Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/226/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202712
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1618202712.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C., zastúpený Vis Legis, s.r.o., sídlom Bratislava, Panenská 7, proti žalovanej: D.
B., bytom E., F. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Andrej Pataky, advokát, sídlom Kežmarok, Hlavné námestie
2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k veciam patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nasledovne:
1. Súd p r i k a z u j e žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva zostatok na bežnom účte vedenom
SLSP, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol ku dňu zániku BSM vo výške 130,52€

2. Súd p r i k a z u j e žalovanej do jej výlučného vlastníctva zostatok na účte IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedenom v C. C., G., ktorý bol ku dňu zániku BSM vo výške 60603,44€

3. Žalovanej sa ukladá povinnosť uhradiť celý záväzok vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.01.2015 s veriteľom C. C., G. s nesplateným zostatkom ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 121333,48 €.

4. Súd do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje finančné prostriedky vo výške 39300€ a vo výške
1800€.

5. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť v okrese Malacky v obci F., katastrálne
územie F. evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX, parcela reg. C s parcelným číslom XXXX/XX o výmere
420 m2, druh pozemku ostatná plocha a rozostavanú a neskolaudovanú stavbu na predmetnom
pozemku nezapísanú na predmetnom liste vlastníctva, povolenú rozhodnutím stavebného úradu obce

Láb, sp. zn. H./XXX/XXXX/XXX/D. zo dňa 12.07.2017 ako stavbu rodinného domu s dvomi bytovými
jednotkami.

6. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 7619,72€ a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 28.09.2018 žalobu, ktorou sa domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Podľa žaloby k zániku BSM strán sporu došlo dňa
22.03.2018právoplatnosťourozsudkuOkresnéhosúduMalackyč.k.XXXXXX/XXXXzodňa16.03.2018
o zrušení ich BSM za trvania manželstva a až dňa 26.06.2018 bolo ich manželstvo aj právoplatnerozvedené /č.k. X H. XXX/XXXX/. Medzi aktíva zaniknutého BSM zaradil nehnuteľnosti v okrese Malacky
v obci Láb evidované na liste vlastníctva č. 3281, parcela reg. C s parcelným číslom XXXX/XX o výmere
420 m2, druh pozemku ostatné plochy, ktorú nadobudli za sumu 33.000€ kúpnou zmluvou zo dňa

07.06.2016 a ďalej rozostavanú a neskolaudovanú stavbu na predmetnom pozemku nezapísanú na
liste vlastníctva, povolenú rozhodnutím stavebného úradu obce F., sp. zn. H./XXX/XXXX/XXX/D. zo
dňa 12.07.2017 ako stavbu rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami. Tvrdil, že do predmetnej
nehnuteľnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti investoval sumu 21400€ a hodnotu tejto celej
nehnuteľnosti vrátane rozostavanej stavby stanovil na 55.000€, pričom ju žiadal prikázať do svojho

vlastníctva. K aktívam v žalobe pôvodne zaradil aj nešpecifikované hnuteľné veci, ktoré užíva žalovaná
nachádzajúce sa na adrese G. X, C. a žiadal ich prikázať žalovanej. Žiadal vysporiadať taktiež finančné
prostriedky na osobných bankových účtoch strán sporu a to navrhovateľov účet č. IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vo výške 130,52 € a účet žalovanej IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
v neznámej výške.

2.Vžalobežalobcapoukázalnato,žejehoúčetskoncovýmčíslom7048bolpodnikateľskýmanamietal,
že dňa 06.10.2017 žalovaná násilným konaním vykonala z jeho účtu dve transakcie celkovo v sume
164999€ (1x 65.000€ + 99000€), pričom vo veci žalobca podal aj trestné oznámenie. Tvrdil, že žalovaná
finančnú sumu nepoužila na zariadenie bežného chodu domácnosti a zostali výlučne v jej dispozičnej
sfére, čím sa na úkor žalobcu obohatila. Medzi pasíva zaniknutého BSM zaradil dlžný zostatok zo zmluvy

o poskytnutí úveru s veriteľom C. C., G. zo dňa 27.01.2015 č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bola
žalobcovi a žalovanej poskytnutá suma 100.000€ a finančné prostriedky mali byť podľa ich dohody
použité na financovanie stavebnej podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom ku dňu zániku BSM mala
zostatková suma úveru byť vo výške 92.674,77€. Z tohto dôvodu žiadal, aby celý úver prevzala na
splácanie žalovaná. Podľa žalobcu by jej po vyplatení úveru zostala suma 72.000€ (164.999,99 € -

92.674,77€).

3. Žalovaná sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadrila k žalobe (na č.l.71 spisu) Za nespornú
masu BSM označila nehnuteľnosti uvádzané v žalobe ako aj ich hodnotu vo výške 55.000€. Namietala
investíciu žalobcu do nehnuteľnosti v sume 21.400€, keďže stavbu realizovali ako súkromné osoby

s poukazom na vydané stavebné povolenie a prostriedky na stavbu boli z dvoch zdrojov a to pôžičky
jej rodičov a z úveru č. XXXXXXXXXX. Hnuteľné veci vylúčila z masy BSM, keďže ich zakúpila pred
uzatvorením manželstva. Poprela, že by účet žalobcu bol iba jeho podnikateľským, keď z výpisov je
zrejmé, že predovšetkým ho užíval na iné účely. Tvrdila, že namietané dva prevody z účtu žalobcu boli
vykonané bez jej nátlaku a po vzájomnej dohode. Nesúhlasila s tým, že spoločný úver mal byť použitý na

podnikateľskú činnosť žalobcu a, že by existovala dohoda o použití peňazí na jeho účte, keďže nemal ani
živnostenské oprávnenie na stavebnú činnosť. Žalovaná argumentovala tým, že jej rodičia im poskytli
postupne od decembra 2014 pôžičku v celkovej výške 80.000 € a túto sumu im vrátila z prevedených
peňazí z účtu žalobcu ešte počas trvania BSM. V rámci BSM žiadala zohľadniť, že zaplatila budúcim
kupujúcim dňa 23.06.2018 sumu 10000€ z titulu vrátenia zálohy a zmluvnú pokutu 10000€, keďže

so žalobcom porušili povinnosť dokončiť stavebné práce do štádia holodomu do 31.05.2018. Žiadala
vysporiadať svoj účet s koncovkou XXXX (nie s koncovkou 2010), na ktorom bol ku dňu 22.03.2018
zostatokvovýške60.603,44€.Čosatýkaspoločnéhoúveružiadaladozostatkuúveruzapočítaťaj úroky
a započítať jej úhrady od právoplatnosti rozsudku o rozvode, keďže od rozvodu sama uhrádza splátky.
So žalobcom sa zhodla, aby splácanie úveru prevzala sama. Avšak spor nastal v prípade spoločnej

nehnuteľnosti, ktorú do svojho vlastníctva chceli prikázať žalobca aj žalovaná.

4. Žalobca využil právo repliky (na č.l. 134). Namietal, že nikdy nedal súhlas na zaslanie peňazí rodičom
žalovanej a poprel existenciu samotnej pôžičky. Tvrdil, že práve žalobca a žalovaná poskytli rodičom
žalovanej pôžičku dňa 07.06.2015 vo výške 85.000€, keď na účet prišla suma od banky zo spoločného

úveru so žalovanou. Poukázal na pohyby na svojom účte, ktorých účelom boli nákupy v stavebninách.
Namietol zohľadnenie úhrad v sume 20.000€ titulom zmluvnej pokuty a zálohy, keďže za ich vznik
zodpovedážalovaná.Tým,žepreviedlasumu164.999€zjehoúčtu,užnemalprostriedkynadokončenie
stavby.Žalovanásvojímkonanímspôsobila,žehodnotaBSMsaznížilaosumu20.000€ataktiežovýšku
kúpnej ceny 120.000€, ktorú by obdržali, keby došlo k splneniu povinnosti zo zmluvy a uzatvorenia

kúpnej zmluvy. Nesúhlasil s vysporiadaním tak, ako to žiadala žalovaná.

5. Žalovaná využila právo dupliky (č.l. 157 spisu). Vysvetlila, že sama žalovaná vlastnila byt, v ktorom
bývala so žalobcom a tento založila v prospech zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca prišiel domanželstva bez peňazí a ani žalovaná nemala prostriedky. V decembri 2014 kúpili spolu pozemok od
spoločnosti I. v C. na ulici F. za kúpnu cenu 49.300€ a na túto kúpu použili prostriedky od jej rodičov,
keďže im jej rodičia poskytli pôžičku 50.000€ na tento účel. Až následne získali finančné prostriedky

z úveru, ale voči rodičom žalovanej mali stále dlh 50.000€. Preto podľa nej pôžička jej rodičom mohla
byť iba vo výške 35.000€ (85.000€ - 50000€). Z úveru im zostalo 15.000€ (85000€ zo 100000€ poskytli
rodičom), pričom podpísali dňa 09.01.2015 zmluvu o dielo s cenou diela 96.000€. Žalovaná tvrdila, že
nemali financie, ale mali pohľadávku voči jej rodičom, ktorí následne v mesiacoch január až jún 2016
im vracali priebežne peniaze, resp. im aj poskytli pôžičku až do výšky 47000€ tým, že uhrádzali platby

dodávateľovi stavby rodinného domu na ulici F.. Teda žalovaná odpočítala 47000 – nevrátenú pôžičku
jej rodičom a dospela k 12000€ ktoré mali byť pôžičkou od jej rodičov a dňa 24.05.2016 bola pôžička
zo strany jej rodičov navýšená bezhotovostne na účet žalobcu sumou až 75.700€. Teda celkovo mala
byť pôžička od jej rodičov za celé obdobie podľa jej započítaní vo výške 87.700€. Tieto prostriedky
potrebovali na dostavbu domu na F. ulici a pre potreby úhrady inžinierskych sietí, ktoré žalovaná uhradila
vkladom 21.607,90€. Ešte predtým kúpili ďalší pozemok za cenu 33.600€. Ďalej ešte tvrdila, že dňa

11.05.2017 vykonala úhradu v sume 7000€, ktorou časť peňazí rodičom vrátila.

6. Zástupca žalobcu doručil súdu ešte po otvorení pojednávania písomné podanie zo dňa 12.05.2020
označené ako zhrňujúce vyjadrenie (na č.l. 271 spisu). Čo sa týka spoločného úveru predovšetkým
poukázal na jeho zostatok ku dňu zániku BSM vo výške 92717,81€, pričom namietal, že žalovaná

následne od 06.10.2017, kedy previedla finančné prostriedky na svoj účet, že by hradila splátky zo
svojich výlučných prostriedkov. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalovaná mala na svojom účte
koncentrované všetky spoločné prostriedky. Taktiež opätovne namietol, že nesúhlasil s prevodom sumy
80000€ na účet matky žalovanej za účelom uhradenia údajnej pôžičky od rodičov žalovanej. Namietol,
že žalovaná nepreukázala ani zvyšok použitia peňažných prostriedkov na jej účte po odpočítaní od

sumy 1649999€ ( prevedenej z účtu žalobcu) zostatku na účte žalovanej ku dňu zániku BSM 60603,44€
a tvrdeného prevodu 80000€, t.j. sumy 24395,56€. Žiadal, aby žalovaná preukázala použitie tejto sumy
spoukazomnajudikatúru,podľaktorejvprípadenepreukázaniapoužitiapredmetnejsumynaúčetpodľa
§ 144 a nasl. OZ na bežnú spotrebu a náklady s udržiavaním spoločného majetku, by mali byť tieto
prostriedky zahrnuté do masy BSM. Taktiež žalobca poukázal na to, že rozostavaná stavba, ktorá je

predmetom sporu bola vystavená poveternostným vplyvom počasia bez akejkoľvek ochrany a zrejem
bude nutné túto stavbu zbúrať a postaviť na novo. Uviedol, že žalobca v dôsledku správania žalovanej
nemá žiadnu možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie a je odkázaný bývať po blízkych. Žalovaná má
pritom vlastné bývanie a dokončuje si ďalšiu stavbu. Poukázal na kritérium účelného využitia veci.
Opätovnenamietoljednak,žebyposkytližalovanejrodičompočastrvaniaBSMpôžičkuvovýške80000€

a poukázal na postupný vývoj tvrdení žalovanej. Tvrdil, že všetky finančné prostriedky poskytnuté
rodičom žalovanej boli následne splatené. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná poskytla po
zrušení spoločnej domácnosti so žalobcom tieto finančné prostriedky tretím osobám – svojím rodičom
bez jeho súhlasu, čím presiahla rámec vybavovania bežných vecí a namietol relatívnu neplatnosť tohto
úkonuspoukazomna§40aOZ.Žiadal,abybolamaseBSMopredmetnúsumu164999€.Taktiežpoprel,

že by rodičia žalovanej vykonávali úhrady firme B., C. a predložil súdu faktúry od predmetnej spoločnosti
spolu s príjmovými dokladmi, ktoré získal z predmetnej spoločnosti. Uviedol, že preukazuje svoje
tvrdenia o úhradách priamo žalobcom v hotovosti vo výške 5000€. Uviedol, že žalovaná nikdy nemala
záujem o stavbu a zaujímal ju iba prípadný zisk z predaja nehnuteľnosti. Poukázal na dôkazné bremeno
na strane žalovanej. Čo sa týka zmluvnej pokuty strany boli stratové vo výške 15000€ a nie 20000€.

Poukázal na prepadnutie zálohy 5000€ a zmluvnú pokutu 10000€. Zmluvná pokuta bola uhradená zo
spoločných prostriedkov, pričom žalovaná si mohla uplatniť iba polovicu z 10000€, pričom neuniesla
dôkazné bremeno. Podľa žalobcu sama žalovaná zapríčinila nesplnenie podmienok zo zmluvy. Žiadal
prikázať zostatok na bankovom účte vo výške 164999€ žalovanej.

7. Zástupca žalovanej ako reakciu na predmetné podanie doručil súdu podanie – vyjadrenie zo dňa
16.11.2020 (na č.l. 291 spisu). Poukázal na skutočnosť, že podrobne rozpísali ako jej rodičia poskytovali
finančné prostriedky v priebehu výstavby spoločných nehnuteľností, pričom samotný žalobca potvrdil
prijatie sumy 50000€. Žalobca sám neuviedol z akých prostriedkov staval v priebehu času jednotlivé
nehnuteľnosti, pričom podľa žalovanej nemal ani potuchu o ich financovaní. Podľa zástupcu žalovanej

predloženie kópií príjmových dokladov, nie je potvrdením o pravdivosti žalobcových slov, že tieto úhrady
robil on. Pokiaľ bola zmluva vystavená na jeho meno aj účtovný doklad musel byť vystavený na
jeho meno. Žiadny dôkaz potvrdzujúci výbery z účtu žalobca nepredložil. Ďalej sa vyjadril k použitiu
namietaného rozdielu na účte žalovanej vo výške 24000€, pričom tvrdil, že tieto prostriedky použil nabežný chod domácnosti a maloleté deti. Z uvedeného účtu uhradila na spoločný úver sumu 2212,46€,
na stravu drogériu sumu 2669,51€, deti, školu sumu 1969€, na oblečťenie sumu 1297,44€, lekára sumu
465,98€, výdavky na deti 858,32€, domácnosť 970,76€ a dovolenku s deťmi 635€. Ďalej z uvedených

prostriedkov použila sumu 1465,50€ na právne zastúpenie a úhradu súdnych poplatkov a vykonala
prevod sumy 3 x 600€ pre svoju mamu. Ďalej vykonala výbery z bankomatu v celkovej výške 8650€
aby mala hotovosť pre rodinu a úpravy domácnosti( zakúpenie kotla, postele, maľovanie, tapetovanie
bytu). Taktiež uviedla, že uhradila sumu 10000€ za zmluvnú pokutu a sumu 10000€ ako vrátenie zálohy
zo zmluvy o budúcej zmluve.

