Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203391
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220203391.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., zastúpený: JUDr. Peter Vachan,
advokát s.r.o., IČO: 47 445 092, so sídlom: Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 1.747,95

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.4.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a IV. r u š í a vec v zrušenom
rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 1.105 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.466 eur
od 5.1.2021 do 15.2.2021, zo sumy 1.403,52 eur od 16.2.2021 do 27.4.2021, zo sumy 1.329,80 eur od
28.4.2021 do 19.5.2021, zo sumy 1.292,09 eur od 20.5.2021 do 18.6.2021, zo sumy 1.256,06 eur od
19.6.2021 do 14.7.2021, zo sumy 1.215,76 eur od 15.7.2021 do 17.8.2021, zo sumy 1.160,38 eur od
18.8.2021 do 22.9.2021, zo sumy 1.105 eur od 23.09.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1.640,30 eur od 28.2.2018 do 18.8.2020, zo sumy 1.582,20 eur od 19.8.2020 do 29.12.2020 a zo sumy
1.466 eur od 30.12.2020 do 4.1.2021 zamietol, výrokom III. konanie vo zvyšnej časti žaloby zastavil;
výrokom IV. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 81,04 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, §
524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu omeškania, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 290

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. poskytol
žalovanému zmluvou o pôžičke č. 6242971/7600504082 zo dňa 24.10.2016 spotrebiteľský úver vo
výške 3.000 eur, a to za podmienok uvedených v čl. V zmluvy (obsahové náležitosti zmluvy). Z
dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas v pravidelných

mesačných splátkach pristúpil veriteľ v zmysle písomného oznámenia datovaného 22.2.2018 k
predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s bodom 10.2 zmluvy a vyzval žalovaného na okamžitésplatenie celého zostatku úveru, čo žalovaný neurobil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorá bola uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou Všeobecná úverová banka a.s. (ktorá nadobudla
pohľadávku v dôsledku zlúčenia s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. projektom

rozdelenia) a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému
ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, ku dňu 23.3.2021 postúpená na spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o. Na základe tejto skutočnosti bola na návrh pôvodnej žalobkyne pripustená v
predmetnom konaní uznesením súdu zmena žalobkyne na Intrum Slovakia s.r.o. a osvedčená jej aktívna
vecná legitimácia v spore podľa § 524, § 526 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predložená zmluva
bola uzatvorená platne, má písomnú formu, ako aj všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej veci súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod
spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to ani podľa ust. § 11 ods. 1 a ani ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo potvrdené také konanie dodávateľa (pôvodného

veriteľa), ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie jeho povinností podľa vyššie citovaného
znenia ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd z predložených listinných dôkazov, a
to predovšetkým z údajov o zamestnaní (zamestnávaný od 4/2001 na dobu neurčitú, zamestnávateľ
Rajo a.s.), ďalej o príjmoch (priemerný čistý mesačný príjem 1.100 eur), o rodinnom stave (ženatý),
o počte vyživovaných osôb (2), o spôsobe bývania (vlastný dom/byt) a o pravidelných výdavkoch

žalovaného (mesačné finančné náklady napr. na splácanie iných záväzkov: 500 eur, iné mesačné
výdavky napr. Sipo, náklady na bývanie, telefón: eur), ktoré boli od neho vyžiadané pri uzavieraní
zmluvy, ako aj zo žalovaným predloženého výpisu z jeho osobného účtu za september-október 2016
(obsahujúceho uvedený príjem žalovaného zo zamestnania, ako aj niektoré jeho paušálne mesačné
výdavky)maljednoznačnepreukázané,žeanalýzabonityklienta(žalovaného)bolapôvodnýmveriteľom

pri dojednávaní predmetnej úverovej zmluvy uskutočnená v medziach zákona, pričom pôvodný veriteľ v
danom prípade postupoval s odbornou starostlivosťou primeranou výške poskytnutého spotrebiteľského
úveru a celkovým okolnostiam daného prípadu.

5. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

14CoCsp/1/2022 z 22.2.2022, ktorý uviedol, že zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je síce potrebné na jednej strane vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa
len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie
analyzoval a vyhodnocoval. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza

z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 %
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Práve
s poukazom na uvedené konštatovanie je potom potrebné na druhej strane zdôrazňovať, že splnenie

tejto povinnosti veriteľa je nutné vždy posudzovať prísne individuálne a v nadväznosti na konkrétne
okolnosti vyplývajúce z konkrétnych údajov spotrebiteľa. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.
V konkrétnom prípade, pokiaľ bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 3.000 eur pri počte mesačných

splátok60, takpodľanázorusúduprvejinštanciedeklarovanépríjmyžalovanéhovčistejmesačnevýške
cca 1.000 eur - 1.100 eur plynúce mu z dlhodobo trvajúceho zamestnania, pri deklarovaných výdavkoch
mesačne v sume 500 eur a pri výške mesačnej splátky 76,64 eur, objektívne nevyvolávajú pochybnosti
o schopnosti konkrétneho spotrebiteľa splácať konkrétny poskytnutý spotrebiteľský úver za konkrétnych
dojednaných zmluvných podmienok. Je povinnosťou veriteľa tieto informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať
ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto musí dodávateľ analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet, a
to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.6. V predmetnej veci podľa súdu prvej inštancie nedošlo k hrubému porušeniu povinností veriteľa
vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1, pri ktorom by veriteľ posudzoval schopnosť splácať úver bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ktorý záver by mohol mať

za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Pokiaľ veriteľ vyhodnotil poskytnuté
údaje o príjmoch, výdavkoch a o rodinnom stave spotrebiteľa v nadväznosti na výšku úveru a na
mesačnú splátku, a po tomto spotrebiteľa nepovažoval za rizikového a nevyhodnotil potrebu ešte ďalej
skúmať a overovať osobné a majetkové pomery spotrebiteľa v konkrétnom prípade (napr. aj prípadným
nahliadnutím do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, resp. do príslušných registrov za účelom

preverenia príjmov a výdavkov spotrebiteľa - žalobkyňa pritom aj toto nahliadanie do príslušných
registrov tvrdila vo svojom vyjadrení z 7.4.2022 a jeho vykonanie je možné dôvodne predpokladať aj na
zmluvou vyžiadané príslušné súhlasy v danom smere), nemožno takéto konanie veriteľa považovať za
nekonanie s odbornou starostlivosťou, resp. za hrubé porušenie jeho povinnosti skúmať a vyhodnocovať
bonitu konkrétneho spotrebiteľa.

7. Zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je
hrubým porušením povinnosti veriteľa jeho nečinnosť spočívajúca a/ v nezisťovaní údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b/ v neprihliadnutí na údaje z príslušnej databázy
alebo registra, nepochybne použil vylučovaciu spojku „alebo“, a teda uvedené dve podmienky nemusia
byť splnené kumulatívne (rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/10/2019 a

sp. zn. 12CoCsp/28/2020, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/48/2018). Z predloženej zmluvy a
výpisu z osobného účtu žalovaného podľa názoru súdu nevyplýva, že by veriteľ hrubo porušil svoje
povinnostiprioverovaníbonityžalovaného,právenaopak,veriteľtýmitolistinamidostatočnehodnoverne
preukázal, aké úkony uskutočnil pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným, t.j.
že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver zaobstaral a mal k dispozícii údaje o jeho príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave, a nebola tak naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé
porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zákon za
hrubé porušenie pritom považuje absenciu akéhokoľvek údaja o výdavkoch spotrebiteľa. Z uvedeného
je preto zrejmé, že nie je povinnosťou veriteľa skúmať do podrobnosti úplne všetky mesačné výdavky
spotrebiteľa. Z údajov, ktoré mal veriteľ k dispozícii (príjmy a podstatné výdavky spotrebiteľa) pritom

nevyplývala neschopnosť, či rizikovosť schopnosti splácania úveru žalovaným v poskytnutej výške pri
dojednaných mesačných splátkach.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ustanovenia § 7 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosti, a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé

údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Z vykonaného dokazovania (z
prehľadu úhrad) vyplynulo, že žalovaný dlžník riadne splácal poskytnutý úver spočiatku v období od
10/2016 do 10/2017, t.j. v dojednanej výške a k termínu splatnosti jednotlivých splátok. Celkovo žalovaný
plnil svoju povinnosť po dobu jedného roka, čo už samo osebe vylučuje prípadný záver o tom, že by
schopnosť spotrebiteľa plniť si záväzok z úverovej zmluvy bola veriteľom nesprávne vyhodnotená v čase

uzavretia zmluvy. Žalovaný počas celého konania neozrejmil okolnosti, ktoré by mu po podpise zmluvy
znemožnili riadne splácať úver (o takýchto okolnostiach nemá vedomosť ani súd zo svojej vlastnej
činnosti prostredníctvom vykonaných lustrácií v Sociálnej poisťovni, z ktorých nevyplýva akékoľvek
prerušenievzmluvedeklarovanéhozamestnaneckéhovzťahužalovanéhoapravidelnéhoplateniamzdy
zo strany zamestnávateľa žalovanému v obdobnej, resp. vyššej výške aj v nasledujúcich rokoch), pričom

žalovaný žalobkyňu ani jej právnu predchodkyňu žiadnym spôsobom neinformoval o tom, že v dôsledku
závažnej zmeny pomerov na strane spotrebiteľa, ktorá by nastala dodatočne po podpise zmluvy, by
mu vznikli určité problémy a ťažkosti v súvislosti so splácaním úveru. Rovnako žalovaný nežiadal o
prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by následne žalobkyňa posúdila a mohla by so žalovaným
dohodnúť nové podmienky splácania. Vzhľadom na uvedené nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa

konať s odbornou starostlivosťou, v čoho dôsledku zároveň nemožno v danom prípade konštatovať ani
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.

9. Žalovaný do podania žaloby zaplatil na predmetnom úvere sumu 2.026,67 eur. Pre neplatenie
dohodnutých splátok zo strany žalovaného riadne a včas (počnúc od splátky splatnej v období 10/2017)

došlo listom pôvodného veriteľa z 22.2.2018 (v súlade s bodom 10.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ako aj so zákonnou úpravou obsiahnutou v ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - výzva z
29.12.2017 doručená žalovanému dňa 9.1.2018) k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čím vznikla
žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Zprehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo už dňa 19.2.2018, a teda v súlade
s ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ uplatnil svoje právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

splatnej dňa 20.10.2017 a súčasne toto právo uplatnil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t.j.
do 20.2.2018. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru síce právna predchodkyňa žalobkyne
realizovala až listom zo dňa 22.2.2018, avšak touto listinou len oznamovala žalovanému skutočnosť,
ku ktorej došlo dňa 19.2.2018, aj keď v tejto listine nie je uvedený dátum, kedy ku zosplatneniu došlo.
To že dátum zosplatnenia úveru 19.2.2018 nie je v predmetnej listine uvedený, neznamená, ako to

posudzoval žalovaný, že k zosplatneniu došlo až dňom 22.2.2018, kedy bolo vyhotovené oznámenie o
zosplatnení úveru. Oznámenie o zosplatnení úveru má len deklaratórny charakter, ktorým bol potvrdený
vyššie uvedený už skôr vzniknutý právny stav. Z prehľadu splátok a úhrad je taktiež možné vyvodiť,
že výzva bola realizovaná v čase, keď žalovaný bol v omeškaní so zaplatením úverových splátok od
mesiaca 10/2017 a pokiaľ ho veriteľ vyzval výzvou datovanou dňa 29.12.2017, bol dlžník v omeškaní
so zaplatením 3 splátok úveru. Žalovaný bol pritom upozornený, že pokiaľ neuhradí zostatok úveru,

úver sa po uplynutí lehoty, ktorú stanovil vo výzve (5.2.2018), stane splatným. Zo strany právnej
predchodkyne žalobkyne boli splnené zákonodarcom kumulatívne stanovené zákonné podmienky na
zosplatnenie úveru, t.j. omeškanie so splácaním úveru a upozornenie najmenej 15 dní vopred. Boli
tak naplnené zákonné podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky a následne aj na
postúpenie pohľadávky na žalobkyňu v jej celom zosplatnenom rozsahu v zmysle ust. § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

10. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie istiny
642,95 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná žaloba, v ktorej si
žalobkyňa po čiastočných späťvzatiach uplatňovala zaplatenie sumy 1.105 eur je dôvodná. Námietky
žalovaného (že žalobkyňa v žalobe neuviedla, akým spôsobom bola overená bonita klienta, že neboli
splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka) boli v danom prípade bezpredmetné (keď námietka týkajúca sa nákladov na vymáhanie, v

ktorej časti žalobkyňa bez uvedenia dôvodu vzala svoju žalobu späť, sa nestala predmetom súdneho
prieskumu). Súd prvej inštancie v danej súvislosti poznamenal, že v zmysle doterajších úhrad a súdom
v rozsudku priznaných ďalších plnení na predmetný spotrebiteľský úver platí stav, že žalovaný zaplatil,
resp. je rozsudkom zaviazaný zaplatiť na úvere poskytnutom vo výške 3.000 eur celkovo len 3.666,97
eur (2.026,67 eur + 1.640,30 eur), a to namiesto pôvodne medzi stranami zmluvne dohodnutej celkovej

čiastky 4.598,40 eur, ktorú by mal žalovaný podľa pôvodného splátkového kalendára zaplatiť.

12. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na
zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne, avšak počnúc až od 5.1.2021, nakoľko
žalobkyňa v konaní nepreukázala doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení žalovanému, čo

síce nemá vplyv na to, kedy došlo k zosplatneniu úveru, avšak nevyhnutne malo vplyv na rozhodnutie vo
vzťahu k priznávaným úrokom z omeškania. Žalovaný sa preukázateľne dozvedel o zosplatnení úveru
naj(ne)skôr doručením podanej žaloby v rámci konania, t.j. dňa 4.1.2021. Súd prvej inštancie preto
zohľadňujúc čiastočné úhrady vykonané žalovaným počas konania (spolu vo výške 535,30 eur) priznal
žalobkyni aj úroky z omeškania z dlžných súm nasledovne: zo sumy 1.466 eur od 5.1.2021 do 15.2.2021,

zo sumy 1.403,52 eur od 16.2.2021 do 27.4.2021, zo sumy 1.329,80 eur od 28.4.2021 do 19.5.2021,
zo sumy 1.292,09 eur od 20.5.2021 do 18.6.2021, zo sumy 1.256,06 eur od 19.6.2021 do 14.7.2021,
zo sumy 1.215,76 eur od 15.7.2021 do 17.8.2021, zo sumy 1.160,38 eur od 18.8.2021 do 22.9.2021,
zo sumy 1.105,00 eur od 23.9.2021 do zaplatenia v zmysle zvyšnej časti žalobného návrhu (výrok I.)
a zároveň žalobu z rovnakých dôvodov zamietol ohľadom skoršieho obdobia omeškania až do dátumu

4.1.2021, kedy nastala uvedená právna skutočnosť určujúca začiatok lehoty, a to v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.640,30 eur od 28.2.2018 do 18.8.2020, zo sumy
1.582,20 eur od 19.8.2020 do 29.12.2020 a zo sumy 1.466 eur od 30.12.2020 do 4.1.2021 (výrok II.).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a §

255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 81,04
%, keďže bola v tejto sporovej veci úspešná na 90,52 % (do jeho úspechu boli započítané aj tie časti
žalovanej istiny, pri ktorých bolo konanie čiastočne zastavené z dôvodu dobrovoľných úhrad žalovanéhopočas konania) a neúspešná na 9,48 % (pre čiastočné späťvzatie žaloby uskutočnené bez uvedenia
dôvodu), t.j. čistý úspech vo veci predstavuje 81,04 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný výlučne proti výrokom I. a IV.
s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (v odvolaním napadnutom rozsahu) zmenil
a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nesúhlasil so záverom, že právna predchodkyňa

žalobkyne pri poskytnutí úveru postupovala s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného,
že zmluva o poskytnutí pôžičky nie je bezúročnú a bez poplatkov a že žalobkyňa preukázala aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní.

