Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122362250
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122362250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu STAREK
Transport s.r.o., so sídlom Bernolákova 17, 028 01 Trstená, IČO: 45 711 577, zast. Hronček & Partners,
s.r.o.,sosídlomKálov1,01001Žilina,IČO:47248327protižalovanémuZEDAB.BYSTRICA,s.r.o.,so
sídlom Pribylinská 12, 831 04 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 36 609 340, zast. Mgr. Dušan Šimún
- advokát, s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713 o zaplatenie 11.059,69
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
60Cb/90/2022-254 zo dňa 21. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/90/2022-254 zo dňa 21. mája 2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 11.059,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.247,69 Eur
od 06.05.2022 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 4.702,43 Eur od 06.05.2022 do 08.06.2022, 9,00
% ročne zo sumy 4.812,00 Eur od 10.06.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky

vo výške 280,00 Eur, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhom výroku priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy vo výške 11.059,69 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávok
žalovaného zo dňa 28.04.2022 vykonal žalobca pre žalovaného opravy, servis a výmenu poškodených
dielov na motorových vozidlách v celkovej sume 10.950,12 Eur, ktorá suma bola vyúčtovaná faktúrami

č. 1320220055, č. 1320220056, č. 1320220057, č. 1320220058, č. 1320220059 a č. 1320220062 so
splatnosťou dňa 05.05.2022. Na základe predžalobnej výzvy žalovaný uhradil dňa 08.06.2022 faktúru
č. 1320220056 vo výške 4.702,43 Eur a neuhradený ostal zostatok z takto vyúčtovaných súm v čiastke
6.247,69 Eur. Na základe ďalšej objednávky žalovaného zo dňa 02.06.2022 uskutočnil žalobca pre
žalovaného opravu vozidla A., za ktorú vyúčtoval žalovanému cenu opravy faktúrou č. 1320220083 vo
výške 4.812,- Eur so splatnosťou dňa 10.06.2022.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.
ako predávajúci (v súčasnosti Projekt Kanskasporr s.r.o., IČO: 31 563 732) a spoločnosť ZEDA B.
BYSTRICA, t.j. žalovaný ako kupujúci uzavreli Zmluvu o predaji časti podniku (ďalej aj „Zmluva“), nazáklade ktorej prešli na žalovaného aj záväzky, ktoré sú predmetom tohto konania. Následne došlo
k odstúpeniu od Zmluvy o predaji časti podniku, v dôsledku čoho Zmluva zanikla ex tunc. V dôsledku
odstúpenia od Zmluvy prešli záväzky voči žalobcovi nazad na spoločnosť Cestné stavby Liptovský

Mikuláš, spol. s r.o. a z uvedeného dôvodu spätného prechodu už nie je dlžníkom uvedenej pohľadávky
žalovaný, ale spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca považoval obranu žalovaného za
účelovú s cieľom znemožniť vymoženie pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaný a spoločnosť Projekt

Kanskasporr s.r.o., IČO: 31 563 732 (pôvodne Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.), medzi
ktorými došlo k predaju časti podniku a údajnému následnému odstúpeniu od Zmluvy, sú spoločnosťami
spriaznenými, závislými, resp. prepojenými subjektami, ktoré sú ovládané spoločníkom TUBAU, a.s.
Voči spoločnosti TUBAU, a. s. bolo dňa 18.08.2022 začaté konkurzné konanie. Podľa žalobcu napriek
jeho komunikácii s konateľom žalovaného a doručeniu predžalobnej výzvy, skutočnosť o odstúpení od
Zmluvy o predaji podniku bola namietaná až v rámci odporu voči platobnému rozkazu. Poukázal na to,

že po doručení výzvy zo dňa 08.06.2022 žalovaný uhradil faktúru č. 1320220056 na sumu 4.702,43
Eur. Všetky objednávky žalovaného na opravu motorových vozidiel zadal priamo žalovaný až po predaji
časti podniku. Žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný vozidlá nadobudol na základe Zmluvy
opredajičastipodniku.AkajpoodstúpeníodZmluvyopredajičastipodnikubolidotknutévozidlávrátené
predávajúcemu, žalovaného to nezbavuje jeho finančných záväzkov voči žalobcovi. Nárok na odmenu

za vykonanie opravy nie je žiadnym spôsobom spojený s vlastníctvom vozidiel, ktoré boli predmetom
opravy a servisu, tento nárok nesleduje osud veci.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný doručil do spisu vyjadrenie zo dňa
24.04.2024, ku ktorému pripojil aj Zmluvu o predaji časti podniku a odstúpenie od nej. Vo vyjadrení

uviedol, že od Zmluvy o predaji časti podniku odstúpil dňa 10.06.2022 a do prevedenej časti podniku
spadajú aj v konaní uplatnené nároky žalobcu. Podľa žalovaného odstúpením od Zmluvy o predaji
časti podniku prechádzajú späť na predávajúceho časti podniku nielen práva a povinnosti vzniknuté do
uzavretia Zmluvy o predaji podniku, ale tiež pohľadávky vzniknuté od uzavretia Zmluvy o predaji časti
podniku do doby odstúpenia od nej, ktoré sa týkajú predávanej časti podniku. Uviedol, že od Zmluvy

o predaji časti podniku odstúpil podľa bodu 8.3 Zmluvy, podľa ktorého je oprávnený ako kupujúci odstúpiť
od Zmluvy o predaji časti podniku v prípade uvedenom podľa § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej
aj„ObZ“),t.j.akpodnikniejespôsobilýnaprevádzkuurčenúvZmluveopredajičastipodnikuavadyvčas
oznámené sú neodstrániteľné. Predaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v Zmluve
z dôvodu vád, ktoré spočívali v tom, že banka B. zmarila žalovanému uzavretie Zmluvy o dielo na

zákazku kobercové opravy, ktorej obstarávateľom bola Správa ciest Košického samosprávneho kraja,
pričom zmarenie zo strany banky spočívalo v tom, že žalovanému ako novému zhotoviteľovi zákazky
odmietla potvrdiť platnosť bankovej záruky napriek tomu, že najskôr súhlasila s predajom časti podniku.
Bez tejto zákazky nebola predaná časť podniku spôsobilá na prevádzku, pričom táto vada časti podniku
bola neodstrániteľná. Ďalším dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že Slovenská správa ciest vylúčila

žalovaného z verejného obstarávania na zákazku Ľubeľa napriek tomu, že predávajúci časti podniku
sa stal víťazným uchádzačom tejto zákazky a vstúpil do práv a povinností predávajúceho podniku. Aj
táto skutočnosť spôsobila, že predávaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v Zmluve,
pričom išlo o neodstrániteľnú vadu. Pohľadávky žalobcu predstavujú cenu za opravu vozidiel, pričom
tieto vozidlá boli predmetom predaja časti podniku, avšak na základe odstúpenia od Zmluvy o predaji

časti podniku prešli tieto vozidlá späť do majetku predávajúceho.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že predmetom sporu je nárok
žalobcu na odplatu za poskytnuté plnenie, pri ktorom nebol sporný rozsah poskytnutého plnenia,
cena a splatnosť. Proti uplatnenému nároku sa žalovaný bránil námietkou nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku. Podľa okresného súdu žalovaný
nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa plnenia žalobcu a odplaty, vrátane výšky a splatnosti
uplatneného nároku.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd z odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku zistil, že

žalovaný doručil dňa 10.06.2022 spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš spol. s r.o. odstúpenie od
Zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá dňa 08.04.2022. V odstúpení žalovaný poukázal na
bod 8.3 Zmluvy o predaji časti podniku odkazujúci na § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd
citoval žalovaným uvedený dôvod odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku nasledovne: „Vzhľadomna skutočnosť, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a nami oznámené vady sú
neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote, Vám týmto
oznamujeme, že využívame svoje právo a odstupujeme od Zmluvy a to v súlade s bodom 8.3 Zmluvy.

