Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200027
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcov: 1/ Z.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, R., 2/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX, T. D., 3/ Z.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, U.-T., (právni nástupcovia nebohého
žalobcu Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, R.), zastúpení
advokátomJUDr.MariánomĎurinom,AKSibírskač.4,Bratislava,protižalovanému:Ministerstvoobrany
Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1-3
proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024, č. k. PO-7Sa/2/2023-38, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024, č.
k. PO-7Sa/2/2023-38 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Správny súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 20. marca 2024, č. k. PO-7Sa/2/2023-38 v súlade
s § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-5/2016-
OdSP zo dňa 14.10.2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie Y.
F. proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65406002865008-29/2016 z
28.07.2016,ktorýmVojenskýúradsociálnehozabezpečeniapodľa§30ods.1písm.i)zákonač.71/1967

Zb. zastavil konanie o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov Y. F., lebo v tej istej veci sa právoplatne
rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Dôvodil tým, že sa stotožnil s dôvodmi zastavenia
konania uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č.
71/1967 Zb. je prípustné za predpokladu, že sú kumulatívne naplnené obe podmienky pre zastavenie
konania uvedené v tomto ustanovení.
2. Správny súd ustálil, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného

dôchodku. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný správne posúdil žiadosť žalobcu
o prepočítanie starobného dôchodku, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre
priznanie starobného dôchodku na základe získaných podkladov a vo veci opätovne rozhodol tak, že
rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení.
3. Správny súd názor žalobcu, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku vznikol už ku dňu 4.6.1999,
kedy skončil služobný pomer, nie je správny. Nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku je v

zásade upravený v § 65 v spojení s § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Výnimky z takto uvedeného dôchodkového veku boli v zákone o
sociálnom zabezpečení ustanovené v § 174, pričom jeho odsek 2 v dôsledku opakovaného predlžovaniazaraďovania zamestnaní (služby) do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií, naposledy
v znení zákona č. 355/1999 Z.z. vyžadovalo trvanie takého zamestnania do 31.12.1999.
4. Správny súd ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom

zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že žalobca skončil služobný
pomer dňa 4.6.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť
dňa 22.12.1999, poznamenal, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok,
ktorá nezaložila žalobcovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku
žalobcovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik

takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu
objektívnych podmienok.
5. Vzhľadom na to, že žalobcovo zamestnanie netrvalo do 31.12.1999, ale žalobca ukončil služobný
pomer 4.6.1999, nesplnil jeden z predpokladov skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok. V
prípade žalobcu ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok, pričom nárok žiadateľovi vzniká až
splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok. Obdobnú situáciu riešil Najvyšší súd

SR aj v rozsudku sp. zn. 9So/88/2011 z 25.04.2012.
6. Správny súd v bode 58 uviedol, že ak správny orgán alebo súd rozhodne na základe v čase
rozhodovania účinnej právnej úpravy, nemôže tým porušiť základné právo na spravodlivý proces.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že
„orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom

súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto
odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp
trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže
odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu
právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov

odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať
medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a
vnútorne nerozporné ustanovenie zákona (v tomto prípade § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto
negatívnymzákonodarcom,čojevprávnomštáteneprípustné.Takétooprávneniemázaistýchokolností

ústavný, nie však všeobecný súd.
7. Pokiaľ žalobca namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., táto námietka nebola
dôvodná, nakoľko zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a
zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa

§ 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999),
sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa však nezačalo pred dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z.
II.

8. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietali, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil (nebohému) žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces § 440 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440
ods. 1 písm. g) SSP.

