Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221601
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823221601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova
3, Prievidza, IČO: 51 196 859, proti žalovanej E. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. H.. G. XXX/XX,
I., o vydanie hnuteľných vecí, eventuálne o zaplatenie sumy 1.578,- eur, na odvolanie žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. decembra 2024, č.k. 18C/73/2023-152, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 3. decembra 2024, č.k. 18C/73/2023-152 súd prvej inštancie uložil žalovanej
vydať žalobcovi hnuteľné veci: práčka so sušičkou zn. LG, model J. a chladničku kombi zn. Samsung,
model A. v lehote do troch dní od právoplatnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi

priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že
žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha, nadobudnutie vlastníckeho práva
k nim preukázal pokladničnými dokladmi a výpisom z účtu, a zo zistenia, že veci sa nachádzajú
u žalovanej, ktorá ich odmietla vydať. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nepreukázala
existenciu právneho dôvodu ich držby. Jej tvrdenia o domnelom darovaní hnuteľných vecí žalobcom
alebo o tom, že spotrebiče sú náhradou za jej veci, označil za nepreukázané. Súd prvej inštancie

konštatoval, že jediným dôkazom o tvrdenom darovaní bola výpoveď kamarátky žalovanej K. F., ktorá
všakpodľanázorusúdunevypovedalazvlastnéhopoznaniaveci,aleopieralasaskôrosprostredkované
informácie. V odôvodnení rozsudku citoval konkrétne časti výpovede svedkyne F., z ktorých súdu
prvej inštancie vyplynulo, že v nich uvádza skutočnosti z predchádzajúceho pojednávania, o ktorých
sa mohla dozvedieť len od žalovanej. Súd prvej inštancie preto túto svedeckú výpoveď posúdil ako
nevierohodnú a nepostačujúcu na preukázanie tvrdení žalovanej. Poukázal, že žalobca jednoznačne
tvrdil, že k darovaniu nedošlo, a toto tvrdenie podporil ďalšími dôkazmi vrátane výpovedí svedkov

alistinnýchdôkazov.Citovalnapokontvrdeniežalovanejpredsúdom,zktoréhovyplýva,žežalovanásije
vedomá,ževecijejnebolidarované.Súdprvejinštancieuviedol,žerozsahdôkaznéhobremenavkonaní
o vydanie vecí určuje najmä hmotnoprávna norma, v tomto prípade § 126 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého musí žalobca v konaní preukázať, že veci, ktorých vydania sa domáha, existujú, sú
jeho vlastníctvom a nachádzajúc sa v moci inej osoby. Na záver konštatoval, že žalobca preukázal
svoje vlastníctvo, existenciu vecí, aj to, že ich žalovaná zadržiava bez právneho titulu, vecné nároky

presne špecifikoval a individualizoval, čím vylúčil zámenu, žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel. Súd
prvej inštancie ďalej vysvetľoval, že predmetom prejednávaného sporu je len vydanie žalobcových vecí
a že akékoľvek skutkové tvrdenia, týkajúce sa hnuteľných vecí, ktoré pôvodne mala žalovaná vo svojejdomácnosti (jej chladnička a jej práčka) boli vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žaloby v danom
spore právne irelevantné a že prípadné nároky žalovanej týkajúcej sa vydania jej vecí si môže uplatniť
samostatne, kedy kvalifikovanou žalobou podanou proti žalobcovi vznesie voči nemu nárok na vydanie

hnuteľných vecí, ktoré musia byť špecifikované tak, aby nedošlo k ich zámene s inými hnuteľnými
vecami, taktiež musí tento nárok riadne odôvodniť a musí uniesť dôkazné bremeno k svojim skutkovým
tvrdeniam, ako aj dôkazné bremeno toho, že žalobca je veci neoprávnene zadržiava. Súd prvej inštancie
výslovne dodal, že o uvedenom žalovanú na pojednávaní poučil. Záverom uviedol, že nerozhodoval
o eventuálnom nároku žalobcu na priznanie relutárnej (peňažnej) náhrady, keďže vyhovel primárnemu

