Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Shk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200741
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6018200741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: twoeco, s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 863
528,právnezastúpenejadvokátskoukanceláriou:AdvokátskakanceláriaMCL,s.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: TM &
PATENT ATTORNEY NEUSCHL, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 44 596
332 a osoby zúčastnenej na konaní: Energywater, s.r.o. so sídlom Nádražná 55, 900 81 Šenkvice, IČO:

47 526 505, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: hbr advokáti, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33,
831 04 Bratislava, IČO: 47 239 310, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. UV
7053/II-37-2018 zo dňa 20. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/25/2021-68 zo dňa 27. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

IV. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. UV 7053/I-60-2017 zo dňa 4. októbra 2017 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) na základe návrhu v zmysle § 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových
vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2018 (ďalej len
„zákon o úžitkových vzoroch“) vymazal úžitkový vzor č. 7053 s názvom „Iónová polarizačná jednotka na
fyzikálnu úpravu vody“ (ďalej len „vymazané riešenie“) z registra úžitkových vzorov.

2. Predseda žalovaného rozhodnutím č. UV 7053/II-37-2018 zo dňa 20. septembra 2018 (ďalej len
„žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný dal do pozornosti, že podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch na návrh
tretej osoby úrad vykoná výmaz, ak úžitkový vzor nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6 zákona o
úžitkových vzoroch. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch je technické riešenie spôsobilé na ochranu
úžitkovým vzorom vtedy, ak je okrem iného výsledkom vynálezcovskej činnosti. Podľa § 8 ods. 1

zákona o úžitkových vzoroch sa technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak
pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
4.Žalovaný,poúpravežalobkyňou,posudzovalvymazanériešenievznení„Iónovápolarizačnájednotka
na fyzikálnu úpravu vody, pozostávajúca zo vstupného otvoru (1), ktorý je spojený s jedným koncom rúry(2), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (3) a (4), pričom každá z nich je z
iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prietokové prvky (5) zhotovené z
dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (6), ktorý je vodotesne napojený na opačný koniec rúry

(2), vyznačujúca sa tým, že polarizačné elektródy (3) a (4) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály
alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím
sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok.“
5. Vymedzené riešenie posudzoval žalovaný s úžitkovým vzorom SK 892 U s názvom „Iónová
polarizačná jednotka na úpravu vody“ zverejneným 11. júla 1995 (D1), patentovým spisom SK 288 170

B6 s názvom „Zariadenie na galvanickú úpravu kvapalín, najmä pitnej vody“ zverejneným 2. marca
2012 (D2), patentovým spisom SK 288 198 B6 s názvom „Zásobník kvapalín s výstupom používateľným
aktivovaných kvapalín, najmä aktivovanej vody, najmä pre pitný režim“ zverejneným dňa 6. augusta
2012 (D3), patentovým spisom US 4,105,528 s názvom „Zariadenie na rozklad tekutých roztokov“
zverejneným 8. augusta 1978 (D4), patentovým spisom GB 1 469 648 s názvom „Zariadenie na
vyrovnávanie prúdu tekutiny“ zverejneným 6. apríla 1977 (D5), patentovým spisom US 8,715,469 B2 s

názvom „Diskové zariadenie na galvanické spracovanie pitnej vody“ zverejneným 16. februára 2012 s
prioritou 11. augusta 2010 (D6) a diplomovou prácou s názvom „Zkoumaní vlivu přítlaku na životnost
olověných akumulátoru pro hybridní elektrická vozidla“ z roku 2010 (D7).
6. Za najbližší stav techniky vo vzťahu k vymazanému riešeniu považoval žalovaný dokument D2,
ktorý mal s vymazaným riešením najviac spoločných znakov. Rovnako však aj dokument D6, resp. oba

dokumenty, keďže dokument D6 si uplatňuje prioritu z dokumentu D2 a riešenia v dokumentoch D2 a
D6 sú vo veľkej miere identické. Žalovaný uznal, že vo vzťahu k aplikácii metódy „problém - riešenie“
sa štandardne určuje ako najbližší stav techniky jeden dokument. Zavedená prax však nevylučuje, že
sa môžu alternatívne určiť aj dva dokumenty, ak je takýto postup odôvodnený. O takýto prípad ide aj
v tejto veci.

7. Dokument D2 opisuje zariadenie na galvanickú úpravu kvapalín, vybavené závitmi na pripojenie k
hydraulickému zariadeniu, pozostávajúce z prietokového telesa (1) so vstupným a výstupným otvorom,
v ktorom sú umiestnené elektródy (2, 3), každá z iného elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými
sú dištančné prvky (4) z dielektrického materiálu. Elektródy (2,3) majú tvar po obvode segmentovito
nastrihnutých kotúčov, kde ich jednotlivé segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú

stranu. Alternatívne môže byť druhá elektróda (2) tvorená vnútorným plášťom prietokového telesa (1),
teda má tvar rúrky, v ktorej sú umiestnené jedny elektródy (3). Ide v porovnaní s vymazaným riešením
o v podstate rovnaké riešenia, ktoré sa navzájom líšia len vyhotovením, t. j. tvarom elektród. Zatiaľ čo
elektródy podľa vymazaného riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, kde rúrky sú po dĺžke viacnásobne
nastrihnuté, pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra po osi rúrok,

elektródy podľa dokumentu D2 sú diskovité, avšak po obvode tiež viackrát nastrihnuté, kde jednotlivé
segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu.
8. Žalovaný zastáva názor, že obe porovnávané riešenia svojou konštrukciou navrhujú zariadenia s
čo najväčšou plochou elektród (disk, špirála, rúrka) a zároveň zabezpečujú rotáciu prietoku kvapaliny
na zvyšovanie účinku zariadenia (špirálovitým tvarom, resp. nastrihnutím s vyhnutím okrajov). Oboma

zariadeniami sa teda dosahuje podobný účinok. Objektívny problém možno formulovať ako nájdenie
vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok. Označenie riešenia za alternatívne k
riešeniu najbližšiemu stavu techniky sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti môže uplatniť vtedy, ak
sa riešením sleduje ten istý cieľ a dosahuje sa pri tom v podstate rovnaký účinok. Porovnávané riešenia
podľa žalovaného riešia ten istý problém, a to zvýšenie účinnosti zariadení. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila,

že jej zariadenie má v potrubí vyššiu priepustnosť, toto tvrdenie považoval žalovaný za nepodložené
(neboli k dispozícii žiadne porovnania prietokových parametrov). Hoci elektródy v tvare rúrky, resp.
špirály ako také sľubujú vyššiu priepustnosť kvapaliny než elektródy vyrobené z diskov, bez podloženia
konkrétnych experimentálnych hodnôt nie je možné porovnať výslednú účinnosť. Podľa žalovaného
parametre prietoku budú individuálne závisieť od konkrétnych vyhotovení (veľkosti elektródy, počtu

segmentov a pod.), a teda sa budú v rámci rady konkrétnych vyhotovení každého z porovnávaných
zariadení líšiť.
9. Žalovaný ďalej posudzoval, či odborník v danej oblasti v snahe vyriešiť stanovený problém, by bol
motivovaný na základe vedomostí zo stavu techniky modifikovať zariadenie podľa dokumentu D2 na
dosiahnutie riešenia podľa vymazaného riešenia.

