Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204819
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319204819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, IČO 42 403 375, so sídlom
Vajanského 10, Trnava, proti žalovanej: E. B., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G. -
F. H., zastúpená: I. J. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G. - F. H., o vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/56/2019-423 zo
dňa 2. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Návrh žalovanej na prerušenie konania s a z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/56/2019-56 zo dňa 21. apríla 2020 výrokom I. uložil
pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej)
povinnosťvyprataťnehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíL.E.,obecL.E.,okresGalanta,
evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX A. XXXX ako:

pozemok, parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra C", o výmere 125 m2 druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/30 (evidovanom ako parcela registra "C"),
o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/31
(evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok, parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 18 m2 druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, stavba - ubytovanie v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na
pozemku parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 125 m2 druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné
číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, stavba - krb s posedením bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo
1001/32 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 18 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má
voči pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej
žalovanej) právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením

súdom prvej inštancie.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/69/2020-132 zo dňa 11. mája 2021
v dôsledku podania odvolania pôvodným žalovaným v 1. rade K. B. a pôvodnou žalovanou v 2. rade E. B.(aktuálne jedinou žalovanou) rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/56/2019-56 zo dňa 21. apríla 2020
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie
nesprávnosť procesného postupu vo veci, keď uskutočnil pojednávanie dňa 21.4.2020 v neprítomnosti

pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej), hoci na to nemal splnené podmienky
a nerozhodol o námietke žalobkyne o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného
žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej). Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie 8C/56/2019-56 zo dňa 21. apríla 2020 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo najskôr rozhodnúť o námietke žalobkyne
o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej
žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) a následne znova vychádzajúc z výsledkov
dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok na vypratanie nehnuteľností podľa príslušných právnych
noriem, vo veci znova rozhodnúť a nové rozhodnutie náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom uznesením č. k. 8C/56/2019-141 zo dňa 9. septembra 2021 nevyhovel námietke žalobkyne
o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej
žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) I. J. B., uznesením č. k. 8C/56/2019-318 zo dňa
10. januára 2024 konanie voči pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. z dôvodu jeho úmrtia, resp.

z dôvodu straty procesnej subjektivity počas konania zastavil a opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
8C/56/2019-423 zo dňa 2. mája 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území L. E., obec L. E., okres Galanta, evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor,
zapísaných na LV č. XXXX A. XXXX ako: - pozemok, parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela

registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo
1001/30 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 23
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako
parcelaregistra„C"),ovýmere18m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,-stavba-ubytovanie

v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako
parcela registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba - garáž
bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra
„C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba - krb s posedením bez
súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra „C"),

o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo
výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 123, § 126 ods. 1,

§ 680 ods. 3, § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. - garáže postavenej

na parcele č. 1001/31 a tiež krbu s posedením postaveným na parcele č. 1001/32, ktoré nehnuteľnosti
nadobudla Kúpnou zmluvou č. V 775/2019, ktorej vklad bol povolený 28.2.2019. Žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. - parc. č.
1001/4 zastavená plocha a nádvorie o výmere 125 m2, parc. č. 1001/30 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 376 m2, parc. č. 1001/31 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parc. č. 1001/32

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, ako aj stavby so súpisným číslom XXX postavenej
na parcele č. 1001/4, ktoré nehnuteľnosti nadobudla Kúpnou zmluvou č. V 775/2019, ktorej vklad
bol povolený 28.2.2019. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti, bola
uzatvorená dňa 21.2.2019 s predávajúcim obchodnou spoločnosťou TMT - Tirna Marketing Trnava,
spoločnosť s ručením obmedzeným. Obchodná spoločnosť TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť

s ručením obmedzeným sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018
od predávajúcej I. J. B.. Žalobkyňa k žalobe priložila Nájomnú zmluvu uzavretú dňa 7.5.2013, kde ako
prenajímateľ vystupuje I. J. B. a ako nájomca I. B. - Aut Soft, IČO: 36 913 367, kde predmetom nájmu
boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E., parc. č. 1001/4zastavenéplochyanádvoriaovýmere542m2,stavba-rodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXXpostavená
na parcele č. 1001/4, s dobou nájmu na 10 rokov a vznikom nájmu dňom podpisu zmluvy. Strana
žalobcu k žalobe taktiež priložila listinu, v ktorej M. I. B. - AUT SOFT opätovne oznamuje žalobkyni

existenciu nájomného vzťahu na nehnuteľnosť. Dňa 7.5.2018 bola uzavretá Kúpna zmluva, v ktorej
N. D. ako predávajúca odpredala obchodnej spoločnosti TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť
s ručením obmedzeným nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
L. E. - garáž bez súpisného čísla stojacu na parcele č. 1001/31, stavbu bez súpisného čísla - krb
s posedením. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.4.2020 uviedla, že nehnuteľnosť kúpila vo februári

