Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2220203391.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO:
37 927 795, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XX/XX, E., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, Žilina, o zaplatenie 1.747,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 1.105,- € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.466,- € od 05.01.2021 do 15.02.2021, zo sumy 1.403,52 € od
16.02.2021 do 27.04.2021, zo sumy 1.329,80 € od 28.04.2021 do 19.05.2021, zo sumy 1.292,09
€ od 20.05.2021 do 18.06.2021, zo sumy 1.256,06 € od 19.06.2021 do 14.07.2021, zo sumy
1.215,76 € od 15.07.2021 do 17.08.2021, zo sumy 1.160,38 € od 18.08.2021 do 22.09.2021 a zo sumy
1.105,- € od 23.09.2021 do zaplatenia, z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcoviv rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcu(Všeobecnáúverovábanka,a.s.,Bratislava)sapôvodnoužalobouzodňa
30.09.2020 domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy
1.747,95 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.02.2018 do zaplatenia a
k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého vo výške 3.000,- €. Svoj žalobný nárok

odôvodnil tým, že dňa 24.10.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6242971/7600504082,
žalovaný mal úver splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 76,64 €
(celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť: 4.598,40 €), avšak si svoj záväzok riadne a včas neplnil a do
podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej zmluvy len sumu 2.026,67 €. Jeho dlh ku dňu podania žaloby
predstavoval žalobný nárok. Pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s.
sa pred začatím konania zlúčil so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. projektom rozdelenia,
pričom tento právny nástupca pôvodného veriteľa v rámci rámcovej zmluvy postúpil ku dňu 23.03.2021

svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

2. Súd vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom zo dňa 15.12.2020, proti ktorému však žalovaný
podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok. Podľa
žalovaného A/ žalobca v žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta,
t.j. žalovaného, tak ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (aj ako „ZoSÚ“). Žalovaný ďalej tvrdil, že B/ žalobca nepreukázal,
že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok ako
MP3 bol v súlade so zákonom. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vzniknákladov na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti žalobného návrhu neuniesol dôkazné bremeno. Podľa
názoru žalovaného C/ zo strany žalobcu taktiež neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku

k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o
tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície
žalovaného, žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh v

celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V dôsledku podaného odporu súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 29.01.2021 zrušil. Žalobca
vo svojej replike zo dňa 22.02.2021 A/ vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukazoval na tú
skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal
štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú

pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný ako zamestnanec zároveň
preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne
stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako
primeraná. Žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by

znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola
prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným by
dohodol nové podmienky splácania. B/ Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v zmluve svojím podpisom
súhlasil so zmluvnými podmienkami aj čo sa týka všetkých nákladov. V zmysle
čl. 10 bod 10.4 Zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli

v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré sa označujú ako MP3. Žalobca uviedol, že sa jedná o
náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná
percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných
žalovaným po dátume zosplatnenia pohľadávky. V zmysle repliky C/ žalobca v danom prípade
dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení

dlhu v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením, ktorú žalovaný
prevzal 09.01.2018 a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním
žalovaného. K námietke žalovaného k nesplneniu podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu ku dňu 19.02.2018 bolo zasielané žalovanému len

obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou,
v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných
splátok. K otázke zosplatnenia žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť
najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval, že predmetná listina má
len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného

s jej obsahom. Na základe uvedených skutočností žalobca naďalej trval na žalobe v celom
rozsahu.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.05.2021 poznamenal, že A/ zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.

vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti., čo treba vykladať tak, že nepostačuje zo
strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby
poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ
musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými
listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny

obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď napriek
značnej úverovej zaťaženosti poskytol žalovanému úver, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti
stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver
považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený
vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. B/ Žalovaný ďalej

argumentoval, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny listinný dôkaz o oprávnenosti nákladov
na vymáhanie pohľadávky a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto
nároku. C/ Podľa žalovaného žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovaného pred doručením žalobného návrhu, preto neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu.