10.Žalovanýuviedol,ževpraxisavpodobnýchzariadeniachvyužívajúrôznetvaryelektródnevynímajúc
elektródyvtvarerúrky(napr.D1,D2).Úpravaokrajovelektródichnastrihnutímavyhnutímichsegmentov
do jednej alebo druhej strany na dosiahnutie špirálovitého, resp. rotačného prietoku vody v zariadení
je pritom známa tak z dokumentu D2 ako aj z dokumentu D6. Z dokumentu D4 sú známe kladné azáporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály, vytvorené z kovových pásov zvinutých do špirály. Podľa
žalovaného preto stav techniky (D1, D2, D4) zahŕňa také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej
oblasti motivujú, aby pri hľadaní alternatívy k riešeniu D2 nahradil diskovú elektródu v tvare rúrky (D1,D2)

a upravil ju podobne ako v riešeniach D2, D6 nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením
vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny alebo aby diskovú elektródu
nahradil elektródou v tvare špirály, aká je známa z D4. Keďže vymazané riešenie je pre odborníka zrejmé
zo stavu techniky, nemožno ho podľa žalovaného označiť za výsledok vynálezcovskej činnosti.
11. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že konštrukcia polarizačných elektród je odlišná od predložených

dokumentov, žalovaný toto uznal a konštatoval naplnenie podmienky novosti. To však nemení nič na
záveroch týkajúcich sa nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. S ohľadom na zistený stav
techniky si vymazané riešenie nevyžadovalo vynaloženie vynálezcovského úsilia, ale len aplikáciu
známych prvkov využívaných pri konštrukcii podobných elektród využívaných na rovnaký účel.
Podmienky novosti a výsledku vynálezcovskej činnosti sú odlišné. Pri hodnotení novosti sa posudzuje,
či stav techniky obsahuje identické riešenie. Pri podmienke výsledku vynálezcovskej činnosti sa

naopak hodnotí či stav techniky (obyčajne kombinácia viacerých dokumentov) zahŕňa také vedomosti a
informácie, na základe ktorých by bol odborník motivovaný vytvoriť posudzované riešenie bez toho, aby
musel vyvinúť vynálezcovské úsilie. Teda či je takéto riešenie zo stavu techniky zrejmé alebo nie. Metóda
hodnotenia vynálezcovskej činnosti na základe informácií, ktoré poskytuje stav techniky, aj kombináciou
informácií z rôznych častí rôznych dokumentov stavu techniky, patrí medzi štandardné (Guidelines

for Examination in the EPO, Part G, Chapter VII - 17, „Combining pieces of prior art“ November
2017; ďalej len „Smernica Európskeho patentového úradu“ alebo „Smernica EPO“). Je však potrebné
zohľadňovať, či sú kombinované rôzne časti stavu techniky z hľadiska ich obsahu zlučiteľné, a teda či
by odborník na základe citovaných častí stavu techniky bol motivovaný k navrhnutiu posudzovaného
riešenia. Kombinácia dvoch alebo viacerých častí tohto istého dokumentu stavu techniky sa považuje

za zrejmú, ak pre odborníka existuje primeraný základ na spojenie týchto častí.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
12. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby správny súd zrušil tak
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Podľa názoru žalobkyne bol nesprávny postup žalovaného, ak za najbližší stav techniky určil viac
ako jeden dokument (D2 a D6) a nie len jeden. Neodôvodnil pritom, v čom spočíva opodstatnenosť
jeho postupu. Žalovaný tiež neuvádza znaky, ktoré sú výlučne obsiahnuté len v D6 a namiesto toho
vždy uvádza spojitosti len s dôkazom D2. Žalovaný vôbec neuviedol, v čom spočíva identickosť riešení
D2 a D6. Nie je ani zrejmé, na základe čoho sa žalovaný vyjadruje iba k použitiu dôkazov D2 a D6

ako k najbližšiemu stavu techniky, keď v prvostupňovom rozhodnutí použil aj dôkazy D4 a D7. Pokiaľ
žalovaný pri kombinácii viacerých dokumentov odkazuje na Smernicu EPO opomenul, že podľa nej
kombinácia obsahu alebo častí viacerých dokumentov smie byť považovaná aj za indikáciu prítomnosti
vynálezcovskej činnosti.
14. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s vymedzením objektívneho problému, ktorý rieši vymazané riešenie.

Jej riešenie nie je alternatívnym, ale novým konštrukčným riešením. Problémom s dovtedy platným
stavom techniky bolo, že novým konštrukčným riešením je riešené podstatné zvýšenie účinnosti
polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. Žalovaný podľa názoru žalobkyne na
základe dôkazov D2, D6, D4 a D7 považuje za zrejmé, že rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti
galvanického článku (vrátane špirálovitého tvaru) nebol v odbore techniky neznámy. Ak žalovaný

sledoval, či riešenia sledujú rovnaký cieľ a dosahujú rovnaký účinok, tak slovo podobný nemožno vo
všeobecnosti považovať za synonymum k slovu rovnaký. V riešeniach D2 a D6 polarizačné elektródy
veľmi spomaľujú tok tekutiny v potrubí. Vymazané riešenie má v tomto smere s porovnávanými
dokumentami D1 až D7 viac výhod - vyššiu priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a
jednoduchšiukonštrukciu.IdeonovúkvalituvporovnanísdokumentamiD2aD6.Hocižalovanýuvádza,

