Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226513
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8114226513.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, XXX XX G. právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov, IČO: 37 941 623 proti žalovanému: C. E. E., so sídlom L. sv. I. 1, XXX XX E. E., W.: XX XXX
XXX právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 80 01 Prešov, IČO:
35 519 193 o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 9C/248/2014-957 zo dňa 5.12.2024 a proti doplňaciemu rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 9C/248/2014- 981 zo dňa 30.1.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., III. a dopĺňací rozsudok
vo výroku IV.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie ) rozsudkom č. k. 9C/248/2014 - 957 zo dňa 05.
12. 2024 rozhodol takto :

I. Návrh na zmenu žalobcu z G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX G. na Q., spol. s r.o., I. 8,

XXX XX G., W.: XX XXX XXX zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

2.Súdprvejinštanciedopĺňacímrozsudkomč.k. 9C/248/2014-981zodňa30.01.2025doplnilrozsudok
súdu prvej inštancie a takto:

Súd d o p ĺ ň a výrok IV. rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/248/2014-957 zo dňa 5.12.2024
takto:

"IV. Žalobca je povinný zaplatiť znaleckej organizácii Inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, so

sídlom J. XXX/XX, XXX XX L. Y., W.: XX XXX XXX zvyšnú časť priznanej odmeny za vypracovanie
kontrolného odborného vyjadrenia (znaleckého posudku) č. X/XXXX vo výške 77,78 Eur na jej účet, v
lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. ".3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou došlou súdu dňa 30.09.2014 sa žalobca
domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 156 962,04 Eur spolu s úrokom z omeškania zo súm
špecifikovaných v petite žaloby. Pokiaľ ide o skutkový základ žaloby, žalobca uviedol, že parcela

T. č. XXXX/XX, k.ú. E. E., ktorá je v jeho vlastníctve je užívaná ako verejné priestranstvo. O tejto
časti žaloby bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/248/2014-335
zo dňa 24.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 25Co/69/2017-376 zo dňa
04.09.2018. Dovolanie voči predmetným rozsudkom bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR
č.k. 4Cdo/211/2019-418 zo dňa 26.02.2020. Druhým nárokom uplatňovaným touto žalobou bol nárok

viažuci sa k parcelám vo vlastníctve žalobcu a to T. č. XXXX/XX a KNC č. XXXX/XXX k.ú. E. E.,
na ktorých sa nachádza inžinierska stavba - pozemná komunikácia. V súvislosti s týmito parcelami si
žalobca uplatňoval jednak bezdôvodné obohatenie za užívanie týchto pozemkov a jednak bezdôvodné
obohatenie za užívanie pozemnej komunikácie vybudovanej na týchto pozemkoch, ktorá rovnako mala
byť vo vlastníctve žalobcu. Táto časť konania bola prerušená do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/44/2006. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k.

29C/345/2015-398 zo dňa 21.10.2019 právoplatným dňa 07.07.2020 rozhodol, že žalovaný mesto E.
E. je vlastníkom cestného telesa - pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/XXX a na parcele registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/XX v časti vyznačenej podľa znaleckého posudku
vyhotoveného znalcom W.. I. J.. Voči predmetnému rozsudku a s ním súvisiacim potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu Prešov podal žalobca dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/283/2020 zo dňa 28.02.2023 bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2019
č.k. 29C/345/2015-398 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2020 sp. zn
20Co/136/2019 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Predmetnej veci
na Okresnom súde Prešov bola pridelená nová sp. zn. 29C/35/2023 a Okresný súd Prešov rozsudkom

zo dňa 02.10.2023 rozhodol, že žalobu mesta E. E. o určenie vlastníctva cestného telesa na skôr
uvedených parcelách zamieta. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
7Co/6/2024-144 zo dňa 23.05.2024 a vec sa teda stala právoplatná dňa 19.06.2024.
4. Uviedol ďalej, že s týchto rozsudkov vyplýva, že Okresný súd Prešov dospel k záveru, že mesto E.
E. nie je vlastníkom pozemnej komunikácie, ktorá bola predmetom konania. Zároveň súd považuje za

