Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010999
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010999.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Ilave, trvale bytom C. D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na
neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2025 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 9. januára 2025, sp. zn. 1Pp/23/2024 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. januára 2025, sp. zn. 1Pp/23/2024, bolo

rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 415 odsek 1 trestného poriadku, § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa odsúdený A.
B., narodený XX. XXXX XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/140/2019 zo dňa 21.01.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/19/2021 zo dňa 04.05.2021.

Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona odsúdenému určuje skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 36 (tridsaťšesť) mesiacov, s odkazom na §
51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ustanovuje obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, s odkazom na § 51 odsek 4 písmeno
k) Trestného zákona ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo

sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Dubnici nad
Váhom zo dňa 06.06.2024 okrem iného vyplýva, že adaptácia na podmienky výkonu trestu v ústave Ilava
prebehla na požadovanej úrovni. Neskôr sa však objavili menej závažné porušenia ústavného poriadku,
kedy odsúdený dňa 05.11.2021 ležal na neustlanej posteli prikrytý dekou, uvedené porušenie bolo

vyriešené pohovorom. Dňa 24.02.2022 počas prehliadky opustil celu bez preukazu odsúdeného, čo bolo
vyriešené prijatím potrebných opatrení. V kolektíve odsúdených sa správal nekonfliktne, zásady osobnejhygieny dodržiaval a v osobných veciach si udržiaval poriadok. Vo voľnom čase sledoval televízne
vysielanie, počúval rozhlas, čítal knihy zapožičané z ústavnej knižnice, zúčastňoval sa vychádzok,
spoločne organizovaných podujatí, ktoré aj organizoval. Zúčastňoval sa aj na aktivitách zameraných na

zvyšovanie právneho a spoločenského vedomia protidrogovej osvete.

Odsúdenému bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín dňa 14.02.2023 zmenený spôsob výkonu
trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Adaptácia na podmienky výkonu trestu
prebehla bez problémov. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, svoje elementárne

povinnosti si plní. S personálom ústavu komunikuje slušne. Pokyny a nariadenia rešpektuje a plní bez
pripomienok. V skupine odsúdených vzťahové problémy alebo konfliktné situácie zaznamenané neboli,
je priateľský a v prípade potreby nápomocný. Z radov odsúdených zastáva funkciu vedúceho izby.
Postoj k spáchanej trestnej činnosti a užívaniu návykových látok sa dá hodnotiť ako kritický. Spáchané
skutky ľutuje a vníma ich ako osobné zlyhanie. Škodlivosť užívania návykových látok si uvedomuje
a je presvedčený o doživotnej abstinencii. Počas doterajšieho výkonu trestu bol trikrát disciplinárne

odmenený, disciplinárny trest nevykazuje.

Resocializačná prognóza je u odsúdeného vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika recidívy trestnej činnosti. Riaditeľ odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného s nariadením
probačného dohľadu ako aj uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických

nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie.

Hodnotenie ústavu bolo na verejnom zasadnutí dňa 27.12.2024 doplnené, kedy odsúdenému bola
uložená disciplinárna odmena za plnenie pracovných povinností. Záver hodnotenia sa nezmenil.

Po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne súd pripojil spisový materiál Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 3T/140/2019.

V zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona alinea prvá sa pre splnenie materiálnych podmienok

podmienečného prepustenia vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
svojim správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho očakávať vedenie riadneho života v
budúcnosti.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, a v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je
nevyhnutné dôsledne prihliadať na všetky poznatky o osobe odsúdeného vyplývajúce z jeho
predchádzajúceho života, a teda aj na osobnostné charakterové vlastnosti odsúdeného, vyplývajúce z

poznatkov, že je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený A. B. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný,
a to pre úmyselné trestné činy rôznorodej povahy s prevahou majetkovej trestnej činnosti, ale aj
násilnej trestnej činnosti, keď bol v roku 2014 odsúdený za spáchanie trestného činu lúpeže podľa §

21 odsek 1, § 188 odsek 1, odsek 2, § 221 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, podmienečne prepustený dňa 19.07.2017 so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov
a probačným dohľadom v trvaní 2 roky, pričom mu boli uložené obmedzenia a povinnosti: zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 6Pp/52/17 zo dňa 19.07.2017 bol z uvedeného výkonu trestu podmienečne prepustený.
Napokon mu v roku 2019 bol uložený aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody.

Po vyhodnotení rozhodných skutočnosti je zrejmé, že vedenie riadneho života po podmienečnom
prepustení nedodržal, keďže sa následne dopustil trestnej činnosti, ktorú začal páchať ihneď po

podmienečnom prepustení z výkonu trest odňatia slobody, a to od 01.08.2017.

Som toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného A. B.,
nakoľko aj z pohľadu predchádzajúcich odsúdení, mal odsúdený dostatok možností preukázať zmenusvojho správania, avšak ich nevyužil, nakoľko predchádzajúce odsúdenia u neho nesplnili zákonom
predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení sa.