nároku na vydanie veci, pričom odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová
značka 4Cdo/113/2010. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a keďže bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu proti žalovanej 100
% náhrady trov konania, pričom uviedol, že dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p. nezistil. Citoval zákonné
ustanovenia § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Žalovaná uviedla, že žalobca úmyselne
zavádzasúdnepravdivýmiskutočnosťami,žeonanemáproblémvrátiťžalobcovijehoveci,alepožaduje,
aby jej zároveň vrátil veci, ktoré z jej bytu odniesol s úmyslom ich predať, keďže výťažok z predaja mal
patriť jej. Poznamenala, že svoje spotrebiče, ani ich predajnú hodnotu doteraz nedostala späť. Žalovaná
argumentovala, že je vlastná práčka sa nachádza u žalobcovho švagra B. F., čo tento podľa nej potvrdil

vo svojej svedeckej výpovedi. Pokiaľ ide o chladničku, uviedla, že tá je u svedka I., ktorý takisto potvrdil,
že bol pri odvážaní spotrebičov z jej bytu. Uviedla, že chce len spravodlivé riešenie, čiže, aby si žalobca
vzal svoje veci a jej vrátil jej spotrebiče, keďže sa stará o maloletého syna. Žalovaná ďalej uviedla, že
podáva odvolanie z dôvodu spravodlivosti, keďže sa cíti dotknutá a žiada o spravodlivý proces, ktorý
by uspokojil obe strany. V súvislosti so súdnymi trovami žalovaná uviedla, že rozhodnutie o ich náhrade

ponecháva na úvahe súdu.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Poukazoval, že žalovaná v odvolaní iba tvrdí, že vraj on zavádza súd nepravdivými
tvrdeniami, a že nemá námietky voči vydaniu jeho vecí, pokiaľ jej budú vrátené veci, ktoré podľa nej

z jej bytu odniesol. Uviedol, že práčku, ktorú odviezol z bytu žalovanej, získala jeho sestra, manželka
B. F., ktorá ju riadne kúpila a kúpnu cenu žalovanej odovzdal. Pokiaľ ide o chladničku žalovanej,
uviedol, že jej predaj sprostredkoval a celú utŕženú sumu žalovanej odovzdal. Zároveň poznamenal,
že chladnička sa nenachádza u pána I., ktorý ani pred súdom nepotvrdil, že by bol jej držiteľom.
Poukazoval že preukázal svoje vlastníctvo k veciam, ktorých vydania sa domáhal, a tieto veci dostatočne

individualizoval. Zdôraznil, že predmetné spotrebiče sa nachádzajú v držbe žalovanej, ktorá ich podľa
neho protiprávne odmieta vydať. Tvrdil, že veci tvoriace predmet žaloby, žalovanej nikdy nedaroval,
nepredal, ani inak nepreniesol do jej vlastníctva, že zo strany žalovanej nikdy nedošlo k jasnému
vymedzeniu právneho dôvodu, na základe ktorého by nadobudla vlastnícke právo k sporným hnuteľným
veciam, a že medzi stranami nebola dohoda o zámene vecí, ani žiaden prísľub z jeho strany, že v prípade

ukončenia vzťahu svoje spotrebiče žalovanej ponechá. Poznamenal, že skutočnosť, že po dohode so
žalovanou sprostredkoval predaj jej vecí, nie je pri posudzovaní jeho vlastníckeho nároku namieste.

4. Žalovaná sa v replike vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, pričom zopakovala svoje tvrdenia z odvolania.
Zopakovala, že žalobca zavádza súd nepravdivými skutočnosťami, že nemá problém s vrátením

žalobcových vecí, ale požaduje zároveň vrátenie svojich spotrebičov, ktoré žalobca odviezol, pričom
výťažok z ich predaja jej nikdy nezaplatil. Zdôraznila, že si ako slobodná matka nemôže dovoliť
kupovať nové spotrebiče. Uviedla, že sa týmto rozhodnutím cíti poškodená, nakoľko žalobca bude mať
k dispozícii svoje spotrebiče a ľahkou cestou získal aj jej spotrebiče. Poukázala, že v konaní žiadala
vypočuť svedkov, ktorí toto mohli potvrdiť. Namietala, že výpovede svedkov žalobcu boli brané súdom

