Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122468954
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122468954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu STOPKRIMI, s. r. o., so sídlom Martina Rázusa č. 23/A, 010 01 Žilina, IČO: 31 609
139, zastúpeného: JUDr. Marek Belka, LL.M., s miestom výkonu činnosti F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca,
IČO: 42 213 487, proti žalovanému: OB-BELSTAV, s. r. o., so sídlom Olešná č. 500, 023 52 Olešná, IČO:
36 396 605, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17.
Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 25.800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA - 16Cb/2/2023 - 225 zo dňa 7. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. CA - 16Cb/2/2023 - 225 zo dňa 7. februára 2024 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobný návrh zamietol a druhou
výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % , o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Okresný súd Banská
Bystrica dňa 10.11.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd
zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 25.800,- Eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
511,56 Eur od 8.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.256,50 Eur od 14.9.2021 do zaplatenia, zo sumy
8.099,71 Eur od 15.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 11.932,23 Eur od 31.10.2021 do zaplatenia vrátane
náhrady trov konania z titulu neuhradených faktúr, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril
dve zmluvy o dielo a to: Zmluvu o dielo č. 11/05/2021 zo dňa 13.5.2021 a Zmluvu o dielo č. 21/05/2021 zo

dňa 21.5.2021, na základe ktorých vykonával pre žalovaného stavebné úpravy - elektroinštaláciu, resp.
slaboprúdovérozvodyaštruktúrovanúkabelážprekardiologickúJISFakultnejnemocnicevTrenčíne.Po
vykonaní jednotlivých prác vyfakturoval žalovanému cenu prác faktúrou č. 2021250 zo dňa 8.7.2021 za
dodávkuamontážslaboprúdovejelektroinštalácievsume4.998,69Eur,ktorábolasplatnádňa7.8.2021,
z ktorej žalovaný uhradil len časť a zostáva mu k úhrade ešte suma 511,56 Eur, faktúrou č. 2021326
zo dňa 30.8.2021 fakturoval žalovanému za dodávku a montáž elektroinštalácie sumu 20.256,50 Eur,
ktorá bola splatná dňa 13.9.2021, ktorú faktúru žalovaný uhradil len čiastočne a zostáva mu k úhrade

ešte suma 5.256,50 Eur, faktúrou č. 2021421 zo dňa 30.9.2021 fakturoval žalovanému za dodávku a
montáž kabeláže a slaboprúdových rozvodov sumu 8.099,71 Eur, ktorá faktúra bola splatná 14.10.2021,
ktorú faktúru mu žalovaný neuhradil, faktúrou č. 2021422 zo dňa 30.9.2021 fakturoval žalovanému zadodávku a montáž elektroinštalácie sumu 13.418,50 Eur, ktorá faktúra bola splatná dňa 30.10.2021,
pričom žalovaný mu uhradil len časť z tejto faktúry a sumu 11.932,23 Eur mu neuhradil.

3. Žalovaný nepoprel uzavretie dvoch zmlúv o dielo so žalobcom, na základe ktorých mal žalobca pre
neho vykonávať činnosti v zmysle predmetných zmlúv a ani to, že žalobcovi nezaplatil vymáhanú sumu
25.800,- Eur, keď ako dôvod nezaplatenia tejto sumy uviedol, že žalobca sa počas plnenia zmluvných
povinností opakovane dostával do omeškania s ich plnením, preto ho telefonicky alebo písomne na
uvedenú skutočnosť upozorňoval a žiadal ho o odstránenie omeškania, čo žalobca nerešpektoval a

diela neodovzdal v zmluvne dojednaných termínoch. K dokončeniu a odovzdaniu oboch diel došlo
až dňa 19.10.2021. Podľa Zmluvy o dielo č. 11/05/2021 malo byť dielo žalobcom odovzdané dňa
20.07.2021 (omeškanie 91 dní) a na základe Zmluvy o dielo č. 21/05/2021 dňa 28.07.2021 (omeškanie
83 dní). Keďže k odovzdaniu diel v zmysle citovaných zmlúv o dielo nedošlo ani v jednom prípade
a žalobca ako zhotoviteľ diela sa dostal do omeškania so splnením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa
zaviazal v oboch prípadoch, uplatnil si voči nemu žalovaný zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur za

každý deň omeškania (za 45 dní) celkom v sume 13.500,- Eur v zmysle Zmluvy o dielo č. 11/05/2021.
Napriek tomu, že bol žalobca v omeškaní 91 dní, žalovaný si uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu len
za 45 dní omeškania. Písomným podaním doručeným žalobcovi dňa 08.11.2021 si voči nemu uplatnil
zmluvnú pokutu 13.500,- Eur a jednostranný zápočet faktúr na základe faktúry/dobropisu FO 0182021,
vystavenej dňa 02.11.2021, splatnej dňa 12.11.2021. V zmysle Zmluvy o dielo č. 21/05/2021 si uplatnil

zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur za každý deň omeškania (41 dní) celkom v sume 12.300,- Eur.
Napriek tomu, že žalobca bol v omeškaní 83 dní, uplatnil si voči nemu zmluvnú pokutu len za 41 dní
omeškania. Písomným podaním doručeným žalobcovi dňa 08.11.2021 si voči nemu uplatnil zmluvnú
pokutu 12.300,- Eur a jednostranný zápočet faktúr na základe faktúry/dobropisu FO 0172021 vystavenej
dňa 02.11.2021, splatnej dňa 12.11.2021.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami bolo sporné a pre rozhodnutie súdu rozhodné,
či žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.1 Zmlúv o dielo č.
11/05/2021 a č. 21/05/2021 celkom v sume 25.000.- Eur, nakoľko žalovaný tvrdil, že žalobca sa dostal
do omeškania so zhotovením diela a žalovaný (správne žalobca, pozn. odvolacieho súdu) tvrdil, že sa

svojim zavinením do omeškania nedostal, ale bolo to zavinením žalovaného, pretože žalovaný mu dielo
riadne na vykonávanie prác nepripravil. Ak žalovanému voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných
pokút vznikol, či žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s poctivým
obchodným stykom a dobrými mravmi.

