Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Pc/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203374
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624203374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, LL.M., v právnej veci navrhovateľa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, B., právne zastúpeného: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., sídlo: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti
povinnejzvyživovacejpovinnosti:A.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXX/X,B.,právnezastúpenej:
JUDr. Zuzana Baloghová, so sídlom Mostová 33, Ružomberok, IČO: 42 221 340, v konaní o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
260,- eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa,

počnúc od 28.08.2024.

II. Zameškané výživné za obdobie od 28.08.2024 do 31.10.2024 vo výške 170,32 eur súd p o v o ľ u j
e matke splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, t. j. do 20. dňa každého
kalendárneho mesiaca k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť
celého dlhu.

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 3P/21/2017
vo výroku II. o výživnom.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28.08.2024 domáhal

zvýšenia výživného pre seba ako oprávnenú plnoletú osobu z vyživovacej povinnosti voči povinnej
z vyživovacej povinnosti – matke a to zo sumy 180,- eur na sumu 350,- eur. Návrh odôvodnil tým, že otec
sa o neho riadne stará, bývajú spolu, podieľa sa na jeho potrebách. Matka si plní vyživovaciu povinnosť
v zmysle mediačnej dohody zo dňa 26.08.2022, avšak niekedy mešká s výživným. Dlhodobo nad rámec
výživného nijakým spôsobom neprispieva. Navrhovateľ uviedol, že je študentom strednej školy G. H.
I. J. K. D. L. A., kde dlhodobo preukazuje nadpriemerné študijné výsledky. V školskom roku 2022/23
bol vyznamenaný riaditeľkou školy za výborný prospech, hrdú reprezentáciu školy na krajských kolách

v rôznych kategóriách a dobročinné aktivity. Jedným z jeho malých veľkých snov je stať sa úspešným
absolventom medicíny, a teda doktorom. Avšak, prípravné kurzy na medicínu nie sú ani zďaleka lacnou
záležitosťou. Ich cena sa pohybuje okolo 400 eur jednorazovo. O zvýšenie jeho mesačných nákladov sa
od septembra pričiní aj súkromné doučovanie chémie, ktoré vychádza na niečo okolo 100 eur/mesiac.Jeho mesačné výdavky na stravu sú okolo 300 eur, kde ide o stravu mimo školy. Stravuje sa v školskej
jedálni, kde jeden obed stojí 2,20 eur, avšak tento obed mu často nepostačuje na nasýtenie, a tak je
nútený si ísť ešte niečo dokúpiť alebo si priniesť niečo z domu navyše. Oblečenie vychádza 100 eur

mesačne. Vo voľnom čase sa venuje kickboxu. Trénuje niekoľkokrát do týždňa, toto leto sa zúčastnil na
prípravnom kempe pred sezónou. K tomu trénuje aj vo fitku, kde mesačná študentská permanentka stojí
34eur.Kickboxvychádza20eurmesačne,okrempomôcok(chrániče,rukavice,oblečenie),ktorésimusí
zaobstarať sám. Navrhovateľ uviedol, že je v maturitnom ročníku, každý rok sa skladali na stužkovú po
60 eur, čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 300 eur. Matka neprispela ani euro. Ďalšie veci, na

ktoré mu matka doteraz neprispela, napriek výzvam a požiadaniach od otca: strojček na zuby 1.700 eur,
vodičský preukaz 800 eur, učebnice každý rok cca 50 eur, ročné školné 150 eur 5 rokov, spolu 750eur,
lyžiarskyvýcvik150eur,obleknastužkovú+topánky400eur.Vzhľadomnajehozaneprázdnenie,najmä
kvôli školským povinnostiam nestíha brigádovať celoročne, iba cez leto, avšak tieto peniaze postačujú
maximálne ako vreckové. Okrem základných životných nákladov, ako sú ubytovanie, strava, doprava a
školské pomôcky, má aj ďalšie náklady spojené s prípravnými kurzami na medicínu, ktoré sú nevyhnutné

pre jeho budúce štúdium a kariéru. Tieto kurzy sú finančne náročné a matka, či už o neho alebo jeho
potreby nepreukazuje absolútne žiadny záujem už dlhé roky. Nie sú v kontakte, a ani si nepamätá, kedy
od nej dostal správu, či už na narodeniny alebo meniny. Podľa verejne dostupných informácií, matka
vlastní dva byty a jednu zastavanú plochu s nádvorím vo výmere 683 m2. Pracuje ako zdravotná sestra
u súkromnej doktorky a navyše robí služby v nemocnici, čo tvorí jej ďalší príjem. Je pravdepodobné,

že buď oba byty alebo minimálne jeden z nich prenajíma, čo je jej ďalším príjmom. Z dôvodu, že sa
navrhovateľ štúdiom pripravuje na povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nemu plnia obaja rodičia,
avšak výživné od matky je nepostačujúce, žiada toto zvýšiť.

2. Súd vyzval matku - povinnú z vyživovacej povinnosti, aby sa vyjadrila k návrhu. Podaním doručeným

súdu dňa 26.09.2024 sa matka vyjadrila k návrhu. Vo vyjadrení uviedla, že so zvýšením výživného
nesúhlasí, pretože na jej strane, ani na strane oprávneného z vyživovacej povinnosti nenastala taká
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Výživné bolo naposledy upravené pred
dvoma rokmi, dohodou medzi rodičmi v tom čase maloletého oprávneného z vyživovacej povinnosti,
uzavretou dňa 26.08.2022, podľa ktorej sa matka zaviazala prispievať na syna výživným vo výške 180,-

eur mesačne od septembra 2022. Od tohto času nenastala žiadna zásadnejšia zmena pomerov. Návrh
je predčasne podaný, keď navrhovateľ je v maturitnom ročníku, deklaruje, že má záujem o štúdium
na vysokej škole a teda je predpoklad, že k zásadnejšej zmene pomerov dôjde u neho nástupom na
vysokúškolu.Akbysúdzvýšilvýživné,jedôvodnépredpokladať,žeonecelýrokpodánavrhovateľnávrh
znova. Matka vo vyjadrení poukázala na to, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú

úctu a rešpektovať ich, pričom návrh považuje za rozporný s dobrými mravmi, nakoľko zo strany
navrhovateľa nie je dlhodobo žiadna úcta ani záujem o matku. Matka túto situáciu sama nezavinila,
o syna sa zaujímala, viedlo sa niekoľko súdnych konaní, v ktorých sa domáhala, aby mohla byť so
synom. V tomto jej bolo bránené otcom syna, ale ani potom ako navrhovateľ dovŕšil plnoletosť, nejavil
a nejaví o svoju matku žiadny záujem. Keď sa náhodne stretli, ani sa jej nepozdravil, nekontaktuje

ju, jediným kontaktom z jeho strany za posledné dva roky je tento návrh. Aj v mediačnom konaní
matka prejavila záujem o osobné stretnutie so synom alebo o telefonický kontakt, všetko však toto otec
odmietol. Uviedol, že keď niečo chce, má kontaktovať jeho, pretože pre syna je ona cudzí človek. Matka
sa chcela o syna starať, podieľať sa na jeho výchove, byť prítomná v jeho živote, ale nebolo jej to
umožnené,anineskôrsanavrhovateľsňoukontaktovaťnechcel.Matkazároveňuviedla,žepožadované

výživné 350,- eur mesačne považuje za neprimerané potrebám maturanta. Výdavky na prípravné kurzy
na medicínu a súkromné doučovanie chémie nie sú nevyhnutné, ani primerané. Navrhovateľ sám
poukazuje na svoje mimoriadne študijné výsledky, preto doučovania a prípravné kurzy v sume 100,-
eur mesačne nie sú potrebnými výdavkami. Navrhovateľ ich ani nepreukázal. Matka výdavok na stravu
vo výške 300,- eur mesačne mimo stravovania v škole, spolu so stravovaním v škole vo výške 350,-

eur mesačne nepovažuje za primerané výdavky na stravovanie. Rovnako výdavok na oblečenie vo
výške 100,- eur matka nepovažuje za primerané. Rovnako výdavok na fitness centrum a kickbox nie
sú primerané ani nevyhnutné, keď cvičiť sa dá aj v prírode a bez zbytočných nákladov. Navrhovateľ
žiadne výdavky navyše nepreukázal. Matka videla syna na motorke a domnieva sa, že zvýšené výživné
by malo pokryť práve tento koníček navrhovateľa. Pokiaľ ide o výdavok na stužkovú, na túto sa skladali

v škole priebežne, preto nemožno spätne poukazovať na výdavok vo výške 300,- eur. Svoju matku
navyše navrhovateľ na stužkovú ani nepozval, je preto v rozpore s dobrými mravmi, aby sa matka na
takomto výdavku podieľala. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že matka v minulosti neprispela na
výdavky, matka v minulosti zakupovala veci, ktoré dávala otcovi navrhovateľa, ale tento ich pred ňouvyhodil, kupovala darčeky na meniny, narodeniny, sviatky, keď verila, že syn bude s ňou, ale nikdy
neprišiel. Za takýchto okolností a zachovania vlastného psychického zdravia, matka prestala čokoľvek
zakupovať. Pokiaľ sa týka meškania s platením výživného, takáto situácia nastala 2 x, keď výživné

bolo uhradené pár dní neskôr, pričom navrhovateľ alebo jeho otec to riešili oznámením na polícii, čo je
absolútne neadekvátne. Príjem matky sa od poslednej dohody o výživnom uskutočnenej v mediačnom
konaní nezvýšil na takú úroveň, aby jej umožňoval uhrádzať výživné požadované navrhovateľom, ktorý
žiada zvýšiť výživné po dvoch rokoch na takmer dvojnásobok. Matka je zamestnaná v ambulancii A.
B. v L. a jej čistá mzda je približne 930,- eur, plus príspevok na stravu 4,57 eur na deň. Matka má

navyše služby v M. C. B., ale tento príjem nemá jednotnú výšku a pohybuje sa od 150 do 350 eur
mesačne, čo závisí od počtu odpracovaných hodín, nejde o trvalý pracovný pomer, ale o dohodu.
Nie je povinnosťou matky pri odpracovaných 160/168 hodinách mesačne v ambulancii ešte pracovať
nadčasy, cíti sa vyčerpaná a takéto pracovné nasadenie začína byť pre ňu neúnosné. Príjem zo služieb
v nemocnici má matka preto, aby dokázala vykryť mesačné výdavky. Príjem matky sa za posledné roky
nezvýšil a z dôvodu plánovaného operačného zákroku bude práceneschopná minimálne dva mesiace.

Matka uviedla mesačné výdavky: výživné 180,- eur, splátka hypotekárneho úveru 248,90 eur, poistenie
nehnuteľnosti 58,68 eur, životné poistenie pri úvere 20,49 eur, platba Bypo 140,- eur, elektrika 27,-
eur, Digi TV 13,90 eur, internet 11,58 eur, splátka pôžičky 53,86 eur, splátka spotrebného úveru 110,27
eur, mobil 30,- eur, PZP 66,60 eur polročne, PHM 30-50,- eur, strava, ošatenie, hygiena, domácnosť
v bežnej výške, daň z nehnuteľnosti 48,- eur ročne, poplatok za komunálny odpad 44,29 eur ročne.

Nie je v možnostiach a schopnostiach matky uhrádzať zvýšené výživné. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodiča. Životná úroveň matky zodpovedá jej príjmu, dokáže uhrádzať svoje základné
životné potreby a záväzky, ale neumožňuje jej platiť synovi mesačne sumu 350,- eur. Matka nesúhlasí,
aby bola zaviazaná na úhradu trov konania navrhovateľovi, ako to tento navrhuje. Navrhovateľ mohol
ohľadom výživného osloviť svoju matku pred podaním návrhu na súd, nič také neučinil, preto nie sú

zákonné dôvody pre priznanie náhrady trov konania.

3. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 28.10.2024
navrhovateľ na podanom návrhu trval. Ku vzťahu k matke navrhovateľ uviedol, že sa jej pred
pojednávacou miestnosťou nepozdravil, lebo mu spôsobila psychickú ujmu. V detstve s ňou nechcel

byť, ona po neho prišla do školy a vytiahla ho zo záchoda, kde utiekol, aby zavolal otcovi. Škrtila ho za
šnúrku, ktorú mal zavesenú na krku. Otec sa ho vždy pýtal, keď bol malý, či chce ísť ku mame, ale on
mu vždy povedal, že nechce. Bolo to jeho rozhodnutie. Počas súdnych procesov matka tvrdila, že je
zmanipulovaný, ale to bolo vždy na mojom rozhodnutí. Mohla ho následne aj kontaktovať, ale niekoľko
rokov tak neurobila. O tom, že by mala požiadavku na jeho otca ohľadom poskytnutia telefónneho čísla

nemá vedomosť a vlastne ani nechcel, aby ho tento človek (matka) kontaktoval v zmysle nejakého
stretnutia. Netúži byť s ňou v kontakte, nikdy neposlala ani euro navyše napríklad keď mal narodeniny,
nenapísala mu na narodeniny. Naposledy assi šesť, sedem rokov dozadu. Vtedy jej na správu neodpísal.
Vie, kde býva, mohla ho kontaktovať, aj do školy vie, kde chodí. Keby prišla a zazvonila, tak by za ňou
išiel, ak by vedel, že mu chce zagratulovať na narodeniny. Na stužkovú mamu nepozval, pretože si

