Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010599
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225010599.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Andrey Kondllovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B. C., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Bratislava pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona,osťažnostiobžalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa06.08.2025,

č.k.: 25T/44/2025 - 223, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len ako „prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare)
uznesením zo dňa 06.08.2025, sp. zn. 25T/44/2025 - 223 rozhodol, takto:

I. Podľa § 72 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku v spojení s § 238 odsek 4 Trestného poriadku
obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., toho času vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Bratislava, z
dôvodov podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ponecháva vo väzbe.
II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku sa písomný sľub obvineného A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B. C., že povedie riadny život, neprijíma.
III. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku väzbu obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.

C., dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásení, ktorú bližšie
odôvodnil prostredníctvom obhajkyne nasledovne (skrátene):
2.1. Obžalovaný A. pri svojom výsluchu dňa 06.08.2025 uviedol, že nie je vinný z toho, čo mu kladú za
vinu, že jeho družka - poškodená ho pravidelne navštevuje vo výkone väzby, každý deň spolu telefonujú,
posiela mu peniaze na účet, z čoho je zrejmé, že poškodená sa ho nebojí. Na otázku prečo počas

výsluchu na polícii v procesnom postavení obvineného uviedol, že skutky uvedené v skutkovej vete
uznesenia o vznesení obvinenia sa zakladajú na pravde s dôvetkom, že skutkov sa dopúšťa v dôsledku
užívania drog uviedol, že sa priznal len k tomu, že napadol družku, myslel si , že sa priznáva len k
napadnutiu družky. Doplnil, že pravidelne telefonuje s poškodenou, nerozumie tomu všetkému.
2.2. Z podania poškodenej zo dňa 04.07.2025 vyplynulo, že táto čestne vyhlasuje, že ak bude
obžalovaný prepustený na náramok domov, odsťahuje sa na jej adresu trvalého bydliska D. E. XXX/XX,

F.G..Dopozornostisúduobžalovanýdávadruhúvýpoveďpoškodenejzodňa27.05.2025zaprítomnosti
znalca z odboru psychológie PhDr. Roberta Mathé, PhD, kedy poškodená vypovedala, že pri prvom
výsluchu spravila chybu a že v niečom aj klamala, obžalovaný A. ju nikdy netýral.
2.3. Dôvody väzby dané pri jeho zatknutí obžalovaného v celom rozsahu pominuli, a to i na základe
znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. Roberta Mathého, PhD., že v súvislosti so
stíhaným trestným činom nedošlo k forenzne významnej zmene psychického stavu poškodenej A..

Stíhaný čin nezanechal na psychike poškodenej následok, ktorý by mohol byť označený za závažný.Správanie obžalovaného voči poškodenej neviedlo k rozvinutiu psychologicky chápaného tzv. syndrómu
týranej osoby.
2.4. V znaleckom posudku č. 39/2025 znalca z odboru psychiatrie MUDr. Mária Straku na obžalovaného

A. A. znalec konštatoval, že tento je závislý na návykových látkach, táto látková závislosť nespôsobovala
v čase spáchania skutku, či kedykoľvek inokedy zníženie či neprítomnosť jeho ovládacích či
rozpoznávacích schopností. Obžalovanému nie je účelné a zmysluplné z hľadiska psychiatrického
nariaďovať akýkoľvek druh a spôsob protitoxikomanickej liečby. Je schopný autonómne dobrovoľne od
drog abstinovať. Z hľadiska psychiatrického obžalovaný na slobode nie je nebezpečný.

