Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010172
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725010172.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.
pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 2T/25/2025 zo dňa
28. 05. 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 2T/25/2025 zo dňa 28. 05. 2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30.11.2024 v čase okolo 16.30 h v obci
C., D. E. F. G. H. D. B. XXX/X pod vplyvom alkoholu a metamfetamínu (pervitínu) vnikol do rodinnému

domu so súpisným číslom XXX a na pozemky k nemu prináležiace, ktorých vlastníkom je A. I., nar.
XX.XX.XXXX a ktorých oprávnenou užívateľkou je J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D. B. XXX/
X, C. tak, že po predchádzajúcom osobnom rozhovore s J. I., ktorá vyšla pred rodinný dom na jeho
opakované zvonenie pri bráne a ktorá s ním odmietla komunikovať a zamkla sa v dome, v úmysle využiť
bezbrannosť J. I. spôsobenú jej starobou a osamotenosťou, preskočil oplotenie domu a domáhal sa
kontaktu s poškodenou opakovaným zvonením a búchaním na vchodové dvere domu, počas čoho J.

I. naliehavo uvádzal, že je z polície a potrebuje sa s ňou rozprávať, na čo J. I. odmietla z domu vyjsť
a všetky vchodové dvere uzamkla a z obavy o svoj život telefonicky kontaktovala majiteľa domu A. I.
a aj hliadku polície, pričom s ním následne komunikovala iba cez okno verandy v zadnej časti domu, z
ktorého ho vyzývala, aby z jej pozemku odišiel, čo však nerešpektoval a vzal na mieste odložený drevený
rebrík, ktorým vyliezol k oknu, z ktorého na neho J. I. kričala a následne aj do vnútorných priestorov
rodinného domu, kde bol zadržaný hliadkou polície, čím J. I., ktorá utiekla do inej miestnosti domu, v

ktorej sa uzamkla, nespôsobil žiadne zranenie.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37
písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 a § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu proti výroku o treste písomným podaním doručeným okresnému súdu 05. 06. 2025, ktoré doplnil
o písomné dôvody podaním doručeným okresnému súdu 10. 06. 2025.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval,

pričom sa poškodenej J. I. aj ospravedlnil. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal
spôsobiť poškodenej nejakú formu škody, či nemajetkovej ujmy respektíve, že by poškodená trpelapo spáchaní skutku posttraumatickou stresovou poruchou alebo obavou zo zopakovania rovnakého
alebo podobného skutku. Poukázal aj na to, že sa nesprával hrubo, ale pokojne čakal na príchod
policajnej hliadky, s ktorou plne spolupracoval. Zdôraznil, že chápe formálne poňatie trestného činu,

avšak s ohľadom na okolnosti jeho spáchania ako aj jeho pomery a spôsobený následok sa uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov javí ako veľmi prísne a na potrestanie by
nepochybne postačoval aj miernejší trest. Mal za to, že súd mal ukladať trest pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby ešte výraznejšie, prípadne ukladať podmienečný trest odňatia slobody. Aj
z ustanovenia § 33a ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode

má byť ukladaná len vtedy, ak účel sankcie nemožno dosiahnuť inak. Mal za to, že v jeho prípade s
prihliadnutím na spáchaný skutok sú splnené zákonné podmienky na to, aby mu bol uložený trest, ktorý
nie je spojený s ujmou na osobnej slobode. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
vo výroku o treste a uložil mu miernejší trest.

V písomnom podaní doručenom krajskému súdu dňa 01. 08. 2025, označenom ako „vyjadrenie ku

skutku“ poukázal obžalovaný na to, že bol pod silným okolitým tlakom, neuvažoval racionálne ani triezvo,
prechádzal ťažkým obdobím. V tom čase mal dve zamestnania, priateľka bola na protialkoholickom
liečení a jej syn K. bol zverený jemu a jeho mame. Po smrti matky zostal sám. Po prepustení z výkonu
trestu dňa 08. 10. 2022 sa snažil žiť slušne. Po dobu, ktorá uplynula od jeho prepustenia, po spáchanie
trestného činu bol vždy riadne zamestnaný na zmluvu a snažil sa žiť nový, usporiadaný život. Vzniknutá

situácia ho úprimne mrzí. Ku skutku sa priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní,
zároveň sa aj ospravedlnil poškodenej strane. Nemal v úmysle nijako ohroziť ani ublížiť poškodenej. Bol
na tom v tom čase psychicky zle a jeho konanie bolo skratové. Žiadal aspoň minimálne zníženie trestu.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 01. 07. 2025.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu obžalovaného
a prokurátora krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť vo výroku o treste a uložiť obžalovanému miernejší trest, respektíve trest, ktorý by bol
podmienečne odložený.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a odôvodnený a odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu svojho
obhajcu a ľutuje svoje konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom

zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 14. 04. 2025 podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Zvolen pod sp. zn.: 2Pv 586/24/6611 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obvineného A.

B. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojedovaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa § 275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku

s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bude toto
vyhlásenieneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním,anidovolanímokremdovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že sa cíti vinným zo spáchania
žalovanéhoskutku anavšetkypoloženéotázkyvsúladesustanovením§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/,h/Trestného poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie
v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení, pričom vykonal dokazovanie prečítaním

listinných dôkazov, a to správy L., evidencie priestupkov, odpisu registra trestov, rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn.: 3T/54/2016 zo dňa 26. 08. 2016 a uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.: 5To/78/2019 zo dňa 03.09. 2019.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného

nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v
ustanovení § 34 Trestného zákona v rámci čoho hodnotil aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, že už bol v minulosti odsúdený. Za uvedený trestný čin je možné uložiť
trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov. Zároveň okresný súd mimoriadne znížil uložený trest
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona o jednu tretinu pod dolnú hranicu na 24 mesiacov, a to z dôvodu
vyhláseniaovine,ktoréobžalovanýnahlavnompojednávaníurobil.Zároveňokresnýsúdnevzhliadoliné

podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu pričom poukazom
na jeho kriminálnu a priestupkovú minulosť, ako aj správu z L. F. M. M. J. L. F. M. N. D. O. I. I., z
ktorého vyplýva, že mu bol uložený disciplinárny trest pre porušenie povinnosti riadne si plniť pracovné
povinnosti a príkazy a pokyny príslušníka zboru.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke

osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

V odpise registra trestov má obžalovaný osem záznamov, naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: 5T/57/2018 zo dňa 20. 03. 2019 v spojení s uznesením

KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.:5To/78/2019právoplatnýmdňa03.09.2019preprečinpodvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 12. 01. 2022. V minulosti
bol obžalovaný odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody.

V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 12 záznamov pre priestupky na
rôznych úsekoch, prevažne pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním.Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že u obžalovaného neexistujú žiadne
okolnosti, ktoré by umožňovali ďalšie mimoriadne znižovanie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1
Trestného zákona ako aj s dôvodmi, pre ktoré okresný súd uvedené ustanovenie neaplikoval.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu

sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť
aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam
alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných
činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu
byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v

danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na
pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne
ako význam okolností prípadu. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia
možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností,
vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej

príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb
na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu §
39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia
slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. Mimoriadnymi pomermi páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona sú okolnosti, ktoré

nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej
nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu priznal, oľutoval ho a
pomáhal ho objasniť. Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia páchateľa,
ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou, alebo ktoré sú dokonca
v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine

po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (R 19/1967).

Krajský súd však výmeru trestu uloženého okresným súdom považuje za príliš miernu, a to napriek
urobenému vyhlásenia o vine zo strany obžalovaného. Je zrejmé, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa
rôznorodej trestnej činnosti a jeho nápravu nezabezpečili ani viaceré vykonané tresty odňatia slobody.

Zároveň je potrebné zdôrazniť aj vyššie uvedený spôsob spáchania predmetného trestného činu. Podľa
názoru krajského súdu by na obžalovaného bolo potrebné pôsobiť tretom dlhšieho trvania. Mimoriadne
zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona je len možnosťou a nie je naň
právny nárok. Z uvedených dôvodov neprichádzalo u obžalovaného do úvahy ani ďalšie mimoriadne
znižovanie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže takýto postup neodôvodňovali ani pomery

obžalovaného ani okolnosti prípadu a zároveň by použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bez
mimoriadneho zníženia trestu v žiadnom prípade nebolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Z dôvodu, že odvolanie proti výroku o treste podal len sám obžalovaný, nemohol mu krajský súd ukladať
trest prísnejší, a to vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu.

Okresný súd správne zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedených skutočností krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.