5. Žalobca podaním zo dňa 22.06.2021 zobral svoju žalobu čiastočne späť jednak v časti o zaplatenie
istiny 348,21 € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby
zaplatil dňa 18.08.2020 sumu 58,10 €, dňa 29.12.2020 sumu 116,20 €, dňa 15.02.2021 sumu 62,48
€, dňa 27.04.2021 sumu 73,72 € a dňa 19.05.2021 sumu 37,71 €, ako aj v časti o zaplatenie nákladov
na vymáhanie v sume 107,65 € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a navrhol

konanie v týchto častiach zastaviť. Žalobca A/ za účelom preukázania schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver odkazoval na údaje o výške jeho mesačného príjmu uvedené v úverovej zmluve,
ktorých pravdivosť žalovaný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Taktiež doložil výpisy zo svojho
bankového účtu. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu mal žalovaný riadny
príjem. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overil
pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti, resp. zmluve o úvere. Pred poskytnutím úveru

skúmal prostredníctvom sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky) a trvanie zamestnania. Taktiež sa
overil počet úverov klienta v nebankových registroch. Žalobca podaním zo dňa 24.01.2022 zobral svoju
žalobu čiastočne späť v ďalšej časti istiny spolu vo výške 187,09 € s prislúchajúcimi úrokmi z
omeškania z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil dňa 18.06.2021 sumu 36,03 €, dňa
14.07.2021 sumu 40,30 €, dňa 17.08.2021 sumu 55,38 € a dňa 22.09.2021 sumu 55,38 €.

6. Súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022, ktorým vo
výroku II žalobu čiastočne zamietol v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.640,30 € od 28.02.2018 do 18.08.2020, zo sumy 1.582,20 € od 19.08.2020 do 29.12.2020 a
zo sumy 1.466,- € od 30.12.2020 do 04.01.2021 a vo výroku III súd na čiastočné späťvzatia žaloby v

zmysle odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku konanie čiastočne zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 2
C.s.p. v časti žaloby o zaplatenie istiny 348,21 € + 107,65 € + 187,09 € (t.j. spolu 642,95 €)
s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Tieto výroky rozsudku č.k. 17Csp/62/2020-318 zo
dňa 20.04.2022 nadobudli právoplatnosť. Keďže námietka B/ sa týkala nákladov na vymáhanie,
v ktorej časti žalobca bez uvedenia dôvodu vzal svoju žalobu späť, táto časť nároku a súvisiaca námietka

sa nestali predmetom súdneho prieskumu.
Keďže rozsudok tunajšieho súdu č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022 bol vo
vyhovujúcom výroku I v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.105,- € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.466,- € od 05.01.2021 do 15.02.2021, zo sumy 1.403,52 € od
16.02.2021 do 27.04.2021, zo sumy 1.329,80 € od 28.04.2021 do 19.05.2021, zo sumy 1.292,09 €

od 20.05.2021 do 18.06.2021, zo sumy 1.256,06 € od 19.06.2021 do 14.07.2021, zo sumy 1.215,76 € od
15.07.2021 do 17.08.2021, zo sumy 1.160,38 € od 18.08.2021 do 22.09.2021, zo sumy 1.105,00 € od
23.09.2021 do zaplatenia, a v závislom výroku IV o nároku na náhradu trov konania zrušený uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoCsp/27/2023-383 zo dňa 04.12.2024 a vec bola v rozsahu zrušenia
vrátanátunajšiemusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie,súdpredmetnýnárokopätovneprejednal

v intenciách záverov odvolacieho súdu (odseky 30 až 48 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).

7.Vovecibolonariadenépojednávanie,ktorésúdvtermíne30.04.2025vykonalvsúlade spríslušnými
ustanoveniamiC.s.p.vneprítomnostistrán,resp.ichprávnychzástupcov,ktorí savopredospravedlnili
z pojednávania a súhlasili s jeho vykonaním v neprítomnosti strán sporu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
s podstatným obsahom spisu (žaloba č.l. 1-43, jej prílohy: notárska zápisnica o rozdelení spoločnosti,
zmluva o spotrebiteľskom úvere z 24.10.2016 s prílohami, predžalobná upomienka z 29.12.2017
s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru datované 22.02.2018, prehľad splátok
a úhrad, odpor žalovaného s prílohami z 11.01.2021 č.l. 79-81, replika žalobcu s prílohami z 23.02.2021

č.l. 97-100, návrh na pripustenie zmeny žalobcu a jeho prílohy č.l. 105-120, duplika žalovaného
s prílohami z 05.05.2021 č.l. 144-147, vyjadrenia žalobcu s prílohami z 22.06.2021 č.l. 159-181,
z 25.01.2022 č.l. 205-283 a z 07.04.2022 č.l. 302-305, odvolanie žalovaného proti rozsudku zo
dňa 20.04.2022 č.l. 326-328, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z 07.11.2022 č.l. 335-336, vyjadrenie
žalovaného z 29.08.2023 č.l. 352-356 + 369-371, vyjadrenie žalobcu z 05.02.2025 s prílohou č.l.