podstatné citovať z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/35/2023
- bod 92 odôvodnenia: „Žalovaným predložené projekty obslužnej a príjazdovej komunikácie s
technickými správami z roku 1979 nepreukazujú, že jeho právny predchodca X. š.p. aj zrealizoval
ich výstavbu v zmysle projektovej dokumentácie, pôvodne na parcele č. XXXX/XX, ktorú nadobudol
kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.09.2000 v rámci konkurzného konania speňažovaním konkurznej

podstaty X. š.p. pod sp.zn. XK/XXX/XX.“

- bod 109 odôvodnenia: „V zmysle argumentácie žalovaného potom uvedené cestné teleso nemohol
do svojho vlastníctva nadobudnúť ani žalovaný kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.09.2000 v zmysle
opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2000 o súhlase predaja majetku patriaceho do

konkurznej podstaty X. š.p. XK/XXX/XX z dôvodu nedostatočnej identifikácie spornej komunikácie.
Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy totiž vyplýva, že predmetom predaja bola aj parcela XXXX/XX -
zastavaná plocha o výmere XXXXmX, vrátane vonkajších úprav bez identifikácie, ktoré z vonkajších
úprav popísaných v znaleckom posudku č. XX/XXXX sa na uvedenej parcele nachádzajú.
- bod 110 odôvodnenia: „V danom prípade súd poukazuje aj na obsah výpovede správkyne konkurznej

podstaty X. š.p. na pojednávaní konanom dňa 25.11.2009 (č.l. 220 spisu 29C/44/2006), ktorá na
otázku právneho zástupcu žalovaného, aby po nahliadnutí do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom
speňažovania konkurznej podstaty X. š.p. sa vyjadrila, či označené spevnené plochy ako asfaltová
vozovka, ľahká vozovka betónová pod bodom XXX a XXX sú spornou komunikáciou uviedla, že to
nevylučuje s tým, že uvedené komunikácie identifikované neboli.

Z citovaného rozsudku plynie pre prejednávanú vec podstatný záver, že na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu, ktoré sú predmetom konania sa síce nachádza stavba - cestná komunikácia ale vlastníkom
tohto cestného telesa nie je žalovaný. Rovnako vlastníctvo cestného telesa nepreukázal ani žalobca
a súd sa nemá dôvod odkloniť od záverov citovaného rozsudku OS Prešov sp. zn. 29C/35/2023. V

prejednávanej veci tak súd nemá za známeho vlastníka cestného telesa žiadnu zo sporových strán.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne : podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5.1. Žalobca tvrdil, že žalovaný zabezpečuje plnenie svojej verejnej funkcie uspokojovania potrieb
občanov na úkor žalobcu využívaním jeho pozemkov na verejný prechod a prejazd a to bez právneho
dôvodu.

6. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania cudzích pozemkov bez nájomnej či inej

zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia -
schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.
1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor
iného,trebavýškuplneniazaužívaniecudzejvecibezprávnehodôvoduodvodzovaťodprospechu,ktorý
získal obohatený.„Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou

čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie
(prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým
sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o
nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v
danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. V prípade užívania

cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným
skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného
titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu
vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša

užívanie stavby zisk. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia
titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho
užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná
suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s
prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa

spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú
zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca
povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa
vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je
treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o

zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad
slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo
vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto
pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni

vlastníkovipozemku,tentoužívaťriadnymspôsobom.Kobohateniuvlastníkastavbypotomdochádzauž
zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne
vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné

ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a
bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca.
Jepotrebnésiuvedomiť,žepod„užívanímcudziehopozemku“jepotrebnév tomto prípade chápať jeho
zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho
dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný 2/ umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto

stavba užívaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018).“„Povinnost
poskytovat náhradu vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez ohledu na
to, jakým způsobem své vlastnické právo realizuje. Podstatné není ani to, zda užívání stavby přináší
zisk, případně komu. Obdobně lze posuzovat případy užívání stavby na cizím pozemku bez právního
důvodu. K obohacení vlastníka stavby dochází už ze samotného titulu vlastnického práva, které zakládá

jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí jeho rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám nebo ji
bezplatněčiúplatněpřenechájinému.Protojesprávnýzávěr,žepovinnostposkytovatnáhraduvlastníku
pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez ohledu na to, jakým způsobem své vlastnicképrávo realizuje. Ze stejných důvodů není podstatné ani to, zda užívání stavby přináší zisk, případně
komu. (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 33 Odo 1405/2005, ze dne 25.10.2006).“

7. Zároveň konštatoval, že z vyššie citovaných zhodných záverov NS SR a NS ČR pre danú vec plynie,
že v prípade, ak by
a) Žalobca bol vlastníkom cestného telesa, tak by pozemky vo svojom vlastníctve užíval postavením
stavby na nich. Potom za užívanie pozemku by nárok na odplatu mať nemohol. Užívanie samotnej
stavby by sa riadilo povahou komunikácie (verejná/neverejná) podľa zákona č. 135/1964 Zb. cestný

zákon, pričom nebolo tvrdené, že ide o komunikáciu v uzavretom areáli, teda komunikáciu neverejnú.
Išlo by tak o všeobecné bezplatné užívanie podľa § 6 ods.1 cestného zákona. Vlastníctvo cestného
telesa žalobcom (ktoré však preukázané nebolo) by neviedlo k vyhoveniu žalobe.
b) Žalovaný by bol vlastníkom cestného telesa, tak by pozemky vo vlastníctve žalobcu užíval už
samotnou stavbou cesty a za to by patrila odplata, keďže by išlo o bezdôvodné obohatenie získané na
úkor žalobcu. Za samotné užívanie žalovaného stavby by však už odplata nepatrila. Ako je však uvedené

vyššie, žalovaný vlastníkom cestného telesa nie je.
8. V prejednávanej veci tak nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a ani pasívna vecná
legitimácia žalovaného, a preto žaloba bola zamietnutá.
9. Podľa § 80 CSP
(1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo

povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
(2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

(3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

10. Žalobca v priebehu konania navrhol zmenu žalobcu a to tak, aby na jeho miesto vstúpil Q., spol.
s r.o. D. tejto spoločnosti sú G.. K. I. a žalobca G. I.. Jediným konateľom ako štatutárnym orgánom je
žalobca G. I.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 251 CSP. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§255ods.2CSP-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods.1

CSP - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Žalobcovi v konaní úspešnému priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9 C/248/2014 - 981 zo dňa 30.01.2025po tom , čo súd prvej inštancie
zistil, že v priebehu konania súd, uznesením č. k. 9C/248/2014 - 899 zo dňa 27.9.2023, rozhodol o

odmene znaleckej organizácii W. znalcov súdneho inžinierstva, družstvo za vypracovanie kontrolného
odborného vyjadrenia č. 6/2023. Vo výroku I. súd priznal odmenu vo výške 1 077,78 Eur a vo výroku II.
rozhodol o vyplatení sumy 40 Eur zo sumy zloženej pod položkou reg. K Preddavky v súdnom konaní
(zálohy) XXX/XXXX. Vo výroku III. daného uznesenia súd rozhodol tak, že o povinnosti zaplatiť znaleckej
organizácii zvyšnú časť priznanej odmeny za vypracovanie kontrolného odborného vyjadrenia vo výške

77,78 Eur rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 212 ods. 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. ( CSP), rozsudkom sa rozhoduje o celej
prejednávanej veci.

14. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

15. Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú

ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Súd, v rozsudku zo dňa 5.12.2024, uložil žalobcovi ako neúspešnému v konaní povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi
ustanoveniami osobitného predpisu. Keďže o výške znalečného už rozhodnuté bolo, nemá význam
rozhodovať osobitne o nároku a výške týchto trov konania. Čl. 4 CSP, podľa ktorého

(1/) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
19. Vzhľadom k tomu, že súd v predmetnom rozsudku zo dňa 5.12.2024 opomenul rozhodnúť o
povinnosti zaplatiť znaleckej organizácii zvyšnú časť priznanej odmeny za vypracovanie kontrolného
odborného vyjadrenia, právoplatne priznanú uznesením zo dňa 27.9.2023, súd v súlade s čl.4 CSP a

s poukazom na vyššie uvedené dopĺňacím rozsudkom rozhodol priamo o povinnosti žalobcu zaplatiť
sumu 77,78 Eur a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom povinnosť zaplatiť
priznanú odmenu uložil žalobcovi ako neúspešnému v konaní.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to včas, ktorý napadol výrok II, ktorým

súd žalobu zamietol a výrok III. ako súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Uviedol že súd prvej
inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď mal za to, že
žalobca nie je vlastníkom stavby cestnej komunikácie na pozemku žalobcu, pričom uvedený právny
názor súd prvej inštancii oprel o odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29 C 35/2023 - 92
zo dňa 02.10.2023, v ktorom konaní sa mesto E. E. ( ako žalobca ) domáhalo určenia vlastníckeho práva

k ceste na pozemkoch vo vlastníctve G. I. ( ako žalovaného). Súd prvej inštancie zamietol žalobu taktiež
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie,
pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby považuje žalobca za nesprávne. Žalobca je presvedčený, že v
konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
21. V prvom rade uviedol, že nemôže súd prvej inštancie vychádzať z rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 29 C 35/2023 - 92 zo dňa 02.10.2023, pretože súd je viazaný iba výrokom rozsudku nie
jeho odôvodnením. Uviedol, že v prejednávanej právnej veci nebolo správne a zákonné, aby súd prvej
inštancie bez ďalšieho prevzal závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku o určení vlastníckeho práva

v zmysle, ktorých dospel k záveru, že vlastnícke právo nemal preukázané u žiadnej zo strán sporu . Mal
za to, že vo veci určenia vlastníckeho práva konajúci súd prvej inštancie vychádzať iba z toho, že mesto
E. E. nie je vlastníkom stavby cesty, ku ktorej sa domáhalo určenia vlastníckych práv v konaní vedenom
na OS PO pod sp. zn. 29 C 35/2023. Poukázal, že súd prvej inštancie zamietol uplatnený nárok z
dôvodu, že samotné užívanie stavby by sa riadilo povahou komunikácie, pričom nebolo tvrdené, že ide o

komunikáciu v uzavretom areáli teda komunikáciu neverejnú. Išlo by tak o všeobecne bezplatné užívanie
vecí podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona. Poukázal aj na iné konania vedené súvislosti s predmetnou
vecou, pričom uviedol, že je nesporné, že žalovaný minimálne do rozhodnutia Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/35/2023, t. j. v žalovanom období, užíval pozemky žalobcu a
stavbuspornejkomunikácieakomiestnukomunikáciuavykonávalsprávutejtokomunikácie,pretožebez

spravovania prístupu k miestnej komunikácie by mesto nemohlo riadne plniť úlohy samosprávy v jednej
z dosť rozsiahlych priemyselných zón nášho mesta. Žalovaný sa teda správal ako vlastník predmetnej
miestnej komunikácie .

22. Žalobca má za to, že je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie , že žalobca ak by bol

vlastníkom stavby cestného telesa , tak by pozemky vo svojom vlastníctve užíval sám postavenou
stavbou a potom za užívanie pozemkov by nárok mať nemohol, keďže ako pozemky , tak aj stavby
spojené so zemou pevným základom sú samostatnými nehnuteľnými vecami v zmysle § 120 ods. 2
Občianskeho zákonníka , stavby nie sú súčasťou pozemku. To znamená, že pozemok ako samostatnávec je prevoditeľná a to aj v prípade, že sa na v ňom nachádza stavba patriaca tretej osobe a obe
tieto samostatné veci majú svoje hodnoty. Ak teda nie v konaní sporná skutočnosť, že žalovaný užíval
pozemky a stavbu cestného telesa vo vlastníctve žalobcu ako miestnu prístupovú komunikáciu bez

právneho dôvodu, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu a to ako vo vzťahu k užívaniu
pozemkov , tak aj vo vzťahu k užívaniu stavby predmetnej pozemnej komunikácie na pozemkoch sa
nachádzajúcej, ktoré je povinný vydať. Žiadal, preto aby Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného
súdu Prešov v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie.

