto súvislosti uviedol, že aj keď Civilný sporový poriadok umožňuje
uložiť neodkladné opatrenia len strane konania, vzhľadom skutočnosť, že žalobca označil svojho
zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy, si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Poukázal na rozhodnutie uznesenie KS v
Prešov, sp. zn. 2Co/199/2016 zo dňa 23.11.2016.

7. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov a na základe skutkových tvrdení žalobcu
uvedených v návrhu a po oboznámení sa spisového materiálu, ako aj Žiadosťou o realizáciu o dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.2.2025 mal za to, že z predmetnej žiadosti zaslanej zamestnávateľovi
žalobcu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade 13.8.2022 Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 20.400,- eur. Súčasne s touto
zmluvou uzatvorili žalovaný v 1. rade ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom aj Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Z dôvodu, že dlžník, teda žalobca, porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania svojho
záväzku, čím sa dostal do omeškania, žalovaný v 1. rade žiada, aby zamestnávateľ, teda žalovaný v 2.rade, realizoval mesačné zrážky vo výške 311,69 eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných
výkonom rozhodnutia od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vyporiadania záväzku.

8. Súd prvej inštancie zo skutkových okolností prípadu mal za to, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný v 1. rade (označený v žiadosti o realizáciu
Dohody o zrážkach zo mzdy ako banka) poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania, čo je
zrejmé aj z verejne dostupného výpisu obchodného registra a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu
ako spotrebiteľ. Uvedené deklaruje aj žalovaný v 1. rade v úvode žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach

zo mzdy. Sám žalovaný v 1. rade v tejto žiadosti tiež uvádza, že ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako
dlžníkom podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnil platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na
aplikáciu spotrebiteľského práva.

9. Súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia,

pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným
majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie,
mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade
bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

10. Tiež poukázal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013).

11. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca osvedčil skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy v majetkovej

sfére žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobcu má začať
vykonávať zrážky, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre žalovaného
v 1. rade nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky
podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaný v 1. rade takto môže
dané obmedzenie zniesť.

12. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 14.2.2025 požiadal zamestnávateľa
žalobcu, t. j. žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, súd považoval za legitímne
uloženie povinnosti spočívajúcej v zákaze vykonávať zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade. Z vyššie uvedených dôvodov návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, ako

uviedol vo výroku I. a II. napadnutého uznesenia a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, §
262 CSP v spojení s § 354 CSP.

13. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365
ods.1písm.h)CSP,ateda,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal,
že súd vyhovel návrhu aj napriek tomu, že k nemu nebola pripojená žiadna úverová dokumentácia,
ani výpisy z úverového účtu, z ktorých by bolo možné hodnoverne osvedčiť platobnú disciplínu. Bez

povšimnutia ostalo aj tvrdenie žalobcu, že zmluva o úvere sa mu nezachovala a navrhoval, aby súd
ju vyžiadal od odporcu v 1. rade v prípade oboznámenia sa s jej obsahom, čo signalizuje ľahostajný
prístup žalobcu vo vzťahu k dlhom. Žalobcovi objektívne nič nebránilo, aby si vopred vyžiadal úverovú
dokumentáciu od žalovaného v 1. rade. Je prekvapivé, že žalobca nepripojil k návrhu ani podstatnú časť
úverovej dokumentácie, ktorú vlastnoručne podpisoval a ktorá mu bola odovzdaná v zmysle zoznamu

prevzatých dokumentov zo dňa 13.8.2022. Navyše žalobca v návrhu mal zamlčať viaceré podstatné
skutočnosti, a to, že podal žiadosť o odklad splátok 9.1.2024, že 10.1.2024 uzavrel Dodatok č. 1
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a 26.11.2024 realizoval poslednú čiastočnú úhradu.14. Na základe žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 10.8.2022 žalobca dňa 13.8.2022 uzavrel so
žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Na základe tejto zmluvy žalovaný
v 1. rade poskytol žalobcovi refinančný úver vo výške 20.400,- eur, čím došlo k refinancovaniu dvoch

skorších úverov žalobcu vedených vo D. E. F.. Žalobca teda neuzatváral zmluvu o spotrebiteľskom
úvere prvýkrát. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme
osobitnej listiny s poučením o dôsledkoch jej uzavretia, pričom uzavretie dohody nebolo podmienkou
poskytnutia úveru. Žalobca bol poučený o možnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo Formulári
preštandardnéinformácieospotrebiteľskomúverevčl.2písm.g)Dohodaozrážkachzomzdyvprípade

príjmu zo závislej činnosti v prípade, ak je so spotrebiteľom písomne dohodnutá. Na základe tejto dohody
mal žalovaný v 1. rade právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu vo výške dohodnutej mesačnej splátky
302,28 eur, zrážka, ktorá bola primeraná a nepresahovala splátku úveru.

