Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. februára 2025, č. k. 33T/36/2024 -
148, na verejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., Česká republika, trvalé bydlisko D. XXX, E., Česká republika,
adresa na doručovanie písomností E. XXX, Česká republika,

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), s použitím
§ 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19. februára 2025, č. k. 33T/36/2024 - 148
(ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného z prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len
Tr. zák.), spáchaného na tom skutkovom základe, že
dňa 15.7.2024 v čase o 15:50 hod. v meste Šaľa na ulici SNP, na cestnom moste cez rieku Váh na
20,50 km cesty č. 1/75, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo značky Škoda Fabia, evidenčného čísla XXXXXXX, kde sa plne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a tiež nedodržal takú vzdialenosť, aby mohol včas
znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 17 ods. 1

zákona č. 8/2009 Z. z. v dôsledku čoho prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti osobného
motorového vozidla značky Peugeot 207, evidenčného čísla E., ktoré stálo pred ním v kolóne, pričom
následne vykonanou dychovou skúškou analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, č. A409092 v čase
o 16:18 hod. mu bola nameraná hodnota 0,76 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 16:33 hod. mu bolanameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu vdychu, pričom pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na zadnom
sedadle vo vozidle Peugeot 207 evidenčného čísla E. F. E. utrpela podľa znaleckého posudku znalca u
odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia - traumatológia MUDr. Zdena Moresa stav po traume

hlavy, tržnozhmoždenú ranu záhlavia, pohmoždenie s opuchom a podliatinou v ľavej temennej oblasti s
postačujúcou dobou liečenia 6-7dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, majiteľovi osobného
motorového vozidla značky Peugeot 207 evidenčného čísla E. C. E. bola v dôsledku nehody spôsobená
škoda vo výške 2.900,- Eur.

2. Okresný súd obžalovanému za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36
písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 a § 57 ods. 1 Tr. zák. peňažný
trest vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) eur, ktorý mu podľa § 56 ods. 4 Tr. zák. povolil splácať v 10
(desiatich) mesačných splátkach po 250,- (dvestopäťdesiat) eur, počnúc mesiacom máj 2025 a končiac
mesiacom február 2026 s tým, že každá splátka je splatná posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil mu okresný

súd podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Zároveň
mu uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky. Poškodeného C. E. s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka

zahlásila odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva na
podanie odvolania, a to aj za osoby v jeho mene oprávnené odvolanie podať.
4. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 19. marca 2025, v ktorom uviedla, že s postupom okresného súdu čo do druhu uloženého
trestu sa nestotožňuje (stotožňuje sa len s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v

cestnej premávka na dobu 2 rokov). Poukazujúc na ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.
a funkciu trestu ďalej argumentovala, že sa okresný súd pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil tými
ustanoveniami Tr. zák., ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý,
ktorý sa javí vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane mierny. Obzvlášť pritom poukázala na tú
skutočnosť, že obžalovaný viedol vozidlo v strednom stupni opitosti – 0,76 mg/1 (1,58 promile}, pričom

pri takomto počínaní zároveň spôsobil dopravnú nehodu. Je tak zrejmé, že obžalovaný nebol v celkom
žiadnom rozsahu spôsobilý viesť dané motorové vozidlo, čo v konečnom dôsledku vyústilo do dopravnej
nehody, pri ktorej spôsobil zranenie poškodenej F. E. - stav po traume hlavy, tržnozhmoždenú ranu
záhlavia, pohmoždenie s opuchom a podliatinou v ľavej temennej oblasti s postačujúcou dobou liečenia
6-7dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života a majiteľovi osobného motorového vozidla značky

Peugeot 207 evidenčného čísla E. C. E. spôsobil škodu na vozidle vo výške 2.900 eur.
5. Prokurátorka ďalej uviedla, že v danom prípade je nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu
zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť najmä
(nie však výlučne) množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla. Napr. MUDr. Kollár S.,
znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz Bratislava - FORENZNE - PSYCHIATRICKÁ

ALKOHOLÓGIA uvádza, že stredná opilosť je od 0.72 až do 0.95 mq/l (1,50 až 1,99 promíle) a
stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové javy,
neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči, znižovanie
zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita labilná až
inkontinentná, agresivíta,

6. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obžalovaný vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom
v stupni strednej opitosti, keďže nafúkal 1,58 promile, jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek
pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti
páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by
byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. V danom prípade nešlo o tzv. zostatkový alkohol

v krvi páchateľa, ale ako sám obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, pred jazdou (od 10:00 hod.
do 13:00 hod.) vypil štyri pollitrové dvanásť stupňové pivá, teda si musel byť vedomý, že je pod
vplyvom alkoholu, keďže do svojho vozidla sadol a viedol ho krátko po tom ako tento alkohol požil
(podotýkam, že nie v malom množstve, ale išlo o spolu o dva litre piva) a k dopravnej nehode prišlo už
o 15:50 hodine. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto

alkoholomovplyvnenéhopáchateľamenínazbraňatátojevzásadeneovládateľná,resp.neovládateľná
v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho
následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obžalovaný si je vedomý takéhoto
rizika, sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. V nadväznostina uvedené potom možno len opakovane konštatovať, že súdom uložený peňažný trest sa javí ako
neprimerane mierny s poukazom na jednotlivé okolnosti prejednávanej veci, najmä však s poukazom
na množstvo alkoholu v dychu obžalovaného, ktorý tak vôbec nereflektuje na závažnosť spáchaného

daného činu. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu,
pretoževprípadedopravnýchnehôdpodvplyvomalkoholustragickýminásledkamisútietoužnezvratné
a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri
prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Tr. zák. tieto naopak môžu
viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť

naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.
6.1. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátorka v rámci konečného návrhu žiadala, aby odvolací súd
v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest,
ktorý predstavuje trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou na 1 rok
a prípadne popri ňom i už uložený peňažný trest.

6.2. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátorky, ktoré mu bolo riadne doručené,
nevyjadril.
7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátorky 28. apríla 2025.
8. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 19.

augusta 2025, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obžalovaný. Krajský súd dospel
k záveru, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je potrebné dokazovanie doplniť, preto tak učinil a
postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. a § 269 Tr. por. oboznámil čítaním evidenčnú karty vodiča v ČR (č.
l. 179-180) a v SR (č. l. 188-190), ako aj aktualizované správy a lustrácie na obžalovaného. Po vyhlásení
dokazovania za skončené sa pristúpilo ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátorka žiadala

rozhodnúť v intenciách konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodnení odvolania a obžalovaný
žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
9. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to
oprávnenou osobou - prokurátorkou v neprospech obžalovaného - postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti

ktorému prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadallenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je
v celom rozsahu dôvodné.Ku konaniu, ktorého napadnutému výroku predchádzalo
11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátorka mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkala a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
12. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplynulo, že okresný súd dokazovanie ohľadom
napadnutého výroku o treste vykonal síce procesne správne, avšak v rozsahu nie dostatočnom na
stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Krajský súd dokazovanie doplnil predovšetkým o výpis
z karty vodiča – obžalovaného – z Českej republiky, keďže ide o občana Českej republiky. Z nej

vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil v Českej republike viacero priestupkov na úseku cestnej
premávky, konkrétne ich spáchal od roku 1999 šesť, naposledy v roku 2023, pričom mu bol aj dva krát
v správnom konaní uložený zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (v rokoch 2014 a 2006). Pokiaľ išlo
ozvyšnéaktualizovanésprávyarelácie,tamkžiadnejzmeneoprotistavupredvyhlásenímnapadnutého
rozsudku, nedošlo.
K výroku o treste

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Z pohľadu krajského súdu takéto odôvodnenie síce
čo do obsahu spĺňa kritéria predpokladané ust. § 168 Tr. por., ale z hľadiska vecnej správnosti ide

o argumentáciu chybnú, vychádzajúcu z nesprávneho posúdenia kľúčových aspektov.
K trestu všeobecne
14. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátorky je potrebné na tomto
mieste pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov

uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je

právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho
nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)
pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v

plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená
aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu
páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom

donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred
trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
15. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
16. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
17. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
17.1. Pri ukladaní trestu musí súd prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade
s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
K trestu konkrétne
18. Ako bolo vyššie uvedené, trest by mal byť úmerný spáchanému trestnému činu. Preto
sa treba na úvod tejto časti povenovať povahe spáchaného prečinu.
19. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací

trestný čin, kde objektom skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi
motorovýchvozidiel,ktorívedúmotorovévozidlopodvplyvomalkoholualebodrog.Zpovahymotorových
vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že
následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi
časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto

trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Stav vylučujúci spôsobilosť je stav,
keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určité zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by
mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo majetok, a to v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo

ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek
(všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
20. Krajský súd zdieľa názor prokurátorky, že stupeň ovplyvnenia páchateľa návykovou látkou (nad
základnú hranicu určujúcu stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo – pozn. súdu) je potrebné
vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 Tr. zák. pri individualizácii trestnej sankcie. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje
schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný
správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke,
preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom alkoholu došlo.
Z logiky veci pri tom platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň

jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)
a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného
je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie.