Odstúpenie od Zmluvy je účinné ku dňu jeho doručenia druhej zmluvnej strane.“

8. Okresný súd zo Zmluvy o predaji časti podniku a odstúpenia od nej zistil, že pri týchto úkonoch
na obidvoch stranách konal rovnaký štatutár Ing. Vladimír Ondriš. Z výpisov z obchodného registra
okresný súd zistil, že Zmluva o predaji časti podniku a odstúpenie od nej boli úkony medzi

spriaznenýmispoločnosťami-personálneamajetkovoprepojenými.Jednýmzospoločníkovžalovaného
je spoločnosť Projekt Sporrkanska a.s. v konkurze, IČO: 35 801 999, ktorá je aj jediným spoločníkom
spoločnosti Projekt Kanskasporr s.r.o., IČO: 31 563 732. Ing. Vladimír Ondriš bol a je štatutárom
obidvoch uvedených spoločností. Okresný súd zistil z ďalšieho spisu vedeného pred ním pod sp. zn.
60Cb/107/2022, že žalovaný na účely zdanenia patrí do skupiny DPH zastupovanej spoločnosťou
TUBAU, a.s., čo spriaznenosť ešte viac prehlbuje. Okresný súd konštatoval, že z jeho úradnej činnosti, a

to zo súdnych konaní sp. zn. 60Cb/107/2022, 60Cb/112/2022, 66Cb/25/2024, mu je známe, že žalovaný
dňa 08.04.2022 kúpil časti podnikov od dvoch spriaznených spoločností (Cestné stavby Liptovský
Mikuláš spol s r.o., v súčasnosti pod obchodným menom Projekt Kanskasporr, s.r.o. a TUBAU, a. s.,
v súčasnosti pod obchodným menom Projekt Sporrkanska a.s. v konkurze ) a od obidvoch zmlúv dňa
10.06.2022 odstúpil. Na obidve uvedené spriaznené spoločnosti bol medzičasom vyhlásený konkurz.

9. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že žalobcom uplatnené plnenie, a to rozsah
tohto plnenia, jeho cena a aj splatnosť sú nesporné. Uviedol, že žalovaný sa bránil námietkou straty jeho
pasívnej legitimácie v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku. Podľa okresného súdu
preto bolo rozhodujúce, či je námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie dôvodná. Okresný

súd sa najskôr zaoberal tým, či odstúpenie žalovaného od Zmluvy o predaji časti podniku mohlo mať
vôbec nejaké účinky a dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného je neurčité a preto neplatné podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) z dôvodu, že v odstúpení nebol dostatočne vymedzený
dôvod odstúpenia a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2017.

10. Nedostatočné vymedzenie dôvodu odstúpenia od Zmluvy odôvodnil okresný súd tým, že odstúpenie
od zmluvy obsahuje len hypotézu právnej normy uvedenú v § 486 ods. 2 ObZ bez toho, aby
boli uvedené konkrétne skutočnosti, ktorými bola táto hypotéza naplnená. Ďalej v odstúpení zo
strany žalovaného vady nielenže neboli špecifikované konkrétnymi skutočnosťami, avšak aj uplatnené
všeobecné odôvodnenie odstúpenia bolo vymedzené dvoma rozdielnymi variantami, a preto nie je

zrejmé, či malo byť odstúpenie odôvodnené neodstrániteľnými vadami alebo vadami, ktoré neboli
predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote. Okresný súd uviedol, že nedostatok
určitosti právneho úkonu odstúpenia od Zmluvy nemožno odstraňovať dodatočne až v súdnom konaní.
Ak by aj prihliadal na dôvody odstúpenia uvedené žalovaným vo vyjadrení zo dňa 24.04.2024, tak
podľa okresného súdu ani v tomto podaní nie sú špecifikované vady časti podniku, ale konanie tretích

subjektov, ktoré malo zapríčiniť stratu zákaziek vzťahujúcich sa na predanú časť podniku, čo však nie
je možné považovať za vadu podniku.

11. Okresný súd tiež zdôraznil nemožnosť opomenutia skutočnosti, že Zmluva o predaji podniku a
odstúpenie od nej sú úkonmi medzi spriaznenými spoločnosťami, za ktoré na obidvoch stranách

konal rovnaký štatutár, ktorý musel mať potrebné vedomosti o stave predávanej časti podniku. Táto
spriaznenosť ešte viac potvrdzuje potrebu určitosti a preskúmateľnosti úkonu odstúpenia od Zmluvy.
Konanie žalovaného malo podľa okresného súdu dosah na viacerých veriteľov, ako to vyplýva z
prebiehajúcich súdnych konaní, ktoré boli okresnému súdu známe z jeho úradnej činnosti. Podľa
okresného súdu neobvyklé konanie žalovaného vykazuje znaky koordinovaného postupu v rámci

skupiny prepojených spoločností. Vzhľadom na neurčitosť odstúpenia od Zmluvy, jeho realizáciu medzi
spriaznenými spoločnosťami, časové súvislosti pri kúpe časti dvoch podnikov a odstúpenia od nich,
dospel okresný súd k záveru, že účelom tohto postupu bolo nekalé zneistenie veriteľov pri vymáhaní
pohľadávok a sťaženie tohto postupu a jednalo sa o konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom,
ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 265 ObZ.

12. Z dôvodu omeškania na strane žalovaného vznikol podľa okresného súdu žalobcovi aj nárok na
úroky z omeškania, ktoré mu priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr vovýške podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s § 1 a 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013, t.j. pri základnej
úrokovej sadzbe ECB 0 % zvýšenej o 9 %, potom predstavuje úrok z omeškania 9 % ročne.

13. Okresný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 7
krát po 40,- Eur, spolu 280,- Eur za 7 pohľadávok, ktoré boli vyúčtované v siedmich faktúrach s odkazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 11/2023. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal nárok na ich náhradu voči
žalovanému v celom rozsahu.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o neplatnosti odstúpenia
od Zmluvy o predaji časti podniku s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2017 z
dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí. S odkazom na ustanovenie § 486 ods.
2 ObZ uviedol, že Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nestanovuje,

že odstúpenie od zmluvy musí obsahovať presnú špecifikáciu dôvodov, pre ktoré účastník zmluvy
od nej odstupuje a právne predpisy nestanovujú povinnosť v odstúpení vymedziť konkrétnu zmluvnú
povinnosť, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Žiaden právny
predpis nestanovuje za to, že nebola priamo v samotnom odstúpení uvedená špecifikácia dôvodov
odstúpenia, resp. nebola vymedzená konkrétne porušená zmluvná povinnosť druhou stranou, sankciu

absolútnej neplatnosti odstúpenia.

