Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204351
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6722204351.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej, v spore žalobcu: Pomoc veriteľom, so sídlom A. B. XXX/
XX, C. D. E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XX, G., právne zastúpenému +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom

Grösslingová 56, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, o zaplatenie 2 300,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. októbra 2024,
č. k. 14C/51/2022-256, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe
žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca Práva veriteľov, občianske združenie, domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 600,- eur s úrokom 2,4 % mesačne zo sumy 600,- eur od
16.02.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,-
eur od 01.03.2022 do zaplatenia. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že pôvodný veriteľ H. I. J.
dňa 04.03.2022 uzavrel so žalovaným za prítomnosti svedkýň A. A., I. K. a A. J. L.

o urovnaní, kde sa žalovaný v bode 5.3. zaviazal zaplatiť svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi v splátkach
podľa podmienok v nich uvedených. Žalovaný nezaplatil pôvodnému veriteľovi druhú splátku za mesiac
apríl 2022 vo výške 600,- eur, ktorá bola splatná dňa 10.04.2022. Pôvodný veriteľ H. I. J. postúpil
dňa 19.08.2022 podľa zmluvy o postúpení pohľadávky všetky práva proti žalovanému z titulu Dohody
o urovnaní zo dňa 04.03.2022 na nového veriteľa: Práva veriteľov. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol,
že má nárok na dlžnú sumu 600,- eur za druhú splátku za mesiac apríl 2022, ktorú si uplatňuje

celú, ďalej má nárok na úrok 2,4 % mesačne z dlžnej sumy 600,- eur od 16.02.2022 do
zaplatenia dlžnej sumy 600,- eur, ktorý si uplatňuje celý. Žalobca uviedol, že tiež má nárok na úrok z
omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 600,- eur od 01.03.2022 do zaplatenia dlžnej sumy 600,-
eur, ktorý si uplatňuje celý.

2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 17.10.2022 sa žalobca domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 600,- eur s príslušenstvom. Uvedený nárok vychádzal
tiež z Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022, ktorú mal uzatvoriť žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu a predmetom žalovaného nároku bola splátka za mesiac máj 2022. Po podaní odporu bola vec
postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prievidza, kde sa konanie viedlo pod sp. zn.
14Cb/9/2023. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17.10.2022 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 100,- eur s príslušenstvom. Uvedený nárok vychádzal

rovnako z Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022, ktorú mal uzatvoriť žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu. Predmetom žalovaného nároku bola prvá splátka za mesiac marec 2022 a jej výška mala byť 1100,- eur. Po podaní odporu bola vec postúpená Okresnému súdu Prievidza a konanie sa viedlo
pod sp. zn. 15C/16/2023. Súd uznesením zo dňa 23.02.2023 spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. 14C/51/2022 a 14Cb/9/2023 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod sp.

zn. 14C/51/2022 a uznesením zo dňa 08.06.2023 spojil na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. 15C/16/2023. Konanie o všetkých spojených veciach sa ďalej viedlo pod sp. zn. 14C/51/2022.

3.Súdubolodňa13.09.2024doručenépodaniepôvodnéhožalobcu,ktorýmžalobcaoznámil,žepostúpil
pohľadávku, ktorej časti sa domáha v tomto spore na súčasného veriteľa L. J., nar. XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na postúpenie pohľadávky žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na
strane žalobcu, ktorú súd uznesením zo dňa 13.09.2024 pripustil.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalovanýaH.I.J.podpísalidňa04.03.2022listinusnázvom„Dohodaourovnaní“.Deklarovanýmúčelom
tejto dohody uzavretej v zmysle ustanovení § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka mala byť komplexná

úprava všetkých práv a povinností, ktoré vznikli medzi účastníkmi tejto dohody, a to medzi veriteľom H.
I. J. a dlžníkom A. F. (žalovaným).