8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré boli zástupcovia strán sporu riadne predvolaní a ktoré
prebehlo za ich účasti. Pojednávanie sa uskutočnilo v dňoch 10.01.2020 (zápisnica na č.l. 173
spisu – otvorenie pojednávania a výsluch žalobcu), dňa 28.02.2020 (zápisnica na č.l. 237
spisu – výsluch žalovanej svedkov), dňa 11.06.2021 ( na č.l. 313b skutkové prednesy), dňa 14.09.2022
( zápisnica na č.l. 361 spisu), dňa 03.05.2023 ( na č.l. 399), dňa 29.09.2023 (zápisnica na č.l. 463)

a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

9.Súdvykonaldokazovanie:výsluchomstránsporu,svedkov–rodičovžalovanejJ.B.,D.B.aoboznámil
sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.

10. Z výsluchu žalobcu (č.l.174 spisu) vyplynulo, že aj po odchode zo spoločnej domácnosti chcel
pokračovať vo výstavbe dvojdomu na spoločnom pozemku. Po dostavaní a rozvode so žalovanou
mal plán, aby časť stavby predali a v jednej by býval on. Žalobca počas výsluchu potvrdil, že im
rodičia žalovanej poskytli pôžičku vo výške 50.000€. Výslovne uviedol, že pôžička bola 50000€ na
kúpu pozemku v F. a mala byť poskytnutá v roku 2016. Stavbu na zakúpenom pozemku na ul. F. v C.

zrealizovali a predali ju aj s pozemkom. Tvrdil, že pôžička 50000€ je už splatená a to z kúpnej ceny
ktorú získali z predaja domu v F. a bola splatená asi v mesiaci január 2016. Výstavbu domu na pozemku
v ul. F. hradili z úveru, ktorý je uvedený v žalobe ako pasívum BSM. Uhradili na výstavbu domu v F.
96.000€. Úver vo výške 100000€ bol na výstavbu a pôžičku vrátili z predaja dvojdomu. Suma 96000€
nezahŕňala inžinierske siete, tie boli uhradené zvlášť. Pozemok stál celkovo 74.000€, keďže najskôr

sa uhrádzala určitá časť a potom sa doplácalo. Výstavba samotného domu stála 96.000€. Na otázku
ohľadne prijatej úhrady vo výške 75.700 € od rodičov žalovanej, odpovedal, že išlo o vrátenie pôžičky
poskytnutej rodičom žalovanej. Doplnil, že sa domnieva, že išlo o vrátenie pôžičky, čo by to iné bolo.
Vypovedal, že rodičom žalovanej požičali 85.000€, keďže potrebovali peniaze na stavbu domu. Bolo
to pár mesiacov na to, ako si vzali úver. Posielali ich prevodom z jeho účtu na účet rodičov žalovanej.

Ohľadne výstavby dvoj domu v F. ešte vypovedal, že robili sa výbery z účtu pri úhradách výstavby,
stavebníkovi dával peniaze na ruku. Ohľadne prevodu finančnej čiastky vo výške 164999€ z jeho účtu
uviedol, že ho zamkli v dome, žalovaná aj jej rodičia a nútili ho, aby im dal kód od internetbankingu.
Potom previedli cez internetbanking peniaze na účet žalovanej. Žalovaná mala dispozičné oprávnenie
s jeho účtom, len zmenil heslo. Potom ako jej dal heslo vyťukala kód do internetbankingu a previedla

peniaze.

11. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že po vstupe do manželstva nemali peniaze, žalovaný bol
nezamestnaný a potom až v rokoch 2012, 2013 sa zamestnal s príjmom 800€. Chceli si postaviť dom
a vymysleli plán, že s pomocou jej rodičov najskôr postavia dvojdom za účelom jeho predaja a až

následne za zarobené peniaze postavia dom aj pre seba. Preto v roku 2014 kúpili pozemok na ulici F.
za požičané peniaze od jej rodičov vo výške 50.000€. Potom im bol poskytnutý bankový úver z ktorého
požičali jej rodičom 85.000€. Sumu 50.000€ započítali na pôžičku za pozemok a teda iba rozdiel 35
000€ bola pôžička jej rodičom, keďže súčasne aj jej rodičia stavali dvojdom. Žalobcovi ostala na účte
iba suma 15.000€, preto sa s rodičmi dohodla, že im budú financovať stavbu. Od januára do mája 2016

im hradili faktúry v celkovej výške 47.000€. Potom im ešte rodičia požičali 75.000€ na dostavbu a kúpu
ďalšieho pozemku v F. za 33600€. Keď dostavali dvojdom v F., kde doplatila za inžinierske siete 21.500€.
Následne 7000€ rodičom vrátili dlh, pričom to nebola úhrada dovolenky, ale malo sa to zaokrúhliť na 80
000€. V tom čase sa už rozvádzali a rodičia trvali na tom, aby im vrátila peniaze. Dom na ul. F. predali za
cca 190 000€ a z tých peňazí rodičom dala 80 000€. V rámci BSM hradila ešte pokutu, 5 000 € za zálohu

za byt. Podľa žalovanej im rodičia poskytli pôžičky v sume 50.000€ na pozemok, vo výške 47 000€ na
úhradu faktúr a sumu 75700€ prevodom na účet a oni rodičom poskytli pôžičku 35.000€ a sumu 87 000€
im vrátili v roku 2017. Uviedla, že vrátila pôžičku rodičom a nie banke, keďže to bolo jedno a zdalo
sa jej to vhodnejšie. K dôvodom prečo by chcela prikázať spoločné nehnuteľnosti sebe do vlastníctvauviedla, že pretože spláca úver a nemá žiadny majetok za ktorý spláca úver a je zabezpečený jej byt
a pozemok mimo BSM. Žalovaná peniaze z účtu, ktorý uvádzal žalobca v žalobe ako jej účet previedla
počas trvania BSM na jej osobný účet a tento žiada vyporiadať v rámci BSM ( účet s koncovým číslom

XXXX). Ten účet uvedený v žalobe bol jej podnikateľský účet a prostriedky z neho vybrala, ešte v čase
trvania BSM a previedla na tento osobný účet.

12. Svedok J. B., narodený XX.XX.XXXX, ktorý je otcom žalovanej predovšetkým vypovedal, že im
požičali peniaze asi 80 000€, ktoré im dcéra na základe ich požiadavky vrátila. Jeho manželka má

na starosti ich financie, je ekonómka a on sa do tých peňazí moc nevyzná. Pôžičku poskytli na kúpu
pozemku na ul. F. v C. v roku 2014. Na stavbe domu v obci F. vypomáhal tak, že vybavoval stavebníkov,
kontroloval robotníkov, vyplácal robotníkov. Zaoberá sa tým a má aj stavebnú firmu, robím stavebné
práce. Dom v F. stavala firma B. C., fakticky to on staval, hrubú stavbu. Na otázku, či vie uviesť ako
boli financované práce na stavbe domu na ulici F. C., odpovedal, že niečo vie, vyrovnávala to jeho
manželka, tá môže povedať viac. Stretli sa so stavebníkmi a uhrádzali im faktúry. Na otázku, či by vedel

povedať, či im bola poskytnutá nejaká pôžička zo strany žalobcu a žalovanej, odpovedal, že si medzi
sebou požičiavali a tak si pomáhali. Ale či to bola pôžička ťažko definovať. Požičali im na kúpu pozemku
a potom priebežne vyplácali robotníkov. Nemali vtedy ani úver a ani peniaze. Na otázku, kedy došlo k
vráteniu tvrdenej pôžičky 87 000€ a čo tomu predchádzalo, odpovedal, že presne to nevie dátumovo,
iba že to bolo po ich rozvode. Peniaze poslala dcéra na ich účet naspäť. Žalovaná mala peniaze na

vrátenie pôžičky zo spoločného úveru, a z peňazí z predaja domu v F. C.. Na pozemku v F., ktorý je
predmetom BSM je iba hrubá stavba, na ktorej im aj on vypomáhal a keď sa rozvádzali prestalo sa
tam pracovať. Pri požičiavaní nespisovali zmluvu, nebolo to zvykom v ich rodine. Poznamenal, že ako
žalobca do ich rodiny prišiel, tak by mal aj odísť. Na otázku, aby objasnil dohodu ohľadom úhrady faktúr
pri stavbe, uviedol, že vie, že nejaké faktúry platili, manželka o tom vie viacej. Financie robila manželka

u nich v rodine. Nejako sa v rodine o tých úhradách nedohadovali, čo sa povie v rodine to platí. Majú
aj penzión, reštauráciu, nevie nič povedať k nejakej dohode medzi nimi ohľadne úhrad na stavbe F..
Povedali si teraz Vám požičiame na pozemok, vrátite nám kedy peniaze budete mať. Keď sa ich rodina
začala rúcať, chceli peniaze naspäť, aby nešli hore komínom. Na otázku aká bola výška pôžičky, svedok
uviedol, že približne 80.000€, nepočíta také veci, že za nich platili elektriku, keď bývali. Na otázku v čom

malo spočívať tých 80 000 €, svedok odpovedal, že bolo to na nákup pozemku v F. C. a financovanie
stavby.

13. Svedkyňa D. B., ktorá je matkou žalovanej predovšetkým vypovedala, že žalobca zapiera, že im
požičali peniaze na stavbu v F.. Potvrdila, že im požičali peniaze na stavbu v F.. V roku 2014 im bol

poskytnutý úver, pričom aj oni tiež stavali jeden dom predtým. Z ich úveru im poskytli sumu 85 000€.
V mesiaci december už mali dom predaný, takže ten pozemok zaplatili. Pozemok v F. stál 50.000 €
a potom na jar než dcéra vybavila stavebné povolenia, v júni začali stavať. Jej manžel našiel firmu,
ktorá im to mala stavať. Faktúry preplácali tomu dodávateľovi, išlo zhruba o sumu do 50.000€, presne
neviem aká to bola suma zhruba 48.000€. To financovali oni. Následne sme im požičiavali peniaze, tým

platením faktúr. Potom im na konci roku 2016 previedli na účet 75.700€. Tržba za ten predaj domu
v F. prišla na účet žalobcu. V mesiaci september mali začať stavať a vtedy odišiel žalobca zo spoločnej
domácnosti. Tak hovorila dcére, že tiež sú založený, bála sa, že prídu o polyfunkčnú budovu. Na otázku,
koľko požičali stranám sporu odpovedala, že asi 80.000 €, pričom im prostriedky boli vrátené v októbri
2017, keď sa žalobca odsťahoval od jej dcéry. Videla, že je zle a chcela vrátiť peniaze. Na otázku, aby

špecifikovala pôžičky, odpovedala, že prvá bola 50.000€ platba za pozemok v F., potom 48 000 € platby
za faktúry a potom im ešte previedli 75 700 €, aby si kúpili pozemok v F.. Potvrdila, že strany sporu im
poskytli pôžičku 85 000 €, ktorú im vrátili. Na otázku, aká bola dohoda v rodine ohľadom platenia tých
faktúr, svedkyňa odpovedala, že sa dohodli tak, že budú platiť tie faktúry, platby išli od nich. Na otázku
s kým ste sa o tom dohadovali, svedkyňa odpovedala, že s obidvomi. Bola to taká dohoda medzi nimi,

že najskôr oni im pomohli, potom zase sa pomôže im. Na otázku ohľadne úhrady 75 700 €, svedkyňa
odpovedala, že to im dali, pretože to potrebovali na pozemok v F. a stavbu v F.. Dohoda bola taká, že
im dajú peniaze, a že keď dostavia nehnuteľnosť v F., tak im peniaze vrátia z predaja tej nehnuteľnosti.

14. Strany preukázali, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov D. B., narodenej XX.XX.XXXX a A.

B., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa 11.06.2011 v C., ktoré
je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č.
X bolo právoplatne zrušené za trvania manželstva z dôvodu podnikateľskej činnosti žalobcu dňom
22.03.2018. / viď zápisnicu z pojednávania č.k. XXX XXX/XXXX vedeného na Okresnom súdeMalacky pod č.k. XXX XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018 (č.l.14 spisu) a doložku právoplatnosti Okresného
súdu Malacky k rozsudku č.k. XXX XXX/XXXX (č.l.17 spisu)/

15. Následne Okresný súd Malacky po zrušení BSM rozsudkom č.k. X H. XXX/XXXX – XX zo
dňa 26.06.2018 (č.l. 19 spisu) manželstvo medzi žalobcom a žalovanou, ktoré vzniklo uzatvorením
manželstva dňa 11.06.2011 v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloleté deti B., I. narodený XX.XX.XXXX a
I. narodený XX.XX.XXXX boli zverené na základe rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F., okres I. mal súd preukázané, že
žalobca a žalovaná sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci s podielom
1/1 nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 420m2, druh pozemku ostatná plocha, titul
nadobudnutia kúpna zmluva K./XX, právoplatná 27.06.2016, teda nehnuteľnosť nadobudli počas trvania
BSM.

17. Súd sa oboznámil taktiež so samotnou kúpnou zmluvou, ktorou nadobudli strany sporu spoločnú
nehnuteľnosť, pričom z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016 predávajúceho L. M. a kupujúcich žalobkyne
a žalovaného (č.l. 26 spisu) súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F. parcela č. XXXX/XX o výmere 420m2 za kúpnu cenu

33600€. Podľa čl. 3.1 zmluvy predmetom zmluvy je záväzok predávajúceho previesť predmet prevodu
do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich a záväzok kupujúcich zaplatiť predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu.

18. Strany predložili súdu taktiež stavebné povolenie, ktoré im obom bolo vydané na stavbu domu

s dvomi bytovými jednotkami na spoločnom pozemku v obci F. parcela č. XXXX/XX. / viď rozhodnutie
obce F. N. H./XXX/XXXX/XXX/D. zo dňa 12.07.2017 (č.l. 22 spisu)

19. Z fotografií rozostavanej stavby na parcele XXXX/XX (č.l. 191- 196 spisu), súd zistil, že stavba na
pozemku patriaceho do BSM manželov je v štádiu rozostavanosti, kde z hľadiska prvkov dlhodobej

životnosti je ukončený betónový základ na ktorom sú postavené zvislé obvodové múry prízemného
podlažia. Na obvodových múroch absentuje konštrukcia strechy, stavba je otvorená poveternostným
vplyvom a na fotografiách zatečená. Z rozostavanej stavby nie je zrejmé, ako stavba by mala po
dokončení vyzerať, či by malo ísť o jednopodlažnú, prípadne viacpodlažnú budovu.

20. Zostatok na účte žalobcu názov účtu A. B., číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: osobný
účet C. C., G. ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 22.03.2018 vo výške 130,52€ mal súd preukázaný z výpisu
z predmetného účtu za obdobie 01.01.2018–31.03.2018 (č.l. 30–35 spisu) ( č.l. 33 spisu).

21. Zostatok na účte žalovanej názov účtu D. B., č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu zániku BSM, t.j.

ku dňu 22.03.2018 vo výške 60603,44€ mal súd preukázané z výpisu z predmetného účtu za obdobie
od 01.03.2018 do 31.03.2018 (č.l. 86 spisu). V predmetnom mesiaci marec boli z účtu vykonané iba
bežné platby nízkej hodnoty.

