Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124238081
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124238081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov
so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 202,63 eura s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/44/2024-137 zo dňa 05.09.2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 202,63 eura s prísl. titulom

neuhradenia pravidelných mesačných platieb za plnenia spojené s užívaním bytu. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalovaný
potvrdením vtedajšieho zamestnávateľa preukázal, že v roku 2022 neužíval byt, nakoľko mu boli
poskytnuté služobné izby vo A. E., v ktorých býval aj s manželkou. Na druhej strane súd prvej inštancie
považoval za málo pravdepodobné, aby po predchádzajúcich mesiacoch nízkej spotreby, v apríli 2022
takmer žiadnej, došlo v nasledujúcom mesiaci (05/2022) k enormnej spotrebe vody až vo výške cca 130
000 litrov, čo pre ilustráciu predstavuje viac ako 2 a 1 bazéna s dĺžkou 8 m, šírkou 4 m a hĺbkou 1,5

m. Taktiež nepôsobí dôveryhodne fakt, že podľa webového portálu D., ktorý poskytuje vlastníkom bytov
technické údaje o bytoch, bola v mesiacoch 11/2022 a 12/2022 spotreba vody každý deň konštantná 24
m3, resp. 20 m3. V iných mesiacoch sa zase striedajú dni s vysokou spotrebnou s dňami bez žiadnej
spotrebyvody(napr.8/2022a9/2022).Chybovosťmeraniapotvrdzujeskutočnosť,žežalovanýpristúpilv
roku2023kvýmererádiomodulu.Žalobcavšakužnepredložildôkazomeraniachpovýmenezariadenia.
O pravdivosti tvrdenia žalovaného o tom, že byt nevyužíval svedčí aj fakt, že za predchádzajúce roky
mal preplatky, pričom toto tvrdenie žalobca nijako nespochybnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o spotrebe vody v byte žalovaného, na základe čoho došlo k vyúčtovaniu žalovaného
nedoplatku.Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“) priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, ktoré predstavovali procesnú
obranu žalovaného počas konania. Pokiaľ v roku 2019, 2020 a 2021 mal na vode žalovaný preplatok,
a preto musel byť výpočet za vodu v roku 2022 nesprávny, ide o výlučné domnienky žalovaného. Pokiaľ
žalovaný uviedol, že celý rok 2022 mal miesto výkonu práce vo A. E., kde mal počas celého roka

pridelený služobný apartmán, byt v D., na ktorom vznikol nedoplatok na vode za rok 2022, nevyužíval
„skoro“ vôbec (str. 2 napádaného rozsudku), ide o zjavný rozpor s odôvodnením odporu žalovaného,
kde uviedol cit.: „Byt v D. som preto, vôbec nevyužíval.“ To, že pri odchode z bytu žalovaný vždy
vypínal hlavný vypínač elektriky, hlavný uzáver vody a v letnom období aj hlavný uzáver plynu, ide
o ničím nepodložené tvrdenie z jeho strany. Žalovaný v duplike uviedol, že v predmetnom byte je
každý mesiac pravidelne vykazovaná spotreba, pričom podozrivé na tom je to, že je každý deň po celý

mesiac rovnaká. Podľa názoru žalovaného, žalobca neoprávnene pripisuje vlastníkom bytov spotrebu
vody, na ktorú vlastník nemá šancu prísť, nakoľko sa jedná o cca dve spláchnutia na WC – uvedené
tvrdenie je v rozpore s objektívnou skutočnosťou, nakoľko žalobca nemá ani len teoretickú možnosť
ktorémukoľvek vlastníkovi svojvoľne pripisovať spotrebu vody (podľa žalovaného cca dve spláchnutia).
Tvrdenie žalovaného, že odo dňa 23. júla 2022 už vôbec nemal dôvod chodiť do bytu v D., považuje

