Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010241
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823010241.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára
2024 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/40/2023 z 24.10.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/40/2023 z 24.10.2023.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/40/2023 z 24.10.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný

za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

ako rodič v meste C. D. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 1.7.2022
do súčasnosti, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo
zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu

Námestovo, sp. zn. 12P/21/2020-115 zo dňa 26.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 9CoP/9/2021-155 zo dňa 25.3.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 19.4.2021, bol zaviazaný
prispievať na výživu svojho syna A. B., nar. X.X.XXXX, sumou vo výške 130,- eur mesačne a na výživu
svojej dcéry E. F. B., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 120,- eur mesačne vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej matky, tak túto svoju vyživovaciu povinnosť si
zo subjektívnych dôvodov v uvedenom období neplnil včas a v plnej výške, počas skúmaného obdobia

zaplatil výživné v mesiaci júl 2022 vo výške 60,- eur, v mesiaci august 2022 vo výške 60,- eur, v mesiaci
september 2022 vo výške 60,- eur, v mesiaci október 2022 vo výške 60,- eur, v mesiaci november 2022
vo výške 60,- eur, v mesiaci december 2022 vo výške 250,- eur, v mesiaci január 2023 vo výške 60,- eur,
v mesiaci február 2023 vo výške 60,- eur, v mesiaci marec 2023 vo výške 60,- eur, v mesiaci apríl 2023
vo výške 60,- eur, v mesiaci máj 2023 vo výške 60,- eur, v mesiaci jún 2023 vo výške 60,- eur, v mesiaci
júl 2023 vo výške 60,- eur, v mesiaci august 2023 vo výške 60,- eur a v mesiaci september 2023 vo

výške 60,- eur, čím mu takto vznikol dlh na výžinom voči oprávnenej matke G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom H. I. XXX vo výške 2 910,- eur a takto konal aj napriek tomu, že v rozhodnom období pracoval
v obchodných spoločnostiach -
od 30.8.2022 do 16.9.2022 v spoločnosti Košická doprava s.r.o., od 1.10.2022 do 22.10.2022
v spoločnosti White Taxi s.r.o., od 24.10.2022 do 7.11.2022 v spoločnosti hemima s.r.o.,
od 14.11.2022 do polovice februára 2023 brigádnicky pracoval v Holandsku, od 28.2.2023 do 28.3.2023

v spoločnosti A-ctvie s.r.o., od 21.3.2023 do 25.3.2023 v spoločnosti Hey s.r.o., a od 1.4.2023 do11.5.2023 v spoločnosti LUMINDS s.r.o., a od mája 2023 pracuje pre spoločnosť Bolt a mal príjem,
pričom v období od 28.9.2022 do 23.10.2022 bol evidovaný
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, z ktorého bol pre nespoluprácu s úradom vyradený.

Za tento prečin bol obžalovaný podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný, a to hneď
na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojej obhajkyne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený, zmätočný
a tým aj nezákonný. Súd vo výroku napadnutého rozsudku uviedol, že úmyselne neplnil zákonnú
povinnosť vyživovať iného, pričom v rozhodnutí absolútne neodôvodnil spôsob, akým posúdil naplnenie
subjektívnej stránky žalovaného trestného činu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd

obmedzil na konštatovanie, že v žalovanom období pracoval a mal aj pravidelný mesačný príjem. Na
preukázanie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu však samotná skutočnosť, že pracoval
a mal príjem, rozhodne nie je postačujúca. Pokiaľ súd vo výroku uviedol, že spáchal trestný čin
zanedbania povinnej výživy úmyselne, bol povinný skúmať celkové jeho majetkové pomery, výšku jeho
mesačných príjmov, jeho nevyhnutné mesačné výdavky, a teda skúmať, či bol objektívne schopný

výživné plniť v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že v odôvodnení absentujú akékoľvek úvahy súdu vo
vzťahu k subjektívnej stránke, súd mu v zásade odňal možnosť relevantne sa brániť a argumentovať
proti rozhodnutiu súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.
b), c), d) Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok je nezákonný aj pre jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por. Ťažisko
presvedčivosti rozsudku spočíva v jeho odôvodnení. Len spravodlivý a presvedčivý rozsudok môže
splniť výchovný účinok na páchateľa i ostatných členov spoločnosti. Z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. vyplýva, že každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo tak, aby rozhodnutie bolo

preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Vykonané dôkazy nemožno mechanicky prepisovať do odôvodnenia rozsudku, čo
by bolo na ujmu jeho stručnosti. Na druhej strane takisto nestačí jednoduché vymenovanie vykonaných
dôkazov, pretože skutkové zistenia a popísanie priebehu skutkového deja je ťažko preskúmateľné a je

to v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. o hodnotení dôkazov.

Krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa okresný súd obmedzil iba na konštatovanie, že obžalovaný v žalovanom období pracovala mal aj pravidelný mesačný príjem. Na preukázanie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu
však samotná skutočnosť, že obžalovaný pracoval a mal príjem, nestačí.

Z vyššie uvedených dôvodov je samotný napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Vzhľadom k tomu
bude potrebné, aby prvostupňový súd pri novom rozsudku venoval náležitú pozornosť aj odôvodneniu
rozsudku tak, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 168 Tr. por.

Prvostupňový súd v posudzovanej veci rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu
a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä
vo vzťahu k otázke subjektívnej aj objektívnej stránky súdeného prečinu zanedbania povinnej výživy.