15. V odstúpení žalovaný jednoznačne uviedol, že odstúpil od zmluvy z dôvodu, že predávaná časť
podniku nie je spôsobilá na prevádzku a žalovaným oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli
predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote v súlade s bodom 8.3 Zmluvy o predaji časti

podniku. V tomto ustanovení bolo dohodnuté, že žalovaný ako kupujúci je oprávnený odstúpiť od Zmluvy
v prípade uvedenom v 486 ods. 2 ObZ alebo ak predávajúci poruší Zmluvu podstatným spôsobom.
Odstúpenie preto obsahovalo taký prejav vôle žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalovaný odstupuje
od Zmluvy o predaji časti podniku, pričom dôvod odstúpenia bol riadne špecifikovaný. Žalovaný navyše
vo svojom podaní zo dňa 17.04.2024 (správne malo byť uvedené „zo dňa 24.04.2024“) jednoznačne

uviedol, že vady predanej časti podniku spôsobili, že predaná časť podniku nebola spôsobilá na
prevádzku určenú v Zmluve o predaji časti podniku, všetky vady boli neodstrániteľné a vady boli
žalovaným oznámené predávajúcemu časti podniku.

16.Okresnýsúdpodľažalovanéhotiežnesprávnevyhodnotilskutočnosť,ževadypredanejčastipodniku

uvedené žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 17.04.2024 nie sú vadami prevedenej časti podniku, ale sa
jedná o konanie iných subjektov. Podľa žalovaného neboli naplnené zákonné ustanovenia § 476 ods.
1 a § 420 ods. 1 ObZ, pretože predajom časti podniku malo dôjsť aj k prechodu zákaziek uvedených
žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 17.04.2024, k čomu však nedošlo. Predaná časť podniku preto
vykazovala vady a nebola spôsobilá na prevádzku dohodnutú Zmluve o predaji časti podniku a tieto

vady boli neodstrániteľné. Bez týchto zákaziek predaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku.
Záver okresného súdu je preto v tomto smere nesprávny.

17. Žalovaný namietal, že odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku žiadna zo zmluvných strán
nenapadla a domáhať sa neplatnosti odstúpenia by mohol len predávajúci.

18. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008, v zmysle ktorého
neexistencia dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje platnosť odstúpenia z iných
skutočne existujúcich dôvodov. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS
182/01 podľa ktorého, ak bolo možné od Zmluvy odstúpiť, potom uvedenie dôvodov odstúpenia

je nepodstatné a nie je nevyhnutnou náležitosťou takéhoto jednostranného úkonu. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Odon/102/97, ktoré umožňuje pri posudzovaní odstúpenia
od Zmluvy aplikovať výkladové pravidlá prejavu vôle podľa § 266 ObZ. Podľa žalovaného preto v
odstúpení od Zmluvy nemusia byť dôvody odstúpenia uvedené a teda neuvedenie dôvodov odstúpenia
nespôsobuje jeho neplatnosť. Prejav vôle a dôvody odstúpenia je možné zistiť aj s použitím výkladových

pravidiel podľa § 266 ods. 1 až 3 ObZ.

19. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/12/2023 zo dňa
08.11.2023, v ktorom okresný súd dospel k záveru, že odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podnikus identickým znením ako v prejednávanom spore je platné, pričom porovnával predmetné odstúpenie
aj podľa rozhodnutia najvyššieho súdu R 62/2017. Úvaha okresného súdu o neplatnosti odstúpenia od
Zmluvy o predaji časti podniku je preto nesprávna.

20. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že jeho postup v súvislosti s uzavretím Zmluvy o
predaji časti podniku a následného odstúpenia od nej je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa
§ 265 ObZ, pričom žalobca si mohol a stále môže prihlásiť štandardným spôsobom svoju pohľadávku aj
do konkurzu vedeného proti spoločnosti Projekt Kanskasporr s r.o., pôvodne Cestné stavby Liptovský

Mikuláš s.r.o. Rovnaká osoba, ktorá vystupuje ako štatutárny orgán v mene dvoch spoločností a
ani majetkové prepojenie ešte neznamená, že sa jedná o nekalé alebo nepoctivé konanie zo strany
žalovaného.

21. Žalovaný ďalej namietal, že rozsudok nie je okresným súdom riadne a presvedčivo odôvodnený, a to
najmä v otázke platnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku a rozporu konania žalovaného s

poctivým obchodným stykom, pričom právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie je základnou zásadou
spravodlivého súdneho konania. Konanie má preto inú vadu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a zároveň došlo aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

22. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne

alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.08.2024. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne správne, vrátane posúdenia neplatnosti odstúpenia od

Zmluvy o predaji časti podniku zo strany žalovaného, pričom na absolútnu neplatnosť právnych úkonov
súd prihliada ex offo. Okresný súd správne posúdil neplatnosť odstúpenia od Zmluvy s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom R 62/2017, v ktorom sa okrem iného vysporiadal aj so žalovaným citovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008, ktoré na obchodné záväzkové vzťahy podľa

nie je aplikovateľné. V tomto rozhodnutí najvyššieho súdu R 62/2017 najvyšší súd poukázal na to, že
riešeniešpecifickejsituácienajvyššímsúdomvoveci4Cdo/111/2008niejemožnéautomatickyaplikovať
na všetky prípady odstúpenia od zmluvy.

24. Podľa žalobcu dôvod odstúpenia musí existovať po materiálnej stránke. Okresný súd sa správne

vysporiadal aj s toto materiálnou stránkou odstúpenia od Zmluvy, keď identifikoval, že žalovaným
doplnené dôvody odstúpenia od Zmluvy v jeho vyjadrení zo dňa 24.04.2024 nie sú vadami podniku, ale
sú opísaním konania tretích osôb, a to B. C. a Slovenskej správy ciest, ktoré mali viesť k strate zákaziek.
V obidvoch prípadoch nejde o vadu podniku, ale zlyhanie na strane žalovaného, resp. spriaznených
subjektov, ktorí nedokázali svojim obchodným partnerom legitímne odkomunikovať prechod záväzkov

pri reorganizácii Cestných stavieb Liptovský Mikuláš ako pôvodného dodávateľa.

25. Prepojenosť žalovaného so spoločnosťou Cestné stavby Liptovský Mikuláš (Projekt Kanskasporr
s.r.o.) je podľa žalobcu podstatná aj vo vzťahu k údajným dôvodom odstúpenia od Zmluvy a nielen vo
vzťahu k posúdeniu nekalosti konania týchto subjektov voči veriteľom. Ak by aj bolo možné posúdiť

ako vady podniku situácie uvedené žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 24.04.2024, žalovanému nielen
z dôvodu majetkového prepojenia (rovnaký konečný užívateľ výhod), ale najmä z dôvodu totožnosti
výkonnéhoriadeniaspoločnostiazastupovaniaspoločnostibyvšetkytakétopotencionálnevadypodniku
boliakokupujúcemuznáme.Keďžekupujúcimalvedomosťaajznalosťočastipodniku,ktorúnazáklade
Zmluvyopredajičastipodnikunadobúdal,nemoholpodľažalobcuodstúpiťodZmluvyprevady,oktorých

mal v čase jej uzatvorenia vedomosť.