že vymazané riešenie sľubuje vyššiu priepustnosť, odporuje si, ak zároveň hovorí, že to nemožno bez
konkrétnych meraní potvrdiť. Žalovaný si v tomto smere mohol od žalobkyne vyžiadať dôkaz v podobe
analýzy alebo znaleckého posudku. Takýto mohol zadať aj sám. Pokiaľ tak nepostupoval, nezistil presne
a úplne skutočný stav veci.
15. Podľa názoru žalobkyne je vymazané riešenie nové tak z hľadiska kritéria novosti, ako aj z hľadiska

kritériavynálezcovskejčinnosti.Opätovnenamietalaneštandardnosťurčenianajbližšiehostavutechniky
prostredníctvom dvoch dokumentov - D2 a D6, a to, že žalovaný nereflektoval na nové konštrukčné
riešenie polarizačných elektród. Takéto riešenie odborník v danej oblasti nie je schopný na základe
poznania dokumentov D1 až D7 zostrojiť. Žiadny z dokumentov D1 až D7 ani nenaznačuje, žesegmentom by mohla byť nastrihnutá rúrka s vyhnutými ponastrihovanými časťami dovnútra k osi rúrky.
D1 rieši súosie rúrok alebo mriežku, D2 predstavuje rad vrtuliek v prstenci, D3 rad vrtuliek v hrdle nádoby,
D4 špirálové elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok, D5 rieši mriežkové alebo rúrkovité

elektródy, D6 aplikuje D1, D7 špirálové elektródy a trubkové elektródy (pričom sú nenastrihnuté).
16. Žalobkyňa považovala rozhodnutie žalovaného aj za celkovo nedostatočne odôvodnené. Navrhla
vykonať dôkaz vypracovaním znaleckého posudku z odboru priemyselného vlastníctva. Týmto
posudkom by znalec z príslušného odboru vykonal experimentálne porovnanie účinkov vymazaného
riešenia a najbližšieho stavu techniky.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/158/2018-264 zo dňa 9. januára 2020 správnu
žalobu žalobkyne zamietol.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa 26. mája 2021 zrušil
predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pre nepreskúmateľnosť a vec vrátil na
ďalšie konanie. Kasačný súd mal výhrady k tomu, že správny súd neposúdil námietku žalobkyne, že
určenie najbližšieho stavu techniky z dvoch dokumentov nie je prípustné (bod 110 a 111 predmetného

rozhodnutia) a že v napadnutom rozsudku v podstatnom len prebral argumentáciu žalovaného (bod 112
predmetného rozhodnutia).
19. Správny súd v Banskej Bystrici (právny nástupca Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veciach
správneho súdnictva; ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-73S/25/2021-68 zo dňa 27. novembra
2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.

20. Správny súd konštatoval, že dôvodom výmazu úžitkového vzoru bolo, že vymazané riešenie nespĺňa
podmienku vynálezcovskej činnosti podľa § 44 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 zákona o úžitkových
vzoroch. Ide pritom podľa názoru správneho súdu o riešenie právnej otázky (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/2/2014 zo dňa 3. augusta 2016).
21.KpoužitiudvochdokumentovD2aD6zazákladnajbližšiehostavutechnikysprávnysúdpoukázalna

vysvetleniežalovaného,žeideoriešenia,ktorýchcieľjerovnaký(zvýšenieúčinnostiiónovejpolarizačnej
jednotydosiahnutétvaromelektród,ktorémajúveľkýpovrchaichtvarzabezpečujerotáciu,resp.vírivosť
pohybu kvapaliny) a ide o riešenia, kde z D2 bola uplatnená priorita pre D6. V prvostupňovom rozhodnutí
pritom na str. 9 žalovaný uviedol, ktoré znaky D2 a D6 sú zhodné. Použitie dvoch dokumentov ako
najbližšiehostavutechnikypovažovalžalovanýzamožné,akjetoopodstatnené,pričomopodstatnenosť

v tomto prípade videl vo veľkej miere identickosti riešení D2 a D6 a uplatnenej priorite. Žalovaný
síce už považoval za najbližší stav techniky len D2, ale za správne považoval aj označenie D6, resp.
oboch dokumentov. Takéto odôvodnenie a postup žalovaného považoval správny súd za odôvodnené
a udržateľné, ako aj za súladné so Smernicou EPO.
22. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný použil aj dokumenty D4 a D7, správny súd sa

stotožnil so žalovaným, že tieto boli použité pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti.
Žalovaný podrobne vysvetlil, ako obsah týchto dokumentov mohol motivovať odborníka v danej oblasti
na zostrojenie riešenia ako v napadnutom úžitkovom vzore. Dokumenty D4 a D7 teda neboli označené
za najbližší stav techniky.
23. Podľa názoru správneho súdu nie je jeho úlohou posudzovať správnosť použitej vedeckej metódy

(problém - riešenie). Správny súd nemá potrebné odborné znalosti a ani mu nie je zverená kompetencia
posudzovať odborné otázky. Preto posudzoval len zákonné kritériá podľa § 44 ods. 1 písm. a) v spojení s
§ 4 a § 8 zákona o úžitkových vzoroch. Nesprávne určenie, ktorý dokument je najbližším stavom techniky
podľa metódy „problém-riešenie“, samo osebe nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Z pohľadu prieskumu zákonnosti je podstatné, aby sa žalované rozhodnutie dostatočne vysporiadalo

zo zákonnými kritériami vynálezcovskej činnosti definovanými v § 8 zákona o úžitkových vzoroch - teda
porovnalo riešenie so stavom techniky (celým stavom techniky - dokumenty D1 až D7, bez ohľadu na
to, ktorý z nich je označený za najbližší stav techniky) a odôvodnilo splnenie zákonných podmienok. V
tomto smere správny súd neidentifikoval nesprávny postup žalovaného.
24. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne určenie objektívneho technického problému z dôvodu, že

jej riešenie nie je alternatívne, ale je nové, správny súd zastáva názor, že žalobkyňa v podstatnom
tvrdí to, čo žalovaný. Pojmy ako nové či alternatívne riešenie vo svojej podstate znamenajú, že riešenie
žalobkyne je iné, ako riešenia v doterajšom stave techniky, ktoré sa odlišovali tvarom elektródy, pričom
riešenie žalobkyne mohlo byť účinnejšie pri úprave vody polarizačnými jednotkami pracujúcimi na
galvanickom princípe. Samotná novosť však podľa správneho súdu neznamená, že riešenie žalobkyne

je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Svoj záver o tom, že riešenie nie je výsledkom vynálezcovskej
činnosti, žalovaný nepostavil na tvrdení, že riešenie žalobkyne je alternatívne, ale posudzoval, či toto
riešenie pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky (§ 8 zákona o úžitkových vzoroch).
Označenie riešenia za alternatívne tak v predmetnej veci nebolo rozhodujúce.25. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd aj žalobnú námietku nedostatočného zistenia
skutočného stavu veci žalovaným. Správny súd poukázal na to, že § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je

vylúčený pre konania o výmaze úžitkového vzoru v zmysle § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch.
Dokazovanie sa riadi § 52 zákona o úžitkových vzoroch, pričom podľa ods. 1 sú účastníci povinní
predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a podľa ods. 3 žalovaný rozhoduje
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených alebo navrhnutých
účastníkmi. Preto žalovaný nebol povinný si od žalobkyne vyžiadavať žiadne dôkazy či tieto bez

jej návrhu obstarávať. Žalobkyňa počas administratívneho konania znalecké dokazovanie a ani iný
podobný dôkaz nenavrhovala. Navyše samotná otázka účinnosti vymazaného riešenia nie je podľa
správneho súdu rozhodujúca pre záver o tom, či vymazané riešenie je alebo nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti podľa § 8 zákona o úžitkových vzoroch.
26. K návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania v správnom súdnom konaní správny
súd uviedol, že v zásade nie je súdom skutkovým. Nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

doplniť dokazovanie, keďže otázka účinnosti vymazaného riešenia nie je relevantnou otázkou a takýto
dôkaz nie je pre rozhodnutie potrebný. Okrem toho v predmetnej veci nejde o osobitné súdne konania
podľa§6ods.2písm.b),e),f),i)aj)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a ani o rozhodovanie podľa § 192 SSP.
27. Rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za náležite a preskúmateľne odôvodnené, vo

viacerých častiach napadnutého rozsudku poukázal na zistenia žalovaného a odôvodnenie jeho
rozhodnutí.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

28. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude
zrušené rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec bude vrátená na ďalšie konanie,
alternatívne napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
29. Sťažovateľka poukázala na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a z v ňom obsiahnutej zásady úzkej

súčinnosti vyvodzovala, že žalovaný a správny súd mali vykonať, avšak nevykonali, sťažovateľkou
navrhované znalecké dokazovanie. Potrebu znaleckého dokazovania konštatoval aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v bode 104. Sťažovateľka považovala
znalecké posúdenie účinnosti jej riešenia za zásadné. Z prvostupňového rozhodnutia a z rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že rozporovanie zvýšenia účinnosti vymazaného riešenia s najbližším stavom

techniky boli podkladom pre vydané rozhodnutia. Preukázanie podstatného zvýšenia účinnosti je
potrebné aj preto, lebo prispeje k správnemu posúdeniu výsledku vynálezcovskej činnosti. Navyše je
potrebné na porovnanie napadnutého riešenia so stavom techniky a vyjadrenie sa k splneniu podmienky
vynálezcovskej činnosti. Správny súd mal umožniť vykonanie tohto dôkazu aj preto, čo sám uviedol,
že nemá potrebné odborné znalosti, ani mu nie je zákonom zverené posudzovať odborné otázky.

Sťažovateľka sa pýta, kto teda má rozhodovať spor medzi žalovaným a žalobkyňou, ak spor zahŕňa aj
odborné otázky. Spory o vymazanie úžitkového vzoru pritom nevyhnutne budú zahŕňať odborné otázky.
30. Pokiaľ správny súd uviedol, že sťažovateľka argumentáciu žalovaného, pokiaľ ide o odôvodnenie
nesplnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, nenamietala v rámci správnej žaloby, ide o nesprávnu
argumentáciu. Poukázala na svoju žalobnú argumentáciu (bod 15 tohto rozsudku) a konštatovala,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere neobstojí. Správny súd len nekriticky
prijal argumentáciu žalovaného. Nevysporiadal sa ani so správnym zašpecifikovaním najbližšieho
stavu techniky, čo bol dôvod zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia. Sťažovateľka poukázala na
neštandardný postup pri porovnávaní až dvoch dokumentov z najbližšieho stavu techniky, čo správny
súd len veľmi stručne odôvodnil. Nijako sa nevysporiadal s argumentami a rozhodnutím sťažnostného

senátu Európskeho patentového úradu (EPO) č. spisu T 95/90, na ktoré poukázala sťažovateľka.
Nevysporiadal sa ani s tým, že Smernica EPO, ktorá kombinovanie informácií bližšie popisuje, uvádza,
že môže ísť o indikáciu prítomnosti vynálezcovskej činnosti. Ak sa správny súd stotožnil s postupom
žalovaného, ktorý posudzoval splnenie vynálezcovskej činnosti kombináciou rôznych častí textov z
rôznych namietaných dokumentov, ide o zrejmý rozpor s rozhodovacou činnosťou EPO.

31. Hoci si D6 uplatňuje prioritu z D2, majú byť do veľkej miery identické a aj napriek tomu platí, že
D6 je samostatným predmetom ochrany. Ak by postup súdu mal byť aplikovaný aj na D2 a D6, D6 by
mal byť zrušený.32. Podľa názoru sťažovateľky je postup žalovaného a správneho súdu neakceptovateľný, ak sa
žiadnym spôsobom nezaoberali procesom tvorby a testovania vymazaného riešenia, pričom splnenie
podmienky novosti žiadnym spôsobom nezohľadnili pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej

činnosti.
33. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril žalovaný, ktorý túto považoval za nedôvodnú
a navrhol ju zamietnuť. Podľa názoru žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí v bode 104 len parafrázoval argumentáciu sťažovateľky, neuložil
správnemu súdu pokyn vykonať znalecké dokazovanie. Navyše takéto dokazovanie nebolo v

predmetnej veci podstatné. Žalovaný nepovažoval otázku zvýšenej účinnosti vymazaného riešenia za
podstatnú pre posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti. Touto otázkou sa žalovaný zaoberal len v
súvislosti s definovaním objektívneho technického problému ako súčasti metódy „problém - riešenie“.
Podmienka vyššieho účinku absentuje v § 8 zákona o úžitkových vzoroch. Zvýšenie účinnosti môže
byť motiváciou pre vyvíjanie nových riešení, v žiadnom prípade však neznamená, že činnosť, ktorá
k dosiahnutiu výsledného riešenia viedla, obsahovala aj tzv. vynálezcovský krok. Rozhodná je pritom

zrejmosť,resp.nezrejmosťriešeniapreodborníkavovzťahukstavutechniky.Pretoajprípadnéznalecké
porovnávanie účinkov vymazaného riešenia s najbližším stavom techniky je pre rozhodnutie vo veci
splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti absolútne bezpredmetné.
34. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sťažovateľka prichádza s novou argumentáciou v kasačnej
sťažnosti, že znalecké dokazovanie malo byť podstatné aj pre vykonanie samotného hodnotenia

vynálezcovskej činnosti. Tu však nie sú zrejmé odborné otázky, ktoré by mali byť znalecky zodpovedané.
35. Podľa názoru žalovaného správny súd nezaložil svoje rozhodnutie na tvrdení, že by sťažovateľka
nenamietala vyhodnotenie vynálezcovskej činnosti žalovaným vo vzťahu k vymazanému riešeniu. Je
pravdou, že sťažovateľka sa v správnej žalobe vyjadrovala aj k jednotlivým dokumentom D1 až D7,
toto však nespochybňuje závery žalovaného. S argumentáciou sťažovateľky sa žalovaný vysporiadal

a rovnako správny súd v bodoch 38 a 40 napadnutého rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že vo svojom
rozhodnutí vyhodnotil predmetnú konštrukciu elektród ako odlišnú od konštrukcie známych elektród (a
teda spĺňajúcu podmienku novosti), avšak zároveň bolo zistené, že stav techniky poskytuje informácie
motivujúce odborníka k vyhotoveniu elektród podľa vymazaného riešenia (a teda nespĺňa podmienky
vynálezcovskej činnosti).

