Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123241364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:4123241364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., D., so sídlom C., E. XX, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX X/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. I. XXX, o zaplatenie 28.786,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 25. októbra 2024, č. k. 68Csp/9/2024 -142, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/

a 2/ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca (A. H. H., D., so sídlom C. - H. I., E.
XX, IČO: XX XXX XXX), domáhal proti žalovaným 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili
sumu 28.786,34 eur spolu s úrokom 5,53 % p. a. z istiny 22.627,98 eur od 15.11.2023 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z istiny 22.627,98 eur od 15.11.2023 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými 1/, 2/ uzatvoril Zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 26.07.2010, na základe ktorej im
žalobca poskytol mimoriadny medziúver vo výške 28.000,- eur s úrokovou sadzbou 4,59 % p. a. podľa
čl. III bod 1 písm. a/ úverovej zmluvy a následne s úrokovou sadzbou vo výške 5,53 % p. a. Nakoľko na
účte stavebného sporenia č. 624050604 žalobca evidoval exekučné konanie v prospech tretej osoby,
nevykonávali sa úhrady na vkladoch stavebného sporenia. Žalobca na neplnenie záväzkov písomne
upozornil žalovaných listom zo dňa 15.06.2021 označeným ako Posledná výzva pred vypovedaním
zmluvy a vyhlásením okamžitej splatnosti. Tým, že si žalovaní ani napriek písomnej výzve neplnili svoje

záväzky, žalobca ku dňu 31.07.2021 vyhlásil okamžitú splatnosť mimoriadneho medziúveru. Žalovaní
po vyhlásení okamžitej splatnosti vykonali viacero čiastočných plnení v celkovej výške 4.969,72 eur,
naposledy dňa 14.11.2023. Úhrady boli započítané na istinu, ktorá sa započítaním čiastočných plnení
znížila na sumu 22.627,98 eur. Zostatok pohľadávky žalobcu z uvedenej úverovej zmluvy je vo výške
28.786,34 eur s príslušenstvom bližšie špecifikovaných v žalobe.

3. Nakoľko v priebehu konania - s účinnosťou od 01.12.2023 - došlo k zániku pôvodného žalobcu (A.

H. H., D., so sídlom E. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou A.
B. C., D., so sídlom E. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, uznesením č. k. 68Csp/9/2024-123 zo dňa
27.09.2024, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.4. Súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný právny vzťah zo
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 23729814/624050604 má spotrebiteľský
charakter, nakoľko pôvodný žalobca (veriteľ) mal postavenie bankového subjektu a žalovaní 1/, 2/

(dlžníci) ako fyzické osoby pri uzatvorení uvedenej zmluvy nekonali v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na tento právny vzťah sa preto v plnej miere vzťahujú príslušné ustanovenia
§ 52 - § 62 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Stavebný úver je osobitným typom úveru, ktorého právny režim je popri zák. č. 513/1991 Zb. -
Obchodný zákonník upravený aj zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Pokiaľ ide o skutkový

stav, nebolo sporné, že žalovaným 1/ a 2/ bol pôvodným žalobcom poskytnutý mimoriadny medziúver
vo výške 28.000,- eur. Nebolo sporné ani to, že žalovaní až do 11/2023 riadne a včas uhrádzali
dohodnutésplátkyvkladovnaúčetstavebnéhosporenia,akoajúrokyzmimoriadnehomedziúverupodľa
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX. Napriek riadnemu
a včasnému vykonávaniu dohodnutých úhrad žalovanými 1/, 2/, tieto platby nemohli byť pôvodným
veriteľom započítavané voči pohľadávke z úveru, a to z dôvodu vedenia exekúcie voči žalovanej strane

a s tým spojeným obmedzeniam banky pri nakladaní s prostriedkami na exekúciou postihnutom účte.
Vykonané úhrady žalovaných tak zo zákona nemohli byť pôvodným žalobcom započítavané na úhradu
záväzkov zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, ale
museli byť blokované, resp. poukazované na účet určený súdnym exekútorom, preto sa žalovaní 1/, 2/
logicky dostali do omeškania s úhradou svojich záväzkov z uvedenej úverovej zmluvy voči pôvodnému

žalobcovi.