5. Pôvodnými záväzkami, ktoré mali podľa tvrdenia pôvodného žalobcu medzi žalovaným a H. I. J.
existovať, boli zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2022 a 17.02.2022. Na základe zmluvy zo dňa

16.02.2022 mal H. I. J. požičať žalovanému sumu 14 800,- eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 24.02.2022
a na základe zmluvy zo dňa 17.02.2022 si žalovaný mal požičať od H. I. J. ďalšie peniaze vo výške
9 300,- eur, ktoré žalovaný do podpisu dohody o urovnaní nevrátil.

6. Žalovaný existenciu týchto pôvodných záväzkov, ktorými mali byť zmluvy o pôžičke namietal.

Uzavretie dohody o urovnaní nepoprel, tvrdil však, že pri uzatváraní tejto dohody konal pod nátlakom
a pod stresom. Z jeho výpovedí na pojednávaní vyplynulo, že si od H. I. J. mal
požičiavať peniaze iba v minulosti.

7. Po vykonanom dokazovaní, z výpovede svedkov a z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie

preukázané, že žalovaný si od H. I. J. ako fyzickej osoby požičal peniaze, a to 14 800,- eur dňa
16.02.2022, ktoré bol povinný vrátiť spolu so zmluvným úrokom do 28.02.2022. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že existoval teda záväzok žalovaného vrátiť H. J. peňažné prostriedky, ktoré
boli žalovanému poskytnuté titulom pôžičky.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovanému nepodarilo preukázať, že Dohodu o urovnaní
zo dňa 04.03.2022 podpisoval pod stresom a strachom bez prítomnosti svedkov. Žalovaný potvrdil, že
podpis na dohode je jeho, no tvrdil, že dohoda bola uzatváraná ako následok psychického donútenia,
a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. A. A. aj A. J., ktoré sú uvedené v dohode ako svedkyne
uzavretia, resp. podpisu dohody, a ktoré z uvedeného dôvodu ako svedkyne aj dohodu podpisovali,

vo svojich výpovediach na pojednávaní potvrdili, že žalovaný predmetnú dohodu o urovnaní uzatvoril.
Dôkazné bremeno o tvrdeniach žalovaného, že dohodu neuzatvoril dobrovoľne, ale v
dôsledkupsychickéhodonútenia,zaťažovaložalovaného,pričomžalovanýdôkaznébremenoneuniesol.
Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o urovnaní nie je neplatná z dôvodov podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2024
tvrdil, že pôvodný veriteľ pohľadávky H. I. J. požičiava ako fyzická osoba iným fyzickým osobám peňažné
prostriedky opakovane, čo napĺňa znaky podnikania za účelom dosahovania zisku. Podľa žalovaného
ide o množstvo malých pôžičiek s vysokými (až úžerníckymi) úrokmi s cieľom dosiahnuť zisk, čím H.

J. pôsobí ako nebankový subjekt bez príslušnej licencie, resp. povolenia od Národnej banky Slovenska
a nekalými praktikami sa obohacuje na úkor dlžníkov, ktorí sú v ťaživej sociálnej a finančnej núdzi
bez možnosti brániť sa prostredníctvom kvalifikovaného advokáta. Uvedené pohľadávky potom H. J.
mimosúdne vymáha prostredníctvom osôb, ktorí sú zamestnaní v spoločnosti Eurocentrum Reality,
s. r. o. Tieto osoby vyvíjajú na dlžníkov nátlak na podpis dohody o urovnaní, ktorý je v skutočnosti

simulovaný právny úkon s cieľom zakryť skutočnosť, že dlžníkom neposkytli peňažné pôžičky
a/alebo im poskytli peňažné pôžičky v nižšej sume, ale v rámci dohody o urovnaní peňažnú pôžičku
(dlh) voči dlžníkovi bez akéhokoľvek právneho dôvodu navýšia o náklady právneho zastupovania
a náklady spojené s vymáhaním pohľadávok, hoci tieto náklady im ako príslušenstvo pohľadávkyvoči dlžníkom nevznikli, eventuálne vymáhajú duplicitne pohľadávky, ktoré dlžníci už uhradili, nakoľko
dlžníkom pri splácaní dlhu nevystavujú žiadne potvrdenie o úhrade splátky dlhu.