23. Žalobca podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.01.2025
pričom uviedol, že má za to, že dopĺňajúcim rozsudkom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Má za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovení CSP, zaviazal
by žalobcu zaplatiť znaleckej ordinácii zvyšnú časť priznanej odmeny za vypracovanie kontrolného
odborného vyjadrenia (znaleckého posudku č. 6/2023) a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o jej výške. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu je priamo v
rozpore s § 262 ods. 1 a 2 CSP, pretože sudca rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, pričom o ich
výške rozhoduje vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Vo veci konajúci sudca tak podľa názoru
žalobcu nemal právomoc rozhodovať o samotnej výške trov konania - zvyšnej časti priznanej odmeny
znaleckej organizácie. Doplňujúcim rozsudkom tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý

proces, pričom zároveň vec nesprávne právne súd posúdil, keď dospel k právnemu záveru, že samotný
sudca môže rozhodnúť o nároku a tiež aj jeho výške pretože takýto postup nevyplýva s CSP. Podľa jeho
názoru je zrejmé, že o výške nároku mal rozhodnúť vyšší súdny úradník. Žiadal preto , aby odvolací súd
zrušil nielen rozsudok zo dňa 05.12.2024, ale aj rozsudok dopĺňací zo dňa 30.01.2025 a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie za súladné s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pretože súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé, žalovaná strana si ho osvojuje a v ďalšom naň poukazuje. Okrem iného
žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie neodôvodnil zamietajúci rozsudok tým, že vec už bola
právoplatne rozhodnutá, že je tu prekážka res iudicata, ale tým, že nemá dôvod odkloniť sa od záverov
vyplývajúcich z odôvodnenia rozsudku vydaného v konaní 29 C 35/2023. Prejudiciálna otázka a jej

posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia . Posúdenie predbežnej otázky len v
odôvodnení rozhodnutia nespôsobuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný má za to, že ak
vlastníctvo k pozemkom i komunikácii bolo predmetom právoplatne skončeného konania vedeného pod
sp. zn. 29 C/35/2023 a súd v uvedenom konaní v odôvodnení rozsudku prejudiciálne uzavrel, že strany
sporu nie sú vlastníci pozemnej komunikácie, potom súd v posudzovanej veci nemôže ako predbežnú

otázku znovu riešiť to, čo už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov. Ďalej žalovaný
poukázal, že ak žalobca namietal, že súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal závery vyplývajúce z
odôvodnenia rozsudku o určení vlastníckeho práva v tomto konaní mal a mohol navrhnúť dôkazy, ktoré
by vyvrátili skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C/35/2023 so
záverom, že žalobca nie je vlastníkom stavby pozemnej komunikácie, a tak žalobca mal podať žalobu

o určenie vlastníckeho práva k stavbe pozemnej komunikácie. Žalovaný tiež uviedol, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné. Ďalej poukázal, že súd prvej inštancii v odôvodnení rozsudku
poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 29 C/35/2023 a uzavrel, že z citovaného rozsudku plynie
pre prejednávanú vec podstatný záver, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom
konania , sa síce nachádza stavba cestná komunikácia, ale vlastníkom tohto cestného telesa nie je

