Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 1T/23/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2002898992
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2002898992.63

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre trestný čin vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 01.01.2006
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2023, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : A. B., nar. XX. X. XXXX v C. D., trvale bytom,
E. B. XXXX/XX, C. D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

po vzájomnej dohode s ďalšími dvomi nestotožnenými osobami dňa 20. 10. 1999 asi o 21.00 hod.
na štátnej ceste II. triedy č. 561 v blízkosti km 21 pred vjazdom do obce Trstice v smere od Galanty
ako posádka osobného motorového vozidla zn. AUDI bielej farby, nezisteného evidenčného čísla
čakali a následne prenasledovali osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo 164 3.0 V6 EČ E.
F. s posádkou v zložení E. G., H. I., J. B. a K. L., na ktorú začal obžalovaný strieľať z nelegálne
držaného samopalu systému Kalašnikov vzor 43 kal. 7.62 mm. Vodič osobného auta Alfa Romeo H.

I. v snahe uniknúť útočníkom nezvládol riadenie vozidla a prednou časťou narazil do brány oplotenia
rodinného domu č. XXX v obci Trstice, pričom zasiahnutím vozidla najmenej ôsmymi strelami a nárazom
vozidla do oplotenia rodinného domu K. L. sediaci na pravom zadnom sedadle utrpel strelné poranenia
chrbta, hrudníka, sedacej oblasti, brucha, ľavého kolena, ktorým na mieste podľahol. Spolujazdec J.
B. sediaci na ľavom zadnom sedadle utrpel priestrel zadnej časti brucha s rozdrvením ľavej obličky
s priechodom projektilu do dutiny brušnej a priestrel na viacerých miestach tenkého a na jednom mieste
hrubého čreva s priechodom projektilu z brušnej dutiny do hrudnej steny, tieto zranenia si vyžiadali
liečenie do 01.02.2000. Spolujazdec vedľa vodiča E. G. utrpel zlomeninu 11. a 12. rebra vpravo vedľa

chrbtice, pomliaždenie pravej ľadviny, brušnej steny, početné odreniny oboch rúk, tieto zranenia si
vyžiadali liečenie do 20. 12. 1999 a H. I. utrpel vykĺbenie medzi kľúčnou kosťou a nadpažkom vpravo
s úplným roztrhaním väzov, pomliaždeninu temena záhlavnej krajiny vpravo, odreniny trupu oboch
kolien, tržnomliaždenú ranu dlaňovej vyvýšeniny malíčka vľavo, tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia
do 04.01.2000,

t e d a

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil a dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť a čin
spáchal na viacerých osobách,
- bez povolenia prechovával hromadne účinnú zbraň,

č í m s p á c h a l- trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. (ďalej len Trestného zákona), čiastočne dokonaný, čiastočne v štádiu pokusu podľa §
8 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa

§ 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 40 ods.

1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov 7 (sedem)
mesiacov a 16 (šestnásť) dní.

Podľa § 39a ods. 2 psím. c) Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do III.
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona sa súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.06.2003, č. k. 2T/94/00-337 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2003, sp. zn. 4To/181/2003 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku zákona č. 141/1961 Zb. sa obžalovanému ukladá povinnosť
zaplatiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2,
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 67,88 eur (2.044,88 Sk).

Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Obžaloba v danej trestnej veci bola doručená Krajskému súdu v Trnave dňa 11.09.2002 a to za skutok

II. obžaloby nielen na obžalovaného A. B., ale aj na obžalovaného D. A.. Proti obžalovanému D. A. bolo
postupom podľa § 231 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 11 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.09.2011 trestné stíhanie zastavené potom, ako bolo
zistené, že tento obžalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel.

Krajský súd v Trnave po ostatnej zmene v zložení senátu vykonal vo veci hlavné pojednávanie znovu
(§ 219 ods. 2 Trestného poriadku) a vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo nasledovné:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce vypovedať. Nemá nič spoločné s týmto
prípadom. Má za to, že v aute bol A. G., D. A. a M. D.. V čase skutku bol v kasíne a tam je aj kamera

a z toho kamerového záznamu je zrejmé, že sa nemohol nachádzať na mieste činu. Kamerový záznam
odovzdal policajtom, avšak sa stratil. V roku 2000 bol vo väzbe za trestné činy krádeže a ublíženia na
zdraví a za ten čas každý druhý mesiac z ÚBOKU chodili za ním policajti: A., N., C. a G.. Chceli ho
nahovárať, aby rozprával na ostatných, lebo oni vedia na nich všetko. Skúsili ho ovplyvňovať a toto robili
až do roku 2003. Keďže im nepomohol, tak ho do tohto prípadu namočili. On nepatril do skupiny D., on

sa len kamarátil s bratmi A.. D. A. mu povedal, že v čase skutku sa bude niečo diať, avšak neuvádzal,
že by malo ísť o streľbu. Ďalej uviedol, že poznal G. a I., ale sa nekamarátili, ale vedel o koho ide.
Poškodeného B. ani poškodeného L. nepoznal. Presne si nepamätá ako sa o skutku dozvedel, ale má
za to, že od D. A. alebo od F. A.. Bol vypočúvaný v súvislosti so skupinou D., ale nikdy nebol obvinený.
Ďalej na otázky odpovedal tak, že je pravák, nebol na základnej vojenskej službe, v čase skutku bol

s J. O., na kriminálke odovzdal nahrávku zo záznamu videokamier, pri odovzdaní kamerového záznamu
určite dostal doklad o tom, ale nevie, kde sa tento nachádza. Komu ho odovzdal, tak meno si nepamätá,
ani meno od koho mal tento kamerový záznam, ale išlo o zápasníka, staršieho pána.

Poškodená F. B. uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Ďalej uviedla, že si pamätá, keď

narazili autom do vchodových dverí, počula veľký buchot, počula to tak ako keby sa to stalo vo dvore.Keď pozrela von, videla auto tmavej farby, boli otvorené všetky dvere na aute, nikto v aute nesedel, na
dverách boli viditeľné stopy po streľbe, pri vozidle postavu nevidela a nikoho iného ani v okolí jej domu
nevidela, pozerala cez vchodové dvere.

Bola prečítaná postupom podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku jej výpoveď z prípravného
konania na č. l. 238 – 244 a výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 2026. Po jej prečítaní na vysvetlenie
rozporov uviedla, že na tieto skutočnosti si nespomenula vzhľadom na odstup času ako aj vzhľadom
k tomu, že jej pred 4 rokmi zomrel manžel. Ale to čo vtedy uvádzala je pravda. Ešte dodala, že škoda,

ktorá jej vznikla, bola spojená s nárazom auta do brány. Nenašli žiadne stopy krvi, ani pred dvorom a ani
vo dvore, počula dva výstrely smerom k susedom.

V prípravnom konaní dňa 01.12.1999 uviedla, že si pamätá, že to bolo dňa 20.10.1999 a pred 21
hod., keď bola v kuchyni so svojimi maloletými deťmi a zrazu počula rachot ako keď sa demoluje. Išla
ku vchodovým dverám, ktoré majú presklené a cez tieto pozerala, čo sa vlastne stalo. Videla pred

bránou osobné motorové vozidlo, ale pri ňom už nevidela žiadne osoby. Dvere na vozidle, ktoré boli
bližšie k domu, boli otvorené. Vtedy si všimla poškodenie vchodovej brány na oplotení rodinného domu
a zvalenú smetnú nádobu. Vrátila sa do domu a krátko po tom niekto búchal na vchodové dvere ich
rodinného domu. K dverám nešla, mala strach. Nepočula žiadne hlasy, resp. volanie o pomoc, len
buchot, ktorý po krátkom čase prestal (mohlo to byť asi 5 minút). Potom prišla ku vchodovým dverám,

pozerala cez ne a videla tesne pri poškodenej bráne a pri vozidle stáť postavu muža, ktorý bol asi 180 cm
vysoký, bol naklonený mierne k zemi, mal štíhlu postavu, tvár mal skrytú, mal tmavé nohavice, zrejme
rifle, mal v rukách strelnú zbraň väčšiu, myslí si, že to mohol byť samopal, z ktorého tento muž dvakrát
vystrelil. Terč, na ktorý strieľal nevidela, pričom smer streľby bol k susedom P.. Streľba bola v tom smere
ako bol naklonený a streľba jej pripadala ako jednotlivé rany. Keď toho muža zbadala a zaregistrovala

ho strieľať, zľakla sa a stiahla sa do domu.
V prípravnom konaní dňa 10.01.2001 poškodená uviedla, že pripúšťa, že tam mohlo byť viac osôb, ale
videla jednu. Osoba so zbraňou si myslí, že vystrelila jedenkrát.

Poškodená na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania

a ešte uviedla, že muža so zbraňou videla asi hodinu po buchote, bol pootočený k susedom a že má
masku si všimla keď ju zaregistroval a pootočil hlavu. Muž v maske mal výšku okolo 170 cm, ale to si
nepamätá dobre vzhľadom na odstup času, keď v prípravnom konaní uvádzala výšku muža 180 cm.
Streľbu nevidela, ale počula, muž, ktorý mal v rukách zbraň cielil na niečo, nemal ju spustenú pri tele,
pričom išlo o zbraň s hlavňou, nebola to malá pištoľ. Zároveň dodala, že muž v kukle a so zbraňou,

ktorého videla bol vysoký ako obžalovaný, ale nie tak silný.

Poškodený E. G. uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Pozná L., B., I. a B., nakoľko vyrástli
spolu vo B. N.. Pamätá si, že bol s B., H. I. a L. v aute a prišlo k streľbe. A viac si nechce ani pamätať.

Bola prečítaná postupom podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku jeho výpoveď z prípravného
konania na č. l. 193 – 202 a výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 2518.

V prípravnom konaní dňa 05.12.2000 uviedol, že dňa 20.10.1999 vo večerných hodinách, myslí si, že
o 18 hod. sa stretol s H. I., K. L. a J. B. vo B. N. v jednej reštaurácii zvanej J.. Bavili sa o bežných veciach,

nakoľko musel ísť do Nitry za M. Q., pričom požiadal kamarátov, aby išli s ním. V tom čase vlastnil
motorové vozidlo zn. Mercedes 420 cupé, ŠPZ bola C.... (bližšie si nepamätá). Išlo o trojdverové vozidlo.
Nakoľko boli štyria, navrhol, aby išli na vozidle H. I., ktorý v tom čase vlastnil vozidlo zn. Alfa Romeo 164,
ŠPZ:E....H. súhlasiladoNitryišlinatomtovozidle,ktorébološtvordverovéčiernejfarby.Vtomtoobdobí
sa pohyboval na svojom vozidle, nebolo pravidlom, žeby sa pohyboval v iných motorových vozidlách.

V uvedený deň boli v Nitre s M. Q. a s jeho priateľmi sa stretli v reštaurácii N., pričom z Nitry odchádzali
asi okolo 20.15 hod. Išli cez Šaľu smerom na Žihárec, Topoľníky, smerom na B. N.. Vozidlo riadil H.,
on sedel vedľa neho, za ním sedel J. B. a za H. sedel K. L.. Cestou sa bavili o bežných veciach, nešli
rýchlo, nepršalo, cesta bola suchá. Na ceste pred Kráľovským Brodom ich predbehlo nejaké vozidlo,
pokračovali v ceste smerom na obec Trstice. Asi 200 metrov pred začiatkom obce Trstice spozoroval

osobné motorové vozidlo zn. Audi bielej farby, ktoré malo evidenčné číslo R.. Toto vozidlo sa mu zdalo
podozrivé a požiadal vodiča, aby spomalil. Keď obchádzali vozidlo rýchlosťou cca 30-40 km/hod., tak na
vozidle boli stiahnuté bočné predné aj zadné ľavé okná a vodič so spolujazdcom za ním mali vystrčené
hlavy z okien. Vyzeralo to, akoby čakali na nejaké vozidlo. Ako obchádzali ich vozidlo, osvietilo tietoosoby a videl na mieste vodiča A. G. a za ním obv. D. A.. Vedľa vodiča sedel obv. A. B.. Tieto osoby
pozná, jednoznačne ich opoznal a nemýli sa. Keď zistil, o aké osoby sa jedná tak nervóznym hlasom H.
povedal, aby pridal, pretože tieto osoby patria do skupiny M. D. a bál sa o svoj život, keďže spolupracoval

s K. L.. Ako zrýchlili, odstavené vozidlo ich začalo prenasledovať a strieľať po nich zo samopalu. Ich
vozidlo zasiahli do zadnej časti, pričom poškodený K. L. vykríkol, že bol zasiahnutý do chrbta a taktiež
kričal poškodený J. B., že bol zasiahnutý. On vzhľadom na streľbu sa skrčil do priestoru pred predným
sedadlom a vodič - poškodený H. riadil vozidlo taktiež skrčený, v akej polohe sa nachádzali poškodení J.
B. a K. L. nevedel uviesť. V dôsledku prenasledovania a streľby H. I. nezvládol riadenie vozidla, prešiel

do protismeru, kde narazil v obci Trstice do dopravnej značky a následne do brány rodinného domu.
Ako vyskočil z vozidla, tak videl, že všetci vyskočili a niekam sa utekali schovať. Sledoval aj situáciu
za sebou, teda čo robia osoby z vozidla, ktoré ich prenasledovalo a videl, že ako vozidlo zastavilo, tak
z neho vystúpili dve osoby a počul streľbu pri aute, myslel si, že niektorého z ich posádky zastrelili,
pričom neskôr sa dozvedel, že to bol K. L.. Z úkrytu vyšiel, až keď na miesto prišiel svedok M. Q. z E.,
ktorému telefonoval H.. Keď prišiel k ich autu, tak už tam bol M. Q., J. C., N. B., D. G., N. I., ktorí prišli na

miesto na dvoch autách a to na Q. Mercedesi a BMW. On nebol postrelený, ale mal zranenú nohu, ktorú
si poranil pri preskakovaní plotu a mal zlomené rebrá, asi po náraze vozidla. Jeho a I. Q. odviezol do
nemocnicedoNitry.I.malporanenéramenoaB.zobralasanitka,ktorýbolpostrelený.Pokiaľideoosoby,
ktoré na nich strieľali, tak ide o osoby, ktoré patria do skupiny M. D., ktoré dobre pozná z Dunajskej
Stredy. V meste sa hovorilo, že vraždu L. mali vykonať osoby okolo M. D. a preto keď tie osoby vo

vozidle videl, tak dostal veľký strach, že ho zabijú. Preto pri výsluchu nepovedal vyšetrovateľovi, kto na
nich strieľal, hoci jednoznačne poznal osoby, ktoré boli vo vozidle, z ktorého sa strieľalo. Určite sa ani
v jednom nezmýlil. Jeho a J. B. sa pokúsili ešte zavraždiť XX.XX.XXXX vo B. N.. Ešte uviedol, že ako
ho Q. viezol do nemocnice, mu rozprával ako došlo k streľbe a povedal mu aj mená osôb, ktoré na neho
strieľali, povedal, že to bol D. A., A. B. a A. G., pričom tieto osoby nemali na sebe žiadne kukli (keď

predchádzali vozidlo).

Dňa 10.06.2002 ešte uviedol, že s obžalovaným nie je v príbuzenskom vzťahu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2019 uviedol, že si už nepamätá vzhľadom na odstup času, bol

vypočutý na polícii a s určitosťou vtedy vypovedal pravdu.

Po prečítaní výpovede uviedol, že to čo uvádzal v prípravnom konaní je pravdou. Zároveň dodal, že
postavu obžalovaného v čase skutku opísať nevie, ani nevie komu uvádzal posádku auta a že to uvádzal
M. Q.. Podľa neho obžalovaný patril do skupiny D., lebo sa pohyboval so D. A. a keď sa strieľalo, tak

na hlave nemal nikto kuklu a ani nebol zahalený.

Poškodený H. I. uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o posádku auta, on bol
vodičom. Vedľa neho sedel E. G.. Na zadnom sedadle sedeli J. B. a K. L.. Išli domov na aute. Pred
Trsticami na nich začali strieľať. Bolo to biele auto - Audi, na značku si nepamätá. On vošiel do dediny,

narazil do brány a každý z nich utekal, kam vedel. Pokiaľ ide o mená posádky druhého auta, to si
nepamätá. Pamätá si len streľbu, bližšie sa k nej však nevie vyjadriť. Keď narazil do brány, skočil do
dvora rodinného domu, tam prepadol cez plot, tam si zranil rameno. Ohľadom zranenia jeho kamarátov,
k tomu sa vôbec nevie vyjadriť. Ďalej uviedol, že obžalovaného pozná, ale nepamätá si, či sedel v aute.

Podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
na č. l. 203 – 219 a výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 2027.

V prípravnom konaní poškodený uviedol, že dňa 20.10.1999 kritického večera riadil vozidlo zn. Alfa
Romeo 164 v smere z Nitry do B. N.. Vo vozidle vedľa neho sedel poškodený E. G., za ním poškodený

K. L. a vedľa neho poškodený J. B.. Pred obcou Trstice zbadal stáť osobné motorové vozidlo bielej
farby, ktoré sa poškodenému E. G. zdalo podozrivé a preto znížil rýchlosť na cca 40 km/hod. Všimol si,
že vozidlo malo evidenčné číslo R. a stiahnuté okná na ľavej strane. On sledoval situáciu na vozovke,
takže si nevšimol, kto sedel vo vozidle. Pri predchádzaní vozidla niekto zakričal, že sú to A., a preto
zvýšil rýchlosť vozidla. V spätnom zrkadle zbadal, že uvedené vozidlo ich začalo prenasledovať a

vzápätí po nich strieľať. Opakovane bolo zasiahnuté zadné okno, pričom on jazdil tak, že bol prikrčený.
Poškodení J. B. a K. L. vykríkli, že boli zasiahnutí. V Trsticiach narazil do značky a následne do plota
nejakého rodinného domu. Povyskakovali z vozidla, pričom on preskočil predzáhradku najbližšieho
domu a schoval sa vo dvore. Ako utekal, tak si všimol, že prenasledujúce vozidlo zastavilo za ichvozidlom, vystúpili z neho dve osoby, ktoré mali na hlavách kukly. Myslí si, že ho zazreli, pretože jeden
z tých páchateľov došiel k bráne domu, kde sa on schovával, vykrikoval po ňom po maďarsky v tom
zmysle: „Stoj ty buzerant“, vyskočil na bránu a začal strieľať. Vozidlo o chvíľu odišlo. Potom, keď sa

stretol s poškodenými J. B. a E. G., tak poškodený B. mu povedal, že A. G. sedel za volantom, za ním
obvinený D. A. a vedľa vodiča obvinený A. B.. A. B. bol tým páchateľom, ktorý sa postavil na bránu domu,
kde sa schovával. Na ulici svietilo pouličné osvetlenie a on ho videl z tmy. Poškodeného K. L. na mieste
činu zastrelili, poškodený J. B. bol postrelený, poškodený E. G. ako aj on nemali vážnejšie zranenia. On
bol na prvotnom ošetrení v nemocnici v Nitre, kde mu bolo zranenie zošívané, bol v domácom liečení,

chodil na kontroly a v dôsledku zranenia mal pravú ruku zafixovanú pri tele, čo ho obmedzovalo. Vo
svojej výpovedi tiež uviedol, že v čase keď sa snažil uniknúť páchateľom, jeden z nich na neho maďarsky
kričal „Hová futtok buzerantok“ (kam utekáte buzeranti) a pritom vyskočil na bránu rodinného domu, v
záhrade ktorej sa ukrýval.

Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2015 uviedol, že v kritickom čase riadil vozidlo

Alfa, čiernej farby, nevie, kto tam sedel vedľa neho. Vo vozidle bol E. G., J. B. a K. L.. Prichádzali z Nitry
smerom na Trstice, pred obcou bolo odstavené biele auto, značku si už nepamätá. Nevie, či začali
strieľať hneď, ako ho obiehal, alebo až neskôr. Nevie, koľko osôb bolo v tom aute, nepamätá si to, už
nevie ani to, či niekoho z nich spoznal. Pred týmto autom unikal, šoféroval. V obci Trstice narazil do
nejakej brány. Vyskočil z auta a skočil do nejakého dvora, myslí, že zranenie si spôsobil, keď preskakoval

plot, operovali mu rameno, nepamätá sa, či krvácal. Nevie povedať, či sa strieľalo, keď preskakoval ten
plot. Bol v šoku, zľakol sa, ani nevie, prečo preskakoval plot. Vôbec nevie, kde boli ostatní spolujazdci.
Nevie, ani kedy zistil, že je L. mŕtvy. Nevie, kde boli v tom čase G. a B.. Stretli sa potom neskôr pri aute
ešte v tú noc, ale bližšie to časovo odhadnúť nevie, L. ležal pri aute a videl, že je mŕtvy. Nevie, kto volal
ich kamarátom do Nitry, mohol to byť aj on. Z chlapcov z Nitry si pamätá len J. C., to bol jeho kamarát.

Stretáva sa s E. G., avšak o žalovanom skutku sa s ním nerozpráva, o inom sa s ním rozprávať dá. S J.
B. sa nestretáva, nevidel ho 6-7 rokov, nevie, aký je jeho zdravotný stav. Počul aj o tom, že aj on mal byť
postrelený, inokedy. Doplnil, že vozidlo Alfa Romeo, čiernej farby, bolo jeho, bežne ho používal, bežne
na ňom vozil poškodených E. G., L., J. B., bežne sa kamarátili. V kritickom čase sa vracali z Nitry do B.
N., išli v kritickom čase z Nitry z diskotéky, alebo už si nepamätá. S E. G. má kamarátsky vzťah. Nemal

nepriateľov, nevie povedať, prečo na neho strieľali. Či mal E. G. nejakých nepriateľov, to povedať nevie.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že keď bol vypočutý na polícii, nemal dôvod
čokoľvek si vymýšľať, nikto ho nenahováral, akým spôsobom má vypovedať.

Nasúčasnomhlavnompojednávanídodal,žepokiaľvprípravnomkonanívypovedal,ževideltotovozidlo

zastaviť, aj to, že z neho vystúpili dve osoby s kuklami, mohlo to tak byť, nevie. Má zo všetkého len
zmätky, nevie, či ho niekto z páchateľov prenasledoval, alebo či niekto na neho strieľal, prípadne či
niekto niečo vykrikoval.

Poprečítanívýpovedesvedokuviedol,žepokiaľideovýpoveďzprípravnéhokonania,opisovalskutkový

dej a to uvádzal pravdivo. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré neuvádzal na hlavnom pojednávaní, poukázal
na odstup času od spáchania skutku.

Na doplňujúcu otázku obhajcu uviedol, že v živote strieľali na neho raz, fyzicky na neho zaútočil už
niekto, ale na bližšie okolnosti si nespomenul.

Poškodený J. B. uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Nevie, ktorý deň išli autom domov
smerom z Galanty do B. N.. Pred Trsticami sa rozprávali. V aute bol šofér I., na ľavej strane bol G.. Za
šoférom sedel L. a za G. sedel on. Išli pomaly, pretože bola špinavá cesta a pri ceste stálo biele auto,
malo stiahnuté okná. Prišlo k tomu, že ako boli s autom na jednej úrovni, videli, že sú to A.. Išli pomaly

rýchlosťou asi 40 km/h, lebo sa rýchlejšie nedalo ísť, na ceste bolo blato alebo niečo také. Audi zrazu
vyšlo von, malo zapnuté silné svetlá a hneď počul streľbu. Prvú strelu dostal on, aj to povedal, že ju
dostal. Nevie kedy dostal strelu L.. Išli až do dediny, to auto sa iba dokotúľalo, lebo bolo dostrieľané.
Ako auto zastavilo, každý niekam ušiel. On chytil L., ale nič nehovoril. Ako bola brána v rodinnom dome,
tak ju vykopol, dvere sa aj samé potom zavreli. Audi prišla do ulice, vyšli z nej dvaja strelci, to videl, ale

čo už ďalej robili po vystúpení z auta, to nevidel, ani nemohol vidieť. Pokiaľ ide o posádku toho auta
Audi, tak uviedol, že G. bol šofér, za ním bol D. A.. Vedľa vodiča sedel B. a on bol strelcom. Pokiaľ sa
uvedené osoby nachádzali vo vozidle, kukly nemali. Pokiaľ vystúpili dve osoby z auta, tak tieto už mali
na hlave kukly. Vie o tom, že tieto dve osoby boli B. a D. A.. Keď toto celé prešlo, vošiel do domu. Ponejakom čase to auto odišlo, vyšiel hore na zvýšené poschodie zaklopať, lebo vedel, že je strelený. Pani
mu neotvorila, preto išiel ďalej a v jednom rodinnom dome mu otvorili, ľahol si a zavolali mu sanitku.

Ďalej uviedol, že on videl tie dve osoby s kuklami ako vystupovali, preto vie, že to bol B. a D. A.. Spoznal
ich podľa tváre napriek tomu, že mali kukly. Vystúpila osoba pri šoférovi a osoba za šoférom. L. po streľbe
chytil, nič nehovoril a nevystúpil z auta, a tak zistil, že nejaví známky života. O osobách sediacich vo
vozidle nemal komu povedať, lebo celá posádka auta to vedela. Prvá strela mu išla do chrbta k srdcu,
mal vývod. Nehovoril s M. Q. a jeho blízkymi osobami. Videl na vlastné oči, že B. strieľal na auto a bol

to podľa zvuku a striel samopal. On vnímal strelu zo strany ako sedel B. pri vodičovi a preto má za to,
že strieľal on. Nevie opísať polohu v akej bol B., keď strieľal.

Podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
na č. l. 182 – 192 a výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 1644, 2277, 2397.

V prípravnom konaní poškodený uviedol, že v kritickom čase spolu s poškodenými E. G., H. I. a K. L.
jazdili na osobnom motorovom vozidle zn. Alfa Rorneo. Vracali sa z Nitry do B. N. a prechádzali cez
Šaľu smerom na Žihárec a Topoľníky. Vozidlo riadil H. I., vedľa vodiča na mieste spolujazdca sedel E.
G., za ktorým sedel on a vedľa neho za vodičom K. L.. Pred obcou Trstice si všimli stáť na vozovke
zaparkované osobné motorové vozidlo bielej farby zn. Audi, ktoré sa im zdalo podozrivé. Z tohto dôvodu

znížili rýchlosť na cca 40 km/hod. a obchádzali uvedené vozidlo z ľavej strany, ktoré malo na ľavej strane
spustené obe okná, z ktorých vyzerali A. G. a obvinený D. A.. Títo boli pravdepodobne zmätení z toho, že
jazdili na inom vozidle ako obvykle, pričom bolo vidieť, že za volantom sedí A. G. a za ním obvinený D. A..
Osobu sediacu vedľa vodiča si nevšimol. Keď to zaregistroval, zakričal: „Sú to A.“. Poškodený H. I. pridal
na rýchlosti a zaparkované vozidlo ich začalo prenasledovať. Keď sa vozidlo dostalo na vzdialenosť 25

m za nimi, počuli, ako začali na nich strieľať dávkami, pričom strieľala osoba, ktorá sedela vedľa vodiča.
Prvá strela zasiahla zadné sklo vozidla, ktoré popraskalo a vzápätí po ďalšej sa celé rozsypalo. Zohol
sa dopredu a zasiahla ho strela do chrbta v oblasti ľadvín. Pri úniku od prenasledujúceho a strieľajúceho
vozidla narazili do nejakej značky, zhasol im motor a následne zostali stáť. Z vozidla povyskakovali,
pričom sa on schoval v jednom dvore. Vozidlo zastavilo a zaregistroval ako z miesta spolujazdca vedľa

vodiča vystúpila osoba silnejšej postavy a išla po ulici, kde už utekali ďalšie osoby. Vzápätí počul ďalšiu
streľbu,alenevedeluviesťnakohoakamsmerovala.Hocitátoosobamalanahlavekuklu,podľapostavy
opoznal obvineného A. B.. Vozidlo po dvoch, troch minútach odišlo. Keď odišli, vrátil sa k vozidlu, pričom
na zemi ležal poškodený K. L., ktorý už na nič nereagoval. Potom išiel zavolať do jedného domu pomoc.
Kde v tom čase boli poškodení H. I. a E. G. sa vyjadriť nevedel. Páchateľov veľmi dobre pozná, jedná

sa o osoby, ktoré patria do skupiny okolo M. D., ktorá má neustále niečo proti poškodenému E. G.. K
zraneniam, ktoré utrpel uviedol, že bol 16 dní hospitalizovaný a operovaný, v dôsledku čoho mal viacero
vývodov a bol spočiatku pripútaný na lôžko. Potom bol prepustený do domáceho liečenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2007 poškodený uviedol, že ľavé sklá na vozidle biele

Audi boli spustené dole. G. spoznal posádku a povedal niečo v tom zmysle, že sú to oni a on spoznal
v tom aute D. A., ktorý sedel vľavo vzadu za vodičom a spoznal A. B.. A bol tam aj G.. Keď začali unikať
pred týmto vozidlom, ozvala sa streľba, auto ich začalo prenasledovať a prasklo im zadné sklo, on dostal
strelu do ľavej ľadviny, prenikla až do hrude a skončila 2 cm od srdca. Zasiahnutý bol L. a strieľalo sa
po nich zo samopalu podľa jeho názoru. Narazili do nejakého stĺpu a rozutekali sa na všetky strany. On

vbehol do nejakého domu, vykopol bránku, ale s nikým sa tam nestretol. Keď biele Audi odišlo, vyšiel
z toho domu a išiel k ďalšiemu domu a tam požiadal pána o pomoc, tam spadol na dlažbu, bola mu
privolaná sanitka a tá ho odviezla do nemocnice. Do domáceho liečenia bol prepustený 31.12.1999.

Na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2017 uviedol, že v kritickom čase išiel s kamarátmi z Nitry domov -

do B. N. na osobnom vozidle Alfa Romeo, ktorý šoféroval H. I., vedľa neho sedel na mieste spolujazdca
E. G., za vodičom, ktorý mal prezývku G. sedel on a vedľa neho K. L.. Asi 3-4 km pred Trsticami bolo
v smere ich jazdy odparkované vozidlo Audi, bielej farby, malo stiahnuté okná, keď ho obiehali, tak okrem
vodiča, na ktorého meno si nespomenul, vie, že už je nebohý, sedel na mieste spolujazdca obžalovaný
B. A. a za vodičom sedel A., ten starší z dvoch bratov, jednalo sa o D., vie, že už obaja sú nebohí. Toto

vozidlo ihneď za nimi vyštartovalo, zaplo diaľkové svetlá a podľa jeho odhadu asi na vzdialenosť 10 m
začali strieľať do ich auta. On to schytal prvý, mal zasiahnutú ľavú stranu trupu, až neskôr zistil, aké je to
zranenie. Takto prišli až do obce Trstice, medzitým ich auto Audi so strelcami predbehlo, tam narazili do
stĺpu, snažili sa rozutekať, on zistil, že K. L., ktorý sedel vedľa neho na zadnom sedadle je mŕtvy, lebomu nenahmatal tep na krku a vybehol von z auta. Následne vykopol najbližšiu bránku k domu a tam
sa schoval za tuje a odtiaľ sledoval, čo sa deje ďalej. Z posádky ich auta ušiel aj I. H. a tohto však už
videli strelci, nakoľko vozidlo Audi sa vracalo, strieľali za ním, videli, že preskočil jedno oplotenie, na

ktoré strieľali, avšak nevedeli, za ktoré oplotenie. E. G. ušiel prvý, nevidel ani kde. Potom ako sa vozidlo
Audi vrátilo do Trstíc a strieľalo za nimi, z tohto vystúpili len dvaja muži, títo mali na hlavách už kukly.
Napriek tomu vie, že vodič tohto vozidla zostal na tomto mieste a vystúpil z neho len A. a obžalovaný
B., ktorého poznal aj podľa hlasu, pretože tam kričal po maďarsky “kde ste buzeranti“. Tento jeho pokrik
v živote nezabudne. Obžalovaného B. poznal aj predtým len z videnia, nikdy neboli kamaráti, bol celý

život, mohutný, zavalitý, celý život cvičil, holá hlava. Odhaduje, že má jeho výšku. Druhý zo strelcov – D.
A., ten bol od neho vyšší odhadom, 4-5 cm, štíhly šľachovitý. Nevie si vysvetliť z akého dôvodu došlo
k streľbe. On je invalidný dôchodca v dôsledku prestrelky zo dňa 05.10.2000, kedy utrpel vážny úrad
mozgu. Zotrval na tom, že pokiaľ sa strieľalo z vozidla Audi a toto obiehali, jeho posádka nemala kukly
na hlavách, až keď sa toto vozidlo vrátilo po prvej fáze prestrelky do Trstíc, vystúpili z neho dvaja muži,
ktorí mali už kukly na hlavách a z ktorých jednoznačne poznal B..