10. Zo svedeckej výpovede H. I. J. vyplynulo, že od roku 2004 požičal peniaze vyše tisíc ľuďom. Na
začiatku požičiaval peniaze ako živnostník, potom, keď s týmto skončil, tak peniaze požičiaval iba,
keď mal niekto záujem. Tvrdil, že postúpil všetky pôžičky; niektoré postúpil spoločnosti svojej matky
Eurocentrum s. r .o. Z výpovede prezidentky pôvodného žalobcu vyplynulo, že H. J. požičiaval peniaze
od roku 2006 do roku 2022. Pôvodný žalobca má aktuálne na súdoch po celej Slovenskej republike

začatých približne 800 súdnych konaní. Žalovanému opakovane požičal peniaze už v minulosti. Aj
svedkyňaA.A.uviedla,žežalovanýsiodH.J.požičiavalviackrát.Svedkyňajezamestnanávspoločnosti
Eurocentrum Reality s. r. o., kde je konateľom A. J.. Premetom pracovnej náplne svedkyne je okrem
inéhoevidenciadlžníkovavymáhaniepohľadávok.Spoločnosťmáajelektronickúdatabázupohľadávok,
svedkyňa bola prítomná aj pri poskytovaní pôžičiek iným dlžníkom, pričom zároveň podpísala
viacero dohôd o urovnaní ako svedok. Z výpovede svedka M. N., zamestnanca spoločnosti

Eurocentrum Reality s. r. o. vyplynulo, že dlžníkov, ktorí svoje záväzky neplatia kontaktujú telefonicky a
chodia za nimi aj osobne domov s úmyslom ich osobne vyzývať aby svoje dlhy uhradili. Súd si na návrh
žalovaného pripojil aj spisy konaní, ktoré sa vedú, resp. viedli na Okresnom súde Prievidza.

11. Z uvedených vykonaných dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že H. I. J. minimálne do roku 2022

opakovane a systematicky požičiaval mnohým subjektom, najmä fyzickým osobám peňažné prostriedky
vo vyšších sumách v hotovosti. Tieto osoby boli potom povinné vrátiť požičané peňažné prostriedky v
splátkach spolu so zmluvným úrokom. H. I. J. a právnické osoby, v ktorých má účasť, alebo v ktorých
orgánoch sú jemu blízke osoby (napríklad Eurocentrum Reality, s. r. o. alebo občianske združenie Práva
veriteľov) majú zároveň vytvorený ucelený prepracovaný systém na evidenciu, správu a

vymáhanie pohľadávok, ktoré vznikajú z pôžičiek poskytovaných H. J.. Majú zamestnancov, ktorí tieto
pohľadávky evidujú a vymáhajú ich. V prípade ich neuhradenia podávajú proti dlžníkom žaloby na
súdoch po celej Slovenskej republike; často pritom postupujú tak, že žalujú jednotlivé mesačné splátky
pôžičiek samostatne, a to každú na inom súde.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka, v
ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách je ustanovenie § 52 ods. 2, podľa ktorého sú neplatné
tie zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení
upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uvedené ustanovenie má povahu lex
specialis k § 39 Občianskeho zákonníka a upravuje neplatnosť spotrebiteľských zmlúv, resp. ich

niektorých ustanovení za konkrétnych podmienok. Poskytovanie pôžičiek (prípadne úverov) fyzickým
osobám, ktoré v daných právnych vzťahoch vystupujú ako spotrebitelia, je s ohľadom na svoj
spoločenský význam prísne právne regulované. Je to jednak právna úprava na úrovni Európskej únie,
ide najmä o smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
či o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

Na vnútroštátnej úrovni je to predovšetkým všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv, ktorú
tvoria ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Účelom takejto úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa ako subjektu,
ktorý má v zmluvnom vzťahu slabšie postavenie. Uvedené predpisy preto presne upravujú, kto a za
akých podmienok a na základe akého povolenia môže poskytovať pôžičky, príp. úvery spotrebiteľom.