15. Žalovaný poukázal na to, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,

teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétnepríjmy,konkrétnenáklady
na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch

vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a
odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa
len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie
analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen

z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z
informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej
situácii spotrebiteľa.

16. Žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe je na Okresnom súde Dunajská Streda vedených voči

nemu niekoľko súdnych konaní, čo preukazuje nadmerné zadlženie žalovaného, a teda právna
predchodkyňa žalobkyne nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru. Zároveň v
zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je v článku II. pri Iných mesačných výdavkoch (napr. SIPO, náklady
na bývanie, telefón) uvedená žiadna výška peňažnej sumy, čo je klamlivý údaj, keďže minimálne
žalovaný musel mať nejaké náklady na bývanie.

17. V zmysle ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Toto ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s
odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v
prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s
odbornoustarostlivosťou(rozsudokKrajskéhosúduŽilinasp.zn.11Co/117/2017).Keďževeriteľnekonal
s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený
požadovať jednorazové splatenie dlhu. Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za neplatné, čo má za
následok nepreukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

18. V danom prípade právna predchodkyňa žalobkyne predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2017,

ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyzvala žalovaného
na úhradu omeškaných splátok a upozornila ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Následne listom zo dňa 22.2.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“ vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v rozpore
s ustanovením § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti nepoužila do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V predžalobnej upomienke zo dňa
29.12.2017 poskytla žalovanému lehotu na dobrovoľné splatenie omeškaných splátok do 5.2.2018.
Rešpektujúc ustanovenie § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka mala vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru k 20.2.2018, keďže zročnosť splátok bola k 20. dňu v mesiaci a nie 22.2.2018. Žalovanýv tejto súvislosti poukázal na závery občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 20.3.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020.

19. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predžalobnú
upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne
úkony, a preto žalobkyňa nepreukázala existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže
včasepostúpeniapohľadávkyeštenenastalakonečnásplatnosťúveru(20.10.2021),došlokpostúpeniu
tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto

rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že obligatórnou náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy bola aj úroková sadzba spotrebiteľského

úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa
tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Z dikcie daného

ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších
náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe (rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/161/2018
a sp. zn. 7Co/252/2019). Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN (dostupnej na F.) bola po
zadanípožadovanýchúdajovvypočítanáRPMNvinejvýške,nežjeuvedenávzmluveospotrebiteľskom
úvere, zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok

absenciu údaja o RPMN, a preto je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov.

21. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie (v odvolaním napadnutom rozsahu) ako vecne
správny potvrdiť. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj
skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

a s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne sa žalobkyňa v plnej miere stotožňuje. V spore bolo
preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom a
princípom spravodlivosti bol žalovaný zaviazaný súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

23. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 1.10.2020 domáhala zaplatenia sumy
1.747,95 eur s príslušenstvom.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak výrokom I. žalobe čiastočne vyhovel (keď žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.105 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.466 eur od 5.1.2021 do 15.2.2021, zo sumy 1.403,52 eur od 16.2.2021 do 27.4.2021, zo sumy
1.329,80 eur od 28.4.2021 do 19.5.2021, zo sumy 1.292,09 eur od 20.5.2021 do 18.6.2021, zo sumy

1.256,06 eur od 19.6.2021 do 14.7.2021, zo sumy 1.215,76 eur od 15.7.2021 do 17.8.2021, zo sumy
1.160,38 eur od 18.8.2021 do 22.9.2021, zo sumy 1.105 eur od 23.9.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku) a výrokom IV. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
81,04 %, s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

25. Výrok II. (zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.640,30
eur od 28.2.2018 do 18.8.2020, zo sumy 1.582,20 eur od 19.8.2020 do 29.12.2020 a zo sumy 1.466 €
od 30.12.2020 do 4.1.2021) a výrok III. (zastavenie konania vo zvyšnej časti žaloby) neboli napadnuté
odvolaním strán sporu, preto nadobudli právoplatnosť.26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

27. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku I. vecne
nesprávne. V preskúmavanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na právnom názore,
podľa ktorého boli naplnené zákonné podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky podľa