2019 a z kúpnej zmluvy a z listín založených v spise nevyplýva žiaden vzťah žalovanej k nehnuteľnosti,
nehnuteľnosťnemôžeužívať,nakoľkojuobývajúžalovaní,ktorísúrodičmipaniB..Žalovanáprivýsluchu
dožiadaným súdom uviedla, že s nehnuteľnosťami nemá nič spoločné, nie je majiteľkou nehnuteľností,
spolu s manželom v dome bývali. Žalovaná potvrdila užívanie nehnuteľnosti z dôvodu, že nehnuteľnosti
patria jej dcére. Žalovaná potvrdila, že v rozmedzí rokov 2017 až 2023 žiadne osoby v nehnuteľnosti
nebývali. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že pozemky v okolí

domu sú udržiavané, pri plote bol mech so separovaným odpadom, z ktorého jasne vyplynulo, že
nehnuteľnosti sú obývané. Pod spisovou značkou 28C/51/2019 sa na Okresnom súde Galanta viedlo
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom ako žalobca vystupoval M. I. B. a ako žalovaná
vystupovala A. B.. Okresný súd Galanta neodkladným opatrením zo dňa 22.10.2019 nariadil žalovanej
zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu nehnuteľností, ktorých sa žalobca domáha voči

žalovanejvprejednávanejveci.RozhodnutiesúduprvejinštanciebolopotvrdenérozhodnutímKrajského
súdu Trnava dňa 30.10.2020 sp. zn. 11Co/68/2020. Predmetné rozhodnutia o neodkladnom opatrení
boli vydané v čase, keď bola platná nájomná zmluva zo dňa 7.5.2013. Nájom bol dohodnutý na dobu
určitú, a to na dobu 10 rokov. Z uvedeného vyplynulo, že nájom nehnuteľností skončil 7.5.2023. Tieto
skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalovanej strany v prebiehajúcom spore o tom, že M. B. je nájomcom

sporných nehnuteľností.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z listu vlastníctva bolo preukázané vlastníctvo
žalobkyne k nehnuteľnostiam. Taktiež bolo preukázané výsluchom žalobkyne, že vlastníkovi je
znemožnené užívať nehnuteľnosti. Z výsluchu žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná v

čase podania žaloby, v priebehu sporu, ako aj v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.
O užívaní nehnuteľnosti svedčí aj aktuálna fotodokumentácia, ktorú predložila žalobkyňa. Na užívanie
nehnuteľnosti žalovaná nemá žiaden právny dôvod.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b), f), g), h) Civilného sporového poriadku odvolanie zo dňa 19.6.2024. Uviedla, že súd
prvej inštancie postupoval nehospodárne a zmaril dôkazné prostriedky. Vzhľadom na zdravotný stav
žalovaných v 1. a 2. rade bol navrhnutý výsluch v zmysle ustanovenia § 196 ods. 3 Civilného sporového
poriadku. V čase navrhnutia výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade, keď ešte žalovaný mohol vzhľadom
na jeho zdravotný stav vypovedať písomne, súd prvej inštancie uvedený spôsob odmietol. Namiesto

toho nariaďoval nové pojednávania a žalovanými v 1. a 2. rade, zvolenej zástupkyni žalovaných uložil
uznesením č. k. 8C/56/2019-197 zo dňa 7.4.2022 poriadkovú pokutu. Zvolená zástupkyňa žalovaných
sa dostavila na pojednávanie dňa 9.2.2022, pričom žalobkyňa a ani súd prvej inštancie jej v rámci
konania nepoložili ani jednu otázku. Súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní žalovanej na základe
ničím nepreukázaných dôkazných prostriedkov, že sa zdržuje v nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v

rozsudku nevysvetlil, prečo dal žalovanú vypočuť Mestským súdom IV. v Bratislave, ak bol presvedčený,
že býva v nehnuteľnosti, ktoré sú vypratávané, ktoré patria pod Okresný súd Galanta. Súd prvej inštancie
nezistil, kedy a v ktorom období v nehnuteľnostiach žalovaná bývala, z výpovedi sa to nedá určiť, otázka
bola položená ohľadom užívania nehnuteľnosti v rokoch 2017-2023. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou
nehnuteľnosti v roku 2019. Súd prvej inštancie neskúmal, v akom období a prečo v nehnuteľnostiach

býval žalovaný v 1. rade a za akých podmienok. Žalovaná nikdy nepotvrdila, že v rozmedzí rokov 2017
až 2023 žiadne osoby v nehnuteľnosti nebývali. Súd prvej inštancie nezistil, kto pozemky udržiava,
koho bolo vrece so separovaným odpadom, kým sú obývané nehnuteľnosti. Počas pojednávania
dňa 2.5.2024 zákonný sudca predložil zvolenej zástupkyni žalovanej iba vytlačené fotografie, pričom
jej neumožnil sa k týmto dôkazným prostriedkom vyjadriť. Súdu prvej inštancie bolo počas konania

doručené uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 22C/49/2023, v ktorom zamietol návrh žalobkyne
na zrušenie neodkladného opatrenia. Aj napriek uvedenému uzneseniu Okresného súdu Galanta si súd
prvej inštancie predbežnou otázkou v tomto konaní vyhodnotil, že nájomná zmluva je neplatná, čo je
v rozpore s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 22C/49/2023. Žalobkyňa v konaní tvrdila, ženájomná zmluva skončila uplynutím 10 ročnej dohodnutej lehoty, pričom je to v rozpore s právoplatným
uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 22C/49/2023. Napriek upozorneniu Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 11Co/68/2020 vypratávala tretie osoby a ničím nepreukázala, že sa tieto tretie osoby, t. j.