žalobca za zjavný rozpor s predtými uvádzanými tvrdeniami, že byt nevyužíval, pričom zdôrazňuje, že
k najväčšej spotrebe na byte žalovaného došlo v období od 29.04. do 27.05.2022. Taktiež v prípade
tvrdeniažalovaného,žekľúčeodbytunedalnikomuinému,ideoničímnepodloženétvrdeniežalovaného
Poukázal na to, že predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.09.2024 listinný dôkaz - výpisy z
informačného systému obsahujúce denné hlásenia odpočtu spotreby vody v byte žalovaného, z ktorého

jednoznačne vyplynulo, že k najväčšej spotrebe vody na byte žalovaného došlo v období od 29.04. do
27.05.2022. Súčasne žalobca na predmetnom pojednávaní predložil súdu ďalší listinný dôkaz – list zo
dňa 22.06.2023 adresovaný žalovanému, v ktorom mu ponúkol možnosť preskúšania vodomeru. Na
pojednávaní žalovaný uviedol, že na túto ponuku žalobcu o preskúšanie vodomeru odpovedal listom
zo dňa 25.08.2023, z ktorého však iba vyplýva, že s vyčíslenou spotrebou vody za rok 2022 nesúhlasí,

pričom nijakým spôsobom nereagoval na výzvu žalobcu o preskúšanie vodomeru.
Uviedol, že žalovaný v rámci záverečnej reči poukázal na ním predložené potvrdenie, ktoré má podľa
jeho názoru dokazovať, že hlavný uzáver vody na jeho byte, nepretekal. Z predloženého potvrdenia
vyplynulo, cit.: „Dňa 19.06.2024 bol prekontrolovaný ventil v bytovom dome v byte A. B. na ulici C. X
D.. Ventil neprepúšťa je v poriadku.“ Žalovaný teda na výzvu žalobcu zo dňa 22.06.2023, o preskúšanie

vodomeru nereagoval, avšak takmer o jeden rok neskôr si nechal vykonať kontrolu, ktorá má podľa
jeho názoru dokazovať, že aj v období roku 2022 bol tento ventil rovnako v poriadku, čo je skutočnosť,
ktorá z predloženého dôkazu nevyplýva, a samotný časový odstup od výzvy žalobcu na preskúšanie
vodomeru, po samotné preskúšanie vodomeru žalovaným (takmer 1 rok), spochybňuje žalovaným
predložený dôkaz a indikuje, že s ventilom vody mohlo byť v priebehu výrazne dlhého časového úseku

kedykoľvek manipulované. V prípade pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistenia poruchy
na meradle, mal žalovaný právo požiadať žalobcu o preskúšanie vodomeru. Následne by žalobca
zabezpečil preskúšanie spochybneného meradla autorizovanou osobou podľa osobitného predpisu.
Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku úplne odignoroval, že žalovaný mal právo (a žalobcom
na to aj bol preukázateľne upozornený a vyzvaný) na preskúšanie správnosti údajov meradla, pričom

žalovaný tak v relevantnom časovom období neurobil. Nakoľko teda žalovaný v rozpore so zásadou
„vigilantibus iura scprita sunt“ t.j. práva patria bdelým v relevantnom období svoje zákonné právo
požiadať o preskúšanie vodomeru nevyužil, nemožno túto „nedbanlivosť“ pripisovať na ťarchu žalobcu.
Žalovaný však žalobcu o preskúšanie vodomeru v čase vyúčtovania množstva dodanej vody nepožiadal,
a výsledok tohto preskúšania vykonaný o 1 rok neskôr, nemôže byť podľa názoru žalobcu, relevantným

dôkazom, spôsobilým spochybniť ním uplatnený nárok.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dôkazu – potvrdenie zamestnávateľa
žalovaného, k nesprávnym skutkovým zisteniam, a síce že žalovaný potvrdením zamestnávateľa
preukázal, že v roku 2022 neužíval byt. Predložené potvrdenie zamestnávateľa nie je spôsobilé ako
dôkaz potvrdiť alebo vyvrátiť, či žalovaný v roku 2022 predmetný byť užíval (resp. či mu pretekal ventil), a