V zmysle ust. § 20 zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v rozsahu a v závislosti od
udeleného povolenia. Veriteľom pritom môže byť podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. len fyzická
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Dokonca podľa objemov finančných prostriedkov pôžičiek poskytnutých H. J., t. j. nad 10 000,-

eur, by musel mať v zmysle ustanovenia § 20a zákona č. 129/2010 Z. z. na poskytovanie
úverov v takomto rozsahu ako veriteľ právnu formu obchodnej spoločnosti.

13. Podľa názoru súdu prvej inštancie, činnosť H. I. J. spočíva, resp. do roku 2022 spočívala v tom,
že poskytoval pôžičky bez toho, aby to robil v rámci podnikateľskej činnosti, hoci mal z toho zisk a

táto činnosť bola robená za účelom dosahovania zisku. Zároveň nemal na takúto činnosť ani povolenie
Národnej banky Slovenska. Mechanizmus poskytovania pôžičiek, ich zabezpečenia dohodami o uznaní
dlhu a vymáhanie pohľadávok z týchto pôžičiek celkom zjavne obchádza zákonné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a o poskytovaní spotrebiteľských úverov.14. Pokiaľ teda H. I. J. v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o pôžičke v
dňoch 16.02.2022 a 24.02.2022, pričom tak robil opakovane po tom, čo obdobné pôžičky už poskytol aj v

minulosti iným dlžníkom a účelom týchto zmlúv bolo obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských úveroch
a všeobecne ustanovení upravujúcich vzťahy, ktorých účastník je spotrebiteľ, súd prvej inštancie
konštatoval, že obe zmluvy o pôžičke sú neplatné podľa § 52 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka.

15. Nebolo zároveň rozhodujúce, že veriteľ a dlžník neskôr uzatvorili dohodu o urovnaní, ktorou si

urovnali údajné sporné vzájomné práva a povinnosti. Neplatnosť zmlúv o pôžičke nebola následne
zhojenáuzavretímdohodyourovnaní,naopak,dôvodneplatnostizmlúvopôžičkáchpôsobíajakodôvod
následnej neplatnosti dohody o urovnaní (obdobne Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.09.2012, sp.
zn. 29Cdo 3667/2010).

16. Keďže zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi H. I. J. a žalovaným a ani neskoršia dohoda o urovnaní,

ktorúspoluuzatvorilineboliplatné,pohľadávkazdohodyourovnaníneexistovala.Nebolojupretomožné
platne postúpiť na pôvodného žalobcu, t. j. občianske združenie Práva veriteľov. Z uvedených dôvodov
saobčianskezdruženiePrávaveriteľovnestaloveriteľomtejtopohľadávkyanemohlotakmaťvsporeani
aktívnu vecnú legitimáciu. Uvedený nedostatok neodstránilo ani ďalšie postupovanie pohľadávky, keďže
pohľadávka neexistuje. Súd prvej inštancie preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobkyňa podaním zo dňa 30. októbra 2024 požiadala, aby
súd pripustil návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu, že pohľadávku, ktorá

vznikla z titulu Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022 a z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.10.2024 postúpila na súčasného veriteľa Pomoc veriteľom, so sídlom M. Chrásteka 511/23, Žiar nad
Hronom, IČO: 42 022 991 podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2024. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 26.11.2024, č. k. 14C/51/2022-257, právoplatným dňa 12.12.2024, zmenu na strane
žalobcu pripustil.

18. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. Ako odvolací
dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie považoval jednak záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretých medzi

H. I. J. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a jednak záver o neplatnosti Dohody o urovnaní zo
dňa 04.03.2022. V odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania v tejto veci nevyplynula žiadna
skutočnosť preukazujúca, že H. I. J. by pri uzavretí zmlúv o pôžičke zo dňa 16.02.2022 a 24.02.2022
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Závery súdu prvej inštancie
o neoprávnenom podnikaní (bez povolenia Národnej banky Slovenska) nemajú vo vzťahu k posúdeniu

platnosti týchto zmlúv o pôžičke žiadne opodstatnenie, pričom platnosť takýchto dvoch konkrétnych
zmlúv, ktoré sú predmetom posúdenia z hľadiska dôvodnosti žalobou uplatneného nároku v tejto veci,
nie je možné odvodzovať len od zistenia, že H. I. J. mal poskytnúť pôžičky aj iným osobám a len na
takomto zistení založiť záver o jeho neoprávnenom podnikaní a od toho odvodzovať jeho postavenie
ako dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obe uvedené zmluvy o pôžičke boli

podľa záveru súdu prvej inštancie z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu uzavreté platne
a došlo na základe nich aj k reálnemu plneniu a odovzdaniu požičaných peňazí zo strany veriteľa H. I.
J. v prospech žalovaného tak, ako to výslovne konštatoval súd prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia
svojho rozhodnutia, a kde dokonca výslovne uviedol, že existoval záväzok žalovaného vrátiť H. I. J.
peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanému poskytnuté titulom pôžičky. Po takejto dôkaznej situácii a

vyhodnotení súdom prvej inštancie je potom záver o neplatnosti týchto zmlúv o pôžičke s poukazom na
ust.§52ods.2vetadruháObčianskehozákonníkanesprávny,pretoževeriteľH.I.J.priuzavretítakýchto
dvoch zmlúv so žalovaným nemohol konať v postavení dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a teda v prípade takýchto zmlúv nemohlo potom ísť ani o spotrebiteľské zmluvy v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu ich nebolo možné posúdiť ako neplatné pre rozpor

s týmto zákonným ustanovením, ktoré na takýto zmluvný vzťah nebolo možné aplikovať.

19. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022, tento je
založený len na konštatovaní, že dôvod neplatnosti zmlúv o pôžičkách pôsobí aj ako dôvod následnejneplatnosti Dohody o urovnaní. Podľa žalobcu takýto záver nemôže byť vôbec správny a je aj v úplnom
rozpore s právnymi závermi vyplývajúcimi z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov týkajúcej sa Dohody
o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k takémuto

svojmu záveru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 29Cdo 3667/2010 z 26.09.2012, k tomuto
je potrebné uviesť, že vzhľadom na posudzovaný právny vzťah v danej veci, ktorý bol predmetom
urovnania (zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dojednaním o zmluvnej pokute, ktorá bola
predmetom Dohody o urovnaní uzavretej v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka pred 01.01.2001)
nejde vôbec o právne závery aplikovateľné na právny vzťah posudzovaný v tomto konaní.

Naopak súd prvej inštancie pri tvorbe záveru o neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022 v tejto
veci sa vôbec nezaoberal právnymi závermi vyplývajúcimi z iných (aj novších) rozhodnutí Najvyššieho
súdu ČR, na ktoré žalobca poukázal a z ktorých vyplýva, že Dohoda o urovnaní je právnym
úkonom, ktorého platnosť zákon neviaže na podmienku existencie práva, ktorého sa urovnanie týka
a naopak s možnou neexistenciou takého práva počíta a že urovnaním možno založiť právo aj
tam, kde pôvodne nebolo. To znamená, že ak by aj predchádzajúci právny záver súdu prvej inštancie

o neplatnosti zmlúv o pôžičke, z ktorých práva a povinnosti boli predmetom Dohody o urovnaní zo
dňa 04.03.2022, v zmysle § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka bol správny (čo žalobca
s poukazom na nim uvádzané skutočnosti vylučuje), tak takáto neplatnosť týchto zmlúv by nemohla
sama o seba spôsobovať aj neplatnosť Dohody o urovnaní, a to viac za situácie, kedy podľa záveru
súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že reálne plnenie v zmysle zmlúv o pôžičke bolo zo

