Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marian Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.15

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821
08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s. r. o., so sídlom AK Martina Granca 3618/44, 841 02, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO:
52 262 821, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G.,
právne zast.: JUDr. Marek Lehuta, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 45 011

303, o vymoženie pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Juraj Rácik, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXXXX XXX/
XX, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,90 Eur, a to v

lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 44,70 Eur,
ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

IV. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul
pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 zo dňa 18.12.2017,
ktorý vydal A. D. G., ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Súd na základe predmetného Návrhu

na vykonanie exekúcie exekučný súd dňa 17.08.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Juraja Rácika, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp.
zn. XXXXX XXX/XX.

2. Súdny exekútor dňa 20.08.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému dňa
27.08.2018. Dňa 11.09.2018 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol dňa 13.09.2018

doručený súdnemu exekútorovi, a teda bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Okresný súd Banská
bystrica Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2019 návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,98 Eur. Následne súd Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 22.03.2019 prerušil vykonávanie exekúcie, až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX.3. Dňa 21.03.2019 bola súdu doručená sťažnosť povinného voči Uzneseniu sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX
zo dňa 05.02.2019, o ktorej rozhodol sudca Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.03.2024
tak, že sťažnosť povinného zamietol, a určil, že Oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania o

zamietnutí sťažnosti povinného proti predmetnému uzneseniu.

4. Dňa 29.07.2022 bol tunajšiemu súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie
exekúcie, o ktorom súd rozhodol Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.05.2025 tak, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,98 Eur. Voči uvedenému
uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX to
dňa 13.08.2025 tak, že Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 27.05.2025 v celom rozsahu ako predčasne vydané zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka po
právoplatnosti tohto rozhodnutia je opätovne postupovať podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a
zároveň rozhodnúť o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania

5. Exekučný súd opätovne posúdil návrh v intenciách Uznesenia sudkyne Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.08.2025 podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň rozhodol o trovách konania vrátane trov sťažnostného

konania.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na

zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.12. Podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu
so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný
športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a

udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.

13. Podľa § 54c ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd zriadený podľa
doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre
zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské

konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia

14. Podľa § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovské konania podľa tohto zákona
vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa
podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol
rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016

zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov
účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do
troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré
vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského
konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného

predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa
tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia

15. Podľa § 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní zmluvné strany nie sú viazané
rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ

nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016
na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa
odseku 2. To isté platí, ak ide o postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 2 a stály
rozhodcovský súd, ktorý by mal vo veci rozhodovať, bol zrušený.

16. Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul).
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky,
za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

17. Súd pri opätovnom posudzovaní návrhu podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku zistil že
rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, nespĺňal podmienky ustanovené § 12 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného k 01.01.2017. V prípade, ak
nie sú naplnené zákonné podmienky ustanovené týmto zákonom, tak takýto rozhodcovský súd nemôže
po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Aj napriek

uvedenému však v predmetnom konaní rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo
vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn RD /274/ 2017 dňa: 18.12.2017, teda takmer rok potom, ako
prestal spĺňať podmienky podľa ust. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní § 12 ods. 1.
Exekučný súd dospel k uvedenému záveru z dôvodu nutnosti zodpovedania otázky, či rozhodcovský
súd predstavuje kreovanú rozhodovaciu entitu spôsobilú viesť konanie a vydať rozhodnutie s zákonom

predpokladanými účinkami ktorým je najmä vykonateľný rozhodcovský rozsudok pokiaľ by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate
by išlo o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky exekučného titulu. Predpokladom
existencie exekučného titulu, ktorý je základom pre výkon exekúcie je skutočnosť, že tento titul vôbec

existuje a že spĺňa materiálne a formálne znaky vykonateľnosti. Ak takéto rozhodnutie vznikne pred
orgánom, ktorý nedisponuje právomocou vo veci rozhodnúť jedná sa o neodstrániteľnú vadu ktorej
následkomjemateriálnanevykonateľnosť(nezáväznosť)exekučnéhotitulu(rozhodcovskéhorozsudku).