o uvedenej skutočnosti sa v predloženom potvrdení zamestnávateľ ani žiadnym spôsobom nezmieňuje.
Rovnako tak žalobca namietal nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie prezentované na
str. 4 napádaného rozsudku, kde sa uvádza, cit.: „Na druhej strane je málo pravdepodobné, aby po
predchádzajúcichmesiacochnízkejspotreby,vapríli2022takmeržiadnej,došlovnasledujúcommesiaci(05/2022) k enormnej spotrebe vody až vo výške cca 130.000 litrov, čo pre ilustráciu predstavuje viac
ako 2 a 1 bazéna s dĺžkou 8 m, šírkou 4 m a hĺbkou 1,5 m.“ Z uvedeného vyplýva, že súd hodnotí
správnosť vyúčtovania vody vykonanú žalobcom ako málo pravdepodobnú, avšak svoj názor neopiera

o žiaden relevantný dôkaz, ale iba o domnienky a predpoklady. Taktiež považuje za nesprávne tvrdenie
súdu prvej inštancie, že o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že byt nevyužíval, o čom svedčí aj fakt, že
za predchádzajúce roky mal preplatky, pričom toto tvrdenie žalobca nijako nespochybnil. Žalobca nemal
dôvod spochybňovať preukázanú skutočnosť, že žalovaný mal za roky 2019, 2020 a 2021 preplatky na
vode, čo však žiadnym spôsobom nedokazuje, že v roku 2022 nemohol mať žalovaný nedoplatok, ako

si argumentáciu žalovaného nesprávne osvojil súd prvej inštancie.
Pokiaľ žalovaný na súdnom pojednávaní ďalej uviedol, že žalobca poukazuje v liste zo dňa 17.08.2023
na nefunkčnosť rádiomodulu, v uvedenom liste žalobca uviedol, že v mesiaci november, december
a január bol rádiomodul nefunkčný, avšak na spotrebu vody v byte žalovaného, ktoré boli dané do
vyúčtovania, to nemalo žiaden vplyv. Nárast spotreby bol rádiomodulom zaznamenaný v mesiaci
apríl a máj 2022. Zároveň sa žalobca na pojednávaní jednoznačne vyjadril, že samotný rádiomodul

slúži výlučne na odosielanie dát a neovplyvňuje samotné (mechanické) meranie spotreby vody. Súd
prvej inštancie prebral bez ďalšieho tvrdenie žalobcu, pričom v napádanom rozsudku uviedol, že
chybovosť merania (nepreukázaná) potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný pristúpil v roku 2023 k výmene
rádiomodulu.
V zmysle ust. § 366 písm. c) a d) CSP žalobca v odvolaní poukázal na odborné vyjadrenie spoločnosti

Ista Slovakia, s.r.o., dodávateľa predmetných rádiomodulov k podstate a spôsobu fungovania týchto
rádiomodulov. Z vyjadrenia spoločnosti Ista Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.10.2024 vyplýva okrem iného, že
nie je podmienkou, aby bol vodomer napojený na rádiový systém a dokáže byť plne funkčný aj bez tohto
systému. Údaje naindikované na počítadle je možné považovať za relevantné aj bez funkčnosti, resp.
zapojenia rádiového prenosu dát a spochybniť ho môže iba jeho preskúšanie na zákonom určenom

autorizovanom stredisku – v súčasnosti to je Slovenský metrologický ústav. Prepojenie tohto prístroja
na systém diaľkového merania je len nadstavba, ktorá neovplyvňuje samotné (mechanické) meranie.
Znefunkčnenie, resp. porucha tohto systému ma za následok iba znemožnenie vykonať odpočet bez
vstupu do bytu, resp. priebežný monitoring dát. Podľa žalobcu z uvedeného odborného vyjadrenia
vyplýva, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Celkovo tak sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal vyjadreniami a dôkazmi predloženými
žalobcom, resp. tieto nevzal do úvahy, avšak v celom rozsahu sa stotožnil s vyjadreniami žalovaného,
že byt skoro vôbec nevyužíval, a preto nemohol spôsobiť vzniknutý nedoplatok na vode. Zamietnutie
žaloby žalobcu z dôvodu, že žalovaný je spotrebiteľ a dostal sa do nevyváženej pozície, bez toho, aby
sa súd zaoberal možnosťou posúdiť nárok žalobcu v kontexte žalobcom reálne predložených dôkazov,

