Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/2096/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124379010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124379010.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: DOPRAFLEX s.r.o., so sídlom
Kamenná 14/2, 972 46 Čereňany, IČO 50 384 058, právne zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom AK Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO 47 256 907, proti povinnému
1/: Romiden s. r. o., so sídlom Rázusova 12, 949 01 Nitra, IČO 53 037 464, povinnému 2/: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., obaja právne zast.: Mgr. Peter Miklóssy, advokát,

so sídlom AK Hlavná 1221, 952 01 Vráble, IČO 42 125 308 o vymoženie 13774,44 eur s príslušenstvom
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Eva Pálffyová, Exekútorský úrad Šaľa so sídlom Javorová 7, 927
01 Šaľa pod sp. zn. 126EX 733/24, o návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eva
Pálffyová, Exekútorský úrad Šaľa so sídlom Javorová 7, 927 01 Šaľa pod sp. zn. 126EX 733/24 z a
m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinným v 1. a 2. rade v
súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 198,72 eur, ktoré sú povinní uhradiť
oprávnenému spoločne a nerozdielne.

III. Povinní 1. a 2. rade n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému
v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.09.2024 domáhal od
povinných vymoženia sumy vo výške 13774,44 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., sp. zn. R 120/2024 zo dňa
02.09.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva
Pálffyová, vydaním poverenia pod sp. zn. 37Ek/2096/2024 zo dňa 27.09.2024 s európskym spisovým
identifikačným číslom: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 126EX
733/24.

3. Povinní v 1. a 2. rade sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 18.11.2024, podaným
prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, domáhali zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní
uviedli, že podľa ustanovenia § 61k ods. 1 psím. d/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je právnym dôvodom na zastavenie
exekúcie akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska

bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. bráni splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom.
Keďže ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku stanovuje „inú skutočnosť“ akorelevantný dôvod na zastavenie exekúcie, výpočet dôvodov zastavenia exekúcie súdom v ustanovení
§ 61k Exekučného poriadku je demonštratívny. Dôvod na zastavenie exekúcie tak môže vyplývať
aj z iných právne relevantných skutočností, resp. z iných ustanovení iných právnych predpisov

ako Exekučného poriadku. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je
podľa upovedomenia o začatí exekúcie rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka,
LL.M. sp. zn. R 120/2024 zo dňa 02.09.2024, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.09.2024
a vykonateľnosť dňa 16.09.2024. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom

konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného
poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v
ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia
neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie
exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v spotrebiteľskom spore a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných
predpisov, alebo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, alebo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo
vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal

povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, alebo rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa
osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné. Exekučný súd je povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ako exekučného titulu. V prípade
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je spôsobilé byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia nie je prípustná, čo je aj tento prípad, a to z

viacerýchdôvodov.Rozhodnutievydanévrozhodcovskomkonanínemôžebyťmateriálnevykonateľným
exekučným titulom, ak záväzok povinnej osoby v čase vydania rozhodnutia v rozhodcovskom konaní
neexistoval. V tomto prípade povinní namietajú, že záväzok, ktorý je uvedený v rozhodnutí vydanom
v rozhodcovskom konaní, ktorý bol predložený ako exekučný titul, neexistoval. Rozhodnutie vydané
v rozhodcovskom konaní bolo vydané v prospech osoby, ktorá však nebola a nie je aktívne vecne

legitimovaná na uplatňovanie a vymáhanie predmetnej pohľadávky. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 02742024 zo dňa 30.04.2024, ktorá bola uzavretá
medzi spoločnosťou DOPRAFLEX s.r.o., so sídlom Kamenná 14/2, 972 46 Čereňany, IČO 50 384 058,
ako veriteľom na jednej strane a povinným v 1. rade ako dlžníkom. Za veriteľa pri uzavretí predmetnej
dohody konal splnomocnenec PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín,