26. Žalobca opakovane poukázal na nekalosť riešenia majetkovej situácie spriaznených spoločností
uvedeným postupom uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku a následným odstúpením od nej.
Účelovosť takéhoto konania vyplýva aj z toho, že takmer hneď po kúpe časti podniku a predmetných

vozidiel, objednal žalovaný ich opravu dňa 28.04.2024, pričom Zmluva o predaji časti podniku bola
uzavretá dňa 08.04.2022 a potom ako sa žalobca, ale aj iné subjekty domáhali plnenia od žalovaného,
došlo k odstúpeniu od Zmluvy. Žalobca sa stotožnil s posúdením okresného súdu, ktorý považoval
konanie za žalovaného v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu.27. Žalobca však zdôraznil, že jeho pohľadávky z titulu vykonania opráv a servisu vozidiel vyplývajú
zo záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý v čase zadania objednávok, ako

aj uskutočnenia opráv a servisu bol ich vlastníkom a zároveň uznáva účinky odstúpenia ex nunc.
Záväzok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za vykonanie opravy a servis vozidiel vznikol
nezávisle od skutočnosti, kto sa stal vlastníkom vozidiel potom ako boli opravené, resp. ako bola
uzavretá na základe jednotlivých objednávok zmluva o dielo, vo vzťahu ku ktorej je nesporné, že k
jej uzavretiu došlo medzi žalobcom a žalovaným. Túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný, pretože

po doručení predžalobnej výzvy dňa 08.06.2022 uhradil jednu z vystavených faktúr č. 1320220056 na
sumu 4.702,43 Eur, pričom sa táto oprava týkala motorového vozidla, ktoré bolo taktiež predmetom
Zmluvy o predaji podniku, čím žalovaný uznal záväzok žalobcu. Aj v odpore žalovaný uviedol, že
faktúry vystavené žalobcom vedie vo svojom účtovníctve, ako aj v kontrolnom výkaze podľa osobitného
predpisu. Napadnutý rozsudok preto žalobca navrhol ako vecne správny potvrdiť.

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.10.2024 v ktorom nesúhlasil, že by
úhradou faktúry č. 1320220056 uznal svoj záväzok voči žalobcovi aj zo zostávajúcich faktúr, nakoľko
túto úhradu vykonal ešte pred odstúpením od Zmluvy o predaji časti podniku, ku ktorému došlo dňa
10.06.2022.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 11.059,69 Eur s
príslušenstvom, ktorý predstavuje žalobcom vyúčtovanú cenu za vykonanie opravy motorových vozidiel
na základe písomných objednávok žalovaného, pričom žalovaný uhradil jednu z vyúčtovaných súm
za opravu motorového vozidla, a to faktúru č. 1320220056 na sumu 4.702,43 Eur, ktorá úhrada bola

realizovaná dňa 08.06.2022. Okresný súd správne uviedol, že v konaní nebolo sporné objednanie
opravy motorových vozidiel, vykonanie opravy motorových vozidiel, cena opravy motorových vozidiel a
splatnosť vyúčtovaných súm.

31. Žalovaný v konaní namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že oprava motorových

vozidiel sa týkala tých vozidiel, ktoré žalovaný nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku
uzavretej dňa 08.04.2022 medzi predávajúcim Cestné stavby Liptovský Mikuláš s.r.o. a žalovaným ako
kupujúcim. Žalovaný však od tejto Zmluvy o predaji časti podniku dňa 10.06.2022 odstúpil a keďže
sa oprava týkala motorových vozidiel, ktoré boli predmetom predaja časti podniku, potom spätne sa
dlžníkom z tohto záväzku voči žalobcovi stala obchodná spoločnosť predávajúceho časti podniku, t.j.

Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., v súčasnosti Projekt Kanskasporr s.r.o.

32. Okresný súd na túto výhradu neprihliadol z dôvodu, že odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku
považoval za absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ.

33. Podľa § 344 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) od zmluvy možno odstúpiť
iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

34. Podľa § 486 ods. 2 ObZ kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na
prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni

v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.

35. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady,ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa
dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom
nároku žalobu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie

rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal žalovanému
možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil so
skutkovým a právnym záverom okresného súdu o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej
odmeny za vykonanie opravy motorových vozidiel na základe objednávok žalovaného v celkovej výške
11.059,69 Eur s príslušenstvom a napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne. Odvolací súd sa

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti
podniku a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, pričom dodáva
nasledovné.

37. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených žalovaným v podanom
odvolaní.

38. Ako uviedol okresný súd, v priebehu konania nebola sporná otázka existencie zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu, keď na základe objednávok žalovaného žalobca vykonal opravu motorových
vozidiel. V konaní nebola sporná otázka rozsahu vykonaných opráv vozidiel, ani otázka vzniku nároku
na odmenu za vykonané opravy a ani jej výška a splatnosť.

39. Podstatou sporu bola procesná obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
z dôvodu, že motorové vozidlá, ktoré boli predmetom opravy zo strany žalobcu, nadobudol žalovaný
na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 08.04.2022, od ktorej dňa 10.06.2022 odstúpil
a preto záväzok z titulu účinkov odstúpenia od Zmluvy prešiel na predávajúceho Zmluvy o predaji časti

podniku, a to na spoločnosť Cestné stavby, a. s. Liptovský Mikuláš, v súčasnosti Projekt Kanskasporr
s.r.o. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením okresného súdu o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy,
keď podľa žalovaného odstúpenie od Zmluvy nemusí obsahovať dôvody odstúpenia a navyše, žalovaný
vodstúpeníjednoznačneuviedol,žepredávanáčasťpodnikuniejespôsobilánaprevádzkuažalovaným
oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené. V odvolaní poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008, ako aj na niektoré rozhodnutia Ústavného
súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR.

40. Odvolací súd konštatuje, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon.
Občiansky zákonník, ako základná právna úprava v sfére súkromného práva, ktorý sa subsidiárne podľa

§ 1 ods. 2 ObZ použije aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, na každý právny úkon vyžaduje
určité náležitosti tak, aby bol spôsobilý založiť vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Jednou
z požiadaviek na právny úkon je okrem iného jeho určitosť, ktorej absencia má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

41. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu bolo v prejednávanej veci podstatné posúdenie procesnej obrany
žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o predaji časti
podniku. Podľa žalovaného nie je možné vyžadovať, keďže to žiadna právna norma neukladá, aby
v odstúpení od zmluvy bol presne vymedzený dôvod odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku
a súčasne tvrdil, že v odstúpení takýto dôvod uvedený bol. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.