2.5. Obžalovaný je toho názoru, že samotná väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnostných
práv jeho osoby a z toho dôvodu je časovo limitovaná. Ďalšie zasahovanie do práv v dôsledku trvania
väzby by bolo proti osobe obžalovaného nezákonné. Obžalovaný má tak za to, že vzhľadom na
uvedené rozhodné skutkové okolnosti je zrejmé, že zdôvodnenie väzby vychádza z nepodložených
dôkazov, pričom do hodnotiacej úvahy neboli brané skutočnosti popísané vyššie v texte. Vzhľadom
na uvedené, je väzba neopodstatnená, teda dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku nie sú dané, resp. že účel väzby možno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obžalovaným, uložením primeraných obmedzení a povinnosti a sľubom obžalovaného.
Z uvedeného dôvodu obžalovaný požaduje prepustenie z väzby, alebo jej nahradenia dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
4. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len „sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade
podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote
a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.
6. Obžalovaný je na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na
prvostupňovom súde dňa 04.07.2025, sp. zn.: 1Pv 138/25/2201-31 stíhaný pre zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona, pričom v zmysle skutkovej vety je stíhaný za to, že od presne
nezisteného času dňa 18. augusta 2022 až do 18. februára 2025, kedy bola obmedzená jeho osobná
sloboda, v obci F. G., okres Dunajská Streda, v rodinnom dome so súpisným číslom XXX/XX, kde
býval v spoločnej domácnosti s družkou H. A., nar. XXXX, so svojou matkou I. A., nar. XXXX a s

tromi spoločnými deťmi, vždy počas túžby po omamných látkach ktorým holduje, pravidelne, aspoň raz
týždenne sa správal voči svojej družke H. A. agresívne, vyvolával slovné hádky, pri ktorých ju ponižoval,
nadával jej vulgárnymi výrazmi "škaredá kurva, piča", žiadal od nej peniaze na drogy a keď poškodená
peniaze nemala, alebo mu peniaze dať nechcela, tak ju fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ju
udieral otvorenou dlaňou aj päsťou do oblasti tváre, hlavy, trupu, chrbta, kopal ju do nôh, trhal ju za

vlasy, čím jej pravidelne spôsoboval modriny a podliatiny na tvári a na tele, pričom v mesiaci február
2025, obvinený minimálne dvakrát takým spôsobom fyzicky napadol poškodenú, že tá pred ním musela
cez okno utekať z domu, dňa 17. februára 2025 po tom, ako mu poškodená nevedela dať peniaze na
drogy, obvinený najprv rozbíjal nábytok v predmetnom dome, následne začal poškodenú fackať, potom
ju udieral päsťou do oblasti tváre, až v návale hnevu a zúrivosti ju udieral svojimi barlami, čím spôsobil

poškodenej modriny, podliatiny, povrchové škrabance na tvári a ruke a vyvolával u nej neustály strach
o svoj život a zdravie, dlhodobý stres a fyzické a psychické utrpenie.
7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania
pred súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Zároveň rozhodol
o možnostiach nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím písomného

sľubu, ktoré v predmetnej veci nezistil.
8. V čase podania obžaloby sa aktuálne obžalovaný nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením
prvostupňového súdu, sp. zn. 25Tp/14/2025 zo dňa 21.02.2025, právoplatným 21.02.2025 podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba sa obžalovanému započítava od 18.02.2025 o 11:15hod. a trvá nepretržite doposiaľ. Obžalovaný bol vzatý do väzby v súvislosti s trestným stíhaním pre
totožný skutok, pre ktorý bola následne podaná obžaloba, pričom rovnako nezmenená ostala aj právne
kvalifikácia, od momentu vzatia aktuálne obžalovaného do väzby.

9.Sťažnostnýsúdskúmaljednakformálnepodmienkyprerozhodnutieoväzbeobžalovaného popodaní
obžaloby, ako i materiálne podmienky jeho väzby.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením
o väzbe obžalovaného po jeho výsluchu, na ktorom sa zúčastnili obžalovaný a jeho obhajkyňa.

Obžalovanému i jeho obhajkyni bola daná možnosť vyjadriť sa k otázke väzby v rozsahu, ktorý garantuje
dodržanie práva na obhajobu.
11. Formálne podmienky na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe boli splnené, keďže
obžaloba bola podaná v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom
konaní a prvostupňový súd o väzbe rozhodol do uplynutia tejto lehoty väzby (s primeraným predstihom).
12. Pri skúmaní existencie materiálnych podmienok väzby obžalovaného dospel prvostupňový súd

k správnemu záveru, že v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvod na jej pokračovanie.
13. V predmetnej trestnej veci je splnený materiálny predpoklad, ktorý vyžaduje dôvodnosť trestného
stíhania voči obžalovanému. Na základe výsledkov vykonaného vyšetrovania existuje dôvodné
podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok mal
zákonné znaky vyššie uvedeného stíhaného trestné činu (zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona).
14. Existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba,
odôvodňujú dôkazy vykonané v prípravnom konaní. Ide najmä o výpovede obžalovaného, ktorý
spáchanie skutku primárne priznal, následne uviedol, že priznáva iba jednorazový fyzický konflikt