žalovaný. Poukázal, že súd prvej inštancie v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu,
umiestnením stavby na ňom , je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom
pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá
jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba, stíha vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z

rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to či, prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Uviedol,
že ak súd v konaní sp. zn.29 C/35/2023 žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii
zamietol, potom žalovaný v posudzovanej veci nie je pasívne vecne legitimovaný. Taktiež poukázal, že
žalobca ako odvolateľ ani neodôvodnil, prečo až v rámci lehoty na odvolanie, predkladá listinné dôkazyako prostriedok procesného útoku a neodôvodňuje, z akého dôvodu ich nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného nie je žiaden zákonný dôvod na tieto listinné dôkazy prihliadať.
Taktiež poukázal na odvolaciu námietku žalobcu uvedenú v bode 19 odvolania, že právny vzťah medzi

nímažalovanýmjevzťahomobchodnoprávnym,keďžesajednáovzťahmedzipodnikateľom-žalobcom
pri jeho podnikateľskej činnosti a územnou samosprávnou jednotkou - žalovaným pri zabezpečovaní
verejných potrieb občanov mesta E. E. a žalobca z toho vyvodzuje, že premlčacia doba bezdôvodného
obohatenia je 4 roky. Žalovaný uvádza, že zo strany žalobcu išlo o výkon vlastníckeho práva a nie
jeho podnikateľskú činnosť, pričom pri uplatnení nároku z bezdôvodného obohatenia platila dvojročná

premlčacia doba . V závere svojho vyjadrenia poukázal že otázky užívania pozemných komunikácií
nemôžu prejednávať a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/60/2018). Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Žalovaný sa taktiež vyjadril aj k odvolaniu žalobcu proti doplňaciemu rozsudku a vo svojom

vyjadrení uviedol, že z ustanovenia § 379 písm. a) CSP vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania
viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol dotknutý. Nepochybne výrok IV. v dopĺňacom rozsudku je závislý od výroku II. rozsudku zo dňa
05.12.2024,ktorýmsúdžalobuby zamietolajvprípade,akbyvýrokIV.žalobcanenapadolsamostatným
odvolaním a odvolací súd by pri prieskume rozsudku aj tento výrok s poukazom na § 379 písm. a) CSP

preskúmaval. Žiadal preto aj tento výrok ako vecne správny potvrdiť.

26. K uvedeného vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý v zotrval na svojich tvrdeniach vyjadrených v
odvolaní. Poukázal, že ani všeobecné užívanie nemôže byť považované za bezodplatné, a preto z
pohľadu uplatneného nároku v tomto konaní je nesporné, že na pozemku na pozemnej komunikáciu

vo vlastníctve žalobcu, došlo k plneniu funkcie „verejného majetku“ a žalované mesto E. E. si
prostredníctvom užívania cudzích pozemkov a pozemnej komunikácii plní svoje verejné funkcie, avšak
bez toho, aby dotknutému vlastníkovi pozemku a cesty poskytovalo primeranú náhradu. Zotrval na
dôvodnosti odvolania a na zrušení rozsudku súdu prvej inštancie.

27. K uvedenému sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje obsah podania žalobcu za polemiku
so skutkovými zisteniami a právnym posúdením, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a zároveň aj s
dôvodmi, ktoré už žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení . Zotrval na svojom názore, že vlastnícke právo
žalobcu k pozemnej komunikácii na základe rozhodnutia súdu je nielen spochybnené, ale aj vylúčené.
Žalobca nemá k dispozícii žiaden listinný dôkaz, ktorý by nebol hodnotený súdom prvej inštancie a z

ktorého by jednoznačne vyplývalo, že je vlastníkom pozemnej komunikácie. Má za to, že žalobca mal
a mohol zvoliť iný procesný postup ako si zvolil a tak sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva,
napríklad iniciovaním žaloby o určenie vlastníckeho práva . Zotrval na svojich doterajších podaniach.

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z.z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia , môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie

správnosti dodáva.

30. V prvom rade je potrebné uviesť, že dokazovanie je základným inštitútom civilného procesu a aby
súd vedel správne spor prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní CSP do ustanovenia § 185 CSP bol

zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu.
Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže
urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany spolu so svojimi tvrdeniami a súvisiacimidôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnom diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

31. Podľa § 185 CSP súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

32. V danom prípade platí preto princíp formálnej pravdy, z ktorého vyplýva, že sa priorizuje procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné

prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať
na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide tak o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany
sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.

