Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515208377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3515208377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu DPS financial consulting s. r. o., so
sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou
advoconsulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou A | K | J | K s. r. o.,
so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Športová 2071/39, IČO: 50 112 252, o zaplatenie 5 627,94 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-4C/382/2015-196
zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku
II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a vo výroku
III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd prvej
inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5

627,94 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania
zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Dňa 02.06.2008 bola uzatvorená zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnou predchodkyňou žalobcu E. E., F., ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom. V úverovej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi
spotrebný bezúčelový úver, pričom dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky splatiť, platiť
dohodnuté úroky a plniť ďalšie povinnosti a podmienky vyplývajúce z úverovej zmluvy, Všeobecných
obchodných podmienok a úverových obchodných podmienok. Na základe úverovej zmluvy poskytla

právna predchodkyňa žalobcu žalovanému úver vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 eur) s premenlivou
úrokovou sadzbou úveru vo výške 11,75 % ročne, s výškou splátky 1 492,- Sk (49,53 eur) mesačne,
s počtom splátok 119, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2008 a konečnou splatnosťou úveru
20.05.2018. Ročná percentuálna miera nákladov bola účastníkmi dojednaná na 14,53 % a priemerná
hodnota RPMN bola v rovnakej výške. Celkové náklady spojené s úverom boli dohodnuté vo výške
81 107,80 Sk (2 692,29 eur). Dňa 25.02.2009 uzatvoril veriteľ so žalovaným Dodatok č. 1 k úverovej
zmluve, na základe ktorého sa dohodli, že výška splátky bude v období 02.03.2009 - 31.08.2009 v

sume 0,00 eur a od 01.09.2009 v sume 54,45 eur. Žalovaný si svoje povinnosti z úverovej zmluvy v
spojení s jej dodatkom neplnil riadne a včas, t. j. splátky poskytnutého úveru nesplácal v dohodnutej
výške a dohodnutých termínoch, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 bola žalovaná pohľadávka postúpená spoločnosťouE. E., F., na žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné
ustanovenia právnych predpisov: § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1 prvá veta,
ods. 2, § 524, § 526, § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. l), § 11 ods. 1 písm. b) zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 2 písm. i), písm. h), písm. e), ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok odvodil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Pasívna vecná legitimácia prislúcha žalovanému ako dlžníkovi
žalobcu zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 02.06.2008 medzi E. E., F. ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom. Následne sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Podľa
súdu prvej inštancie má dodávateľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkapovinnosťčakaťsvyužitímprávanapredčasnézosplatneniepohľadávky(§565Občianskeho
zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a 15 a viac dní od upozornenia,
ale premlčacia doba sa začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka). Kým ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka reguluje začiatok plynutia

premlčacej doby a nie jej dĺžku, ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obmedzuje právo
veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia §
103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej
splátky, čo má oporu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať
okamžité splnenie celého dlhu) vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol

dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovi ale tým pádom zostanú na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej

premlčacej doby (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.
decembra2022).Súdskonštatoval,ženámietkapremlčaniavznesenážalovanýmjedôvodnáažalovaný
nárok súd posúdil ako premlčaný. E. E., F. (pôvodný veriteľ), oznámila dlžníkovi - žalovanému, že je so
splácanímpredmetnejpohľadávkyvomeškaníkudňu30.06.2013vovýške2091,06eur(atoužviacako
s tromi mesačnými splátkami) s príslušenstvom a zároveň žalovaného vyzvala, aby dlžnú sumu uhradil

do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žalovaného zároveň poučila, že ak nedôjde k zaplateniu
dlhu, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a postúpiť pohľadávku na tretiu osobu.
Následne pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu 02.09.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovanému
oznámil listom zo dňa 03.09.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.09.2013. Dlh žalovaného
sa stal zročným v celom rozsahu, a to z dôvodu neuhradenia splátky dohodnutej v úverovej zmluve.