5. Vo vzťahu k samotnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, prostredníctvom Poslednej výzvy pred
vypovedaním zmluvy a vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 15.06.2021 v spojení s Vyhlásením

okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.08.2021, súd prvej inštancie dospel k záveru, že predčasné
zosplatnenie predmetného úveru nemožno považovať za platné. V rade prvom preto, že z predložených
listín nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky došlo k jednorazovnému predčasnému
zosplatneniu celého dlhu, čo má význam pre posúdenie otázky dodržania zákonom stanovenej
trojmesačnej lehoty omeškania pred zosplatnením, ako aj otázky premlčania nároku žalobcu. V

predloženej výzve sa uvádza len celková výška nedoplatku na vkladoch sporenia 5.887,67 eur platná
ku dňu 15.06.2021, pričom lehota na úhradu uvedenej sumy bola určená najneskôr do 28.07.2021. V
rade druhom, pokiaľ bola predmetná výzva žalovanému 1/ doručená dňa 24.06.2021, pri dohodnutej
splatnosti jednotlivých splátok v rozpätí 1. - 16. dňa v príslušnom mesiaci, mohol pôvodný žalobca
žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky, ktorá bola zročná do 16.07.2021. Toto svoje právo však pôvodný žalobca využil až dňa
03.08.2021 (okamžitá splatnosť celého zostatku úveru mala pritom nastať k 31.07.2021), čiže učinil
tak z pohľadu zákona neskoro, nakoľko toto jeho právo splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky
zročnej dňa 16.07.2021 zaniklo podľa § 565 OZ. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 (bod. 14.2.) zaoberajúce sa zákonnými

podmienkami predčasného zosplatnenia úveru. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval
predčasné zosplatnenie úveru za neplatné. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti sporného úveru, jednotlivé dohodnuté splátky postupne nadobúdali zročnosť v
zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, teda vždy
od 01. - 16. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Vychádzajúc z uvedeného
rozhodnutia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť ani čiastočne (nie
je možné priznať namiesto mimoriadne zosplatneného úveru dlžné splátky splatné do dňa rozhodnutia
súdu). Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne
úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Ako odvolacie dôvody uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca
argumentoval tým, že vzhľadom na právnu úpravu § 565 OZ spolu s § 53 ods. 9 OZ sú na veriteľa
kladené dve požiadavky, ktoré musia byť splnené súčasne aby došlo k platnému vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru (resp. k tzv. zosplatneniu). Tými sú existencia omeškania na strane dlžníka trvajúcaminimálne po dobu troch mesiacov, a zároveň upozornenie dlžníka na možnosť úver zosplatniť zo
strany veriteľa najneskôr 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie. Zo žalobcom predložených
dôkazovjenespornepreukázané,žekudňuvyhláseniuokamžitejsplatnostibolúvervomeškanípodobu

trvajúcu minimálne tri mesiace, a že veriteľ písomne oboch žalovaných upozornil na možnosť vyhlásenia
okamžitej splatnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že vo „Výzve pred vyhlásením
okamžitej splatnosti úveru“ je uvedená ako dlžná suma vo výške 5.887,67 eur, čo predstavuje viac
ako trojnásobok mesačného vkladu stavebného sporenia (ten je vo výške 44,80 eur). Žalobca bol v
nadväznosti na uvedené toho názoru, že priemerný spotrebiteľ je schopný z uvedenej dlžnej sumy

určiť jednotlivé omeškané splátky, a to aj vzhľadom k skutočnosti, že žalovaným musela byť zrejmá
existencia omeškania nakoľko splátky neuhradili. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalobca
vyššie uvedené požiadavky nesplnil a svoju pohľadávku zosplatnil neplatne, a táto skutočnosť viedla
k neúspechu žalobcu v konaní. Tým došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž nevyplýva,
že veriteľ je povinný vo svojom upozornení (ktoré nemusí byť nevyhnutne urobené v písomnej forme)