22. Na pojednávaní dňa 14.09.2022 (č.l. 361 spisu) strany zhodne uviedli, že žiadajú vyposporiadať

predmetné dva účty a nie účet uvedený v žalobe IBAN:C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého
žalovaná previedla všetky finančné prostriedky na účet uvedený v bode 18 tohto rozsudku. K tomuto
účtu žalovanej uvedeného v žalobe ani strany netrvali na žiadnom dokazovaní a nepredložili súd žiadne
relevantné doklady.

23. Žalobca v priebehu sporu predložil súdu výpisy zo svojho účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
za rozsiahle obdobie od 01.01.2014 do 31.10.2017.

24. V období od 01.01.2014 do 31.12.2014 (výpis na č.l. 199 – 205 spisu) mal žalobca na svojom účte
počiatočný stav 613,38€ a konečný stav 386,27€, výbery spolu 8724,04€. Na účte boli rôzne platby

vrátane bežných platieb v potravinách ako aj platby v stavebninách a iné. V predmetnom období neboli
realizované žiadne výbery vyššej hodnoty, ktoré by strany namietali.25. V období od 01.01.2015 do 31.12.2015 (výpis na č.l. 140, 206 – 211 spisu) mal žalobca na účte
počiatočný stav 386,27€ a konečný stav 2078,22€, pričom boli realizovaná značné vklady a výbery a to
vklady 109662,07€ a výbery 107.970,12€. Na účet žalobcu prišla dňa 04.05.2015 suma 100000€ zo

spoločného úveru, ktorý je predmetom vyporiadania č. XXXXXXXXXX. Následne dňa 07.06.2015 bol
vykonaný prevod z predmetného účtu vo výške -85000€ na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX názov
podúčtu E.. Medzi stranami bolo nesporné, že tieto prostriedky boli požičané, resp. prevedené na účet
rodičov žalovanej. Po prevode sumy 85.000€ zostalo na účte žalobcu 15108,48€ a na konci obdobia
suma 2078,22€. Na účte bol jeden vyšší výber dňa 18.11.2015 vo výške 9000€, ktorý žiadna zo strán

nenamietala.

26. Vo výpise za obdobie 01.01.2016 – 31.12.2016 (výpis na č.l. 197-198, 212 – 223 spisu), sa nachádza
bezhotovostný vklad 75700€ s názvom podúčtu D. B. z účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa
10.06.2016 mínusová položka a to platba vo výške 33600€ s poznámkou pozemok F., príjmová položka
dňa 10.11.2016 vo výške 80000€ prevod z úveru čerpanie č. XXXXXXXXXX a teda iného úveru ako je

predmetom sporu. V priebehu predmetného obdobia boli taktiež realizované viaceré výbery vo vyššej
hodnote, napr. 03.06.2016 vo výške 10.000€, dňa 20.06.2016 vo výške 20.000€, dňa 02.08.2016 vo
výške 7600€, ktoré strany nenamietali. Dňa 22.09.2016 bol realizovaný prevod sumy 7000€ na účet D.
B.. Konečný stav zostatku na účte k 31.12.2016 bol 81954,08€.

27. Z platobného príkazu na úhradu C. C., G. (č.l. 162 spisu) súd zistil, že v príkaze je uvedený A. B.
suma -75000€ účet číslo IBAN C. partner A. B. C. dátum splatnosti 24.05.2016.

28. Napokon z výpisu z predmetného účtu žalobcu za obdobie 01.01.2017 – 31.10.2017 (výpis na
č.l. 37, 224-232 spisu). Súd zistil, že počiatočný stav účtu bol 81954,08€ a konečný stav 2174,90€.

Na účte boli v danom období realizované vklady 140422,44€ a výbery 220201,62€. Na účet žalobcu
prišiel dňa 02.02.2017 vklad vo výške 114000€ s poznámkou mosná čerpanie, dňa 11.08.2017 prišla
na účet žalobcu suma 10000€ ako záloha za kúpnu cenu, dňa 29.09.2017 výber hotovosti 11000€, dňa
06.10.2017 výber sumy 10.000€. Napokon dňa 06.10.2017 vykonané dva platobné príkazy na ťarchu
predmetného účtu a to platobný príkaz na úhradu na účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX názov

podúčtu D. vo výške 99999€ a 65000€, t.j. spolu vo výške 164999€ na ktoré poukazoval žalobca vo
svojich žalobných tvrdeniach. Tieto platobné príkazy boli realizované za trvania BSM.

29. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní (č.l. 361 spisu) dňa 14.09.2022 uviedla, že poukazuje na výber
vo výške 20.000€ zo dňa 20.06.2016, čím preukazuje, že žalobca mal finančné prostriedky na úhradu

faktúr výstavby staviteľovi B. (výstavba domu F.). Taktiež poukázala na výbery v roku 2017 vo výške
11.000 a 10.000€ s tým, že žalobca vyberal hotovosť na úhradu faktúr B..

30. Z potvrdenia o prijatí podania klienta zo dňa 10.10.2017 C. C., G.. (č.l. 38 spisu) súdu zistil,
že klient A. B. žiadal banku dňa 10.10.2017 o vrátenie 2 platieb zo dňa 06.10.2017 v sume 65000€ a

99999€.

31. Zo screenshotu histórie platieb (č.l. 176 spisu) súd zistil, že na ňom sú nešpecifikované platobné
údaje s údajom „ JA“ a popis platieb Janka 06.10.2017 suma 65000€, platba D. 06.10.2017 suma
99.999€,platbaD.zrušenáautomaticky5000€,platbaD.90000€zrušenáautomaticky,platbaD.50000€

zrušená automaticky, platba D. 99000€ zrušená automaticky, platba D. 99999€ zrušená automaticky.

32. Žalobca preukázal, že podal trestné oznámenie ohľadne prevodu predmetných súm zo svojho
účtu. Zo zápisnice o trestnom oznámení č. ČVS: O./XXXX zo dňa 10.10.2017 súd zistil, že žalobca sa
dňa 10.10.2017 o 12:20 hod. dostavil na policajné oddelenie OO PZ I. za účelom podania trestného

oznámenia na svojich svokrovcov a to J. B. a D. B.. Do zápisnice uviedol, že asi pred mesiacom sa s
manželkou D. dohodli, že sa rozvedú. V piatok 06.10.2017 mu volala svokra, že sa s ním chcú rozprávať,
aby prišiel. Išiel k nim a bola tam aj jeho manželka D.. Uviedol, že stavajú v obci dvojdom, pričom jeden si
nechá a druhý nech si jeho manželka predá a vyplatí úver, čo mali. Svokra mu povedala, že je jedno na
čom sa dohodli, že musí previesť všetky peniaze zo svojho účtu na účet žalovanej. Išlo o sumu 164999€.

On jej povedal, že pôjde do banky a vyplatí úver. Udával, že ho doma zamkli a pustili ho po prevode
peňazí. Nakoniec sa nechal nahovoriť na prevod peňazí, ktorý vykonala žalovaná cez internetbanking
v notebooku. Mal vypnutý telefón na ktorý prišla autorizačná správa. Žalovaná po zadaní nesprávneho
pin kodu telefón zablokovala a volala do O2, kde uviedla jeho rodné číslo. Následne odblokovala jehotelefón a on s nimi spolupracoval, pretože jeho svokor je poľovník a vie že vlastní zbraň. Prevod peňazí
sa uskutočnil na dva krát v sumách 65000€ a 99000€.

33. Uznesením č.k. N.:O./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 30.10.2017 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v I., odbor kriminálnej polície trestné oznámenie žalobcu odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie
trestného stíhania podľa trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že bol
vypočutý vyšetrovateľom taktiež otec žalovanej a bývalý svokor žalobcu J. B., ktorý predovšetkým
vypovedal, že jeho dcéra si s manželom asi pred 3 rokmi vzala úver 100000€ a postavili si dom. On im

požičal na dokončenie asi 80000€. Tento dom následne predali minulý rok asi za 185000€ a peniaze
zostali na účte žalobcu. Chceli za ne stavať ďalší dom pre seba. Následne sa však rozhodli rozviesť.
Ďalej je v odôvodnení predmetného uznesenia uvedená výpoveď žalovanej, v ktorej predovšetkým
uviedla, že počas manželstva kúpili s manželom pozemok v obci F., kde chceli postaviť rodinný dom s
dvomi bytovými jednotkami. Na tento dom si spolu s manželom zobrali úver z banky vo výške 100.000€.
Zároveň jej rodičia požičali na stavbu domu sumu 85000€. Všetky tieto peniaze používali na bežný chod

domácnosti. Jej manžel pred dvomi mesiacmi odišiel zo spoločnej domácnosti, tak si v banke zmenil
prístupové heslá do internet bankingu. Od tej doby s peniazmi nemohla viac nakladať. Od odchodu
zo spoločnej domácnosti sa s manželom stretla a dohodli sa, že jej peniaze prevedie na účet. Toto
nedodržal, preto manžela zavolala v piatok 06.10.2017, aby po práci prišiel k jej rodičom, kde v tom
čase bola. Manžel jej najskôr peniaze nechcel previesť na jej účet, ale potom sa spolu dohodli. Počas

tejto dohody medzi nimi boli v miestnosti iba oni dvaja. Jej mama bola vonku s deťmi a jej otec sedel v
obývačke pri televízii. Zavolala operátorovi O2 a tam zistila PUK – kód, aby jeho telefón odblokovala.
Následne peniaze previedla na dva krát na svoj účet.

34. Uznesením č.k. X H. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 11.01.2018 Okresná prokuratúra I. zamietla sťažnosť

oznamovateľa – žalobcu podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ I., odboru kriminálnej polície sp.
zn. O./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 30.10.2017 ako podanú po lehote.

35. Zástupca žalovanej predložil súdu prehľad transakcií na účte žalovanej č. C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX od 09.10.2017 do 22.03.2018 (č.l. 295 – 307 spisu) a prehľad transakcií na účte D. B.

č.ú. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 22.03.2018 do 28.09.2020 (č.l. 292 – 294 spisu). Súd mal
preukázané, že na účet žalovanej s koncovým číslom 0305 došiel dňa 09.10.2017 bezhotovostný vklad
vo výške 165500€ a dňa 10.10.2017 bola z účtu odoslaná suma 80000€ na účet C., s poznámkou
mamina. Následne boli do zániku BSM vykonávané z účtu bežné úhrady.

36. Z príkazu na úhradu číslo účtu XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2017 (č.l.99 spisu) zistil, že z
predmetného účtu bola prevedená suma 80000€ na účet C. s poznámkou mamina.

37. Čo sa týka spoločného pasíva strán sporu, žalobca predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere
uzatvorenú medzi veriteľom C. C., G. a žalobcom a žalovanou zo dňa 27.01.2015 (č.l. 40 spisu).

Súd z nej zistil, že sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške
100000€, úver na bývanie so splatnosťou prvej splátky 15.03.2015 vo výške 376,16€ k 15 dňu v mesiaci,
počet splátok 360, konečná splatnosť 15.02.2045. Podľa čl. II.1 zmluvy bol úver poskytnutý dlžníkom
na účel uvedený v základných podmienkach, ktorého predmetom je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
katastrálnom území C., obec C., okres I., zapísaná na LV č. XXXX vedenom katastrálnym úradom I.

a to byt nachádzajúci sa v bytovom dome polyfunkčná budova so súp. č. XXXX na ulici G. parcela
XXX/X, vchod X, podlažie X. Podľa zmluvy pohľadávka banky bude zabezpečená záložným právom k
nehnuteľnosti na základe zmluvy o záložnom práve ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
zálohu.

38. Podľa splátkového kalendára úveru č. XXXXXXXXXX platného od 12.03.2018 (nasledujúca
splátka mala byť pred zánikom BSM 15.03.2018) (č.l. 87 spisu) mala byť do konca splatnosti 15.02.2045
uhradená ešte suma s úrokmi 121710,31€ splátka istiny 92674,77€, splátka úroku 29035,54€. Splátky
boli určené v mesačnej výške 376,83€.

39. Z potvrdenia C. C. zo dňa 09.03.2020 (na č.l. 270 spisu) vyplýva, že C. C., G. o úvere XXXXXXXXXX
poskytnutom na základe zmluvy o splátkovom úvere potvrdzuje, že zostatok úveru ku dňu 22.03.2018
je 92717,81€.40. Zástupca žalovanej žiadal zohľadniť aj úroky z úveru, ktoré bude musieť dlžník uhradiť v budúcnosti,
pričom uviedol, že banka im nevedela presne vyčísliť úroky ku dňu zániku BSM, ani na opakované
požiadanie a do spisu predložili amortizačnú tabuľku, kde je úrok vypočítaný ku dňu 15.04.2018 (na č.l.

313a). Naproti tomu zástupca žalobcu žiadal vychádzať z istiny úveru. Podľa splátkového kalendára zo
dňa 21.04.2023 je úver splácaný už splátkami v nižšej výške 337,97€, s fixovanou úrokovou sadzbou
1,19% na 3 roky.

41. Stranám poskytnutý úver bol zabezpečený záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi

C. C., G. a žalovanou ako záložcom zo dňa 27.01.2015 (č.l.94 spisu) súd zistil, že predmetom
zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej so žalobcom a žalovanou. Predmetom zálohu (na čl. II) bol nehnuteľnosti zapísané vo
vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v katastrálnom území C., okres I., zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom I. byt č. X v bytovom dome polyfunkčná budova so súp. č. XXXX na
ulici G. vchod X, podlažie X, pričom záložka – žalovaná je uvedený ako výlučný vlastník zálohu.

42. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie I., obec C. (č.l. 367 spisu) mal súd
preukázané, že byt č. X, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná je zapísané záložné právo v prospech
C. C., G. na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX. Na predmetný byt je taktiež zapísané aj ďalšie
záložné právo v prospech C. C. z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

43. Čo sa týka žalovanou uplatnenej sumy vrátenej zálohy a zmluvnej pokuty, súd sa oboznámil so
zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zložení zálohy na kúpnu cenu zo dňa 09.08.2017
(č.l.78 spisu). Súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi budúcimi predávajúcimi žalobcom a
žalovanou a budúcimi kupujúcimi E. N. a P. C.. Podľa čl. III.2 sa budúci predávajúci zaviazali najneskôr

do 31.05.2018 dokončiť stavebné práce na stavbe do štádia holodom, stavbu právoplatne zapísať do
katastra a uzatvoriť kúpnu zmluvu. V čl. IV.3 bolo ustanovené, že budúci kupujúci ako prejav záujmu o
uzatvorenie kúpnej zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu predaja sa zaväzujú uhradiť
v prospech budúcich predávajúcich zálohu na dohodnutú kúpnu cenu 10.000€. Podľa čl. VI budúci
kupujúci sú oprávnení od tejto zmluvy odstúpiť, ak do dátumu uvedeného v čl. III bod 3 tejto zmluvy

a) budúci predávajúci neuzavrú alebo odmietnu uzatvorenie kúpnej zmluvy z dôvodu prekážky na
strane budúcich predávajúcich, c) nezabezpečia budúci predávajúci splnenie záväzkov vyplývajúcich
do dátumu uvedeného v čl. III, bod 2 tejto zmluvy.