Občianskeho zákonníka a aj na postúpenie pohľadávky žalobkyne v jej celom zosplatnenom rozsahu
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil
a čiastočné vyhovenie žalobe výrokom I. napadnutého rozsudku považuje (prinajmenšom) za predčasné
s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7600504082 uzavretej
dňa 24.10.2016 poskytla právna predchodkyňa žalobkyne (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.)
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že dohodnutá
výškaúverumedzistranamibola3.000eur.Žalovanýsazaviazalsplácaťúvervpravidelnýchmesačných
splátkach po dobu 60 mesiacov vo výške 76,64 eur, prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2016, ďalšie

splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.10.2021.
Celkové náklady spotrebiteľa boli 1.598,40 eur, celková čiastka na zaplatenie bola 4.598,40 eur.
Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas (ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 2.026,67 eur).
Právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2017 k
úhrade dlžných splátok v celkovej výške 229,92 eur. Súčasne ho upozornila, že ak nedôjde do 5.2.2018

k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017, bude oprávnená úver zosplatniť. Upomienku žalovaný
prevzal dňa 9.1.2018. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, preto právna predchodkyňa žalobkyne úver
zosplatnila, ako to vyplýva z listu zo dňa 22.2.2018 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
Pôvodnážalobkyňa(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)vpriebehusúdnehokonanianazákladeRámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok k 23.3.2021 postúpila pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

Uznesením č. k. 17Csp/62/2020-154 zo dňa 10.5.2021 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
namiesto dovtedajšej žalobkyne vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

29. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobkyne ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom
predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia, čo napokon v rámci odvolacieho konania nespochybnila
ani žalobkyňa.

30. Súd prvej inštancie z pripojených listinných dôkazov k predmetnej zmluve dospel k záveru, že
právnapredchodkyňažalobkynedostatočneskúmalabonitužalovanéhoapostupprávnejpredchodkyne

žalobkyne nevyhodnotil ako porušenie jej povinností pri overovaní bonity žalovaného podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa
názoru odvolacieho súdu bol takýto záver súdu prvej inštancie vecne nesprávny.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.32. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S porušením povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou zákona o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné

právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1
tohtozákona,neboloprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.
Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé
porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej aj „smernica“), ktorou sa v článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím

zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných,
ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto
úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy
bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru

postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným
záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho
insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak
spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském
úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s. 99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj

ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania.

36.SúdnydvorEurópskejúnievrozsudkuvoveciC-449/13,CAConsumerFinanceprotiIngridBakkaus,
Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v

každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné
informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto
ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu
úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve.
Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné

vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o
úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako
dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi. V rozsudku vo veci C-303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM z 10.6.2021 Súdny dvor Európskej únie k čl. 8 smernice 2008/48/
ES uviedol, že veriteľ je povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá povinnosť môže prípadne

zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť
veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom.37. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi, ktoré súdu
prvej inštancie predložila žalobkyňa, je možné konštatovať, že právna predchodkyňa žalobkyne sa
pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojila len s overením

príjmu na základe obratov na účte žalovaného v banke, a to bez akéhokoľvek dopytu do príslušnej
databázy alebo registra za účelom posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Právna predchodkyňa žalobkyne mala pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd má za to,
že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom

účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude
daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia
kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným
zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať
úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a

následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a
požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.

38. Odvolací súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov
vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel záveru, že právna predchodkyňa

žalobkyne ako veriteľ porušila svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa,
keďže žalovanému poskytla úver bez dostatočného overenia údajov o jeho ekonomickej situácii,
uspokojila sa s len s overením príjmu na základe obratov na účte žalovaného bez dopytu do
úverového registra, t.j bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so
skúmaním jeho výdavkoch (na zabezpečenie ubytovania, domácnosti, stravy, dopravy, v súvislosti

s uvádzanou vyživovacou povinnosťou voči dvom osobám a pod.). Dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy
vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe
k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Už len z toho, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere v
článku II. pri Iných mesačných výdavkoch (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) je uvedená suma

nulových výdavkov (t. j. 0 eur), možno vyvodiť záver, že k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver pristúpila právna predchodkyňa žalobkyne len formálne, nevytvorila si reálny obraz
o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jej postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia
povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká

bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právna
predchodkyňa žalobkyne) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej
správy k citovanému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru
a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