s poškodenou, ďalej poškodenej H. A., taktiež svedkov J. A. a G. A., ďalej tiež znalcov PhDr. Róberta
Mathého, PhD. a MUDr. Mária Straku.
15. Uvedené dôkazy dostatočne preukazujú podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, ktoré je
dostačujúce na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe v štádiu trestného konania, po podaní
obžaloby. Sťažnostný súd odkazuje na uznesenie prvostupňového súdu, ktorý zabezpečené dôkazy

podrobne analyzuje (č. l. 6 až 10 napadnutého uznesenia), pričom uvádza aj skutočnosti, ktoré má
z uvedených dôkazov za predbežne preukázané (pasáž na stranách 8 až 10 napadnutého uznesenia).
16. V prípade námietok obhajoby voči dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným
sťažnostný súd uvádza, že námietky tohto druhu skúmajú súdy primárne pri posudzovaní zákonnosti
a vierohodnosti dôkazov v rámci rozhodovania v merite veci, pričom aj prípadné namietané právne vady

je možné namietnuť aj v rámci rozhodovania o prípadných námietkach voči prijatiu obžaloby (avšak
nie v konaní o väzbe obžalovaného). Námietky voči vykonaným dôkazom a ich vierohodnosti rozhodne
primárne nespadajú pod prieskumnú činnosť sťažnostného súdu v konaní o väzbe obžalovaného a je
úlohou orgánov činných v trestnom konaní predložiť zabezpečené dôkazy v takej kvantite a kvalite, aby
prokurátor v konaní pred súdom bol schopný uniesť dôkazné bremeno.

17. Rozhodovanie o väzbe nie je totožné s rozhodovaním o vine alebo nevine. V rámci rozhodovania o
väzbe súd skúma iba dôvodnosť trestného stíhania, teda či existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný
sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a či tento skutok má zákonné znaky
konkrétneho trestného činu. Súdu, ktorý rozhoduje o väzbe, neprináleží posudzovať jednotlivé dôkazy
a vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu o obžalobe, teda súdu

rozhodujúcemu v merite veci, čo platí aj pre posudzovanie prípadnej spornej zákonnosti dôkazov.
18.Napozitívnerozhodnutieoväzbepostačujeexistenciapodozrenia,ktorávtomtoprípadepreukázaná
bola. Na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo
spáchania (už v súčasnosti žalovaného) skutku pretrváva. Je zároveň potrebné upozorniť na okolnosť,
že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného stíhania. Vykonané dokazovanie a na jeho

základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie
súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom
konaní.
19. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obžalovaného, na týchto sa
od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, preto trvajú a odôvodňujú ponechanie obžalovaného

vo väzbe aj po podaní obžaloby. Tieto dôvody prvostupňový súd správne identifikoval a zrozumiteľne
ich vyjadril v príslušnej časti svojho uznesenia.
20. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) sťažnostný súd uvádza, že obžalovaný má evidovaných
15 odsúdení v registri trestov, pričom ide prevažne o majetkovú tresnú činnosť a trestnú činnosťproti poriadku vo veciach verejných. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený aj za trestný čin násilnej
povahy (v poradí 10. odsúdenie v odpise registra trestov, zločin lúpeže), v poradí posledný trest
vykonal dňa 18.08.2022, pričom stíhaný skutok mal v zmysle skutkovej vety páchať prakticky ihneď

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a napriek uloženému ochrannému dohľadu, ktorý
obžalovaný vykonával po prepustení z výkonu trestu až do (podľa odpisu registra trestov) 22.08.2024.
Obžalovaný doposiaľ strávil vo výkone nepodmienečných trestov viac ako 7 rokov a je dôvodne
podozrivý zo spáchania stíhaného skutku napriek plynutiu ochranného dohľadu a aj napriek (v poradí
poslednému – záznam č. 15 v odpise registra trestov) odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu

Galanta, sp. zn.: 0T/158/2024 zo dňa 03.11.2024, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný
trest s určením skúšobnej doby až do 04.11.2028. Obžalovaný mal teda stíhaný skutok páchať
aj po opakovaných výkonoch nepodmienečných trestov, napriek nariadenému ochrannému dohľadu
a plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovaný má v zmysle Centrálnej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykázaných 9 záznamov, v dvoch prípadoch ide
o fyzické útoky na inú osobu a v jednom prípade o hádku s poškodenou.