žalovaní v tomto konaní na nehnuteľnostiach zdržiavajú. Dňa 11.3.2024 bola podaná voči zákonnému
sudcovi námietka zaujatosti. V rozsudku o uvedenej námietke nie je ani zmienka a ako sa súd prvej
inštancie s uvedeným vysporiadal. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 12.8.2024. Uviedla, že žalovaná
v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len náznakom preukazovali opak toho, čo uviedol
vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, Žalovaná nemôže prenášať dôkaznú povinnosť
(kladenie otázok stranám konania a svedkom) na súd. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaná uplatnila. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Žalovaná odvolanie zo dňa 19.6.2024 doplnila po uplynutí lehoty na podanie odvolania podaním zo
dňa 19.6.2024, ku ktorému pripojila Žalobu o určenie vlastníckeho práva zo dňa 12.6.2024, Doplnenie
žaloby o určenie vlastníckeho práva zo dňa 5.8.2024, Kúpnu zmluvu zo dňa 7.5.2018, Výpis z Listu

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. zo dňa 5.8.2024, Zmluvu o úvere č. 309569/09 zo dňa
26.6.2009, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01790 zo dňa 12.12.2024,
Dohodu o urovnaní zo dňa 11.4.2018, Podanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp.
zn. 63Cb/177/2018 bez datovania, E-maily zo dňa 12.4.2018, 13.4.2018, 3.5.2016, Sľub odškodnenia zo
dňa 7.5.2018, Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 12.4.2018, E-maily zo dňa 26.4.2016, Zmluvu o opčnom

práve zo dňa 8.5.2018, Znalecký posudok č. 242/2016, Žalobu v prejednávanej veci zo dňa 25.10.2019,
Nájomnú zmluvu zo dňa 7.5.2013, Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 28C/51/2019-66 zo dňa
22. októbra 2019, E-mail zo dňa 3.7.2019. Uviedla, že dňa 12.6.2024 bola na Okresnom súde Galanta
podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 35C/70/2024, kde je žalobkyňa účastníčka ako
žalovaná a I. J. B.. V súdnom konaní sp. zn. 35C/70/2024 o určenie vlastníckeho práva sa žalobkyňa

domáha vrátenia vlastníckeho práva, nakoľko v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností
a predložených listov vlastníctva v konaní sp. zn. 8C/56/2024 nezodpovedajú právnym skutočnostiam.
Navrátením vlastníckeho práva v konaní sp. zn. 35C/70/2024 by žalobkyňa nemala právo vypratávať
žalovanú a preto navrhla, aby odvolací súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia v konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/70/2024. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia
v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/70/2024.

10. K doplneniu odvolania sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 29.10.2024. Uviedla, že žalovaná

predložila početné prílohy a žiadala, aby odvolací súd na ne neprihliadol, nakoľko nie sú splnené
podmienky v zmysle ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľkapoužilazákonomprípustnéodvolacie(§365ods.1písm.b),c),f),g),h)Civilnéhosporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) adospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. E., zapísané v Liste vlastníctve č. XXXX ako
parcela registra „C“ číslo 1001/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 125 m2, parcela registra
„C“ číslo 1001/30, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 376 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/31,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 23 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/32, zastavaná plocha a

nádvorie, o výmere 18 m2, stavba - ubytovanie v súkromí súpisné číslo XXX na parcele číslo 1001/4 a
v Liste vlastníctva č. XXXX ako stavba - garáž na parcele číslo 1001/31, stavba - krb s posedením na
parcele číslo 1031/32. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces, či rozhodoval vylúčený sudca, či súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami a či súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Žalovaná podala odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), g),
h) Civilného sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalovaná v odvolaní výslovne neuviedla, že
odvolanie podáva i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku,

zobsahuodvolacíchnámietokvyplýva,žežalovaná(mimoiného)namieta,ževovecirozhodovalzaujatý
sudca, čo bez pochyby zakladá odvolací dôvod i podľa uvedeného ustanovenia posúdiac odvolanie
podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku umožňuje
odstrániť vady meritórneho rozhodnutia, ak nebola naplnená ústavná požiadavka na nezávislý

a nestranný súd alebo súd nebol obsadený zákonným sudcom.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

19. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výkladopodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,
že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu
prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie
(porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1997-VIII).

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúco,
správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s

dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom
obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel. Rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia.

22. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie postupoval nehospodárne a zmaril dôkazné prostriedky,
nakoľko neuskutočnil výsluch pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. písomne, pričom takýto návrh
bol zaslaný súdu prvej inštancie dňa 7.4.2022 a pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. dňa 11.11.2022
podľahol onkologickej chorobe. V zmysle ustanovenia § 195 ods. 3 Civilného sporového poriadku
môže súd na návrh vykonať dôkaz výsluchom strany, a to aj formou písomnej výpovede. Tu sa žiada

zdôrazniť, že ide výlučne o úvahu súdu, strana nemá na takúto formu výsluchu právo. V prejednávanom
spore síce zvolená zástupkyňa pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. dňa 7.4.2022 navrhla vykonať
jeho výsluch písomne, avšak túto žiadosť žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Z dôvodu opakovaného
nedostavenia sa bez ospravedlnenia pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanejv 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) na nariadené pojednávanie dňa 19.5.2024, vyzval ich súd
prvej inštancie na predloženie lekárskeho potvrdenia, z ktorého by vyplývalo, že sa nemohli zúčastniť
pojednávania. Dňa 10.5.2022 pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodne žalovaná v 2. rade E. B.