36. Správny súd dal odpovede aj na všetky ďalšie námietky sťažovateľky. K rozhodnutiam EPO a
príslušnej smernice sa správny súd vyjadril v bode 27 napadnutého rozsudku. Žalovaný sa rovnako s
touto argumentáciou vyrovnal. Tiež dodal, že rozhodnutia EPO a ustanovenia príslušnej Smernice EPO
nemajú vo vzťahu ku konaniu žalovaného ohľadom národných technických riešení záväzný charakter.
37. K argumentácii sťažovateľky ohľadom vzťahu D2 a D6 žalovaný uviedol, že sťažovateľka

nepochopila systém ochrany technických riešení a práva prednosti (priority) v zmysle čl. 4 Parížskeho
dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.
38. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá ju rovnako navrhovala
zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní je nedôvodná námietka potreby
vykonania znaleckého dokazovania v predmetnej veci. Správny súd by mal vykonávať iba také

dokazovanie, ktorým sa má preukázať, či skutkový stav bol orgánom verejnej správy zistený dostatočne.
Opačný prístup by predstavoval neprípustný zásah súdnej moci do výkonnej moci. Otázka účinnosti
vymazaného riešenia navyše nesúvisí s otázkou, či je vymazané riešenie výsledkom vynálezcovskej
činnosti. Takéto dokazovanie preto nebolo pre predmetnú vec nevyhnutné.
39. Správny súd sa podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní vysporiadal s otázkou, či možno

riešenie porovnávať až s dvoma dokumentami z najbližšieho stavu techniky (body 24 a 27 napadnutého
rozsudku). Aj keby EPO štandardne nekombinoval viaceré dokumenty doterajšieho stavu techniky,
pokyny zverejnené na jeho webe túto kombináciu pripúšťajú.
IV.
Posúdenie kasačného súdu

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
41. Kľúčovými otázkami v predmetnej veci, ku ktorých zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľkou

vyzvaný, sú otázky, (i) či žalovaný a správny súd náležite zdôvodnili, prečo sú dané dôvody (podmienka
výsledku vynálezcovskej činnosti) na výmaz jej riešenia, (ii) či správny súd dôvodne odmietol návrh
sťažovateľky na vykonanie znaleckého dokazovania a (iii) v kontexte vyššie uvedených otázok, čisprávny súd pri vydaní napadnutého rozsudku rešpektoval kasačne záväzné právne názory vyjadrené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa 26. mája 2021.
42. Podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzorov v znení účinnom do 31. decembra 2018

(teda v čase vydania a právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz
úžitkového vzoru z registra (ďalej len „výmaz“), ak a) predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na
ochranu podľa § 4 až 6.
43. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 technické riešenie
je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je

priemyselne využiteľné.
44. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 technické
riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4.
45. Podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 technické
riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým
spôsobom zo stavu techniky.

46. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 za
stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od ktorého
patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len „prihlasovateľ“) právo prednosti podľa § 34 ods. 1,
sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
47. Podľa § 7 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 za stav

techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike
so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, alebo
po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku; za zverejnenie
medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky s

určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“); za zverejnenie európskej
patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového
dohovoru. Utajovaná patentová prihláška sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa
vzniku práva prednosti.
48. Podľa § 52 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 účastník

konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
49. Podľa § 52 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 úrad
vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.
50. Podľa § 52 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 úrad

rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania
predložené alebo navrhnuté.
51. Podľa § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 na konanie
pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 23,
§ 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

52. V súvislosti s predmetnou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci konania o výmaze
úžitkového vzoru na návrh tretej osoby (teda v konaní, o aké ide v tejto veci) vykoná žalovaný výmaz
úžitkového vzoru, ak na základe dôkazov predložených navrhovateľom (§ 45 ods. 1 v spojení s § 52 ods.
3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018) a dôkazných návrhov majiteľa
úžitkového vzoru (§ 52 ods. 1 a 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra

2018) zistí, že úžitkový vzor nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch (§
44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018). Z hľadiska
spôsobilosti úžitkového vzoru na ochranu sú pritom relevantné 3 samostatné podmienky, ktoré musia
byť splnené kumulatívne, a to (i) novosť technického riešenia (§ 7 zákona o úžitkových vzoroch v znení
účinnom do 31. decembra 2018), (ii) technické riešenie musí byť výsledkom vynálezcovskej činnosti (§

8 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018) a (iii) technické riešenie musí
byť priemyselne využiteľné (§ 9 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018).
53. Kasačný súd konštatuje, že otázka splnenia predmetných podmienok spôsobilosti úžitkového vzoru
je vo svojej podstate otázkou právnou, hoci v konkrétnostiach je podložená odbornými poznatkami
(dôkazmi, podkladmi), vo vzťahu ku ktorým žalovaný formuluje svoju odbornú úvahu. Žalovaný teda

v otázke (ne)splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti formuluje svoju odbornú správnu úvahu,
ktorej súdny prieskum sa sústreďuje na zistenie dodržania procesných pravidiel a vnútornú logickú
nerozpornosť odôvodnenia vytvorenej správnej úvahy (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Shk/1/2022 zo dňa 28. mája 2024, body 38-39). Rozsahsúdneho prieskumu zákonnosti tak správny súd uskutočňuje v súlade s § 27 ods. 2 SSP, kedy v zásade
preskúmava iba, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
54. V predmetnej veci kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný v prípade vymazaného riešenia

nespochybňoval, že vymazané riešenie napĺňa podmienku priemyselnej využiteľnosti a uznal tiež
argumentáciu sťažovateľky, že ho možno považovať za nové - teda konštrukčne odlišné od stavu
techniky prezentovaného navrhovateľom dôkazmi D1 až D7 (§ 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch
v znení účinnom do 31. decembra 2018). Podľa názoru žalovaného však vymazané riešenie nespĺňa
podmienku výsledku vynálezcovskej činnosti (§ 4 v spojení s § 8 zákona o úžitkových vzoroch v znení

účinnom do 31. decembra 2018), a preto musel byť príslušný úžitkový vzor vymazaný. Kasačný súd
sa zhoduje so správnym súdom v tom, že sťažovateľka sa mýli, pokiaľ vo svojej správnej žalobe ako
aj v podanej kasačnej sťažnosti v podstatnom tvrdí, že keďže jej riešenie je nové (§ 7 ods. 1 zákona o
úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018), teda konštrukčne odlišné od stavu techniky
definovaného dôkazmi D1 až D7, tak automaticky musí spĺňať aj podmienku výsledku vynálezcovskej
činnosti (§ 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch). Ako už bolo uvedené, podmienka novosti a podmienka

výsledku vynálezcovskej činnosti sú samostatnými podmienkami, ktorých obsah a účel je odlišný a
vzájomne sa nemusia ovplyvňovať. Preto skutočnosť, že vymazané riešenie možno považovať v konaní
o výmaze za nové (§ 7 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018)
neznamená (bez ďalšieho), že je aj výsledkom vynálezcovskej činnosti (§ 8 ods. 1 zákona o úžitkových
vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018).