10. Kasačnú sťažnosť úvodom odôvodnili tým, že poukázali na podmienky prijatia už nebohého žalobcu
na vojenskú leteckú školu. Uviedli, že mladistvý žalobca vstúpil do Zväzu pre spoluprácu s armádou, kde
ako člen absolvoval teoretický a praktický letecký výcvik na bezmotorových a motorových lietadlách. Ku
dňu 01.09.1959 mal na motorových lietadlách oficiálne nalietaných 60 hodín a 10 minút. Po skončení
primárnej a praktickej výučby vo Zväzarme absolvoval prijímacie skúšky z lietania a telesnej zdatnosti

v I. leteckom školskom pluku v Prostějove, ktorý bol v roku 1959 preložený do Prešova. Na základe
súhlasu rodičov (v čase lietania nemal ešte 18 rokov) a kladných lekárskych prehliadok a o telesnej a
psychickej zdatnosti vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, teoretických skúškach a absolvovaného
leteckého výcviku bol prijatý na Vojenskú leteckú školu do Košíc. Reálne odlietané roky žiadal žalobca
započítať. Na Vojenskú školu leteckú v Košiciach (ďalej len „VŠL“) bol žalobca prijatý na základe žiadosti

o štúdium.
11. Po absolvovaní zdravotných prehliadok v januári a februári bol na jar 1959 žalobca odvedený podľa
§ 10 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon a od 1. ročníka VŠL vykonával rôzne vojenské služby a ostrývojenský výcvik v súlade s branným zákonom a vojenskými služobnými predpismi, dôkazom čoho je
školské vysvedčenie.
12. Nebohému žalobcovi bola I. kategória funkcií priznaná podľa zákona č. 55/1956 Zb., zákona č.

33/1957 Zb. o sociálnom zabezpečení príslušníkov Ozbrojených síl ČSR, zákona č. 101/1964 Zb. a
zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ale nie v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., ako mylne
uvádza žalovaný. Nesúhlasí s tým, že nemá hodnotených 189 dní reálneho výkonu vojenskej služby
na VLŠ v 1. ročníku VŠL.
13. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti ďalej uviedli, že nebohý žalobca sa v civilnom sektore zamestnal u

obchodnej spoločnosti SLOV-AIR Bratislava, kde odpracoval 17 rokov a 7 mesiacov, lietal ako obchodný
a dopravný pilot, bol učiteľ lietania, skúšobný pilot, zalietavač lietadiel a testovací pilot, inštruktor - pilot
vrtuľníkov. Bol jedným zo zakladateľov leteckej záchrannej služby v bývalom Československu a od
01.01.1993 na Slovensku, bol viceprezidentom Asociácie leteckých záchranných služieb na Slovensku.
Pôsobenie v tomto civilnom zamestnaní malo priamy vplyv na jeho zaradenie v I. pracovnej kategórii
podľa§14ods.2písm.d/zákonač.100/1988Zb.ozamestnaníčlenovleteckýchposádokapracovníkov

sústavne činných v lietadle za letu. Tomuto faktu nebola venovaná žiadna pozornosť. Hodnotenie
niektorých dôkazov sa neobjavilo v rozsudku správneho súdu.
14. Rozhodnutím žalovaného vznikla žalobcovi ujma na právach tým, že obdobie od 01.09.1959 do
31.05.1975 nebolo započítané dvojnásobne do I. kategórie funkcií. Pre nárok a výšku výsluhového
dôchodku bolo započítaných 14 skončených rokov, no v skutočnosti odpracoval 5 387 dní (pilot v

armáde) + obdobie od 01.06.1974 do 31.12.1991, kedy 6 423 dní vykonával pilota v civile, t.j. spolu 11
810 dní - 32 rokov a 130 dní. Zároveň poznamenal, že túto dobu pilota bojového lietadla a pilota civilného
lietadla mu mali posudzovať pri objektívnejšom výpočte zvyšovaní dôchodkových dávok dvojnásobne
v roku 2006. Poznamenali, že žalobcovi bol od 01.01.1992 priznaný dôchodok za výsluhu rokov
dvojnásobne, t.j. 14 rokov armáda + 17 rokov civil, spolu 31 rokov, krát 2, t.j. 62 rokov, ale od roku 2007