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2018 poškodený uviedol, že na celú situáciu nevie zabudnúť, ani
po 18 rokoch. Všetko sa zbehlo tak, že smerom na Trstice obiehali na okraji cesty odstavené vozidlo
Audi, bielej farby, ktoré malo stiahnuté okná, videl tam sedieť 3 osoby okrem vodiča na meno, ktorého
si nespomína. Vedľa vodiča sedel obžalovaný B. a vzadu za sedadlom vodiča sedel D. A.. Aj vodič

vozidla Audi aj D. A. sú t. č. už nebohí. V tom čase im videl do tváre, nemôže sa mýliť, maskovaní neboli.
Zbraň vtedy ešte nevidel, vedeli, že je zle, že chcú zlikvidovať E. G., preto pridali na rýchlosti. Uvedené
Audi ich však prenasledovalo smerom na Trstice, strieľalo sa v Trsticiach a oni nabúrali do oplatenia.
Ich auto bolo rozstrieľané, Audi ich predbehlo a až neskôr sa otočili a vrátili. On v tom čase už vedel,
že L. je mŕtvy, on bol zranený, schoval som sa do kríkov a neskôr sa dostal do rodinného domu, kde

mu privolali pomoc. Z kríkov videl posádku Audi, všetci traja už boli zamaskovaní v kuklách, vystúpili
z Audi len dvaja. Jeden z nich bol šofér Audi, druhý bol obžalovaný B., v tomto sa nemýli, na tomto trvá,
opoznalhonielenpodľapostavy,aleajpodľahlasu,nakoľkovmaďarskomjazykukričal:„kdestecmúľači
kokotov“. Tiež ho spoznal aj podľa postavy. Oni v kritickom čase boli vo vozidle Alfa Romeo štyria: H.
I. (prezývka G.), vedľa neho sedel E. G., vzadu za vodičom sedel K. L. a vedľa neho za G. sedel on.

On videl v Trsticiach, keď bol skrytý v kríkoch obžalovaného B. aj strieľať na unikajúceho H. I., ktorého
ešte uvidel, ako prelieza plot. Zároveň uviedol, že on vo všetkých svojich výpovediach uvádzal pravdu,
dnes vypovedá k veci tak, ako si po 18 rokoch pamätá, utrpel v kritickom čase vážny úraz a naviac asi
rok potom (ten istý mesiac, len iný deň) bol opätovne zranený, postrelený samopalom do hlavy, vo B.
N., keď bol opäť s E. G. a bol zasiahnutý na ulici pred kaderníctvom. Nemohol vidieť, kto z vozidla Audi,

ktoré ich prenasledovalo smerom na Trstice strieľal, toto vozidlo bolo za nimi, zasiahnutý bol ako prvý.
Strelca videl až po odstavení v Trsticiach.

Po prečítaní výpovedí svedok uviedol, že zotrváva na svojich doterajších výpovediach a s odstupom
času sa už nevie vyjadriť ako myslel, že strelca videl až po odstavení v Trsticiach. Na otázku obhajcu, že

v prípravnom konaní vypovedal, že prísediacemu spolujazdcovi z druhého auta do tváre nevideli, avšak
dnes tvrdil, že ho videli a na 100% opoznali, poškodený uviedol, že sa nechce k tomu vyjadriť. Rovnako
na otázku obhajcu, aby uviedol konkrétne kamaráta, od ktorého počul, kto boli strelci, svedok uviedol,
že nechce konkretizovať túto osobu tak, ako ju nechcel konkretizovať v prípravnom konaní. Vzhľadom
k uplynutiu času nemá žiaden dôvod na to, aby takúto osobu označil.

Svedok N. B. uviedol, že vie o tom, že E. G. bol aj s I. v Nitre. Zdržal sa tam do nejakej 22.00 hod.,
potom išiel domov smerom B. N., Šaľa – Trstice. Nevie, ktorý z nich volal a volal Q., že na nich strieľajú
a aby tam prišli, že je v Trsticiach. Tak tam išli on, Q., C., A. E. a ostatné mená už nevie. Nevie, či išli
na dvoch alebo troch autách. Keď tam prišli, bolo po streľbe a E. G. aj s I. ich poprosili, či ich nezoberú

do Nitry, lebo potrebujú lekára a jeden kamarát tam zostal mŕtvy ležať, bol zastrelený. Tak ich naložili
do auta a chceli s nimi ísť do Nitry, ale medzitým tam prišli policajti z Nitry alebo zo Šale a tí ich tam
zdržali, pretože sa pýtali, čo sa stalo a oni im vysvetlili, že ich prišli zobrať do nemocnice. Zobrali ich teda
do nemocnice do Nitry, dali ošetriť I., ktorý mal zlomenú kľúčnu kosť a toho si tam nechali. Následne
prišli kukláči, ktorí ich zobrali, lebo mali za to, že sú účastníci trestného činu. E. G. zostal spať na hoteli

v Nitre. To je všetko, čo si pamätá. Ďalej uviedol, že nepozná osoby A. B. a A. G., ale D. A. pozná
z jedného stretnutia v N.. Pokiaľ ide o streľbu, počul, že to dal urobiť D., pretože po E. G. strieľali už
viackrát. Následne upresnil, že osoby, ktoré boli v aute smerom do Nitry do nemocnice, nespomínali
mená osôb, ktoré mali po nich strieľať, hovorili len, že to bola D. partia. Konkrétne mená však neodzneli.Ale osoby prítomné v aute uvádzali priebeh streľby, tak, že asi 1 km pred Trsticami bolo odstavené auto
pri krajnici a osádka toho auta bola vonku, stáli pri aute, ako sa míňali, nevedeli, že sú to oni, že je tam
E. G., tak posádka naskákala do auta a začala po nich strieľať so samopalmi, streľba trvala po celú

dobu, ako I. narazil do plotu domu. Následne tiež upresnil, že si nie je istý, či v aute bol aj A. E., je to
kamarát, avšak minulý rok zomrel.

Podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
na č. l. 252 – 254, v ktorej uviedol, že pozná G., sú kamaráti a pozná aj jeho kamarátov. Ku kritickému

dňu uviedol, že G. bol s kamarátmi v Nitre (J. B., K. L. a H. I.). Boli na vozidle čiernej farby zn. Alfa
Romeo. Vozidlo riadil H.. Pri odchode hovorili, že idú do B. N.. Myslí si, že okolo 21 hod. mu vola N.
I., ktorý ho informoval o tom, že po E. a jeho kamarátoch strieľali niekde pri obci Trstice. Q. ho žiadal,
aby odišiel s ním na toto miesto, s čím súhlasil, pričom odišli na vozidle BMW 735 s N. I.. Cestou boli
v kontakte s Q., ktorý im povedal, že nemusia ísť na toto miesto, že majú ísť do Nitry do nemocnice,
kde sa stretnú. Pred nemocnicou sa stretli, vo Q. vozidle priviezli H. a E., s ktorými išli na ošetrenie. Q.

tam bol na vozidle Mercedes ML 320. Pred ambulanciou sa bavili, čo sa vlastne stalo. Obaja (H. F. E.)
hovorili, že pred obcou Trstice spozorovali po pravej strane nejaké vozidlo zn. Audi, spomalil, pri míňaní
tohto vozidla zazreli nejaké osoby vo vozidle, boli povedané aj mená, na ktoré si nepamätá, nakoľko
tieto osoby nepoznal. Na to H. pridal, auto ich začalo prenasledovať, pričom po nich začali strieľať. E.
bol nahnevaný, viackrát povedal, že on si to s nimi vybaví, že je to jeho záležitosť.

K rozporom uviedol, že nevie, prečo vypovedal inak, je to odstup času a aj o tejto veci viackrát niečo
počul. Zároveň dodal, že si nepamätá, či komunikoval s M. Q. ohľadom zabezpečenia predvolania na
políciu za účelom podania svedeckej výpovede.

Svedok J. C. uviedol, že bola nejaká streľba, jemu volal H., prezývka G., že na nich strieľali a že sú
niekde v Trsticiach v nejakých domoch schovaní, či čo. Pokiaľ ide o bližšie skutočnosti, ktoré mu mal
uviesť v telefóne, na to si nepamätá. Sadli do auta, išli tam na viacerých autách – on, M. Q., N. B.
a ďalej nevie kto. Prišli na miesto, bol tam chaos, boli tam policajti, možno aj sanitka, to si nepamätá.
Naložili G. a E. G. do auta a odviezli ich do nemocnice do Nitry. Teraz si spomína, že sanitka tam asi

nebola. V Nitre, keď ich ošetrovali, prišli policajti a všetkých zobrali. Boli v Nitre na policajnej stanici,
nadránom ich previezli do Galanty, kde pochopili, že s vecou nič nemajú a pustili ich. Uviedol tiež, že G.
a G. neuvádzali nejaké mená aktérov streľby a bližšie udalosti o streľbe, on s nimi v aute nebol, keďže
išli na viacerých autách. Nestretli sa ani v nemocnici, takže o tom nič nevie a potom ich zobrali policajti.

Podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
na č. l. 267 – 272, výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 1679-1680 a z č. l. 2202 - 2203.

V prípravnom konaní uviedol, že je kamarát s E. G., stretávajú sa, majú spoločné obchodné aktivity.
V uvedený deň G. a jeho kamaráti boli v Nitre, stretli sa v reštaurácii zv. N.. Boli tam na vozidle Alfa

Romeo čiernej farby, ktoré riadil H.. Asi hodinu po tom ako sa rozišli mu volal H. a povedal mu, že bolo
na nich strieľané a že L. to neprežil, B. je postrelený a on a E. sú zranení. Vtedy bol s M. Q., ktorému bolo
taktiež volané a dohodli sa, že pôjdu za nimi. Na miesto činu došli na dvoch vozidlách, on šiel spoločne
s Q. a D. G. vo vozidle Mercedes LM 320, ktoré patrí M.. Na mieste činu videl havarované vozidlo Alfa
Romeo, on s H. bol dohodnutý, že sa počkajú pri erotickom salóne, kde sa aj stretli. Z toho miesta išli do

E. do nemocnice a vo vozidle boli on, M. a E., kto bol štvrtý si nepamätá. Cestou sa bavili čo sa stalo,
pričom bolo vidieť, že E. je šokovaný. Uviedol im ako vozidlo, ktoré obiehali (vtedy spomalili, aby zistili
kto je v aute), malo spustené okná a že v aute sa nachádzali A., B. F. G., ide o osoby, ktoré on nepozná.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2007 uviedol, že nie je pravdou, žeby on bol požiadaný E. G., aby

označil menami nejakých strelcov v aute. Pokiaľ je v jeho výpovedi uvedené, že to mali byť G., B. F. A.,
tak on tak nevypovedal a ani ho o to G. nežiadal. Výpoveď z 05.12.2000 nečítal, ale ju podpísal, myslí si,
že v ten deň bol s Q. na riaditeľstve v Trnave. On počuje prvýkrát, že mohol označiť niekoho ako strelca.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.07.2016 uviedol, že výpoveď z prípravného konania je policajná verzia.

Na pravde sa nezakladá ani to, žeby cestoval do Nitry v aute s E. G..

Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania svedok uviedol, že žiadnu výpoveď pred
policajtami nerobil, myslí tým Nitru a Galantu. Potom išiel do Trnavy, kde mu policajti dali niečo podpísať.Nepamätá si, či to bol čistý papier alebo nie, ale prehlasuje, že on takú výpoveď urobiť nemohol, lebo
ako uviedol, on v aute s E. nesedel.

Na otázku predsedníčky senátu, po nahliadnutí do zápisnice z výsluchu z prípravného konania, či ide
o jeho podpis, svedok uviedol, že môže byť.

Po prečítaní výpovede svedka z hlavného pojednávania, svedok uviedol, že pokiaľ ide o výpoveď
z hlavných pojednávaní, tam vypovedal pravdu a pokiaľ ide o otázku, či si spomína, že na polícii

podpisoval nie čistý papier, ale výpoveď, uviedol, že môže byť.

Na otázku člena senátu, či bol svedok vypočutý na polícii v Trnave, Nitre, alebo v Galante, svedok
uviedol, že nikdy neurobil na polícii žiadnu výpoveď, len papier donesený policajtom podpísal.

Svedok M. Q. uviedol, že bol telefonát. Nevie, či E. telefonoval a nevie ani komu. Boli v kasíne a išli

pre E., po G. do Trstíc. Bol tam J. C., možno tam bol aj B., to nepamätá. Nemohli ísť na jednom aute,
išli na dvoch autách. Keď prišli do Trstíc, pamätá si, že bolo vrazené auto do plotu, nikoho nevideli.
E. vyšiel z dvora. Naložili ich do auta, lebo boli zranení a išli do nemocnice do Nitry. Kto bol s ním
v aute, si nepamätá. Vie, že po ceste do nemocnice ich prenasledovalo auto. Následne sa dozvedeli,
že išlo o policajtov. A ako vychádzali z ošetrenia, bola obkľúčená nemocnica a zadržali ich. Pokiaľ ide

o priebeh skutku, rozprával sa s obomi a spomínali len, že sa strieľalo z Audi a posádka mala kukly
a viac k tomu nič neuviedli. Pokiaľ ide o zadržanie pred nemocnicou, previezli ich na KR PZ Nitra, tam
zavolali autobus, mali byť eskortovaní do Šale alebo do Galanty. Prišiel šéf kukláčov, ktorý povedal, že
oni nie sú páchatelia, lebo tak s nimi zaobchádzali. Potom boli prevezení do Šale alebo do Galanty,
tam ich nechali sedieť niekoľko hodín. Potom im dali podpísať čisté papiere, to neboli ich výpovede. Išlo

o to, že E. bol v šoku a on nemohol reprodukovať to, čo E. hovoril. Vyhodili ich potom o 6.00 hod. pred
políciu. Opakoval, že podpísal prázdne papiere, ale napokon uviedol, že teraz v skutočnosti nevie, či to
boli prázdne papiere, ale chce uviesť, že pred vyšetrovateľom nevypovedal.

Následne po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu svedok uviedol, že jeho podpis na zápisnici o výsluchu

z prípravného konania nerozporuje, avšak opakuje, že to nie je jeho výpoveď. Na otázku obhajcu, či
následne s odstupom času mu spomínal E. G., že páchatelia tohto skutku boli opoznaní, svedok uviedol,
žeonisanikdyotomtonebavili,pokusovojehozavraždenieboloviacero,spomínalajktojezatým.Meno
obžalovaného však nikdy nepadlo. Obžalovaného on ani nepozná a ani foneticky toto meno nepočul.

Podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
na č.l. 261 – 266 (zväzok V), výpoveď z hlavného pojednávania z č. l. 1677 – 1679 (zväzok IV. súdnej
časti) a z č. l. 2240 – 2241 (zväzok VI. súdnej časti).

V prípravnom konaní uviedol, že E. G. pozná viac rokov, sú kamaráti, navzájom sa navštevujú. V druhej

polovici mesiaca október 1999 poškodený prišiel za ním s kamarátmi, ktorých tiež poznal, do reštaurácie
zvanej N.. Išlo o L., B. F. I.. Boli spolu asi hodinu, keď E. s kamarátmi odchádzali asi okolo 20 hod.
V Nitre boli na vozidle zn. Alfa Romeo 164. Vozidlo riadil H., vedľa neho sedel E., ako sedeli vzadu to
si nevšimol. Potom sa presunul do reštaurácie zv. Royal, kde bol s kamarátmi a asi okolo 21.30 hod.
až 22 hod. mu zazvonil telefón, volal mu H., ktorý mu povedal, že bolo po nich strieľané ako išli domov

do B. N.. Do obce Trstice nešiel sám a išiel na vozidle zn. Mercedes ML 320, ŠPZ E. – XXXXX. Po
príchode na miesto činu zistil, že miesto je uzavreté policajtami, zazrel E., ktorého zavolal k sebe a bol
v šoku, ako aj jeho kamaráti. Z miesta činu odišli preč. Išli na ošetrenie do nemocnice v Nitre. Videl na
vozidle Alfa zadné okno rozstrieľané. Cestou do Nitry sa pýtal na podrobnosti E., ktorý mu povedal čo
sa stalo. Uviedol, že pred obcou Trstice spozorovali vozidlo bielej farby zn. Audi, toto im bolo podozrivé,

preto spomalili, chceli zistiť kto sa vo vozidle nachádza, na vozidle boli spustené okná, pričom vo vozidle
spozorovali A.. Ako ich predbehli, vozidlo zn. Audi ich začalo prenasledovať a zozadu začalo po nich
strieľať. E. povedal, že L. to dostal naplno, neprežil to, B. bol postrelený a on s H. boli zranení. D. A.
nepozná. E. konkretizoval, že vo vozidle zn. Audi bol G., ktorý mal šoférovať, za ním mal sedieť D. A.
a ako spolujazdec nejaký B.. Ani jednu osobu nepozná. E. ešte uviedol, že po nich strieľali dlhšiu dobu.