44. Listom zo dňa 16.06.2018 označeným ako odstúpenie od zmluvy a výzva na vrátenie zálohy E. N.

a P. C. odstúpili od zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zložení zálohy. Súčasne si okrem
vrátenia zálohy uplatnili podľa čl. VI ods. 3 zmluvy zmluvnú pokutu 10000€. V liste citovali predmetný
článok zmluvy s nasledujúcim textom čl. VI ods. 3 písm. b zmluvy budúci kupujúci sú oprávnení od
tejto zmluvy odstúpiť, ak do dátumu uvedeného v čl. III, bod 3 tejto zmluvy porušia akýkoľvek zmluvný
záväzok/záväzky v tejto zmluve upravené.

45. Z platobného príkazu (č.l.84 spisu) súd zistil, že z účtu IBAN:C. bolo odoslaných príjemcovi Q. C.
suma 20000€ s referenciou platiteľa D. B. odstúpenie od zmluvy so splatnosťou 23.06.2018.

46. Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 31.07.2017 medzi budúcou predávajúcou C. C.

a budúcimi kupujúcimi žalobcom a žalovanou (č.l. 141 spisu) súd zistil, že budúci predávajúci je
stavebníkom stavby novostavba polyfunkčného objektu na pozemkoch XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX v katastrálnom území C. – zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 1386m2. Predmetom
kúpy bol byt č. XX, na 4 poschodí, o výmere 59,73m2,. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 106.458€
s DPH. Podľa čl. VII.1 predmetnej zmluvy v prípade, ak budúci kupujúci neuzavrie budúcu kúpnu zmluvu

v lehote stanovenej v čl. II ods. 1 tejto zmluvy z dôvodov na strane budúceho kupujúceho alebo bez
udania dôvodu, je budúca predávajúca oprávnená odstúpiť od tejto zmluvy a budúci kupujúci je povinný
zaplatiť budúcej predávajúcej zmluvnú pokutu 5000€. V tomto prípade je budúci predávajúci oprávnený
zaplatenú časť kúpnej ceny započítať na zmluvnú pokutu.

47. Výzvou zo dňa 06.07.2018 (č.l. 144 spisu) vyzvala spoločnosť C., C. žalobcu a žalovanú na podpis
zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle uzatvorenej zmluvy zo dňa
31.07.2017. Súčasne im oznámili, že v prípade, ak zmluvu neuzatvoria v lehote do 30 dní od doručeniatejto výzvy, budú oprávnení odstúpiť od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
v zmysle čl. VII ods. 1 zmluvy a vznikne im nárok na zmluvnú pokutu 5000€.

48. Strany počas BSM podľa zhodných tvrdení nadobudli pozemok od spoločnosti I., C., na ktorom
postavili dvojdom a tento počas BSM aj predali spolu s pozemkom. Predložili súdu kúpnu zmluvu zo dňa
05.12.2014 uzatvorenú medzi predávajúcim I., C. a ako kupujúcimi – stranami sporu (č.l. 159 spisu). Súd
z nej zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy a to pozemku parcela
č. XXXX/XXX, parcela reg. C, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie o výmere 499m2 zapísaný

na LV č. XXXX katastrálne územie C. za kúpnu cenu 49300€.

49. K výstavbe dvojdomu na ulici F., ktorý už nie je v mase BSM predložili zmluvu o dielo zo dňa
02.01.2015 uzatvorenú medzi zhotoviteľom B., C. a objednávateľom stavby – žalobcom (č.l. 165 spisu)
zistil, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť stavu rodinného domu v štádiu holodom s miestom plnenia
katastrálne územie C., parcela č. XXXX/XXX o výmere 499m2 za cenu diela 96000€. Objednávateľ

sa podľa čl. V.4 zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vyhotovenie diela v nasledujúcich splátkach –
priebežne formou čiastkovej úhrady so splatnosťou 7 kalendárnych dní. Faktúry budú vystavované v
týždňových, dvojtýždňových intervaloch, resp. podľa vzájomnej dohody a rozsahu vykonaných práv.
Úhrnná suma vystavených faktúr bude 86.000€, sumu 10000€ zaplatí objednávateľ formou čiastkovej
faktúry so splatnosťou do 7-ich kalendárnych dní.

50. Žalovaná tvrdila, že uhradila dodatočne inžinierske siete na pozemku v F. a predložila súdu faktúru
č. XXXXXXX (č.l. 158 spisu) dodávateľ P. R., C. odberateľ D. B. zo dňa 05.08.2016 súd zistil, že ide
o faktúru za inžinierske siete na základe zmluvy o dielo vo výške 21607,90€. Z potvrdenia o vklade v
hotovosti zo dňa 14.09.2016 K. E., G. (č.l. 158 z opačnej strany) súd zistil, že bola žalovanou na účet

C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vložená suma 21607,90€.

51. Zástupca žalobcu predložil súdu (č.l. 250 až 284 a na č.l. 279 – 284 spisu) rôzne faktúry a príjmové
pokladničné doklady za stavebné práce. A to faktúru č. XX vystavenú dňa 30.06.2016, č. XX vystavenú
dňa 27.09.2017, č. XX vystavenú dňa 20.06.2016, č. XX vystavenú dňa 22.07.2016, č. XX vystavenú dňa

27.09.2017,č.XXzodňa20.07.2016,č.XXvystavenúdňa17.06.2016,č.XXvystavenúdňa26.09.2017,
č. XX vystavenú dňa 02.10.2017, č.XX vystavenú dňa 21.06.2016, č. XX vystavenú dňa 22.06.2016,
č. XX vystavenú dňa 21.07.2016. Všetky faktúry boli vystavené dodávateľom B. C. odberateľovi A. B..
Príjmové pokladničné doklady zo dňa 09.07.2017, 30.06.2016, 17.06.2016, 11.07.2017, 20.07.2016,
22.06.2016, 10.07.2017, 26.09.2016, 21.06.2016, 08.07.2017, 08.07.2017 všetky vstavené firmou B. C..

V príjmových pokladničných dokladoch je ako subjekt, ktorý vyplatil sumu – prijaté od uvedený A. B.,
pričom iba pri príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 09.07.2017 (č.l. 251 spisu) na sumu 5000€, zo
dňa 11.07.2017 (č.l.257 spisu) na sumu 5000€, 10.07.2017 ( č.l.265 spisu) na sumu 5000€, ako subjekt
od ktorého boli platby prijaté je uvedený subjekt označený priezviskom B. a iniciálou mena F., bytom
rovnako ako pri ostatných faktúrach na adrese žalobcu G. X, C..

52. Zástupca žalovanej namietal, že skutočnosť, že bol príjmový doklad vystavený na meno žalobcu
neznamená, že túto sumu skutočne aj on uhradil. Tvrdil, že žalobca svoje tvrdenia, že sám vykonával
úhrady nepreukázal (zápisnica z pojednávania zo dňa 11.06.2021).

53. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l.18 spisu), súd zistil, že žalobca je vedený ako živnostník
podnikajúci pod menom a priezviskom s IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania C., G. XXXX/X a to s
predmetmi podnikania od 01.03.2013 dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov,
kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v oblasti
služieb.

54. Žalovaná predložila súdu na preukázanie zlých pomerov žalovaného upovedomenie o začatí
exekúcie XXXXX XXX/XX zo dňa 07.07.2022 na vymoženie zameškaného výživného 2 x 1050€
a bežného výživného. Žalobca však následne predložil súdu upovedomenie o zastavení exekúcie
XXXXX XXX/XX zo dňa 07.12.2022.

55. Z výpisu zo živnostenského registra obchodné meno J. B. – B. I. (č.l. 177 spisu), súd
zistil, že predmetná fyzická osoba podniká v mieste podnikania G. XXXX/X, C., s viacerými predmetmi
podnikania od 07.05.1992, vrátane prípravných prác na stavbu, demolačných a zemných prác.56. Z prehľadu o firme I., C. (č.l. 178 spisu) súd zistil, že jej spoločníkmi sú J. B. a B. E.. Spoločnosť bola
zapísaná do OR dňa 08.05.2007. V prehľade sú uvedené výnosy zisk a tržby, pričom zisk bol za rok 2018

uvedený mínus 19823€. Z výpisu z obchodného registra I., spol. C., IČO: XX XXX XXX, sídlom G. X,
C. (č.l. 181 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri od 08.05.2007
a jej spoločníkom od 08.05.2007 bol J. B..

57. V rámci prednesov na pojednávaní žalobca odôvodnil, prečo žiada prikázať nehnuteľnosť do svojho

výlučného vlastníctva tým, že nemá iné bývanie, vedel by stavbu dokončiť, pričom žalovaná má viacero
nehnuteľností, v ktorých môže uspokojovať potrebu bývania. Pripadá mu spravodlivé, aby bol majetok
rozdelený na obe strany. Avšak aktuálne si nemôže zabezpečiť úver, keďže je vedený ako dlžník
úveru, ktorý je predmetom sporu.( č.l. 313b spisu) Žalovaná zase uviedla, že v budúcnosti by chcela
v nehnuteľnosti zabezpečiť bývanie deťom. Tvrdila, že je potrebné prihliadať na starostlivosť o deti, aj
o to, kto sa o nehnuteľnosť zaslúžil. Keby nebolo rodičov žalovanej nemali by nič.

58. Zástupca žalobcu doručil súdu písomnú záverečnú reč (na č.l. 387 spisu) na ktorú súd odkazuje.
Žalobca zotrval na svojich tvrdenia a považoval tvrdenia žalovanej za nepreukázané a vykonštruované.
Udával rozdiely v jej vyjadreniach. Napokon sa zaoberal predloženým výpisom z účtu žalovanej od
09.10.2017 do 22.03.2018, ku ktorému doplnil, že žalovaná minula zo spoločných peňazí za 5 mesiacov

sumu 24000€, okrem tvrdenej úhrady pôžičky vo výške 80.000€. Z týchto peňazí uhrádzala spoločný
úver, poistenie svojho bytu, svoje potreby, náklady právneho zastúpenia, domácnosť, vyberala hotovosť,
pričom jej použitie nezdokladovala. Žalovaná taktiež zaslala na účet svojej matky sumu 1800€, pričom
nepreukázala z akého dôvodu. Poukázala na to, že minula 4800€ mesačne počas 5 mesiacov, pričom
žalobcovi na živobytie nezostali žiadne prostriedky. Taktiež namietala, že žalovaná mala k dispozícii

finančné prostriedky na splatenie celého hypotekárneho úveru, pričom úver nesplatila a v dôsledku toho
je nutné splácať úroky, čím zbytočne navýšila náklady na úver. Požiadali, aby súd tento fakt bral do
úvahy. Napriek tomu, že počas súdneho konania sa strany zhodli, že podiely strán na BSM sú rovnaké,
až v záverečnej reči zástupca žalobcu žiadal zobrať do úvahy skutočnosť, že masa BSM sa znížila
o sumu zálohy zo zmluvy o budúcej zmluvy a poukazoval na českú judikatúru vo veci.

59. Žalovaná využila možnosť záverečnej reči (č.l.399 spisu). Vyjadrila sa k majetkovým pomerom
svojich rodičov, k úveru, ktorý mali poskytnutý. Tvrdila, že žalobca má naivné predstavy o stavbe domu
na pozemku vzhľadom na značné ceny materiálov a práce. Podľa nej nie je v jeho možnostiach dom
dostavať. Poukázala na to, že žalobca vo výpovedi potvrdil, že im rodičia dali pôžičku na pozemok vo

výške 50.000€ a neskôr to mal popierať. Avšak v tej dobe bola takáto kúpa nad ich možnosti. Poukázala
aj na to, že transakcie medzi jej rodičmi a stranami sporu sa zdajú byť komplikované, ale dôverovali si.
Mala strach o to, že rodičia nedostanú peniaze, preto im sama poslala 80.000€.

60. Zástupca žalovanej taktiež využil právo záverečnej reči, pričom súd odkazuje na zápisnicu

o pojednávaní ( č.l. 401 spisu). Uviedol, že žalobca potvrdil pôžičku vo výške 50000€ na pozemok
na ulici F. v C.. Čo sa týka uhradenia zmluvnej pokuty považuje ho za spoločný záväzok strán sporu
v rámci širšieho vysporiadania. A poukázal na českú judikatúru. Taktiež poukázal na úhrady žalovanej
na spoločný úver.

61. Súd vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
len CSP), § 143, 148 ods. 1, 149 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
( ďalej len OZ)

62. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na

usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

63. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.64. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

65.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

66. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

67. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

68. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

69. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

70. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

71.Podľa§149ods.5OZ,aksapovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovrozhodnutím

súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.

72. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

73. Súd v zmysle citovaných ustanovení vyporiadal BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku
o zrušení BSM za trvania manželstva, keďže k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi
manželmi, pričom vzniká uzatvorením manželstva. S ohľadom na skutočnosť, že môže vzniknúť len
medzi manželmi, treba vyvodiť, že jeho existencia je závislá na existencii manželstva a iba výnimočne

môže nastať situácia, že bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne a manželstvo aj naďalej trvá. V danom
prípade došlo k zrušeniu BSM rozhodnutím súdu za trvania manželstva a to č.k. XXX XXX/XXXX zo
dňa 16.03.2018, právoplatným dňa 22.03.2018 (č.l. 17 spisu) a až následne bolo manželstvo medzi
žalobcom a žalovanou rozvedené rozsudkom OS Malacky č.k. XX XXX/XXXX zo dňa 26.06.2018,
IČS: XXXXXXXXXX. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo

dňa 11.06.2011, čím vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo a toto ich BSM zaniklo dňa 22.03.2018.
Súd mal teda preukázané obdobie trvania BSM strán sporu od 11.06.2011 do 22.03.2018. Ďalej bolo
nesporné, že strany sporu sa v lehote do troch rokov od zániku manželstva nedohodli na vyporiadaní
BSM a dňa 28.09.2018 žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM na tunajšom súde. Žalobca teda podal
žalobu v lehote do troch rokov od zániku BSM a teda nenastala domnienka v zmysle § 149 ods. 4 OZ a

súd bol povinný BSM strán sporu vyporiadať v konštitutívnym súdnym rozhodnutím.

