Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125279258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6125279258.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. D., právne zastúpený Hronček & Partners, s.r.o. so sídlom
Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, v mene ktorej koná JUDr. Róbert Hronček, advokát a konateľ,
proti žalovanému: F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX E. D., právne zastúpený JUDr.
Michal Ellinger, advokát so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:

43 317 511, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.06.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobu vo veci samej doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2025
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.000,- EUR
s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.01.2020, v zmysle ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že žalobca ako veriteľ požičia žalovanému sumu vo výške 30.000,- EUR a tohto istého
dňa žalobca aj previedol na účet žalovaného sumu vo výške 30.000,- EUR. Následne strany sporu dňa
20.04.2021 uzavreli ďalšiu Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa dohodli, že žalobca požičia žalovanému
sumu vo výške 5.000,- EUR a tohto istého dňa žalobca aj previedol na účet žalovaného sumu vo výške
5.000,- EUR. Z požičanej sumy spolu vo výške 35.000,- EUR žalovaný v roku 2024 vrátil žalobcovi
3.000,- EUR.

1.1 Pôvodne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorému takýto návrh bol doručený dňa
08.04.2025.
Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.04.2025 vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 6Up/491/2025, podľa
ktorého zaviazal žalovaného k povinnosti do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť
žalobcovi istinu 32.000,- EUR s úrokom z omeškania 7,90 % ročne zo sumy 32.000,- EUR od 23.02.2025

do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Zároveň žalovaný bol zaviazaný k povinnosti do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.962,36 EUR, a to
žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal voči nemu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením,
že neuznáva pohľadávku žalobcu a popiera nárok uplatnený žalobcom v platobnom rozkaze. Keďže
v zmluvách o pôžičke nebol uvedený dátum splatnosti pôžičky, žalovaný mal za to, že premlčacia lehota

začala plynúť nasledujúci deň po dni, kedy k poskytnutiu pôžičky došlo, na základe ktorej skutočnosti
mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), nakoľko prvá Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 14.01.2020 a druhá Zmluva o pôžičke bola
uzatvorená dňa 20.04.2021, keďže zmluvné strany si nedohodli lehotu splatnosti pôžičky, tak premlčacia
lehota začala plynúť ihneď na nasledujúci deň po poskytnutí pôžičky, t. j. 15.01.2020 a 21.04.2021.
Žalovaný mal za to, že k premlčaniu nároku žalobcu vo výške 30.000,- EUR došlo dňa 15.01.2023

a k premlčaniu nároku žalobcu vo výške 5.000,- EUR došlo dňa 21.04.2024. Okrem toho žalovaný mal
za to, že predmetnú pôžičku vo výške 35.000,- EUR žalobcovi v celom rozsahu uhradil.2. Žalobca sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky k odporu žalovaného
podaním zo dňa 10.06.2025 s tým, že nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými v odpore, ale

s týmito sa súd kvôli hospodárnosti konania pri rozhodovaní o návrhu na zabezpečovacie opatrenie
nebude zaoberať, avšak v tomto vyjadrení zároveň žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, podľa ktorého navrhoval, aby súd zriadil záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného
k nasledovným nehnuteľnostiam
- pozemok – parc. č. 3007/, C-KN, výmera 285 m2, druh pozemku: záhrada, výška spoluvlastníckeho

podielu 1/2,
- pozemok – parc. č. 3010/2, C-KN, výmera 509 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výška
spoluvlastníckeho podielu 1/2,
- pozemok – parc. č. 3010/14, C-KN, výmera 165 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výška spoluvlastníckeho podielu 1/2,
- stavba – súp. č. 11026, druh stavby: 10 – rodinný dom, postavaný na parcele č. 3010/14, výška

spoluvlastníckeho podielu 1/2,
zapísaných na LV č. XXXXX, okres: E. D., obec: E. D., kat. územie: E. D., a to na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu vo výške 32.000,- EUR spolu s príslušenstvom, a to priznanej na základe
neprávoplatného Platobného rozkazu zo dňa 15.04.2025 sp. zn. 6Up/491/2025, vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica, ako aj z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.01.2020 a dňa 20.04.2021.