IČO 45 407 657. V mene dlžníka, teda v mene spoločnosti Romiden s.r.o. (povinného v 1. rade) pri
uzavretí predmetnej dohody konal povinný v 2. rade ako konateľ. Otázne je, či osoba, ktorá pri uzavretí
Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 02742024 zo dňa 30.04.2024, konala a dohodu podpísala za
spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., mala oprávnenie za túto spoločnosť konať. Podpis na predmetnej
dohode nie je podpisom konateľa spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. Z tohto dôvodu potom namietame

samotnú platnosť predmetnej dohody. Ak je neplatná dohoda, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul, bol exekučný titul vydaný nezákonne a exekúcia vykonávaná na jeho základe je neprípustná.
A. B. C., teda osoba, ktorá vystupuje v exekúcii ako povinný v 2. rade a v exekučnom titule, t.j. v
rozhodcovskom rozsudku je uvedená ako žalovaný v 2. rade, pri uzavretí Dohody o zaplatení dlhu v
splátkach č. 02742024 zo dňa 30. 04. 2024 nevystupovala a nekonala ako strana dohody, nevystupovala

a nekonala vo vlastnom mene, a preto priamo jej ako fyzickej osobe z tejto dohody ani nemohli vzniknúť
žiadne práva a povinnosti. A. B. C. pri uzavretí predmetnej dohody vystupovala ako konateľ dlžníka
(spoločnosti Romiden s.r.o.), teda konala v mene inej osoby, pričom platí, že tým vznikajú práva a
povinnosti spoločnosti, v mene ktorej ako štatutárny orgán konala. Ak A. B. C. z predmetnej dohody
nemohli vzniknúť a ani nevznikli žiadne práva a povinnosti, nemôže byť voči nej uplatňované plnenie

v rozhodcovskom konaní, resp. nemôže byť od nej vymáhané plnenie v exekučnom konaní. Exekučný
titul bol vydaný protiprávne proti osobe (proti A. B. C. ako povinnému v 2. rade), ktorá nebola a nie
je pasívne vecne legitimovaná na plnenie. Za daných okolností vydané rozhodnutie v rozhodcovskom
konaní nemôže byť považované za spôsobilý exekučný titul, exekúcia nie je prípustná a je daný dôvod
na jej zastavenie. Exekučné konanie nemôže byť vedené na základe exekučného titulu, ktorého obsah

jednoznačne a zásadne odporuje zákonu. Osobitne vo vzťahu k povinnému v 2. rade je navyše potrebné
uviesť nasledovné. Ak má byť povinný v 2. rade, teda fyzická osoba zaviazaná a povinný plniť na základe
Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 02742024 zo dňa 30.04.2024 druhej strane tejto dohody, ktorou
je obchodník, resp. podnikateľ, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Teda v predmetnej právnej veci jeexekúcia vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárokzospotrebiteľskejzmluvy.Vymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Právny
vzťah medzi oprávneným a povinným v 2. rade je súkromno-právnym vzťahom medzi na jednej strane

právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvného vzťahu konala v rámci svojej obchodnej,
resp. podnikateľskej činnosti, a na strane druhej medzi fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jedná sa teda o
spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 Občianskeho zákonníka). Preto v tomto prípade je potrebné v exekučnom
konaní prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré sa zakladajú na vlastnom právnom

vzťahu medzi oprávneným a povinným v 2. rade. V tomto prípade potom v súvislosti s vlastným právnym
vzťahom medzi oprávneným a povinným v 2. rade existuje dôvod na zastavenie exekúcie. Tým dôvodom
je skutočnosť, že pri vymáhanom nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. Jedná sa tu o rozpor so zákonom v zmysle ustanovení
§ 53 Občianskeho zákonníka, na ktorý rozpor musí exekučný súd prihliadnuť a exekučné konanie
zastaviť. Príkladmi neprijateľných zmluvných podmienok sú neprimeraná a úžernícka zmluvná pokuta

vo výške 0,2 % denne, čo je 73 % ročne, neprimerané a úžernícke navýšenie úroku z omeškania o
10 % ročne, resp. úroky z omeškania uplatňované proti povinnému v 2. rade v nezákonnej výške. V
rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo možné namietať ani preskúmavať
neprijateľné zmluvné podmienky, čo je jednoznačne zrejmé zo samotného exekučného titulu a jeho
odôvodnenia. Žalovaný v 2. rade v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vôbec

nebol považovaný za spotrebiteľa a rozhodca sa spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade vôbec nezaoberal. Navyše Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č.
02742024 zo dňa 30.04.2024, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzavretá na strane
povinných v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Je to zrejmé z obsahu tejto dohody a jej
nevýhodných podmienok, ktorými sú neprimeraná a úžernícka výška „nákladov spojených s vymáhaním