Tieto skutočnosti uvádza preto, lebo ho o to požiadal E..

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2007 uviedol, že z Trstíc odvážal iba E. G., ktorý bol v ťažkom šoku,
nerozprával nič, bol psychicky zrútený. Zároveň uviedol, že on policajtom nepovedal, žeby mu E. G.hovoril o osobách, ktorí po ňom strieľali. Na polícii podpísal čistý papier a zápisnica je vykonštruovaná.
Nevie koľko prázdnych papierov podpísal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017 uviedol, že vie len, že do Trstíc išiel s chlapcami na základe
telefonického volania, nepamätá sa, kto volal a komu. Vie, že nešli na jednom aute, asi na dvoch.
Nepamätá sa, kto všetko išiel z Nitry do Trstíc. Nevie uviesť, ani kto s ním sedel v aute. Vie len, že
v Trsticiach ich dlhšie hľadali, našli ich podľa toho, že tam bol prerazený plot. Jeden z mužov bol mŕtvy,
druhého naložili do auta a viezli ho do nemocnice do Nitry, myslí, že sa jednalo o E. G.. Cestou za nimi

išlo nejaké auto, ktoré nebolo označené ako policajné, pred týmto utekali, lebo si mysleli, že sú to tí
strelci. Až v nemocnici zistili, že sa jednalo o políciu. V nemocnici boli zatknutí a predvedení na políciu,
nepamätá sa, či do Šale alebo Galanty a tam boli držaní do rána cca do 4,00 hodiny a potom ich poslali
preč. Myslí si, že v tom čase vypočúvaní neboli, považovali ich za podozrivých. Dozvedel sa len, že na
chlapcov strieľali muži v kuklách, nepamätá sa, kto to hovoril, okolo bola hystéria, všetci boli v šoku.
Nepozná ani obžalovaného, nepoznal ani bratov A.. E. G. pozná, s týmto je dlhodobo v priateľskom

vzťahu. Vie, že po tomto sa následne E. G. schovával v Nitre, aj v jeho domácnosti. Zotrval na tejto
výpovedi a podľa neho je logicky vylúčené, aby bezprostredne po skutku mohol vypovedať tak ako je
zaznamenané na polícii.

Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania, svedok uviedol, že pokiaľ ide o priebeh skutku,

spomínasi,žesatotakstalo.Avšakčasť,kdejeopísané,kdebolistiahnutéoknánaaute,menáposádky
auta, toto je už vymyslené. To on nikdy neuvádzal, pred policajtami nikdy nevypovedal a poukázal na
skutočnosť, že on nevypovedal ani o ich prenasledovaní a zadržaní. Po prečítaní výpovede svedka
z hlavných pojednávaní, svedok uviedol, že trvá na tom, čo povedal na hlavných pojednávaniach.

Svedok G. G. uviedol, že na tomto trestnom čine on neparticipoval. Informácie má len z druhej ruky.
Keď sa stal skutok, bol vo vyšetrovacej väzbe. Informácie má od P. A., F. A. a od M. D.. Túto vraždu
organizoval D., chceli zavraždiť E. G.. V aute bol D., D. A. a A. G.. Podľa jeho informácií A. B. na
tomto trestnom čine neparticipoval. Menovaní informátori uviedli jemu tieto skutočnosti a to preto, že
patril do skupiny D. od apríla 2001. V rámci tejto zločineckej skupiny sa tieto informácie dozvedel.

K okolnostiam skutku vie uviesť, že naháňali E. G., strieľali na neho, jeden zomrel. Bol to L., toho aj
poznal. Obžalovaného B. pozná od malička z C. D. z 80. až 90. rokov. Sú skoro rovesníci. S B. sa
nestretával, lebo keď vstúpil do zločineckej skupiny v apríli 2001, tak A. B. bol vo väzbe. Neskôr, keď ho
prepustili, tak bol vo väzbe zase on. Pokiaľ ide o zločineckú skupinu D., s obžalovaným B. sa nestretával.
Keďonbolsúčasťouzločineckejskupiny,takB.tamnebol.Pokiaľideoinéobdobie,tonevie.Obžalovaný

sa kamarátil so D. A. a A. G.. K opisu osôb, ktoré mali participovať na tejto streľbe uviedol, že D. bol
vyšší, vyšportovaný, D. bol tiež vyšportovaný. A. G. bol trošku menší ako oni, ale ani jeden z nich nebol
tučnejšej postavy.

Podľa§211ods.2písm.b)Trestnéhoporiadkubolaprečítanávýpoveďsvedkazhlavnéhopojednávania

z č. l. 2574, v ktorej uviedol, že zločinecká skupina D. pôsobila v C. D. a v širšom okolí od marca 1999
do decembra 2010. On tam bol od apríla 2001 do decembra 2010 s menšou alebo väčšou prestávkou.
Prestávky boli podmienené tým, že bol vo väzbe a tiež jeho snahou z tejto skupiny vystúpiť. Osobne
poznal všetkých členov a hlavne F. D. a A.. Od F. A. sa dozvedel, že tento skutok – streľba v Trsticiach
vymyslelaorganizovalD.,ktorýbolajvodičomútočnéhoauta.VtomtoautesanachádzalidvajastrelciA.

a A. G.. Ich cieľom bolo zabiť E. G. a to z dôvodu, že S. vydierali D.. Preto podal v septembri 1999 trestné
oznámenie na nich a konkrétne na D. a jeho ľudí. D. sa dozvedel o tom, že S. finančne pomáhal E. G..
Pokiaľ si dobre pamätá, útok bol v septembri resp. v novembri 1999. Cieľom útoku bolo teda zastreliť G..
Ako celá akcia prebehla, to presne nevie. Vie, že ho sledovali a ak sa dobre pamätá, E. mal ísť z Nitry
domov do B. N. cez Trstice a tam sa to stalo. Pokiaľ si pamätá, E. mal utekať cez dvor resp. záhradu.

Boli tam štyria. Zahynul L.. Ostatní mali šťastie. Vie, že L. mal sedieť vzadu v aute. Všetko vie od D. a A.,
ktorí sa o tomto rozprávali medzi sebou. Veľakrát hovoril D. A., aby sa staral o B. a bratov A., resp. o ich
rodiny s tým, že títo „sedia“ kvôli nim. V rámci skupiny ani raz nepočul, že by na tomto skutku participoval
A. B.. B. bol kamarát s A.. Vie, že nejaký čas chodil aj s F. A.. Vie, že obžalovaný bol kamarát s F. A.,
hlavne s bratmi A. – D. a P.. Vie, že obžalovaný sa kamarátil aj s A. G., ktorý bol strelec v útočnom aute,

podľa jeho informácií. R. bol členom vražedného komanda M. D.. Jeho úlohou bolo zabíjať a zakopávať
ľudí. Takí tam boli viacerí. S určitosťou tvrdí, že v čase streľby v Trsticiach už R. v skupine bol. On s R.
nikdy nebol kamarát. Každý mal v skupine inú funkciu, R. vražednú, on ekonomickú.Po jej prečítaní svedok uviedol, že tá je pravdivá a pokiaľ niečo neuviedol, tak je to len z dôvodu odstupu
času.

Svedok L. B. uviedol, že o tejto veci veľa nevie, ale vie informácie, ktoré budú v prospech obžalovaného
B.. Zdôraznil, že tohto človeka nepoznal, nikdy ho nevidel. Videl ho v roku 2019 na súde, keď svedčil
proti zločineckej skupine D.. O tomto súde, ktorý prebieha sa dozvedel pred 2 mesiacmi, keď prebiehal
súd s ním, kde vystupuje ako obžalovaný. Tam figurujú svedkovia ako K. T., E. G., L. C.. Keď vypovedal
E. G., tak spomenul, že sa mal zúčastniť aj na tejto vražde, streľbe v Trsticiach a tieto informácie má od

L. C. a K. T.. Aj on zdôraznil, že oni mali s G. dobré vzťahy a že toto tvrdenie týchto ľudí ho prekvapilo.
Následne vypovedal aj T. aj C. a nezabudli spomenúť tento prípad, že mal na ňom participovať aj on.
Zdôraznil, že nikdy sa na tejto veci nezúčastnil, ani nemal dôvod a v tejto veci nebol ani vyšetrovaný,
ani obvinený, ani obžalovaný. Podľa neho samotné OČTK malo pochyby o týchto svedkoch a preto
jeho osobu neriešili v tomto prípade. Nevie presne, ktorý zo svedkov, či svedok T. alebo C. spomenuli
jeho participáciu na tejto trestnej činnosti. Jeden z nich spomenul, že v Šali mal sledovať auto, s ktorým

išiel G. domov a že mal dať signál ľuďom, ktorí po ňom strieľali. Pokiaľ ide o účasť obžalovaného na
tejto trestnej činnosti, uviedol, že bol viackrát účastný rôznych rozhovorov D. a F. A., kde viackrát bolo
spomenuté meno A. B. v tom kontexte, že ten človek nevie presne za čo sedí, lebo bol vo väzbe a nemal
s tým nič spoločné. On sa zúčastňoval v rámci skupiny D. ekonomickej trestnej činnosti. Nie raz bol
prítomný pri deľbe peňazí, pri ktorej D. alebo A. alebo niekto iný zo skupiny spomenuli, že by bolo treba

dať bokom peniaze pre ľudí, ktorí sedia. Spomínali sa mená A. P., A. D., F. D., ale meno A. B. sa nikdy
nespomenulo. Pre mňa z toho vyplynulo len toľko, že tých troch si ošetrujú, lebo majú niečo s trestnou
činnosťou spoločné. Tie rozhovory boli v priebehu od konca roku 2001 do konca roka 2005. Na záver
uviedol, že svedkovia ako T., C. a N. sú svedkovia, ktorí si vykupujú slobodu nepravdivými výpoveďami.

Svedok J. R. uviedol, že A. B. pozná od detstva. Keď mali už 16 – 17 rokov, stretávali sa na diskotékach,
jarmokoch. Rozprávali sa, ale nejakí priatelia, kamaráti neboli. Dlhší čas sa nestretli. Po čase sa stretli,
dôvod si už nepamätá. Keď sa stretli v meste, dali si kávu, ale nič viac. K celej trestnej veci má poznatky
iba z médií. Ak sa dobre pamätá, v ten deň, kedy sa to malo stať, ho vzali do väzby v inej veci. Ani sa
o tom nerozprávali, až neskoršie, keď sa dostal na slobodu, sa dopočul, že B. aj D. A. sú podozriví v tejto

veci. On sa nikoho nepýtal, ani nepočul, takže sa k tomu nevie vyjadriť, či majú k tejto veci nejaký vzťah.
B. sa v tom čase priatelil so D. A., P. A., A. G., D. S. a možno boli aj ďalší, ale tých nepozná. On patril
ku skupine „D.“, kde mali sídlo A., patril k tej skupine – sídlisko D.. On sa s ním stretával veľmi zriedka,
lebo on bol často zavretý. V čase skutku sa mal obžalovaný živiť krádežami, to má z počutia. Upresnil,
že bola skupina D., bola skupina A. a keď bolo potrebné (hrozilo nebezpečenstvo), tak sa stretli a spojili.

On bol v D. skupine. Obžalovaný bol v skupine A., bol niekde na spodku. Keď bolo treba niekde niečo
kradnúť, alebo bol niekde nejaký bordel, tak ho tam poslali. Ďalej dodal, že ak sa dobre pamätá, ešte
v tom čase keď sa to stalo a bol prepustený z väzby doma na slobode, hovorilo sa, že stal sa ten prípad
a G. mal šťastie. Pokiaľ ide o páchateľov, tak o týchto sa v rámci skupiny D. nehovorilo. On D. pozná
od detstva, spolu chodili do školy, ale on sa v roku 1999 nepohyboval veľmi často doma, zriedka sa

stretávali. Ak sa chcel s ním stretnúť, tak nechal odkaz cez H. N. alebo cez F. A.. Pokiaľ ide o charakter
ich vzťahu, až tak blízky nebol. Boli priatelia, ale mal aj bližších priateľov. Ako osoby, ktoré boli natoľko
blízke k D., že s ním alebo pre neho páchali násilnú trestnú činnosť v roku 1999, označil F. D. a osobu
menom E. Q.. Dôvodom tejto streľby bola skutočnosť, že medzi G. a D. asi nebolo niečo v poriadku.

Svedkyňa H. Q. uviedla, že pokiaľ ide o obžalovaného B., tohto pozná z C. D., blízky vzťah však k nemu
nemá. Na požiadanie polície spolupracovala so D. A., jeho manželka bola u nej zamestnaná. Polícia
chcela zadržať I. D. v tejto veci a D. A. chcel uzavrieť dohodu o vine a treste. Vtedy jej D. A. povedal, že
kto sa zúčastnil v Trsticiach. Vtedy vyšlo najavo, že jediný kto bol nevinný a kto bol zadržaný a sedel,
bol obžalovaný B.. Toto sa dozvedela predtým ako zavraždili D., asi v roku 2008, niekedy v septembri.

Toto sa dozvedela priamo v rozhovore so D. A., rozprávali sa o Trsticiach. Preto chcel uzavrieť dohodu
o vine a treste. Vtedy jej D. povedal, že on a D. strieľali a A. G., ktorý zomrel v U., šoféroval. D. si myslel,
že pomôže policajtom pri zadržaní D.. Bližšie skutočnosti o spáchaní trestného činu nevie. Vie len, že
malo ísť o streľbu na E..