21. Zo znaleckého posudku č. 39/2025 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, MUDr. Máriom Strakom, ktorý vyšetril obžalovaného vyplýva, že tento je závislý na
návykovýchlátkach,psychostimulanciách,metamfetamínoch.Podľaznalcasaunehojednáopsychickú
formu látkovej metamfetamínovej addikcie. Táto závislosť však u obžalovaného v čase spáchania
skutku, ani nikdy inokedy nespôsobila zníženie či neprítomnosť jeho ovládacích a rozpoznávacích

schopností. Nariadiť obžalovanému ochranné liečenie znalec nepovažuje za účelné a zmysluplné,
nakoľko obžalovaný je schopný abstinovať aj sám. Z psychiatrického hľadiska obžalovaný na slobode
nie je nebezpečný.
22. Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obžalovaného, u ktorej existuje dôvodná obava
vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o

ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod
sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že
účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje
úplná istota, že obžalovaný bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby.
Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je

reálna. V danom prípade však boli u obžalovaného jasne prítomné konkrétne skutočnosti umožňujúce
vysloviť záver o existencii dôvodov väzby tak, ako to vyžaduje zákon. U obžalovaného zakladá dôvod
preventívnejväzbyjehoosobnostnávýbava,ktorávkombináciistým,žeobžalovanýmalspáchaťskutok
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a zo zisteným škodlivým užívaním viacerých návykových
látok, či jeho priestupkovej minulosti, pričom v sumáre najmä tieto skutočnosti predstavujú dôvodné

podozrenie, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti spôsobom predpokladaným v ustanovení
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V podrobnostiach odkazuje tunajší súd na príslušnú časť
odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorú považuje za vecne správnu a argumentačne dostatočnú.
23. Sťažnostný súd považuje za správne, že prvostupňový súd nenahradil väzbu obžalovaného
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na takýto

postup nie sú splnené zákonné podmienky. Súd správne nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom
probačnéhoamediačnéhoúradníkanadjehosprávaním,pretožebyisuloženímprimeranýchpovinností
a obmedzení alebo kontrolou technickými prostriedkami nebol dostatočnou zárukou, ktorá by vzhľadom
na doterajší spôsob jeho života a osobu obžalovaného eliminovala obavu z pokračovania v trestnej
činnosti. Obžalovaný A. je dôvodne podozrivý z páchania trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná pod

vplyvom návykových látok, pričom z prvotnej výpovede poškodenej a výpovedí svedkov G. A. a J. A.
vyplynulo, že obžalovaný je osobou, u ktorej zmenený stav vedomia pod vplyvom drog spôsobil výrazné
zhoršenie správania, resp. obžalovaný bol agresívny v dôsledku absencie drog. Obžalovaný je osobou,
uktorejbolapotvrdenálátkovázávislosť,navyšeosobou,uktorejsamalminúťúčelunariadenýochranný
dohlaď a aj podmienečný odklad výkonu trestu.

24. Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť a priestupkové
postihy nemali na osobu obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania
úmyselnejtrestnejčinnosti(dokonca priamopočasskúšobnejdoby),nietprečosadomnievať,žedohľad
súdnehoúradníkabyodstránilhrozbusprávaniasaobžalovaného,prektorújeterazvoväzbe.Alternácie
väzby ani vo vzájomnej kombinácii nie sú spôsobilé rozptýliť obavu z pokračovania v trestnej činnosti

zo strany obžalovaného, pretože na to, aby takáto substitúcia väzby dosiahla účel väzby, vyžadovala by
v prípade obžalovaného nepretržitý osobný (aj fyzický) výkon dohľadu súdneho úradníka, čo je prakticky
nemožné. V súčasnosti nemá sťažnostný súd v osobe obžalovaného záruku, že účel väzby možno
dosiahnuť aj inak ako obmedzením osobnej slobody, nakoľko u tejto osoby nie je predpoklad, že by bolochotný a schopný dodržať prípadne uložené príkazy a obmedzenia, a podrobiť sa dohľadu probačného
a mediačného úradníka. Nepretržitý monitoring polohy osoby obžalovaného by mohli zabezpečiť
technické prostriedky na kontrolu výkonu rozhodnutí. Ak by mal, aj s pomocou technických prostriedkov