39. Odvolací súd je, totožne ako súd prvej inštancie, toho názoru, že skutkový stav tvrdený žalobkyňou a
podporenýdoloženýmidôkazminemoholbyťvtomtoprípadedôvodompreprijatiezáveruobezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
to by prichádzalo do úvahy jedine v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, za ktoré sa v zmysle zákona považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

40.Postupprávnejpredchodkynežalobkynejealemožnévkonkrétnychokolnostiachposudzovanejveci
hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou
starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver s dôsledkom, ktoré z tohto porušenia
vyplýva, a to zánikom oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom posúdení súdom prvej inštancie sankcií za

nesplnenie si povinnosti právnej predchodkyne žalobkyne konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní
bonity žalovaného je tak opodstatnená. Odvolací súd má za to, že s nesplnením tejto povinnosti
veriteľa sa spája predovšetkým sankcia v podobe straty oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikciepodľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade bolo
potom ale potrebné vyhodnotiť platnosť právneho úkonu, ktorým došlo k predčasnému zosplatneniu
úveru, čo má vzhľadom na dohodnutú konečnú splatnosť úveru ku 20.10.2021 podstatný význam pre

rozhodnutie vo veci a posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne i s prihliadnutím na § 11 ods.
2 prvú vetu v spojení s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie sa však,
vychádzajúc z nesprávneho právneho záveru o dostatočnom skúmaní bonity spotrebiteľa zo strany
právnej predchodkyne žalobkyne, s vyššie uvedenými skutočnosťami nevysporiadal.

41. Odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného
práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku

vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo 205/2009 z 29.6.2010). Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania. V prípade, ak konajúci súd ale opomenul vyriešenie otázky
existencie vecnej legitimácie v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 vety prvej a § 17 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie

obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu
práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 266/2014).

42. Súd prvej inštancie však dôsledne neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v prejednávanom

spore, a to v súvislosti s otázkou splnenia podmienok zosplatnenia predmetného úveru v zmysle ust.
§ 11 ods. 2 vety prvej a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a následného postúpenia
pohľadávky právnou predchodkyňou žalobkyne, pričom mal za to, že žalobkyňa je nositeľkou nároku
vočižalovanému,ktorýuplatnilaprávnapredchodkyňažalobkynežalobouažalobkyňamalanadobudnúť
predmetnú pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok k 23.3.2021 (keď

konštatoval osvedčenie aktívnej vecnej legitimácie len s poukazom na § 524, § 526 Občianskeho
zákonníka).

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na

tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu (zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

44. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia ide o postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne
splatnosti (čo nebol prejednávaný prípad) alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v
dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
pochybil, keď predčasne uzavrel, že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, pričom na danú vec
vôbec neaplikoval ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda vec nesprávne právne
posúdil a následkom tohto pochybenia nevyhodnotil žalobkyňou predložené listinné dôkazy v súvislosti

s predmetnými ustanoveniami so zameraním sa na ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
vrátane výroku IV. o náhrade trov konania (ktorý má povahu výroku závislého od rozhodnutia vo veci
samej) s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej

inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp, zn. II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok (ktorý zostal predmetom
konania) so sústredením sa na sporné otázky, ako aj argumentáciu žalovaného prezentovanú v priebehu
odvolacieho konania, skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať
všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, následne zodpovedať dosiaľ
nezodpovedané právne otázky a až potom rozhodnúť opätovne o veci a o trovách konania strán sporu,

vrátane trov odvolacieho konania. Úlohou prvoinštančného súdu bude skúmať predovšetkým aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne a za tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z
právnej predchodkyne žalobkyne, ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia
úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvú vetu a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s

uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
doúvahyastranámkonaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).

48. Z dôvodu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu nebol daný
dôvod na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd

zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).