Z rozpisu úhrad úveru žalovaným vyplýva, že žalovaný poslednú riadnu splátku realizoval v mesiaci
február 2009, resp. v zmysle dodatku k úverovej zmluve sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
úveru v mesiaci september 2009, kedy uhradil splátku vo výške 15,01 eur, pričom podľa predpisu
splátok v zmysle uzatvoreného dodatku k úverovej zmluve mal zaplatiť riadnu splátku v sume 54,45
eur. Následne žalovaný realizoval splátky nižšie, ako boli zmluvne dohodnuté, a teda k zosplatneniu

celého dlhu mohlo v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dôjsť pre nezaplatenie splátky
nasledujúcej po splátke, ktorá realizovaná bola, teda splátky za mesiac august 2009 (za tento mesiac si
zmluvné strany dohodli splátku v sume 0,- eur v súvislosti s odkladom splátok do tohto mesiaca). Súd
sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný nárok nie je možné posúdiť
ako premlčaný, pričom v zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si mohol

nárok na súde uplatniť od mesiaca október 2009 (vrátane), keďže k splátke úveru za mesiac september
2009 riadne nedošlo a táto nebola následnou úhradou ani doplatená žalovaným v plnej výške. V tomto
prípade nie je smerodajné, kedy pôvodný veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu celého zvyšku
úveru, ale podstatnou je skutočnosť, pre ktorú splátku sa predmetný úver stal (a stať sa mal) v celom
rozsahu splatným, a to s poukazom na citované ustanovenia, ako i uvedené závery Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Trojročná premlčacia doba plynula odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvýkrát, teda od 21.10.2009, pričom táto uplynula dňom 20.10.2012. Žaloba bola súdu doručená až
dňa 21.08.2015. Ak by aj súd aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba by
začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, teda 3 mesiace od splátky za mesiac september 2009,

t. j. veriteľ by si mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlhu na súde od 21.12.2009, pričom k uplynutiu
premlčacej doby by došlo dňom 20.12.2012 a aj v takomto prípade by bol predmetný žalovaný nárok
premlčaný, nakoľko žaloba bola súdu doručená až dňa 21.08.2015. Žalobca navyše vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013, čo sú takmer 4 roky, odkedy sa žalovaný dostal do omeškania sozaplatením splátky, pre ktorú sa mal zosplatniť celý zvyšok úveru, pričom podľa platnej právnej úpravy
je premlčacia doba trojročná, teda akceptovaním takéhoto konania veriteľa - banky by došlo k právnemu
znevýhodneniu žalovaného ako spotrebiteľa - slabšej strany. Súd ďalej skonštatoval, že v zmysle § 4

ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
rozdelenia mesačných splátok na istinu, úroky a iné poplatky, absencie podmienok zmeny úrokovej
sadzby, ako aj indexu či referenčnej sadzby a absencie celkovej výšky nákladov, nakoľko matematickým
výpočtom výšky mesačnej splátky a počtu splátok nie je možné dospieť k sume uvedenej v úverovej
zmluve, a to ani po započítaní spracovateľského poplatku, prípadne poplatkov za správu úveru. Súd

nemal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu skúmala schopnosť žalovaného splácať úver,
nakoľko táto skutočnosť nemá preukázaný právny podklad v spisovej matérii, vykonanom dokazovaní a
následne zistenom skutkovom stave. Namietaná aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, nakoľko súd
mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanému
oznámila listom zo dňa 03.09.2013, pričom k tomuto dôkazu žalobca pripojil i doručenku podpísanú a
odovzdanú žalovanému dňa 10.09.2013 a rovnako v konaní preukázal postúpenie žalovanej pohľadávky

na žalobcu. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
% a v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100
%, nakoľko žalovaný sa v odvolacom konaní úspešne domohol toho, čo svojím odvolaním žiadal, a síce
zrušenia pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f)
a h) CSP. Závery súdu prvej inštancie o premlčaní uplatnenej pohľadávky považoval za absolútne
nesprávne, a to najmä z dôvodu, že konajúci súd nesprávne posúdil začatie plynutia premlčacej
doby predmetnej pohľadávky. Zastával názor, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť

najskôr dňa 22.08.2013 a k jej márnemu uplynutiu mohlo dôjsť najskôr dňa 22.08.2016. Keďže žalobca
sa domáhal zaplatenia pohľadávky žalobou na súde, ktorá bola príslušnému súdu doručená dňa
21.08.2015, teda pred 22.08.2016 a pred uplynutím premlčacej doby, k premlčaniu žalobného nároku v
celom rozsahu v tomto konaní nedošlo. Nesprávne právne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby
zo strany súdu prvej inštancie ho následne doviedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom riadnym

neodôvodnením svojho rozhodnutia a popretím rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít porušil
princíp právnej istoty a porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Zároveň sa žalobca nestotožnil
s namietanou absenciou náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. e), h), i) zákona č. 258/2001 Z.
z. a s konštatovaním súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania skúmania schopnosti žalovaného
splácať predmetný úver. Záverom vyslovil názor, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil odvolaním

napadnutý rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 627,94 eur
a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, nariadil odvolacie pojednávanie podľa §
385 ods. 1 CSP, keď bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie, a následne na základe skutkového
stavu zisteného z doplneného a zo zopakovaného dokazovania vykonaného odvolacím súdom dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tých právnych záveroch, že právo žalobcu je
premlčané.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná najmä na tvrdenia o nesprávnom
posúdení začiatku plynutia premlčacej doby zo strany súdu prvej inštancie, ako aj na tvrdenia
o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.7. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

10. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že
súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s

osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Zaoberal
sa aj otázkou vecnej aktívnej legitimácie, avšak jeho skutkové zistenia pre posúdenie aktívnej vecnej

legitimácie boli nedostatočné, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, a preto odvolací súd musel zopakovať dokazovanie, za ktorým účelom nariadil vo
veci pojednávanie.

14. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom odvolaní, pripustil nanajvýš premlčanie niekoľkých

neuhradených splátok úveru.

15. Odvolanie žalobcu nebolo žalovanému súdom prvej inštancie doručené na vyjadrenie. Doručené
bolo až odvolacím súdom, avšak u žalovaného nebola zachovaná lehota na podanie písomného
vyjadrenia. Napriek tomu žalovaný súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo a na pojednávaní

odvolacieho súdu dňa 26.06.2025 sa k podanému odvolaniu vyjadril ústne, pričom zotrval na doterajších
písomných vyjadreniach, vyjadril sa k náležitostiam zmluvy o úvere s tým, že je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa vyjadril k premlčaniu jednotlivých splátok úveru, výške
nepremlčaných splátok a spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienokna postúpenie pohľadávky banky žalobcovi, keď spochybnil doručenie výzvy banky z 30.07.2013
žalovanému.

16. Odvolací súd z ním vykonaného dokazovania (z listinných dôkazov obsiahnutých v spise
a predložených stranami sporu) zistil, že dňa 02.06.2008 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX medzi E. E., F., ako veriteľom (ďalej aj len „banka“ alebo „veriteľ“) a žalovaným
ako dlžníkom. V úverovej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi spotrebný
bezúčelový úver, pričom dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky splatiť, platiť dohodnuté

úroky a plniť ďalšie povinnosti. V zmluve bola dohodnutá výška úveru 100 000,- Sk (3 319,39 eur) s
premenlivou úrokovou sadzbou úveru vo výške 11,75 % ročne, výška splátky 1 492,- Sk (49,53 eur)
mesačne, počet splátok 119, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.07.2008 a konečná
splatnosť úveru 20.05.2018. Ročná percentuálna miera nákladov a priemerná ročná percentuálna miera
nákladov boli v zmluve uvedené v rovnakej výške 14,53 %. Celkové náklady spojené s úverom boli
uvedené vo výške 81 107,80 Sk (2 692,29 eur). Dňa 25.02.2009 uzatvorila banka so žalovaným

Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, na základe ktorého sa dohodli, že výška splátky bude v období
02.03.2009 - 31.08.2009 v sume 0,00 eur a od 01.09.2009 v sume 54,45 eur. Dňa 30.07.2013 vyhotovila
banka výzvu týkajúcu sa uvedeného úveru adresovanú dlžníkovi, v ktorej mu oznamuje, že splácanie
predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.06.2013 vo výške 2 091,06 eur. Vo výzve banka
prosí dlžníka o uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň mu

oznamuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v uvedenej lehote pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Listom zo dňa 03.09.2013
oznámila banka žalovanému, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, úverová
pohľadávka k tomuto dňu predstavuje 5 308,50 eur a banka vyzvala žalovaného na jej uhradenie spolu
s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Žalovaný si list prevzal dňa 10.09.2013.