Následne svedkyňa odpovedala na jednotlivé otázky. Na otázku z akého titulu ju oslovila polícia ohľadom
spolupráce s A., svedkyňa uviedla, že D. manželka bola u nej zamestnaná. Ona mu povedala, že má
možnosť, keď pomôže zadržať D.. Mohol sa vrátiť do väzby, ale chcel uzavrieť dohodu. Výsledkom jej
spolupráce malo byť, aby zadržali D., aby ho dali do väzby a keď už bude vo väzbe, potom D. povievšetko o spoločných záležitostiach. D. sa o tom ale dozvedel a preto ich aj zavraždil - D. A. aj jeho brata.
Na otázku, kto konkrétne ju požiadal o túto spoluprácu, či mala spísaný o tom nejaký doklad, svedkyňa
uviedla, že nemá o tom žiaden dokument. Ona bola len sprostredkovateľ a po ich vražde ju polícia

nechala tak. Meno osoby, ktorá ju požiadala o spoluprácu nevie, avšak vie, že odišla do dôchodku. Na
otázku prokurátorky, pri akej príležitosti sa jej D. A. zveril o tej udalosti v Trsticiach, svedkyňa uviedla,
že ona D. povedala, že polícia potrebuje silou mocou D., ale D. trval na tom, aby bola uzavretá dohoda
o vine a treste v prípade Trstíc, lebo vedel, že v tom prípade je vinný. Sedeli vtedy pri kávičke. Nikto iný
nebol prítomný. Na otázku prostredníctvom koho posielal D. doklady na políciu, svedkyňa uviedla, že D.

jej dal veci v zalepenej obálke. Ona to odovzdala v Bratislave na polícii na NAKE a to bolo všetko. Ona
už s touto vecou nechce mať nič spoločné, má 65 rokov, chcela len pomôcť, je z toho nervovo zrútená.
Na otázku, či vypovedala aj v iných veciach, svedkyňa uviedla, že bola raz v Trnave a raz v Nitre. Obidva
prípady sa týkajú zavraždenia A.. K charakteristike jej vzťahu so D. A., svedkyňa uviedla, že ich vzťah bol
priateľský. Chodila na kávičky s jeho manželkou, niekedy tam došiel aj on. Vzťah medzi nimi bol dobrý.
Na otázku či jej uviedol D. A. akým spôsobom strieľali spolu so D. na osobu s menom E., svedkyňa

uviedla, že dvaja strieľali cez strešné okno a A. G. bol šoférom. Vtedy sa hovorilo o tom, že jediný B.
odsedel nevinne v tejto veci 5 rokov. Na otázku či vie niečo o tom, že by D. A. nechal pre políciu v tom
čase nejaký list alebo listinný dokument, v ktorom mal uviesť, akým spôsobom bol spáchaný tento skutok
a aj iné skutky, svedkyňa uviedla, že čo on posielal na políciu, to nevie. D. si všetko poznamenával,
ešte aj z čias, keď ho nepoznala, ale keď boli oni zavraždení, všetko spálila. Ona zaniesla jeden alebo

dva dopisy, ale nevie, čo tam bolo. D. jej dával na skladovanie-uschovanie tie dokumenty, že keď chytia
I. D., tak mu ich potom vráti a on ich odnesie na políciu. Na otázku či sa stretol D. A. s príslušníkom
polície, s ktorým sa stretávala aj ona, svedkyňa uviedla, že nie, do tej doby nechcel. Dosť sa bál D..
Pokiaľ bol I. na slobode, necítil sa on ani jeho rodina v bezpečí. Na otázku či ona alebo jej blízke osoby,
boli niekedy políciou zaradení do ochrany svedkov, svedkyňa uviedla, že nie. A na poslednú otázku či

vie čo bolo obsahom dokumentov, ktoré D. A. u nej nechával, svedkyňa uviedla, že nie, ani to nechcela
vedieť. Pokiaľ ide o rozsah, tak by to odhadla na 5 cm spis.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku sa za súhlasu procesných strán súd prečítal nasledovné
svedecké výpovede: S. L. z č. l. 220-228, J. I. z č. l. 229-238, M. G. z č. l. 245-251, 1942-1943, 2028,

D. G. z č. l. 255-257, N. I. z č. l. 258-260, 1718-1719, 2242, J. R. z č. l. 273-277, E. B. z č. l. 278-282,
U. I. z č. l. 283-285, 1943, 2029, 2202, H. C. z č. l. 286-293, J. P. z č. l. 294-299, Q. J. z č. l. 300-302,
2242, F. U. z č. l. 303-305, J. C. z č. l. 306-312, A. C. z č. l. 313-317, O. H. z č. l. 2609-2610 a J. O.
z č. l. 2660, z ktorých zistil nasledovné:

Poškodená S. L., matka zavraždeného K. L. sa nevedela vyjadriť k osobám, s ktorými sa jej syn stýkal.
Uviedla však, že nemal žiadnych nepriateľov, nikto sa mu nevyhrážal a ani nemal žiadne dlhy. Syna
videla naposledy, keď odchádzal z domu dňa 20.10.1999 asi o 15.30 hod., avšak neuviedol kam ide.

Svedok J. I. uviedol, že je otec H. I., ktorý mu uviedol, že si bližšie na streľbu nepamätá, lebo bol v šoku.

Pokiaľ ide o vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XXX F. uviedol, že ho zaplatil H., ale je na neho napísané,
a prečo nie je prepísané na dopravnom inšpektoráte na neho uviesť nevedel.

Svedok M. G. v prípravnom konaní uviedol, že sa v kritickom čase nachádzal v bare J. B. B. N. v
spoločnosti s J. R. a E. B., keď mu niektorý z čašníkov oznámil, že telefonoval poškodený H. I. a oznámil

im, že ako sa vracali z Nitry spolu s jeho bratom poškodenými E. G., J. B. a K. L. po nich strieľali a boli
zranení. Keďže volal bratovi poškodenému E. G. a ten nezdvíhal a ani poškodený H. I., išiel na miesto
činu. Keď prišiel na miesto, bolo tam veľa ľudí, polícia, poškodené vozidlo, na ktorom jazdil poškodený
H. I. a na zemi zavraždený poškodený K. L.. Potom sa postupne stretol s poškodenými J. B., s bratom
a H. I.. Brat mu povedal, že ich vozidlo na ceste z Nitry prenasledovali a strieľali po nich A. G., D. A.

a A. B.. Brat ho poprosil, aby o tom nehovoril, že je to jeho záležitosť.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2014 potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, keď zopakoval,
že brat mu hovoril o incidente, ale vtedy počas kritického času ho poprosil, aby nikomu nič nehovoril.
Kto strieľal mu povedal brat a nikto iný.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2015 uviedol, že mal sprostredkované informácie od brata a pokiaľ
vypovedal na polícii, na týchto výpovediach trvá, určite povedal všetko čo vedel.Svedok U. I. v prípravnom konaní uviedol, že sledoval kritického večera televíziu, keď mu niekto zazvonil
a po otvorení mu spadol do domu neznámy muž, ktorý bol na ošatení od krvi. Ihneď zavolal pohotovosť
a s mužom bližšie nekomunikoval. Neskôr sa dozvedel, že v obci v tom čase bola prestrelka.

Na hlavnom pojednávaní 10.03.2014 doplnil, že videl na tom mužovi, že je zranený, že nepočul streľbu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2015 uviedol, že keď bol vypočutý na polícii nikto ho neovplyvňoval.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07.07.2016 uviedol, že ten človek nehovoril kto na neho strieľal a ako.

Svedok D. G. uviedol, že nevie presne kedy, ale myslí si, že v októbri 1999 kedy prichádzal vo večerných
hodinách asi okolo 21 hod. do herne Royal v Nitre, z ktorej práve vychádzali M. Q. z E., J. C. z E.,
ktorí ho požiadali, aby išiel s nimi a pritom povedali, že E. mal problém (ide o E. G. z B. N.). Odišli
na motorovom vozidle zn. Mercedes LM 320, ktoré patrilo M. Q.. Vo vozidle niekto povedal, že po E.
bolo strieľané a že idú pre neho do Trstíc. Prišli do Trstíc k erotickému salónu, kde našli E. G. a H.
I., ktorí boli zranení, naložili ich a odviezli ich do Nitry do nemocnice. Počas cesty E. rozprával, čo sa

vlastne stalo, pričom uvádzal, že zo stojaceho auta bolo na nich strieľané zo samopalu, ktoré vozidlo
ich prenasledovalo do Trstíc, pričom stále na nich strieľalo. Hovoril tiež, že osoby, ktoré boli vo vozidle
a ktoré na nich strieľali, pozná, hovoril aj ich mená, ale už si ich nepamätal. V nemocnici boli ošetrení
a ako vychádzali z nemocnice, tak ich zobrali policajti, ktorí ich odviezli do Galanty na políciu, kde boli
vypočutí. D. A. a A. B. nepozná, ani ich nevidel.

Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017 uviedol, že obžalovaného pozná z videnia, E. G.
pozná z minulosti, K. L. nepoznal. Vzhľadom na časový odstup si už na okolnosti nespomína, nechcel
by klamať. Je možné, že v Trsticiach bol, ale neostalo mu to v pamäti, že nejako zasahoval. Možno, že
sa tam s niekým zviezol v aute, ale si nespomína.

Svedok bol vypočutý v prípravnom konaní, keď pravdivosť tejto výpovede po jej prečítaní postupom
podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku nepoprel. V nej popisoval, za akých okolností, na základe
telefonickej informácie išiel spolu s M. Q. a ďalšími z Nitry do Trstíc, ale nevie, kto ho o tomto informoval.
Vedel, že sa tam strieľalo. E. G. s K. L. a J. B. boli kritického dňa v Nitre. Spolu boli v reštaurácii N..

Odchádzali vo večerných hodinách na vozidle Alfa Romeo 164. Asi po dvoch hodinách po ich odchode
sa dozvedel, že bolo na nich strieľané, a že E. potrebuje pomoc. Do Trstíc odchádzal so svojim vozidlom.
Nevie, kto tam bol s ním. Vie, že M. Q. išiel rovnako so svojim vozidlom. Cestou z obce Trstice bol
v kontakte s Q.. Dohodli sa, že počká pred nemocnicou v Nitre, kde následne prišiel Q. s E. a H.. E. vtedy
povedal, že vie, kto po ňom strieľal, že ich zazrel vo vozidle, ako sa míňali. Potom ich začalo toto vozidlo

prenasledovať a z vozidla na nich strieľali. Takto ich prenasledovali až do Trstíc, kde H. I. s vozidlom Alfa
Romeo havaroval. Z vozidla povyskakovali, schovali sa. L. to neprežil, B. mal byť postrelený, odviezla
ho sanitka. H. aj E. boli šokovaní, vie, že E. spomínal nejaké mená osôb, ktoré mali po nich strieľať, ale
tieto si nepamätá, jemu mená nič nehovorili. Spomenul dve alebo tri mená.

Svedok J. R. uviedol, že E. G. pozná len z videnia, dobre sa pozná s jeho bratom M. G.. Dňa 20.10.1999
sedel spolu s E. B. a M. G. v bare Jordán vo B. N.. Asi tak o 21 hod. prišiel za M. G. čašník, ktorý mu
niečo hovoril. Po rozhovore M. G. niekam telefonoval, potom im povedal, že čo sa stalo, že I. telefonoval
čašníkovi, že pri obci Trstice došlo k prestrelke a že sú tam nejaké zranené osoby. Povedal, že sa
strieľalo na vozidlo, v ktorom bol aj jeho brat E. G.. Zároveň ich požiadal, aby išli na miesto prestrelky,

s čím súhlasili a odišli do Trstíc na motorovom vozidle zn. Felícia modrej farby, ktorú riadil M. G.. Miesto
prestrelky našli a videli aj vozidlo, pričom M. povedal, že v tom vozidle bol H. I. s jeho bratom E., L. a B..
Na mieste sa dozvedeli, že vo vedľajšom dome má byť osoba, ktorá je zranená. M. sa išiel pozrieť či sa
nejedná o jeho brata, on s E. B. ostal pri aute. Keď sa vrátil M., tak povedal, že E. je v poriadku, že je
ľahšiezranený,niejepostrelenýažepostrelenýjeB..Inénepovedal.Ktostrieľalnaauto,uviesťnevedel.

Svedok E. B. uviedol, že bol s J. R. dňa 20.10.1999 v bare Jordán a to asi od 18 hod. neskôr za nimi
prišiel M. G., za ktorým neskôr prišiel čašník, ktorý mu niečo hovoril. Po tomto rozhovore M. viackrát
telefonoval, ale podľa jeho vyjadrenia telefón nikto nebral. Potom povedal, že po jeho bratovi E. ako aj
L., I. a B. pri obci Trstice niekto strieľal a že niektorí boli aj zranení. Potom ich požiadal, aby išli do Trstíc.

Z B. N. odišli asi o 21.35 hod. na vozidle zn. Felícia modrej farby, ktorú riadil M. G.. Po odbočení do
uličky videl havarované auto pri jednom dome, ktoré spoznal a vedel, že je I.. Pri dome videli ležať jednu
osobu, v ktorej spoznali L.. M. hľadal svojho brata a on s J. R. ho čakali pri aute. M. sa vrátil k autu asi za30 – 40 minút a povedal im, že bol s bratom a že je v poriadku, že nie je postrelený, len ľahko zranený.
Nikto mu nepovedal, kto mohol strieľať na E. G., ani o tom nepočul.

Svedok H. C. uviedol, že si nepamätá či v deň skutku pracoval a o trestnej činnosti sa dozvedel
nasledujúci deň. Obvineného nepozná.

Svedkyňa J. P. uviedla, že v deň 20.10.1999 vo večerných hodinách pozerala televíziu v zadnej
miestnosti. Asi okolo 21 hod. počula buchot, ale nevenovala tomu pozornosť. Krátko po prvom buchnutí

počula nejaké petardy, ale tiež tomu nevenovala pozornosť. Pes prestal štekať. Asi okolo 22 hod. išla
spať a cez okno spozorovala na ulici kukláčov. Nasledujúci deň od susedov sa dozvedela, že niekto
bol postrelený, ale bližšie skutočnosti sa nedozvedela. Neskôr sa dozvedela, že jeden z poškodených
preskočil bránu do dvora jej rodinného domu, kde sa schoval, ale o tom nič nevie.

Svedok Q. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol privolaný na miesto činu ako starosta obce. Videl

pri havarovanom vozidle jedného nebohého, ďalšieho muža, ktorý bol zranený na chrbte, ktorý bol v byte
u I. U.. Privolal rýchlu zdravotnú pomoc aj políciu. Mená týchto mužov nevie, pred ním zranený muž,
ktorému privolal sanitku, neuviedol, kto mu to spravil. Určite trvá na tom, že ho odviezla sanitka. Nemal
vedomosť o tom, že je tam ešte ďalší zranený, resp. že ďalšieho zraneného odviezol niekto druhý.

V prípravnom konaní uviedol, že niekedy v mesiaci október 1999 mu vo večerných hodinách volal
poslanec obecného zastupiteľstva I. U., ktorý mu povedal, aby zavolal na políciu a do nemocnice, lebo
muniektozaklopalnadverejehodomuaakomuotvorildvere,takdotyčnýspadoldovnútradomu,pričom
bol dosť zakrvavený. Keď k nemu prišiel, tak neznámy muž ležal na zemi dolu tvárou, videl zakrvavený
kabát, javil známky života. Ošetril mu ranu na chrbte. O chvíľu prišla sanitka a policajti, lekár s osádkou

zobrali muža do nemocnice.

Svedok F. U. uviedol, že pracuje ako mestský policajt na obecnom úrade Trstice. Niekedy v mesiaci
október 1999 mu vo večerných hodinách volal starosta obce Q. J., ktorý mu povedal, aby prišiel do domu
I. U., kde po príchode zabúchal na vchodové dvere a po otvorení a vojdení do vnútra videl na zemi ležať

dolu tvárou muža, ktorý bol krvavý na chrbte, niekde v oblasti ľadvín. Ten zranený mu povedal, aby išiel
von, že tam je ešte jeden zranený. Vyšiel von a videl ako prišla modrá felícia, z ktorej vystúpili traja muži.
Povedal im, že jeden postrelený je v dome a asi o 5 až 6 domov zbadal havarované auto čiernej farby,
ktoré bolo narazené v bráne jedného rodinného domu a videl ležať muža na zemi, ktorý bol krvavý.
Medzitým prišla sanitka do domu, kde bol zranený muž a on kričal, že je tam ešte jeden, u ktorého

zdravotník konštatoval smrť. V havarovanom aute zvonili mobilné telefóny. Žiadne osoby nepoznal.

Svedok J. C. uviedol, že vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XXXXX bolo zakúpené v jarných mesiacoch roku
1999, vozidlo napísal na svoju dcéru A. C.. Vozidlo fakticky užíval on. So súhlasom dcéry bolo predané,
aj ho odhlásil na DI v Nitre a pamätá si, že bol prítomný syn nového majiteľa, ale uviesť meno nevie. On

za auto peniaze dostal. Prečo vozidlo nebolo prihlásené novým majiteľom uviesť nevedel.

Svedkyňa A. C. uviedla, že vozidlo Alfa Romeo ev. č. E. XXXXX nikdy neužívala, užíval ho jej otec.
Vozidlo bolo predané a predaj realizoval jej otec. Ona s predajom súhlasila.

Svedok O. H. vypovedal, že o streľbe v Trsticiach nič nevie, nikdy o tom nepočul. Nezaujímal sa o to,
nevie kto tam bol zranený, prípadne zabitý, nepočul ani o tom, kto mal byť strelcom. V tejto veci bol
v minulosti vypočutý na polícii v Dunajskej Strede, kde sa ho pýtali najmä to, čo v tom čase robil, či
robil v kasíne. S odstupom času nevie presne o aký čas sa jednalo, asi rok 2000. On bol v minulosti
zamestnaný v bezpečnostnej službe MILSLOV asi 2 – 3 roky. Tento pracovný pomer skončil v roku 2001.