42. V zmysle § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka je možné odstúpiť od zmluvy o predaji (časti)
podniku z presne zákonom vymedzených dôvodov, a to ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú
v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej
primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Jedná sa o dispozitívne ustanovenie, teda od ktorého sa

môžu zmluvné strany odchýliť alebo ho vylúčiť. V bode 8.3 Zmluvy o predaji časti podniku je však medzi
predávajúcim a kupujúcim vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy práve odkazom na ustanovenie
§ 486 ods. 2 ObZ, pričom ako ďalší dôvod odstúpenia je uvedené neuhradenie kúpnej ceny riadne
a včas a porušenie Zmluvy podstatným spôsobom. Zmluvné strany teda preniesli do svojho zmluvného
dojednania podmienky a predpoklady odstúpenia od Zmluvy podľa § 486 ods. 2 ObZ, a to z dôvodu

nespôsobilosti podniku na prevádzku určenú v Zmluve a dohodli si aj ďalšie dôvody odstúpenia od
Zmluvy. Podľa odvolacieho súdu je nevyhnutné, aby odstúpenie od Zmluvy jednoznačným spôsobom
identifikovalo a určilo dôvody odstúpenia nezameniteľným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, ktorý
z dohodnutých alebo zákonných dôvodov bol v odstúpení uplatnený ako aj z dôvodu zistiteľnosti, či došlok splneniu konkrétne dohodnutého dôvodu odstúpenia od Zmluvy. V súlade s aktuálnou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR je odvolací súd toho názoru, že uvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia od
zmluvy je imanentnou súčasťou odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu.

43. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/61/2016 z 30.11.2016 zverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 62/2017 vyplýva:
„Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod
odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými

pravidlami uvedenými v § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka.“ Z citovaného rozhodnutia
ďalej vyplýva: „Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku
záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením
konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo konaním porušená.
Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe
zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné,

aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou
súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaju nie
je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za
následok sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 20. septembra 2011,
sp. zn. 21Cdo/49/86/2010 z 31. januára 2012 sp. zn. 30Cdo/1233/2011. Podmienky odstúpenie sú v

obchodných záväzkových vzťahoch odlišné, než je tomu v prípade úpravy odstúpenia od zmluvy v
rámci Občianskeho zákonníka. Zároveň dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ účelovo
uviedol v dovolaní iba časť citácie z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/111/2008. Vo veci,
na ktorú poukázal dovolateľ, dovolací súd riešil špecifickú situáciu a nie je možné ju automaticky
aplikovať na všetky prípady odstúpenia od zmluvy. ... Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od

zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie,
ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy
ako jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia
zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho
úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. ...

Odvolací súd skonštatoval, že odstúpenie žalobcu od zmluvy neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne
povinnosti žalovaný porušil a v čom malo toto porušenie spočívať, preto vyhodnotil námietku žalovaného
týkajúcu sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako dôvodnú. S uvedeným tvrdením odvolacieho súdu
sa dovolací súd stotožňuje, nakoľko dovolateľ v odstúpení od zmluvy zo dňa 10. septembra 2012 iba
uviedol všeobecné povinnosti žalovaného uvedené v článku IV písm. A) zmluvy o spolupráci a v bode

3.1 skonštatoval, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie, na ktoré sa v zmluve o spolupráci zaviazal,
čím sa dostal voči žalobcovi do omeškania, ktoré je svojím charakterom porušením jeho zmluvných
povinností. V odstúpení žalobca neuviedol žiadny konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy, ani žiadne
konkrétne porušenie povinnosti žalovaným. Z tohto dôvodu nemohlo odstúpenie žalobcu od zmluvy z 10.
septembra 2012 vyvolať ním sledované právne účinky v podobe zániku zmluvného vzťahu so žalovaným

ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému. ... Použitím výkladového pravidla preferencie
právneho úkonu nie je možné doplniť chýbajúce náležitosti právneho úkonu, ako je dôvod odstúpenia
od zmluvy alebo vymedzenie porušenia povinnosti žalovaným.“

44. Odvolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa

posudzovania náležitostí a účinkov odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu
v obchodnozáväzkových vzťahoch, jednoznačne vyžaduje vymedzenie konkrétneho dôvodu a uvedenie
porušenia konkrétnej povinnosti druhej zmluvnej strany, ktoré viedli k odstúpeniu od zmluvy, inak takéto
odstúpenie nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu ako predpoklad jeho platnosti. Okresný súd
sa týmto záverom riadil a nemal dôvod odkloniť sa od neho. Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí

vysporiadaval aj so žalovaným citovaným rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/111/2008, ktorého závery nie je
možné vzhľadom na špecifickú situáciu v tam uvedenej veci použiť na všetky prípady odstúpenia od
zmluvy. Naopak, citované rozhodnutie R 62/2017 je skutkovo takmer totožné s prejednávanou vecou,
kedy žalovaný v odstúpení od Zmluvy o predaji časti podniku všeobecne v zmysle § 486 ods. 2 ObZ
uviedol, že odstupuje od Zmluvy o predaji časti podniku z dôvodu, že predávaná časť podniku nie je

spôsobilá na prevádzku a žalovaným oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim
odstránené ani v dodatočne primeranej lehote, avšak žalovaný žiadne vady podniku v odstúpení
neuviedol.45. Okresný súd správne poukázal na to, že žalovaným uvedený dôvod odstúpenia od Zmluvy
je doslovnou citáciou hypotézy odstúpenia od zmluvy o predaji podniku podľa § 486 ods. 2 ObZ
bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktorými mala byť táto hypotéza naplnená. Odvolací súd sa

s týmto záverom stotožnil. Hypotéza právnej normy určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa
aplikuje pravidlo správania určitého subjektu obsiahnuté v dispozícii právnej normy. Tieto podmienky
a predpoklady sú splnené vtedy, ak nastanú konkrétne okolnosti, ktoré je možné podriadiť pod takto
zákonom vymedzené predpoklady. Citované ustanovenie § 486 ods. 2 ObZ je hypotézou právnej normy,
ktorá umožňuje odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku, pokiaľ nastanú také konkrétne okolnosti,

ktoré je možné pod ňu subsumovať.

46. Žalovaný v odstúpení od Zmluvy zo dňa 08.06.2022 neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvod odstúpenia od Zmluvy podľa § 486 ods. 2 ObZ (na
ktorý odkazuje čl. 8 bod 3 Zmluvy), t.j. neuviedol žiadne konkrétne vady časti podniku majúce
za následok jeho nespôsobilosť na prevádzku. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že

v odstúpení od Zmluvy tento dôvod uvedený bol, a to nespôsobilosť podniku na ďalšie prevádzkovanie
z dôvodu neodstrániteľných vád alebo neodstránenia vád v primeranej lehote. Pri takto uvedenom
dôvode odstúpenia sa nejedná o uvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia a o vymedzenie porušenia
konkrétnej povinnosti druhou zmluvnou stranou a neobsahuje ani žiadne vady časti podniku, ale sa
jedná o prenesenie hypotézy právnej normy bez toho, aby táto hypotéza právnej normy bola naplnená

konkrétnou skutkovou okolnosťou, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru o porušení konkrétnej
zmluvnej povinnosti predávajúceho časti podniku.