21. V tomto prípade podľa ustálených skutkových zistení obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo
po požití alkoholu, pričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus,
č. A409092 v čase o 16:18 hod. mu bola nameraná hodnota 0,76 mg/l alkoholu v dychu a v čase o
16:33 hod. mu bola nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte činí 1,58 promile
a 1,54 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje za strednú opilosť. V rámci

tohto stavu má osoba už výrazne narušenú psychomotoriku, sú u nej prítomné poruchy koordinácie
a spomalenie telesných pohybov, znížená pozornosť. Afektivita (tj. približná reaktivita na podnety) je
labilná – nálada sa môže buď zlepšiť, alebo naopak nastupuje celkový útlm (možno až k zaspaniu),možné aj kolísanie z oboch krajných polôh. Tiež sa prejavuje deliberácia jednania (zníženie zábran),
opilecká sebevražednost, či agresivita.
22. Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak bola

vysoká,tuajspoukazomnamiestoačasvedeniavozidla(vobcipočasdopravnejšpičky).Okremstupňa
opitostibolopotrebnépriposúdenízávažnostispáchanéhoprečinuzohľadňovaťajto,ževtakomtostave
nakoniec spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla nielen ujma na zdraví, ale aj škoda na majetku.
Tieto skutočnosti mal okresný súd pri individualizácii trestnej sankcie dôslednejšie zohľadniť a keďže
tak neučinil, dôvodne to prokurátorka v odvolaní namietala.

K druhu trestu a jeho výmere
23. Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátorky, že okresným súdom zvolený druh trestu - peňažný -
dostatočne nezohľadňuje vyššie opísané skutočnosti a že na obžalovaného je v tomto prípade potrebné
dôsledne pôsobiť práve trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keďže je
nevyhnutné po určitú dobu sledovať jeho správanie sa, čo by pri uloženom peňažnom treste nebolo
možné.

24. Pokiaľ ide poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, krajský súd dospel k záveru, že okresným súdom
obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť predchádzajúceho vedenia riadneho života podľa § 36
písm. j) Tr. zák. mu nepatrí, keďže je súdený za trestný čin v doprave a v minulosti sa dopustil viacerých
priestupkov na úseku cestnej premávky, čo vyplynulo z doplneného dokazovania. Krajský súd preto
obžalovanému priznal len jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že sa k trestnému činu priznal a jeho

spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) Iné poľahčujúce okolnosti krajský súd u neho nezistil.
Rovnako ako okresný súd, ani krajský súd u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti nezistil.
25. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovanému uložil trest
saplikáciouust.§38ods.2Tr.zák.,vrámci zákonomustanovenejtrestnejsadzby(0až1rok)vovýmere
4 mesiace, teda v dolnej tretine zákonného rozpätia. U obžalovaného ako dosiaľ netrestanej osoby

výkon trestu odňatia nebol nevyhnutný, preto mu ho krajský súd podmienečne odložil a určil mu (v rámci
rozpätia 1 rok až 5 rokov) skúšobnú dobu na 18 mesiacov, teda blízko dolnej hranice, ktorú považoval
za dostatočne dlhú na to, aby obžalovaný sebe samému a súčasnej aj spoločnosti preukázal, že to so
svojim polepšením myslí úprimne a že skutočne išlo z jeho strany len o ojedinelý exces, ktorý sa viac
nebude opakovať. Práve takto individualizovaný trest podľa názoru krajského súdu zohľadňuje na jednej

strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti (priznanie sa a jej úprimné oľutovanie, tiež realizované
vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté a urýchlilo proces), no na strane druhej aj väčšiu závažnosť
spáchaného prečinu danú formou zavinenia, spôsobom jeho spáchania a spôsobenými následkami.
K trestu zákazu činnosti
26. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tejto úmyselnej trestnej
činnosti v doprave.
27. Pokiaľ ide výmeru tohto trestu, tak okresným súdom uložený 2 ročný trest je vymeraný v dolnej

tretine zákonného rozpätia (1 rok až 10 rokov) podľa 38 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 2 Tr. zák. Podľa
krajského súdu ide trest zákonný a primeraný, voči ktorému nakoniec ani prokurátorka v odvolaní žiadne
výhrady neuplatnila.
Záverečné zhrnutie
28. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné,

v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. v napadnutom
rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol o treste pre obžalovaného spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže výsledky
dokazovania vykonaného pred okresným súdom a doplnené v odvolacom konaní to umožňovali.
29. Krajský súd považuje takto uložené tresty vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné

a primerané, ale aj spravodlivé, od ktorých možno dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen
z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania
obžalovaného spoločnosťou.
30. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.