pohľadávky a súvisiacich trov splnomocnenca“ bez ich akejkoľvek špecifikácie, navýšenie úroku z
omeškania o 10 % ročne, neprimeraná a úžernícka zmluvná pokuta vo výške 0,2 % denne, čo je 73 %
ročne, ako aj úroky z omeškania uplatňované proti povinnému v 2. rade v nezákonnej výške. Rovnako
to je zrejmé z okolností spísania a podpísania tejto dohody, z naliehania a zavádzania splnomocnenca
veriteľaprijejpodpisovaní,bezmožnostizvážiťuzavretiepredmetnejosoby(pozn.súdu:zrejmedohody)

na strane povinných. Predmetná dohoda o zaplatení dlhu v splátkach bola uzavretá na stretnutí osoby
vystupujúcej za splnomocnenca s povinným v 2. rade na verejnom priestranstve pred obchodným
domom Tesco v Zlatých Moravciach (čo bolo predtým navrhnuté splnomocnencom), na ktorom boli do
dohody rukou osoby vystupujúcej za splnomocnenca dopisované údaje (čo je z textu dohody zrejmé) a
kde po naliehaní a zavádzaní zo strany osoby vystupujúcej za splnomocnenca povinný v 2. rade dohodu

podpísal. Udialo sa tak dňa 30.04.2024, kedy bol povinný v 2. rade vo vysokom štádiu tehotenstva, len
niekoľko dní pred pôrodom (dňa 05.05.2024 sa jej narodil syn B. I.). Text dohody povinný v 2. rade nemal
vopred k dispozícii a nemal reálnu možnosť si text dohody pred podpisom prečítať. Z tohto dôvodu potom
namietajú samotnú platnosť predmetnej dohody v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Ak
je neplatná dohoda, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bol exekučný titul vydaný nezákonne

a exekúcia vykonávaná na jeho základe je neprípustná. Rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný
exekučný titul, bolo rozhodcovské konanie vykonané podľa zákona č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona však nemožno rozhodovať spory medzi
obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 4 zákona č.

244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Keďže vymáhaný nárok vznikol
na základe spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovské rozhodnutie nemohlo byť vydané v konaní podľa
zákona č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Exekúcia tak je vo
vzťahu k povinnému v 2. rade neprípustná podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4. Exekučného poriadku. Alebo
inak, rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M. nebol oprávnený rozhodovať spotrebiteľský spor a exekúcia

tak je vo vzťahu k povinnému v 2. rade neprípustná podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 2. Exekučného
poriadku. V rámci rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, samotný rozhodcovský
rozsudoknebolžalovanýmriadnedoručený,resp.anidoručovaný.Rozhodcovskýrozsudoktaknemohol
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čo je ďalší dôvod neprípustnosti exekúcie vykonávanej
na jeho základe. Vychádzajúc z toho, že exekučný súd je povinný skúmať materiálnu a formálnu

vykonateľnosť exekučného titulu a že predložené rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní nemôže
byť materiálne vykonateľným exekučným titulom, ak záväzok povinných uvedený v tomto rozhodnutí
neexistoval, je zrejme potrebné a nevyhnutné pred rozhodnutím exekučného súdu o tomto návrhu
na zastavenie exekúcie a skutočnostiach v ňom uvedených vykonať dokazovanie. Povinní preto zaúčelom vykonania potrebného a nevyhnutného dokazovania navrhuje nariadiť pojednávanie, vypočuť
oprávneného a povinných, ako aj oboznámiť listinné dôkazy, ktoré povinní k uvedeným skutočnostiam
predložili a predložia. Na základe vyššie uvedených dôvodov teda povinní navrhujú, aby exekučný súd

exekúciu zastavil v celom rozsahu. Zároveň povinní na základe ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného
poriadku žiadajú, aby exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť povinným náhradu trov
exekučného konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia povinných.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 1
písm.d)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti,resp.anižiadeninýdôvod
na zastavenie exekúcie. V prvom rade však oprávnený poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie
exekúcie bol povinnými podaný po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej v § 61k ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), a teda v zmysle § 61k ods. 3
EP ustanovenia je možné namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2, teda