401-405, vyjadrenie žalovaného z 04.03.2025 č.l. 414-415 - žalovaný a aj žalobca vo svojich ďalších
vyjadreniach po rozsudku č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022 v podstate zotrvali
na svojich vyššie uvedených stanoviskách a tieto iba viac precizovali, avšak nezmenili ich podstatu a
význam) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2016 spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €, a to za podmienok bližšie
uvedených v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku a v č.l. V zmluvy (obsahové náležitosti zmluvy). Z

dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas v pravidelných
mesačných splátkach pristúpil žalobca v zmysle písomného oznámenia datovaného 22.02.2018 k
predčasnému zosplatneniu úveru podľa bodu 10.2 zmluvy a vyzval žalovaného na okamžité splatenie
celého zostatku úveru, čo žalovaný neurobil. Žalobca sa preto obrátil so svojim nárokom na súd.
Žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“) ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú
aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené pod písm. a) až aa).

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (pozn. sudcu:
Žalovaný vo svojich vyjadreniach citoval neskoršie znenie tohto zákonného ustanovenia so širším
obsahom !)

Podľa§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,právavyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu (zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaF.G.H.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade pôvodný veriteľ a
žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy,
ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť ich zvýšené

o úroky. Pretože pôvodný veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný
ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a)
a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zmluva z 24.10.2016 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona
a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom
Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, ako postupcom (tento nadobudol pohľadávku
v dôsledku zlúčenia s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. projektom rozdelenia)
a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, ako

postupníkom, bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie
je predmetom tohto konania, ku dňu 23.03.2021 postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o (č.l. 105-120 spisu). Na základe tejto skutočnosti bola na návrh pôvodného žalobcu
formálne pripustená v predmetnom konaní uznesením súdu zmena žalobcu na Intrum Slovakia s.r.o.
s poukazom na ust. § 524, § 526 Občianskeho zákonníka. Pri meritórnom prejednávaní veci bolo však

potrebné otázku existencie vecnej legitimácie tohto žalobcu vyriešiť aj v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2
a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnúformu,akoajvšetkynáležitostivzmysleust.§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnom

v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré sú na listinách tvoriacich súčasť zmluvy. V predmetnej veci nebol
zistený žiadny dôvod spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to ani podľa ust. § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a ani podľa ust. § 11 ods. 2
uvedeného zákona. V konaní nebolo potvrdené také konanie dodávateľa (pôvodného veriteľa), ktoré by
bolo možné považovať za hrubé porušenie jeho povinností podľa vyššie citovaného znenia ust. § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. s následkami podľa ust. § 11 ods. 1 veta druhá a tretia uvedeného zákona, a to
s poukazom na predložené listinné dôkazy založené napr. na č.l. 19-36 spisu, obsahujúce predovšetkým
údaje o zamestnaní žalovaného (zamestnávaný od 4/2001 na dobu neurčitú, zamestnávateľ Rajo a.s.),
ďalej o jeho príjmoch (priemerný čistý mesačný príjem: 1.100,- €), o rodinnom stave (ženatý), o počte
vyživovaných osôb (2), o spôsobe bývania (vlastný dom/byt) a o jeho pravidelných výdavkoch (mesačné

finančné náklady napr. na splácanie iných záväzkov: 500,- €, iné mesačné výdavky napr. Sipo, náklady
na bývanie, telefón: 0,- €), ktoré boli od žalovaného vyžiadané pri uzavieraní zmluvy, ako aj
s poukazom na žalovaným pôvodnému veriteľovi predložený výpis z jeho osobného účtu za september-
október 2016 obsahujúci uvedený príjem žalovaného zo zamestnania, ako aj niektoré jeho
paušálne mesačné výdavky.