V prípade úspechu sa žalobca domáhal, aby mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému.

3. Tento procesný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný na základe viacerých výziev, ktoré boli
realizované mimo rámca týchto zmlúv, ako aj spôsobom dohodnutým v zmluvách, splnil len časť svojho

dlhu, a to bezhotovostným prevodom, keď uhradil žalobcovi sumu 3.000,- EUR. Žalovaný naďalej
zostáva zákonne a zmluvne zaviazaný voči žalobcovi uhradiť mu dlh titulom nesplatených zmlúv
o pôžičkách vo výške 32.000,- EUR. Žalobca mal za to, že žalovaný v konaní v rámci obrany tvrdí, že
zvyšné dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vrátil v hotovosti, čo však žalobca neuznáva, a toto
tvrdenie žalovaného považuje za nepravdivé, lebo k takémuto tvrdeniu nepredložil žalovaný žiaden

dôkaz, pričom keďže takéto konanie zo strany žalovaného ani nenastalo, tak takýto dôkaz ani nemôže
existovať. Žalovaný svoju dôveryhodnosť znižuje tým, že na jednej strane tvrdí, že dlh v hotovosti splnil,
pričom na druhej strane sa snaží súdu preukázať premlčanie dlhu, ktoré podľa žalobcu nikdy nenastalo.
Okrem toho, za dôležitú skutočnosť, ktorú sa žalobca dozvedel v polovici roku 2022 je to, že žalovaný je
dlžníkom viacerých fyzických a právnických osôb s dlhom presahujúcim 150.000,- EUR, čo žalovaný na

osobnom stretnutí ani nepopieral a z tohto dôvodu má žalobca dôvodnú obavu z ohrozenia a zmarenia
exekúcie, keď nemá vedomosť o tom, na aký účel boli jeho peňažné prostriedky použité žalovaným,
pričom za hlavný dôvod ohrozenia a zmarenia exekúcie považuje žalobca množstvo záväzkov na strane
žalovaného. Žalobca v procesnom návrhu uviedol, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vedených
na dvoch listoch vlastníctva, v kat. území E. D., a to na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, čo zistil žalobca

z verejne dostupných zdrojov. Zároveň poukázal na to, že všetky tieto nehnuteľnosti sú zaťažené
záložným právom v prospech banky, Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, a to za účelom zabezpečenia
pohľadávky podľa Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 09.09.2020.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
odôvodňuje dôvodnou obavou z ohrozenia výkonu exekúcie, ktorú považuje za primeranú a hrozba

je nanajvýš pravdepodobná vo vzťahu k výške pohľadávky a konania žalovaného, keď podľa názoru
žalobcu, žalovaný opakovane žalobcu účelovo zavádzal a klamal, pričom mal žalovaný mnoho
finančných záväzkov. Žalobca mal za to, že žalovaný v tomto momente účelovo zavádza aj súd svojimi
nepravdivými tvrdeniami. Žalobca mal za to, že na základe podvodného konania žalovaného sa možno
domnievať, že žalovaný po iniciácii exekúcie bude uskutočňovať všetky možné kroky s cieľom oddialiť

a zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu.
S poukazom na tieto dôvody žalobca považoval za nepochybné, že sú jednoznačne dané predpoklady
na zriadenie tzv. sudcovského záložného práva podľa ustanovenia § 343 odsek 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.S.P.), a to existencia peňažných pohľadávok žalobcu, existencia majetku –
nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX kat. územia E. D. – spôsobilého byť predmetom záložného

práva, existencia dôvodnej obavy z ohrozenia a z marenia výkonu exekúcie. Okrem toho uviedol,
že na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX, kat. územia E. D., je už záložné
právo zriadené, vo vzťahu k čomu možno uviesť, že vyhoveniu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
nedôjde k takému zásahu do výkonu práva a právom chránených záujmov žalovaného, ktorý byprevažoval nad právom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu vo vzťahu k vymoženiu
pohľadávky vo výške 32.000,- EUR spolu s príslušenstvom. K tomuto návrhu pripojil Zmluvy o pôžičke
zo dňa 20.04.2021 a 14.01.2020, ako aj platobný príkaz na úhradu zo Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorým

previedol žalobca sumu 30.000,- EUR dňa 14.01.2020 a platobný príkaz na úhradu zo Slovenskej
sporiteľne, a.s., ktorým previedol žalobca sumu 5.000,- EUR dňa 20.04.2021.