po uplynutí 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo vydané dňa 27.09.2024.
Oprávnený síce nedisponuje informáciou o tom, kedy presne bolo predmetné Upovedomenie o začatí
exekúcie povinným doručené, avšak vzhľadom na skutočnosť, že listom zo dňa 16.10.2024 povinní
žiadali o splátkový kalendár, je zrejmé, že Upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené pred
týmto dátumom, pričom Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný až dňa 18.11.2024. Hoci oprávnený

má za to, že skutočnosti namietané povinnými v podanom Návrhu na zastavenie exekúcie nastali pred
uplynutím predmetnej lehoty a teda súd by nemal na ne z tohto dôvodu prihliadať, z dôvodu opatrnosti
sa v krátkosti oprávnený vyjadrí aj k namietaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnený tvrdenia
povinných v podanom návrhu absolútne odmieta a považuje ich za nedôvodné, nepravdivé a účelové.
Povinní namietajú, že záväzok, ktorý je uvedený v rozhodnutí vydanom v predmetnom rozhodcovskom

konaní, ktorý bol predložený ako exekučný titul, neexistoval, pričom napádajú aktívnu vecnú legitimáciu
oprávneného v súdnom konaní, ďalej taktiež namietajú samotnú platnosť uzavretej Dohody o zaplatení
dlhu v splátkach č. 02742024 uzavretá dňa 30.04.2024 medzi oprávneným a povinnými (ďalej len
„Dohoda“) z dôvodu, že podpis na predmetnej dohode nie je podpisom konateľa oprávneného, ako
aj z dôvodu, že na strane povinných bola predmetná Dohoda údajne uzavretá v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Ďalej v podanom návrhu povinní namietajú taktiež pasívnu vecnú legitimáciu
povinného v 2. rade, nakoľko tento nevystupoval ako strana dohody a nekonal vo vlastnom mene, a
preto jemu ako fyzickej osobe z dohody nemohli vzniknúť žiadne práva ani povinnosti a poukazujú na
skutočnosť, že nakoľko vymáhaný nárok mal vzniknúť na základe spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovské
rozhodnutie nemohlo byť vydané v konaní podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov, a teda, že rozhodca JUDr. Milan Vojtek LL.M. nebol oprávnený rozhodovať
spotrebiteľský spor. Oprávnený má za to, že v exekučnom konaní nie je exekučný súd oprávnený
ani povinný skúmať hmotnoprávne aspekty konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného
titulu. Z uvedeného dôvodu preto taktiež nemôže obstáť procesná obrana povinného. V tejto súvislosti
je potrebné podotknúť, že pokiaľ sa povinní domáhajú zastavenia exekúcie, mali svoje prioritne

hmotnoprávne námietky uplatňovať v rozhodcovskom konaní, nakoľko v rámci exekučného konania
je prieskum exekučného titulu obmedzený na formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Skutkové tvrdenia
uvádzané povinnými prezentované v tomto konaní predstavujú prostriedky procesného útoku a obrany,
ktoré mali riadne uplatniť v základnom konaní, teda v rozhodcovskom konaní vedenom JUDr. Milanom
Vojtekom,LL.M.podspis.zn.R120/2024.Samotnáskutočnosť,žepovinníbolivrozhodcovskomkonaní

pasívni, neodôvodňuje následný prieskum samotného hmotnoprávneho nároku v exekučnom konaní,
pričom takýto hmotnoprávny prieskum je v exekučnom konaní v zásade vylúčený. S poukazom na § 21
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ak povinní chceli uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, mohli resp. mali tak urobiť v rozhodcovskom konaní, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci

samej. V súvislosti s tvrdením povinných, že samotný rozhodcovský rozsudok im nebol riadne doručený,
resp. ani doručovaný, oprávnený poukazuje na bod 3. odôvodnenia predmetného rozhodcovského
rozsudku, v ktorom konajúci rozhodca konštatoval, že zásielku, ktorej obsahom bolo uznesenie o začatí
rozhodcovského konania spolu so žalobou a jej prílohami si povinný v 2. rade prevzal do vlastných
rúk dňa 23.08.2024, pričom povinnému v 1. rade boli predmetné listiny doručené fikciou postupom