Recidíva odsúdeného svedčí o výraznom narušení jeho osobnostnej štruktúry a jeho správanie nie
je prehodnocované smerom k rešpektovaniu spoločenských vzťahov a záujmov chránených trestným
zákonom. Jeho predchádzajúce odsúdenia, aj využitie inštitútu podmienečného prepustenie, neviedli k
efektívnej náprave jeho správania.

Mám za to, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona
vo vzťahu k odsúdenému A. B., ktorý je osobou so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, má do
popredia vystupovať represívna zložka trestu, nakoľko u odsúdeného došlo k opakovanému páchaniu
úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený A. B. dostal v rámci podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody dňa 19.07.2017 možnosť preukázať svoju snahu po náprave a polepšení sa. No
počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu sa dopustil ďalšej trestnej činnosti,

keď spácha trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ale následne
sa dopustil závažného úmyselného trestného činu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je

automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel
trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale
aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že
odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného musí posudzovať osobu odsúdeného
komplexne, nielen podľa jeho správania sa počas výkonu trestu, ale má prihliadať aj na jeho osobnostné
črtyapredchádzajúcispôsobživota.Vtejtosúvislostisúdmusístarostlivohodnotiťkvalitatívnenaplnenie
materiálnej podmienky v podobe očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, aby súd aj
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody naplnil ochrannú funkciu

trestného práva.

Vo vzťahu k odsúdenému A. B. súd túto podmienku pozitívneho vedenia riadneho života v budúcnosti
vyhodnotil jednostranne, nekriticky v prospech odsúdeného a to aj napriek tomu, že Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom vo svojom hodnotení jednoznačne konštatuje menej

priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, u ktorého je stredné riziko sociálneho zlyhania.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek
1 písmeno a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 415
odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona návrh odsúdeného A.
B. na podmienečné prepustenie ako nedôvodný zamietol.“

Odsúdený sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanej sťažnosti prokurátora vyjadril nasledovne:

„Odsúdený úvodom uvádza, že prokurátorom napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa
09.01.2025 sp. zn. 1Pp/23/2024 považuje za zákonné, správne a presvedčivé, keď súd prvej inštancie

zistil dostatočný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, ktoré má oporu v zabezpečených dôkazoch, z
ktorého dôvodu sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

So sťažnostnými dôvodmi prokurátora nemožno súhlasiť. Odsúdený má za to, že v obsahu odôvodenia
napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie riadne a dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými

v konaní pred súdom vykonanými dôkazmi, pričom v obsahu napadnutého uznesenia poskytol riadne,
dostatočne a predovšetkým presvedčivé odôvodenie záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a taktiež boli u neho splnenépodmienky materiálne, z ktorého dôvodu považoval návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody za dôvodný.

Odsúdený sa nestotožňuje s názorom súdu prokurátora, že vo vzťahu k jeho osobe nebola splnená
materiálna podmienka pozitívneho vedenia riadneho života v budúcnosti. Odsúdený má za to, že aj táto
materiálna podmienka bola splnená.

Podľa názoru odsúdeného tento počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal svoje polepšenie a

nápravu. Odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, podľa jeho názoru, využil všetky možnosti, ktoré
mu boli ponúkané, aby sa napravil a v budúcnosti sa správal v súlade s právnymi a morálnymi normami
spoločnosti. Svoju trestnú minulosť odsúdený už mnohokrát oľutoval, pričom svoje podmienečné
prepustenie by vnímal práve ako šancu, v ktorej nemôže zlyhať. Odsúdený tak má kritický postoj k
trestnej činnosti a to treba hodnotiť nielen ako prejav polepšenia ale aj ako dostatočnú záruku, že bude
na slobode viesť riadny život.

Prihliadať pritom treba najmä na hodnotenie a doplnenie hodnotenia k žiadosti o podmienečné
prepustenie, ktoré poskytol Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktoré
preukazuje, že postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je kritický, spáchané skutky ľutuje

a vníma ich ako osobné zlyhanie, pričom kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti vyplývaj
aj z jeho vyjadrení zaznamenaných v rámci pohovorov. Z hodnotenia ďalej vyplýva, že odsúdený
je v skupine odsúdených bezproblémový, priateľský a nápomocný, zastáva funkciu vedúceho izby,
k čomu pristupuje zodpovedne a svedomito, je zaradený do pracovného procesu, pričom celkovo
bol odsúdený disciplinárne odmenený 4-krát a disciplinárny trest mu uložený nebol. Na základe

uvedeného ústav odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za
súčasného nariadenia probačného dohľadu, uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholu a iných návykových látok a uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

V tejto súvislostí poukazujeme na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS355/2021
z 26. augusta 2021, podľa ktorého „Účelom trestu podľa Trestného zákona je zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v sebe zahrnuje aj

aspekt resocializácie odsúdeného a aspekt individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu podmienečného
prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo
výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý,
je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia
slobody riziko možnej recidívy znižuje. Z odporúčania Výboru ministrov rady Európy Rec (2003) 22

o podmienečnom prepustení vyplýva, že možnosť podmienečného prepustenia by mala byť otvorená
všetkým odsúdeným, a to v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia, a tiež to, že v prípade,
že rozhodnutie o podmienečnom prepustení závisí na uvážení súdu či iného orgánu, kritériá pre také
rozhodnutie by nemali byť príliš prísne, ale realistické a mali by byť vykladané tak, aby táto možnosť
bola otvorená všetkým odsúdeným splňujúcim minimálne záruky vedenia riadneho života v budúcnosti.