môžu pozvať len dvoch hostí a pôjde otec a jeho priateľka, ktorá ho vychováva už asi štyri alebo päť
rokov. Navrhovateľ uviedol výdavok na stravu, ktorá je najväčšia položka, okolo 350,- eur. Oblečenie
asi 80,-eur, drogéria 30,- eur. Robí kickbox, kde chrániče a rukavice sa opotrebovávajú, suma za nákup
nových je asi 100,- eur priemerne. Chrániče a rukavice mení jedenkrát ročne. Platí doučovanie na
medicínu. Chodí na doučovanie k dvom docentkám z N. O. D. H., kde jedna hodina vychádza na 20,-

eur dvakrát do mesiaca, každú druhú sobotu v Bratislave, kde má po dve hodiny s každou docentkou,
čo vychádza 60,- eur mesačne. Ubytovanie, voda plus elektrina doma vychádza okolo 50,- eur. Platí
si aj mesačnú permanentku do fitka v hodnote 34,- eur a kickboxové tréningy vychádzajú na 60,- eur
mesačne a výdavok na vreckové je do 50,- eur mesačne. Otec mu platí školné ročne 150,- eur, výdavok
na učebnice asi 50,- eur na jeden školský rok. Na prípravný kurz medicíny uhrádzal jednorazovo 400,-

eur. Na stužkovú zakupoval oblek a topánky spolu v sume 400,- eur. Mal tiež výdavok na vodičský
a zubný strojček.

4. Matka na pojednávaní dňa 28.10.2024 uviedla, že je tešia synove úspechy, o ktorých vie od známych,
avšak žasne, čo z úst syna odznelo o týraní a škrtení. Nikdy svoje deti nebila, má aj staršiu dcéru. To

skôr synov otec dokázal dvoj, trojročné dieťa zbiť varechou. O syna bojovala 5 rokov. To, čo má syn
teraz v hlave, sú všetko otcove výmysly. Počúva len to, čo mu otec rozpráva. Každé jedno stretnutie
so synom, ktoré bolo nariadené, išla v doprovode pani z odboru sociálnych vecí a rodiny, ktorá bola
svedkom. Aj takých situácií ako ju synov otec napadol, len preto, že si prevzala syna zo školy, tiež akoju starý otec syna udrel pred kurátorkou pri preberaní zo školy, minimálne dvakrát na ceste zastavil otec
autom a zabránil im pokračovať v jazde, kedy ju znova fyzicky napadol so slovami nech sa neopováži
chodiť po syna do školy. Videla, že syn začal utekať do záchodu, kedy hneď volal otcovi, aby prišiel. Kto

by ešte ďalej pokračoval v takýchto návštevách, kde bola sústavne fyzicky napadnutá starým otcom,
či otcom syna. Či išla v danom čase po dieťa na ulicu C. D., alebo do K., kde doniesla tašku ovocia,
oblečenia. Otec to pred samotným synom zahodil na vedľajšie pole. Otec si všetko natáčal na kameru,
syn reval vo dverách, pretože nie že by nechcel ísť s ňou, ale sa bál otca, bál sa povedať, že chce
ísť s nimi, s ňou aj s jej dcérou, teda jeho sestrou. Toto nie je zo synovej hlavy. Čo sa týka príjmu, má

príjem z ambulancie ako zdravotná sestra vo výške 929,- eur a robí služby v nemocnici, iný príjem nemá.
Súhlasila s posledným zvýšením výživného v roku 2022 mediačnou dohodou. Čo sa týka nákladnejších
vecí, ako je zubný strojček a podobne, otec súhlasil, že na to si nebude nárokovať, preto sa dohodli aj na
zvýšení sumy výživného pred dvoma rokmi. Vtedy si pýtala číslo na syna, ale otec jej ho odmietol dať.
Nevie potom, akým spôsobom by sa mohla dostať k synovi. Tu sa vyjadruje, že je pre neho ako matka
cudzí človek a že sa s ňou nechce stretnúť, tak keby mu napísala, alebo zavolala, že príde za ním, má

pochybnosti, či by sa s ňou stretol, ako to teraz prehlasuje. Písala synovi na Messenger na narodeniny,
neodpovedal. Je pravda, že to bolo dávnejšie, ale keď to bolo bez odozvy, nemalo to z jej pohľadu
zmysel. Kupovala každý rok na Vianoce darčeky pre dcéru aj pre syna, ktorý však nikdy neprišiel. Čo
sa týka výživného, vždy sa snažila poctivo platiť. Niekedy však jej príjem nebol natoľko dostačujúci, ale
nemá dlh na výživnom, všetko má doplatené. Za celý život zarábal otec syna vždy viac ako ona. Iný

príjem ako z pracovného pomeru a za prácu privyrábanie v nemocnici nemá. Dvanásť rokov dozadu
zarobila 400,- eur. Služby začala robiť preto, lebo musela platiť výživné. Služby robí asi 12 alebo 14
rokov, lebo jej príjem na ambulancii bol veľmi nízky. Tie služby nemusí robiť, nie je povinná ich robiť. Za
tie roky je už vyčerpaná. Nie je pravdou, že by mu nechcela dať nad rámec, ale vie koľko si môže dovoliť
platiť na výživné. Už počas niekoľkých rokov ide od výplaty k výplate. Preto sa snaží robiť aj tie služby.

Vidí na synovi, že nemá absolútne žiadnu úctu k rodičovi a myslí si, že keď otec tak vehementne bojoval
proti tomu, aby syn bol s ňou, tak by sa mal vedieť aj postarať o jeho výdavky. Nehovorí, že si nebude
plniť rodičovskú povinnosť, čo sa týka výživného, ale výdavky sú prehnané. Myslí si, že trojčlenná rodina
musí vyžiť z 350,- eur na stravovanie a nie to jeden dospievajúci človek.

5. Su´d vykonal dokazovanie vy´sluchom navrhovateľa, matky a obozna´meni´m sa s listinny´mi
do^kazmi, založenými v spise, a to najmä návrhom, vyjadrením k návrhu, Dohodou o ukončení
mediácie č. 3/2022 zo dňa 26.08.2022, zápisnicami z mediačného konania, dokladmi o mesačných
výdavkoch matky, potvrdením o príjme matky zo dňa 15.10.2024 a zo dňa 24.10.2024, dokladmi
o mesačných výdavkoch navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.03.2014,

sp. zn. 6P/13/2012, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 3P/21/2017.