(aktuálne jediná žalovaná) odvolali plnomocenstvo zvolenej zástupkyni. Na nariadené pojednávanie
dňa 30.6.2022 sa nedostavili pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodná žalovaná v 2. rade E.
B. (aktuálne jediná žalovaná), po pojednávaní dňa 11.7.2022 zaslali súdu prvej inštancie Potvrdenia
od lekára zo dňa 7.7.2022, podľa ktorých sa pojednávania dňa 19.5.2022 a dňa 30.6.2022 pôvodný
žalovaný v 1. rade K. B. nemohol zúčastniť z dôvodu pooperačného stavu a pôvodná žalovaná v 2.

rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná) sa nemohla zúčastniť z dôvodu zhoršenia chronických ochorení.
Na nariadené pojednávanie dňa 29.11.2022 sa nedostavili pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. (v tom
čase zosnulý) a pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná), ktorá žalovaná požiadala
o odročenie pojednávania a k žiadosti priložila Potvrdenie od lekára zo dňa 28.11.2022, že vzhľadom
na zdravotný stav nie je spôsobilá zúčastniť sa súdneho pojednávania. Z uvedených skutočností je
zjavné, že súd prvej inštancie nepochybil vo svojom postupe, keď bez ďalšieho nevyhovel návrhu

zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B.
(aktuálne jedinej žalovanej) na uskutočnenie písomnej výpovede pôvodného žalovaného v 1. rade K.
B., keď nemal dané žiadne dôvody na uskutočnenie tohto výnimočného spôsobu vykonania dôkazu.
Pokiaľ žalovaná dôvodí v odvolaní tým, že zdravotný stav pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. mu
neumožňoval vyjadrovať sa a pohybovať, toto nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané,

keď pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. sa na nariadené pojednávania nedostavoval opakovane bez
včasného a riadneho ospravedlnenia a jediné potvrdenie od lekára bolo predložené až na výzvu
súdu prvej inštancie, po odročení nariadených pojednávaní dňa 19.5.2022 a dňa 30.6.2022, týkalo sa
potvrdenia o jeho neschopnosti zo zdravotných dôvodov zúčastniť sa len týchto dvoch pojednávaní.
Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie zmaril dôkazné prostriedky, konkrétne výsluch

pôvodného žalovaného v 1. rade K. B., nie je opodstatnená.

23. Žalovaná tiež namietala nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že žalobkyňa
a súd prvej inštancie trval na výsluchu pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a žalovanej v 2.
rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej), hoci sa ich zvolená zástupkyňa dostavila na pojednávanie

dňa 9.2.2022, pričom žalobkyňa a súd prvej inštancie jej nepoložili ani jednu otázku. K uvedenému
považuje odvolací súd za potrebné najskôr uviesť, že strany môžu na účely súdneho sporu splnomocniť
zástupcu, ktorý koná v ich mene; v súdenom spore si pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodná
žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná) zvolili v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Civilného
sporového poriadku zástupkyňu na celé konanie. Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje

sporovej strane uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná
v jej mene. Výnimkou je iba výsluch strany ako jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý je nezastupiteľným
procesným úkonom. Takto bolo postupované aj v preskúmavanom prípade, kedy zvolená zástupkyňa
pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej
žalovanej) sa na pojednávaní dňa 9.2.2022 vyjadrila k prednesu advokáta žalobkyne a počas súdneho

konania predniesla i ďalšie stanoviská k predmetu sporu a k priebehu konania (v súlade s princípom
rovnosti sporových strán a s princípom kontradiktórnosti). V konaní pred súdom prvej inštancie bol
uskutočnený, mimo iných dôkazov, dôkaz výsluchom žalovanej, pričom prednes jej zvolenej zástupkyne
nie je dôkazným prostriedkom. V konaní ovládanom prejednacou zásadou žalovanú rovnako ako
žalobkyňu postihuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, keď nesplnenie tejto povinnosti môže

mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. V konaní pred súdom
prvej inštancie nebolo žalovanej upreté jej právo byť vypočutá a ani právo vyjadrovať sa k tvrdeným
skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich
vyplývajúcich. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nepostupoval hospodárne, keďže
zvolenej zástupkyni na pojednávaní nekládol otázky, nie je opodstatnená.

24. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo ju dal vypočuť Mestským súdom
IV. v Bratislave, ak bol presvedčený, že býva vo vypratávaných nehnuteľnostiach, ktoré patria pod
Okresný súd Galanta. V súlade s ustanovením § 188 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej
inštancie vykonal dôkaz výsluchom žalovanej dožiadaným súdom, v obvode ktorého mala žalovaná

evidovaný trvalý pobyt. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná vo
svojej výpovedi pred dožiadaným súdom potvrdila užívanie nehnuteľností. Súd vyhodnocuje dôkaznú
situáciu až v rozhodnutí vo veci samej, preto sú nenáležité akékoľvek úvahy žalovanej, že súd
prvej inštancie bol už pred vydaním rozhodnutia vo veci samej presvedčený, že žalovaná býva vovypratávaných nehnuteľnostiach. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaná sa opakovane nedostavila
na pojednávania nariadené súdom prvej inštancie, čo zdôvodňovala svojim zdravotným stavom.
Sama žalovaná odmietala účasť na pojednávaniach nariadených súdom prvej inštancie z dôvodov

spočívajúcich v zdravotnom stave, preto opodstatnene súd prvej inštancie pristúpil k uskutočneniu
dôkazu jej výsluchom dožiadaným súdom. Žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k veci v rámci výsluchu
vykonaného dožiadaným súdom, nebola pri výsluchu dožiadaným súdom limitovaná rozsahom daných
otázok a mohla sama iniciatívne uviesť všetky skutočnosti, ktoré považovala za potrebné a rozhodujúce
v prejednávanej veci.