V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že bez ohľadu na sledovaný účel trestu môže byť pobyt
vo väzení spojený s negatívnymi vplyvmi a účinkami na odsúdených, napríklad tým, že odsúdení môžu
stratiť vo väzení niektoré návyky a schopnosti nevyhnutné pre život na slobode, resp. tým, že vo väzení
nadviažu také škodlivé vzťahy, ktoré ich budú smerovať k opätovnej trestnej činnosti. Preto je podstatné,
aby boli odsúdení prepustení z výkonu trestu v čase, keď bude splnený účel trestu a aby nezostávali

vo výkone trestu zbytočne dlho.“

S prihliadnutím na vyššie uvedené odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 193 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
1Pp/23/2024 zo dňa 09.01.2025 zamietol, pretože nie je dôvodná.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192
ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutéhouznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na
základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal
existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2021,
sp. zn. 3T/140/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. mája 2021, sp. zn.

2To/19/2021 bol odsúdený A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§207ods.1Tr.zák.azločinuvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.d)Tr.zák.vštádiupokusupodľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený začal vykonávať trest odňatia slobody
dňa 05.05.2021 a tento má so započítaním doby výkonu väzby od 27.05.2019 do 10.09.2019 a doby

obmedzenia osobnej slobody od 16.01.2021 od 8:45 hod. do 17.01.2021 do 19:40 hod., predpokladane
vykonať dňa 20.01.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júla 2024, sp. zn. 1Pp/23/2024 bol návrh odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 3Tos/126/2024 (ďalej len
„predchádzajúce zrušujúce uznesenie“, ak nie je uvedené inak) bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia
okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a vec bola
vrátená okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podstatnými dôvodmi predchádzajúceho

zrušujúcehouzneseniaboloto,žeokresnýsúdsipredsvojímpredchádzajúcimrozhodnutímnezadovážil
spisovýmateriál,týkajúcisaodsúdeniaodsúdeného,prípadnečastíspisunevyhnutnýchprerozhodnutie
o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, z ktorého dôvodu okresný súd objektívne nemohol
mať k dispozícii všetky podklady potrebné pre zodpovedné posúdenie závažnosti trestnej činnosti
odsúdeného a stupňa jeho prevýchovy. Zároveň bolo okresnému súdu vytknuté, že na zahladené

odsúdenia nemožno podľa zákona prihliadať takým spôsobom, ako to urobil okresný súd vo svojom
rozhodnutí. Krajský súd konštatuje, že okresný súd po vrátení veci dokazovanie na verejnom zasadnutí
doplnil vo vyššie naznačenom smere.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Pokiaľ ide o vecnú stránku posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke
trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd,

ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej

miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby

odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za
potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u
osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu,
na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek

predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.

Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po

určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený splnil všetky zákonné podmienky pre podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresný
súddospelkzáveru,žeodsúdenývykonalzákonompožadovanúpomernúčasťuloženéhotrestuodňatia

slobody a počas jeho doterajšieho výkonu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie a je daná dostatočná záruka, že odsúdený v budúcnosti bude viesť na slobode riadny život.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú
podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu. Zároveň podľa správnych zistení

okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade
s ústavným poriadkom.

Na druhej strane okresný súd tiež správne zistil, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia
slobody za prečin zanedbania povinnej výživy a zločin vydierania, teda za spáchanie dvoch trestných

činov(vprípadezločinuvydieraniaišlooúmyselnútrestnúčinnosť).Odsúdenýzároveňužbolvminulosti
súdnetrestanýabolužajvovýkonetrestuodňatiaslobodytaktiežzaúmyselnútrestnúčinnosť,zktorého
bol aj podmienečne prepustený. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po podmienečnom prepustení
z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že predchádzajúci výkon trestu odňatia
slobody u neho nesplnil svoj výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol

už len riadny život. Tieto skutočnosti napriek súčasnému správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom preto podľa názoru krajského súdu svedčia iba o tom,
že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda dodržiavať normy
správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.

V tejto súvislosti opakovane považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu
pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť kvedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody aj
pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon
trestu odňatia slobody) odsúdeného zrejme neodradila od následného porušovania záujmov chránených

Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným
hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov
krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly
je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom

trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému
porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom, pre ktoré sklony sa odsúdený opakovane dopustil
trestnej činnosti, pre ktorú je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci krajský súd konštatuje, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú úplný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre správne

a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody. Vzhľadom na pozitívne zistenie recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestaného aj
nepodmienečným trestom odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd s poukazom na
vyššie uvedené právne závery dospel k záveru, že odsúdený nepreukázal polepšenie tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Nazákladeuvedenéhokrajskýsúddospelkzáveru,žesťažnosťprokurátorajedôvodnáapretorozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.