V okolnostiach danej veci krajský súd pripomína, že pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne v rámci predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por., a preto

môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa než občianskoprávny súd (R
56/1993 a R XXX/XXXX-XX). Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená
v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu vyživovacej povinnosti (R 11/1984). Z tohto vyplýva,
že spravidla sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu,
okrem prípadu právoplatného rozhodnutia súdu o otcovstve a rozhodnutia súdu o výške manželského

výživného. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona (§ 62 Zákona
o rodine č. 36/2005 Z.z.). Preto za začiatok páchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 Tr. zák. rodiča voči dieťaťu treba považovať deň, od ktorého prestal rodič zavinene plniť svoju
vyživovaciupovinnosť,bezohľadunato,čiopovinnostiplatiťvýživnéaojehovýškerozhodolužpredtým
súd v občianskoprávnom konaní.

Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného sa rozumie iba zavinené neplatenie výživného
alebo neposkytovanie zodpovedajúceho plnenia v naturálnej forme. Tento trestný čin môže byť
spáchaný, pokiaľ ide o subjektívnu stránku, úmyselne aj z nedbanlivosti.

Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok a rodičom je
uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Zároveň je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj
na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na
určenie výšky výživného. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú

na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Na strane každého povinného rodiča je
potrebné skúmať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase
vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností
a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva.

Pri hodnotení možností a schopností na strane povinného rodiča zákon v ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine vychádza z tzv. zásady potencionality príjmov. Určujúcim je nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, dosiahne, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Pri posudzovaní

potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné
okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku alebo majetkového prospechu. Z uvedených dôvodov je potrebné skúmať, pokiaľ povinný rodič
nedosahuje príjem, čo je dôvodom takéhoto stavu a či povinný na tomto stave nesie vlastné zavinenie.

Zákon o rodine určitým spôsobom objektivizuje minimálnu výšku výživného rodičov k deťom, keď
v ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine ustanovuje: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 percent zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa lebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Je nesporným faktom, že od 1.7.2022 si obžalovaný neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť,
a to voči mal. A. vo výške 130,- eur a voči mal. E. F. vo výške 120,- eur, ktorá mu bola určená rozsudkomOkresného súdu Námestovo, sp. zn. 12P/21/2020 z 26.11.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 9CoP/9/2021 zo dňa 25.3.2021. Obžalovaný pravidelne uhrádza na obidve deti výživné
len

vo výške 60,- eur mesačne. Ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku mu vznikol dlh
na výživnom vo výške 2 910,- eur. V záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci bude potrebné,
aby sa okresný súd v ďalšom konaní dôsledne zaoberal existenciou a formou zavinenia obžalovaného.
Svoje zistenia o zavinení bude musieť vyjadriť v právnej vete rozsudku.

Okresný súd v ďalšom konaní bude povinný dôsledne zisťovať, opätovným výsluchom obžalovaného,
aký bol skutočný príjem obžalovaného v žalovanom období aj to, či sa bez relevantného dôvodu nevzdal
príjmu. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní aj zo záverečnej reči obhajkyne vyplýva, že
obžalovaný výživné vo výške, ktorá mu bola stanovená súdom, riadne a včas uhrádzal až do doby,
kým ho v Holandsku neprepustili zo zamestnania z dôvodu znižovania stavu. Asi od polovice mesiaca
december roku 2022

do konca februára roku 2023 bol opäť v zahraničí, konkrétne v Holandsku a v Nemecku. Zarábal asi
300,- eur týždenne. Podmienky boli zlé, vôbec sa to neoplatilo, vrátil sa
na Slovensko. Na Slovensku začal pracovať ako taxikár pre rôzne spoločnosti. V tejto súvislosti sa
okresný súd dôslednejšie zameria na to, z akého dôvodu obžalovaný stratil príjem, aký je aktuálny
príjem obžalovaného, a pokiaľ nedosahuje príjem, čo je dôvodom takéhoto stavu a či obžalovaný na

tomto stave nesie vlastné zavinenie. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že obžalovaný často
mení zamestnávateľov a opakovane ukončuje pracovné pomery. V súvislosti s určením objektívneho
výživného je potrebné zo strany súdu zisťovať aj pravidelné a nepravidelné výdavky obžalovaného,
najmä výdavky, ktoré musí vynaložiť na svoj život (základné bežné potreby na výživu). V okolnostiach
danej veci sa javí ako dôvodné doplniť dokazovanie oboznámením celého spisu Okresného súdu

Námestovo,
sp. zn. 3P/43/2022, ktorý sa týka konania o návrhu obžalovaného na zníženie výživného, v rámci ktorého
boli posudzované schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.
Okresný súd bude povinný dôsledne zisťovať aj odôvodnené potreby maloletých detí. V tomto smere
okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie. Výsluch matky maloletých detí svedkyne G. B. bol na

hlavnom pojednávaní vykonaný nedôsledne. Zo spisu vyplýva, že matka sa podrobne vyjadrovala
k odôvodneným potrebám maloletých detí
vo výsluchu v prípravnom konaní.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa akademicky do pozornosti, že výpoveď obžalovaného alebo

svedka z prípravného konania sa stáva súčasťou jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, len ak v nich
nie sú podstatné rozpory. Ak vzniknú takéto podstatné rozpory, môže súd tieto odstrániť, resp. ich
hodnotiť, len ak postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. u obžalovaného a postupom podľa § 264 ods.
1 Tr. por. u svedka došlo k vykonaniu týchto dôkazov prečítaním výpovedí z prípravného konania na
hlavnom pojednávaní.

Krajský súd pre vyššie uvedené okolnosti napadnutý rozsudok zrušil v súlade s § 321 ods. 1 písm. b),
c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je

viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.