považoval za arbitrárne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako správca bytového domu na ul. C.
F. X – X A. D., vlastníkom tohto bytového domu spotrebovanú vodu skutočne dodal, je nepochybné,
že žalovaný týmto odberom vody získal od vlastníkov v bytovom dome majetkový prospech, za ktorý
je povinný uhradiť odplatu. Nedoplatok za vodu, ktorý vznikol na byte žalovaného, predstavuje škodu
všetkýchvlastníkovpredmetnéhobytovéhodomu,nakoľkosprávcabudepovinnýpredmetnýnedoplatok

za vodu rozpočítať medzi všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. C. F. X – X A. D.
Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdnapádanýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobežalobcu
v celom rozsahu vyhovie, resp. aby napádaný rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Podľa jeho názoru sa jedná o nedoplatok z neriešenej
reklamácie zo strany žalobcu. Niekoľkokrát žalobcu písomne vyzval, aby reklamáciu riešil zákonným
spôsobom. Lenže žalobca na jeho výzvy nijak nereaguje a reklamáciu nerieši. Do dnes nie je vyriešená.
Ak sa preukáže, že reklamácia nie je oprávnená a potvrdí sa nedoplatok, prehlasuje na vlastnú česť, že
nedoplatok bezodkladne, dobrovoľne zaplatí. Za týmto účelom, je ochotný uložiť predmetnú sumu do

depozitu. Odvolanie považuje za účelové a dôkazy doložené v odvolaní za vykonštruované, vyhotovené
až po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie.
Uviedol, že faktický za necelý jeden mesiac od 29. apríla do 27. mája bola spotreba vody v byte 144,69
m3. Pritom v byte v tomto období nikto nebýval. Za ostatnú časť roka 2022 spotreba vody v byte 13,81
m3. Spotreba vody v byte za rok 2021 - 22,73 m3. Spotreba vody v byte za rok 2023 – 7,05 m3. V roku

2019 mal preplatok na vode 111,81 eura. V roku 2020 mal preplatok na vode 124,44 eura. V roku 2021
mal preplatok na vode 212,84 eura. Výpočet za vodu v roku 2022 - 246,35 eura nedoplatok. Súd hodnotil
správnosť vyúčtovania vody ako málo pravdepodobnú. Zálohy na vodu platil každý rok rovnaké. Toto
sú nespochybniteľné dôkazy, ktoré sú voľne dostupné na webe žalobcu. K tejto spotrebe sa žalobcanikdy ani pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní nevyjadril. Prečo žalobca relevantným dôkazom
nepreukázal nadmernú spotrebu vody?
Podľa žalovaného vyjadrenie spoločnosti Ista Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.10.2024 „Ako funguje diaľkové

meranie spotreby energií“ popisuje obecne, ako fungujú diaľkové merače. Vôbec nerieši problém
konkrétneho merača nainštalovaného v ich dome a v jeho byte. Naviac, je vystavené na priamu žiadosť
žalobcu, až po vynesení rozsudku. Podľa jeho názoru účelovo. Žalovaný navrhol súdu, aby tento listinný
materiál, ako dôkaz odmietol. Pritom spoločnosť Ista Slovakia, s.r.o na svojich web stránkach uvádza
toto:„Našeprístrojeodhaliaúnikyvodyužpopárdňoch“.Akotedapracovaliprístrojevmesiacimáj2022,

ktoré odhalia únik vody už po pár dňoch? Keď tak vysokú nadmernú spotrebu vody neodhalili. Zrejme
nepracovali vôbec? Alebo nepracovali správne. Alebo žiadna nadmerná spotreba vody v skutočnosti
nebola! Tak potom prečo bola účtovaná, taká vysoká spotreba? (dva a pol bazénu). A ako teda fungoval
diaľkový merač v novembri, decembri 2022 a januári 2023? Rovnako ako v máji 2022, len s inými
zaznamenanými hodnotami spotreby vody. V novembri v kuse od 5. do 30. Každý deň rovnaká spotreba
vody 24 l. V decembri v kuse presne celý mesiac od 1. do 31. Každý deň rovnaká spotreba vody 20 l. V