upraveným v § 25 ZoRK. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na skutočnosť, že hoci bola zásielka
povinnému v 1. rade doručená fikciou, de facto došlo aj k jej reálnemu doručeniu, keďže povinný
v 2. rade, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom povinného v 1. rade, reálne prevzal zásielku
s identickým obsahom. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že rozhodcovský rozsudok bolpovinným riadne doručený, avšak povinní sa k podanej žalobe nevyjadrili a nevyvinuli žiadnu aktivitu
v základnom rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho sa sami obrali o možnosť riadne uplatniť svoje
práva. Oprávnený ďalej uvádza, že povinní dňa 30.04.2024 dobrovoľne uzavreli predmetnú Dohodu,

ktorá obsahovala uznanie dlhu voči veriteľovi, pričom jednoznačne špecifikovala ich vzájomné práva a
povinnosti, a na podklade rozhodcovskej doložky uvedenej v predmetnej Dohode bola daná aj právomoc
rozhodcu JUDr. Milana Vojteka LL.M. vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Tvrdenie povinného
v 2. rade, že jej ako fyzickej osobe z Dohody nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti neobstojí,
vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle bodu 2.4. Dohody sa povinný v 2. rade ako fyzická osoba

zaviazal, že v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka splní za dlžníka jeho záväzky vyplývajúce
z Dohody. Podľa názoru oprávneného je Dohoda formulovaná jasne, určito a zrozumiteľne, pričom
rovnako jasne a zrozumiteľne je formulovaná samotná rozhodcovská doložka. Predmetná Dohoda je
jednoduchým právnym úkonom, pozostávajúcim z jedného listu A4 formátu, ktorý je zrozumiteľne a
jasne rozčlenený do jednotlivých štrnástich bodov. Povinní bez akýchkoľvek námietok podpísali Dohodu,
čím výslovne urobili prejav vôle. Dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti a je riadne podpísaná.

V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny úkon platný vtedy, keď obsahuje
náležitosti v tomto ustanovení taxatívne vymedzené. Povinní mali pred podpisom Dohody možnosť
riadne sa oboznámiť s obsahom Dohody a v prípade akýchkoľvek výhrad tieto v Dohode poznamenať,
resp. vyčiarknuť ustanovenia Dohody, s ktorými nesúhlasili. Oprávnený dôvodne predpokladal, že
povinní obsahu Dohody porozumeli a s jej obsahom súhlasili. Dohoda bola v rozhodcovskom konaní

vyhodnotená ako platná a účinná a z tohto dôvodu je rovnako platná aj jej rozhodcovská doložka.
Oprávnený dodáva, že uzatvorená Dohoda je navyše plne v súlade s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku, a akékoľvek protichodné tvrdenia o tejto skutočnosti zásadne odmieta.
Právomocrozhodcuvovecikonaťavydaťrozhodcovskýrozsudokboladanánapodkladerozhodcovskej
doložkyuvedenejvsamostatnomčlánkuIIIDohody,pričomtátosabezpochybyvzťahujeajnapovinného

v 2. rade. Uvedené je zrejmé z textácie Dohody, kde v záhlaví je jednoznačne identifikovaný povinný
v 1. rade údajmi v rozsahu obchodné meno, sídlo, IČO, a povinný v 2. rade svojimi osobnými údajmi
v rozsahu meno priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a číslo OP. Povinný v 2. rade je ďalej v
Dohode jasne identifikovaný ako pristupujúci dlžník a z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že táto sa
vzťahuje aj na prípadné spory medzi oprávneným a pristupujúcim dlžníkom („uvedená rozhodcovská

doložka sa vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa spol. PATRIOT GROUP,
s.r.o. a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, čo predmetné subjekty potvrdzujú svojim podpisom na
tejto dohode“). S ohľadom na s tým súvisiace tvrdenie povinných o skutočnosti, že medzi oprávneným a
povinným v 2. rade nedošlo k platnému uzatvoreniu Dohody, teda že povinný v 2. rade nikdy nebol a nie
je zmluvnou stranou uvádza oprávnený nasledovné. Oprávnený sa nestotožňuje s uvedeným tvrdením

povinných, pretože skutočnosť, že na strane dlžníka je len jeden podpis bez ďalšieho neznamená,
že by konateľ spoločnosti nekonal aj vo vlastnom mene a na vlastný účet. Povinný v 2. rade je
navyše v predmetnej Dohode riadne označený, pričom v jej záhlaví sú ako účastníci špecifikovaní
nielen oprávnený ako splnomocnenec veriteľa a samotný veriteľ ale rovnako aj povinný v 2. rade ako
konateľ a zástupca povinného v 1. rade, t.j. dlžníka. S odkazom na vymedzenie účastníkov v samotnom