55. Rovnako v zhode so správnym súdom kasačný súd konštatuje, že z hľadiska zákonnej úpravy
uplatnenia kompetencie žalovaného na výmaz úžitkového vzoru podľa § 44 ods. 1 písm. a) v spojení s §
4 a § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 nie je rozhodujúce,
akú odbornú metódu aplikuje žalovaný pri svojej úvahe, či je podmienka podľa § 8 ods. 1 zákona o
úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 (ne)splnená. Zákonnou požiadavkou je,

aby žalovaný náležite definoval skúmaný stav techniky a zrozumiteľne (preskúmateľne) objasnil, prečo
z definovaného stavu techniky pre odborníka zrejmým spôsobom vyplýva skúmané technické riešenie,
a preto ho nemožno považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti. Práve takáto úvaha a závery
žalovaného potom podliehajú správnemu súdnemu prieskumu (§ 27 ods. 2 SSP, bod 53 tohto rozsudku).
56. Pokiaľ preto sťažovateľka či už v správnom súdnom konaní alebo v konaní pred kasačným súdom

vedie teoretickú dišputu o správnosti odborných východísk žalovaným uplatnenej metódy „problém
- riešenie“, avšak túto svoju argumentáciu nekonfrontuje so zákonnými požiadavkami a s celkovou
zrozumiteľnosťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, jej správna žaloba ako ani kasačná sťažnosť
nie sú v tomto smere dôvodné.
57. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záver postavil na tom, že zapísaný úžitkový vzor nepovažuje za

výsledok vynálezcovskej činnosti, správny súd preskúmaval jeho správnu úvahu, ktorá sa týkala toho,
či pre odborníka nevyplývalo zapísané riešenie zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Vychádzajúc zo
žalovaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím kasačný súd konštatuje, že žalovaný
považoval za stav techniky podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31.
decembra 2018 všetky dokumenty D1 až D7. Sťažovateľka pritom v správnej žalobe a ani v podanej

kasačnej sťažnosti nespochybňuje, že dokumenty D1 až D7 spĺňajú požiadavky relevantného stavu
techniky podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018.
58. Z relevantného stavu techniky, v rámci aplikácie odbornej metódy tzv. „problém - riešenie“, žalovaný
vyabstrahoval dokumenty D2 a D6, ktoré vo vzťahu k vymazanému riešeniu považoval za najbližší stav
techniky, pričom svoj postup odôvodnil (body 6 a 7 tohto rozsudku). Sťažovateľka práve v tomto smere

vo svojej správnej žalobe a v podanej kasačnej sťažnosti namieta, že za najbližší stav techniky boli
považované viaceré (dva) dokumenty a nie jeden, prípadne že boli spájané viaceré miesta z jedného
alebo viacerých dokumentov. Podstata námietky sťažovateľky spočíva v tom, že práve prepájanie
viacerých dokumentov stavu techniky môže byť podľa jej názoru dôkazom toho, že pre účely vytvorenia
svojho technického riešenia musela uplatniť vynálezcovskú činnosť, teda pre odborníka zvolené riešenie

zrejmým spôsobom nevyplývalo zo stavu techniky.
59. V súvislosti s takto formulovanou kasačnou námietkou kasačný súd konštatuje, že z § 4 v spojení s §
8 ods. 1 a § 7 ods. 2 a 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 vyslovene
nevyplýva, že podmienka splnenia vynálezcovskej činnosti by sa nemohla skúmať s ohľadom na stav
techniky definovaný viacerými dokumentami či prepojením častí jedného alebo viacerých dokumentov

a ani to, že technické riešenie vzniknuté kombináciu viacerých dokumentov stavu techniky by bolo
automaticky dôkazom splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o úžitkových
vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018. Z hľadiska rozhodovania podľa § 44 ods. 1 písm. a) v
spojení s § 4 a § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 je pretopodstatné, či žalovaný ako príslušný orgán zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval za relevantné práve
dva dokumenty zo stavu techniky a ich viaceré časti.
60. Kasačný súd sa aj v tomto smere musí stotožniť so správnym súdom v tom, že žalovaný svoju úvahu

v tejto časti náležite odôvodnil. Ťažisko, prečo žalovaný definoval najbližší stav techniky dokumentmi D2
a D6 spočívala v tom, že vo svojej podstate ide o veľmi obdobné riešenia, pričom D6 si uplatňuje prioritu
z D2 (bod 6 tohto rozsudku). Pokiaľ sťažovateľka kontruje, že v takomto prípade (z dôvodu podobnosti
riešení) si riešenia podľa D2 a D6 nemôžu nárokovať ochranu úžitkového vzoru, kasačný súd dáva
do pozornosti, že predmetom tohto konania nie je skúmanie splnenia podmienok pre ochranu riešení

obsiahnutých v dokumentoch D2 a D6.
61. Vo vzťahu k vymazanému riešeniu a dokumentu D2 žalovaný konštatoval, že ide o podobné
zariadenia na úpravu kvapalín, ktoré sa vo svojej podstate líšia vyhotovením - tvarom elektród. Zatiaľ
čo elektródy vymazaného riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, kde rúrky sú po dĺžke viacnásobne
nastrihnuté s výslednými špirálovitými segmentmi vyhnutými dovnútra po osi rúrok, v prípade dokumentu
D2 ide o diskovité elektródy, ktoré sú po obvode rovnako nastrihnuté tak, že jednotlivé segmenty

sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu (bod 7 tohto rozsudku). S ohľadom na
charakter porovnávaných riešení žalovaný konštatoval, že obe v zásade sledujú rovnaký cieľ (technickú
úpravu kvapaliny), avšak sťažovateľka sa vymazaným riešením pokúšala o vytvorenie účinnejšieho/
efektívnejšieho riešenia (definovanie problému v rámci metódy problém - riešenie). Jej riešenie je preto
alternatívne k riešeniu D2 (body 7 a 8 tohto rozsudku).