5. V danom prípade vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka titulom Zmluvy o dielo č. 11/05/2021 zo dňa 13.5. 2021 a Zmluvy o dielo č.
21/05/2021 zo dňa 21.5. 2021 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na zistený skutkový stav
súd preto aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, najmä § 300 a nasl. o zmluvnej pokute, §
358 a nasl. o započítaní pohľadávok, subsidiárne ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka o

zmluvnej pokute a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok, ustanovenie § 265
Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

6. Primárne sa súd zaoberal otázkou, či žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa
článku 8.1 Zmlúv o dielo. Uviedol, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to

peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť,
i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta nastupuje
ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny
následok porušenia zmluvnej povinnosti.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v prejednávanom prípade si strany v Zmluve o dielo
č. 11/05/2021 a v Zmluve o dielo č. 21/05/2021 v č.l. 8, ods. 8.1 písomne dojednali zmluvnú pokutu tak,
že žalovanému ako zhotoviteľovi vznikne právo uplatniť si voči žalobcovi ako objednávateľovi zmluvnú
pokutu v prípade omeškania zhotoviteľa s uskutočnením zhotovením diela u zmluvy č. 11/05/2021 do
20.7.2021 a u zmluvy č. 21/05/2021 v termíne od 24.5.2021 do 28.7.2021. Strany netvrdili, že by sa

v zmluvách dohodli na vylúčení alebo zmiernení prísnej objektívnej zodpovednosti zakotvenej v § 300
Obchodného zákonníka, a ani zo zmlúv žiadne také ustanovenie nevyplýva. Preto platí, že zmluvná
pokuta dojednaná v oboch zmluvách o dielo je založená na absolútnej objektívnej zodpovednosti bez
možnosti liberácie. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný (správne žalobca, pozn. odvolaciehosúdu) dielo nedokončil vo vyššie uvedených dojednaných dobách a taktiež nebolo medzi nimi
sporné, že diela boli dokončené a odovzdané až dňa 19.10.2021. Žalobca sa tak dostal do omeškania
s vykonaním diela podľa zmluvy č. 11/05/2021, keďže dielo nevykonal do 20.7.2021 a rovnako sa

dostal aj do omeškania z vykonaním diela podľa zmluvy č. 21/05/2021, nakoľko dielo nezhotovil v
termíne od 24.5.2021 do 28.7.2021. Dôvody, pre ktoré sa dostal do omeškania, na ktoré žalobca
odkazoval ohľadom nepripravenosti diela zo strany žalovaného, neboli relevantné, pretože podľa § 300
Obchodného zákonníka, je zmluvná pokuta založená na objektívnej absolútnej zodpovednosti. Pre
rozhodnutie bolo významné že žalobca nevykonal v dojednanej dobe dielo k zhotoveniu ktorého sa

zmluvne zaviazal, v dôsledku čoho vznikol žalovanému podľa čl. 8, ods. 8.1 zmlúv o dielo nárok na
zmluvnú pokutu v sume 300.- Eur za každý deň omeškania žalobcu so zhotovením diela.

8. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nesplnil dohodnutý termín vykonania
diela, teda nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, preto si žalovaný uplatnil
voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 13.500.- Eur a 12.300.- Eur dôvodne.

9. Žalobca namietal, že žalovaným uplatnený výkon práva - uplatnenie si zmluvných pokút a
ich započítanie je zo strany žalovaného výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a aj dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu. nakoľko žalobca sa dostal
do omeškania so zhotovením diela zavinením žalovaného, ktorý mu predmet diela na jeho zhotovenie

riadne nepripravil, napriek tomu, že žalovaného na túto skutočnosť viackrát telefonicky či ústne
upozornil.

10. Žalobca namietal, že žalovaným uplatnený výkon práva - uplatnenie si zmluvných pokút a
ich započítanie je zo strany žalovaného výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a aj dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu. nakoľko žalobca sa dostal
do omeškania so zhotovením diela zavinením žalovaného, ktorý mu predmet diela na jeho zhotovenie
riadne nepripravil, napriek tomu, že žalovaného na túto skutočnosť viackrát telefonicky či ústne
upozornil. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa dostal do omeškania so zhotovením diela, dielo riadne a
včas nedokončil . Opakovane mnohokrát ho telefonicky, či ústne upozorňoval, aby dielo riadne a včas

vykonával, pričom žalobca na jeho výzvy nereagoval.