záhlaví Dohody je zrejmé, že bola podpísaná tak za povinného v 1. rade ako aj povinného v 2. rade.
Oprávnený v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 1 Obdo
V 87/2007 „Skutočnosť, že zmluva ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis
za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň
konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku

zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis
osobitne za každého z nich.“ Oprávnený dáva do pozornosti rovnako Rozsudok Najvyššieho súdu
4Obdo/29/2022 zo dňa 08.11.2023, ktorým Najvyšší súd uzatvoril, že pokiaľ písomný právny úkon
podpisuje štatutárny orgán obchodnej spoločnosti, pričom obsahom právneho úkonu je aj ručiteľský
záväzok, ktorý má štatutárny orgán obchodnej spoločnosti prevziať ako fyzická osoba, nevyžaduje

sa, aby sa na takom právnom úkone nachádzali dva podpisy tej istej fyzickej osoby, a to raz ako
štatutárneho orgánu a raz ako fyzickej osoby – ručiteľa. Uvedené platí za predpokladu jednoznačného
vymedzenia osoby, ktorá preberá ručiteľský záväzok, v samotnom texte právneho úkonu. V zmysle
ustálenej judikatúry teda jednoznačne vyplýva, že postačuje jeden podpis konateľa, ak podpisuje za
spoločnosť i za seba. Povinný v 2. rade sa svojimi tvrdeniami pokúša navodiť dojem jeho postavenia ako

spotrebiteľa, čo však oprávnený považuje s ohľadom na charakter ich právneho vzťahu za neprijateľné.
Povinný v 2. rade nepožíva ochranu ako spotrebiteľ a rovnako tak na neho nie je možné aplikovať
priemernú výšku úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na spotrebiteľské vzťahy. Zmluvný vzťah veriteľa
a dlžníka (povinného v 1. rade) je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý vznikol v súvislosti s výkonompodnikateľskej činnosti oboch subjektov. Pristúpením povinného v 2. rade k záväzku povinného v 1.
rade sa charakter zmluvného vzťahu nemení. V tomto smere poukazuje oprávnený na rozhodnutie NS
SR vo veci č. 6Mcdo 4/2012, v ktorom bol vyslovený právny záver, že v zmysle § 261 ods. 4 Obch.

zákonníka, sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu
podriadený hlavný záväzok. Podľa neho treba vychádzať z princípu, že ak je hlavný záväzok obchodným
záväzkovým vzťahom, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení obchodného práva, tak aj od
neho odvodené akcesorické vzťahy, ktorými sú aj právne vzťahy zo zabezpečenia nárokov veriteľa z
hlavného záväzku, je vždy potrebné posudzovať prednostne podľa ustanovení obchodného práva, a len

v otázkach, ktoré by neboli v obchodnom práve upravené, je možné takéto vzťahy posudzovať podľa
občianskeho práva. V zmysle uvedeného povinného v 1. a 2. rade nemožno považovať za spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, dojednanej v bode 1.3. Dohody, oprávnený
poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi ním a povinnou je obchodnoprávnym vzťahom,
pričom obchodné právo je charakteristické najmä princípom zmluvnej slobody. Sankčné mechanizmy a
ich sadzby sú teda ponechané na slobodnej vôli zmluvných strán, pričom percentuálne vyjadrenie úroku

z omeškania a zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimerané alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Oprávnený z opatrnosti poukazuje na skutočnosť, že povinný v 2. rade svojim podpisom na Dohode
potvrdil, že táto je pre neho zrozumiteľná a určitá a že vyjadruje jeho skutočnú a slobodnú vôľu. Tvrdenie
povinných, že podpis na predmetnej Dohode nie je podpisom konateľa spoločnosti PATRIOT GROUP
s.r.o. oprávnený považuje za klamlivé a ničím nepodložené. Oprávnený poukazuje na to, že exekučný

titul, na základe ktorého bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je vykonateľným
rozhodnutím a spĺňa všetky predpoklady tak po formálnej ako aj materiálnej stránke rozhodnutia,
na základe ktorého bolo oprávnene vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to,
že exekučný súd nemôže zasahovať do exekučného titulu a posudzovať skutkové a hmotnoprávne
námietky povinného. Predpokladom na to, aby sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným je