januári opäť v kuse presne celý mesiac od 1. do 31. Každý deň rovnaká spotreba vody 24 l. Náhoda?
Porucha? Kozmetická úprava? Následne došlo k výmene diaľkového merača z dôvodu jeho poruchy.
Po výmene diaľkového merača sa už viac podobné problémy s nesprávne nameranými hodnotami
neopakovali.
Uviedol, že na prvom pojednávaní žalobcovi navrhoval, aby doložil od predajcu, alebo výrobcu štatistiky

o poruchovosti výrobku, alebo o počte reklamácií. Miesto toho doložil k odvolaniu nejaké vyjadrenie.
Síce podpísane obchodným riaditeľom, ktoré nič nerieši. Preto, že je obecné. Súd prvej inštancie
správnehodnotilsprávnosťvyúčtovaniavodyvykonanúžalobcomakomálopravdepodobnú.Nazáklade
predložených dôkazov žalovaným. Žalovaný tieto dôkazy získal z webového portálu žalobcu. Z čoho
vyplýva, že sám žalobca tieto dôkazy žalovanému poskytol. Na prvom pojednávaní pred súdom prvej

inštancie sudca tento dôkazový materiál predložil k nahliadnutiu a vyjadreniu právnemu zástupcovi
žalobcu. Ten sa o nich vyjadril, že sú vyhotovené žalobcom a sú právne platné. Žalovaný má za to, že
súd prvej inštancie v posúdení veci a dôkazov postupoval veľmi správne, citlivo a logicky.
Žalovaný mal ďalej za to, že toľko vody denne cca 5.000 litrov, nie je schopné ani pretiecť za jeden deň
potrubím v byte a nie je schopné takéto množstvo vody odtiecť odpadom. Jednoducho „do 10 l vedra,

nenaleješ 20 l“. Pri takomto odbere cca 5.000 litrov vody denne v jednom byte by zákonite musel nastať
pokles tlaku vody v celom bytovom dome, čo by malo za následok, že by sa voda do vyšších poschodí
nedostala. Keďže byt je v prízemí. V danom čase neboli žiadne sťažnosti od vlastníkov, žeby im voda
netiekla. Priemerná spotreba vody pri kúpaní sa dospelej osoby vo vani je odhadovaná na cca 80 litrov.
Za 24 hodín za deň, pri spotrebe vody cca 5.000 litrov, to je 2,6 kúpaní za hodinu. A to by sa tá osoba

musela kúpať v studenej vode, lebo bol vypnutý hlavný istič elektriny a bojler vodu neohrieval.
Žalobca v odvolaní uvádza, str. 3, odst. 6, že žalovanému ponúkol možnosť preskúšania vodomeru,
na čo žalovaný nereagoval. Toto tvrdenie žalobcu v odvolaní je podľa žalovaného pravdivé len z časti.
Na druhom pojednávaní súd túto otázku prejednával. Žalobca predložil súdu list, ktorým žalovanému
ponúkol možnosť preskúšania vodomeru. S tým, že preskúšanie si musí žalovaný sám zaplatiť. Súdu

predložil list zo dňa 25.08.2023, v ňom ukázal priamo v liste, jeho reakciu, ktorou na ponuku preskúšania
reagoval. Oznámil žalobcovi, aby postupoval v medziach zákona. Ponuka zo strany žalobcu mu
pripadala neférová a ako vydieranie žalobcom. Platiť za preskúšanie vodomeru z vlastných finančných
prostriedkov, keď vodomer bol v záruke? Žalobca mal postupovať podľa zákonných podmienok a na
vodomer v záruke mal uplatniť reklamáciu. A nie mu ponúknuť preskúšanie na vlastné náklady, ktoré,