15. Následne na základe žalobcovej žiadosti zo dňa 9.1.2024, predmetom ktorej bol odklad splátok o
6 mesiacov, došlo medzi stranami k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o úvere, na základe ktorého sa

mesačná splátka úveru zvýšila na sumu 311,63 eur, keďže žalovaný v 1. rade v dobrej viere vyhovel
žiadosti žalobcu a povolil mu odklad splátok na 6 mesiacov (január – jún 2024).

16. Preto má za to, že žalobca okrem neúplného opísania rozhodujúcich skutočností nepredložil dodatok
k zmluve o úvere, žiadosť o odklad splátok, výpis z úverového účtu a ďalšie listiny preukazujúce

jeho dlhodobé omeškanie, vyššie identifikovaný Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere, ktorý vlastnoručne podpísal a s ktorým sa osobitne oboznámil, čo preukazuje aj dokument
Zoznam prevzatých dokumentov, ktorý bol taktiež vlastnoručne podpísaný. Ďalej poukázal, že žalobca
opomenul uviesť, že v roku 2024 nezasielal mesačné splátky úveru riadne a včas, čím sa dostal do
omeškania. Od 27.11.2024 žalobca prestal uhrádzať splátky úveru v termíne splatnosti 25. deň, čo

vyplýva z výpisu z úverového účtu. Keďže opakovaným nesplácaním úveru žalobca porušil zmluvu
o úvere, žalovaný v 1. rade zasielal žalobcovi výzvu na vrátenie splátok dňa 26.4.2025, ktorá mu
bola doručená dňa 30.4.2025. Pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere sa zatiaľ vymáha
mimosúdne a doposiaľ nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, na čo bol žalobca osobitne
upozornený vo výzve. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok

vo výške 311,69 eur v súlade s dodatkom k zmluve o úvere. Hoci z obsahu žaloby a napadnutého
uznesenia nevyplýva, že by doposiaľ došlo k zrážaniu zo mzdy, podľa predloženého výpisu z úverového
účtu ku dňu 16.5.2025 je zrejmé, že žalovaný neinkasoval žiadne čiastočné plnenia od zamestnávateľa
žalobcu. Posledná čiastočná úhrada bola inkasovaná dňa 26.11.2024 vo výške 502,05 eur. Pre
úplnosť poukázal aj na to, že žalobca nesplatil ani len istinu poskytnutého úveru. Doposiaľ uhradil

na istinu iba sumu 2.938,18 eur, aktuálny zostatok nesplatenej istiny ku dňu 16.5.2025 predstavuje
podľa stavu pre vyplatenie úveru sumu vo výške 17.461,82 eur. Žalobca tak namiesto zodpovedného
prístupu k plneniu svojho dlhu rozhodol sa zneužiť prospotrebiteľskú legislatívu a špekulatívne napadnúť
platnosť a účinnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je jediným reálnym zabezpečením pohľadávky
žalovaného v 1. rade. Podľa názoru žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil,

žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh
odôvodňuje jedine tým, že žalovaný v 1. rade vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky
zo mzdy. To je však plne legitímny a legálny postup v súlade s uzavretou zmluvou o úvere a so
zákonom. Dal do pozornosti, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v dvoch prípadoch. Ak
je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto

skutočnosti a potrebu neodkladnej úpravy musí navrhovateľ vždy dostatočne opísať a náležite osvedčiť.
Okrem iného dal do pozornosti aj ust. § 5a písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľov: „Neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť...“

17. Má za to, že súd prvej inštancie predmetné ustanovenie odcitoval iba formálne, stroho naň odkázal,
ale vo veci ho neaplikoval, resp. aplikoval nesprávne. Žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy
za platný právny úkon, ktorý zodpovedá kogentnému ust. § 5a písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľov.

Žalobca neosvedčil skutočnosť, že by sa zrážky zo mzdy vôbec vykonávali alebo, že by sa vykonávali
vo väčšom rozsahu, ako by to bolo pri nútenom výkone rozhodnutia.18. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch voči žalovanému, kde súdu
preskúmavali obdobne dohody o zrážkach zo mzdy a totožný kontraktačný postup, a to uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.1.2022, sp. zn. 19CoCsp/66/2021, uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 31.10.2024, sp. zn. 8CoCsp/25/2024, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 7.10.2022, sp. zn. 24Csp/28/2022. Žalovaný v 1. rade s poukazom na tieto rozhodnutia
a v týchto intenciách trvá na tom, že žalobca bol zo strany žalovaného dostatočne informovaný o obsahu
úverovej dokumentácie a požiadavky vymedzené Súdnym dvorom EÚ musia všeobecné súdy klásť
aj na spotrebiteľa. To implicitne vyplýva aj z nálezu pléna ÚS SR zo dňa 7.2.2018, PL. ÚS 11/2016,

publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 1/2018: „aj keď je ochrana
spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je
potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek
inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu
interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany
spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným

princípom.“

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

21. Podľa ods. 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Podľa ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

24. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

25. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta a odseku 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

27. Podľa ods. 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej.

28. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)29. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

30. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku neodkladným opatrením môžu byť upravené
len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a
povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. (Števček, M.,
Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1092)

31. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným
predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy pokiaľ nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia
konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie

ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné
opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná
úprava pomerov strán alebo zabezpečenie exekúcie.

32. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že realizácia zrážok zo mzdy na základe

takto uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zaiste zásadný zásah do majetkovej sféry
spotrebiteľa,beztohoabysamotnépodmienkyzmluvyakoajrealizáciabolavrámciochranyspotrebiteľa
posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu, teda žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok
zo mzdy a žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky bez ohľadu na existenciu sporu.

33. Z predloženej Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy č.l. spisu 4 zo dňa 14.2.2025
bezpochýb vyplýva, že žalovaný v 1. rade využil svoje právo a predložil zamestnávateľovi žalobcu
uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, aby žalobcovi zo mzdy vykonával mesačné zrážky vo výške
311,69 eur až do úplného vysporiadania záväzku vzhľadom na to, že žalobca porušil ustanovenie zmluvy

a ako dlžník si neplní svoje záväzky z nej vyplývajúce, čím sa dostal do omeškania voči žalovanému v 1.
rade.Zpredloženejžiadostiovykonávaniezrážokzomzdyadresovanejžalovanémuv2.radenevyplýva
výška pohľadávky, ktorú si žalovaný v 1. rade uplatňuje. Koniec vykonávania zrážok je ponechaný na vôli
žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi
stranami spočívajúca v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.

34. Žalobca v podanom návrhu dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy
podpisoval celý rad písomností, medzi iným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čase podpisu zmluvy
o úvere nemal vedomosť o tom, že podpisom zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, nepoznal
konzekvencie, ktoré sú s jej uzavretím spojené a žalovaný v 1. rade k tejto dohode neuviedol žiadne

skutočnosti.

35. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z iných príjmov upravená
v § 551Občianskeho zákonníka slúži ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa.
Záväzok z takejto dohody je akcesorickým záväzkom a jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný

záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku,
ktorý má zabezpečovať uspokojenie pohľadávky.

36. Občiansky zákonník pripúšťa možnosť uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ
bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne podpísanej a klient bol poučený o dôsledku jej

uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Až po právoplatnom rozhodnutí vo
veci samej bude možné ustáliť, či Dohoda o zrážkach zo mzdy je titulom umožňujúcim vykonávania
zrážok alebo nie. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté až po vykonanomdokazovaní a len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po
nariadení neodkladného opatrenia.

37. Preto s odvolacími námietkami žalovaného v 1. rade sa odvolací súd nestotožnil. Keďže definitívne
posúdenie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy môže zistiť až v konaní o veci samej, k povinnosti
ktorej bol žalobca zaviazaný, kde zaiste sa súd vyporiada aj so všetkými námietkami žalovaného v 1.
rade. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť právo a osvedčiť ohrozenie
práva. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil existencie právneho

vzťahu medzi ním a veriteľom, ako aj zamestnávateľom (žalovaným v 2. rade). Žiadosťou o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 14.2.2025 osvedčil aj ohrozenie svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade požiadal
zamestnávateľa o vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy žalobcu.

38. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/259/2012 zo dňa 21.8.2013, podľa ktorého cit.: „Napokon, dovolací súd považuje za potrebné

pre ďalšie konanie poznamenať, že vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a
predmetom konania vo veci samej, je v danom prípade potrebné skúmať z hľadiska subjektov, ktoré
dohoda o zrážkach zo mzdy zaväzuje a vzťahu úverovej zmluvy k takejto dohode. Z hľadiska subjektov
treba uviesť, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy vzniká právny vzťah nielen medzi veriteľom a
dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Vo vzťahu úverovej zmluvy k dohode o zrážkach

zo mzdy je podstatné, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky predpokladá, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje platný záväzkový vzťah, z
ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci zmluva o úvere). Medzi úverovou zmluvou ako hlavným
záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy je vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet
hlavného záväzkového vzťahu (úverová zmluva (jej časť) je postihnutá absolútnou neplatnosťou), niet

ani zabezpečovacieho prostriedku, t. j. dohody o zrážkach zo mzdy.“

39. Na základe uvedených preto odvolací súd mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, a preto ho aj v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v 1. rade nemá

úspech v odvolacom konaní, preto na ich náhradu nemá nárok a úspešnému žalobcovi a žalovanému
v 2. rade v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd im túto náhradu
nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).