dodržanie všetkých formálnych aj materiálnych náležitostí, vrátane ustanovení o doručovaní. Keďže
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čo je podmienkou na to, aby na
jeho základe ako exekučného titulu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený má za
to, že v rozhodcovskom konaní boli splnené všetky náležitosti na to, aby sa rozhodcovský rozsudok
stal podkladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené má oprávnený

za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, povinní v 1. a 2. rade nepreukázali existenciu
žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie, v nadväznosti na čo oprávnený žiada konajúci súd, aby
návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu. Oprávnený si zároveň uplatňuje
trovy konania za tento úkon právnej služby spolu vo výške 198,72 eur (vyjadrenie k návrhu na zastavenie
exekúcie = 151,87 eur + 13,73 eur režijný paušál + 20% DPH).

5. Súdny exekútor predložil návrh povinných na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
02.12.2024. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že dňa 27.09.2024 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie. Povinný Romiden s.r.o., prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.10.2024 a A. C. B.
dňa 04.11.2024. Dňa 18.11.2024 mu povinní prostredníctvom právneho zástupcu: Mgr. Peter Miklóssy,

so sídlom: Hlavná 1221, 952 16 Vráble doručil návrh na zastavenie exekúcie dátovou schránkou.
Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 27.11.2024 a s návrhom na zastavenie
exekúcie nesúhlasí. Na základe horeuvedeného žiada týmto Okresný súd v Banskej Bystrici, aby o
návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol. Navrhuje návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť, nakoľko
neexistuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným
titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane
zmieru v ňom schváleného.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“), ak

sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli
doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto
jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po
vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú
zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu

adresátadoporučenouzásielkoualeboinýmspôsobom,ktorýumožňujeoveriťsnahudoručiťpísomnosti.

13. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa
považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

14. Podľa § 25 ods. 3 ZoRK, zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu za doručenú
aj doručením do elektronickej schránky.

15. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych
písomností.

16. Podľa § 35 prvá veta ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

17. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona,

použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci
pripúšťa.

18. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ak nejde o doručovanie
do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa §

107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe
na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca
na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla
zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

19. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.20. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

21. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský
rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského
konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského
konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva

nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných
strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom
konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským
rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie
je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi

alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach
podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré
nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol
ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského
konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh

rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo; b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie
a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

22. Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania

žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

23. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je

formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

24. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu
na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia

exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie
exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú
povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo
všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť

svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení
hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.
iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného.

25. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je
podkladomnavykonanieexekúcie,jespôsobilýmexekučnýmtitulompočasceléhoexekučnéhokonania.
Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia alebo iného rozhodnutia, resp. listiny v zmysle ust.
§ 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak
povedanénato,abyrozhodnutieboloexekučnýmtitulom,musídisponovaťvlastnosťouvykonateľnosti,a

teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená.
Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť
predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe
ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jehovydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom osvedčuje doložkou vykonateľnosti, ktorou sa rozhodnutie
opatrí. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré
umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

Pod materiálnou stránkou je teda potrebné rozumieť takú výrokovú časť rozhodnutia, ktorá zabezpečuje
reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v tomto rozhodnutí (exekučnom titule) niektorým zo spôsobov
uvedených v Exekučnom poriadku.

26. V nadväznosti na uvedené, povinní sa v posudzovanej veci návrhom na zastavenie exekúcie

domáhajú jej zastavenia z dôvodu, že v rámci rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul, samotný rozhodcovský rozsudok nebol žalovaným riadne doručený, resp. ani doručovaný.
Rozhodcovský rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čo je dôvod
neprípustnosti exekúcie vykonávanej na jeho základe. Vzhľadom na predmetnú námietku exekučný
súd požiadal rozhodcu JUDr. Milan Vojtek o zaslanie rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn.
R 120/2024. Preskúmaním pripojeného rozhodcovského spisu exekučný súd zistil, že rozhodcovský

rozsudok, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom bol povinnému v 2. rade doručený
do vlastných rúk dňa 03.09.2024. Povinnému v 1. rade bol rozhodcovský rozsudok doručovaný na
adresu sídla spoločnosti Rázusova 12, 949 01 Nitra s tým, že adresát neprebral zásielku v odbernej
lehote a zásielka bola vrátená odosielateľovi (rozhodcovi) dňa 12.09.2024, kedy sa považuje za
doručenú v zmysle ust. § 25 ods. 1 ZoRK s odkazom na čl. 6 bod 5 Rozhodcovských pravidiel

uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom. Vzhľadom na
uvedené je argumentácia povinných, že im exekučný titul nebol riadne doručený zavádzajúca a pre
exekučné konanie irelevantná.