Postup pôvodného veriteľa ale súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci posúdil podľa
ustanovenia § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako nehrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti
dlžníka splácať spotrebiteľský úver s dôsledkom spočívajúcim v zániku jeho oprávnenia vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

11. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej aj „smernica“), ktorou sa v článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, akje to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa
touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím

zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní
úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym
chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré
by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty
majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o

spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s. 99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa
dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance proti I. H., G.
H., D. J., K. H. z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008, okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s
prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto

informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť
uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa
osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie
je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby
poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak

len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné,
pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi. V rozsudku vo veci C-303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM z 10.6.2021 Súdny dvor Európskej únie k čl. 8
smernice 2008/48/ES uviedol, že veriteľ je povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá
povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež

posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi, ktoré súdu predložil
žalobca, je možné konštatovať, že pôvodný veriteľ sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc
jehoúverovúschopnosť,uspokojillensoverenímpríjmunazákladeobratovnaúčtežalovanéhovbanke,

a to bez akéhokoľvek dopytu do príslušnej databázy alebo registra za účelom posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pôvodný veriteľ mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Súd má
za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný

individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity
bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným
zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať
úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a

následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a
požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.
Súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v
priebehu konania dospel k záveru, že pôvodný veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť
žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol úver bez dostatočného overenia údajov

o jeho ekonomickej situácii, uspokojil sa s len s overením príjmu na základe obratov na účte žalovaného
bez dopytu do úverového registra, t.j bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho
zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie ubytovania, domácnosti, stravy,
dopravy, v súvislosti s uvádzanou vyživovacou povinnosťou voči dvom osobám a pod.). Dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu

výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Už len z toho, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere v článku II. pri Iných mesačných výdavkoch (napr. SIPO, náklady na bývanie,
telefón) je uvedená suma nulových výdavkov (t.j. 0,- €), možno vyvodiť záver, že k posudzovaniu
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil pôvodný veriteľ len formálne, nevytvoril si

reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný
ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje na to, že
pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situáciaspotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (pôvodný veriteľ) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu
bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu by toto ustanovenie
malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa

tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného
požičiavania na strane spotrebiteľov.

13. S nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája predovšetkým sankcia v podobe straty oprávnenia
veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené

predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade bolo potom potrebné posúdiť platnosť právnych úkonov,
ktorými došlo najprv k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 19.02.2018 a následne k postúpeniu
úverovej pohľadávky ku dňu 23.03.2021, čo malo vzhľadom na dohodnutú konečnú splatnosť úveru
20.10.2021 podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvá veta v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch je možné postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti (čo
nebolprejednávanýprípad)alebopohľadávky,ktorásastalasplatnoupredtermínomkonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru.
Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom však v tomto prípade bolo takéto predčasné zosplatnenie
úveru, ktoré bolo pôvodným veriteľom vykonané ku dňu 19.02.2018 (podľa oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru z 22.02.2018 na č.l. 39 spisu) neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že sa priečilo zákonu, a to citovanému ustanoveniu § 11 ods. 2 veta prvá zákona č.
129/2010Z.z.Keďžepredmetnýúvernebolplatnepredčasnezosplatnenýajehokonečnásplatnosťbola

20.10.2021, postúpenie úverovej pohľadávky ku dňu 23.03.2021 (t.j. pred jeho konečnou splatnosťou
- pri neplatnom predčasnom zosplatnení) je taktiež potrebné považovať za absolútne neplatný právny
úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa priečilo zákonu, a to druhému
citovanému ustanoveniu § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Keďže v dôsledku uvedeného na žalobcu neprešlo platne žalované právo, súd

ustálil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a žalobu z tohto dôvodu v celej dosiaľ
nerozhodnutej časti zamietol (výrok I rozsudku). Z uvedeného dôvodu už nebolo potrebné preskúmať
aj iné sporné otázky medzi stranami sporu, napr. ohľadom nepreukázania doručenia oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému, atď.

14.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§262ods.1C.s.p. a§255ods.1
vspojenís§256ods.1C.s.p.,pričomdospelkzáveru,žežalovanýmánárok nanáhradutrovkonania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaný mal v konečnom dôsledku plný úspech vo veci /do jeho
úspechu patrí aj časť žalovanej istiny (107,65 €), pri ktorej bolo konanie čiastočne zastavené
pre čiastočné späťvzatie žaloby uskutočnené bez uvedenia dôvodu a aj tá časť žalovanej sumy (535,30

€), pri ktorej vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu nie je možné úhrady žalovaného vykonané
počas konania považovať za plnenia, ktoré by žalobcovi prislúchali, a preto tieto úhrady zároveň nemohli
predstavovať ani dôvod procesného zavinenia žalovaného na následnom čiastočnom späťvzatí žaloby
v uvedenej časti a v konečnom dôsledku bolo potrebné z procesného hľadiska vychádzať z toho, že celá
žaloba bola nedôvodná/. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok II rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).