62. S vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného ako aj správneho súdu sa stotožňuje aj kasačný súd.
Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka sa tak v konaní pred správnym súdom ako aj v kasačnom
konaní ohradzuje voči označovaniu jej riešenia za alternatívne, keďže svoje riešenie považuje za nové a
účinnejšie ako riešenie D2. Takáto argumentácia sťažovateľky však nie je relevantná. Sťažovateľka totiž
netvrdí, že vymazané riešenie má iný účel - teda, že jeho účelom nie je zabezpečiť technickú úpravu

kvapaliny obdobne, ako je to v prípade riešenia D2, resp. D6. Pokiaľ tak vymazané riešenie ako aj D2,
resp. D6 sledujú rovnaký cieľ/účel, možno ich označiť za alternatívne riešenia. Označenie alternatíva
pritom nevyjadruje to, ako sa mylne domnieva sťažovateľka, že porovnávané riešenia sú konštrukčne
rovnaké alebo majú rovnakú účinnosť, ale len to, že sa snažia o dosiahnutie toho istého výsledku, hoci
s odlišným konštrukčným riešením (rôznej úrovne odlišnosti) a s odlišnou účinnosťou (rôznou intenzitou

a kvalitou výsledku).
63. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, dáva do pozornosti, že podľa názoru žalovaného z
vymazaného riešenia ako aj dokumentov D2 a D6 (rovnako ako aj z ďalších dokumentov stavu
techniky D1 až D7) vyplýva, že sa zariadenia snažia o dosiahnutie čo možno najlepšieho účinku pri
úprave kvapaliny práve na základe konštrukcie s čo možno najväčšou plochou elektród (disk, špirála,

rúrka) a zároveň so zabezpečením efektívneho prietoku kvapaliny jej rotáciou (špirálovitý tvar, resp.
tvar s nastrihnutím a vyhnutím okrajov). Rovnako podľa názoru žalovaného sa v praxi v podobných
zariadeniach používajú rôzne tvary elektród, či už v tvare rúrky (D1, D2), s nastrihnutím a vyhnutím
segmentov za účelom dosiahnutia špirálovitého a rotačného prietoku vody (D2, D6) alebo v tvare
špirály (resp. dvojitej špirály - D4, D7; body 7 a 10 tohto rozsudku). Preto vymazané riešenie nie je

výsledkom vynálezcovskej činnosti, ale novým konštrukčným výsledkom prepojenia znalostí odborníka,
ktorý zrejmým spôsobom vyplýva z dovtedajšieho stavu techniky.
64. Kasačný súd sa s touto úvahou žalovaného, odobrenou správnym súdom, stotožňuje. Žalovaný v
podstatnom (na základe dokumentov D1 až D7) uzavrel, že sťažovateľka skonštruovala nové riešenie
na fyzikálnu úpravu kvapalín, ktoré predstavuje vo vzťahu k riešeniu D2 alternatívu s prísľubom vyššej

účinnosti. Zo zadefinovaného stavu techniky, resp. z najbližšieho stavu techniky (D2 a D6) vyplýva, že
zvýšenie účinnosti riešenia tohto typu na úpravu kvapalín závisí od čo možno najväčšej plochy elektród
so zabezpečením čo možno najväčšieho prietoku kvapaliny s rotáciou. Rovnako zo zadefinovaného
stavu techniky (D1 až D7), resp. z najbližšieho stavu techniky (D2 a D6) vyplýva, že zvýšenie účinnosti
sa dosahuje elektródami rôznych tvaroch, najmä tvarov rúrky (D1, D2), s nastrihnutím a vyhnutím

segmentov dosiahnutím špirálovitého a rotačného prietoku vody (D2, D6), či v tvare špirály (D4).
Možno preto predpokladať, že postup, ktorým sťažovateľka dospela k vytvoreniu vymazaného riešenia,
nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti, ale išlo o výsledok postupu odborníka (osoby odborne znalej
problematiky), ktorý s cieľom dosiahnuť účinnejšiu alternatívu k riešeniu D2, pri znalosti stavu techniky,
z tohto zrejmým spôsobom mohol vyvodiť vymazané riešenie - zariadenie na fyzikálnu úpravu kvapalín,

ktorého elektródy sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke
ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok
(bod 4 tohto rozsudku). Kasačný súd považuje túto úvahu žalovaného, rovnako ako správny súd,za konzistentnú, preskúmateľnú, zrozumiteľnú, nevykazujúcu znaky excesívnosti a majúcu oporu v
administratívnom spise.
65. Sťažovateľka v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti, okrem svojich teoretických úvah,

nepredložila žiadnu relevantnú námietku, ktorou by vyššie uvedenú úvahu žalovaného, potvrdenú
správnym súdom, spochybnila, resp. nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila skutkové podklady
žalovaného založené na dokumentoch stavu techniky podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona o úžitkových vzoroch
v znení účinnom do 31. decembra 2018. Sťažovateľka tak v podanej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti
v podstatnom len opakuje, že žiadny z dokumentov D1 až D7 neobsahuje identické riešenie ako

ponúka vymazané riešenie (body 15, 30 a 32 tohto rozsudku). Táto argumentácia sťažovateľky však
má relevanciu len z hľadiska nespornej novosti vymazaného riešenia, nie však z toho pohľadu, či ide
o výsledok vynálezcovskej činnosti. Kasačný súd dáva do pozornosti, že to, že z dokumentov D1 až
D7 nevyplýva identické riešenie, bez ďalšieho neznamená, že z nich zrejmým spôsobom nevyplývajú
konštrukčnéatechnickézásadyaprincípy(potrebnéprepoňatietechnickéhoproblémuariešenia),ktoré
je odborník v danom odbore spôsobilý poňať a bez vynálezcovského prvku navrhnúť vymazané riešenie

s cieľom prísť na trh s potenciálne účinnejšou alternatívou k riešeniu obsiahnutému v dokumente D2. A
práve túto úvahu, na ktorej je v podstatnom postavené rozhodnutie žalovaného a napadnutý rozsudok
správneho súdu, sťažovateľka nebola spôsobilá relevantne spochybniť. Ak sťažovateľka argumentuje
v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou aj tým, že jej riešenie je účinnejšie, táto jej argumentácia
nie je dôvodná, keďže otázka skutočnej účinnosti navrhovaného riešenia nepredstavuje podmienku

pre poskytnutie ochrany úžitkového vzoru (§ 44 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 zákona o úžitkových
vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018; obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Spv/2/2020 zo dňa 30. januára 2023, bod 59).
66. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na Smernicu EPO a rozhodovaciu činnosť Európskeho patentového
úradu (EPO) kasačný súd dáva do pozornosti, že z argumentácie sťažovateľky nie je zrejmé, na základe

akého právneho základu by vnútorné návody a smernice (guideline) a jeho rozhodovacia činnosť mali
zaväzovať žalovaného či správny súd pri posudzovaní podmienok na výmaz vnútroštátneho úžitkového
vzoru. Inými slovami, rozhodovacia činnosť EPO a jeho smernice môžu byť pre žalovaného inšpiratívne,
nie však záväzné a vynútiteľné. Za tohto stavu kasačný súd nepovažuje argumentáciu sťažovateľky v
tomto smere za relevantnú.