Túto službu vykonával „dole v kasíne“, presný názov tohto kasína nevie. Toto kasíno sa nachádzalo
v pivnici v kultúrnom dome. Na iné pracoviská zadeľovaný nebol, službu vykonával vždy v tomto kasíne.
Presne si nepamätá aká bola pracovná doba, myslím, že od 10.00 hod. do 02.00 hod. v noci. Na takejto
službe viac členov SBS nebolo, bol tam sám. Službu nevykonával denne. Striedal sa s jedným kolegom.
Jeho meno si nepamätá. Striedali sa zhruba každé dva dni. Žiadny ďalší člen SBS sa tam nestriedal.

Obžalovaný tam nebol zamestnaný ako člen SBS, kasíno však navštevoval, chodil tam často. Podľa
neho tri dni v týždni tam určite bol. Prišiel sa tam zabávať s kamarátmi, alebo hral na automatoch. On
obžalovaného poznal len z kasína, predtým ho nepoznal. Dodal, že trvá na tom, že nevie, kedy bolastreľba v Trsticiach, preto sa nevie vyjadriť, kde bol v tom čase obžalovaný. Vie len, že obžalovaný
kasíno navštevoval.

Svedok J. O. uviedol, že má vedomosť o tom, že má vypovedať ohľadom streľby v Trsticiach a o tom,
či tam obžalovaný bol alebo nie. O streľbe v Trsticiach sa dozvedel dodatočne, hovorilo sa o tom
v Dunajskej Strede. Bolo to publikované aj v novinách Žitný ostrov – P.. On v tom čase vycestoval do
zahraničia, kde žije a pracuje. Nevedel, že je z tohto obvinený resp. obžalovaný A. B.. On len vie, že
v tom čase pravidelne každý večer hrávali spolu karty v kasíne CCC Dunajská Streda, ktoré bolo pod

kultúrnymdomom.SnimihrávalikartyajR.(T.)R..Obžalovanýtamnepracoval,hraltamlenkarty.Nevie,
kde v tom čase pracoval. Karty chodievali hrávať v podvečerných až večerných hodinách, začínali okolo
16.00 hod. – 18.00 hod. a obvykle končili okolo polnoci. Karty chodili hrávať asi od roku 1999 do roku
2002 vrátane. On asi v máji 2003 vycestoval do zahraničia. Vždy to bolo tak, že prišiel ten, kto chcel hrať
karty, tam sa stretávali. Vždy tam bola veľká partia. Na otázku predsedníčky senátu svedok uviedol, že
aj keď presne nevie, kedy bola streľba v Trsticiach, ani kedy presne chodievali hrávať karty, presne si

pamätá, že v tom čase hrali karty s obžalovaným. Na otázku obhajcu obžalovaného svedok uviedol, že
v Dunajskej Strede sa rozprávalo, že v Trsticiach strieľal F. A., A. G. a M. D..

Podľa§211ods.4Trestnéhoporiadkusosúhlasomprokurátorky,obžalovanéhoaobhajcuboliprečítané
znalecké posudky: znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva z č. l. 27-36,

znalecký posudok MUDr. Vladimíra Šilhana z č. l. 40-84, znalecký posudok z odboru psychológia,
odvetvie klin. psychológia z č. l. 114-131, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria č. 22/2019 a č. 18/2019 z č. l. 2471-2497.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva - MUDr. Martina

Lenku a MUDr. Slavomíra Uherčíka zo dňa 26. 11. 1999 vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti
poškodeného K. L. bolo zakrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny zo strelnej trhliny pľúc pri priestrele
hrudníka a ďalších strelných poranení. Krvácanie do pohrudnicovej dutiny zo strelnej trhliny pľúc malo
za následok také zníženie objemu cirkulujúcej krvi, že to viedlo k zlyhaniu krvného obehu a tým
bezprostredne k smrti. Bez poskytnutia včasnej odbornej lekárskej pomoci zameranej na stabilizáciu

krvného obehu s následným chirurgickým ošetrením nebola nádej na záchranu života. Poškodený K.
L. utrpel viaceré strelné poranenia a to priestrel hrudníka, zástrel pravého predlaktia, priestrel v oblasti
panvy a priestrel ľavej dolnej končatiny. V znaleckom posudku popísali strelné kanály jednotlivých
poranení. Podľa charakteru zistených strelných poranení možno usudzovať, že boli spôsobené účinkom
projektilov vystrelených z ručnej strelnej zbrane. Vlastnosti otvorov vstrelu svedčia o tom, že ústie

hlavne zbrane bolo v momente výstrelu od zásahových miest vo väčšej než bezprostrednej vzdialenosti.
V momente napadnutia strelnou zbraňou bol poškodený L. privrátený k útočníkovi zadnou plochou tela.
Umiestnenie jednotlivých strelných poranení a orientácia strelných kanálov pripúšťajú, že v momente
výstrelov sa K. L. mohol nachádzať v sediacej polohe a chrbtom privrátený k útočníkovi. V takejto polohe
mohol vzniknúť aj priestrel v oblasti panvy a priestrel mäkkých tkanív v oblasti ľavého kolena. Podobným

smerom orientovaná pásová oderka ľavého stehna na rozhraní prednej a bočnej plochy mohla byť
tiež spôsobená účinkom projektilu, ktorý neprenikol do podkožia, ale iba povrchovo zasiahol stehno.
Podľa vzájomného umiestnenia týchto troch poranení možno súdiť, že mohli byť spôsobené projektilmi
vystrelenými dávkou z automatickej strelnej zbrane. Priestrel hrudníka mohol vzniknúť v podobnej
sediacej polohe alebo pri predklone a otočení hrudníka okolo zvislej osi smerom doľava. Tým istým

projektilom mohol vzniknúť súčasne i zástrel pravého predlaktia. Priestrel hrudníka však mohol vzniknúť
aj v polohe poškodeného ležiac na bruchu s podobne pokrčenou pravou hornou končatinou smerom
k hlave. Útočník by sa pri takejto polohe mohol nachádzať vo vzpriamenej polohe po ľavej strane
poškodeného a za ním. Všetky zistené poranenia javili známky vzniku za života.

Podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie MUDr. Vladimíra Šilhana
zo dňa 21. 2. 2001 ako aj z lekárskych správ, ktoré sú obsahom spisového materiálu a sú aj pripojené
k predmetnému znaleckému posudku, vyplývajú zranenia poškodeného J. B. a poškodeného E. G..

Zranenia poškodeného J. B. boli hodnotené znalcom ako ťažké. Jednalo sa o strelné zranenie zo

zadnej strany bedernej oblasti vľavo s preniknutím do dutiny brušnej a s poškodením vnútro brušných
orgánov, ktoré boli spôsobené strelnou zbraňou – zistené otvory a poranenia po strelnej zbrani. Zranenia
vznikli v čase, keď poškodený J. B. sedel vo vozidle na ľavom zadnom sedadle v polohe zosunutím sa
zo sedadla smerom dopredu. Boli u neho ohrozené životu dôležité orgány, srdce, obličky, črevá.Poškodený E. G. utrpel zlomeninu XI. a XII. rebra vpravo v zadnej časti vedľa chrbtice, pohmoždenie
dolnej hrudnej a hornej driekovej oblasti chrbtice, pohmoždenie pravej obličky a zadnej strany

hrudníka, pohmoždenie prednej strany brušnej steny, početné odierky oboch rúk na chrbtovej
strane a pohmoždenie oboch kolien. Za najvážnejšie zranenie, ktoré určovalo aj dĺžku liečby
a práceneschopnosti poškodeného, ktorá trvala do 20 .12. 1999 označil znalec pohmoždenie obličky.

Poškodený H. I. utrpel vykĺbenie medzi kľúčnou kosťou a nadpaškom lopatky vpravo s roztrhnutím

celéhoväziva,pohmoždeninuzáhlavovejkrajinyvpravo,odreninytrupuaobochkolien,tržnozhmoždenú
ranu nad ľanovej vyvýšenine malíčka vľavo, ktoré znalec z medicínskeho hľadiska hodnotil ako zranenie
ľahké. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku pohmoždenia hlavy a hrudníka bol náraz hlavou
o dolnú časť palubnej dosky pri skrčenej polohe v priestore pred predným sedadlom, kde nárazom do
pevnej prekážky sa poškodený poranil. Preskočením a útekom od vozidla spadol na zem a utrpel oderky
kolien a vykĺbenie ramennej kľúčnej kosti vpravo spolu s tržnou ranou na ruke.

Popis poranení nebohého poškodeného K. L. na základe lekárskych správ korešponduje nálezu vyššie
uvedeného znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdneho lekárstva.

Naobžalovanéhobolvprípravnomkonanípodanýajznaleckýposudokznalcamizodboruzdravotníctva,

odvetvie psychiatria MUDr. Ľubomírom Vraždom a MUDr. Ľubomírou Mokrášovou, z ktorého vyplývalo,
že v čase skutku obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou a bol schopný ovládať svoje konanie
aj rozpoznať jeho spoločenskú nebezpečnosť.

Vzhľadom na to, že uvedení znalci, pre ukončenie znaleckej činnosti, nemohli byť na hlavnom

pojednávaní vypočutí a potreba posúdenia zdravotného a duševného stavu obžalovaného vyplynula
aj z opakovane predkladaných potvrdení o tom, že sa podrobuje psychiatrickej liečbe, boli uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 06. 12. 2018 pribraté do konania znalkyne MUDr. Monika Gregorová
aMUDr.ĽubicaOndrisová.Zichznaleckéhoposudkuzodňa23.05.2019vyplýva,žeobžalovanývčase
trestného činu netrpel žiadnou psychickou poruchou/chorobou v pravom slova zmysle. Nebola zistená

ani žiadna porucha ani stav, ktoré by mali forenzne významný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. Obžalovaný v čase žalovaného trestného činu vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť
svojho konania v plnej miere a v plnej miere je aj schopný chápať zmysel trestného konania. Hlavnou
diagnózou obžalovaného je disociálna porucha osobnosti.

Podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy: uplatnenie náhrady škody,
zápisnicaoprevierkevýpovedenamieste,zápisnicaorekogníciiosobypodľahlasu,zápisnicaoohliadke
miesta činu a fotodokumentácia – dodatok, zápisnica z č. l. 366-377, odborné vyjadrenia, lekárske
správy, odpis registra trestov, lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.06.2003, sp. zn. 2T/94/2000 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2003, sp. zn. 4To/181/2003 a obsah pripojených spisov
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/17/2012, sp. zn. 4T/266/2013 a sp. zn. 0T/128/2015.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu spolu s fotodokumentáciou k nej zo dňa 24. 06.
2002, (č. l. 319 – 324), vyplýva, že táto bola zameraná na previerku výpovedí svedkov – poškodených

E. G., J. B. a H. I. a jej účelom bolo zistiť, či z motorového vozidla idúceho rýchlosťou cca. 40 km/
hod. je možné vidieť do odstaveného vozidla na krajnici cesty a opoznať osoby v stojacom vozidle za
predpokladu, že okná na ľavej strane stojaceho vozidla sú stiahnuté. Výsledkom previerky bolo, že
za podmienok, že osoby sa navzájom poznajú, je možné opoznať z idúceho vozidla rýchlosťou cca 40
km/hod. osoby sediace v zaparkovanom vozidle. Touto previerkou výpovede na mieste boli potvrdené

výpovede poškodených.

Čosatýkarekognícieosobypodľahlasu(č.l.325–327)zodňa13.12.2000,tak zozápisnicevyplýva,že
sajejzúčastnilobžalovanýB.,vtomčasevpozíciisvedka,keďžemubolovnesenéobvinenieuznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania zo dňa 15.12.2000, ČVS: KÚV-15/OVVK-1999, ktorý bol

poučený podľa § 100 ods. 2 Trestného poriadku (Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by
výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom,
svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere
rodinnom alebo obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.), pričom neodmietolsa uvedeného úkonu zúčastniť. Rekognícia bola vykonaná v priestore pred rodinným domom č. XXX;
XXX F. dvor RD č. p. XXX, za tmy, pričom išlo o osvetlenie z časti pouličným osvetlením. Poznávajúcou
osoboubolH.I..Opoznávanejosobeboloumožnené,abysivybralačísloarovnakotakporadie,vktorom

uvedenéslovázakričí.Poznávajúcaosobabolavyzvaná,abypopísalaanamiesteukázalapriebehdeja,
ktorý sa odohral dňa 20.10.1999 asi o 21 hod. v obci Trstice. I. popísal ako vozidlom narazil pred domom,
následne vyskočil z vozidla, preskočil oplotenie predzáhradky a prebehol cez dvor RD do zadnej časti
dvora, kde sa prikrčil. Potom sa pozrel smerom k bráne, keď videl ako vyskočil na bránu niekto a zakričal
slová v maďarskom jazyku „Hová futtok buzerantok.“ Osoba bola vyzvaná, aby zotrvala na tomto mieste

a bolo jej povedané, že na bránu postupne vyskočia 4 osoby, ktoré dvakrát zopakujú slová. Následne
osoby vyskočili na bránu a zakričali tieto slová. Opoznávajúca osoba bola vyzvaná, aby uviedla, či sa
medzi poznávajúcimi osobami nachádza osoba, ktorá vyššie uvedené slová zakričala, pričom uviedla,
že sa jednalo nepochybne o A. B..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva situácia na mieste činu v obci Trstice pred rodinným domom

č. XXX, kde a v akom rozsahu bolo poškodené vozidlo Alfa Romeo 164, EČ E. F., brána rodinného domu
č.XXX a miesto kde ležal poškodený K. L.. Pri ohliadke miesta činu boli zaistené 3 ks biologických stôp,
3 ks balistických stôp, z toho 2 ks nábojnice a 1 ks plášť strely.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu- dodatok (č. l.358-361 zv. V) a k nej vyhotovenej fotodokumentácie

(č.l.362-365 zv. V) vyplýva zaistenie balistických stôp - 5 ks nábojníc. Boli zaistené aj úlomky skiel na
ceste II. triedy č. 561 v okolí km 21, kde malo dôjsť ku streľbe.

ZodbornéhovyjadreniaKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZvBratislavevyplýva,žebolizaistené
veci: 7 nábojníc (2 nábojnice zaistené v predzáhradke domu č. XXX pri tele L. a 5 nábojníc zaistených

pri ceste č. 651) a 3 strely (plášť strely zaistený na podlahe pred sedadlom vodiča vo vozidle zn.
Alfa Romeo, strela zaistená z tela J. B. a strela zaistená pri pitve K. L.). Všetky predložené nábojnice
pochádzajú z nábojov československej výroby, kalibru 7,62 mm vzor 43 a boli vystrelené z jednej
zbrane - zo samopalu systému Kalašnikov. Dve strely (stopa č.7 a 9) boli vystrelené z jednej zbrane s
veľkou pravdepodobnosťou samopalu systému Kalašnikov a u tretej strely (stopa č.4) možno potvrdiť

len druhovú zhodnosť s ostatnými dvomi, pretože u nej markanty chýbajú, nakoľko bola predložená na
skúmanie silne poškodená, roztrhnutá v dôsledku nárazu na tvrdý predmet. Predložené nábojnice mohli
byt vystrelené z tej istej zbrane ako predložené strely. Zhodnosť s porovnaním predložených nábojníc
a striel s ústrednou zbierkou nebola zistená.

Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave vyplýva, že skúmaním
predloženej krvnej stopy zaistenej z pravého zadného sedadla bola zistená prítomnosť ľudskej krvi
a skupinová vlastnosť „0“, čo predstavuje druhovú a skupinovú zhodu v systéme ABO (H) s predloženou
porovnávacou vzorkou krvi poškodeného K. L..

Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave vyplýva, že úlomky
skla, ktoré boli zaistené z krajnice cesty smerom na obec Trstice a sklo zaistené z osobného motorového
vozidla zn. F. A. vykazujú zhodu. U predložených odevných súčiastok poškodeného K. L. bolo zistené na
vetrovke vzadu na chrbte na pravom pleci a pravom rukáve, na nohaviciach v oblasti brucha na pravej
a prednej strane a na ľavej nohavici v oblasti stehna a kolena mechanické poškodenie, teda stopy po

vstrelách, resp. výstreloch. V prípade vstrelu vzadu na chrbte odhadli vzdialenosť streľby približne na 1
m (prípadne aj viac), v prípade diery na ľavej nohavici v oblasti stehna prišlo k výstrelu zo vzdialenosti
do 50 cm.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v ňom 9 záznamov.