33. Odvolací súd ďalej poukazuje na takzvané dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti , ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu,

ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o tú stranou
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí . V prejednávanej veci to potom znamená, že
žalobcamalpovinnosťodzačiatkukonaniapreukázaťexistenciuskutočností,zktorýchodvodzovalsvoje
právo, čo však neurobil dostatočne.

34. Taktiež odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je
aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia , je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie ( rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku

z 29.04.1993, nález .II. ÚS 410/06 a iné).

35. Štruktúra práva na odôvodnenie je potom rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom
táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní
však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument strany o opravnom prostriedku,

alebo iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

36. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď

na každý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia však byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

37. V preskúmavanej veci bolo dostatočne preukázané , že žalovaná strana nie je vlastníkom stavby-
cestného telesa, ( cestnej komunikácie ) čo s skutočnosti znamená, že žalovaný nie je ani pasívne

legitimovaným subjektom - stranou , v tomto spore. Nie je nositeľom práva, od ktorého by si
žalobca svoj nárok mohol odvodiť. Už v inom súdnom konaní bolo vlastníctvo cestnej komunikácie v
prospech žalovaného vylúčené, avšak žalobca ani v tomto konaní, ním tvrdené vlastníctvo žalovaného
nepreukázal Nepreukázal ani žiaden zákonný dôvod , ktorý by nasvedčoval a preukazoval , že žalovaný
sa bezdôvodne obohacuje z titulu užívania pozemnej komunikácie , resp. vôbec celého užívania

pozemkov , ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.

38. Navyše žalobca nepreukázal ani vlastníctvo cestnej komunikácie vo svoj prospech. Súd prvej
inštancie preto správne konštatoval, že v prejednávanej veci nebola daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu ale ani pasívna vecná legitimácia žalovaného, pričom poukázal na zhodné závery rozhodnutí

NS SR A NS ČR , týkajúcich sa užívania pozemku , na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve
osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Odvolací súd sa preto nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu
ohľadne judikatúry na ktorú v odvolaní poukazuje.39. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ v odvolaní predkladá listinné dôkazy , ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie a žalovaný ako protistrana na to poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu , že ide o novoty v odvolacom konaní , odvolací súd k tomuto poznamenáva, že na tieto dôkazy

nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť, pretože žalobca nepreukázal, že ich nemohol v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny a žalovaný úspešne poukázal, že ide o nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany.

40. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu poukazujúcej na nesprávny procesný postup súdu prvej

inštancie týkajúci sa dopĺňacieho rozsudku, výroku IV. , odvolací sú poukazuje na uznesenie súdu prvej
inštancie na č .l. 899 zo dňa 27.9.2023 , kedy súd prvej inštancie vo výroku III. uviedol, že o povinnosti
zaplatiť znaleckej organizácii zvyšnú časť priznanej odmeny za vypracovanie kontrolného odborného
vyjadrenia ( znaleckého posudku )č. XX/XXXX vo výške 77.78 Eur rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. , pričom toto odôvodnil súd prvej inštancie v bode 20 predmetného uznesenia. K
uvedenému odvolací súd poznamenáva ,že nebolo by logické nanovo rozhodovať o trovách konania a

potom aj o ich výške, a to postupom, na ktorý poukazuje žalobca, pričom ani samotná ich výška nie je
sporná. Postup súdu prvej inštancie preto považuje za zákonný.

41. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru,žesúdprvejinštanciev preskúmavanejvecidostatočnezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, pričom aj návrh žalobcu správne právne posúdil.

42. Súčasne odvolací súd preskúmal i ďalšie námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom avšak po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

43. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne

správny.

44. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania a
trovách štátu, ktorý považuje za vecne správny . Je nesporné, že prejednávanej veci žalobca úspech
nemal ,naopak úspešný bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi.

45.Ajvodvolacomkonanížalobcaúspešnýnebol, bolúspešnýžalovanýasúdpretopriznalžalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to postupom podľa §
255 ods.1 CSP a § 396 ods.1. CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).