ako mu oznámil, by malo činiť cca 100 eur. Vodomery nakupoval žalobca. Žalobca od nich mal účtovné
doklady. Vodomery boli hradené z fondu opráv. Vodomery nechal montovať žalobca. On iba sprístupnil
byt. Nemal od vodomerov žiadne účtovné doklady, tak ako by ich mohol reklamovať a u koho? Pri tom o
technický stav zariadení v dome sa podľa zmluvy stará žalobca, ktorý mal podľa zmluvy povinnosť riešiť
a v prípade pochybností, sa o vodomer s povinnosťou riadneho hospodára postarať. Žalobca ho nikdy

nevyzval k sprístupneniu bytu za účelom kontroly vodomeru, či odmontovania vodomeru.
Ďalej žalobca v odvolaní spochybňuje potvrdenie o funkčností hlavného uzáveru vody. Skúšku nariadil
vykonať súd na prvom pojednávaní. Na základe tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na prvom
pojednávaní , že hlavný uzáver vody „musel“ prepúšťať. Skúšku vykonal a potvrdenie vystavil pán D.
G., zmluvný inštalatér žalobcu. Aký by mal záujem žalobcu poškodiť, keď pre neho pracuje? Aký dôkaz

doložil žalobca, keď tvrdil že hlavný uzáver „musel“ prepúšťať? Žiaden. Aký dôkaz predložil žalobca,
keď tvrdí, že merače boli v poriadku a merali správne? Žiaden. Napriek tomu, že merače boli v záruke,
ani ich nereklamoval. Aj keď musel vedieť, že merače boli v poruche. Lebo, následne kvôli poruche boli
vymenené! Po výmene meračov sa už nepresné odpočty vody nevyskytli.Pokiaľ žalobca spochybňuje potvrdenie o pridelení apartmánu a o pobyte v hoteli, tak potvrdenie
nariadil doložiť súd na prvom pojednávaní. Na základe tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na prvom
pojednávaní, že v byte „musel“ niekto bývať. Zamestnávateľ toto potvrdenie vystavil s plným vedomím,

že ho vydáva „pre účely súdneho pojednávania na Okresnom súde v Prešove“. Aký by mal dôvod
poskytnúť súdu krivé svedecké údaje? Žalobca toto potvrdenie spochybňuje, že to nie je dôkaz, že v byte
nikto nebýval. Pýta sa, aký dôkaz predložil súdu žalobca, keď tvrdí že v byte niekto musel bývať. Žiaden!
Byt je jeho a on doložil listinný dôkaz, že v ňom nebýval. Kto iný by mal podľa žalobcu v byte bývať? Túto
otázku prejednával súd na prvom pojednávaní. Navrhoval súdu možnosť vypočuť ako svedkov susedov.

Či do bytu niekoho videli chodiť.
Z vyššie popísaných dôvodov odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby odvolanie žalobcu zamietol
a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

5. V rámci odvolacej repliky a dupliky strany sporu v podstate zotrvávali na svojich doterajších
prednesoch a vyjadreniach reagujúc na opodstatnenosť odvolacích námietok.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7.Žalobcasvojimiodvolacíminámietkamivintenciáchuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.
1 písm. b, d), f) a h) CSP, nastolil ako predmet odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu

súdu prvej inštancie, existenciu inej vady v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, správnosť skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a správnosť právneho
záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku vzniknutého po
vyúčtovaní plnení spojených s užívaním bytu.

8. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré
jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. K namietanému porušeniu práva na
spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol so strany žalobcu žiadnym
spôsobom v odvolaní konkretizovaný. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že tento
odvolací dôvod nebol posúdený ako dôvodný.

9. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolateľ na
žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazoval. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v
procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebolo zo spisu zistené.

10. Odvolací súd nevzhliadol ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý
sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (podľa ktorého

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 a nasl. CSP.

11. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
skutkovézisteniavychádzajúcezožalobcomažalovanýmpredloženýchlistínavyjadrenístránsporu,na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne
zistenie skutkového stavu.

12. Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že potvrdenie zamestnávateľa žalovaného o poskytnutí
ubytovacích služieb (č.l 91 spisu) priamo nie je spôsobilé vyvrátiť ani potvrdiť, či žalovaný v roku
2022 predmetný byt v D. užíval. No podľa názoru odvolacieho súdu tento dôkaz podporuje záver
o nízkej pravdepodobnosti, že by žalovaný užíval predmetný byt v D., vrátane relevantného obdobia
od 29.04 do 27.05.2022 (kedy bol nameraný enormný nárast spotreby vody), keďže mu boli zo strany

zamestnávateľa v priebehu trvania pracovného pomeru od 01.04.2019 do 28.02.2023 poskytované
služobné apartmány na služobné i súkromné účely. Podľa tohto potvrdenia, žalovaný bol v mesiaci apríl
a máj 2022 denne na prevádzke v hoteli H., ktorý otváral pre svojho zamestnávateľa a kde býval aj
so svojou manželkou. Ďalej je správny skutkový záver súdu prvej inštancie o nízkej pravdepodobnosti
enormnej spotreby vody žalovaným v relevantnom období od 29.04 do 27.05.2022 v porovnaní s

vykonanými meraniami spotreby vody na mesiace predchádzajúce a nasledujúce za relevantným
obdobím, ako to vyplýva z výpisu zo spotreby vody v byte žalovaného na webovej stránke I. (č.l. 93 až
104 spisu), keď za obdobie rokov 2019 až 2021 mal žalovaný preplatky na spotrebe vody.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

14. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri
správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

15. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom

zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za
plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi

bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie
výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a
odvádzanie odpadových vôd.

17. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a
stoja proti sebe v postavení vzájomných „odporcov“, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého
ochranu žiadajú, skutočne existuje (Čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, § 132 ods. 1, § 150, § 167
ods. 2 CSP). Ukladá stranám tiež tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky

spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 132 ods. 1, ods. 3, § 149 ods. 1 CSP). Dôkazné
bremeno je povinnosť strany, pokiaľ chce byť úspešná v spore, preukázať existenciu takých svojich
skutkových tvrdení, ktoré môžu pre ňu privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka
vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného prerozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna
úpravavzťahu,zktoréhožalobcavyvodzujesvojeprávoalebopovinnosťžalovaného.Dôkaznébremeno
zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich

ním tvrdené právo; na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.

18. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 202,63 eura s prísl. titulom nedoplatku na platbách za plnenia spojené s užívaním

bytu vychádzajúc z vyúčtovania za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022

19. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca v zmysle Zmluvy o výkone správy
vykonáva správu bytového domu na ul. C. F. X - X A. D., so súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXXX,
k.ú. D., pričom žalovaný je vlastníkom bytu č. X v predmetnom bytovom dome.

20. Žalobca vyúčtoval žalovanému náklady spojené s užívaním bytu za rok 2022, z ktorého vyplýva,
že žalovanému vznikol nedoplatok za vodu vo výške 246,35 eura, s tým, že celkový nedoplatok na
nákladoch spojených s užívaním bytu za rok 2022 vznikol vo výške 262,83 eura. Z vyúčtovania vyplýva
predpísaná záloha na vodu vo výške 265,11 eura a skutočný náklad vo výške 511,46 eura.

21.Predpokladomúspešnostižalobyozaplateniedlžnejsumyjepreukázaniedôvoduavýškyuplatnenej
istiny, a preto bolo predovšetkým na dôkaznom bremene žalobcu v konaní preukázať, že ním uplatnená
dlžná suma je dôvodná čo do dôvodu aj výšky.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto konaní

nepreukázal, že ním nameraná spotreba vody žalovaného v roku 2022 zodpovedala realite, a že
mohla slúžiť ako základ pre výpočet dlžnej sumy za spotrebovanú vodu. Žalobca síce na preukázanie
dôvodnosti svojho nároku v konaní predložil výpis z informačného systému obsahujúceho denné
hlásenie spotreby vody za obdobie od 30.12.2021 do 30.11.2022 nameranej diaľkovým rádiomodulom,
podľa ktorého k najväčšej nameranej spotrebe v byte žalovaného došlo v období od 29.04 do