uviesť aj konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Ak by to
bolo zákonnou požiadavkou, zákonodarca by nepochybne túto skutočnosť uviedol priamo v dotknutom
zákonnom ustanovení § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko však takáto explicitná úprava v predmetnom zákonnom
ustanovení absentuje, žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie toto zákonné ustanovenie
aplikoval nesprávne a v rozpore s princípom právnej istoty. Súd prvej inštancie odkazuje vo svojom

rozhodnutí na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023, ktorý túto problematiku síce rieši,
avšak ide o rozhodnutie, ktoré doposiaľ nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Žalobca poukázal aj na bod 25. písomného odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd konštatoval, že samotné vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru
nebolo realizované v súlade so zákonom, pričom svoje tvrdenia odôvodnil tým, že v zmysle § 565 OZ má

veriteľ pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, inak
jeho právo zaniká. S uvedenou argumentáciou sa žalobca nestotožnil, a to z dôvodov, že ustanovenie §
565OZjelexgeneralisuvedenýmvprvejhlaveôsmejčastiOZoznačenejako„Všeobecnéustanovenia“,
ktorá o. i. vymedzuje všeobecný rámec záväzkového práva v rámci občianskoprávnych vzťahov.
Zmyslom tohto ustanovenia je umožniť veriteľovi (akémukoľvek) požadovať od dlžníka (akéhokoľvek,

nie len spotrebiteľa) celé plnenie, a to v prípade omeškania so splátkou, pričom toto právo môže využiť
len do splatnosti najbližšie splatnej splátky. Naproti tomu, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje vo
vzťahu k ust. § 565 OZ lex specialis týkajúce sa výlučne spotrebiteľských zmluvných vzťahov, teda
vzťahov kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba – spotrebiteľ a na strane druhej osoba, ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zavedením tejto osobitnej úpravy do osobitnej časti OZ

zákonodarca jednoznačne prejavil svoju vôľu upraviť tzv. zosplatňovanie spotrebiteľských zmlúv iným
spôsobom (prísnejším), ako umožňuje § 565 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní. Uviedli, že sa plne stotožňujú s tvrdeniami,
že predčasné zosplatnenie predmetného úveru nemožno považovať za platné. S tvrdeniami žalobcu v
odvolaní žalovaní nesúhlasili a naďalej trvali na tom, že žalobca nevyužil svoje právo zosplatniť úver
do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, ktorá bola zročná 16.07.2021 (okamžitá splatnosť celého
zostatku úveru mala pritom nastať k 31.07.2021), čiže podľa zákona tak žalobca učinil neskoro, nakoľko

toto jeho právo splatnosťou najbližšej splátky zročnej dňa 16.07.2021 zaniklo podľa § 565 OZ. Žalovaní
navrhli, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správne potvrdil.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

10.Odvolacísúdrovnakoakokonštatovalsúdprvejinštanciezastávanázor,ževýzvazodňa15.06.2021
neuvádza, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. S poukazom
na uvedené skutočnosti je potrebné výzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru považovať pre neurčitosť za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s námietkou žalobcu v tom, že zákon neukladá povinnosť
označiť vo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu
okamžitej splatnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, v ktorom NS SR dospel k záveru,
že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon

zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Uvedené právne závery boli prijaté aj na
zasadnutí občianskoprávnej sekcie v obvode Krajského súdu v Trenčíne konanom dňa 10.10.2024.

11. Žalobca argumentoval aj tým, že súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023, ktoré doposiaľ nebolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd poukazuje na to, že ustálená rozhodovacia
prax najvyššieho súdu je síce vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho
súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je však tiež aj prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca

aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne
tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, nadväzujúce na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023, kde

Najvyšší súd SR opakovane vyslovil právny záver, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 a uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024).

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil, pričom ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko
ich posúdenie by nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie neplatnosti predmetnej výzvy, v ktorej
absentovalo označenie pre ktorú konkrétu splátku došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru.

13. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní 1/ a 2/, preto im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní im však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).