74. Podstata vyporiadania BSM spočíva v jeho likvidácii. Súd nie je viazaný žalobným návrhom,
pokiaľ ide o navrhované spôsoby vyporiadania BSM. Súd vykonáva vyporiadanie podľa vlastnejúvahy, vychádzajúc zo zásad obsiahnutých v § 150 Občianskeho zákonníka. Cieľom vyporiadania je
komplexné usporiadanie majetkových vzťahov manželov podľa stavu ku dňu zániku BSM.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho

zániku. Avšak konanie o vyporiadaní BSM je zároveň sporovým konaním a vzhľadom na dispozičnú
zásadu súd môže vyporiadať iba tie veci, ktoré strany urobili predmetom konania (analog. rozsudok
NSČR sp. zn. 22Cdo/684/2004). Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu

aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez
dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). /NS SR sp. zn. 6
Cdo 128/2012/

75.Súdpretoakoprvézisťoval,rozsahaktívBSM,t.j.ktorévecipatrilidoBSMkudňujeho zániku.Strany
sporu medzi aktíva zaniknutého manželstva nesporne zaradili nehnuteľný majetok a to pozemok druh

pozemku ostatné plochy zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa v obci F. parcela reg. C s
parcelným číslom XXXX/XX o výmere 420 m2, ktorý nadobudli strany sporu počas trvania BSM kúpnou
zmluvou zo dňa 07.06.2016 a ďalej rozostavaná stavba nachádzajúca sa na predmetnom pozemku,
ktorá však nie je zapísaná na liste vlastníctva a ide o stavbu povolenú rozhodnutím stavebného úradu
obce F., sp. zn. H./XXX/XXXX/XXX/D. zo dňa 12.07.2017 na stavbu rodinný dom s dvomi bytovými

jednotkami ako miesto stavby pozemok v obci F.. Medzi stranami bolo nesporné, že s výstavbou
predmetnej stavby začali počas trvania BSM a následne po zániku BSM už vo výstavbe nepokračovali
a stavba do dnešného dňa zostala v štádiu rozostavanosti ako vyplýva z fotografií predložených do
súdneho spisu (č.l.191 – 196 spisu). Ako súd už konštatoval v bode 17 tohto rozsudku, ide o hrubú
stavbu bez zastrešenia, ktorá bola vystavená dlhodobým poveternostným vplyvom, na fotografiách

bola zatečená a zrejme aj odstupom času stratila na reálnej hodnote. Čo sa týka skutočnosti, či
rozostavaná stavba domu je samostatnou vecou, v zmysle ustálenej judikatúry je rozhodujúce, či boli na
dome vybudované prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia
strechyaschodište)aprípadneväčšinaostatnýchprvkov,ktoréstavbucharakterizujúakovecvprávnom
slova zmysle. V danom prípade bolo jednoznačné, že stavba domu patrí do BSM, pričom na posúdenie

skutočnosti, či ide o samostatnú vec boli súdu predložené iba fotografie (na č.l. 191 – 196 spisu). Je
zrejmé, že na stavbe boli vykonané zvislé konštrukčné prvky oporné múry a jednotlivé priečky, pričom
však absentuje strecha, prípadne schodište a teda nie je možné o rozostavanej stavbe hovoriť ako
o samostatnej veci, ale ako o súčasti pozemku na ktorom je rozostavaná. Súd má za to, že či už v
prípade, že stavba domu je samostatnou vecou alebo iba súčasťou pozemku, je potrebné pre právnu

istotu strán ju vysporiadať súčasne s pozemkom. V prípade, ak stavba je súčasťou pozemku ako vec,
ktorá nemá ešte prvky dlhodobej životnosti, súčasne s pozemkom vytvára jeho hodnotu.

76. K hodnote nehnuteľnosti: V danom prípade sa strany sporu už na začiatku sporu dohodli na
cene celej nehnuteľnosti vrátane na nej stojacej rozostavanej stavby vo výške 55.000€ a súdu

nepredložili žiadne dôkazy ohľadne ceny nehnuteľnosti. Súd ich opakovane poučil, že pri zisťovaní ceny
nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej
všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku
ktorému sa BSM vyporiadava. V prípade vyporiadania BSM je potrebné poznať čo najaktuálnejšiu trhovú
hodnotu nehnuteľnosti pred jej vysporiadaním, inak by jedna zo strán sporu mohla byť znevýhodnená.

Súd taktiež na pojednávaniach pred vynesením rozsudku vyzval strany sporu, či vzhľadom na odstup
času aktualizujú cenu nehnuteľnosti, pričom strany zotrvali na dohodnutej cene. Výslovne súdu uviedli,
že nenavrhujú žiadne dokazovanie a cenu odmietli, či už zvýšiť alebo znížiť v súvislosti so situáciou
na trhu s nehnuteľnosťami. Keďže strany sporu nenavrhli vykonanie dokazovania a trhovú cenu
nehnuteľnosti urobili nespornou, súd vychádzal z ich nesporných tvrdení a z hodnoty nehnuteľnosti

v čase rozhodovania súdu vo výške 55.000€. Súd nemôže vykonávať dokazovanie bez návrhu strán
sporu a súdu neboli predložené listinné dôkazy a ani tvrdenia, ktoré by spochybňovali ich zhodné
tvrdenia. Navyše rozostavaná stavba nachádzajúca sa na danom pozemku s určitosťou vzhľadom na jej
nedokončenie a vystavenie poveternostným vplyvom po niekoľko rokov stratila na hodnote a teda suma
55.000€ na ktorej sa strany dohodli sa súdu javila ako primeraná a nemal o nej pochybnosti.

77.NapríkladKrajskýsúdvTrnavevrozhodnutíč.k.25Co62/19zodňa23.07.2019uviedol,žesúdprvej
inštancie v danom prípade nemusel vykonávať dokazovanie ohľadne danej skutočnosti, ktorá medzi
účastníkmi nebola sporná a ich tvrdenie o hodnote danej nehnuteľnosti mohol bez ďalšieho zobrať zazáklad svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese v zmysle ktorej
súd nemá povinnosť skúmať, či zhodné tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Pri
prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný jednak tým, že nemôže vziať za preukázané také

zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, ktorá v danom prípade
nevznikla. Ďalším limitom je, že súd v zmysle citovaného ustanovenia nemôže prihliadať na zmeny
zhodných skutkových tvrdení a potom je povinný vychádzať z pôvodne zhodne tvrdených skutočností.
Preto pokiaľ v danom prípade strana sporu až v odvolacom konaní začala tvrdiť iné v rozpore s
predchádzajúcim zhodným tvrdením oboch strán o hodnote nehnuteľnosti, súd na túto zmenu v tvrdení

skutočnosti, na ktorej sa strany zhodli, v zmysle § 186 ods. 2 CSP nemohol prihliadať. Bolo preto
potrebné vychádzať z pôvodného zhodného tvrdenia strán.

78. Ďalej aktíva zaniknutého BSM nesporne tvorili zostatky na účtoch žalobcu a žalovanej ku dňu zániku
BSM a to účtu žalobcu vedeného v C. C. číslo C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu
zániku BSM vo výške 130,52€ (viď bod 18 tohto rozsudku) a účtu žalovanej vedeného taktiež v C. C.,

G.. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 60603,44€
(viď bod 19 tohto rozsudku).

79. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v žalobe žiadal pôvodne vysporiadať účet žalovanej vedený
v C., G. č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v jemu neznámej výške. Žalovaná počas výsluchu

ozrejmila, že peniaze z účtu, ktorý uvádzal žalobca v žalobe vybrala ešte v čase trvania BSM a previedla
ich na účet č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zástupca žalobcu potom na pojednávaní dňa
14.09.2022 uviedol, že žiadajú vysporiadať iba tento účet uvedený žalovanou a nie uvedený v žalobe a
k tomuto nepredložili súdu ani žiadne dôkazy a ani nezotrvali na vykonanom dokazovaní.

80. Žalobca pôvodne v žalobe žiadal vysporiadať aj nešpecifikované hnuteľné veci nachádzajúce
sa v poslednom spoločnom bydlisku so žalovanou, pričom však po argumentácii žalovanej, že tieto
hnuteľné veci sú výlučným majetkom žalovanej od ich vyporiadania ustúpil a strany zhodne na
pojednávaní uviedli, že tieto hnuteľné veci netvoria masu BSM a nežiadajú ich vyporiadať.

81. Ďalej žalobca v žalobe medzi aktíva BSM ( bod 3.1.3 písm. b) žaloby) zaradil finančné prostriedky,
ktoré mali byť podľa jeho tvrdení určené na financovanie jeho podnikateľskej činnosti, pričom išlo o sumu
164999€, ktorú žalovaná mala previesť počas trvania BSM dňa 06.10.2017 v dvomi prevodmi vo výške
65000€ a 99999€ z účtu žalobcu na svoj účet. Žalobca v žalobe tvrdil, že tieto prostriedky zostali v jej
dispozícii a žalovaná ich nepoužila na kúpu domáceho zariadenia bežného charakteru. Medzi stranami

bolo nesporné a aj vykonaným dôkazmi preukázané, že z účtu žalobcu bola dňa 06.10.2017 žalovanou
prevedená na vtedy existujúci účet žalovanej C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX celková suma 164999€
(pozri body 32-34 tohto rozsudku).

82. Zaradenie celej sumy 164999€ do BSM strán sporu bolo medzi stranami sporné, preto súd pristúpil

najskôr k riešeniu tejto otázky. V prvom rade súd uvádza, že čo sa týka skutkových tvrdení žalobcu
(obsiahnutých v žalobe) o nezákonnosti a násilnosti prevodu sumy 164999€ na účet žalovanej z účtu
žalobcu počas trvania BSM ako aj podnikateľskom charaktere účtu žalobcu z ktorého mali byť peňažné
prostriedky prevedené na účet žalovanej, tieto tvrdenia súd vyhodnotil z hľadiska predmetu sporu pre
rozhodnutie nepodstatné a bez relevancie. Skutočnosť akým spôsobom si manželia počas trvania

manželstva medzi sebou presúvali finančné prostriedky z účtu na účet (ktoré patrili samotným stranám
sporu, nie tretím osobám) a či to bolo so súhlasom žalobcu alebo bez jeho súhlasu je pre vyporiadanie
BSM nepodstatné. Relevantná z hľadiska predmetu sporu je iba prípadná námietka ohľadne prevodu
finančných prostriedkov na účet tretej osoby a výberu peňazí niektorým s bývalých manželov a jeho
nepoužitia v rámci BSM, ale samotné bezhotovostné prevody peňazí medzi účtami patriacimi samotným

stranám sporu neboli pre posúdenie veci podstatné. Súd uvádza, že nie je možné iba všeobecne žiadať
zaradenie celého zostatku na účte bývalého manžela k nejakému dňu v minulosti pred zánikom BSM
alebo celej transakcie medzi manželmi vykonanej ešte počas trvania BSM (celej sumy 164999€) do
masy BSM len preto, že si manželia medzi svojimi účtami (hoci by to bolo aj bez súhlasu dotknutého
manžela) previedli určitú sumu, keďže táto stále ostáva spoločným majetkom.

83. Taktiež námietka žalobcu, že išlo o jeho podnikateľský účet z ktorého žalovaná prostriedky previedla
na svoj účet a že prostriedky boli určené na jeho podnikateľskú činnosť bola pre rozhodnutie súdu
nepodstatná a žalobcom navyše aj nepreukázaná. Žalobca sám žiadal zostatok na svojom účtevyporiadať ako aj predmetné peňažné prostriedky v sume 164990€ a netvrdil, že by nepatrili do BSM.
Ak by tvrdil, že tieto prostriedky nepatria do BSM, súd by sa nimi ani nemohol v rámci predmetu
tohto súdneho konania zaoberať. Je zrejmé, že všetky prostriedky na účtoch strán sporu tvorili masu

BSM, keďže aj tvrdené výnosy z podnikania, tvrdený zisk z predaja inej spoločnej nehnuteľnosti strán
sporu a podobne sú zdrojom masy BSM a majú obdobný charakter ako mzda. Aj v prípade, ak by
žalobca preukázal podnikateľský účet (čo sa v spore nestalo) zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk z podnikania chápaný ako rozdiel
medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania, ktoré boli v súvislosti s ním vynaložené. Žalobca

ničím nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky tvorili majetok iného subjektu – podniku, pričom
z jeho tvrdení vyplýva to, že tieto žiadal vyporiadať ako súčasť masy BSM. Až ak sú z výnosov
podnikania obstarávané veci slúžiace na podnikanie, stanú sa výlučným majetkom podnikajúceho
manžela. Napríklad nakúpený materiál, mzdy pre zamestnancov a podobne.

84. Ku dňu zániku BSM bol na účte žalovanej v C. C., G.. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX už

iba zostatok vo výške 60603,44€ (viď bod 21 tohto rozsudku). Medzi stranami sporu bolo nesporné a
taktiež z prehľadu transakcií preukázané, že dňa 10.10.2017 vykonala pred zánikom BSM žalovaná zo
svojho účtu väčšiu transakciu sumy 80000€ na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s označením
mamina, ku ktorému iba rukou dopísala poznámku pôžička (do predloženého listinného dôkazu).

85. Žalobca potom ako sa z vyjadrenia žalovanej k žalobe dozvedel, že mala sumu 80000€ poslať svojej
matke na úhradu tvrdenej pôžičky, v replike ( na č.l. 134 spisu) poprel existenciu tvrdenej pôžičky od
rodičov žalovanej a následne v podaní zo dňa 12.05.2020 (na č.l. 271) doručenom súdu po otvorení
súdneho pojednávania (v lehote troch rokov od zániku BSM) poukázal na príslušnú judikatúru, žiadal
zaradiťtútosumudoBSMataktiežvzniesolnámietkurelatívnejneplatnostiúkonu,ktorýmžalovanámala

vyplatiť tvrdenú pôžičku vo výške 80.000€ svojím rodičom. Konkrétne v predmetnom podaní uviedol, že
žiada, aby bola masa BSM navýšená o sumu 164999€ (84999€ = zostatok na účte žalovanej 60603,44€
+ suma 24395,56€ (viď bod 84 rozsudku) + suma odoslaná na účet mamy žalovanej 80000€) Predmetné
podanie žalobcu zo dňa 12.05.2020 bolo zástupcovi žalovanej doručené dňa 05.11.2020 (doručenka je
na č.l. 288 spisu).

86. Taktiež v podaní zo dňa 12.05.2020 uviedol (bod 2 podania), že nemá vedomosť o osude taktiež
zvyšnej časti peňazí zo sumy 164999€ po odpočítaní zostatku na účte žalovanej ku dňu právoplatnosti
zániku BSM vo výške 60603,44€ a sumy ktorú odoslala žalovaná na účet svojej mamy 80000€ a to sumy
24395,56€. Vyzýval žalovanú na preukázanie na čo bol použitý tento rozdiel finančných prostriedkov,

pričom poukázal na to, že dôkazné bremeno jeho použitia má žalovaná. Žiadal tieto prostriedky zahrnúť
do masy BSM tak, aby bol zostatok na účte žalovanej zvýšený o sumu 24395,56€.