mu armáda počíta len 14 rokov a civilné roky pri valorizácii neberie v úvahu a nevalorizuje.
15. Sťažovatelia navrhli, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že
rozhodnutie žalovaného číslo ŠEĽUZ-4-59-5/2016-OdSP zo dňa 14.10.2016 a rozhodnutie č.
VÚSZ-65406002865008-29/2016 zo dňa 28.07.2016 zruší a vec vráti správnemu súdu (správne
žalovanému, pozn. kasačného súdu) na nové konanie. Uplatnili si náhradu trov konania, ktorú písomne

vyčíslili.
16. Kasačná sťažnosť bola doručená na vedomie žalovanému dňa 21.06.2024.
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na dávkový spis č. 28650, z ktorého je zrejmé,
že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím o priznaní dôchodku za výsluhu rokov
č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal žalobcovi dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 až § 43 zákona č.

100/1988 Zb. platnom v čase posudzovania nároku žalobcu, a to od 01.01.1992. Pre nárok na dôchodok
za výsluhu rokov mu bola zhodnotená doba 62 rokov a 6 mesiacov, teda 62 ukončených rokov, pričom
v súlade s § 42 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. bola doba jeho služobného pomeru, počas ktorej bol
výkonným letcom (teda 14 skončených rokov), ako aj doba zamestnania výkonného letca v civilnej
organizácii (teda 17 skončených rokov), spolu započítaná do doby zamestnania potrebnej pre nárok na

dôchodok za výsluhu rokov.
18. Prepočítať dávku výsluhového zabezpečenia je možné len vtedy, ak dávka už bola predtým
účastníkovi konania priznaná. O nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (teda o nároku
žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov) už bolo rozhodnuté dňa 29.04.1992 rozhodnutím č. 28650/2.
Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci

právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
19. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vedomie advokátovi JUDr. Mariánovi Ďurinovi dňa
01.08.2024.
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP

a po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
25. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak,

aby nedošlo k jej odopretiu. Je teda povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu
zabezpečenia ústavných práv. Nezabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces by v konečnom
dôsledku znamenalo nielen porušenie ústavy, ale aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
26. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, osobitne s kasačnými dôvodmi, sa
podrobne oboznámil aj s obsahom „dôchodkového spisu Y.“. Kasačný súd mal za preukázané, že

na základe žiadosti účastníka konania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím č.
28650/2 z 29.4.1992 priznal podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. od 1.1.1992 Y. F. dôchodok
za výsluhu rokov. V súlade s § 42 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. bola doba jeho služobného pomeru,
počas ktorej bol výkonným letcom, teda 14 skončených rokov, ako aj doba zamestnania výkonného
letca v civilnej organizácii, t.j. 17 skončených rokov, teda spolu započítaná do doby zamestnania

potrebnej na nárok na dôchodok za výsluhu rokov dvojnásobne. Na základe toho mu bola pre nárok
na dôchodok za výsluhu rokov započítaná doba 62 rokov a 6 mesiacov. Na základe § 59 písm. b)
zákona č. 114/1998 Z.z. bol tento výsluhový dôchodok zvyšovaný v rovnakých termínoch a rovnakým
spôsobom ako starobné dôchodky zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia v rozhodnutí zo dňa 14.04.2015 podrobne odôvodnil postup zvyšovania

dôchodkov (valorizácie), keď okrem iného uviedol, že v termínoch od 01.07.2005 a od 01.07.2012
sa valorizácia výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov nerealizovala. Na základe uvedeného
námietka účastníka konania vyslovená v jeho podaniach, že od r. 2006 sa účastníkovi konania už
nezhodnocujú roky odpracované v civilnom sektore ako pilotovi I. pracovnej kategórie, hoci počas celej
doby pracoval ako vojenský pilot v I. kategórii funkcií a civilný pilot v I. pracovnej kategórii, t.j. dodatočne

sa zmenili podmienky už priznaného výsluhového dôchodku tak, že podmienky zvýhodnenej doby
výkonných letcov sa nezapočítavajú dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií a odpracované
roky mimo vojenských sa u civilného letca nezhodnocujú, vôbec nezakladá na pravde a ide o neznalosť
a po dvoch vysvetľujúcich listoch VÚSZ konštatoval, že nepochopenie platnej právnej úpravy týkajúcej
sa už priznaných dávok výsluhového zabezpečenia. Pri zvyšovaní vyplácaných dôchodkových dávok

