Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201133
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625201133.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. detí: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. XX a otec
F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. C. XXX v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv
a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.X.XXXX na
každé z nich výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa
mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako matka) sa návrhom doručeným dňa 17.3.2025 domáhala zverenia

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške minimálneho
zákonného výživného na každé dieťa. Styk nežiadala upraviť, nakoľko sa s otcom vedia dohodnúť.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec mal. detí odišiel zo spoločnej domácnosti asi pred 7 mesiacmi,
údajne má novú známosť, navrhovateľka teraz žije v domácnosti s matkou, bola zamestnaná, neskôr
prepustená v skúšobnej dobe, okrem rodinných prídavkov je bez príjmu. Dcéry sú žiačkami základnej
školy.

3. Z listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

4. Z predložených rodných listov mal súd za preukázané, že mal. A. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a
C. B. sa narodila dňa XX.X.XXXX matke D. B., nar. XX.XX.XXXX a otcovi F. B., nar. X.X.XXXX.

5. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že navrhovateľka

je v súčasnosti uchádzačkou o zamestnanie od 11.3.2025, má ukončené základné vzdelanie, je
poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 180 eur mesačne. Od 1.5.2019-31.12.2024 poberala pomoc
v hmotnej núdzi (čl. 32-33), dňa 14.3.2025 si podala novú žiadosť, o ktorej nie je rozhodnuté. Otec
maloletých nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani peňažné príspevky či pomoc v hmotnej núdzi.Bol spoločne posudzovanou osobou pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi. Je spoločne posudzovanou
osobou na žiadosti o prídavok na deti, ktorých poberateľkou je matka – 180 eur mesačne na tri mal. deti.

6. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka ani otec neboli v období od 1.1.2023 doposiaľ
poberateľmi nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti ani žiadneho druhu dôchodku. Otec je
podľa lustrácie nezamestnaný.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplývalo, že matka býva spolu

so svojimi deťmi A., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX, u ktorej nebolo
určené otcovstvo, v staršom dvojizbovom murovanom rodinnom dome jej matky, H. B.. Domácnosť je
zariadená skromne potrebným nábytkom. Jej matka uhrádza poplatok za elektrinu vo výške 120 Eur.
Matka jej vyčlenila jednu miestnosť, ktorú je, ale potrebné zrekonštruovať a zariadiť, preto sa spolu s
deťmi zdržiava v jej izbe. Je nezamestnaná, vedená ako uchádzač o zamestnanie. Poberá pomoc v
hmotnej núdzi, vyplácanú preddávkovo v sume 100 Eur mesačne a k tomu poberá prídavok na deti v

celkovej výške 180 Eur. Maloletá A. je žiačkou 4. ročníka, maloletá C. je žiačkou 3. ročníka a maloletá
H. je žiačkou 2. ročníka Základnej školy v E. na ul. D.. Deti chodia pravidelne do školy, stravujú sa v
škole, pričom matka im za stravu neplatí nič. Deti sú v celodennej starostlivosti matky. Matka s otcom
detí nechce už obnoviť spolužitie. Otec detí je slobodný, trvalý pobyt má na adrese ako matka, E., B.
XX. Na predvolanie sa nedostavil, v čase návštevy v domácom prostredí zastihnutý nebol. Matka sa

vyjadrila, že sa odsťahoval k jeho rodine do obce G. C.. O deti neprejavuje žiadny záujem a na ich výživu
im ničím neprispieva. Kontakt na otca nemá žiadny.

8. Zo správy Obce G. C. vyplynulo, že otec sa v mieste trvalého pobytu G. C. č. 181 nezdržiava, podľa
šetrenia žije s družkou a deťmi v Krompachoch.

9. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplynulo, že otec sa nezdržiava na adrese
G. C. I. XXX, príbuzní nebohej matky otca uviedli, že otec sa zdržiava v E..

10. Zo správy Mestskej polície E. vyplynulo, že otec sa od 11/2024 v meste E. nezdržiava.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplývalo, že matka má vedomosť
o práci otca v Bratislave, kde sa aj zdržiava.

12. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že otec sa vo väzbe ani výkone trestu nenachádza.

13. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci samej. Pojednávalo sa v neprítomnosti otca maloletých detí,
ktorého pobyt sa v priebehu konania šetrením nepodarilo zistiť. Súd mu preto návrh vo veci samej
s ostatnými písomnosťami doručoval postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku. Súd pojednával aj v neprítomnosti matky.

14. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že odporúčajú návrhu matky vyhovieť.

15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 37,53 eur mesačne na jedno

dieťa.

23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletého.

25. Na základe takto vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov vyplynulo, že matka sa v čase
podania návrhu a v čase vyhlásenia rozsudku osobne a dlhodobo stará o maloletú A. a C., má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, je prijímateľkou prídavku na dieťa vo výške 180 eur mesačne a je nezamestnaná.
Otec je nezamestnaný, nepodarilo sa zistiť jeho osobné a majetkové pomery, zdržiava sa na neznámom
mieste, o deti sa nestará a dlhodobo nezaujíma, neprispieva na ich výživu.

26. Po zohľadnení dôkazov súd prvým výrokom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, pretože disponuje osobnostnými aj materiálnymi predpokladmi pre zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o deti. V konaní bolo preukázané, že rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne navrhovateľka, o deti je zo strany matky riadne

postarané, majú zabezpečené primerané bytové podmienky. Počas šetrenia neboli zo strany kolízneho
opatrovníka v starostlivosti o dieťa zistené žiadne závažné nedostatky. Otec od svojho odchodu
z domácnosti deti nekontaktuje, neprejavuje o nich žiaden záujem.

27. V otázke určenia výživného zo strany otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov

oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká
peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. V súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. a C. v minimálnej zákonom
stanovenej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, keďže

je otec podľa zistenia súdu nezamestnaný. Z uvedeného dôvodu nateraz nie je predpoklad platenia
výživného vo vyššej sume. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť
všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí.

28. Styk otca s maloletými dcérami súd neupravil z dôvodu, že navrhovateľka styk nežiadala upraviť

a otec neprejavuje záujem.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z

účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.