4. Súd dňa 19.06.2025 zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalobcu
k odporu a vyzval ho, aby sa k nemu podrobne písomne vyjadril v lehote 15 dní. Právny zástupca

žalovaného prevzal výzvu súdu a vyjadrenie žalobcu k odporu dňa 05.07.2025 a vyjadril sa k nemu
elektronickým podaním zo dňa 18.07.2025, ktoré bolo súdu elektronicky doručené dňa 21.07.2025,
v ktorom okrem iného, keď sa vyjadril aj k veci samej, sa vyjadril aj k procesnému návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že ho považuje za neodôvodnený a dôrazne
ničím nepodložený. Mal za to, že sporný nárok žalobcu nie je osvedčený. Žalobca tvrdí existenciu
splatnej pohľadávky vo výške 32.000,- EUR, avšak jej existencia je v konaní zásadne sporná a okrem

toho žalovaný namieta splatenie záväzku a zároveň si uplatňuje aj námietku premlčania. Za ďalší
dôvod, pre ktorý považuje žalovaný takýto procesný návrh žalobcu za nedôvodný, uviedol, že neexistuje
dôvodná obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že skutočnosť, že má iné
záväzky alebo že jeho nehnuteľnosti sú už zaťažené bankovým záložným právom, nezakladá sama
o sebe dôvodnú obavu, že by mal mariť budúcu existenciu. Návrh žalobcu považoval za neprimeraný

zásah do svojho vlastníckeho práva. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalovaného by
malo za následok neprípustné obmedzenie nakladania s jeho nehnuteľnosťou, a to v štádiu, keď nie
je vydaný ani len rozsudok vo veci samej a už vôbec nemôžme hovoriť o tom, že by nadobudol
právoplatnosť. Tiež poukázal na to, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXXXX kat. územia E. D.
existuje záložné právo banky, a preto táto právna skutočnosť nie je dôvodom na zriadenie ďalšieho

záložného práva. Mal za to, že žalobca s poukazom na existujúce záložné právo nesprávne vyvodzuje,
že ďalšie záložné právo je primerané, hoci by v praxi znamenalo sekundárnu pozíciu a potenciálne
komplikácie pri výkone rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal dôvodnú obavu
o zmarenie budúceho výkonu rozhodnutia žiadnymi dôkazmi. Navrhoval takýto návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť ako právne a skutkovo nedôvodný, lebo žalobca

nepreukázal základnú zákonnú podmienku podľa § 343 C.S.P., a to dôvodnú obavu z ohrozenia výkonu
rozhodnutia.

5. Podľa ustanovenia § 343 odsek 1, 2, 3 C.S.P., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
odsek 2, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo
vzniká zápisom do príslušného registra.
odsek 3, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím.

6. Podľa ustanovenia § 344 C.S.P., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1, 3 C.S.P., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení,

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
odsek 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.S.P., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1, 2 C.S.P., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
odsek 2, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.10. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1, 2 veta prvá, odsek 3 C.S.P., ak súd nepostupoval podľa § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 odsek 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

odsek 2 veta prvá, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
odsek 3, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd
povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 veta prvá, odsek 2 C.S.P., súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
odsek 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje osobitný procesný postup zakotvený v Civilnom
sporovom poriadku, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva

na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná alebo už bola judikovaná, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
neuspokojenia pohľadávky veriteľa. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv.
sudcovské záložné právo, ktoré bez existencie meritórneho rozhodnutia stráca praktický význam,
keďže výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná

súdnym rozhodnutím. Zabezpečovacie opatrenie zásadne neprejudikuje práva a oprávnené záujmy
strán konania. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý
sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné
na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že

budeohrozenáexekúcia.Prirozhodovaníonávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniamusísúd
zisťovať, či zo základných osvedčovaných skutočností možno vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby,
týkajúci sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj v širších súvislostiach. Pokiaľ ide o majetok, na

ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie, musí súd tiež zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu

sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp
kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný
súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodných skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom
procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej

inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
294/2020 zo dňa 04.08.2020). Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom zabezpečovacieho patrenia
je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom
jedôležité,žejepovinnýposkytnúťochranutomu,ktosavydaniatakéhotoopatreniadomáha,alevrámci

ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010).

13. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského
záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí:
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie (peňažného nároku), ktorému sa má
nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana,
c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
d) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,
e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená (zmarená).

Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva)
neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad nevyhnutný rozsah).
13.1 Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcejexekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie
exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym

dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno
v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou
preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale
musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce
úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,

pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

14. Žalobca vo veci samej tvrdí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 32.000,- EUR
s príslušenstvom z titulu uzavretých dvoch Zmlúv o pôžičke a domáha sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia a zmarenia exekúcie, lebo žalobca nemá vedomosť, na aký
účel boli jeho peňažné prostriedky použité, ale za hlavný dôvod ohrozenia a zmarenia exekúcie označil

množstvo záväzkov na strane žalovaného, ktorý je dlžníkom viacerých fyzických a právnických osôb
s dlhom presahujúcim 150.000,- EUR.

15. Súd z výpisu z LV č. XXXXX kat. územia E. D. C. I. E. D. ku dňu vyhotovenia 22.07.2025 zistil,
že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 k celku a že

k týmto nehnuteľnostiam má zriadené záložné právo v ČASTI C: ŤARCHY, a to Slovenskou sporiteľňou,
a.s. Bratislava, ktorá zriadila záložné právo na zabezpečenie pohľadávky podľa Záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam zo dňa 09.09.2020. Okrem toho z ďalšieho LV č. XXXXX kat. územia E. D., obec
E. D., okres E. D. súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k tejto nehnuteľnosti v podiele
203/813 a tiež v ČASTI C: ŤARCHY má zriadené záložné právo Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava,

ktorá zriadila záložné právo na zabezpečenie pohľadávky podľa Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo
dňa 09.09.2020.

16. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného
práva na nehnuteľnosti, ktoré má žalobca v podielovom spoluvlastníctve zamietol, a to s poukazom

na to, že neboli splnené základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to
existencia dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Dôvody, ktoré uviedol
žalobca v návrhu, nepovažoval súd za dôvodné, pretože ich žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil
a nepreukázal. Predovšetkým nepreukázal skutočnosť, že žalovaný je dlžníkom viacerých fyzických
a právnických osôb s dlhom presahujúcim 150.000,- EUR a nepreukázal ani ďalší dôvod, na aký

účel boli jeho peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému, použité. Tvrdí iba v návrhu, že má
dôvodnú obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, lebo žalovaný opakovane žalobcu účelovo zavádzal
a klamal. Ďalej je potrebné uviesť, že vo veci samej súd ešte právoplatne nerozhodol a ani neotvoril
pojednávanie a nevykonal zatiaľ žiadne rozsiahle dokazovanie a vec sama je v štádiu, že sa strany
sporu písomne vyjadrujú, vzhľadom k tomu, že v upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz

Okresným súdom Banská Bystrica a žalovaný podal voči nemu odpor, ku ktorému sa vyjadril žalobca,
kde zároveň podal procesný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ďalším podaním sa
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k tomuto podaniu. Súd je však viazaný C.S.P.
v tom smere, že o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí rozhodnúť do 30 dní od podania návrhu.
Z listinných dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, mal súd za to, že žalobca s návrhom na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdeniami o žalovanom údajnej nedôveryhodnosti, výške jeho
ďalších záväzkov voči iným fyzickým a právnickým osobám a hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia,
nepreukázal súdu žiadnu skutočnú a konkrétnu obavu, ktorá by odôvodňovala zásah do vlastníckeho
práva žalovaného formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť. Tak, ako súd vyššie uviedol,
z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôvodná obava o zmarenie budúceho výkonu rozhodnutia musí byť

preukázaná dôkazmi a nie len tvrdeniami. Žalobca v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, že by sa
nejakým spôsobom snažil previesť, zaťažiť alebo iným spôsobom nakladať so svojimi nehnuteľnosťami,
ktoré má v podielovom spoluvlastníctve a tým pádom nepreukázal ani to, že by bol ohrozený výkon
súdneho rozhodnutia. Okrem toho, z listov vlastníctva č. XXXXX a LV č. XXXXX, obe kat. územia E.
D. vyplýva, že nehnuteľnosti sú už zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.,

čo potvrdzuje, že ďalšie záložné právo v prospech žalobcu by v reálnom výkone nemalo žiadny účinok,
lebo banka má prednostné zabezpečenie. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.07.1997 sp. zn. 5Obo 144/97: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom
na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bybol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho
majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Žalobca tieto skutočnosti v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal.
Súd poukazuj ďalej na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.07.2024, sp. zn. 15Co/60/2024,
ktorý uviedol: „Odvolací súd sa stotožnil aj s ďalším správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili dôvodnosť
obavy, že prípadná exekúcia ich pohľadávky je ohrozená, pretože nepreukázali, že by sa žalovaný

zbavovalsvojhomajetku,atopredmetnýchnehnuteľnostíažebynebolschopnýuhradiťichpohľadávku,
keď nepredložili žiadne dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 11. odôvodnenia
tohto uznesenia týkajúci sa dôkaznej povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný predal nehnuteľnosť, ktorú
vlastnil v kat. území I. po vydaní platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ešte neosvedčuje
potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v žalobcami v 1., 2. rade v navrhovanom znení, keďže

žalovaný vlastní ďalšie nehnuteľnosti (k nim žiadajú zriadiť záložné právo). Na uvedenom nemení nič ani
to, že na niektorých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú zapísané záložné práva. Samotná
obava žalobcov v 1., 2. rade bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
keď bolo ich povinnosťou osvedčiť, že prípadná exekúcia bude ohrozená, čo neurobili.“

17. S poukazom na tieto závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave má súd zato, že žalobca,
takisto bez ďalšieho, nepreukázal dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, lebo neosvedčil,
že prípadná exekúcia bude ohrozená. Okrem toho je potrebné uviesť aj skutočnosť, že súd zohľadnil
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka – žalovaného, pretože pokiaľ ide
omajetok,naktorýžalobcamalzáujemzabezpečiťsvojupohľadávkuzriadenímsudcovskéhozáložného

práva, je neprimerane vyšší, ako je uplatňovaná pohľadávka. Uplatňovaná pohľadávka je v rozsahu
32.000,- EUR s príslušenstvom a majetok žalovaného podľa výpisov z listov vlastníctva je určite
neprimerane vyššieho rozsahu, ako je zabezpečovaná pohľadávka.

18. S poukazom na skutočnosti vyššie uvedené mal súd za to, že neexistuje dôvodná obava z ohrozenia

výkonu rozhodnutia, keď skutočnosť, že žalovaný má iné záväzky alebo že jeho nehnuteľnosti sú
už zaťažené bankovým záložným právom, nezakladá sama o sebe dôvodnú obavu, že by žalovaný
maril budúcu exekúciu. V tomto smere žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný
disponoval s majetkom účelovo alebo ho skrýval alebo ho prevádzal na iné osoby. Podstatou
a predpokladom vyhovenia návrhu žalobcu malo byť, aby žalobca osvedčil dôvodnú obavu a prípadnú

reálnu hrozbu exekúcie pohľadávky, ktorá by mala byť ohrozená akýmkoľvek správaním sa žalovaného.
Tieto skutočnosti pri rozhodovaní o predmetnom návrhu súd žiadne nevzhliadol, a preto súd návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.