27.05.2022, avšak žalobca nepreukázal v konaní bezvadnosť diaľkového rádiomodulu v byte
žalovaného v čase nárastu nameranej spotreby. Podľa žalobcu rádiomodul prestavuje nadstavbu za
účelom zabezpečenia diaľkového online odpočtu vody a neovplyvňuje samotné meranie vodomeru.
Zbernica dát rádiomodulu prenáša prostredníctvom rádiovej siete a systému AMM informácie
z koncových meracích nástrojov, a teda aj z vodomeru. Preto nepochybne vysielanie presných informácií

z rádiomodulu je kľúčové pre správne nameranie výšky spotreby vody v byte žalovaného. Vzhľadom na
nameraný časovo náhly a objemovo enormný nárast spotreby vody v období od 29.04 do 27.05.2022
v porovnaní s ostatnými nameranými obdobiami, sú odôvodnené pochybnosti o správnosti merania.
Tieto sa však nepodarilo žalobcovi v tomto konaní rozptýliť a v tomto smere produkovať dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia o vzniku nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu žalovaného.

Navyše pochybnosti o správnosti merania rádiomodulu vyvoláva aj to, že žalovaný pristúpil začiatkom
roku 2023 v byte žalovaného k samotnej výmene rádiomodulu, ako na to správne poukázal súd prvej
inštancie.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalobcom, že žalovaný mal reklamovať a sám žiadať žalobcu

o preskúšanie vodomeru podľa § 30 ods. 1 zákona č. 442/2022 Z.z. o verejných vodovodoch a vtedy
by žalobca zabezpečil preskúšanie merača autorizovanou osobou podľa osobitného predpisu. Žalobca
bol v konaní predovšetkým povinný preukázať, že rádiomodul v čase meranej spotreby vody fungoval
správne a vysielal správne informácie, ak preukazuje svoje nároky v súdnom konaní od výsledkov
meraní týmto zariadením. Vlastník bytu v bytovom dome častokrát ako laik nedokáže s odbornou

náležitosťou posúdiť, či meradlá studenej či teplej vody merajú správne, či sú správne namontované,
či majú neporušenú plombu, či disponujú platným úradným overením, a či sú poruchové. Pričom
o nezvyklej spotrebe sa často dozvie vlastník bytu až zo samotného vyúčtovania. Žalobca v konaní
netvrdil, že by vyzval žalovaného k sprístupneniu bytu za účelom kontroly zariadení na meranie vody.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu práve z hodnôt nameraných v rokoch 2019 a 2021 je možné si
vytvoriť obraz o dlhodobej spotrebe vody žalovaným a v uvedenom kontexte posúdiť, či spotreba v roku
2022 mohla byť reálna a uplatnený nárok opodstatnený alebo nie. Ak je zrejmé, že nikdy predtým (ani
potom) žalovanému ani len približne nebola takáto spotreba nameraná a bola s malými odchýlkamistabilná, uvedené o to viac zvýrazňovalo potrebu, aby žalobca preukázal, že práve v období roku 2022
bola suma jeho vyúčtovania opodstatnená, a že naozaj v danom období došlo k takému množstvu
pretečenej/spotrebovanej vody.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní predložil vyjadrenie spoločnosti ista Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.10.2024
tykajúce sa podstaty a spôsobu fungovania rádiomodulov, ktoré zabezpečujú diaľkový odpočet a online
prístup k denným spotrebám vody, toto vyjadrenie popisuje obecne, ako fungujú tieto diaľkové merače.
Vôbec nerieši problém konkrétneho merača vody nainštalovaného v byte žalovaného.

26.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveru,že bremenodôkazu
o spotrebe vody, na základe ktorého došlo k vyúčtovaniu nedoplatku, žalobca nesplnil, následkom čoho
je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v konaní.

27. I keď podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu žalobcu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v zmysle

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).