11. Súd v konaní vypočul konateľa žalobcu, žalovaného, svedka A. B., C. D. E. a skonštatoval, že
výpovedekonateľažalobcuažalovanéhosinavzájomodporujú,pretosasúdnazákladetýchtovýpovedí
nepriklonil na stranu ani jedného z nich, prihliadal však na výpoveď žalobcom navrhnutých svedkov

A. B. a C. D. E., ako aj listinných dôkazov stranami sporu predložených. Uviedol, že z písomných
výziev žalovaného adresovaných žalobcovi na dokončenie prác týkajúcich sa zmlúv o dielo jednoznačne
vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý sa dostával do omeškania so zhotovením diela a nie žalovaný.
Poukázal na to, že ak bol žalovaný v omeškaní s predprípravnými prácami, bol žalobca s poukazom na
čl. 3 bod 3.3 oboch zmlúv povinný bez meškania informovať žalovaného o vzniku akejkoľvek udalosti,

ktorá mu bráni alebo sťažuje realizáciu diela dôsledkom omeškania doby výstavby dohodnutej týmito
zmluvami. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že informoval žalovaného o
akejkoľvek skutočnosti, ktorá by mu bránila dielo riadne a včas vykonať. Uvedenými písomnými výzvami
žalovaný súdu preukázal, že to bol práve žalobca, ktorý spôsobil omeškanie vyhotovenia diela u oboch
zmlúv. Konanie žalovaného, ktorý si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie riadne dohodnutých

zmluvných pokút tak nemožno podľa súdu hodnotiť ako výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, ani v rozpore s dobrými mravmi. Práve konaním žalobcu, ktorý nedokončil
diela včas, došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku.

12. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nesplnil dohodnutý

termín vykonania diela u oboch zmlúv, teda nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnými
pokutami, preto si žalovaný voči nemu uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 13.500.- Eur a 12.300.-Eur
dôvodne a že žalovaným realizovaný výkon práva - uplatnenie si zmluvnej pokuty nie je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku či v rozpore s dobrými mravmi.

13. Súd skonštatoval, že ku dňu vyhotovenia jednostranného započítania pohľadávok žalovaným
02.11.2021, ktorý si započítal ku dňu 03.11.2021 boli splatné všetky pohľadávky žalobcu, ktoré
si uplatňuje voči žalovanému. Jednostranné započítanie pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa
08.11.2021, preto dospel súd k záveru, že jednostranný zápočet pohľadávok učinený žalovaným jeúčinný a účinky započítania nastali dňom 03.11.2021. K zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom
voči žalovanému v tomto súdnom konaní titulom nedoplatku ceny diela došlo týmto jednostranným
započítaním pohľadávok, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namieta predovšetkým

nedostatočne vyhodnotené skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z celého spisového materiálu a má za to,
že sú dané dôvody na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, teda konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K bodom odôvodnenia rozsudku okresného súdu 12, 13, 14 žalobca uviedol, že považuje žalovaným
uplatnenú pokutu z obidvoch zmlúv o dielo ako nedôvodnú v celom rozsahu a nekonaním žalovaného
práve nevznikol žalovanému na túto uplatnenú pokutu nárok. Žalovaný tým, že žalobcovi neposkytol
primeranú súčinnosť nevyhnutne potrebnú na riadne a včasné vykonanie diela sa dostal do omeškania
a tá skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ bol v omeškaní, vylučuje omeškanie žalobcu. Nemôže žalovaný

vôbec vytýkať omeškanie žalobcu, pretože bol sám v omeškaní. Žalobca trvá na tom, že práce podľa
Zmluvy o dielo č. 11/05/2021 - slaboprúdové rozvody nemohli byť ukončené bez zavinenia žalobcu v
termíne,ktorýsauvádzavzmluveakotermíndodaniadiela,pretožestaveniskoneboloriadnepripravené
žalovaným na výkon prác žalobcom. Žalovaný tým neposkytol nutnú súčinnosť na dokončenie diela
podľa Zmluvy č. 11/05/20. Uviedol, že výkon prác žalobcu spočíval v namontovaní dátových zásuviek,

ktoré boli ukončené v stenách, v nemocenských rampách. Žalovaný nemal dokončené podlahy na
osadenie rackových skríň. Žalobca nemohol montovať kamery, lebo neboli dokončené stropy a ostatné
stavebnépráce,ktorémalvykonaťa predpripraviťžalovaný.Vzhľadomnauvedenéžalovanýneposkytol
žalobcovi nutnú súčinnosť na dokončenie diela č. 11/05/2021.

17. Ďalej uviedol, že práce, ktoré podľa Zmluvy o dielo č. 21/05/2021 sa týkali vykonania dodávky
a montáže elektroinštalácií na stavbe "Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín", čo
predstavovalo montáž svetiel, zásuviek, vypínačov, uzemnenia, montáž rozvádzačov, centrálneho
batériového systému (CBS) a ani v tomto prípade neboli zo strany žalovaného dokončené prípravné
práce tak, aby žalobca mohol podľa technických noriem dokončiť práce podľa Zmluvy o dielo č.

21/05/2021. Výkon prác teda žalobca nemohol začať pre prekážku na strane žalovaného.

18. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Uviedol, že ust.
§ 365 je kogentné a zmluvné strany sa nemôžu od neho odchýliť alebo ho vylúčiť. Nárok na zmluvnú

pokutu si žalovaný uplatnil jednak neoprávnene, pretože bol sám v omeškaní s poskytnutím svojho
spolupôsobenia a navyše aj predčasne, pretože nárok by mu mohol vzniknúť len vtedy, ak by sa žalobca
napriek dodatočne poskytnutému spolupôsobeniu žalovaného aj tak dostal do omeškania.

19. Podľa žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko

chýbapoložkovitévyčísleniejednotlivýchčastíuplatnenejzmluvnejpokutyato,ktorédnibolvomeškaní.
To znamená, že celé započítanie zmluvných pokút na základe faktúr vystavených žalovaným sa javí ako
účelové, nejasné a nepreskúmateľné s jediným dôvodom poškodiť žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý diela
riadne vykonal a odovzdal.