87. Ohľadne použitia peňazí z BSM jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela (prevod
na účet tretej osoby) ako aj výberov spoločných prostriedkov z účtu a ich zahrnutia do masy BSM

v prípade konania o vyporiadania BSM existuje rozsiahla judikatúra najvyšších súdnych inštancií.
Plnenie tretej osobe, pri ktorom absentuje právny dôvod, prípadne poskytnutie daru nie nepatrnej
hodnoty tretej osobe nie je bežnou záležitosťou, a to ani v prípade, ak ide o dar rodičom jedného z
manželov ( pozri zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972).
Ak jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela prevedie spoločné finančné prostriedky na účet

blízkej osoby ( bez ohľadu na to, či je blízkou osobou, alebo nie), nemožno takúto dispozíciu (prevod)
bez ďalšieho považovať za použitie spoločného majetku výlučne na potreby disponujúceho manžela.
Uvedené platí najmä v situácii, keď nie je tvrdené a preukázané, že tieto finančné prostriedky tento
manžel aj skutočne spotreboval. Prevod finančných prostriedkov na účet tretej osoby nezakladá ani
prevádzajúcemu manželovi možnosť týmito finančnými prostriedkami disponovať, a preto ho nemožno

považovať za použitie majetku výlučne na potreby tohto manžela. Prevod spoločných finančných
prostriedkovmanželovzúčtu(ajkeďbyjehomajiteľombollenjedenzmanželov)naúčettretejosoby,ku
ktorému nemá ani jeden z manželov prístup, predstavuje nakladanie s majetkom, na ktoré sa vzťahuje §
145 ods. 1 OZ. Takáto dispozícia nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločných vecí. Poškodený manžel
môže voči tretej osobe, na ktorej účet boli finančné prostriedky prevedené, samostatne uplatňovať

nároky z bezdôvodného obohatenia, t.j. zaplatenie finančných prostriedkov získaných z neplatného
právneho úkonu. Prevod peňažných prostriedkov jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela na
účet tretej osoby je relatívne neplatným právnym úkonom, ak tento úkon presahuje rámec bežných vecí
týkajúcich sa spoločných vecí. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti (poškodeným manželom) je tretiaosoba povinná vrátiť finančnú sumu prevedenú zo spoločného majetku, a to formou jej vyplatenia aj len
jednému z manželov v zmysle § 456 OZ. (pozri kniha Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vybrané
otázky aplikačnej praxe, S. T., S. F., C., rok vydania 2018, str. 146, 150, 151 rozsudok NS ČR 22 Cdo

3336/2006, z 31.03.2009/

88. Pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve (napr. aj
po zrušení spoločnej domácnosti alebo po zániku tohto spoluvlastníctva), spôsobom, ktorý je v rozpore
s § 145 od. 1 OZ, súdy správne vychádzajú z toho, že pri vyporiadaní treba aj takúto vec zahrnúť

do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže zostáva v tomto spoluvlastníctve. Pokiaľ však išlo o platnú
dispozíciu ( napr. vec bola prevedená, darovaná, predaná a pod. na iného so súhlasom obidvoch
manželov), túto vec už nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa povahy právneho
úkonu by do bezpodielového spoluvlastníctva bolo možné zahrnúť len peňažnú sumu alebo inú vec
získanú za pôvodnú vec. / NS SR sp. zn. 2 Cdo 122/2006, Zhodnotenie NS ČSSR z 03.02.1972, sp. zn.
Cpj 86/1971, R 42/1972, kniha judikatúra BSM str. 20/

89. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 9Co 4/17 zo dňa 13.12.2018, IČS: XXXXXXXXXX uviedol,
že ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom on nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v
súlade s § 144 OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním

majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z účtu
urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého manžela nemožno zaťažiť toho, kto výber
neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých súm nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich
použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak, ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil,
a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Do spoločného majetku

nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané ich použitie v súlade s § 144 a nasl. OZ. Takáto
požiadavka vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane
sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na
jednom z manželov leží dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý
z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá

povinnosť ich vrátiť. (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1135/2005, Krajského súdu Trnava
č.k. 11 Co 255/2018 zo dňa 24.09.2019).

90. Bezhotovostný prevod peňazí na účet rodičov jedného z manželov bez súhlasu druhého manželia
riešil taktiež Krajský súd Prešov v rozsudku 3 Co 53/2019 zo dňa 18.07.2019, v ktorom konštatoval, že

odvolací súd mal preukázané, že jednotlivé výbery, s výnimkou výberov vykonaných dňa 19.11.2007
v celkovej výške 290.000,-Sk ako aj prevodov na účet rodičov žalobcu v sume 145000Sk. Odvolací
súd nemal preukázané tvrdenie o splácaní pôžičky, ktorú mali poskytnúť rodičia a poukázal rovnako na
skutočnosť, že v prípade výberu z účtu zaťažuje dôkazné bremeno týkajúce sa účelu použitia finančných
prostriedkov osobu, ktorá prostriedky vybrala.

91. Súd sa najskôr zaoberal namietaným bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov vo výške
80000€ vykonaným dňa 10.10.2017 z účtu žalovanej na účet jej matky. V danom prípade bolo
jednoznačne zistené, že žalobca sa o presune týchto prostriedkov dozvedel až v priebehu sporu
z písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe. Je preto potrebné vychádzať zo záverov judikatúry, že

ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom on nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil
v súlade s § 144 OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a
udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa názoru súdu skutočnosť, či bola
uplatnená relatívna neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu alebo nie, je pre posúdenie veci

nepodstatná.Vdanomprípadejednakžalobcanamietalvôbecexistenciuakéhokoľvekprávnehodôvodu
na zaslanie predmetnej sumy rodičom žalovanej, pričom svoj nárok si neuplatňoval voči tretím osobám
(matke žalovanej) z titulu bezdôvodného obohatenia, ale v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva. Súd len pre úplnosť uvádza, že zástupca žalovanej namietal premlčanie úkonu
vznesenia námietky relatívnej neplatnosti zo strany žalobcu. Súd sa s touto námietkou premlčania

stotožnil, keďže táto by bola účinne vznesená až dôjdením toho úkonu žalovanej, resp. jej právnemu
zástupcovi, pričom táto bola doručená zástupcovi žalovanej zo strany súdu až po uplynutí trojročnej
premlčacej doby dňa 11.11.2019 (na č.l. 155 spisu), pričom k prevodu predmetnej sumy ( dvomi
prevodmi) došlo dňa 06.10.2017 a teda pred viac ako tromi rokmi. Navyše nebola ani vznesená vočimatke žalovanej na ktorej účet boli predmetné peniaz zaslané, pričom táto musí byť vznesená voči
všetkým účastníkom právneho úkonu. Avšak ako už súd uviedol vyššie, vznesenie námietky relatívnej
neplatnosti úkonu v prípade tvrdeného nakladania so spoločnými finančnými prostriedkami žalovanou

nebolo pre posúdenie veci podstatné. Nebolo tvrdené, že by išlo o dar, pôžičku tretej osobe alebo iný
relevantný dvojstranný úkon, kde by bolo vznesenie námietky relatívnej neplatnosti na mieste s tým, že
potom by sa nespokojný manžel mohol domáhať voči tretej osobe vydania bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu. Pre súd bolo rozhodné, že si žalobca uplatnil tento nárok na započítanie
sumy 80000€ do masy BSM v súdnom konaní v trojročnej lehote od zániku BSM (podanie na č.l. 134

spisu).

92. Výber finančných prostriedkov z účtu, prípadne ich bezhotovostné zaslanie na iný účet nie je
neplatným právnym úkonom, a to ani v prípade, že sa vymyká bežnej správe spoločného majetku,
avšak konkrétny výber finančných prostriedkov z účtu pokiaľ presahuje rámec bežnej správy, je treba
zaradiť do vyporiadania BSM, to znamená, že k takémuto výberu súd neprihliada. V takom prípade, je

na tom z manželov, ktorý takýto výber finančných prostriedkov uskutočnil, dôkazné bremeno ohľadne
toho, akým spôsobom s finančnými prostriedkami naložil. /rovnako konštatoval napríklad Okresný súd
Trenčín v rozsudku č.k. 14C 47/2018 zo dňa 05.05.2023, IČS: XXXXXXXXXX/.

93. Súd má za to, že žalovanú vzhľadom na žiadosť žalobcu o započítanie prevedenej sumy do

BSM, zaťažovalo dôkazné bremeno, že peniaze použila na masu BSM, pričom to, že k prevodu sumy
80.000€ na účet matky žalovanej došlo bez vedomia a súhlasu žalobcu bolo jednoznačne preukázané.
Argumentácia žalovanej spočívala v tom, že sumu 80.000€ odoslala svojej matke z titulu vrátenia
spoločnej pôžičky, ktorú im poskytli jej rodičia. V prvom rade súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
ako aj tvrdení strán vyplýva, že strany sporu počas manželstva spolu s rodičmi žalovanej finančne

kooperovali. Raz stavali dom strany sporu za účelom následného predaja a zhodnotenia svojho majetku
po jeho následnom predaji a taktiež určitú výstavbu realizovali aj rodičia žalovanej. Vyporiadanie BSM
samozrejme nie je vyúčtovací spor za celé obdobie manželstva, súd sa týmito transakciami medzi
rodičmi žalovanej a stranami zaoberal iba z hľadiska skutkového tvrdenia o prevode sumy 80000€ za
účelom splatenia pôžičky a spravodlivého usporiadania majetkových vzťahov zo zaniknutého BSM.

94. Žalobca počas výsluchu pred súdom potvrdil, že im rodičia žalovanej poskytli pôžičku vo výške
50000€napozemoknauliciF.vC..Konkrétnežalobcavypovedal,žeimbolaposkytnutápôžička50000€
na pozemok na F., pričom uviedol, že už túto pôžičku splatili. (výpoveď na č.l. 174 spisu) Rovnako
poskytnutie tejto pôžičky potvrdila aj žalovaná počas svojho výsluchu, keď uviedla, že na kúpu pozemku

v roku 2014 im jej rodičia požičali sumu 50000€. Taktiež svedkyňa matka žalovanej potvrdila poskytnutie
pôžičky na kúpu pozemku v F. vo výške 50000€ (na č.l. 241 spisu). Súd mal preukázané, že k predmetnej
kúpe pozemku na ul. F. v C. došlo ešte dňa 05.12.2014 na základe kúpnej zmluvy s predávajúcim I., C.
za cenu 49300€ (na č.l. 48 spisu). Strany sa zhodli na výške pôžičky 50000€ za predmetný pozemok
a preto súd vychádzal z tejto výšky pôžičky. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca a žalovaná

rok po kúpe pozemku poskytli dňa 07.06.2015 pôžičku rodičom žalovanej v sume 85.000€. Súd mal
preukázané, že v tom období na účet žalobcu bola prevedená dňa 04.05.2015 suma 100000€ z banky
zo spoločného úveru, ktorý je predmetom vyporiadania č. XXXXXXXXXX. Následne dňa 07.06.2015
vykonal žalobca prevod z predmetného účtu vo výške 85000€ na účet matky žalovanej. Následne
bezhotovostným vkladom zo dňa 24.05.2016 vložila matka žalovanej sumu 75700€ na účet žalobcu.

(bezhotovostný vklad dňa 24.05.2016, výpis z účtu za rok 2016, na čl. 26 spisu). K predmetnej sume sa
žalobca počas výsluchu nevedel vyjadriť, iba uvádzal, že asi išlo o splatenie pôžičky. Netvrdil, že by išlo
o sumu poskytnutú z iného dôvodu napríklad darom, alebo že by bola poskytnutá bezdôvodne. Krátko
po zaslaní sumy 75700€ žalobcom zo strany rodičov žalovanej kúpili žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa
07.06.2016 pozemok za sumu 33600€ v obci F. a začali s výstavbou domu. Súd preto došiel k logickému

záveru, že išlo o pôžičky od rodičov žalovanej, ktoré boli v celkovej výške 50000+75700=125700€.
Strany sporu zase nesporne poskytli rodičom žalovanej pôžičku 85000€. Rozdiel sumy od rodičov
žalovanej 125700 – sumy od strán sporu zaslaných rodičom žalovanej 85000€ bol vo výške 40700€,
ktorú súd mal preukázanú zo strany žalovanej ako pôžičku jej rodičom. Súd mal dostatočne preukázané
použitie sumy 40700€ zo sumy 80000€ zaslanej matke žalovanej na účely BSM v súlade s §144 ods.

1 OZ a vzhľadom na vzájomné finančné prevody medzi stranami považuje aj spravodlivé, aby táto
suma nebola pri vyporiadaní masy BSM zohľadnená na úkor žalovanej. To, že žalovaná uprednostnila
vyplatenie svojich rodičov pred bankovým úverom, prípadne, že peniaze nenechala na svojom účte až
do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM (čo by bolo s určitosťou najlepšie pre spravodlivé a prehľadnériešenie rozdelenia masy BSM) nie je už pre rozhodnutie súdu relevantné a súd vychádza zo zisteného
skutkového stavu v čase rozhodovania. Žalobca nevyužil možnosť podať napríklad návrh na neodkladné
opatrenie, prípadne možnosť žaloby voči matke žalovanej.

95.Avšakžalovanáďalšiesvojetvrdeniaohľadneposkytnutiapôžičkyjejrodičmiformoutvrdenýchúhrad
za stavebné práce vierohodne nepreukázala. V duplike žaloby tvrdila, že v mesiacoch január až jún
2016 im rodičia vracali priebežne peniaze úhradami faktúr na stavbe. Iba samotné výsluchy jej rodičov
súd o tejto skutočnosti nepresvedčili. Otec žalovanej tvrdil, že požičali straním sporu asi 80000€, ale

skôr jeho manželka riešila financie. Potvrdil však aj pôžičku na pozemok na F. ulici. Na stavbe domu
v obci F. vypomáhal tak, že vybavoval stavebníkov, kontroloval robotníkov, mal aj vyplácať robotníkov.
K vyplácaniu robotníkov iba uviedol, že to vyrovnávala jeho manželka. Neuviedol akú sumu mal vyplatiť
v súvislosti s predmetnou stavbou. Svedkyňa D. B., ktorá je matkou žalovanej vypovedala, že mali
preplácať faktúry dodávateľovi, išlo zhruba o sumu do 50.000€, pričom to mali sami financovať. Tvrdila,
že požičiavali peniaze platením faktúr. Na otázku, aby špecifikovala pôžičky, odpovedala, že prvá bola

50.000€ platba za pozemok v F., potom 48 000 € platby za faktúry a potom im ešte previedli 75 700 €,
aby si kúpili pozemok v F.. Potvrdila, že strany sporu im poskytli pôžičku 85 000 €, ktorú im vrátili. Avšak
iba žalobca predložil súdu príjmové pokladničné doklady z ktorých vyplývalo, že firma B., C. staviteľ
dvojdomu na ulici F. ako subjekt, ktorý uhrádzal platby označila žalobcu. Tvrdenie zástupcu žalovanej, že
táto skutočnosť ešte neznamená, že tieto úhrady nevykonal niekto iný nebolo súdu preukázané. A tieto

listinné dôkazy súd považuje za vierohodné. Žalovaná nepredložila súdu žiadne konkrétne dôkazy, aké
úhrady mali vykonať jej rodičia. Navyše žalobca výpismi z účtu za roky 2016, 2017, kedy mala výstavba
prebiehať preukázal, že disponoval hotovosťou a skutočne aj v čase úhrad vykonával väčšie výbery
hotovosti z účtu. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní ( na č.l. 361 spisu) dňa 14.09.2022 poukázala
na výbery vo výške 20.000€ zo dňa 20.06.2016, ako aj na výbery v roku 2017 vo výške 11.000€ a

10.000€ s tým, že žalobca vyberal hotovosť na úhradu faktúr B.. Zástupca žalovanej od navrhovaného
výsluchusvedkaB.vpriebehukonaniaustúpil,potomakosasvedokdostavilnapojednávanieaodmietol
vypovedať. Súd preto nemohol opätovne svedka predvolať, keďže súd vykonáva dokazovanie iba na
návrh strán sporu a dôkaz od ktorého strany ustúpili už v konaní vykonať nemôže.

96. Navyše aj kebyže rodičia žalovanej vyplatili na stavebný materiál určitú sumu, v konaní nebola
preukázaná skutočnosť, že by takúto sumu uhradili na základe dohody o pôžičke a že nešlo o plnenie
za iného dôvodu, prípadne o dar z ich strany. Samotná skutočnosť, že by rodičia skutočne aj vyplácali
peniaze robotníkom neznamená, že bola preukázaná aj dohoda o pôžičke. Pojmovými znakmi zmluvy
o pôžičke podľa §657 OZ je určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je

predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Zákon
nevyžaduje písomnú formu uzatvorenia zmluvy o pôžičke a postačuje aj ústna forma jej uzatvorenia
(§ 657 OZ). Avšak žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania dočasnosti poskytnutia peňazí
ako základného znaku právneho pomeru založeného pôžičkou. Bola povinná preukázať, že z prejavu
vôle zmluvných strán, najmä zo strany veriteľa, že z právneho úkonu alebo okolností, za ktorých došlo k

právnemu úkonu, že v danom prípade nešlo o scudzovací právny úkon. Mala súdu povinnosť preukázať,
že dohoda strán vyjadrovala ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa
druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Súd preto na tvrdené vrátenie
pôžičky mohol započítať iba sumu 40700€ a účel zaslania zvyšku sumy 80000€ matke žalovanej
žalovaná súdu nepreukázala a teda v rámci vyporiadania musela byť zohľadnená zo sumy 80000€ –

40700, suma 39300€. Ako už súd uviedol bola to žalovaná, ktorú v konaní ohľadne preukázanie tejto
skutočnosti zaťažovalo dôkazné bremeno a aj negatívne dôsledky spojené s nepreukázaním tvrdenej
skutočnosti. Súd preto túto sumu vysporiadal v rámci BSM tak, že strane, ktorá s touto sumou nakladala
a nepreukázala jej použitie na účely BSM – žalovanej túto sumu vo výške 39300€ prikázal.