25. Ďalej žalovaná v odvolaní uvádzala, že súd prvej inštancie neumožnil jej zvolenej zástupkyni
vyjadriť sa k predloženým fotografiám na pojednávaní dňa 2.5.2024. Bezpochyby spravodlivé súdne
konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého sporové strany musia dostať
príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa
so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a

vyjadriť sa pred ním. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.5.2024 i z obsahu zvukového záznamu
z pojednávania dňa 2.5.2024 (v čase od 5 min 38 s až 6 min 38 s) vyplýva, že sudca predložil
zvolenej zástupkyni žalovanej fotodokumentáciu na oboznámenie k nahliadnutiu. Následne po vykonaní
dôkazov na pojednávaní sudca vyzval strany na vyjadrenie, pričom advokátovi žalobkyne i zvolenej
zástupkyni žalovanej (prednes zvolenej zástupkyne žalovanej bol uskutočnený v čase od 14 min 57 s do

18 min 35 s) umožnil nadiktovať svoje vyjadrenie priamo do zápisnice pojednávaní. Pred skončením
pojednávania sudca v súlade s ustanovením § 182 Civilného sporového poriadku vyzval strany k
záverečným rečiam a znova advokátovi žalobkyne i zvolenej zástupkyni žalovanej (záverečná reč
zvolenej zástupkyne žalovanej bola uskutočnená v čase od 23 min 06 s do 25 min 35 s) umožnil
nadiktovať záverečné reči priamo do zápisnice pojednávaní. Na uvedenom pojednávaní bolo zvolenej

zástupkyni žalovanej dvakrát umožnené vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a zhrnúť svoje návrhy,
vyjadriť sa k právnej stránke veci bez akéhokoľvek prerušenia zo strany súdu a jej prednesy boli dokonca
doslovne zaznamenané priamo do zápisnice o pojednávaní. Pokiaľ sa zvolená zástupkyňa žalovanej
nevyjadrila k fotodokumentácii v rámci svojich prednesov, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
osobitne ju vyzývať na vyjadrenie sa práve k týmto vykonaným dôkazom a sama sa zriekla svojho práva

na vyjadrenie k fotodokumentácii. Neopodstatnená je potom aj odvolacia námietka žalovanej, že jej
v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

26. Odvolanie v prejednávanom prípade podala žalovaná aj z dôvodu, že súd prvej inštancie sa s jej
námietkou zaujatosti, ktorú podala dňa 11.3.2024 voči zákonnému sudcovi, nevysporiadal. Z obsahu

spisu vyplýva, že žalovaná písomným podaním zo dňa 4.3.2024 vzniesla námietku zaujatosti voči vec
prejednávajúcemu sudcovi dôvodiac, že sa dňa 3.3.2024 za prítomnosti viacerých osôb dozvedela od
manželažalobkyne,žemádohodnutývýsledoksporuaprocesnéúkonysudcupočasceléhokonaniaboli
uskutočnenéjednoznačnevprospechžalobkyne,pričombolosúdnympostupomzamedzenéžalovaným
uplatňovať včas prostriedky procesnej obrany. Dňa 13.3.2024 sa k uvedenej námietke zaujatosti vyjadril

vec prejednávajúci sudca tak, že nemá žiaden pomer k sporu, k zástupcom sporových strán, alebo
osobám zúčastneným na konania, námietka zaujatosti smeruje len voči procesným postupom sudcu,
čo nie je dôvod na vylúčenie sudcu.

27. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v civilnom konaní

garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci pre zaujatosť. Právo strany uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jej procesné
práva, ktorých základ pramení priamo z Ústavy SR (Čl. 46 ods. 1). Námietka zaujatosti ako procesný
úkon strany musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon
vyžaduje pri každom podaní (§ 127 Civilného sporového poriadku), musí obsahovať osobitné náležitosti,

a to označenie sudcu, ktorého zaujatosť sa namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela, dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Pokiaľ
námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti uvedené vyššie, súd nebude k takejto námietke prihliadať.
Rovnako nebude súd prvej inštancie prihliadať a predkladať vec nadriadenému súdu na rozhodnutie,

ak sa námietka obsahovo týka postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej
činnosti.28. Pokiaľ žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie podaním zo dňa 11.3.2024 namietala zaujatosť
sudcu, ktorý spor prejednal a rozhodol na súde prvej inštancie (ďalej aj „konajúci sudca“), odvolací
súd dodáva, že sa oboznámil komplexne s jej argumentáciou, avšak s prihliadnutím na jej obsah

dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedenú námietku zaujatosti
neprihliadal a pokračoval v konaní. Z obsahu námietky zaujatosti žalovanej zo dňa 11.3.2024 totiž
zreteľne vyplýva, že žalovaná v prevažnej miere poukazuje na okolnosti týkajúce sa procesného
postupu a rozhodovacej činnosti sudcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že žalobkyňa má so sudcom
dohodnutý výsledok sporu, žalovaná neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia

a ani neuviedla dôkazy, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Z týchto dôvodov náležite súd prvej
inštanciektaktovznesenejnámietkezaujatostikonajúcehosudcuneprihliadalanáslednýmprejednaním
veci nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná v odvolaní opäť
namietala zaujatosť konajúceho sudcu, keď všetky dôvody uvádzané žalovanou sa znova týkali výlučne
procesného postupu sudcu. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné
dôvody, nie však to, že postup súdu alebo jeho rozhodnutie sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami

a názormi strany na vecnú správnosť a zákonnosť, či spravodlivosť súdneho konania. Dôvodom pre
vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť bez ďalšieho len samotná okolnosť,
že stranu neuspokojili výsledky a priebeh doterajšieho súdneho konania. Odvolací súd posudzujúc
opodstatnenosť argumentácie žalovanej poukazujúcej na zaujatosť konajúceho sudcu dospel k záveru,
že ani táto odvolacia argumentácia žalovanej nie je opodstatnená.

29. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne užívania vypratávaných nehnuteľností, v dôsledku čoho
vec i nesprávne právne posúdil.

30. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

31. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

32. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola

výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje

rozhodnutie aj postačujúco odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie.

33. V súdenom spore sa žalobkyňa vindikačnou žalobou domáha vypratania nehnuteľností v jej

výlučnom vlastníctve dôvodiac, že žalovaná nehnuteľnosti protiprávne užíva. Základnou podmienkou
tejto žaloby je, že sa nehnuteľnosť nachádza vo faktickej moci vlastníka a užívanie, resp. držba
nehnuteľnosti niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Podmienky úspešnosti
vindikačnej žaloby tak sú: a) žalobca je ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom nehnuteľnosti
(resp. oprávnenou osobou), b) žalovaný nehnuteľnosť protiprávne zadržiava, t. j. bez existencie

záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, c) žalovaný má v čase vyhlásenia
rozsudku vec u seba a nie je ochotný ju vydať vlastníkovi. S poukazom na dôvody podanej žaloby
o vypratanie nehnuteľností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie
opodstatnenosti dôvodov vypratania, bolo rozhodujúcim zodpovedanie otázky, či uvedené podmienkyúspešnosti žaloby v prejednávanej veci boli splnené. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci
sa súd prvej inštancie dostatočne venoval zodpovedaniu tejto otázky, keď uzavrel, že v konaní bolo
preukázané vlastníctvo nehnuteľností žalobkyňou a užívanie nehnuteľností žalovanou bez právneho

dôvodu. V tejto súvislosti žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nezistil, kedy a v ktorom období
žalovaná v nehnuteľnostiach bývala, že žalovaná nikdy nepotvrdila, že v rozmedzí rokov 2017 až 2023
žiadne osoby v nehnuteľnostiach nebývali, že súd prvej inštancie neskúmal, v akom období a prečo
v nehnuteľnostiach býval pôvodný žalovaný v 1. rade K. B., že súd prvej inštancie nezistil, kto pozemky
udržiava a koho bolo vrece so separovaným odpadom. K uvedeným odvolacím námietkam žalovanej

odvolací súd uvádza, že žalovaná jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdila, že nehnuteľnosti užíva
z dôvodu, že sú dcérine a nevie o tom, že by k nehnuteľnostiam boli uzatvorené nájomné zmluvy. Nie
je rozhodujúcim, kto nehnuteľnosti užíval v rokoch 2017 až 2023, či nehnuteľnosti užívali aj iné osoby,
ale podstatným bolo zistenie súdu prvej inštancie, ktoré vyplynulo z dôkazu výsluchom žalovanej, že ich
žalovaná užívala v čase vyhlásenia rozsudku, teda je pasívne vecne legitimovaná v spore. Nenáležite
žalovaná potom aj namietala, že súd prvej inštancie mal zisťovať, kto pozemky udržiaval, koho bolo

vrece so separovaným odpadom, nakoľko bolo postačujúcim, že sama žalovaná potvrdila skutočnosť,
že nehnuteľnosti užíva. Na tomto závere nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti
užíva v domnení, že ich vlastníčkou je jej dcéra, nakoľko vlastníctvo žalobkyne bolo v konaní preukázané
kúpnou zmluvou o nadobudnutí nehnuteľností a listom vlastníctva, ktorý je verejným dokumentom
preukazujúcim vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie

spochybňovala vlastníctvo žalobkyne, čo preukazovala Žalobou zo dňa 24.1.2022 o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam a o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018 a neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený dňa 28.2.2019. Uvedený spor bol vedený tamojším súdom pod spisovou značkou
22C/3/2022, ktoré konanie bolo uznesením tamojšieho súdu č. k. 22C/3/2022-16 zo dňa 4. marca
2022 zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo žaloby. Hodnovernosť a záväznosť údajov

katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov, nie je absolútna, ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca
zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže preukázať
v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo

v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Žalovaná v konaní pred súdom
prvej inštancie nepreukázala, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, a preto správne súd prvej
inštancie mal za to, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností je aktívne vecne legitimovaná v spore.