67. Navyše kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd sa s argumentáciou sťažovateľky v
tomto smere vysporiadal. Poukázal na skutočnosť, že aj Smernica EPO aj rozhodovacia činnosť
EPO pripúšťajú, aby za najbližší stav techniky boli, pri posudzovaní výsledku vynálezcovskej činnosti
prostredníctvom metódy „problém - riešenie“, identifikované aj dva dokumenty, ak je takýto postup
odôvodnený (body 24 až 28 napadnutého rozsudku). V predmetnej veci kasačný súd, v zhode so

správnym súdom, konštatoval, že žalovaný si tento svoj postup racionálne a pochopiteľne odôvodnil
(body 6 až 21 tohto rozsudku).
68. Podľa názoru kasačného súdu je tiež nedôvodná námietka sťažovateľky, že správny súd sa odklonil
od kasačne záväzného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa
26. mája 2021. Kasačný súd konštatuje, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku správneho

súdu bola jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä v smere nevysporiadania sa s námietkou sťažovateľky
týkajúcou sa zadefinovania najbližšieho stavu techniky a v nekritickom prevzatí záverov žalovaného.
V ďalšom konaní však túto vadu správny súd odstránil. V napadnutom rozsudku náležite objasnil
kritériá, ktoré je potrebné skúmať pri výmaze úžitkového vzoru (bod 22 napadnutého rozsudku), obsah
kritéria vynálezcovskej činnosti a jeho odlišnosť od kritéria novosti (bod 29 napadnutého rozsudku),

význam vedeckej metódy „problém - riešenie“ z hľadiska zákona o úžitkových vzoroch (bod 28
napadnutého rozsudku), preskúmal postup žalovaného pri definovaní najbližšieho stavu techniky z
viacerých dokumentov (bod 24 až 26 napadnutého rozsudku) a poskytol odpoveď aj na všetky ďalšie
relevantné žalobné námietky.
69. Ostatne sťažovateľka namietala, že správny súd a žalovaný nevykonali v predmetnej veci ňou

navrhované znalecké dokazovanie, pričom správny súd tým mal porušiť aj záväzný názor vyjadrený v
pre vec kasačne záväznom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020 zo
dňa 26. mája 2021.
70. V tomto smere kasačný súd konštatuje, že konanie o výmaze úžitkového vzoru na návrh tretej
osoby podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra

2018 má svoje špecifiká, ktoré vylučujú uplatnenie všeobecnej úpravy o správnom konaní či už v
intenciách § 55 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 alebo v
limitoch osobitnej úpravy zákona o úžitkových vzoroch. Konanie o výmaze podľa § 44 ods. 1 písm.
a) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018 je totiž vedené na základenávrhu, ktorý musí obsahovať skutkové a právne odôvodnenie, dôkazy prípadne návrh dôkazov (§ 45
ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. augusta 2018). Návrh na výmaz je následne
zaslaný na vyjadrenie majiteľovi patentu (§ 45 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom

do 31. decembra 2018) a ten je oprávnený tiež formulovať návrhy na vykonanie dokazovania v snahe
preukázať splnenie podmienok pre ochranu jeho technického riešenia (§ 52 ods. 1 zákona o úžitkových
vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018). Žalovaný v konaní o výmaz úžitkového vzoru na návrh
tretej osoby nevykonáva dokazovanie na základe vlastnej iniciatívy a ani nie je viazaný požiadavkou
zistenia skutočného stavu veci - pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté (§ 52 ods. 3 zákona o
úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018).
71. Kasačný súd konštatuje, že v administratívnom konaní sťažovateľka v predmetnej veci nenavrhla
vykonanie znaleckého dokazovania, preto žalovaný nebol takéto znalecké dokazovanie povinný
vykonať. Až v správnej žalobe sťažovateľka namietala, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie
za účelom zistenia reálnej účinnosti vymazaného riešenia a tento dôkaz navrhla vykonať aj v správnom

súdnom konaní, pričom jeho nevykonanie namietala aj v kasačnej sťažnosti.
72. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že správne súdne konanie má v tomto type
správnej žaloby charakter mimoriadneho prieskumného konania, v ktorom správny súd v zásade nemá
postavenie súdu skutkového. Uvedené o to viac platí pre charakter predmetného administratívneho
konania, v ktorom platí prísna viazanosť dôkaznými návrhmi sťažovateľky (§ 52 ods. 1 a 2 zákona o

úžitkových vzoroch v znení účinnom do 31. decembra 2018). Nie je preto prípustné, aby sťažovateľka
svoju procesnú pasivitu v administratívnom konaní nahrádzala dôkaznou iniciatívou v správnom súdnom
konaní. Aj podľa názoru kasačného súdu preto vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnom
správnom súdnom konaní, keď toto sťažovateľka nenavrhla v administratívnom konaní, neprichádzalo
do úvahy a ani nebolo v predmetnej veci potrebné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 písm. a) SSP). Návrh

sťažovateľky bol nedôvodný aj v tom kontexte, že otázka skutočnej účinnosti navrhovaného riešenia
nepredstavuje podmienku pre poskytnutie ochrany úžitkovému vzoru. Preto vykonanie znaleckého
dokazovania v záujme preukázania vyššej účinnosti vymazaného riešenia nebolo v predmetnej veci
relevantné a dôvodné.
73. Pokiaľ sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukázala na to, že vykonanie znaleckého dokazovania

bolo potrebné aj na porovnanie vymazaného riešenia so stavom techniky a v kontexte vyjadrenia
sa k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti, kasačný súd konštatuje, že takúto argumentáciu
sťažovateľka nepredložila v konaní pred správnym súdom, a preto na túto argumentáciu ani kasačný
súd nemohol v rámci kasačného konania prihliadať (§ 439 ods. 3 písm. b) SSP). Je pritom potrebné
dodať, že ani v podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľka neformuluje žiadne konkrétne odborné otázky,

ktoré by mali byť navrhnutým znaleckým dokazovaním objasnené.
74. Ak sťažovateľka namietala, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v kasačne záväznom rozhodnutí
sp. zn. 8Spv/1/2020 zo dňa 26. mája 2021 uložil správnemu súdu vykonať znalecké dokazovanie
navrhnuté sťažovateľkou, kasačný súd sa s týmto jej názorom nestotožnil. Vychádzajúc z bodu 104
predmetného rozhodnutia kasačný súd konštatuje, že tento predstavuje len sumarizáciu žalobnej

a kasačnej argumentácie sťažovateľky, ktorú následne Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil
prieskumu z hľadiska odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku správneho súdu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky následne identifikoval nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozsudku správneho
súdu (bod 18 tohto rozsudku). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Spv/1/2020
zo dňa 26. mája 2021 však nevyplýva záväzný pokyn pre správny súd, aby vykonal znalecké

dokazovanie tak, ako to tvrdí sťažovateľka. Táto jej argumentácia tak bola rovnako nedôvodná.
V.
Záver
75. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje kasačný súd za dostatočne odôvodnený,

vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a súladný s kasačne záväzným rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
76. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil

výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Kasačný súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania
ani ďalšiemu účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní, keďže v kasačnom konaní im nebolauložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť spojená so vznikom trov (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169
SSP).
77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.