27. Súd k ďalším námietkam povinných, ktorými poukazujú najmä na obsah a náležitosti, resp.

neplatnosť Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 02742024 ako podkladu na vydanie exekučného
titulu uvádza, že exekučný poriadok na jednej strane umožňuje povinnému/povinným uplatniť procesnú
obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívnych
dôvodov, na strane druhej zároveň ustanovuje, že v návrhu možno namietať predovšetkým tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania

návrhu na zastavenie exekúcie. Vyššie uvedená argumentácia povinného preto nie je spôsobilá
zastavenie exekúcie privodiť. Na tieto povinným prezentované skutočnosti nie je možné prihliadať z
dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii
a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie
môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom

exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila
vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného
konania súd poukazuje na to, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia čo znamená, že v tejto fáze konania
preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v konaní, ktoré

predchádzalo vydaniu exekučného titulu a v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu. Preto ak povinný namieta vyššie
uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany
povinnéhonamietanévkonaní,ktorépredchádzalojehovydaniu,tedavrozhodcovskomkonanívyužitím
práva podať žalobnú odpoveď po doručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie, resp. využitím

práva na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku, tak ako o tom bol riadne poučený v rozhodcovskom rozsudku. Exekučný
súd len pre doplnenie poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní súd nemá vytvorený priestor
na vykonanie rozsiahleho dokazovania ako je tomu v základnom konaní, keďže jeho cieľom je nútený
výkon práva priznaného exekučným titulom a nie opätovné riešenie sporov, resp. preskúmavanie

právoplatných rozhodnutí vydaných aj v rozhodcovských konaniach.

28. Povinný v 2. rade taktiež namietal, že s ohľadom na to, že je fyzickou osobou a na strane
oprávneného vystupuje právnická osoba – obchodník, má sa teda jednať o spotrebiteľskú zmluvu
pričom tvrdí, že pri vymáhanom nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nebolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. V súvislosti s uvedenou argumentáciou povinného
v 2. rade exekučný súd uvádza, že vymáhaný nárok vznikol titulom obchodnoprávneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným v 1. rade. Povinný v 2 . rade v zmysle čl. II, bod 2.4. ako konateľ dlžníka
(povinného v 1. rade) pristúpil k záväzku povinného v 1. rade v zmysle ust. § 533 a nasl. Občianskehozákonníka a teda, že splní za dlžníka jeho záväzky vyplývajúce z dohody č. 02742024. Pristúpenie k
záväzku podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka má ten význam, že ak sa niekto písomnou
dohodu s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri

pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpením
k záväzku sa však nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. A preto pokiaľ povinný
v 2. rade pristúpil k záväzku povinného v 1. rade, ktorý je záväzkom majúcim základ v obchodnom
práve, bez ohľadu na to, že povinný v 2. rade je fyzickou osobou, nemení to charakter pôvodného

záväzkového vzťahu a preto sa vo vzťahu k povinnému v 2. rade nemôže jednať o spotrebiteľský vzťah.
Vzhľadom na uvedené je teda procesná obrana povinného v 2. rade spočívajúca v poukazovaní na
neprijateľné zmluvné podmienky absolútne irelevantná, nakoľko sa medzi oprávneným a povinnými
nejedná o spotrebiteľský vzťah.

29. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

36. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

37. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

38. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.39. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex

upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení

oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho

zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o
tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v

akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému
nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom
predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v

posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinných na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie.

40. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinným nárok
na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie
exekúcie. Oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie
vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie) vo výške 151,87 eur a k tomu prináležiaci režijný
paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024), spolu v sume 165,60 eur + 20% DPH vo výške 33,12 eur, t.j.

spolu 198,72 eur.

41. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie
vykonávanej na vymoženie peňažného plnenia neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie (výrok II.) a povinným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.