monitorovania pohybu osoby, obžalovanému vymedzený pohyb a pobyt len na určitom mieste, je
potrebné poukázať na to, že tieto opatrenia v doslovnom slova zmysle nezabránia (fyzicky, technicky)
páchaniu trestnej činnosti. Navyše sa vyžaduje spolupráca obžalovaného s probačným a mediačným
úradníkom a osobnostné predpoklady pre takúto náhradu, ktoré u obžalovaného vyslovene absentujú.
U obžalovaného sa účinkom minula aj predchádzajúca skúsenosť s výkonom nepodmienečných trestov,

nariadený ochranný dohľad a stále trvajúci režim podmienečného odsúdenia. Navyše obžalovaný je
osobou doposiaľ 9-krát odsúdenou za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo jednoznačne
svedčíoneochoteobžalovanéhopodrobiťsauloženýmobmedzeniamajpodhrozbouprípadnejsankcie.
Nemožno teda očakávať, že účel väzby v jeho prípade bude naplnený alternatívnym spôsobom, vrátane
dohľadu probačného a mediačného úradníka, či s použitím technických prostriedkov. Rovnako je
vylúčená aj možnosť náhrady akoukoľvek kombináciu do úvahy prichádzajúcich náhrad väzby.

25. Pokiaľ ide o nahradenie väzby písomným sľubom obžalovaného, k nemu je nevyhnutné osobitne
uviesť, že sa jedná o miernejší prostriedok na nahradenie väzby ako dohľad probačného a mediačného
úradníka, pretože sa jedná len o písomný prejav osoby, že v prípade jej pobytu na slobode bude viesť
riadny život. V tomto prípade je tak nevyhnutné zohľadniť osobu, ktorá takýto prejav robí a vyhodnotiť, či
je od nej dôvodné očakávať, že tento sľub dodrží. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom

bode, nemožno od obžalovaného očakávať, že by udelenie sľubu u neho eliminovalo tie skutočnosti,
ktoré u neho zakladajú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.
26. Za správnu je potrebné označiť úvahu prvostupňového súdu na stranách 5 a 6 o tom, že v prípade
konkurencie žiadosti o prepustenie z väzby a rozhodovania o väzbe po podaní obžaloby je nutné
rozhodnúť jedným rozhodnutím a jedným výrokom – len v procesnom režime podľa § 238 ods. 4

Trestného poriadku. Správnym spôsobom teda postupoval prvostupňový súd aj v tom smere, že pri
konkurencií povinností rozhodovať podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku a § 79 ods. 3 Trestného
poriadku (vzhľadom na žiadosť o prepustenie z väzby zo dňa 23.06.2025) rozhodol postupom podľa §
238 ods. 4 Trestného poriadku. Pokiaľ nastane situácia, že na základe žiadosti aktuálne obžalovaného,
ktorý je vo väzbe a konania prokurátora, ktorý podá na tohto obžalobu, sa stretnú dve povinnosti

súdu, teda jednak rozhodnúť o žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj rozhodnúť o väzbe aktuálne
obžalovaného po podaní obžaloby, je namieste rozhodnúť o nich spoločne a to jedným výrokom -
výrokom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Nie je pritom rozhodujúce, či žiadosť o prepustenie z
väzby bola podaná pred podaním obžaloby, alebo po ňom. Rozhodujúcim je, že o tejto žiadosti nebolo
doposiaľ rozhodnuté. Je to preto, že v oboch prípadoch sa rozhoduje o tej istej otázke, pričom odpoveď

musí byť rovnaká. Nemôže dôjsť k situácii, kedy by súd jedným výrokom rozhodol, že obžalovaný sa
ponecháva vo väzbe a zároveň by druhým výrokom vyhovel žiadosti obžalovaného a prepustil ho z
väzby na slobodu.
27. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu, že sťažnosť
obžalovaného je nedôvodná, preto túto zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.