34. V odvolaní žalovaná poukazovala na to, že tamojší súd v uznesení č. k. 22C/49/2023-180 zo dňa

19. decembra 2023 predbežnou otázkou vyhodnotil, že nájomná zmluva je neplatná, pričom súd prvej
inštancie v rozpore s týmto uznesením v napadnutom rozsudku konštatoval, že nájom nehnuteľností
skončil dňa 7.5.2013. Uvedeným uznesením č. k. 22C/49/2023-180 zo dňa 19. decembra 2023 tamojší
súd v právnej veci žalobkyne: A. B. proti žalovanému: M. I. B. zamietol návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením tamojšieho súdu č. k. 28C/51/2019-66 zo dňa 22. októbra

2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/68/2020-157 zo dňa 30. októbra 2020,
pričom uvedené konanie sa týkalo užívania nehnuteľností M. I. B. na základe Nájomnej zmluvy zo dňa
7.5.2015.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žejeirelevantnézaoberaťsavpreskúmavanomprípade
ne/platnosťounájomnejzmluvyzodňa7.5.2013,ktorábolauzatvorenámedziI.J.B.akoprenajímateľom
a M. I. B. ako nájomcom v čase, kedy vlastníčkou nehnuteľností bola I. J. B., keďže títo nie sú strany

sporu v prejednávanej veci, žalobkyňa nežiada vypratať M. I. B. a uvedené rozhodnutia boli vydané
vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniapredzačatímkonania,vktoromkonanísaneriešilaotázka
vlastníctva nehnuteľností žalobkyňou a ani otázka užívania nehnuteľností žalovanou.

35. Žalovaná po uplynutí lehoty na odvolanie dňa 20.6.2024 doplnila odvolanie zo dňa 19.6.2024

podaním zo dňa 19.6.2024 doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.9.2024 a uviedla, že v súčasnosti
evidovaný stav v katastri nehnuteľností a predložených listov vlastníctva nezodpovedá právnym
skutočnostiam a z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 35C/70/2024, v ktorom sa I. J. B. domáha
vrátenia vlastníckeho práva, navrhla prerušiť konanie v prejednávanom prípade. K doplneniu odvolaniu
priložila (mimo Kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018, Žaloby v prejednávanej veci zo dňa 25.10.2019,

Nájomnej zmluvy zo dňa 7.5.2013, Uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 28C/51/2019-66 zo dňa
22. októbra 2019) listiny, ktoré doposiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila a nežiadala
vykonať ako dôkaz. Je nesporné, že žalovaná doplnila svoju odvolaciu argumentáciu a navrhla i nové
dôkazy. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.36. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného

procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových
skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho
dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali
(vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli
v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela,
nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

37. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Žalovaná v doplnení odvolania zotrvala na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia
veci a uviedla, že v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností a predložených listov vlastníctva

nezodpovedá právnym skutočnostiam. K uvedenej následnej špecifikácii tohto odvolacieho dôvodu
odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané vlastníctvo nehnuteľností
žalobkyňou a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tejto otázke
v napadnutom rozsudku a v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie tohto rozsudku vyššie (ods. 33).

39. Pokiaľ žalovaná predložila listinné dôkazy v odvolacom konaní v rámci doplnenia svojho odvolania,
na nové dôkazy môže odvolací súd prihliadnuť len za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 366
Civilného sporového poriadku. Predkladanie nových dôkazov v odvolacom konaní po uplynutí odvolacej
lehoty je neprípustné.

40. „Na skutočnosti, ktoré žalovaný doložil súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nebol
odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvod, pre
ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/25/2016,
sp. zn. 3Obdo/22/2016).“

41. Keďže žalovaná predložila nové listinné dôkazy v odvolacom konaní až po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, odvolací súd na tieto listiny neprihliadol a týmito dôkaznými prostriedkami sa nezaoberal.
Neopodstatnená je potom argumentácia žalovanej v zmysle chybného procesného postupu súdu prvej
inštancie pri zisťovaní skutkového stavu.

42. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený
skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa
stotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žežalovanájepovinnávyprataťpredmetnénehnuteľnostivo

výlučnom vlastníctve žalobkyne. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych
záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou
pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil.

43. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správnu právnu normu a svoje rozhodnutie aj presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

44. Odvolací súd potom v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa si svoju povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť splnila. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, rozhodol správne. Odvolacia námietka žalovanej, že
v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané jej užívanie predmetných nehnuteľností a súdprvej inštancie nesprávne rozhodol, keď poskytol ochranu vlastníckeho práva žalobkyne vyhovením jej
vindikačnej žalobe v celom rozsahu, tak nie je opodstatnená.

45. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, vady v obsadení súdu, skutkové, ani právne
vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

46. V priebehu odvolacieho konania žalovaná navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia

konaniavedenéhonaOkresnomsúdeGalantapodspisovouznačkou35C/70/2024.Návrhnaprerušenie
konania odôvodnila tým, že na Okresnom súde Galanta podala dňa 12.6.2024 I. J. B. žalobu proti A. B.
(žalobkyni v prejednávanej veci) o určenie vlastníctva a k návrhu na prerušenie konania pripojila (mimo
iného) Žalobu o určenie vlastníctva zo dňa 12.6.2024 a Doplnenie žaloby o určenie vlastníctva zo dňa
5.8.2024. Z obsahu uvedenej žaloby v spojení s doplnením žaloby vyplýva, že I. J. B. žiada určiť, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. E., zapísaných v Liste

vlastníctve č. XXXX ako parcela registra „C“ číslo 1001/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 125
m2, parcela registra „C“ číslo 1001/30, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 376 m2, parcela registra
„C“ číslo 1001/31, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 23 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/32,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 18 m2, stavba - ubytovanie v súkromí súpisné číslo XXX na
parcele číslo 1001/4. Žalobkyňa sa k návrhu na prerušenie konania nevyjadrila.

47. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

48. Ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku rieši dôvod fakultatívneho prerušenia konania v
prípade prejudiciality predmetu konania. Pojem „prejudicialita“ znamená determináciu určitej právnej
otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok v konaní, pričom túto
prejudiciálnu otázku si môže v istých prípadoch posúdiť konajúci orgán sám. Klasická prejudicialita
znamená rešpektovanie rozhodnutia iného orgánu o predbežnej otázke, ktorým je súd viazaný. Iné

otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané
príslušný orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Fakultatívne prerušenie konania znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je však povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Rozhodujúcim hľadiskom tu je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje

skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Hlavnými kritériami pre posúdenie opodstatnenosti prerušenia
konania podľa citovaného ustanovenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo strán na rýchlu a účinnú
ochranu, zamedzenie prípadných odlišných súdnych rozhodnutí o tej istej otázke na podklade zhodných
okolností a hospodárnosť konania. Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiž je, že sa
nevykonávajú procesné úkony a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt.

49. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon (§ 164 Civilného sporového
poriadku) dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Odvolací súd v
tomto smere zdôrazňuje, že rozhodnutie o dôvodnosti prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia

spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je pri posudzovaní tejto otázky povinný rešpektovať
zásadu hospodárnosti a účelnosti konania a svoje závery následne dostatočne zdôvodniť v súlade s
naplnením požiadavky preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

50. Odvolací súd posudzujúc návrh žalovanej na prerušenie konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, dospel k
záveru,ževdanomprípadeniejedanýdôvodnaprerušeniekonania.Sporvpreskúmavanomprípadesa
týka (mimo iného) vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. E., zapísaných
v Liste vlastníctva číslo XXXX, avšak predmetom konania na Okresnom súde Galanta spisová značka
35C/70/2024 nie je požiadavka na určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, teda nerieši sa

žiadna právna otázka majúca súvis s požiadavkou na vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území L. E., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX.51. Rovnako odvolací súd posudzujúc návrh žalovanej na prerušenie konania vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva
číslo XXXX, dospel k záveru, že i v tomto prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania.

Predmetom konania na Okresnom súde Galanta je požiadavka na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, pričom
napadnutým rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť (mimo iného) tieto nehnuteľnosti vypratať.
V preskúmavanom prípade žalobkyňa podala žalobu o vypratanie nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie

žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa nie je vlastníčkou, ako už odvolací súd konštatoval vyššie.
V preskúmavanom prípade žalobkyňa preukázala svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam a tiež preukázala,
že žalovaná neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva, keďže nehnuteľnosti užíva bez právneho
dôvodu, teda žalovaná nemá k užívaniu nehnuteľností právny titul a nie je oprávnená nehnuteľnosti
užívať. Súd prvej inštancie si otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam za aktuálneho stavu vyriešil správne.
Síce je pravdou, že konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom

území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré iniciovala zvolená zástupkyňa žalovanej
svojou žalobou, môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, je však zároveň nutné
rešpektovať i zásadu hospodárnosti konania a záujem žalovanej na prerušení konania vyvažovať
i právami žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že konanie o vypratanie nehnuteľností
v prejednávanej veci sa vedie odo dňa 25.10.2019, napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 2.5.2024

a doručený zvolenej zástupkyni žalovanej dňa 5.6.2024, ktorá zvolená zástupkyňa žalovanej (už
v postavení žalobkyne) podala dňa 12.6.2024 na Okresný súd Galanta žalobu o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva
číslo XXXX dôvodiac neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej ešte v roku 2018. Žalovaná zastúpená
jej zvolenou zástupkyňou (žalobkyňou v konaní o určenie vlastníctva) podala po uplynutí lehoty na

odvolaniedňa16.9.2024návrhnaprerušeniekonania.Uvedenéskutočnostinasvedčujútomu,žepostup
žalovanej v zastúpení jej zvolenej zástupkyne je možné hodnotiť ako obštrukčný, motivovaný snahou
oddialiť rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľností. Ak by konanie za takejto situácie odvolací súd
konanie prerušil, nerešpektoval by práva žalobkyne na účinnú (rýchlu) súdnu ochranu porušených
alebo ohrozených práv (Čl. 1 ods. 1 Základných zásad Civilného sporového poriadku), na to, aby

podstatné tvrdenia strán sporu boli prednesené včas (Čl. 8 v spojení s Čl. 10 Základných princípov
Civilného sporového poriadku) a napokon, aby prejednanie veci bolo rýchle a hospodárne (Čl. 17
Základných princípov Civilného sporového poriadku). Odvolací súd preto návrh žalovanej na prerušenie
konaniazamietol,keďnevzhliadoldôvodypreaplikáciuustanovenia§164Civilnéhosporovéhoporiadku
v odvolacom konaní.

52. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovanej s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.

II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04,
III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než

súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobkyne
na vypratanie predmetných nehnuteľností. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd za
nenáležité.

53. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie

sú naplnené.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantnéargumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

55. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne odvolacie
dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej za vecne správny a žalovaná žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov
konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade

ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolanie dôvodné.

56. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

57. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).