20. Ďalej uviedol, že svedok F. a B. potvrdili, že na stavbe boli v rozhodnom období a že nemohli
stavbu - predmet diela realizovať, pretože stavba nebola pripravená (na fotografii zo dňa 11.08.2021
je syn konateľa žalovaného). K odvolaniu opätovne predložil žalobca fotografie, ktoré boli predložené
na pojednávaní a konajúca sudkyňa sa s týmito nezaoberala a nepovažovala ich za dôkaz v konaní.
Predložil aj stavebný denník, ktorý vyhotovovala Fakultná nemocnica Trenčín - technický dozor. Tento

súd prvej inštancie ako dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, respektíve naň prihliadnuť.

21. Žalobca poukázal na ust. § 370 Obchodného zákonníka, ktoré je kogentné, a preto ho strany
v zmluve nemôžu vylúčiť a nemôžu sa od neho odchýliť. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššiehosúdu SR sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX z 20.01.2009. Namietol v tomto prípade neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje
nerovnovážne zmluvné ustanovenie a nemala by preto požívať právnu ochranu. Zároveň poukázal na

ďalší z princípov súkromného práva, a to zásadu zákazu zneužitia práva, v zmysle ktorej z toho, že
niekomu patrí nejaké právo, neplynie ešte jeho oprávnenosť tak ho vykonávať, aby núteným výkonom
tohto práva bola spôsobená inému taká škoda, ktorá nie je úmerná s výhodou dosiahnutou pre stranu
oprávnenú (značne ju prevyšuje, a tak vykonávanie práva javilo by sa ako jeho zneužívanie).

22. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu je aj v bode 38 nesprávne a
zavádzajúce, keď žalobca od samého začiatku podania žaloby na súd tvrdil, že nemohol realizovať dielo.
Potvrdzujú to aj dôkazy, a to aj komunikácia zo strany žalobcu, C. G. A., G. v Žiline dňa 10.11.2021,
ktorý je ako príloha, ktorý na začiatku hneď poukazuje na odmietanie komunikácie p. B. so žalobcom.

23. Žalobca považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny jednak z dôvodu, že súd na

základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že použité
právne normy nesprávne vyložil. Bezdôvodne a nespravodlivo vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti
a neprihliadal pritom na skutkový stav veci. Zasiahol do niekoľko základných práv žalobcu v danom
konaní. Má za to, že boli naplnené odvolacie dôvody a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Žilina zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta, respektíve zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

24. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.06.2024. Uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu považuje v celom rozsahu za zákonné a správne. Poukázal na základné
skutočnosti, ktoré žalobca v konaní opomína. Zmluva o dielo bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami

Obchodného zákonníka, pričom dojednaná zmluvná pokuta tak, ako ju má na mysli Obchodný zákonník,
teda právna úprava zodpovednosti, vychádza z princípov objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je
možné zbaviť. To znamená, že ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie a toto
vyplýva z ust. § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť
upravených v § 374 na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Uviedol, že ak žalobca uvádza, že zo

strany žalovaného nebolo dielo pripravené, mal v zmysle ZoD povinnosť objednávateľa, to znamená
žalovaného o týchto skutočnostiach informovať, a to konkrétne v zmysle čl. 3 bod 3. 3 ZoD. Zo strany
žalovaného boli splnené všetky podmienky na to, aby žalobca mohol dielo riadne a včas vykonať.
Zmluvná pokuta bola absolútne objektívne vystavená v súlade so zmluvou o dielo, pričom zmluva o dielo
obsahovala aj ust. bodu 8. 11, podľa ktorého je možné zmluvnú pokutu započítať z faktúr zhotoviteľa,

to znamená, že ZoD už v čase, kedy bola spisovaná a obidve sporové strany vstupovali do obchodno-
záväzkového vzťahu predpokladá, že je možné započítať zmluvnú pokutu na faktúru za realizáciu
prác , k čomu aj jednostranným zápočtom zo strany žalovaného došlo a ktorý započítal svoju splatnú
pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty na pohľadávku žalobcu z realizácie diela. Toto
jednostranné započítanie nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom spochybnené a teda je nesporné,

že k nemu reálne došlo. Na základe jednostranného započítania došlo k zániku akejkoľvek pohľadávky
žalobcu voči žalovanému.

25. Na základe vyššie uvedeného teda žalobca už v čase, kedy podával žalobu, bola táto nedôvodná,
pretože ním uplatnená pohľadávka vo výške 25.800,- Eur zanikla ešte pred podaním žaloby na

súd, pričom tejto skutočnosti si bol žalobca dobre vedomý a táto skutočnosť jednak vyplývala z
jednostranného zápočtu žalovaného, ktorý zápočet doručil žalobcovi, ako aj z odpovede na predžalobnú
výzvu žalovaného, ktorá bola taktiež adresovaná žalobcovi dňa 26.05.2022.

26. Podľa žalovaného bolo zo strany súdu vykonané náležité a zdĺhavé dokazovanie. Z výpovedí

svedkov nevyplýva skutočnosť, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom argumentoval o akejkoľvek
nepripravenosti diela alebo že by zo strany žalobcu boli predložené akékoľvek podklady, ktoré by
nasvedčovali tomu, že dielo nie je pripravené. Je nesporné, že zo strany žalobcu a v zmysle platne
uzavretej zmluvy, ktorá zaväzovala obidve strany, ak by dielo nebolo pripravené, žalobca mal na to
žalovaného písomne upozorniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo a nedošlo k tomu z toho dôvodu, že

dielo bolo riadne a včas pripravené.