Z oboznámených pripojených spisov súd zistil, že relevantným na posúdenie ukladania súhrnného trestu
je rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.06.2003, č. k. 2T/94/00-337, právoplatný dňa
16.07.2003, ktorým bol obžalovaný uznaný v bode 1) rozsudku za vinného zo spáchania trestného činu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, v bode

2) rozsudku z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods.
1, § 222 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods.
1 Trestného zákona, v bode 3) rozsudku trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,§ 235 ods. 1 Trestného zákona a v bode 4) rozsudku trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b), písm. e), ods. 2 Trestného zákona na tomu skutkovom základe, že

1. dňa 12.06.2000 v čase o 01,05 hod. v Dunajskej Strede, na nám. SNP pred budovou obytným blokom
č. XXX, spoločne s dvomi doposiaľ nezistenými osobami, nezisteným predmetom otvoril ľavé predné
dvere riadne zaparkovaného a uzamknutého motorového vozidla zn. Škoda Felícia, e. č. C..F. výr. č.
karosérie, K., výr. č. motora XXXXXXX/XXXX v hodnote 200.000,- Sk, do ktorého všetci nasadli po
naštartovaní vozidla s nim odišli a majiteľovi ho do dnešného dňa nevrátili, čím spol. s r. o. SK - Auto

Leasing, Bratislava spôsobili škodu v horeuvedenej výške,
2. dňa 24.09. 1999 v čase okolo 00.30 hod. v meste Dunajská Streda, na Hlavnej ulici v CCC bare
spoločne po predchádzajúcej dohode spolu s obž. J. O., a osočovaní fyzicky napadli a zbili poškodeného
P. A., a to tým spôsobom, že ho obž. A. B. viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom ho obv. J. O.
sotil na zem, kde ho začali obidvaja kopať do oblasti hlavy, tváre, čím mu spôsobili zranenia a to otras
mozgu - traumu hlavy, zlomeninu nosovej kosti a pomliaždenie hlavy, tváre, ktoré zranenia si vyžiadali

dobu liečenia podľa lekárskeho potvrdenia v trvaní od 24.09.1999 do 11.10.1999,
3. dňa 25.06.1999 okolo 20,00 hod. v C. D., E. V. U. A. na neoplotenej parcele rodinného domu č.
XXXX/X, patriaceho F. E., pod hrozbou zbitia a zabitia menovaného a členov jeho rodiny požadoval
obž. B. spolu s K. G. a už nebohým A. G. od neho zaplatenie sumy 20.000,- Sk, ako preddavok z
dôvodu neuhradenia vykonaných maliarskych prác obž. K. G. v hodnote 41.800,- Sk, ktoré pre neho

sprostredkovala spoločnosť KOLIBA - ART, s. r. o. patriaca F. E., pričom povolili odklad vyplatenia
požadovanej sumy do dňa 28.06.1999, avšak pre peniaze sa už nedostavili,
4. dňa 30.10.1997 približne o 23.00 hod. v Dunajskej Strede, na O. ulici po vzájomnej dohode
obžalovanými W. E., ml. D. N., D. S. a už nebo A. G., cez vopred odistené okno vnikli do reštauračného
zariadenia zv. „EDEN BAR“, kde vypáčením dverí vošli do objektu skladu, z ktorého odcudzili zariadenie

zabezpečujúce svetelné a zvukové efekty, čím majiteľke J. U. spôsobili škodu vo výške 107.655,20
Sk, pričom obž. A. B. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej
Strede, sp. zn. 148/94 z dňa 28. 11.1994, bol právoplatne odsúdený za trestný čin krádeže spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b), písm. e), ods. 2 Tr. zák. k nepodmienečnému
trestu so zaradením do I. NVS, z výkonu ktorého bol dňa 07.03.1996 podmienečne prepustený.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Trestného zákona
bol pre výkon tohto trestu zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. A podľa § 229 ods. 1 Trestného
poriadku súd poškodenú U. so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.

Návrhy na vykonanie dôkazov:

Dňa 20.02.2023 obhajca obžalovaného doručil súdu návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom
na výpoveď poškodeného B. žiadal vykonať odborné vyjadrenie z odboru kriminalistickej balistiky na
zodpovedanie otázky „akou rýchlosťou sa pohybuje projektil strely vystrelený zo zbrane Kalašnikov vzor

43 kal. 7,62 mm v podmienkach uvedených vo výroku obžaloby počas celej dráhy letu, s rozčlenením
rýchlosti podľa dráhy letu“ a následne navrhol toto zistenie zaslať na vypracovanie odborného vyjadrenia
v odvetví zdravotníctvo a farmácia v odbore oftalmológia na zodpovedanie otázky „či môže človek vidieť
a vnímať zrakom voľným pozorovaním projektil letiaci takouto rýchlosťou ako určil znalec z odboru
kriminalistickej balistiky, teda či osoba sediaca v aute J. B. mohla vnímať a vidieť projektil letiaci takouto

rýchlosťou počas dráhy letu vystrelený z iného auta idúceho za ním, najmä či mohla vidieť, ktorá
z uvedených štyroch osôb sediaca vo vozidle jazdiacim za ich vozidlom vystrelila zo zbrane uvedený
projektil, ktorý zasiahol poškodeného L.“.

Súd tento návrh odmietol ako nadbytočný, pretože je zrejmé, že poškodený B. vypovedal tak ako

subjektívne vnímal streľbu vzhľadom na jeho umiestnenie vo vozidle a vzhľadom k umiestneniu
obžalovaného na sedadle spolujazdca pri vodičovi, keď ho následne videl so samopalom ako strieľa
po poškodenom I..

Výrok o vine:

Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďami poškodených, ktorí sú priami
svedkovia udalosti, ktorá sa začala odohrávať dňa 20.10.1999 asi o 21.00 hod. na štátnej ceste II. triedy
č. 561 v blízkosti km 21 pred vjazdom do obce Trstice v smere od Galanty. Poškodení potvrdili, žeosobami, ktoré na nich čakali, potom ich prenasledovali a následne sa po nich aj strieľalo boli A. A., A.
G. (čo potvrdili aj svedkovia obhajoby) a obžalovaný A. B..

Obžalovaný svoju činnosť od začiatku popieral s tým, že skutok okrem G. a A. mal spáchať sám M. D., čo
potvrdzovali aj svedkovia obhajoby tvrdiac, že on bol v tom čase v kasíne, čo však svedkovia nepotvrdili.
Z ich výpovede vyplýva, že kasíno obžalovaný navštevoval, to však neznamená, že každý večer bez
toho, aby sa nemohol z tohto miesta vzdialiť. Aj keď mal byť v tom čase so svedkom J. O., ktorý mal
verziu obžalovaného potvrdiť, tak súd tomuto tvrdeniu neuveril. Menovaný svedok ani nevedel uviesť,

kedy malo dôjsť k streľbe v Trsticiach, ale s istotou vedel, že presne v tom čase v kasíne bol obžalovaný
a to aj s veľkým odstupom času si na toto spomenul (menovaný svedok označil za strelcov F. A., A. G.
a M. D.). Z výpovede pracovníka SBS O. H., ktorý mal pracovať v kasíne, vyplýva, že obžalovaný kasíno
navštevoval často, nie však denne, keď uviedol, že podľa neho to boli tri dni v týždni.

Na tomto mieste treba uviesť, že súd rešpektujúc prezumpciu neviny nebohého G. a A., ktorí sa mali

podieľať na vražednom útoku dňa 20.10.1999 v Trsticiach, do skutku uviedol, že ide o dve nestotožnené
osoby. Skutočnosť, že aktéri v aute Audi bielej farby boli traja, je bezpečne preukázaná, keď všetci
svedkovia i obžalovaný túto skutočnosť potvrdili.

V kontexte vykonaných dôkazov je zrejmé, že D. zločinecká skupina mala v úmysle zavraždiť

poškodeného E. G., ktorého spozorovali v obiehajúcom aute zn. Alfa Romeo, a to obžalovaný B. a ďalšie
dve osoby, ktoré tvorili posádku auta zn. AUDI bielej farby. Menovanému poškodenému sa toto auto
zdalo podozrivé po tom ako spoznal posádku auta. Preto poškodený G. požiadal H. ako vodiča, aby
im unikol. Skutočnosť, že práve obžalovaný sedel v aute s ostatnými osobami nie je prekvapivá, keď
z vykonaného dokazovania (z výpovede J. R.) vyplýva, že obžalovaný sa kamarátil s bratmi A. (sám

obvinený nepopiera túto skutočnosť, popiera, žeby patril do skupiny D.) a teda patril do skupiny A..
Existovala tak táto skupina, ako aj skupina D. a keď bolo potrebné, tak sa stretli a spojili.

Z postoja poškodených vyplýva, že na začiatku proti obžalovanému B. nevypovedali, keď sa báli, avšak
neskôr sa rozhodli vypovedať pravdu. Posádku v Audi bielej farby opoznali, keďže osoby nemali kukly

na hlave, tieto mali až po tom, ako vystúpili neskôr z auta, po tom čo ostreľovaná posádka v aute Alfa
Romeo 164 havarovala. Z konania obžalovaného možno logicky usúdiť, že kuklu na hlavu si dal až po
tom ako vystúpil z auta v úmysle sťažiť jeho opoznanie inými osobami.

Z výpovede J. B., ktorý je pre súd dôveryhodný, prihliadnuc aj na jeho schopnosti vyjadrovať sa po

tom, ako bol po tomto vražednom útoku postrelený do hlavy, vyplýva, že tento konzistentne opísal
priebeh skutku a označil obžalovaného ako strelca, ktorý sedel na sedadle spolujazdca. Opakoval,
že v aute kukly nemali a keď vystúpil (aj) obžalovaný na hlave kuklu mal, pričom s istotou opoznal
obžalovaného B. (druhá osoba, ktorá vystúpila z auta mal byť D. A.). Od prípravného konania opisoval
osobu strelca ako obžalovaného B.. Z vývoja jeho výpovedí vyplýva, že on strelca – spolujazdca vedľa

vodiča ihneď neopoznal, opoznal ho, keď obžalovaný vystúpil z auta, on bol vtedy skrytý v kríkoch a videl
ako obžalovaný strieľal na unikajúceho I., ktorého videl ako prelieza plot, pričom tento poškodený sám
potvrdil, že on preskočil predzáhradku a schoval sa vo dvore, ako utekal, všimol si, že prenasledujúce
vozidlo zastavilo za ich vozidlom, vystúpili z neho dve osoby, ktoré mali na hlavách kukly, jeden z nich
došiel k bráne domu a vykrikoval maďarsky „Hová Futtok buzerantok“ a pritom vyskočil na bránu

rodinnéhodomu,vzáhradektorejsaukrýval,začalstrieľať(čopotvrdilpoškodenýB.),pričompoškodený
v rámci vykonanej rekognície podľa hlasu opoznal osobu obžalovaného ako osobu, ktorá na neho
kričala. Poškodený H. I. na poslednom hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho výpoveď z prípravného
konania je pravdivá a pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré neuviedol, tak poukázal na odstup času. Uvedené
potvrdzuje aj poškodená F. B., ktorá pri poškodenej bráne videla stáť postavu muža, ktorý bol naklonený

mierne k zemi, pričom mal tvár skrytú (mal masku), v rukách väčšiu strelnú zbraň, z ktorej muž vystrelil
dvakrát, čo vysvetľuje skutočnosť, že odhadovaná vzdialenosť streľby v prípade vstrelu vzadu na chrbte
poškodeného L., ktorý ležal v predzáhradke domu č. XXX bola určená približne na 1 meter a v prípade
diery na ľavej nohavici v oblasti stehna prišlo k výstrelu zo vzdialenosti do 50 cm, ako to vyplýva
z prečítaného odborného vyjadrenia. Je pravdou, že poškodená opisovala postavu ako štíhlu, avšak ide

o subjektívne vnímanie svedkyne (opis výšky strelca je správny), pričom strelec bol oblečený v tmavom,
bolo neskoro večer a pokiaľ opisovala postavu obžalovaného, tak uviedla (na hlavnom pojednávaní
s veľkým odstupom času), že nie tak silný ako obžalovaný, pričom treba zdôrazniť, že od skutku uplynulo
23 rokov a postava ľudí sa mení.Dôležitým svedkom v predmetnej trestnej veci je poškodený E. G., ktorý na túto udalosť si už nechce
pamätať, avšak potvrdil, že sa mu zdalo auto Audi bielej farby podozrivé, keď na tomto aute boli stiahnuté

bočnéprednéajzadnéľavéokná,akoautoobchádzali,osvietilotietoosobyaposádkuautajednoznačne
opoznal, keď vedľa vodiča sedel obžalovaný A. B.. Keď zistil o aké osoby sa jedná, tak H. povedal, aby
pridal, pretože tieto osoby patria do skupiny M. D. a bál sa o svoj život, keďže spolupracoval s K. L.. H.
nezvládol riadenie vozidla a po náraze do brány rodinného domu vyskočil z auta. Pritom sledoval situáciu
a videl, že ako vozidlo, ktoré ich prenasledovalo, zastavilo, vystúpili z neho dve osoby a počul streľbu pri

aute, pričom si myslel, že niektorého z ich posádky zastrelili (bol to poškodený L.). Z úkrytu vyšiel až keď
na miesto prišiel svedok M. Q., ktorému po ceste do nemocnice povedal aj mená osôb, ktoré na neho
strieľali. Uvedené potvrdil aj svedok Q., keď vypovedal v prípravnom konaní, že cestou do Nitry sa pýtal
na podrobnosti E., ktorý mu povedal, čo sa stalo. Uviedol, že pred obcou Trstice spozorovali vozidlo
bielej farby zn. Audi, toto im bolo podozrivé, preto spomalili, chceli zistiť, kto sa vo vozidle nachádza, na
vozidle boli spustené okná, pričom vo vozidle spozorovali A., pričom ako ich predbehli, vozidlo zn. Audi

ich začalo prenasledovať a zozadu začalo po nich strieľať. E. povedal, že L. to dostal naplno, neprežil
to, B. bol postrelený a on s H. boli zranení. E. konkretizoval, že vo vozidle zn. Audi bol G., ktorý mal
šoférovať, za ním mal sedieť D. A. a ako spolujazdec nejaký B..

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený G. a svedok Q. boli a sú dobrými priateľmi

a skutočnosť, keď sa menovaný poškodený po ceste do nemocnice zdôveril svedkovi o priebehu
skutku a jeho strelcoch, nie je nič prekvapivé. Poškodený bol pri vedomí, nebol postrelený, priestor
na zdôverenie sa dobrému kamarátovi mal. Tvrdeniu o tom, že svedok Q. podpísal čisté papiere
(v tom si neskôr istý nebol, či boli čisté), súd neuveril. Je nelogické, aby svedok takto konal a až
s veľkým odstupom času prednášal verziu, ktorou chcel obžalovanému napomôcť. Navyše pri výpovedi

vprípravnomkonaníbolprítomný(okremvyšetrovateľaaďalšejosobypriprečítanívýpovede)ajobhajca
(iného obžalovaného) JUDr. Vozár.

Tvrdenie svedka Q. z prípravného konania, že poškodený G. posádke auta porozprával priebeh skutku
a označil jeho aktérov vyplýva aj z výpovede svedka C. z prípravného konania. Rovnako tak verziu

svedka o podpísaní výpovede, ktorú nečítal, prípadne podpísaní čistých papierov, vyhodnotil súd ako
účelovú, keď aj v tomto prípade bol pri výsluchu svedka prítomný JUDr. Vozár a tiež ďalšia osoba
prítomná pri prečítaní výpovede.

Rovnako svedok N. B. vyvracia výpoveď svedka Q. z hlavného pojednávania, že E. nehovoril mená osôb

sediacich vo vozidle, ktoré na nich strieľalo. Sám uviedol, že s odstupom času si nepamätá, pokiaľ ide
o odstránenie rozporov v jeho výpovediach, ale v prípravnom konaní potvrdil, že pred ambulanciou, kde
čakali na ošetrenie, E. povedal mená osôb. Rovnako tak svedok N. I. (aj keď neoznačil presné mená
osôb) uviedol, že E. G. uvádzal mená osôb, ktoré po nich strieľali. Uvedené potvrdil aj svedok D. G.
a svedok M. G..