47. Odvolací súd teda zhŕňa svoje závery tak, že k naplneniu hypotézy (predpokladov a podmienok)
právnej normy dôjde vtedy, ak nastanú konkrétne skutkové okolnosti, ktoré je možné pod ňu podriadiť.

Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon preto nie je možné všeobecne odôvodniť len
doslovným prevzatím textu právnej normy (§ 486 ods. 2 Obchodného zákonníka) bez uvedenia
konkrétnych skutkových okolností, ktoré hypotézu (predpoklady a podmienky v nej uvedené) aj reálne
napĺňajú. Nepostačuje preto všeobecné prevzatie textu právnej normy ako dôvod odstúpenia od zmluvy
bez toho, aby bolo uvedené, ktoré konkrétne skutkové okolnosti predpokladané právnou normou boli

naplnené. V prejednávanej veci to znamená, že doslovné prevzatie textu § 486 ods. 2 Obchodného
zákonníka do odstúpenia od Zmluvy bez toho, aby žalovaný uviedol konkrétne vady predávanej časti
podniku, ktoré spôsobujú jeho nespôsobilosť na prevádzku, nie je dostatočným vymedzením dôvodu
odstúpenia od Zmluvy.

48. Podľa odvolacieho súdu je uvedenie dôvodu odstúpenia od zmluvy jeho imanentnou súčasťou a
nestotožnil s názorom žalovaného, že dôvod odstúpenia od zmluvy nemusí byť v odstúpení uvedený.
Žalovaným realizované odstúpenie od Zmluvy zo dňa 10.06.2022 neobsahuje vymedzenie konkrétneho
dôvodu odstúpenia od zmluvy, pretože žalovaný v ňom neuviedol žiadnu vadu podniku, pre ktorú nebol
spôsobilý na prevádzku. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že dôvod odstúpenia

od Zmluvy v odstúpení uvedený bol. Ako už bolo uvedené doslovné prevzatie textu § 486 ods. 2 ObZ ako
dôvod odstúpenia od Zmluvy bez konkrétneho vymedzenia porušenia zmluvných povinností, v danom
prípade bez uvedenia akejkoľvek vady podniku, nenapĺňa určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od
Zmluvy (R 62/2017).

49.AkovyplývazrozhodnutiaR62/2017vprípadeabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu zdôvodujeho
neurčitosti pre neuvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia od Zmluvy, nie je možné doplniť chýbajúci
obsah odstúpenia použitím výkladových pravidiel podľa § 266 ObZ. Použitie výkladových podľa § 266
ObZ pripadá do úvahy v prípade pochybností o obsahu právnych úkonov. Použitie výkladových podľa §
266 ObZ avšak nemôže doplniť chýbajúce náležitosti právnych úkonov. Neplatnosť právneho úkonu pre

jeho neurčitosť má za následok absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí od počiatku (ex tunc) a nevyvoláva
žiadne právne účinky. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená ani napravená
dodatočným schválením (ratihabíciou), alebo odpadnutím vady, t.j. konvalidáciou (Števček, Dulak,
Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, C.H.BECK, 2.
vydanie, 2019, str. 222).

50.OdvolaciemusúdujeznámajudikatúraÚstavnéhosúduSRuprednostňujúcavýkladprávnehoúkonu
v prospech zachovania jeho platnosti (napr. sp. zn. I. ÚS 243/07. I. ÚS I. 242/07, sp. zn. IV. ÚS. 15/2014
a pod.). Odvolací súd však zdôrazňuje, že aj táto zásada je limitovaná dôvodmi neplatnosti právnehoúkonu. Pokiaľ v právnom úkone absentujú jeho obsahové náležitosti, keď ako v prejednávanej veci v
odstúpení od Zmluvy absentuje konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy, konkrétne porušenie zmluvných
povinností predávajúcim podniku a uvedenie akejkoľvek vady podniku, potom tento nedostatok nie je

možné odstrániť aplikáciou výkladových pravidiel (rozhodnutie R 62/20174). Pri absolútnej neplatnosti
právneho úkonu nie je možné prihliadnuť ani na dodatočné uvedenie dôvodu odstúpenia od zmluvy, ako
to uviedol žalovaný odkazom na jeho vyjadrenie zo dňa 24.04. 2024. Neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje k okamihu jeho vykonania a preto dodatočné uvedenie absentujúcich konkrétnych dôvodov
odstúpenia od zmluvy nemôže konvalidovať neplatnosť právneho úkonu, pretože v čase vykonania

odstúpenia od zmluvy konkrétne dôvody odstúpenia v ňom uvedené neboli. Odvolací súd preto
neprihliadol na tvrdenie žalovaného o uvedení dôvodov odstúpenia od Zmluvy, pretože toto dodatočné
uvedenie v podaní zo dňa 24.04.2024 nemá za následok konvalidáciu neplatného odstúpenia zo dňa
08.06.2022. Z uvedeného dôvodu je preto nadbytočné zaoberať sa posúdením skutkových okolností
uvedených žalovaným v podaní zo dňa 24.04.2024, ktoré dodatočne označil za dôvody odstúpenia od
Zmluvy.

51. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v odstúpení od Zmluvy žalovaný neuviedol konkrétny dôvod
odstúpenia, keďže nevymedzil konkrétne porušenie povinnosti predávajúceho časti podniku a neuviedol
konkrétne vady časti podniku, pričom dodatočné uvedenie dôvodov odstúpenia od Zmluvy v podaní
žalovaného zo dňa 24.04.2024 nekonvaliduje neplatnosť odstúpenia od Zmluvy pre neuvedenie

konkrétnych dôvodov, potom je správny záver okresného súdu o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy
a nedôvodnosti námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

52. Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že všeobecné uvedenie dôvodov odstúpenia
od Zmluvy, a to existencia neodstrániteľných vád podniku, resp. neodstránenie vád v primeranej

lehote, predstavuje dve rôzne skutkové okolnosti a nie je zrejmé, či odstúpenie bolo odôvodnené
neodstrániteľnými vadami alebo síce odstrániteľnými, ktoré však neboli ani v dodatočnej lehote
odstránené. Pokiaľ okresný súd uviedol aj túto skutočnosť na podporu svojho záveru o neplatnosti
odstúpenia od Zmluvy pre jeho neurčitosť, odvolací súd sa aj s týmto záverom stotožnil, pričom žalovaný
v odvolaní neuviedol, žiadne dôvody nesprávnosti tohto záveru. Odvolací súd dodáva, že sa jedná o dve

samostatné skutkové okolnosti odstúpenia od Zmluvy, ktoré sa navzájom vylučujú, t.j. tá istá skutková
okolnosť nemôže byť posúdená ako neodstrániteľná vada podniku a zároveň aj ako odstrániteľná.

53. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalovaný nemal oprávnenie domáhať sa neplatnosti odstúpenia
od zmluvy. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

54. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku a takýto právny úkon nevyvoláva žiadne
právne účinky. Pokiaľ strana sporu v priebehu konania uplatní v rámci prostriedkov procesnej obrany
podľa § 149 CSP námietku neplatnosti právneho úkonu, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci,
je súd povinný sa s takouto námietkou ako prejudiciálnou otázkou vysporiadať (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 Cdo 107/2011). Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 208/2010
dospel k záveru, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napríklad nedostatok slobody a vážnosti vôle, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd môže prihliadnuť aj z úradnej povinnosti
(nedostatokformy,neurčitosť,nespôsobilosťsubjektuzmluvuuzavrieťapodobne),pričompráveotakýto

prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť ide v prejednávanej veci. Vzhľadom
na účinky absolútnej neplatnosti bol preto súd povinný sa s touto zistenou skutočnosťou vysporiadať,
pretože od prejudiciálneho posúdenia neplatnosti právneho úkonu záviselo rozhodnutie o uplatnenom
nároku, keďže žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie a posúdenie tejto obrany
záviselo od prejudiciálneho vyriešenia platnosti odstúpenia od Zmluvy.

55. Odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa záverom okresného súdu o konaní žalovaného
pri odstúpení od Zmluvy v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože takémuto záveru bráni
správne posúdenie o neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ je právny úkon neplatný, je nadbytočné
zaoberať sa posudzovaním jeho súladu s poctivým obchodným stykom, pretože aplikácia zásady

poctivého obchodného styku pripadá do úvahy vo vzťahu k takým právnym úkonom, ktoré sú platné
a ktoré vyvolávajú právne účinky. V prejednávanej veci však tomu tak nie je, vzhľadom na absolútnu
neplatnosť odstúpenia od Zmluvy.56. Odvolací súd na podporu uvedených záverov poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 21Cdo/4986/2010 zo dňa 20.09.2011. Hoci rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky nie sú rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, vzhľadom na obdobnú

právnu úpravu platnú v minulosti na území Slovenskej a Českej republiky týkajúcej sa odstúpenia
a platnosti právnych úkonov, nie je vylúčené stotožniť sa s právnymi názormi pri obdobnej právnej
úprave. Z citovaného rozhodnutia vyplýva: „Okrem toho údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou
súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaju nie je
možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za následok

sledované právne účinky.“

57. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Českej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/1233/2011
zo dňa 31.01.2012, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pritom údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou
súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaju nie je
možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za následok

sledované právne účinky (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 20.09.2011 sp. zn. 21Cdo/4986/2010;
ktomuporovnajtiežnapr.právnynázorprof.Lubyho:„Odstúpenieodzmluvysauskutočňujevovšetkých
zákonom alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným
právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného dôvodu.“ – in
Luby, Š.: Výber z diela a myšlienok, Iura Edition, Bratislava, 1998, strana 210).“

58. S prihliadnutím na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2017 okresný
súd správne postupoval, keď dospel k záveru o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku
z dôvodu neuvedenia konkrétneho dôvodu odstúpenia, t.j. bez vyvolania právnych účinkov zániku
Zmluvy o predaji časti podniku.

59. V súvislosti s námietku žalovaného, ktorý odkazoval na odlišné posúdenie platnosti odstúpenia od
zmluvyodkazomnauznesenieNajvyššiehosúduSRspisováznačka4Cdo111/2018,ktoréOkresnýsúd
pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy a odôvodnil svoje rozhodnutie poukázaním na rozhodnutie R
62/2017 odvolací súd poukazuje na zásadu právnej istoty podľa článku 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého pod

právnou istotou je potrebné rozumieť stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Uvedený článok
teda upravuje predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, t.j. oprávnené očakávanie strán sporu, že skutkovo
a právne obdobné veci budú rozhodnuté všeobecným súdom rovnako s prihliadnutím na rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít. Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 3Obdo/61/2016 (R 62/2017) a na druhej strane žalovaný poukazoval na iné
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo/111/2008. Odvolací súd na žalovaným označené
rozhodnutie neprihliadol z viacerých dôvodov.

60. Na prvom mieste odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/111/2008 je skorším

rozhodnutím, ktoré pre účely obchodných záväzkových vzťahov bolo prekonané neskorším rozhodnutím
R 62/2017, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal aj s predchádzajúcim rozhodnutím najvyššieho
súdu sp. zn. 4Cdo/111/2008. Odvolací súd je preto toho názoru, že neskôr vydané rozhodnutie
R 62/2017 pre obchodnoprávne vzťahy nahradilo predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/111/2008. Okresný súd preto postupoval správne, keď pri odôvodnení svojho

rozhodnutia poukazoval na aktuálne rozhodnutie najvyššieho súdu R 62/2017. Ďalším dôvodom
na základe ktorého odvolací súd neprihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
111/2008 je skutkový stav v tejto veci, ktorý sa týkal občianskoprávneho vzťahu. Inštitút odstúpenia
od zmluvy v obchodnozáväzkových vzťahoch je komplexne upravený v Obchodnom zákonníku,
pričom predpoklady a platnosť odstúpenia od zmluvy v obchodnozáväzkových vzťahoch riešil

judikát R 62/2007, ktorý je na danú obchodnú vec aplikovateľný. Odvolací súd ďalej poukazuje
na skutočnosť, že rozhodnutie R 62/2017, na ktoré sa poukazuje okresný súd, bolo zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Zverejnenie bolo odsúhlasené príslušným
kolégiom Najvyššieho súdu SR a je preto dôvodný predpoklad, že uvedené rozhodnutie vyjadruje
názor aj ostatných senátov obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Z rozhodnutia NS SR

3Cdo/174/2016 zo dňa 10.11.2016 okrem iného vyplýva, že výklad, ktorý sa podáva v publikovanom
judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má vysokú autoritu. I keď judikatúra
najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure má normatívnu silu, a to tak vo vertikálnej
línii voči súdom nižších stupňov, ako aj v horizontálnej línii medzi jednotlivými senátmi a kolégiaminajvyššieho súdu navzájom. Zohľadňujúc skutočnosť, že do vydania napadnutého rozhodnutia otázku
uvedenia dôvodov v odstúpení od zmluvy pre obchodnozáväzkové vzťahy Najvyšší súd SR iným
spôsobom neriešil, pri zohľadnení, že rozhodnutie R 62/2017 je novším rozhodnutím týkajúcim sa

obchodnozáväzkových vzťahov a so zohľadnením že sa jedná o rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, potom okresný súd postupoval správne, keď za
základ svojho rozhodnutia považoval rozhodnutie R 62/2017.

61. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na staršie rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu

ČR (sp. zn. IV ÚS 182/01, sp. zn. 2 Odon 102/97), ktoré závery však boli nahradené novšou judikatúrou
Najvyššieho súdu ČR (napr. sp. zn. 21Cdo/4986 zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 30Cdo/1233/2011 zo dňa
31.01.2012), podľa ktorej uvedenie dôvodu v odstúpení od zmluvy je jeho imanentnou súčasťou ako
jednostranného právneho úkonu. Okresný súd preto postupoval správne, keď odkázal na aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to na rozhodnutie R 62/2017 zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.

62. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 68Cb/12/2023 zo dňa
8. novembra 2023 posudzujúc rovnaké znenie odstúpenia od Zmluvy, v ktorom dospel k opačnému
záveru, a to, že odstúpenie je platné. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že sa nejedná
o rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorým by mal byť odvolací súd viazaný. Z odôvodnenia

uvedeného rozhodnutia navyše vyplýva, že hoci v tomto rozhodnutí okresný súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu R 62/2017, jeho odôvodnenie na základe ktorého dospel k záveru o
platnom odstúpení od Zmluvy o predaji časti podniku, je uvedené v bode 35. nasledovne: „Čiže súd
mal preukázané, že dôvod odstúpenia od Zmluvy jednostranný právny úkon obsahoval.“ V uvedenej
veci okresný súd pravdivosť dôvodov odstúpenia od Zmluvy neskúmal, nakoľko táto skutočnosť nebola

sporná. V uvedenom rozhodnutí nie sú uvedené žiadne úvahy a postupy, ktoré viedli okresný súd
k záveru, že odstúpenie obsahovalo aj uvedenie dôvodov a ktoré by zakladali povinnosť okresného
súdu v napadnutom rozhodnutí uviesť dôvody odklonu od tohto rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu
sa vo veci sp. zn. 68Cb/12/2023 okresný súd nevysporiadal s absenciou uvedenia dôvodu v odstúpení
od Zmluvy, ako ju posúdil okresný súd v prejednávanej veci, ktorý všeobecné prevzatie textu právnej

normy podľa § 486 ods. 2 ObZ nepovažoval za konkretizáciu a naplnenie hypotézy právnej normy
umožňujúcej dospieť k záveru o uvedení konkrétneho dôvodu odstúpenia od Zmluvy. Na uvedené
rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 68Cb/12/2023 preto odvolací súd neprihliadol.

63. Nad rámec vyššie uvedených správnych záverov okresného súdu o neplatnosti odstúpenia

žalovaného zo dňa 10.06.2022 od Zmluvy o predaji časti podniku odvolací súd poukazuje na žalobcom
opakované tvrdenie v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v rámci odvolacieho konania. Žalobca
opakovane zdôrazňoval, že k vzniku právneho vzťahu a k vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi
pri oprave motorových vozidiel došlo po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o predaji podniku a pred
odstúpením od nej. Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluva o predaji podniku bola podpísaná a nadobudla

účinnosť a platnosť dňa 08.04.2022. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe objednávok žalovaného
zo dňa 28.04.2022 a 28.05.2022 boli vykonané opravy motorových vozidiel, pričom vyúčtovanie cien
za vykonanú opravu bolo splatné v období od 05.05.2022 do 09.06.2022. K odstúpeniu od Zmluvy
malo dôjsť dňa 10.06.2022. Vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu, ako aj splatnosť peňažného
záväzku nastala v období po uzavretí Zmluvy o predaji podniku a pred odstúpením od nej zo strany

žalovaného. Podľa odvolacieho súdu aj v prípade preukázania účinkov platného odstúpenia od Zmluvy
sa odstúpenie môže týkať len tých záväzkov, ktoré boli nadobudnuté žalovaným ku dňu uzavretia Zmluvy
o predaji podniku. Odstúpenie od Zmluvy sa nemôže týkať tých záväzkov, ktoré už vznikli z vlastnej
činnosti žalovaného, t.j. v období od uzavretia Zmluvy o predaji podniku do odstúpenia od nej. Aj keď sa
týkajú záväzky motorových vozidiel (z dôvodu ich opravy), ktoré prešli Zmluvou o predaji časti podniku

na žalovaného a ktoré mali naspäť prejsť do vlastníctva predávajúceho podniku po odstúpení od Zmluvy,
táto skutočnosť nemá vplyv na existenciu záväzkového vzťahu, ktorý zaťažuje žalovaného, ktorý vstúpil
do samostatného právneho vzťahu so žalobcom pri objednávaní opravy a prevzatí motorových vozidiel
po oprave. Z diela Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana
1479 vyplýva: „Odstúpenie od zmluvy sa týka len tých práv a záväzkov, ktoré boli nadobudnuté na

základezmluvyopredajipodnikuaktorékudňuúčinnostiodstúpeniaexistujúanietých,ktorénadobudol
kupujúci po účinnosti zmluvy na základe iných právnych skutočností.“64. Odvolací súd tým mienil nad rámec správnosti napadnutého rozhodnutia poukázať na skutočnosť,
že aj v prípade preukázania účinného a platného odstúpenia od Zmluvy, táto skutočnosť nemá vplyv
na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní, keď bol to žalovaný, ktorý po uzavretí

Zmluvy o predaji časti podniku vstúpil do záväzkového vzťahu so žalobcom pri objednávaní opravy
motorových vozidiel. Následné (aj keby platné) odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku, týkajúce
sa motorových vozidiel ako súčasti nadobudnutej časti podniku, nemá na existenciu týchto záväzkov
žalovaného voči žalobcovi žiaden vplyv. Odstúpením od Zmluvy sú tieto záväzky ťarchou žalovaného
ako zmluvnej strany záväzkového vzťahu, pretože sa netýkajú nadobudnutých práv a povinností v

súvislosti s predajom podniku na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 08.04.2022,
pretože záväzky (z titulu objednaných opráv) na základe úkonov žalovaného vznikli až po uzavretí
Zmluvy o predaji časti podniku.

65.Žalovanývytýkalnapadnutémurozhodnutiujehonedostatočnéodôvodnenie,čímmalodôjsťkvzniku
inej vady a zároveň aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Ani s týmto tvrdením sa

odvolací súd nestotožnil.

66. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie
a zostali sporné (napríklad nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Strana

konania má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí
absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie
o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie.

67. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne, správne a zrozumiteľne vysporiadal s jedinou
námietkou žalovaného v konaní, a to nedostatkom jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď posudzoval
úkon jednostranného odstúpenia žalovaného zo dňa 10.06.2022 od Zmluvy o predaji časti podniku.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí pod bodom 12.2. a nasledujúce dal žalovanému jednoznačnú
zrozumiteľnú odpoveď na jeho procesnú obranu o námietke nedostatku pasívnej legitimácie, keď

správne posúdil jednostranné odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku za neplatné a zároveň
uviedol aj dôvody tohto svojho záveru. O dostatočnom odôvodnení zo strany okresného súdu svedčí
aj samotné odvolanie žalovaného, keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožnilo žalovanému
sformulovať dostatočnú argumentáciu voči záverom okresného súdu, ktoré v napadnutom rozhodnutí
okresný súd zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol. Ani na túto námietku preto odvolací súd

neprihliadol.

68. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktorým
okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, je vecne správne.

69. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči druhému
výroku o náhrade trov tohto konania. Pretože okresný súd žalobe vyhovel, v súlade so zásadou úspechu
podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. Aj v druhej výrokovej vete je preto napadnuté rozhodnutie vecne správne.

70. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
ako vecne správne.

71. nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní v rozsahu

100 % voči žalovanému.

72. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).