strany veriteľa H. I. J. žalovanému ako dlžníkovi poskytnuté a že z toho dôvodu existoval záväzok
žalovaného vrátiť H. I. J. peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanému titulom pôžičky poskytnuté. To
znamená, že nepochybne (bez ohľadu na platnosť zmlúv o pôžičke) existoval právny vzťah, ktorého
obsahom bola povinnosť žalovaného na peňažné plnenie voči pôvodnému veriteľovi H. I. J., ktorý právny
vzťah bol predmetom Dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022. Preto nepochybne existoval spôsobilý

predmeturovnania,buďzplatneuzavretýchzmlúvopôžičke,alebovprípadeichneplatnosti,znárokuna
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. V tomto smere poukázal aj na právne závery vyplývajúce
z uznesenia Ústavného súdu ČR č. IV.ÚS 13/2000 zo dňa 05.06.2000, z ktorých vyplýva, že
predmetom urovnania podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť aj nárok z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka.

20.Žalovanýprostredníctvomprávnehozástupcuvpísomnomvyjadreníkodvolaniužiadalrozsudokako
vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s argumentáciou a tvrdeniami žalobcu prezentovanými v podanom
odvolaní, pričom uviedol, že k rozsiahlej judikatúre, ktorou sa snaží žalobca navodiť
dojem nesprávneho právneho posúdenia, uvádza, že predmetná judikatúra nie je použiteľná

na spotrebiteľské právo a spotrebiteľské úvery. Nemožno nezákonne dojednané spotrebiteľské zmluvy
uzatvorené v rozpore so zákonom konvalidovať akousi Dohodou o urovnaní. Rovnako aj na právny
úkon dohody o urovnaní je nutné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vrátane
spotrebiteľských zmlúv a v tomto svetle posúdiť aj neplatnosť samotnej dohody o urovnaní.

21. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami, uvedenými
v § 365 ods. 1 CSP.

22. V preskúmavanej veci žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

23. Právne posúdenie v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že
odvolacie námietky žalobcu boli dôvodné.

25. Podľa § 585 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnouformou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

26.Podľa§586ods.1Občianskehozákonníkaomylotom,čojemedzistranamispornéalebopochybné,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa
druhá strana neplatnosti dovolať.

27. Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť

ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.

28. Dohoda o urovnaní je jednou z právnych skutočností spôsobujúcich zánik záväzku bez uspokojenia
veriteľa a na zmluvnom základe. Na rozdiel od iných právnych skutočností upravených v šiestom oddiele
prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka, dohoda o urovnaní spolu s privátnou nováciou súčasne

nahrádza doterajší záväzok novým. Urovnanie tak plní nielen solučnú, ale aj obligačnú funkciu a je
samostatným zaväzovacím dôvodom (ex causa transactionis). Základným účelom dohody o urovnaní
je autonómna úprava práv a povinností, ktoré sú medzi účastníkmi záväzkového vzťahu sporné alebo
pochybné. Strany, prípadne aj bez zisťovania skutočného stavu veci, navzájom ustúpia zo svojich
požiadaviek tým, že niečo dajú (dare), konajú (facere), strpia (pati) alebo sa niečoho zdržia (omittere),

aby sa vyhli možnému sporu alebo aby ukončili už začatý spor. Vzájomné ústupky z doterajších práv
však nie sú nevyhnutnou podmienkou urovnania.
29. Pokiaľ ide o formu, dohoda o urovnaní, ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon,
musí spĺňať elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z hľadiska určitosti jej obsahu je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza.

Urovnanie možno uzavrieť spravidla akýmkoľvek relevantným spôsobom. Forma dohody je právne
významná iba pri urovnávaní premlčaného záväzku a záväzku, ktorý bol pôvodne zriadený písomne.

30. Pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné, môžu účastníci urovnať akékoľvek záväzky a im
zodpovedajúce práva medzi nimi sporné alebo pochybné, ktorými sú oprávnení disponovať. Dohoda

o urovnaní sa môže týkať aj záväzku, ktorý vznikol na základe jednostranného právneho úkonu (napr.
konanie bez príkazu v zmysle § 742, verejný prísľub podľa § 850, odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48).
Urovnanie nie je vylúčené ani v prípade, ak je dotknutý záväzok súdne nevymáhateľný, neplatný, alebo
dokonca domnelý.

31. V danej veci je podstatné, že žalobou uplatnený nárok vychádza z Dohody o urovnaní zo dňa
04.03.2022, uzavretej medzi pôvodným veriteľom H. I. J. a žalovaným.

32. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách uzatvorené
medzi H. I. J. a žalovaným dňa 16.02.2022 a 24.02.2022 sú neplatné podľa § 52 ods. 2 druhá veta

Občianskeho zákonníka pre obchádzanie spotrebiteľského práva. Konštatoval, že preto nebolo vo veci
rozhodujúce, že veriteľ a dlžník neskôr uzatvorili dohodu o urovnaní, ktorou si urovnali údajné sporné
vzájomné práva a povinnosti, teda neplatnosť zmlúv o pôžičke nebola následne zhojená uzavretím
dohody o urovnaní, keď dôvod neplatnosti zmlúv o pôžičkách pôsobí aj ako dôvod následnej neplatnosti
dohody o urovnaní.

33. Tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správny.

34. Tak ako bolo uvedené vyššie, urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu,
ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia

a nahrádzajú ich novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva
z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zabezpečovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku
záväzku.

35. Po uzavretí dohody sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia

z nového záväzku - z dohody o urovnaní. Dohodu o urovnaní môžeme zaradiť medzi právne úkony
ktorých platnosť zákon neviaže na podmienku „existencie“ práva (pohľadávky, dlhu), ktorého sa úkon
týka, naopak s možnosťou „neexistencie“ takéhoto práva počíta. Účelom urovnania teda nie je zistenie,ako sa veci v skutočnosti majú, ale predísť ďalším pochybnostiam a sporom tým, že dovtedajší záväzok,
v ktorom sa sporné či pochybné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým.

36. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo vyhodnotiť platnosť dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022,
na základe ktorej sa žalobca domáha uplatneného nároku. Prejudiciálne pre ňu môže mať význam
neplatnosť pôžičiek v zmysle citovaného § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale sama o sebe nie je
prípadná neplatnosť pôžičiek dostatočným dôvodom pre konštatovanie nedôvodnosti žaloby.
Nedôvodnosť žaloby môže byť odôvodnená iba neplatnosťou dohody o urovnaní.

37. A až pri riešení otázky platnosti dohody o urovnaní vstupuje do hry otázka spotrebiteľskej povahy
záväzku, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu je daná aj v prípade neoprávneného podnikania
obchodníka (ak je tu samozrejme na druhej strane postavenie spotrebiteľa).

38. Podľa § 2 ods.1, 2 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide
o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom
podľatohtozákonaje:a)osobazapísanávobchodnomregistri, b)osoba,ktorápodnikánazáklade
živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského

oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a
je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej
osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

40. V posudzovanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že veriteľ I. J. opakovane poskytoval
pôžičky fyzickým osobám za účelom dosiahnutia zisku (čo naplňuje definíciu podnikania podľa § 2 ods.1
Obchodného zákonníka), rovnako ako skutočnosť, že poskytoval pôžičky bez oprávnenia
(ktorá skutočnosť nebola žalobcom v konaní spochybnená). Poskytovanie pôžičiek bez oprávnenia však

v zmysle cit. ust. § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právnych
úkonov.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní súd prvej inštancie vyhodnotí platnosť dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2022, rešpektujúc vyššie
uvedené právne názory odvolacieho súdu a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 369 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).