97. Ďalej zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 12.05.2020 namietol, že žalovaná nepreukázala
ani zvyšok použitia peňažných prostriedkov na jej účte po odpočítaní od sumy 1649999€ (prevedenej z
účtu žalobcu) zostatku na účte žalovanej ku dňu zániku BSM 60603,44€ a tvrdeného prevodu 80000€,
t.j. sumy 24395,56€. Žiadal, aby žalovaná preukázala použitie tejto sumy s poukazom na judikatúru,
podľa ktorej v prípade nepreukázania použitia predmetnej sumy na účet podľa § 144 a nasl. OZ na

bežnú spotrebu a náklady s udržiavaním spoločného majetku, by mali byť tieto prostriedky zahrnuté do
masy BSM.98. Zástupca žalovanej ako reakciu na predmetnú námietku doručil súdu výpisy z účtu žalovanej
s popisom jednotlivých transakcií (na č.l. 295 spisu) ako aj písomné podanie zo dňa 16.11.2020, v ktorom
k použitiu namietaného rozdielu na účte žalovanej vo výške 24395,56€, uviedol, že tieto prostriedky

použila žalovaná na bežný chod domácnosti a maloleté deti. Z uvedeného účtu uhradila na spoločný
úver sumu 2212,46€, na stravu drogériu sumu 2669,51€, deti, školu sumu 1969€, na oblečenie sumu
1297,44€, lekára sumu 465,98€, výdavky na deti 858,32€, domácnosť 970,76€ a dovolenku s deťmi
635€. Ďalej z uvedených prostriedkov použila sumu 1465,50€ na právne zastúpenie a úhradu súdnych
poplatkov a vykonala prevod sumy 3 x 600€ pre svoju mamu. Ďalej vykonala výbery z bankomatu v

celkovej výške 8650€ aby mala hotovosť pre rodinu a úpravy domácnosti (zakúpenie kotla, postele,
maľovanie, tapetovanie bytu).

99. Zástupca žalobcu na predmetné výpisy z účtu nereagoval písomne a ani na nadchádzajúcom
súdnom pojednávaní a až v písomnom podaní zo dňa 21.02.2023 (na č.l. 391 vyjadrenie sa k dôkazom
predloženým na pojednávaní, záverečná reč), uviedol, že v neposlednom rade poukazuje na prehľad

transakciíod09.10.2017do22.03.2018,ktorýbolpredloženýsamotnoužalovanou.Uviedol,žežalovaná
minula zo spoločných prostriedkov za cca 5 mesiacov sumu vo výške cca 24000€, pričom uhrádzala
zo spoločných peňazí spoločný úver v C. C., ale uhrádzala aj svoje vlastné potreby, náklady právneho
zástupcu, poistenie svojho bytu, náklady na úpravu domácnosti, vyberala hotovosť, pričom účel
peňazí nezdokladovala. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná poukázala svojej mame sumu 1800€.

Udával, že tieto prostriedky používala údajne pre potreby rodiny, pričom však nepreukázala akú časť
peňazí použila pre potreby detí. Všeobecne uviedol, že žalovaná počas 5 mesiacov minula 4800€
mesačne zo spoločných peňazí. Predmetné podanie bolo doručené PZ žalobkyne, ktorý mal možnosť
naňho reagovať, keďže vo veci bolo vykonané ešte ďalšie pojednávanie potom ako bolo ukončenie
dokazovania uznesením zrušené a strany mali priestor na vyjadrenie.

100. Z predmetného podania zástupcu žalobcu – záverečnej reči jedine s určitosťou možno vyvodiť, že si
uplatnil sumu 1800€ z titulu prevodu tejto sumy na účet matky žalovanej. Súd mal skutočne preukázané,
že žalovaná previedla sumu vo výške 1800€ na účet s koncovým číslom 0383 označený ako mamina
a to vo viacerých prevodoch dňa 10.12.2017 sumu 600€, dňa 10.01.2018 sumu 600€, dňa 11.01.2018

sumu 600€ a to trvalým príkazom, pričom účel týchto odoslaných súd nevysvetlila ani poznámkami vo
výpise z účtu (na č.l. 295 – 307 spisu). Zástupca žalovanej v podaní zo dňa 16.11.2020 iba potvrdil,
že žalovaná vykonala prevod sumy 3 x 600€ pre svoju mamu, pričom tieto prevody nevysvetlil. Keďže
žalobca predmetnú sumy zaslanú matke žalovanej riadne uplatnil, súd aj túto sumu 1800€ v konaní v
súlade s judikatúrou najvyšších súdnych inštancií zaradil do masy BSM a priradil ju k majetku, ktorý

ostávažalovanej,keďžežalovanúzaťažovalodôkaznébremenonapreukázaniejejvynaloženiavsúlade
s § 144 ods. 1 OZ.

101. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že zo spoločných prostriedkov na účte žalovanej boli hradené aj
splátky spoločného hypotekárneho úveru do zániku BSM, súd uvádza, že išlo o spoločný dlh strán sporu

a teda do zániku BSM bol uhrádzaný spoločne a zo spoločných prostriedkov na účte žalovanej a teda
išlo o prostriedky použité v súlade s §144 OZ.

102. Súd zistil z výpisu z účtu žalovanej od 09.10.2017 do 22.03.2018, že z jej účtu boli realizované
viaceré bezhotovostné prevody, pri ktorých bol presný popis na aké účely boli prostriedky použité ako

cvičenie pre deti, škola, ošatenie, drogéria, potraviny a podobne. Tieto boli jednoznačne použité na účely
BSM a starostlivosti o rodinu a žalobca nemá nárok na ich uplatnenie v rámci masy BSM.

103. Zástupca žalobu v záverečnej reči uviedol neurčité námietky na použitie spoločných prostriedkov
na úhradu nešpecifikovaných právnych služieb pre žalovanú, namietal, že žalovaná z peňazí na svojom

účte do zániku BSM použila prostriedky na svoje vlastné potreby, uhradila poistenie svojho bytu a
náklady na úpravu domácnosti, vyberala hotovosť, pričom účel použitia peňazí nezdokladovala. Je
pravdou, že sám zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2020 ( na č.l. 291) uviedol, že
žalovaná použila sumu 1465,50€ na právne zastúpenie a z účtu v hotovosti vybrala sumu 8650€, ktoré
okrem domácnosti použila na zakúpenie kotla, postele maľovanie a podobne. Je možné konštatovať,

že takéto prostriedky boli využité žalovanou na jej výlučný majetok, resp. iba na jej účely a bolo by
možné tieto hotovostné výbery a náklady právneho zastúpenia zaradiť do masy BSM. Avšak toto
môže súd vykonať iba na základe relevantného a určitého návrhu zo strany žalobcu. Žalobca na tieto
tvrdenia relevantne nereagoval a neuviedol v akej výške a čo presne žiada započítať. Povinnosť tvrdeniazaťažovalaprávežalobcuapretotomutoneurčitémunávrhunazapočítaniesúdnevyhovel.Niejeúlohou
súdu, aby prešetroval všetky pohyby na účte žalovanej len z dôvodu neurčitého tvrdenia zástupcu
žalobcu, aby žalovaná preukázala použitie sumy spotrebovanej za niekoľko mesiacov do zániku BSM

vo výške cca 24.000€ ako to uviedol v záverečnej reči. Bolo na žalobcovi, aby súdu uviedol konkrétne,
ktoré položky v akej výške na výpisoch z účtu žalovanej namieta. Žalovaná predložila žalobcovi celé
výpisy zo svojich účtov a jej zástupca k nim uviedol skutkové tvrdenia, pričom bolo na žalobcovi,
aby na základe týchto poskytnutých listinných dôkazov uviedol konkrétne návrhy na započítanie, či
už z dôvodu, že žalovaná použila určité prostriedky na svoj výlučný majetok alebo nepreukázala

použitie vybraných peňazí. Žalobca relevantné námietky nevzniesol. Z podania žalobcu taktiež vyplýva,
že namietal vo všeobecnosti výber finančných prostriedkov na úhradu poistky, pričom však dôvody
tejto námietky žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neuviedol ani výšku uplatneného nároku. Bremeno
tvrdenia zaťažovalo žalobcu, pričom súd sa môže iba domnievať, že žalobca chcel nahradiť to, čo
sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na poistenie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Avšak
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keď dostatočne určito neuviedol z akého dôvodu a na základe

akých skutkových tvrdení žiada o zaradenie tejto sumy do masy BSM. Navyše poistenie môže slúžiť
na ochranu nielen majetku ale aj osôb za rôznych poistných udalostí, pričom išlo o spoločné obydlia
žalobcu a následne obydlie. Súd musí zdôrazniť, že nestačí iba všeobecné tvrdenie, že žalovaná má
preukázať nakladanie s prostriedkami. Žalovanej dôkazná povinnosť nastáva až vtedy, keď žalobca
vznesie relevantné a určité skutkové tvrdenie, pričom súd sám neprešetruje jednotlivé transakcie na

účte, ale iba na konkrétny návrh strany sporu môže vykonávať jednotlivé zápočty.

104. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala zohľadniť v rámci BSM skutočnosť, že zaplatila
budúcim kupujúcim dňa 23.06.2018 sumu 10000€ z titulu vrátenia zálohy a zmluvnú pokutu 10000€,
keďže so žalobcom porušili povinnosť dokončiť stavebné práce do štádia holodomu do 31.05.2018.

Zástupca žalobcu ihneď v replike tento nárok žalovanej namietol, keďže podľa jeho názoru za ich vznik
zodpovedážalovaná.Tým,žepreviedlasumu164.999€zjehoúčtu,užnemalprostriedkynadokončenie
stavby. Žalovaná svojím konaním spôsobila, že hodnota BSM sa znížila o sumu 20.000€ a taktiež o
výšku kúpnej ceny 120.000€, ktorú by obdržali, keby došlo k splneniu povinnosti zo zmluvy a uzatvorenia
kúpnej zmluvy. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2020 poukázal na to, že celkovo z dvoch

neúspešných zmlúv účastníci konania boli stratoví 15.000€, nie 20.000€. Navyše zmluvná pokuta bola
rozhodne uhradená z prostriedkov patriacich do BSM, čím má žalobca za to, že sa môže jednať iba o
sumu 10.000€, z ktorej 1 by si mohla Žalovaná nárokovať, pričom však podľa žalobcu neuniesla dôkazné
bremeno.

105. Čo sa týka žalovanou uplatnenej sumy vrátenej zálohy súd má za to, že právny základ nároku
na uhradenie zmluvnej pokuty a vrátenia zálohy zo strany tretích osôb nebol žalobcom spochybnený,
pričom namietal iba skutočnosť, že vznik tejto povinnosti zapríčinila iba samotná žalovaná, skutočnosť,
žeúhradymalibyťvykonanézospoločnýchprostriedkovstránsporuavýškuúhrad.Súdmalpreukázané
z platobného príkazu (č.l.84 spisu), že z účtu žalovanej IBAN:C. bolo odoslaných príjemcovi Q. C. suma

20000€ s referenciou platiteľa D. B. odstúpenie od zmluvy so splatnosťou 23.06.2018. Listom zo dňa
16.06.2018 (na č.l. 82 spisu) označeným ako odstúpenie od zmluvy a výzva na vrátenie zálohy E. N. a
P. C. odstúpili od zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zložení zálohy. Súčasne žiadali podľa
čl. VI ods. 3 zmluvy vrátenie zálohy 10000€ do troch dní a taktiež podľa čl. VI. Ods. 3 zmluvy zmluvnú
pokutu 10000€. si okrem vrátenia zálohy uplatnili podľa čl. VI ods. 3 zmluvy zmluvnú pokutu 10000€.

106. Súd konštatuje, že spôsobilým predmetom vyporiadania BSM môže byť aj spoločný záväzok,
ktorý bol splnený až po zániku manželstva, resp. zostal doposiaľ nesplnený. Voči takýmto spoločným
dlhom je dané právo regresnej náhrady. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v dobe po
zániku manželstva do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné majetkové vzťahy

týkajúce sa spoločných vecí posudzovať analogicky, ako vzťahy vyplývajúce z bezpodielového
spoluvlastníctva a zohľadniť ich v rámci jeho vyporiadania. Právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a
doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve. / KS BA 2 Co 10/19/ Z predložených listinných dôkazov ako aj skutkových tvrdení
strán je zrejmé, že záväzok vrátiť zálohu ako aj zaplatiť zmluvnú pokutu vznikol pred zánikom BSM, t.j.

pred dňom 22.03.2018 a bol uhradený až dňa 23.08.2018 po zániku BSM. Na účte žalovanej sa síce
nachádzali spoločné prostriedky strán, ale tieto súd vyporiadava podľa ich výšky ku dňu 22.03.2018
a prisúdil ich žalovanej. Je teda zrejmé, že ak dňa 23.08.2018 už žalovaná zasielala prostriedky urobila
tak zo svojich výlučných prostriedkov. Predmetná suma 20000€ odišla z účtu žalovanej s koncovýmčíslom XXXX až po zániku BSM manželom, keďže sa vo výpisoch z jej účtu za obdobie do 22.03.2018
nenachádza. Keďže záväzok vznikol počas trvania BSM, strany sporu za neho zodpovedali spoločne
a nerozdielne a preto má žalovaná nárok na nahradenie polovice zo sumy 20.000€, ktorú vynaložila zo

svojich už výlučných prostriedkov. A teda sumu 10.000€ je potrebné vysporiadať u žalobcu.

107. Obrana žalobcu, že vznik uvedeného záväzku zavinila výlučne žalovaná nie je pre vec podstatná,
keď je z uzatvorenej zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zložení zálohy na kúpnu cenu zo
dňa 09.08.2017 zrejmé, že obaja manželia boli zo zmluvy zaviazaní spoločne a nerozdielne. Navyše

tvrdenie žalobcu, že by vo výstavbe potom ako spoločný vzťah ukončili a odsťahoval sa zo spoločnej
domácnosti, ak by mal finančné prostriedky k dispozícii pokračoval, je čisto teoretické.

108.StranysporuzhodnežiadalivrámciBSMvyporiadaťspoločnýdoterazneuhradenýúverzozmluvyo
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi veriteľom C. C., G. a stranami ako spoludlžníkmi
počas trvania BSM dňa 27.01.2015 ( zmluva sa nachádza na č.l. 39 spisu). Súd mal preukázané ( viď

bod č. tohto rozsudku), že stranám bol na základe predmetnej zmluvy poskytnutý úver počas trvania
BSM vo výške 100000€, ktorý sa zaviazali splácať veriteľovi mesačnými splátkami v zmluve uvedenej
výške 376,16€ vždy k 15 dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou dňa 15.02.2045. Medzi stranami sporu
bolo taktiež nesporné, že úver je zabezpečený (čl. II.1 zmluvy) záložným právom k nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovanej.

109. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za

trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie sa však vykonáva iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie / viď
napr. R 46/1966, R 42/1972, uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 5 Cdo 276/2009/

110. Obe strany zhodne žiadali, aby sa žalovaná stala preberateľkou celého zostatku predmetného

úveru, ktorý riadne spláca sama aj po zániku BSM formou stanovených mesačných splátok. Súd
pri posúdení komu prikázať zostatok úveru na splatenie vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že
úverovou zmluvou je zabezpečená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná počas
výsluchu poukazovala práve na skutočnosť, že spoločný úver je zabezpečený záložným právom na byt
v jej osobnom vlastníctve a pozemok v jej osobnom vlastníctve mimo BSM. Súd mal túto skutočnosť

aj preukázanú listinným dôkazom záložnou zmluvou zo dňa 27.01.2015 (viď bod č. 27 tohto rozsudku).
Potom je zrejmé, že preberateľkou celého úveru sa musí stať iba žalovaná, aby nestratila kontrolu nad
riadnym splácaním úveru a nebola vystavená neistote bez možnosti ovplyvniť možný výkon záložného
práva na jej nehnuteľnosti. Prikázanie celého zostatku úveru žalovanej, ktorý navyše žalovaná od zániku
BSM spláca sama je jediným logickým a aj možným riešením situácie strán sporu.

111. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že do BSM je potrebné zaradiť veci v stave, v akom
existovali v čase zániku BSM, nie v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM. Súd preto z predložených
listinných dôkazov skúmal, aká bola výška neuhradeného zostatku úveru ku dňu zániku BSM ( ku dňu
22.03.2018) a práve v tejto výške musel toto pasívum vysporiadať. Žalovaná predložila súdu splátkový

kalendár veriteľa C. C., G. k úveru č. XXXXXXXXXX platného od 12.03.2018 (č.l. 87 spisu) z ktorého je
jednoznačné, že k 12.03.2018 mala byť do konca splatnosti 15.02.2045 uhradená ešte celková suma s
úrokmi 121710,31€ zložená z istiny 92674,77€, úroku 29035,54€. Splátky boli určené v mesačnej výške
376,83€ tak ako bolo uvedené v pôvodnej úverovej zmluve. Keďže do zániku BSM bola uhradená ešte
jedna splátka vo výške 376,83€ dňa 15.03.2018 je zrejmé, že zostatok úveru ku dňu bol 121710,31€

- 376,83€ = 121333,48€.

112. Ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, keď o ňom rozhoduje súd, doposiaľ neuhradený
úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo – úroky,
ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Napríklad Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí 3 Co 171/2018

zo dňa 28.03.2019 konštatoval, že ak sa zo zmluvy o úvere dalo zistiť, čo je príslušenstvom úveru
poskytnutého sporovým stranám, a tieto pri uzatváraní zmluvy akceptovali i výšku úroku a spôsob, akým
sa môže meniť, súd prvej inštancie mal dostatočný podklad pre vyporiadanie dohodnutých úrokov ako
príslušenstva úveru sporových strán podľa zistení v čase jeho rozhodovania ( § 217 ods. 1 prvá vetaC.s.p.), a to aj za predpokladu, že výška úrokov môže byť v budúcnosti menená a môže byť zmenená
aj s ohľadom na dobu, po ktorú sa bude úver splácať. V prejednávanej veci bolo treba prisvedčiť k
argumentácii žalovanej, že je potrebné vysporiadať úver spolu s príslušenstvom, ktorý bol ku dňu zániku

BSM vo výške 121333,48€. Súd preto predmetné pasívum vysporiadal tak, že uložil žalovanej zaplatiť
nesplatený zostatok úveru na základe úverovej zmluvy č. úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa
27.01.2015 s veriteľom C. C., G. vo výške 121333,48€.

113. Pokiaľ žalovaná požadovala, aby v rámci vyporiadania BSM bolo zohľadnené to, čo zo svojho

zaplatila na spoločnom záväzku zo zmluvy č. úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.01.2015 od
zániku BSM do doby vyporiadania, súd dospel k záveru táto požiadavka žalovanej nie je dôvodná. Je
potrebné uviesť, že súd prihliadol na spoločné záväzky manželov a na ich výšku ku dňu zániku BSM
a z takto vyčíslených zostatkov záväzkov pri ich výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal. Pokiaľ by
súčasne zohľadnil výšku zostatku záväzkov ku dňu zániku BSM a súčasne by pri takto stanovenom
zostatku zohľadnil v jej prospech i to, čo uhradila na týchto záväzkoch ku dňu vyporiadania ( čím

znížila výšku zostatku), v zásade by dvakrát zohľadnil v prospech žalovanej to, že je povinná uhradiť
spoločný záväzok, pretože to, čo táto plnila po zániku BSM ku dňu vyporiadania, predstavuje len výšku
plnenia zo zmluvy, ktorú súd pojal do vyporiadania a ktorá mala vplyv na vyrovnaní podiel a znamená
to, že žalovaná v podstate svojím plnením znížila už to, čo by mala v zmysle rozhodnutia súdu plniť.
Rovnako Krajský súd v Nitre v rozhodnutí 9 COP 50/2018 zo dňa 21.11.2019 konštatoval, že ak na výšku

vyrovnávacieho podielu mala vplyv výška zostatku záväzku ku dňu zániku BSM, nemožno opakovane
toto isté plnenie zohľadniť v jej prospech. Iná by bola situácia v prípade, ak by zostatok záväzku bol
prikázanýuhradiťžalobcovianajehoúhradebysapodieľalažalovaná,vtakomprípadebybolopotrebné
toto jej plnenie zohľadniť, keďže svojím plnením znížila zostatok záväzku, ktorý by bol povinný uhradiť
žalobca. Súd preto tomuto jej návrhu nevyhovel.

114. Tvrdenie zástupcu žalobcu, že súd by nemal zohľadniť úroky z úveru pre správanie žalovanej, ktorá
zaslala peniaze rodičom, pričom mohla vyplatiť spoločný hypotekárny úver nie je dôvodné. V danom
prípade súd vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorá ako už uviedol vyššie vyporiadava nielen splatnú časť
dlhu, ale aj jeho príslušenstvo – úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. V danom prípade žiadne

ustanovenie neumožňuje znížiť výšku masy BSM, resp. spoločných pasív pre správanie sa strany sporu.
Za určitých okolností správanie strán sporu (násilie, zaslúženie sa o majetok a podobne) môže mať vplyv
iba na prípadnú disparitu podielov strán pri vysporiadaní.

115. Po určení, čo patrí do masy BSM a hodnoty aktív a pasív BSM, súd pristúpil k jej vyporiadaniu v

zmysle zásad uvedených v § 150 OZ. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v BSM je predpokladom
pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska
nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t.j. určenie, ktoré veci z BSM pripadnú každému z manželov.

116. Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa

výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť a iným spôsobom a to podľa kritéria miery pričinenia. Nemožno
vylúčiť ani taký postup, podľa ktorého sa jednému z manželov prikáže majetok do výlučného vlastníctva
a uloží sa mu povinnosť vyrovnať podiel druhého manžela v peniazoch. Súdne rozhodnutie má
konštitutívny charakter. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako sa má vyporiadanie
vykonať.

117. V danom prípade súd vychádzal z rovnosti podielov oboch bývalých manželov, keďže v konaní
neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť disparitu podielov. Súd mal preukázané, že
aktíva zaniknutého BSM prevyšujú pasíva BSM ( hodnota aktív nehnuteľnosť 55000€ + zostatok na účte
žalobcu 130,52€ + zostatok na účte žalovanej 60603,44€ + finančné prostriedky, ktoré žalovaná vybrala

z účtu a nepreukázala ich použitie 39300€ + 1800 = 156833,96€ – hodnota pasív ku dňu zániku BSM
úver 121333,48€ = 35500,48 €)

118. Každá zo strán sporu žiadala prikázať zostatok na účte vedeného na svoje meno do svojho
výlučného vlastníctva, keďže tieto účty aj po zániku BSM užívajú. Keďže na tomto vysporiadaní sa strany

dohodli, súd im vyhovel a prikázal zostatok finančných prostriedkov ku dňu zániku BSM na účte číslo
účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: osobný účet C. C., G. vedeného na meno žalobcu v sume
130,52€ žalobcovi a zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej IBAN: C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 22.03.2018, vo výške 60603,44€ žalovanej.119. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaná zo svojho účtu vybrala, prípadne zaslala svojej
mame vo výške 39300€, 1800€, tieto súd zahrnul do masy BSM a vysporiadal ich tak, že ich prikázal

žalovanej, ktorá s týmito prostriedkami disponovala v rozpore s § 144 osa. 1 OZ.

120. Ďalej sa strany sporu nedohodli na tom komu má byť spoločná nehnuteľnosť prikázaná, pričom
obe strany trvali na tom, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do ich výlučného vlastníctva. V zmysle
súdnej praxe pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať rôzne

skutočnosti. Ako prvé je to účelné využitie veci, pričom však treba zohľadniť aj bonitu bývalých manželov,
keďže manželovi, ktorý žiada o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva a ktorému svedčí
hľadisko účelného využitia týchto nehnuteľností, ale nemá prostriedky na vyporiadanie podielu druhého
manžela, resp. hodnoverne nedoloží, že ich bude mať k dispozícii v primeranej lehote, v zásade
nemožno nehnuteľnosti prikázať, najmä ak je druhý manžel solventný a takisto žiada, aby mu boli
nehnuteľnosti prikázané. Ďalším kritériom je skutočnosť, kto z bývalých manželov mal nehnuteľnosť

naposledy v užívaní (toto kritérium sa týka už obývaných nehnuteľností) Z hľadiska účelnosti prikázania
nehnuteľnosti, súd uvádza, že sporná nehnuteľnosť je stavebným pozemkom na ktorom sa nachádza
rozostavaná stavba, ktorá však podľa tvrdení strán sporu vzhľadom na jej dlhodobé vystavenie
poveternostným vplyvom bude musieť byť odstránená, resp. bude problematické jej dostavanie. Žalobca
žiadal nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva, keďže si na nej chce dostavať rodinný dom a tento

využiť neskôr na bývanie. Poukazoval na skutočnosť, že aktuálne nevlastní nehnuteľnosť. Žalovaná je
vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom však taktiež žiadala nehnuteľnosť prikázať sebe do vlastníctva s tým,
že poukazovala predovšetkým na to, že spláca spoločný úver. Súd vzhľadom na charakter nehnuteľnosti
uvádza, že prikázanie nehnuteľnosti by bolo u navrhovateľa dôvodnejšie, keďže nemá vlastné bývanie.
Avšak výstavba rodinného domu je otázka dlhodobejšieho a najmä veľmi finančne nákladného procesu

a nie je možné spornú nehnuteľnosť ihneď využiť na bývanie. Žalobca by musel najskôr žalovanú
vyplatiť, ak by mu súd nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva, pričom podľa prepočtu súdu by výška jeho
vyrovnávacieho podielu bola značne vyššia (keďže nepreberá spoločný dlh) ako by to bolo v prípade
prikázania nehnuteľnosti žalovanej, ktorá zároveň preberá spoločný úver. Žalobca navyše nepreukázal,
že by mal peňažné prostriedky v dostatočnej výške na vyplatenie žalovanej a následne začatie výstavby

domu. V prípade, ak by súd prikázal nehnuteľnosť žalobcovi vystavil by ho nebezpečenstvu možného
exekučného konania v prípade neuhradenia vyrovnávacieho podielu v paričnej lehote. Súd preto
za rozhodujúce v danom prípade posúdil kritérium, resp. zásadu vyporiadania podľa ktorej veci zo
zaniknutého BSM sa majú medzi účastníkov rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný
zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu bola čo najmenšia.

121. K výpočtu vyrovnávacieho podielu súd uvádza, že aktíva zaniknutého BSM mali spolu hodnotu
156833,96 € a pasíva 121333,48 € a teda čistá hodnota masy BSM bola 35500,48€, z ktorej podiel
každého z manželov na čistej hodnote masy BSM v rovnakom pomere je potom 17750,24€. Žalobca
nadobudol zostatok na svojom účte vo výške 130,52€ a prevzal záväzky v hodnote O €, teda celkovo

mu pripadlo 130,52 €, čo je o 17619,72 € menej ako pripadá na jej podiel. Žalovaná nadobudla
nehnuteľnosť v hodnote 55000€, zostatok na svojom účte vo výške 60603,44€, sumu, ktorú vybrala
z účtu na nepreukázala jej použitie vo výške 39300€ a 1800€, t.j. spolu 156703,44€ a prevzala záväzok
vo výške 121333,48€, teda nadobudla 35369,96 €, čo je o 17619,72 € viac ako na ňu pripadá podľa
jej spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že túto sumu by mal žalobca dostať v rámci vyrovnania

BSM od žalovanej tak, aby každý z manželov mal polovičný podiel. Žalovaná však žiadala, aby súd
v konaní zohľadnil, že po zániku BSM uhradila 20000€ zo svojich výlučných prostriedkov na spoločný
dlh ( vyplývajúci z vrátenia zálohy a zmluvnej pokuty), pričom žalobca na spoločný dlh nič nezaplatil a
bol povinný uhradiť polovicu dlhu. Súd preto od výšky sumy na vyrovnanie 17619,72 € odpočítal sumu
10000 € predstavujúcu polovicu sumy, ktorú žalobkyňa zo svojich výlučných prostriedkov vynaložila

na spoločný dlh a teda súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu
7619,72€. Pokiaľ ide o lehotu na zaplatenie, súd aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravujúce
lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom na výšku určeného vyrovnania súd

predĺžil lehotu na jeho zaplatenie z troch dní na 30 dní.

122.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.123. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

124. V konaniach zahájiteľných oboma stranami, v ktorých vykázanie do procesnej pozície žalovaného
závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou, majú status žalobcu i jeho
úspech s návrhom len obmedzený význam, totiž v konaní o vyporiadaní BSM (podobne ako aj v konaní
o zrušenie spoluvlastníctva podielového) je pre posúdenie úspechu žalobcu s návrhom aj samotnej
nutnosti vedenia konania pred súdom potrebné najmä zodpovedať si dve otázky a síce 1/ na ktorej

strane bol dôvod neúspechu prípadného pokusu alebo aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie
predmetu sporu (pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol a 2/ do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený
rozsudkomkryjesospôsobomvyporiadanianavrhovanýmžalobou,resp.tým,ktorýbolobsahomdohody
ponúkanej druhej strany pred začatím konania. V danom prípade z obsahu spisu nevyplýva, že by pred
zahájením sporu bola niektorá zo sporových strán navrhovala protistrane dohodu o vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva v znení, v akom napokon rozhodol súd, a rovnako nemožno tvrdiť, že

by či už žalobe v žalobe navrhol, alebo žalovaná vo vyjadrení k žalobe bol prezentovala práve takýto
spôsob vyporiadania, aký je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ani žalobný návrh, ani vyjadrenie
k žalobe teda nesvedčia plnému úspechu jednej či druhej strany v spore. Vychádzajúc z meritórneho
rozhodnutia súdu a dôvodov, na ktorých bolo rozhodnutie súdu založené, nemožno výsledok v spore
hodnotiťaniakoprevažnýúspechžalobcučižalovanej,pričomjepraktickyvylúčenévyjadriťrelevantným

spôsobom aj prípadný pomer úspechu každej zo strán konkrétnym percentom. Súd preto uzatvára, že
v danom prípade nebol preukázaný úspech žiadnej zo strán sporu preto súd nárok na náhradu trov
konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).