6. Z Dohody o ukončení mediácie č. 3/2022 zo dňa 26.08.2022 uzavretej medzi matkou a otcom
navrhovateľa pred mediátorkou J. A. I., F., vyplýva, že od septembra 2022 sa matka zaviazala uhrádzať
výživné na v tom čase maloletého navrhovateľa vo výške 180,- eur mesačne.

7. Z potvrdenia zamestnávateľa matky – A. P. B., P. O. XXX, L. zo dňa 24.10.2024 mal súd preukázané,
že matka ako povivnná osoba z vyživovacej povinnosti dosiahla za posledných šesť mesiacov priemernú
mesačnú mzdu vo výške 929,34 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa matky – M. D. Q. C. B. – R., I. A. D.
XX, B. zo dňa 15.10.2024 mal súd preukázané, že matka ako povivnná osoba z vyživovacej povinnosti
dosiahla za posledných šesť mesiacov priemernú mesačnú mzdu vo výške 277,78 eur.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Predmetom konania je zvýšenie výživného na plnoletého navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX. Su
´d v intenciách citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine sku´mal, cˇi je navrhovateľ schopný

napriek tomu, že už dosiahol plnoletosť sám sa živiť. Súd konštatuje, že navrhovateľ sa v súčasnosti
sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole s plánovaním štúdia na vysokej
škole, preto doposiaľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Naposledy bolo o výživnom rozhodované
súdnym rozhodnutím pred Okresným súdom Ružomberok v konaní o zvýšenie výživného vedenom pod
sp. zn. 3P/21/2017. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 3P/21/2017
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.03.2014, sp. zn. 6P/13/2012 vo výroku

o výživnom tak, že matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo
výške 95,- eur mesačne. Na základe dohody rodičov navrhovateľa sa matka zaviazala prispievať na
výživu navrhovateľa zvýšeným výživným 180,- eur mesačne od septembra 2022. Dohoda o zvýšenom
výživnom bola medzi rodičmi uzavretá v rámci Dohody o ukončení mediácie č. 3/2022 zo dňa 26.08.2022
uzavretej pred mediátorkou J. A. I., F.. Táto dohoda nebola schválená súdom. Doposiaľ, aj po dosiahnutí

plnoletosti navrohvateľa, matka prispieva na jeho výživu výživným vo výške 180,- eur mesačne v zmysle
uvedenej dohody.

13. Vyzˇivovacia povinnostˇ rodicˇov vocˇi detˇom trvá do doby, ky´m dietˇa nie je schopne´ same´ sa
zˇivitˇ, t. j. ky´m nedosahuje pravidelny´ pri´jem, z ktore´ho mo^zˇe uhra´dzatˇ svoje potreby. Podlˇa

usta´lenej judikatu´ry vyzˇivovacia povinnostˇ rodicˇov vocˇi detˇom trva´ pocˇas obdobia, kedy dietˇa
sˇtuduje, nakolˇko je jednou zo za´kladny´ch povinnosti´ rodicˇa viestˇ dietˇa k zi´skaniu vzdelania, a
ty´m vytvoritˇ priestor pre jeho sebarealiza´ciu. Uvedene´ plati´ aj vtedy, ak ma´ dietˇa pocˇas sˇtu´dia
nepravidelny´pri´jemnapr.zosˇtudentskejbriga´dy.Usta´lena´judikatu´ravsu´vislostisota´zkoutrvania
vyzˇivovacej povinnosti vyvodila za´ver, podlˇa ktore´ho pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa

zˇivitˇ su´ dane´ podmienky ukoncˇeni´m jedne´ho sˇtu´dia toho iste´ho stupnˇa, kedˇ dietˇa definiti´vne zi
´ska predpoklady na vy´kon povolania. Pre určenie výšky výživného sú relevantné odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri výživnom pre plnoleté osoby
Zákon o rodine navyše vyjadruje požiadavku, aby priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými
mravmi. Matka namietala rozpor návrhu navrhovateľa s dobrými mravmi. Vo vsˇeobecnosti mozˇno o

dobry´ch mravoch hovoritˇ ako o pravidla´ch mora´lneho charakteru, ktore´ sa vsˇeobecne uplatnˇuju
´ a presadzuju´. Ide o slusˇnostˇ, ohlˇaduplnostˇ a vza´jomne´ resˇpektovanie. V zmysle judikatu´ry k
ustanoveniu § 75 ods. 2 Za´kona o rodine vy´zˇivne´ nemozˇno priznatˇ len v pri´pade, ak by to bolo v
rozpore s dobry´mi mravmi, pricˇom sa zistˇuju´ do^vody na strane opra´vnene´ho (tu navrhovatelˇa).
Predpoklada´ sa take´ spra´vanie opra´vnene´ho vocˇi povinne´mu, ktore´ spo^sobilo stratu pra´va na

priznanie vy´zˇivne´ho. Za´kon nesˇpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobry´mi mravmi, pricˇom je zrejme
´, zˇe sa vyzˇaduje take´ spra´vanie, ktore´ svojou intenzitou a za´vazˇny´mi do^sledkami je mozˇne´
objekti´vne posu´ditˇ ako porusˇovanie dobry´ch mravov. Kazˇde´ konkre´tne porusˇenie ty´chto pravidiel
je potrebne´ pritom posudzovatˇ individua´lne, vzhlˇadom na okolnosti konkre´tneho pri´padu.

14. Súd sa v posudzovanom prípade zaoberal do^vodmi narusˇenia vztˇahov medzi matkou a
navrhovatelˇom, a to aj z cˇasovy´ch hlˇadi´sk a sku´mal zlomovy´ bod, v do^sledku ktore´ho dosˇlo k
vza´jomne´mu ochladeniu vztˇahov. V tejto súvislosti súd posudzoval správanie a postoje navrhovateľa
voči matke. Z vyjadrení samotného navrhovateľa, ako aj jeho matky vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú
vážne narušené, nefungujúce. Navrhovateľ označuje matku za cudzieho človeka, nemá potrebu zdieľať

s ňou každodenný život v ktorejkoľvek jeho oblasti, a to ani do budúcna, keď vyhlasuje, že matka nebude
poznať jeho manželku ani jeho deti. Pociťuje krivdy z detstva, ktoré prenáša do vzťahu s matkou aj
v súčasnosti. S matkou sa dlhodobo nekontaktuje. Ak matku stretne, ani sa jej nepozdraví, čo sa udialo
aj pred pojednávaním v budove súdu. Matka naopak uvádzala, že pokiaľ aj napísala navrhovateľovi
správu na narodeniny, navrhovateľ na správy nereagoval. Keď naposledy dohadovala výšku výživného

s otcom navrhovateľa (2022), mala záujem o telefonický kontakt na navrhovateľa, ktorý jej otec odmietol
dať s odôvodnením, že navrhovateľ si to nepraje, pretože matka je pre neho cudzí človek. Matka uviedla,
že syn o ňu nejaví žiadny záujem, nekontaktuje ju. Hoci navrhovateľ na pojednávaní prezentoval, žepokiaľ by ho matka „oslovila“ a prišla za ním, neodmietol by ju, avšak počas pojednávania sa prejavoval
výrazne antagonistický postoj navrhovateľa smerom k matke.

15. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.03.2014, sp. zn. 6P/13/2012 vyplýva, že každý
z rodičov sa v uvedenom konaní domáhal zverenia v tom čase maloletého (8-ročného) navrhovateľa do
svojej osobnej starostlivosti. V rámci konania boli predložené znalecké posudky a boli vypočutí viacerí
svedkovia. Zo záverov znaleckých posudkov znalkyne A. L. E. a F. C. J. vyplýva, že v tom čase maloletý
navrhovateľ má výrazný negativistický postoj voči matke, matku odmieta, rovnako i stretnutia s ňou,

tento postoj však nie je prirodzený, nie je autentický, ale rozvinul sa v dôsledku výraznej ovplyvniteľnosti
postojmi najbližších v aktuálnom výchovnom prostredí. Znalkyne konštatovali, že maloletý neudáva
racionálny dôvod odmietania matky, preto konštatovali významnú tendenciu nekriticky preberať názory
a úsudky jedného z rodičov. Navrhovateľ bol v tom čase ako dieťa vzhľadom na jeho v tom čase aktuálny
fyzický vek menej zrelý a schopný pochopiť príčinné súvislosti napätia rodičov, bol však senzitívny
k ich napätiu. Maloletý v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 6P/13/2012 nebol s matkou v riadnom

kontakte dva a pol roka. Bol vystavený situácii, keď sa začal správať v kontakte s jedným rodičom tak
ako očakáva tento rodič a v kontakte s druhým rodičom ako očakáva druhý rodič. Nasledovala jeho
vnútornádisproporcionalita(rozpoltenie)dieťaťa,správajúcehosapodľaočakávanírodičov.Navrhovateľ
bol vo výlučnej starostlivosti otca viac ako dva roky pred rozhodnutím vo veci sp. zn. 6P/13/2012,
pričom styk s matkou nebol podporovaný. Keď si matka prišla po syna v určenú hodinu, spoločne

s pracovníčkou sociálnej kurately, navrhovateľ v tom čase maloletý nebol riadne na styk pripravený,
sedel v obývačke v domácom oblečení, odmietal matku a otec sa pred dieťaťom na matku vyjadroval
negatívne, invektívne, ani raz syna nenabádal k tomu, aby na stretnutie s matkou išiel. Namiesto toho si
začal pripravovať fotoaparát, že bude fotiť celý priebeh stretnutia. Pokiaľ sa týka údajného „škrtenia“, pri
rozhovore maloletý toto slovo vôbec nepoužíval, slovo škrtenie používal iba otec maloletého. Maloletý

replikoval to, čo uvádzal otec, že matka ich opustila a k takej, čo ho škrtila, on nemá čo ísť. Pokiaľ matka
prišlazasynomdoškoly,samotnýriaditeľS.T.S.D.B.,A.A.L.,vypovedal,žedieťapresviedčali,abyišlo
smatkou,alemaloletýtvrdil,ženechceamusívolaťdomovotcovi.ZnalkyňaF.C.J.vzávereznaleckého
posudku apelovala na otca, ktorý nechtiac ubližuje vlastnému dieťaťu, ktoré sa stane nezorientovaným
v sociálnych vzťahoch, pri rozvíjaní svojich budúcich partnerských vzťahoch, aby otec zmenil svoje

správanie.Zrozsudkuďalejvyplýva,žepokiaľsamalmaloletývtomčasepodrobiťpsychologickejterapii
u psychologičky F. J. A., terapii sa nepodrobil, pretože otec pri konzultácii so synom vyžadoval svoju
prítomnosť.

16. Súd konštatuje, že takáto porozvodova´ situa´cia v rodinny´ch vztˇahoch je pomerne cˇasta´, pricˇom

velˇky´ vplyv ma´va negati´vny vztˇah medzi rodicˇmi navza´jom, cˇo je charakteristicke´ aj pre prejedna
´vanu´ vec. Vsˇetky zistene´ pri´cˇiny rozvratu vza´jomny´ch vztˇahov matky a navrhovateľa maju´
po^vod v obdobi´, kedˇ bol navrhovatelˇ malolety´ a mohol len velˇmi malou mierou ovplyvnitˇ situa´ciu
v rodine, resp. jeho postoj a neskorsˇie spra´vanie k matke su´ vy´sledkom nepodporovania zdravého
vzťahu s matkou zo strany otca, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Len formálne

splnenie povinnosti pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom v zmysle pripravenia osobných vecí,
hračiek ap. neznamená naplnenie zákonnej povinnosti rodiča dieťa na styk riadne pripraviť a styk
s druhým rodičom umožniť. Zlomový bod narušenia vzájomných vzťahov účastníkov konania teda nastal
ešte v rannom detstve navrhovateľa. V tom čase maloletý navrhovateľ sa stotožňoval so správaním
a postojmi otca, čo sa prenášalo do jeho vzťahu s matkou. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že maloletý

smerom k matke používal výčitky, ktoré pochádzali z prejavu samotného otca. Navrhovateľ bol vo
vzťahu k matke významne niekoľko rokov ovlyvnený práve negatívnym postojom otca voči nej, keď
zo záverov znaleckých posudkov vyplnulo, že odmietanie matky zo strany syna nemalo racionálny
dôvod. Aj v súčasnosti navrhovateľ opakuje smerom k matke rovnaké výčitky ako v tom čase, že ho
matka škrtila a tým mu spôsobila ujmu. Čo sa týka vyhrotenej situácie so škrtením, ako to popisoval

navrhovateľ, tieto situácie už boli len vyvrcholením narušených rodinných vzťahov, keď navrhovateľ
matku odmietal, preto sa aj ukryl na záchode v škole ako uvádzal. Toto však logicky nemôže byť
dôvodom odmietavého postoja navrhovateľa voči matke, ktorý vznikal a formoval sa dávnejšie pred
touto udalosťou. Vzhlˇadom k uvedene´mu podlˇa na´zoru su´du nebolo v konani´ preuka´zane´ spra
´vanie navrhovatelˇa, ktore´ by mohlo bytˇ posu´dene´ ako konanie v rozpore s dobry´mi mravmi, pre