Dňa 27.09.2013 uzavrela banka ako postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému
z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 02.06.2008 (ďalej aj len „zákon č. 258/2001 Z. z.“, alebo „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník v znení ku dňu 02.06.2008“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len Občiansky
zákonník), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nesplatenej časti úveru na tom skutkovom základe,
že tento poskytla žalovanému E. E., F., žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď prestal uhrádzať

jednotlivé splátky, v dôsledku čoho veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a následne postúpil
nesplatenú pohľadávku žalobcovi.

25. Nárok, ktorého sa žalobca domáhal, vychádza zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Banka, ktorá
žalovanému úver poskytla, vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ a zároveň ako dodávateľ,

keďže konala v rámci svojej obchodnej činnosti, a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca
v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na povahu zmluvných strán a predmet
zmluvy o splátkovom úvere je zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, spotrebiteľskou zmluvou
a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a žalovanému poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom
podľa zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy.

26. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý poskytla žalovanému banka, ktorá po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postúpila pohľadávku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi - nebankovému subjektu. V danom prípade tak je namieste
sa v prvom rade zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, t. j. otázkou, či mu

z hmotného práva svedčí ním uplatňovaný nárok.

27. Keďže pohľadávka banky voči žalovanému bola postupovaná na nebankový subjekt, je potrebné
skúmať splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom súd v tomto spore skúma aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu ex offo. Tento postup je súladný s judikatúrou, podľa ktorej: „V sporoch s ochranou slabšej strany
súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok
podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to
aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (rozsudok NS SR
z 27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020).

28.Vovzťahukposúdeniuzákonnýchpodmienokprepostúpeniebankovejpohľadávkyžalobcovidospel
odvolací súd z ním vykonaného dokazovania k záveru, že podmienky platného postúpenia pohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené neboli, zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi
bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 je neplatná,

a preto žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu
zamietnuť.

29. Podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách sú zaslanie
písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa

rozsudku NS SR z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017 postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon, keď ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti
s postúpením pohľadávky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2020 sp. zn.5 Cdo 36/2020 ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení do 31.12.2016
oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.

30. Pre postúpenie pohľadávky banky žalobcovi nebola splnená podmienka postúpenia splatnej
pohľadávky. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver vzhľadom na nedodržanie
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vo výzve zo dňa 30.07.2013 adresovanej bankou
žalovanému (dlžníkovi) banka uviedla celkovú sumu pohľadávky 2 091,96 eur, s ktorou je dlžník ku
dňu 30.06.2013 v omeškaní, s upozornením, že v prípade jej neuhradenia v určenej lehote pristúpi

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 03.09.2013 banka uviedla, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, a tiež
uviedlavýškucelkovejpohľadávky5308,50eur.Vovýzvezodňa30.07.2013bankaneuviedlakonkrétnu
splátku, s ktorou je žalovaný v omeškaní, a pre ktorú ho upozorňuje na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Suma uvedená vo výzve predstavuje v súčte viac ako 38 splátok a nie je možné žiadnym
výkladom zistiť, pre omeškanie ktorej splátka bola realizovaná. Ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti nie je konkretizovaná žiadna omeškaná splátka, pre ktorú banka pristúpila k zosplatneniu
celého úveru.

31.Akprávoveriteľažiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátkymôžezmluvný
partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

takémuvyužitiumá(musí)predchádzaťupozorneniespotrebiteľanauplatnenieprávavlehoteniekratšej
ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť

jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

32. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s

ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.