18. Exekučný súd uvádza že: Ústavný súd už vyslovil vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu v

nespotrebiteľskej veci, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu
aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje
právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovaťza postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018). Od tohto záveru sa ústavný súd nemá
dôvod odchýliť ani v tejto veci

19. Exekučný Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý
po 01.01.2017 nespĺňal zákonom stanovené podmienky, je potrebné považovať za nulitný resp.
ničotný právny akt vydaný orgánom bez právomoci. Takto vydané rozhodnutie nemôže nadobudnúť
povahu spôsobilého exekučného titulu, keďže absentuje základný predpoklad jeho vykonateľnosti.
Vykonateľnosť rozhodnutia predstavuje základnú vlastnosť, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti

a umožňuje realizáciu povinnosti uložených vo výroku aj proti vôli povinného subjektu. Vykonateľnosť
má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak
rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo
vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť
rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú
identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku ako aj jeho rozsahu. Výsledkom

splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný
titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov. V tomto smere súd dodáva,
že za daného skutkového stavu, exekučný súd nemôže oprávnenému priznať právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone práva, ktoré bolo priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý je nutné
považovať za nulitný, resp. ničotný právny akt. takto vydané rozhodnutie nemôže nadobudnúť povahu

spôsobilého exekučného titulu z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Ak by súd priznal
oprávnenému právo na výkon takéhoto rozhodnutia, ktoré nespĺňa tieto základné predpoklady, bolo
vydané orgánom bez právomoci, konal by súd v rozpore so zákonom a základnými princípmi právnej
istoty.

20.Vposudzovanomprípadeje tedanutnékonštatovať,žeexekúciajeneprípustná,nakoľkopredložený
exekučný titul nie je materiálne vykonateľný (je nezáväzný). Na základe uvedených skutočností, súd
konštatuje, že zistil a mal preukázanú existenciu dôvodu, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu
v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (Výrok I.)

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy

exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

26.Podľa§21ods.1VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.68/2017Z.z.ktorousa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskoršíchpredpisov,(ďalejlen„Vyhláška“),exekútorovipatrípopriodmenezavýkonexekučnejčinnosti
aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.27. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

28.Vzmysle§22ods.1Vyhláškyvzneníúčinnomdo31.12.2023,exekútorovipatrínáhradapaušálnych
výdavkov vo výške 60 eur.

29. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane

iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

30. V zmysle § 30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023,
ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

31. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre

maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

32. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora
vznikáokamihomdoručeniapoverenianavykonanieexekúciebezrozdielu,čitátoexekúciazačalaalebo
nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného

nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu.
V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie
nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu
procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj

povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú
také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú
zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť
súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi
by nárok na náhradu trov súdneho exekútora nevznikol.

33. S poukazom na ustanovenie § 30b Vyhlášky, v zmysle § 22 odsek 2 Vyhlášky v znení účinnom do
31.12.2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie,
ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie
exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur (§ 22 ods.1 Vyhlášky). S

ohľadom na uvedené, kedy dôvod ukončenia (zrušenie exekučného titulu) exekúcie nastal do uplynutia
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy
vo výške 36,90 Eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 23 % DPH vo výške
6,90 Eur, a to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu
exekútorovi uložil oprávnenému. (Výrok II.)

34. Sudkyňa tunajšieho súdu Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX
zo dňa 13.08.2025 určila, že vyšší súdny úradník rozhodne aj o trovách sťažnostného konania. Súd
preto posúdil aj trovy sťažnostného konania týkajúceho sa sťažnosti a vyjadrení.

35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

37. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúciemá oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“), odmena vo výške jednej polovice základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k

takému odvolaniu,
d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach.

39. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky o odmenách advokátov, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené
v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

40. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia §

199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne
vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie
z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať
všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda
aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z

konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o
trovách exekúcie.

41. Povinný si v sťažnosti zo dňa 21.07.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo
výške 100%. Nakoľko súd sťažnosti povinného v celom rozsahu vyhovel, povinný má preto plný úspech

vo veci voči opravnému. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa vypočítavajú len z istiny,
ktorou je v tomto prípade suma vo výške 429,80 eur. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy
konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej pomoci v zmysle § 13a
ods. 2 písm. c) Vyhlášky za podanie sťažnosti. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je potom 29,88 eur. Nakoľko pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov právneho

zastúpenia potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004,
podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu základnej
sadzby tarifnej odmeny (v tomto prípade 14,94 Eur) súd priznáva povinnému nárok na trovy právneho
zastúpenia za jeden úkon (podanie sťažnosti), a výška trov právneho zastúpenia sa v tomto prípade
vypočítava: 29,88 eur plus režijný paušál za rok 2025, t.j. 14,84. Nakoľko právny zástupca povinného

nie je platcom DPH. tak výška trov právneho zastúpenia povinného v sťažnostnom konaní je potom
vyčíslená na 44,72 eur (bez DPH). (Výrok III.)

42. Súd nárok na náhradu trov oprávnenému nepriznal, nakoľko v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku, oprávnený má nárok len na náhradu účelne vynaložených trov. Keďže došlo k zastaveniu

exekúcie z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, nie je v tomto prípade možné
oprávnenému priznať náhradu trov exekúcie. (Výrok IV.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.