ktore´ by mu nemalo bytˇ priznane´ vy´zˇivne´. Navrhovateľ plnil očakávania otca a jeho správanie
je dôsledkom vývoja vzťahov v rodine a nemožno ho považovať za tak rozporné s dobrými mravmi,
ktoré by bolo prekážkou v priznaní nároku na výživné od matky. Len samotny´ neza´ujem o stretnutie,
nekontaktovanie a neinformovanie matky, ktore´ su´ zapri´cˇinene´ ich nedostatocˇne vrely´m vztˇahom vdo^sledku dlhodobého odcudzenia a deštrukcie vzťahov matky a syna od útleho detstva (nie však vinou
navrhovateľa), nemozˇno povazˇovatˇ za dostacˇuju´ce pre to, aby navrhovatelˇovi nebolo priznane´ vy
´zˇivne´. Vo va¨zbe na uvedene´ je nepozvanie matky na stužkovú uzˇ len do^sledkom ochladnuty´ch

vztˇahov. V konani´ nebolo tvrdene´ ani zistene´, zˇe by sa navrhovatelˇ dopustil priestupkove´ho alebo
trestne´ho konania vocˇi matke, pri´padne, zˇe by sa inak choval k nej neslusˇne cˇi agresi´vne v takej
intenzite, že by to spôsobovalo stratu práva na výživné. Pokiaľ bolo v konaní poukazované na to, že
navrhovateľ je už dospelý a mohol zmeniť svoje postoje smerom k matke, iba dosiahnutie určitého veku,
hoci aj dospelosti, ešte neznamená automaticky zmenu postojov, obzvlášť, keď navrhovateľ aktuálne

zotrváva v rovnakom výchovnom prostredí, roky nepodporujúcom rolu matky v živote dieťaťa.

17. Nad všetko uvedené súd poukazuje na to, že v zmysle striktne´ho znenia právnej normy (§ 75
ods. 2 Zákona o rodine) su´d v pri´pade zistenia rozporu s dobry´mi mravmi nema´ inu´ mozˇnostˇ
(napr. zni´zˇenie vy´zˇivne´ho) nezˇ vy´zˇivne´ nepriznatˇ. Nie je mozˇne´ pouzˇitˇ toto ustanovenie
ako modifikacˇny´ cˇinitelˇ a na jeho za´klade vy´sˇku pozˇadovane´ho vy´zˇivne´ho primerane zni´zˇitˇ,

prípade výživné nezvýšiť, ale ponechať ho na doterajšej výške, ako v posudzovanom prípade požaduje
matka, keď navrhuje návrh pre rozpor s dobrými mravmi zamietnuť. Ak už bolo pra´vo na vy´zˇivne
´ priznane´, mo^zˇe povinná pozˇiadatˇ su´d o zrusˇenie rozhodnutia v zmysle § 78 Zákona o rodine.
Takéhoto nároku sa však matka v tomto konaní nedomáhala, ani doposiaľ nepodala návrh na zrušenie
výživného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotná matka uviedla, že si je svojej vyživovacej

povinnosti vedomá a si ju aj plní. Mrzí ju však postoj navrhovateľa voči jej osobe. Ako vyply´va z jazykove
´ho znenia ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, v su´lade s dobry´mi mravmi musi´ bytˇ samotne
´ priznanie vy´zˇivne´ho. Sku´manie rozporu s dobry´mi mravmi za´kon vecne vymedzuje na priznanie
vy´zˇivne´ho. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2023, sp. zn.
5Cdo/188/2022, publikovaného v zbierke rozhodutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom

R 64/2023, pokiaľ by aj súd zistil rozpor s dobrými mravmi, zákonné ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona
o rodine neumožňuje výživné znížiť, či nezvýšiť, umožňuje výživné (iba) celkom nepriznať, pričom
v prípade takéhoto konania ide o konanie návrhové. Preto aj keď matka vzniesla v konaní námietku
rozporu s dobrými mravmi, podľa názoru súdu by bolo právne správne sa touto námietkou zaoberať len
v prípade, ak by sa matka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti. Na za´klade uvedeny´ch u´vah

su´d nemohol moderovať (nezvýšiť a ponechať) vy´sˇku vyzˇivovacej povinnosti matky vocˇi synovi pre
nesu´lad jeho spra´vania s dobry´mi mravmi, nakolˇko mu za´kon taku´to mozˇnostˇ neposkytuje.

18. Keďže súd konštatoval, že aj v prípade, ak by bolo zistené konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi, nie je to dôvod na zamietnutie jeho návrhu na zvýšenie výživného, ale bolo by takéto zistenie

dôvodom na úplné zrušenie (nepriznanie) výživného, pričom takýto návrh podaný nebol, súd posudzoval
návrh podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V čase poslednej úpravy výživného na sumu 180,- eur
dohodou rodičov spísanú formou mediačnej dohody, bol navrhovateľ študentom 2. ročníka strednej
školy. Aktuálne je študentom maturitného ročníka a pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, absolvuje
prípravu kurzami aj individuálnym doučovaním. Je vekovo starší, medzičasom dosiahol dospelosť,

objektívne vzrástli výdavky na bežné potreby a školu v súvislosti s prípravou na ďalšie štúdium.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam došlo k zvýšeniu životných nákladov navrhovateľa. Jedným z
dôvodov, ktoré spôsobili zmenu pomerov je aj súčasná inflácia, ktorá sama o sebe znižuje hodnotu
uhrádzaného výživného. Podľa inflačnej kalkulačky (U.) má výživné vo výške 180,- eur dnes hodnotu
204,22 eur. Rozdiel 24,- eur tak predstavuje hodnotu, o ktorú je výška výživného v sume 180,- eur v

súčasnostinižšia.Vovzťahukodôvodnenýmpotrebámoprávneného(navrhovateľa)súdustálilmesačné
výdavky vo výške približne 580,- eur mesačne. Tieto náklady pozostávajú z výdavku na pomernú časť
mesačných nákladov na úhrady spojené s užívaním bytu, v ktorom žije navrhovateľ s otcom a jeho
priateľkou približne vo výške 50,- eur. Hoci neboli tieto náklady presne navrhovateľom vyčíslené, pri
trojčlennej domácnosti výdavok na náklady spojené s užívaním bytu vo výške 150,- eur vrátane všetkých

energii súd považoval za adekvátny a zodpovedajúci aktuálnym priemerným zálohovým predpisom za
užívanie trojizbového bytu v meste B.. I matka pri vyčíslení jej výdavkov na úhradu za služby spojené
s užívaním bytu uviedla sumu Bypo 140,- eur plus elektrina 27,- eur, pričom navrhovateľ i matka žijú
v rovnakom meste. Ďalej mesačné výdavky navrhovateľa tvorí výdavok na stravu v školskej jedálni
približne 44,- eur (stravné 2,20 eur/deň), ďalej výdavok na voľnočasovú aktivitu kickbox vo výške 60,- eur