27. Ďalej uviedol, že ak žalobca predložil do odvolacieho konania nové listiny a dôkazy, má žalovaný
za to, že ide o novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať, pretože žalobcovinič nebránilo, aby dôkazy, ktorými disponoval už pred podaním žaloby a aj v rámci súdneho konania,
predložil už pred súdom prvého stupňa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Žalobca písomným podaním zo dňa 13.08.2024 reagoval na vyjadrenie žalovaného a uviedol, že
trvá na všetkých odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
12.06.2024 tvrdí len skutočnosti, ktoré uvádzal už na pojednávaní. Zavádza súd a klamlivo uvádza
skutočnosti, ktoré sú v jeho prospech a to, čo sa týka e-mailovej komunikácie, ktorú účelovo už počas

vykonávania diela zasielal žalobcovi aj keď vedel, že uvedené dielo podľa zmlúv o dielo nebolo možné
vykonať a zrealizovať, pretože stavba nebola pripravená práve zo strany žalovaného ako objednávateľa
diela, o čom svedčia predložené fotografie, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu, nie
žalovaného. Ďalej zavádza súd vo svojom vyjadrení, kde uvádza „že jednostranné započítanie nebolo
zo strany žalobcu nijakým spôsobom spochybnené a že k nemu došlo", toto sa žiadnym spôsobom
nezakladá na pravde, keď na uvedené jednostranné započítanie zo strany žalovaného vo výške 12.300,-

Eur a 13.500,- Eur, (čo je zhodou okolností práve presne čiastka, ktorú nevyplatil žalovaný žalobcovi),
odpovedal žalobca listom zo dňa 11.11.2021 konateľovi žalovaného a rozporoval uvedené konanie
a pokutu, ktorú si žalovaný v týchto jednostranných zápočtoch uplatňoval. Žalobca nesúhlasí ani
s tvrdením žalovaného, že sa jedná o novoty. Tieto podstatné skutočnosti tvrdí žalobca od začiatku
konania, sú riadne dokladované v konaní a preto žiada, aby sa odvolací súd oboznámil a podľa svojej

úvahy jednotlivo, ako aj spolu so všetkými ostatnými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti, rozhodol
spravodlivo.

29. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 03.09.2024, v ktorom
primárne poukázal na skutočnosť, že žalobca mal dôkaznú povinnosť, aby uniesol bremeno tvrdenia

ako aj dôkazné bremeno a nevytvárať skutkový a právny stav veci počas súdneho konania. Ani
jeden z uvedených svedkov neuviedol, že by zo strany žalobcu bola namietaná stavebno-technická
nepripravenosť diela alebo, že by iným spôsobom argumentoval, že by dielo nebolo pripravené
na vykonávanie prác. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca sa snaží účelovo zavádzať v rámci
odvolacieho konania, pretože prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca navrhoval, pričom

samotný žalovaný považoval za dôkazy vykonané nad rámec nevyhnutného dokazovania, avšak ani
ztýchtodôkazovnevyplýva,žebyžalobcakedykoľvekžalovanéhoupozorňoval,žedieloniejestavebno-
technicky pripravené a že na diele nemožno vykonávať práce. Práve naopak, dielo bolo pripravené
a práce neboli vykonávané z ľahkovážnosti žalobcu, ktorý si nesplnil svoje zmluvné povinnosti tak, ako
vyplýva zmluva o dielo a z tohto dôvodu bola uplatnená zmluvná pokuta. Bol to práve žalovaný, ktorý

žalobcu upozorňoval na to, aby dielo riadne a včas vykonával a vyzýval ho na nastúpenie na práce
a upozorňoval žalobcu aj na hroziacu zmluvnú pokutu.

30. Na základe uvedeného má za to, že uplatnený nárok zo strany žalobcu je absolútne nedôvodný
a rozhodnutie okresného súdu, na základe ktorého súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu

trov konania považuje žalovaný v celom rozsahu za správne a žiada, aby krajský súd predmetné
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

31. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem.
Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo

v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie

riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

34. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrilžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivéhosúdnehoprocesujednoznačnevyplývazustálenejjudikatúry ESĽP.Judikatúratohtosúdu

ale nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

36. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v
náleze III. H. XXX/XX-XX. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace z predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. H. XXX/XX).

37. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Iba takéto
rozhodnutie je i odvolacím súdom preskúmateľné a stranám sporu umožňuje poznať postup súdu.

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá požiadavkám na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanievecnejsprávnostirozsudkuOkresnéhosúduŽilina,ktorývovýrokužalobnýnávrhzamietol.

39. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že žalovaným uplatnená zmluvná pokuta

z obidvoch zmlúv o dielo je nedôvodná v celom rozsahu a tvrdenie, že tým, že žalovaný žalobcovi
neposkytol primeranú súčinnosť nevyhnutne potrebnú na riadne a včasné vykonanie diela sa dostal do
omeškania a tá skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ bol v omeškaní, vylučuje omeškanie žalobcu. Podľa
žalobcu nemôže žalovaný vytýkať omeškanie žalobcu, pretože sám žalovaný bol v omeškaní a teda
výkon prác žalobca nemohol začať pre prekážku na strane žalovaného, keďže mu neposkytol nutnú

súčinnosť na dokončenie diela podľa Zmluvy o dielo č. 11/05/2021 a zároveň tiež žalobca nemohol podľa
technických noriem dokončiť práce podľa Zmluvy o dielo č. 21/05/2121. Ďalšou odvolacou námietkou
žalobcu je tvrdenie, že výška zmluvnej pokuty síce je dohodnutá zmluvnými stranami, avšak nesmie byť
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v tomto prípade neprimerane vysoká zmluvná
pokuta predstavuje nerovnovážne zmluvné ustanovenie a nemala by preto požívať právnu ochranu.

40. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.05.2021 Zmluvu o dielo
č. 11/05/2021, kde v čl. 2 bod 2.1 Zmluvy sa zhotoviteľ (žalobca) zaviazal vykonať dodávku a montáž
ŠK - štruktúrované kabeláže a SLP - slaboprúdových rozvodov na stavbe: „STAVEBNÉ ÚPRAVY PRE
KARDIOLOGICKÚ JIS FN TRENČÍN" v zmysle a podľa výkazu výmer poskytnutého objednávateľom a

podľa cenovej ponuky vypracovanej zhotoviteľom zo dňa 10.05.2021.

41. Podľa čl. 3 bod 3.1 sa zhotoviteľ zaviazal uskutočniť dodávku a ukončiť kompletnú montáž
Štruktúrovanej kabeláže a slaboprúdových rozvodov, vrátane skúšobnej prevádzky do 20.07.2021.

42. Podľa bodu 3.3 zhotoviteľ je povinný bez meškania informovať objednávateľa o vzniku akejkoľvek
udalosti, ktorá bráni alebo sťažuje realizáciu diela, s dôsledkom omeškania doby výstavby dohodnutej
touto zmluvou. V prípade, že zhotoviteľ bude v omeškaní s plnením predmetu tejto zmluvy z dôvodov
spočívajúcich na jeho strane o viac ako 3 dni, považuje sa to za podstatné porušenie zmluvy.

43. Podľa čl. 8 bod 8.1 Zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela špecifikovaného v
čl. 2 v termíne určenom v čl. 3 ods. 3.1 môže objednávateľ uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur
za každý i začatý deň omeškania.44. Podľa bodu 8.11 Zmluvy zhotoviteľ dáva súhlas, aby zmluvné pokuty podľa čl. 8 ods. 8.1, 8.2, 8.4,
8.5 a 8.7 boli uplatnené z faktúr zhotoviteľa.

45. Dňa 21.05.2021 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o dielo č. 21/05/2021, kde sa v čl. 2 bod 2.1
zhotoviteľ zaviazal vykonať dodávku a montáž elektroinštalácie na stavbe: „STAVEBNÉ ÚPRAVY PRE
KARDIOLOGICKÚ JIS FN TRENČÍN“ v zmysle a podľa výkazu výmer poskytnutého objednávateľom a
podľa cenovej ponuky vypracovanej zhotoviteľom zo dňa 18.05.2021.

46. Podľa čl. 3 bod 3.1 sa zhotoviteľ zaviazal uskutočniť dodávku a ukončiť kompletnú montáž
elektroinštalácie vrátane skúšobnej prevádzky a odborných revízií v termíne od 24.05.2021 do
28.07.2021.

47. Podľa bodu 3.3 Zmluvy zhotoviteľ je povinný bez meškania informovať objednávateľa o vzniku
akejkoľvek udalosti, ktorá bráni alebo sťažuje realizáciu diela, s dôsledkom omeškania doby výstavby

dohodnutej touto zmluvou. V prípade, že zhotoviteľ bude v omeškaní s plnením predmetu tejto zmluvy z
dôvodov spočívajúcich na jeho strane o viac ako 3 dni, považuje sa to za podstatné porušenie zmluvy.

48. Podľa čl. 8 bod 8.1 Zmluvy v prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela špecifikovaného v
čl. 2 v termíne určenom v čl. 3 ods. 3.1 môže objednávateľ uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 300,- Eur

za každý i začatý deň omeškania.

49. Podľa bodu 8.11 Zmluvy zhotoviteľ dáva súhlas, aby zmluvné pokuty podľa čl. 8 ods. 8.1, 8.2, 8.4,
8.5 a 8.7 boli uplatnené z faktúr zhotoviteľa.

50. V čl. 11 bod 11.7 oboch zmlúv o dielo zmluvné strany prehlásili, že táto zmluva bola uzavretá na
základe ich pravej a slobodnej vôle, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných
podmienok a že si ju pred jej podpisom prečítali.

51. Žalobou si žalobca uplatňuje zaplatenie 4 faktúr, ktorými po vykonaní jednotlivých prác vyfakturoval

žalovanému cenu prác v zmysle predmetných zmlúv o dielo s tým, že 3 faktúry ktoré sú predmetom
žaloby žalovaný čiastočne uhradil a z faktúry č. 2021421 na sumu 8.099,71 Eur žalovaný neuhradil nič.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 25.800,- Eur. Žalovaný nespochybňoval vystavenie predmetných
faktúr ani práce nimi vyfakturované, ale uplatnil si voči žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 8 bod 8.1
Zmlúv o dielo listami zo dňa 02.11.2021 a túto započítal voči pohľadávke žalobcu v tej istej výške, teda

vo výške 25.800,- Eur, a to jednostrannými zápočtami doručenými žalobcovi dňa 08.11.2021.