PokiaľideovýpoveďsvedkaG.G.trebazdôrazniť,žetentosvedokmalleninformáciezpočutiaanavyše
svedok J. R. uviedol, že v skupine D. sa o páchateľoch nehovorilo (síce tento svedok sa neoznačil ako
dobrý priateľ D., ale tak neoznačil ani G. G.). Tu súd poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov,
ktorí mali potvrdiť, že obžalovaný nebol strelcom. Je nelogické, aby osoba bola naraz šoférom a naraz

strelcom, keď svedok G. označil za strelca práve A. G., ktorý mal byť práve šoférom v útočnom aute,
avšak svedok J. O., ktorý mal potvrdzovať alibi obžalovanému, mal počuť, že strelcami boli F. A., A. G.
a M. D.. Zase svedkyňa H. Q., ktorá má obžalovaného vyviňovať uviedla, že jej D. A. povedal, že on
a D. strieľali a A. G., ktorý zomrel v U., šoféroval.

Zo svedeckých výpovedí J. R., J. P., F. U., J. C., A. C., S. L., J. I., U. I., E. B., H. C. a Q. J. vo vzťahu
k páchateľom prejednávaného skutku nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti.

Zozaistenýchstôpnábojnícastrielvyvodilsúdzáver,ženaspáchanietrestnéhočinuvraždybolapoužitá
iba jedna zbraň, ktorou ako vyplýva z výsledkov dokazovania strieľal práve obžalovaný B., súd upravil

skutkovú vetu oproti jej zneniu uvedeného v obžalobe.

Právna kvalifikáciaPodľa § 8 ods. 1 Trestného zákona konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom
trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Podľa § 8 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.

Podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

Podľa §16 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať

až pätnásť rokov.

Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) na dvoch alebo viacerých osobách,

b) obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom,
c) opätovne,
d) na osobe mladšej ako pätnásť rokov,
e) na tehotnej žene,
f) na inom pre rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, politické presvedčenie, vyznanie alebo

preto, že je bez vyznania,
g) na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci,
h) na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinností,
i) ako člen organizovanej skupiny,
j) v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej

obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 01.01.2006 kto bez povolenia
a) vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne
účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent,

b) hromadí strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo alebo výbušniny alebo
c) niektorú z činností uvedených v písmene a) alebo b) sprostredkuje,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku kto bez povolenia vyrobí

alebo zadováži sebe alebo inému strelnú zbraň alebo ju prechováva, potresce sa odňatím slobody až
na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa § 185 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku kto bez povolenia
a) sebe alebo inému zadováži alebo prechováva hromadne účinnú zbraň alebo súčiastky, ktoré sú na

použitie takej zbrane nevyhnutne potrebné, alebo
b) hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovažuje zbrane, strelivo alebo výbušniny,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že samopal, ktorý obžalovaný B. prechovával, podlieha povoľovaciemu

konaniu, pričom obžalovaný nebol držiteľom zbrojného preukazu. Pri zasunutí zásobníka na jedno
natiahnutie záveru uvedenej zbrane je možné v rýchlom slede za sebou pri streľbe dávkou zasiahnuť
viac cieľov podľa kapacity zásobníka. V prípade zasiahnutí životne dôležitých orgánov je možné streľbou
samopalom usmrtiť alebo vážne zraniť väčšie množstvo ľudí, t. j. ide o hromadne účinnú zbraň.
Obžalovaný konal v priamom úmysle.

Konanie popísané v § 219 Trestného zákona je charakterizované usmrtením človeka. Za usmrtenie
človeka je potrebné považovať akékoľvek zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použitéprostriedky. Toto ustanovenie chráni ľudský život. Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmysel (§ 4 písm.
a), b) Trestného zákona).

Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný konajúc v priamom úmysle spolu s ďalšími
dvomi osoba (spolupáchateľstvom), usmrtil poškodeného L., pričom zároveň sa dopustil konania
nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k usmrteniu ďalších troch poškodených,
teda čin spáchal na viacerých osobách.

Podľa názoru súdu tak obžalovaný spáchal trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §
219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, čiastočne dokonaný, čiastočne v štádiu pokusu podľa §
8 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa
§ 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Výrok o treste

Podľa § 29 ods. 1 Trestného zákona výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad
pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa
môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon vo všeobecnej časti (§ 43) alebo v osobitnej
časti dovoľuje. Ak súd uloží takýto trest, môže zároveň rozhodnúť, že doba výkonu disciplinárneho

trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa na účely
podmienečného prepustenia do doby výkonu trestu nezapočítava.

Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica

trestnejsadzbyodňatiaslobodytrestnéhočinuznichnajprísnejšietrestnéhoojednutretinuapriobzvlášť
nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť
rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie
horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste

odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo
odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a
2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia

veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd zaradí páchateľa spravidla do tretej
nápravnovýchovnejskupiny,aksamuukladátrestakoobzvlášťnebezpečnémurecidivistovi(§41)alebo
trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania,
môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že skutok v predmetnej trestnej veci obžalovaný spáchal dňa
20.10.1999, t. j. skôr ako bol vo veci Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/94/00 vyhlásený
odsudzujúci rozsudok (04.06.2003) za skutky spáchaná dňa 12.06.2000, 24.09.1999, 25.06.1999
a 30.10.1997, preto obžalovanému súd ukladal trest súhrnný podľa zásad ukladania úhrnného trestu,

teda podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, teda
ustanovenia § 219 ods. 2 Trestného zákona, keď obžalovanému bolo možné uložiť výnimočný trest.Súd zároveň konštatuje, že obžalovaný sa viacerými konaniami dopustil minimálne dvoch trestných
činov, z čoho vyplýva, že možno u neho konštatovať viacčinný súbeh trestných činov, pričom pri
uplatňovaní asperačnej zásady súd prihliadol na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

13.08.2014, sp. zn. I. ÚS 285/2014, na základe ktorého je potrebné obsah nálezu ÚS 106/2011nutné
interpretovať aj v prospech odsúdených, ktorým bol trest ukladaný s využitím ustanovenia o asperačnej
zásade podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Pokiaľ ide o uložený trest, súd v tejto veci aplikoval zmierňovacie ustanovenie podľa § 40 ods. 1

Trestného zákona, t. j. ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby prihliadnuc na dĺžku trestného konania. Tieto prieťahy trestného konania treba považovať za
pomery páchateľa, ktoré umožňujú aplikovať naposledy označené ustanovenie.

Súd napokon prihliadajúc na stupeň nebezpečnosti spáchaných trestných činov pre spoločnosť, keď
obžalovanému ukladal trest za viacero spáchaných trestných činov mal za to, že trest, ktorý obžalovaný

vykonal vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/94/00 (3 roky nepodmienečne) a čas, ktorý
bol v tejto veci vo väzbe (20.07.2003-08.03.2006), je trestom zákonným a spravodlivým, trestom, ktorý
bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne
aj morálne odsúdi obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko súd obžalovanému ukladal trest za trestný čin uvedený v § 62 Trestného zákona zaradil ho na
výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Výrok o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, je zrejmé, že poškodení B., B., I. a G. (č. l. 2834) si škodu neuplatnili,
ako aj poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá sa zároveň vzdala procesných
práv poškodeného (č. l. 2826).

Nárok na náhradu škody si uplatnila poškodená L., ktorá si však tento nárok neuplatnila riadne, keďže

doklady odôvodňujúce náklady na pohreb nepredložila (škodu ani nevyčíslila, č. l. 226). Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. preukázala len časť uplatnenej škody, preto ju bolo treba so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázať na civilný proces. Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že poškodená spoločnosť si uplatnila tento nárok z dôvodu poskytnutia zdravotnej starostlivosti
poškodenému G. a to za ošetrenie zranení, ktoré vznikli v súvislosti so spáchaním trestnej činnosti

obžalovaným B.. Poškodená spoločnosť si však uplatnila škodu vo výške 2.144.90 Sk (č. l. 172), avšak
bolo preukázané poskytnutie zdravotnej starostlivosti len do výšky 2.044,88 Sk.

Obrana obžalovaného

Pokiaľ obžalovaný namietal dôveryhodnosť poškodeného B., tak súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
Tak ako už bolo vyššie uvedené, pre súd je tento svedok dôveryhodný. Z jeho vývoja výpovede je zrejmé,
že obžalovaného opoznal, i keď nie hneď v aute, ale následne si udalosť, keď obžalovaného opoznal po
vystúpení z auta spojil a tvrdil, že to bol obžalovaný B., ktorý bol v aute. To, že opoznal obžalovaného
napriek tomu, že sa snažil maskovať, nie je nič výnimočné. A aj keď, ako správne tvrdí obhajoba, projektil

vystrelený zo zbrane letí v trajektórii svojej dráhy takou rýchlosťou, že ju voľným okom nie je možné
pozorovať, nič na tom nemení, že menovaný poškodený mohol subjektívne vnímať, že práve osoba
spolujazdca strieľala, pretože následne túto osobu videl so samopalom v ruke strieľajúc na poškodeného
I. a navyše keď plášť strely bol zaistený na podlahe pod sedadlom vodiča vo vozidle zn. Alfa Romeo,
ev. č. E..

Obžalovaný zároveň tvrdil, že strelec mohol strieľať cez strešné okno automobilu. S týmto tvrdením
sa rovnako súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť vôbec nevyplýva, naopak
z neho vyplýva, že prenasledujúce auto malo okná stiahnuté a keď N. O. konštatoval, že strelec strieľal
z vyvýšenej polohy ako bola poloha v čase streľby poškodeného L. tak treba dodať, že nielen táto

skutočnosť z vykonaného dokazovania vyplýva, ale aj tá skutočnosť, že strelec sa mal nachádzať
v blízkej vzdialenosti od tela poškodeného L., čo je v súlade s vykonaným dokazovaním, keď obžalovaný
sa nachádzal v blízkosti tela menovaného poškodeného po vystúpení z auta. Je pravdou, že svedkyňa
B. opísala osobu ako osobu štíhlejšej postavy a vysokú asi 180 cm, čo vzhľadom na vzdialenosť a tmavéoblečenie obžalovaného, môže byť pochopiteľné. Z jej výpovede zreteľne vyplýva, že strelec mieril na
niečo a počula dve rany. Súd túto osobu stotožnil ako osobu obžalovaného, ktorú videl napokon aj
poškodený B., pre súd dôveryhodný svedok a poškodený G., ktorý počul streľbu pri aute a myslel si,

že niektorého z ich posádky zastrelili.

Pravdivosť výpovede poškodených bola potvrdená previerkou výpovede na mieste, ktorej výsledkom
bolo, že za podmienok, že osoby sa navzájom poznajú, je možné opoznať z idúceho vozidla osoby
sediace v zaparkovanom vozidle. Pokiaľ obhajoba namietala nezákonnosť tohto dôkazu, nakoľko bol

vykonaný v rozpore s Trestným poriadkom, tak súd rovnako tento názor obhajoby nezdieľa.

Podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenie, previerka
výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka veci a listiny dôležité pre

trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13)
a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti (§ 12 ods. 14).

Súd tento úkon vyhodnotil ako vyšetrovací pokus. Ide o kriminalistickú metódu, ktorá nebol upravená
zákonom č. 141/1961 Zb., pri ktorej sa v pôvodných alebo zmenených podmienkach skúmajú rozličné

varianty priebehu skutkového stavu s cieľom, či sa konkrétna udalosť mohla stať za okolností, o ktorých
vypovedá (i) svedok, napríklad, či svedok mohol z určitej vzdialenosti vidieť priebeh deja a pod. O tomto
úkone boli obhajcovia obžalovaných upovedomení, pričom sa tohto úkonu nezúčastnili. Rovnako sa ho
nezúčastnili svedkovia, nakoľko orgány činné v trestnom konaní to nepovažovali za potrebné, čo podľa
názoru súdu nezakladá nezákonnosť tohto dôkazu. Na vyšetrovacom pokuse sa okrem konajúceho

vyšetrovateľa zúčastnili aj iné osoby, pričom záver neurobil výlučne vyšetrovateľ, preto súd na závery
tohto úkonu v plnom rozsahu prihliadal.

Je potrebné uviesť, že pri realizácii vyšetrovacieho pokusu nie je potrebné detailne dodržať všetky
podmienky za ktorých prebiehal dej, preto ak obhajoba namieta použitie iného osobného motorového

vozidla, tak táto námietka nie je na mieste. V rámci hodnotenia vyšetrovacieho pokusu sa vždy musí
vyhodnotiť skutočnosť, že podmienky nikdy nebudú rovnaké. Preto ak sa vyšetrovací pokus realizoval
v čase po 22 hod. v mesiaci jún, pričom skutok sa mal stať okolo 21 hod. v mesiaci október, nie je možné
tomuto postupu vytknúť nič, pretože podstatou zostáva, že bola tma, vyšetrovací pokus sa odohral
presne v mieste, kde obžalovaný s ďalšími osobami čakali na E. G. a spol. na štátnej ceste II. triedy č.

561 v blízkosti km 21 pred vjazdom do obce Trstice v smere od Galanty.

K opoznaniu spolujazdca treba tiež uviesť, že bolo zistené, že spolujazdec na prednom sedadle nebol
s určitosťou opoznaný, to však neznamená, že nie je opoznateľný vôbec. Ani námietky obhajoby vo
vzťahu k poškodenému B. v tomto smere neobstoja, pretože tento poškodený opoznal obžalovaného

pri vystúpení z vozidla.

Obhajoba ďalej namietala nezákonnosť rekognície osoby podľa hlasu, na základe ktorej bol obžalovaný
stotožnený ako osoba, ktorá kričala slová „Hová futtok buzerantok“. Orgány činné v trestnom konaní
vykonali rekogníciu (opoznávanie) podľa hlasu, ktorá odstránila pochybnosti o tom, či to bol hlas

obžalovaného alebo nie. Je pravdou, že v tom čase mal obžalovaný pozíciu svedka, ale zo zápisnice
vyplýva, že ho k tomuto úkonu nikto nenútil a mal právo odmietnuť sa tohto úkonu zúčastniť, pričom
tak neurobil. Podstatu úkonu pochopil, keď mu bola daná možnosť vybrať si číslo a poradie, v ktorom
potrebné slová zakričí. Na tomto úkone bol poznávajúcou osobou poškodený H. I., ktorý opísal
najprv priebeh deja, t. j. obžalovaný mal vedomosť, čo bude predmetom úkonu a dobrovoľne sa ho

zúčastnil. Navyše nemal k priebehu tohto úkonu žiadne výhrady. Poškodený pred týmto úkonom viackrát
vypovedal, kde bol riadne poučený a preto podľa názoru súdu nebolo ho potrebné opäť poučiť, keď len
zopakoval časť svojej predošlej výpovede.

K ďalším námietkam obžalovaného treba uviesť, že v trestnom konaní má konkrétna osoba vo vzťahu

k jeho predmetu (skutku) vždy určitú procesnú pozíciu, ktorá je jedinečná a nespočíva v tom, že by
sa procesná pozícia osoby v priebehu konania nemohla meniť (napr. najskôr osoba vypovedá ako
svedok, no neskôr sa stane obvineným, ale v tom, že ak k takejto situácii dôjde, tak následne nie je
možné, aby dochádzalo pri vykonávaní dokazovania ku „križovaniu“ týchto rôznych pozícii, napríkladsa nemožno procesne účinným spôsobom domáhať odstraňovania rozporov vo výpovedi určitej osoby
prečítaním jej skoršej výpovede resp. jej časti, učinenej v inej procesnej pozícii. Tento záver sa však
netýka prejednávanej trestnej veci.

Na záver ešte súd dodáva, že nie je pravdou, žeby poškodení na hlavnom pojednávaní neuviedli nič
podstatné. Opísali skutočnosti, ktoré si pamätali a prihliadnuc na uplynutie času 23 rokov nie je nič
výnimočné, že tieto osoby si nepamätali, resp. ani nechceli pamätať a snažili sa vytesniť streľbu zo
samopalu na auto, v ktorom sa nachádzali. Po prečítaní výpovedí z prípravného konania jednoznačne

uviedli, že hovorili pravdu a ich výpovede z prípravného konania sú pravdivé. Obžalovaný ako i obhajca
malimožnosťklásťpoškodenýmotázky,ktorí neodmietlivypovedať,vyjadriťsakvýpovediamanamietať
i výpovede z prípravného konania, resp. výpovede z ostatného hlavného pojednávania, ktoré boli
prečítané pri odstraňovaní rozporov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.