mesačne (10 tréningov mesačne, jeden tréning á 6,- eur) a cvičenie vo fitnes centre 34,- eur (mesačná
študentská permanentka), ďalej výdavok na doučovanie, ktoré navrhovateľ absolvuje dvakrát mesačne
pri celkových nákladoch 80,- eur (jedna hodina á 20,- eur s dvoma docentkami). K týmto výdavkom je
potrebné pripočítať výdavok na potraviny (stravu), hygienické potreby a ošatenie. Navrhovateľ vyčíslilvýdavok na hygienické potreby vo výške približne 30,- eur mesačne, čo je z pohľadu súdu adekvátna
a akceptovateľná suma. Pokiaľ sa týka výdavku na ošatenie vo výške 80,- eur mesačne, aj túto sumu
považoval súd za adekvátnu, aj keď nemusí byť presne takáto suma mesačne vynakladaná, pri prepočte

tejto sumy na ročný výdavok na ošatenie ide o sumu 960,- eur, čo je suma reálne upotrebiteľná na
tento účel. Pokiaľ sa týka výdavku na stravu na úrovni 300,- eur mimo stravovania v škole, túto sumu
súd považoval za nadhodnotenú. Navrhovateľ sa stravuje počas týždňa v školskej jedálni a nemá
v súvislosti so stravou žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by ktoré by zvyšovali bežné výdavky na
stravu. Pokiaľ si je navrhovateľ aj nútený dokúpiť stravu na dosýtenie sa počas dňa, tieto výdavky

spolu s výdavkami na raňajky a večere súd považoval za adekvátne vo výške približne dvoch tretín
navrhovateľom tvrdenej sumy, t.j. na úrovni 200,- eur vrátane nákladov na výživové doplnky a vitamíny.
Pri takejto sume pripadajúcej na jedného dospelého človeka, výdavok na stravu trojčlennej rodiny
predstavuje sumu 600,- eur, čo je podľa názoru súdu suma, ktorá i tak prevyšuje priemerný výdavok na
stravu bežnej trojčlennej rodiny. K uvedeným pravidelným mesačným výdavkom je potrebné pripočítať
aj ročný výdavok na školské potreby a knihy približne vo výške 50,- eur a nepravidelné ročné výdavky

v prípade navrhovateľa aktuálne na prípravný kurz na vysokú školu vo výške 400,- eur jednorazovo,
výdavok na stužkovú a zakúpenie oblečenia na stužkovú, kde navrhovateľ vynaložil sumu 400,- eur
a rôzne iné ročné výdavky. Su´d poukazuje na to, zˇe okrem vyzˇivovacej povinnosti od rodicˇov je vy
´zˇiva navrhovateľa pokryta´ aj sˇta´tnou da´vkou v podobe rodinne´ho pri´davku, ktorý pobera´ otec
navrhovateľa v sume 60,- eur. Pri ustálení odôvodnených potrieb navrhovateľa na úrovni približne 580,-

eur mesačne a zohľadnení toho, že časť výdavkov je pokrytá prídavkom na dieťa vo výške 60,- eur, je
potom vyživovacia povinnosť na strane každého z rodičov na úrovni približne 260,- eur.

19. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej (matky), táto má jednu vyživovaciu
povinnosť a to k plnoletému navrhovateľovi. Má príjem z pracovného pomeru u zamestnávateľa A. P. B.,

P. O. XXX, L., kde mzda matky predstavuje sumu priemerne vo výške 929,34 eur. Matka tiež vykonáva
tzv. služby v M. D. Q. C. B. – R., I. A. D. XX, B., kde dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške
277,78 eur. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom býva, v bytovom dome súpisné č. XXX v meste B. a bytu
v bytovom dome súpisné č. 1570 v meste B.. Tento byt previedla jej matka vlastnícky na ňu, pričom
sa dohodli, že tento byt v budúcnosti bude vlastniť dcéra matky O.. Preto aj úžitky z tohto bytu plynú

dcére O.. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na úrovni spolu približne vo výške 940,- eur, ktoré
pozostávajúzvýdavkunaplatbuBypovovýške140,-eur,naelektriku27,-eur,nasplátkuhypotekárneho
úveru 248,90 eur, na poistenie nehnuteľnosti 58,68 eur, na životné poistenie pri úvere 20,49 eur, na Digi
TV 13,90 eur, na internet 11,58 eur, na splátku pôžičky 53,86 eur, na splátku spotrebného úveru 110,27
eur, na mobil 30,- eur, na výživné 180,- eur, na PZP 66,60 eur polročne, na PHM 30 - 50,- eur. V týchto

mesačných výdavkoch nie je zahrnutý výdavok na stravu, ošatenie, hygienu v bežnej výške, minimálne
na úrovni 200 až 250,- eur.

20.Dieťamáprávonavýživnélenvtakomrozsahu,ktorýzodpovedáživotnejúrovnijehorodičov.Životná
úroveň matky zodpovedá jej príjmu na úrovni spolu približne 1.200,- eur a jej výdavkom, ktoré mesačne

dosahujú sumu jej celkového mesačného príjmu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na majetkové pomery
matky, že vlastní dva byty, z ktorých jeden prenajíma, v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie matky, že
druhý byt bol na matku vlastnícky prevedený zo strany jej matky so záväzkom, že bude v budúcnosti
patriť dcére matky O., preto aj príjem plynúci z prenájmu tohto bytu je priamo zasielaný dcére O..
Samotný navrhovateľ poukázal na to, že jeho polorodá sestra O. je zabezpečená príjmom z prenájmu

tohto bytu, pokiaľ matka poukazovala na to, že má dve deti, nielen navrhovateľa. Súd zároveň uvádza,
že tento byt vlastnícky patrí matke od roku 2019, preto nejde o novú skutočnosť, ktorá by nebola
zohľadnená pri poslednom dohodnutom výživnom v roku 2022. Pokiaľ sa týka poukazovania na to, že
otec navrhovateľa matke vyplatil kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva k pozemku vo výške 7.000,-
eur a tieto peniaze sú určené pre navrhovateľa, ide o tvrdenie otca navrhovateľa a jeho predstavu

o použití týchto finančných prostriedkov. V tomto prípade ide o vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi
rodičmi navrhovateľa podľa ich dohody (vyporiadanie vlastníctva k pozemku). Preto poukazovanie na
to, že má ísť o finančné prostriedky určené pre syna z dôvodu, že otec poskytol matke na vyplatenie
kúpnej ceny prostriedky navrhovateľa z jeho sporiaceho účtu je zo strany otca zneužívaním situácie,
nedôvodným popudzovaním navrhovateľa voči matke v už aj tak napätých a narušených vzťahoch a