52. Žalovaný si zmluvné pokuty uplatnil z dôvodu omeškania žalobcu s ukončením diela, ktoré bolo
ukončené až 19.10.2021. Napriek tomu, že bol žalobca v omeškaní 91 dní pri odovzdaní diela
vyplývajúceho zo zmluvy o dielo č. 11/05/2021 uplatňuje si žalovaný zmluvnú pokutu len za 45 dní

omeškania celkom v sume 13.500,- Eur a pokiaľ bol žalobca v omeškaní 83 dní pri odovzdaní diela
vyplývajúceho zo zmluvy o dielo č. 21/05/2020, uplatňuje si žalovaný omeškanie z tejto zmluvy za
41 dní vo výške 12.300,- Eur. Spolu vo výške 25.800,- Eur. Žalobca považoval zmluvnú pokutu
uplatnenú žalovaným za neprimerane vysokú a uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami
poctivého obchodného styku s tým, že takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu.

Zároveň namietal že k omeškaniu diela zo strany žalobcu došlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo
strany žalovaného a z dôvodu nepripravenosti stavebnej činnosti, na ktorú sa viazali stavebné práce
poskytované žalobcom.

53. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

54. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.55. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

56. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

57. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

58. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

59. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

60. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že by mala byť primeraná. Inštitút zmluvnej pokuty

(ako „ paušalizovanej náhrady škody“) by nemal byť zo strany toho zmluvného partnera, v prospech
ktorého je zakotvený, využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale vždy iba
ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera
(preventívna funkcia zmluvnej pokuty - hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia zmluvných
povinností). Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta

považovaná za neprimeranú. Zákonodarca ponechal posúdenie prípadného neprimeraného charakteru
výšky dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle ktorých má súd
výšku zmluvnej pokuty posudzovať: hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného
záväzku. Na základe kritéria hodnoty zabezpečovaného záväzku by malo byť posudzované, či peňažné
vyjadrenievýškyzmluvnejpokuty,ktorúbymaldlžníkzaplatiťniejeneprimeranévovzťahukpeňažnému

vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Nie je neprimeraná jednorazová zmluvná pokuta, ktorá
vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného záväzku predstavuje 1/50 ani 1/10 ( rozsudok NS SR sp. zn.
XXXX XXX/XXXX, rozsudok NS ČR zo dňa 29.4.1998 č.k. XXXX XX/XXXX-XX ), ako neprimeraná
nebola posúdená ani zmluvná pokuta vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku za každý deň
omeškania (rozsudok Vrchného súdu ČR v Prahe zo dňa 1.3.1995 č.k. Cmo XXX/XXXX).

61.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

62. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

63. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad,
či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie

konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné a záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor
zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon
subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva,
ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze
zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého

obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva
v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď
neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný
zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v
tomto prípade právnu záväznosť.

64. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť
obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byťpreukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní
ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý
platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný

právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého
obchodnéhostyku.Ajkeďmnohékonkrétneporušeniadobrýchmravovsabudúprekrývaťsporušeniami
zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahom širší ako pojem zásady poctivého
obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň
v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého

obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení (uskutočnení) právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými
mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť ( a to absolútna)
právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o
aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. V obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych
úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) je právna úprava prísnejšia

ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Prax má často snahu toto ustanovenie využívať, resp. zneužívať aj v prípadoch,
keď niektorá zo strán si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne
svoju neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. dopad rôznych sankcií za porušenie
povinnosti a podobne.

65. Zásada, že výkon práva, ktorý je v rozpore s zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka) deklaruje jednu zo zásad, na ktorých stojí Obchodný
zákonník. Táto zásada má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami
v obchodovaní. Uplatňovanie zásady poctivého obchodného styku v obchodnej praxi spočíva v

rešpektovaní tejto zásady už pri uzatváraní obchodných zmlúv, ako aj v priebehu ich plnenia. Požiadavka
poctivého obchodného styku je kompatibilná s dobrými mravmi a uplatňuje sa v obchodnom styku. Pod
pojmom zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna
norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje,) a tým bezdôvodný zásah do práv a
právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného subjektívneho

práva.

66. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a § 545
Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v
prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne

veriteľovi škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať
akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného
plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani

spôsob jej určenia. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška, či spôsob určenia je zásadne vecou
vzájomnej dohody strán.

67. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Základná úprava

započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy,
pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchýlnu úpravu (§ 358 až 364). Právnym následkom započítania je
zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. V danom prípade došlo k zániku vzájomných
pohľadávok žalobcu a žalovaného, keď dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný si oprávnene
započítal svoje pohľadávky vyplývajúce mu zo zmluvnej pokuty voči pohľadávkam žalobcu vyplývajúce

mu z neuhradených faktúr. Námietka žalobcu, že žalovaný si započítal pohľadávku práve vo výške
25.800,--Eur je bez relevancie, pretože bolo na žalovanom, akú sumu si na započítanie uplatní, pokiaľ
si však neuplatňuje sumu vyššiu, než na akú mu vznikol nárok.