do úvahy, ale výpovede jej svedkyne K. F. nie. Uviedla, že nemá problém, aby si žalobca odviezol svoje
spotrebiče, aj keď sa pred svedkyňou vyjadril, že jej ich daruje za jej spotrebiče, ale trvá na tom, aby
vrátil jej spotrebiče, ktoré dal svojmu kamarátovi a švagrovi. Trvala na odvolaní z dôvodu spravodlivosti
a zdôraznila, že by bol spor možné vyriešiť okamžitým vrátením jej spotrebičov, ktoré potrebuje pre
starostlivosť o maloletého syna.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa
pretovcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmizávermi,akoajsprávnymposúdenímvecivodôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaná nenamieta voči uloženiu povinnosti vydať označené hnuteľné
veci žalobcovi, nespochybňuje, že žalobca je vlastníkom týchto vecí, teda že žalobca má aktívnu vecnú
legitimáciu, a nespochybňuje, že tieto veci sa nachádzajú v jej faktickej moci bez právneho dôvodu,
teda, že ona je vo veci pasívne vecne legitimovaná. Predmetom odvolania nenapáda vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý jej uložil povinnosť vydať označené hnuteľné veci žalobcovi. Jej

jedinýmodvolacímdôvodom,respektívenámietkouvočivecnejsprávnostirozsudkusúduprvejinštancie
je, že v odvolaní žiada uloženie rovnakej povinnosti žalobcovi, teda povinnosti vydať jej jej spotrebiče.
Iné odvolacie dôvody v odvolaní neuviedla. Ďalšie námietky voči vecnej správnosti rozsudku vzniesla
až v odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 25.02.2025, teda po uplynutí odvolacej lehoty,
na ktoré však odvolací súd v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. neprihliada, pretože odvolacie dôvody možno

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

8. Túto svoju žiadosť (žiadosť, aby jej žalobca vydal jej hnuteľné veci) formulovala žalovaná už počas
konania pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa ňou zaoberal a jej právne posúdenie
vyjadril v ods. 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že skutkové tvrdenia týkajúce

sa hnuteľných vecí, ktoré pôvodne mala žalovaná vo svojej domácnosti (jej chladnička a jej práčka),
boli vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žaloby právne irelevantné. S uvedeným právnym posúdením
žiadosti žalovanej odvolací súd súhlasí. Rovnako aj v prípade opakovaného formulovania tejto žiadosti
ako odvolacieho dôvodu v odvolaní odvolací súd konštatuje právnu nedôvodnosť uvedenej námietky
bez potenciálu zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

9.Sporovékonaniejeovládanédispozičnouzásadou(súdjeviazanýtým,akožalobcavymedzilpredmet
konania v žalobe). Súd nemôže priznať iný nárok, ako ten, ktorý učinil žalobca predmetom konania
(sporu). V danom prípade je predmetom sporu vydanie špecifikovaných hnuteľných vecí (chladnička
označená značkou a modelom, jeho práčka so sušičkou označená značkou a modelom) žalobcovi

žalovanou. Predmetné súdne konanie sa začalo na základe vindikačnej žaloby podanej žalobcom,
ktorý sformuloval svoj žalobný nárok, ktorý sa tak stal predmetom konania (vydanie práčky so sušičkou
značka LG, model J. a chladničky kombi značky Samsung, model A.). Nárok, ktorý žalobkyňa uvádza
v podanom odvolaní a ktorým podmieňuje vydanie vecí žalobcovi, teda vydanie presne neoznačených,
nešpecifikovaných jej vecí od žalobcu, nie je predmetom daného sporu. Žalobkyňa uvedený nárok

neučinila predmetom konania, pretože nepodala žalobu proti žalobcovi (vzájomnú žalobu), ktorou by
sa domáhala vydania presne špecifikovaných, individualizovaných hnuteľných vecí od žalobcu, ako to
urobil žalobca. Žalovaná tak neurobila napriek opakovaným poučeniam súdu prvej inštancie, že svoju
požiadavku má uplatňovať formou podania žaloby. Takéto poučenie súd prvej inštancie preukázateľne
podľa zápisníc o pojednávaní dal žalovanej jednak ústne na pojednávaní dňa 20.09.2024, kde žalovanej

zdôraznil,žepredmetomžalobyjejvydaniehnuteľnýchvecí,aakmánejakýnárokvočižalobcovi,musísi
ho uplatňovať v samostatnom konaní, ako aj na pojednávaní dňa 12.11.2024, kde žalovanej zopakoval,
že uvedený nárok si musí uplatňovať v samostatnom konaní, jednak priamo v odôvodnení napadnutého
rozsudku (ods. 29, strana 11), kde žalovanej uviedol aj potrebné náležitosti žaloby.

10. Žalovanou uplatnený dôvod odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnený, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).