zaťahovanie navrhovateľa do záležitostí rodičov. Dieťa sa podieľa na životnej úrovni oboch rodičov.
Ak je životná úroveň niektorého z rodičov vyššia, dieťa sa na tejto životnej úrovni podieľa a naopak,
ak je životná úroveň niektorého z rodičov nižšia, zdieľa ju aj dieťa. Navrhovateľ žije v domácnosti
s otcom, ktorý je zamestnaný v spoločnosti G. C., C. so sídlom v B. a podľa lustrácie v Sociálnejpoisťovni za posledných šesť mesiacov dosiahol príjem brutto priemerne vo výške 2.016,- eur, čo
predstavuje čistú mzdu približne vo výške 1.500,- eur. Otec navrhovateľa je podielovým spoluvlastníkom
niekoľkýchpozemkovvkat.úz.B.arodinnéhodomu,súpisnéč.1462avýlučnýmvlastníkomdvojgaráže.

Príjem otca navrhovateľa je v porovnaní s matkou vyšší približne o 300,- eur. Životná úroveň rodičov
navrhovateľa z hľadiska vlastníctva nehnuteľností je porovnateľná.

21. Súd vychádzajúc z aktuálnych pomerov navrhovateľa a matky zvýšil výživné zo sumy 180,- eur
mesačne na sumu 260,- eur mesačne, ktorú považuje za primeranú príjmom, majetkovým pomerom

matky, jej životnej úrovni, ako aj ustáleným odôvodneným mesačným výdavkom navrhovateľa. Výška
určeného výživného 260,- eur je adekvátna aj podľa Metodickej príručky pre výpočet výživného (tzv.
tabuľkové výživné, v tomto prípade približne 24 % z príjmu povinného rodiča, keďže navrhovateľ je
študent strednej školy, hoci vekovo 19 ročný), ktorá však má len odporúčací charakter a je potrebné
výšku výživného korigovať aj s ohľadom na ustálené odôvodnené potreby oprávneného z vyživovacej
povinnosti. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu ako bolo určené, súd

jeho návrh z dôvodu neprimeranosti ním vyčíslených mesačných výdavkov ako aj zisteným pomerom
a životnej úrovni povinnej z vyživovacej povinnosti zamietol. Súd určil výživné vo výške 260,- eur
mesacˇne, preto matke vzniklo zamesˇkane´ výživné. Doposiaľ uhrádza navrhovateľovi výživné vo výške
180,- eur. Vo vzťahu k zameškanému výžvinému súd uvádza, že pri plnoletom dieťati môže priznať
(deklarovať)výživnélenodpodanianávrhu.Návrhbolpodanýdňa28.08.2024.Súdpretonavrhovateľovi

priznal zameškané výživné odo dňa 28.08.2024 do 31.10.2024 vo výške 170,32 eur (2 x 80,- eur +
alikvótna časť za mesiac august 2024 v rozsahu 4 dní; 80,- eur : 31 dní x 4 dní = 10,32 eur). Su´d povolil
matke spla´catˇ zameškané výživné v spla´tkach po 20,- eur spolu s bezˇny´m vy´zˇivny´m pocˇnu´c
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod podmienkou straty vy´hody spla´tok.

22. Podlˇa § 52 za´k. cˇ. 161/2015 Z.z. Civilne´ho mimosporove´ho poriadku (dˇalej len CMP), zˇiaden
z u´cˇastni´kov nema´ na´rok na na´hradu trov konania, ak tento za´kon neustanovuje inak. Su´d o na
´hrade trov konania rozhodol podlˇa § 52 CMP a zˇiadnemu z u´cˇastni´kov konania nepriznal na´rok
na na´hradu trov konania, nakolˇko v mimosporovy´ch konaniach je na´rok na na´hradu trov konania v
za´sade vylu´cˇeny´, pricˇom su´d nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek upraveny´ch v ustanoveniach

§ 53 a nasl. CMP. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje
súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Pokiaľ si navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov
konania, pretože by to bolo podľa jeho názoru spravodlivé, súd sa s týmto argumentom nestotožnil.
Navrhovateľargumentoval,žesimusítentonárokuplatňovaťvsúdnomkonaní,keďmatkanapriektomu,
že preukázateľne má príjem, je zamestnaná a e v jej možnostiach uhrádzať vyššie výživné, nedokáže

prispievať synovi na výživu v takom rozsahu, ako to potrebuje. Súd k uvedeným argumentom uvádza, že
podaniu návrhu nepredchádzala snaha navrhovateľa o komunikáciu s matkou, matka aj po nadobudnutí
plnoletostinavrhovateľasiriadneplnísvojuvyživovaciupovinnosť.Návrhnazačatiekonanianeobsahuje
predžalobnú výzvu, či inú snahu o vyriešenie otázky výživného mimo súdneho konania. Navrhovateľ
odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou, čo sa odráža aj na skutočnosti, že nie je dobre možné

riešiť otázku výživného mimosúdne. Avšak nie výlučne správanie matky bolo dôvodom na podanie
tohto návrhu. Súd poukazuje tiež na to, že návrhu bolo vyhovené len čiastočne z dôvodu vyhodnotenej
neprimeranosti požadovaného výživného odôvodneným potrebám oprávneného a pomerom povinnej.
Preto súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 52 CMP a na´rok na na´hradu trov konania nepriznal
žiadnemu z účastníkov konania.

23. Súd apeluje na účastníkov konania, najmä na navrhovateľa, na prehodnotenie svojho
pretrvávajúcehonegatívnehopostojakmatkevylučujúcehoakýkoľvekkontakt.Vzhľadomnaichnajbližší
príbuzenský vzťah je potrebné začať určitú komunikáciu s matkou, ktorá má o to záujem (pričom rovnako
náznaky záujmu prejavil v konaní aj samotný navrhovateľ), nakoľko tvrdohlavé odmietanie matky a

neposkytnutie možnosti vyjadriť sa k minulosti a súčasnosti nie je správne a vylučuje možnosť zmeny
vo vzťahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodni? aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutoený stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meni? a dopaoa? až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonate3né dorueením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovo3ne nesplní, eo mu ukladá vykonate3né rozhodnutie na peoažné plnenie, oprávnený
môže poda? návrh na vykonanie exekúcie pod3a zákona e. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekuenej einnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivos? o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peoažná povinnos?
vo vz?ahu k maloletému pod3a § 370 a nasl. CMP.