68. Odvolací súd námietku neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty ani námietku jej rozporu

s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku neakceptoval. Účastníci zmlúv si takúto
výšku zmluvnej pokuty dohodli, žalobca nepreukázal, že by na takúto výšku zmluvnej pokuty pristúpil
pod nátlakom, prípadne že by bol nútený súhlasiť s takto dohodnutou výškou. V oboch zmluvách strany
prehlásili, že táto zmluva bola uzavretá na základe ich pravej a slobodnej vôle, vážne, zrozumiteľne,nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a že si ju pred jej podpisom prečítali. Platí
zmluvná voľnosť strán a bolo na účastníkoch zmluvy, aké podmienky si v zmluve dohodnú. Zmluvná
pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela v dohodnutých termínoch

a bola stanovená pevnou sumou za každý deň omeškania. Navyše zhotoviteľ - žalobca dal súhlas, aby
zmluvné pokuty podľa vyššie citovaných článkov zmluvy boli uplatnené z faktúr zhotoviteľa, čo v danom
prípade aj nastalo.

69. Po preskúmaní veci a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že

v tomto konkrétnom prípade sa dohoda účastníkov o výške zmluvnej pokuty neprieči dobrým mravom
v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka, tak ako namietal žalobca, ktorý však neuviedol
žiadne dôvody, pre ktoré by sa mala zmluvná pokuta priečiť dobrým mravom, prípadne byť v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je aj podľa názoru
odvolacieho súdu primeraná. Keď teda pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska

dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú), potom
v danom prípade nebolo možné dôjsť k inému záveru, než, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne.
Odvolací súd musí prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca pokiaľ nemohol vykonávať práce v
zmysle zmlúv o dielo, pretože mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť a aj z dôvodu nepripravenosti
stavebnej činnosti, na ktorú sa viazali stavebné práce poskytované žalobcom, bol v zmysle čl. 3 bod 3.3

Zmlúv povinný bez meškania informovať o týchto skutočnostiach žalovaného ako objednávateľa, a to
o vzniku akejkoľvek udalosti, ktorá bráni alebo sťažuje realizáciu diela, s dôsledkom omeškania doby
výstavby dohodnutej touto zmluvou.

70. Ak si teda žalobca uvedené povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv nesplnil a žalovaného neupozornil

na neposkytnutú súčinnosť, ani na nepripravenosť stavebnej činnosti, pre ktorú nepripravenosť zo strany
žalovaného nemohol vykonávať stavebné práce v zmysle zmlúv o dielo, v konaní potom následne
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaného na to upozornil, dokonca že ho vyzval na odstránenie
nedostatkov, pre ktoré nemohol vykonávať práce v zmysle zmlúv o dielo.

71. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal fotografiami, ktoré
predložil na pojednávaní a zároveň sa súd nezaoberal stavebným denníkom, ktorý súd ako dôkaz
nepovažoval za potrebné vykonať resp. naň prihliadnuť, zdôrazňuje odvolací súd jednak, že týmito
dôkazmi žalobca svoje tvrdenia o upozorňovaní žalovaného na nepripravenosť stavebnej činnosti
nepreukázal a jednak, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní

úlohou a zodpovednosťou strán. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, v zmysle
ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové
tvrdenia a dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a následne dôkazmi má byť
ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené

alebo vyvrátené. Súd prvej inštancie správne v napadnutom rozsudku vyhodnotil, že ak bol žalovaný v
omeškaní s predprípravnými prácami, bol žalobca s poukazom na čl. 3 bod 3.3 oboch zmlúv povinný bez
meškania informovať žalovaného o vzniku akejkoľvek udalosti, ktorá mu bráni alebo sťažuje realizáciu
diela v dôsledku omeškania doby výstavby dohodnutej týmito zmluvami. Keďže žalobca v tomto konaní
nepreukázal, že informoval žalovaného o akejkoľvek skutočnosti, ktorá by mu bránila dielo riadne a včas

vykonať, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Žalobca neprodukoval žiadne také dôkazne návrhy, na základe ktorých by bol súdu preukázal, že
informoval žalovaného o akejkoľvek skutočnosti, ktorá mu bránila dielo riadne a včas vykonať, a že práve
z tohto dôvodu sa dostal do omeškania s odovzdaním diela.

72. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vykonanie dokazovania ním predloženými dôkazmi, odvolací
súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ak však súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185
ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Nevykonanie
dôkazu navrhnutého stranou sporu resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci
nemožnopovažovaťzapostup,ktorýmbysúdstranesporuodňalmožnosťkonaťpredsúdom(R6/2000).Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a
nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP).

73. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v konečnom dôsledku žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno, keďže v konaní je na žalobcovi, aby ním tvrdené skutočnosti pred súdom
prvej inštancie náležite preukázal a uniesol dôkazné bremeno, preto z tohto záveru potom súd prvej

inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje
odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v
danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia
dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba
rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Zodpovednosť
za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna

norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného
bremena,tedaktorázosporovýchstránjepovinnástanovenýokruhskutočnostípreukázať.Odvolacísúd
zhodne so súdom prvej inštancie, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenie nebol schopný doložiť jednoznačnými
a relevantnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné bez pochybností posúdiť dôvodnosť jeho tvrdení.

Odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie
správnezistilskutkovýaprávnystav,zktoréhovyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomsvojerozhodnutie
riadne odôvodnil.

74. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára,

že v danom prípade nejde o arbitrárne, nepreskúmateľné ani prekvapivé súdne rozhodnutie, ale
o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi sa odvolateľ - žalobca
nestotožnil. Nespokojnosť žalobcu s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením
sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a
zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania. To, že

napadnuté rozhodnutie nevyhovelo návrhu žalobcu a že tento bol v konaní pred prvoinštančným súdom
neúspešný, nepredstavuje dôvody prípustnosti jeho odvolania.

75. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani
jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny potvrdil.

76. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie

postupom podľa § 262 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
77. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).