33. Keďže ani výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru neobsahovali konkrétnu splátku, s ktorou bol dlžník v omeškaní, a pre
ktorú mohlo a malo dôjsť k zosplatneneniu, sú oba tieto právne úkony neplatné a k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti nedošlo.

34. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. z rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 a sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo
dňa 13.02.2025) a žalobcom akcentované rozhodnutie 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 je ojedinelé
a zároveň neskorším rozhodnutím zo dňa 13.02.2025 prekonané, a preto naň nemožno prihliadať.

35. Keďže z uvedených dôvodov nebola pohľadávka dňa 27.09.2013, t. j. v čase postúpenia splatná,

nemohla ju banka postúpiť žalobcovi, a preto je aj zmluva o postúpení pohľadávok neplatná a žalobca
nie je vo veci vecne aktívne legitimovaný (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020).

36. Okrem uvedeného banka vyhotovila výzvu pred mimoriadnym zosplatnením dňa 30.07.2013 a listom
zo dňa 03.09.2013 oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanému a zároveň ho vyzvala na

úhradu celej pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavrela banka so žalobcom dňa 27.09.2013.
Ako už bolo uvedené, podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Už len z dátumov, kedy boli uvedené listiny bankou vyhotovené, je zrejmé, že pre
platné postúpenie pohľadávky nebola splnená ani len podmienka dlžníkovho nepretržitého omeškania

dlhšieho ako 90 dní po zaslaní písomnej výzvy banky dlžníkovi. Pokiaľ banka postupovala celú
pohľadávku, musela na jej celú úhradu vyzvať dlžníka, keď výzvy na čiastkové plnenia omeškaných
splátok sú nepostačujúce, pričom postúpiť ju mohla až po uplynutí viac ako 90 dní omeškania dlžníka.
Banka nedodržala ani tento postup.37. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že pre neplatnosť zosplatnenia úveru
a následnú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca nestal veriteľom žalovaného, a preto

nie je v spore vecne aktívne legitimovaný. Žaloba žalobcu tak mala byť v celom rozsahu zamietnutá,
čo aj bola, hoc z iných dôvodov, avšak v samotnom výroku je rozsudok súdu prvej inštancie vecne
správny. Z dôvodu, že žaloba mala byť zamietnutá z iných dôvodov, a to z dôvodu nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku ako vecne
správny potvrdil, bolo a je bezpredmetné zaoberať sa tým, či v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli

uvedené všetky zákonom predpísané náležitosti, resp. či uplatnený nárok je alebo nie je premlčaný,
keďže žalobcovi z hmotného práva ani len nesvedčí právo na zaplatenie žalovanej sumy. Rovnako tak je
bezpredmetnéskúmaťazaoberaťsaotázkou,čivýzvabankyzodňa30.07.2013bolavôbecžalovanému
doručená (čo žalovaný namietal), keď bez ohľadu na túto okolnosť nebola po obsahovej stránke spolu
s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vôbec spôsobilá privodiť platné zosplatnenie úveru.

38. Keďže žaloba žalobcu bola súdom prvej inštancie správne zamietnutá, súd prvej inštancie správne
rozhodol o náhrade trov konania, a to tak prvoinštančného, ako aj predchádzajúceho odvolacieho, keď
ich plnú náhradu priznal plne úspešnému žalovanému.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

40. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že
žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

41. Odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol prvýkrát uznesením č. k. 17Co/30/2024 – 233
zo dňa 31.07.2024 tak, že toto odmietol ako podané oneskorene. Toto uznesenie odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. 9Cdo/5/2025 zo dňa 26.03.2025
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď žalobca v dovolacom konaní preukázal, že odvolanie voči

napadnutému rozsudku podal včas. Povinnosťou odvolacieho súdu tak bolo rozhodnúť aj o trovách tohto
dovolacieho konania, o ktorých odvolací súd rozhodol tak, že aj ich náhradu priznal žalovanému v plnom
rozsahu, keďže podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z konečného plného úspechu
žalovaného vo veci samej a nie z parciálneho úspechu žalobcu v určitej fáze konania.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa

podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní

sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).