(valorizácie) nejde o zhodnocovanie odpracovanej doby (odslúženej doby) pre účely dôchodkového
zabezpečenia, ale ide o zvyšovanie priznanej a vyplácanej dávky sociálneho zabezpečenia, pričom
zhodnotené doby pre jej priznanie zostávajú zachované. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia z
obsahu podaní Y. F. predpokladal, že jeho nespokojnosť pramenila zo spôsobu valorizácie výsluhových
dôchodkov, ku ktorej došlo v termínoch od 1.12.2006, 1.12.2007, 1.12.2008, 1.7.2013 a 1.7.2014. Na

základe uvedeného VÚSZ konštatoval, že postup pri jednotlivých zvyšovaniach priznanej dávky bol v
súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ sa pri valorizácii prihliadalo na dobu služobného pomeru,
alebo dokonca sa z valorizácie vylúčila zvýhodnená doba služobného pomeru, dialo sa tak vždy len na
základe zákona, a to
- valorizácia v termíne od 1.12.2006 sa vykonala na základe zákona č. 586/2006 Z.z. o zvýšení

výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 o 0,15% za každý
rok služobného pomeru zhodnoteného pre nárok (vrátane zvýhodneného zápočtu) a pevnú sumu,
- valorizácia v termíne od 1.12.2007 sa vykonala na základe zákona č. 508/2007 Z.z. o zvýšení
výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o zvýšení výsluhových
dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007 o 0,15% za každý rok

služobného pomeru zhodnoteného pre nárok (vrátane zvýhodneného zápočtu),
- valorizácia v termíne od 1.12.2008 sa vykonala na základe zákona č. 433/2008 Z.z. o zvýšení
výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008 o 0,012% za
každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na takýto dôchodok a jeho výšku okrem
doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním,

- od 1.7.2013 a od 1.7.2014 sa zvyšovanie dôchodkov vykonalo na základe § 68 ods. 3 zákona č.
328/2002 Z.z. v znení zákona č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pri týchto valorizáciách sa zvyšuje o pevnú sumu, pre jej výšku je
rozhodná doba trvania služobného pomeru bez zvýhodneného zápočtu.27. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ďalej uviedol, že pokiaľ sa účastník konania domáhal
toho, aby doba jeho štúdia vo vojenskej škole bola hodnotená ako výkon vojenskej služby v I.
kategórii funkcií, tak Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je vecne príslušným orgánom na

zaraďovanie profesionálnych vojakov do I. alebo II. kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia
podľa predchádzajúcich predpisov, podľa druhu vykonávaných funkcií. Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia nie je príslušným orgánom ani na to, aby prehodnotil oprávnenosť zaradenia
profesionálneho vojaka do konkrétnej kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa
predchádzajúcich predpisov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako orgán štátnej správy

zabezpečujúci sociálne zabezpečenie vojakov, v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
28. Pokiaľ sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uvádzajú, že rozhodnutím žalovaného vznikla žalobcovi
ujma na právach tým, že obdobie od 01.09.1959 do 31.05.1975 nebolo započítané dvojnásobne do I.
kategórie funkcií, kasačný súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú z dôvodu, že obdobie vojenskej
služby od 1.11.1959 do 31.5.1974 a od 08.03.1960 do 31.05.1974 bola zvýhodnenou dobou spolku

28 rokov a 10 mesiacov. Tak isto aj civilná služba od 01.01.1975 do 31.12.1991 a od 01.01.1975
do 31.12.1991 bola zvýhodnenou dobou spolu 34 rokov. Pre výpočet dôchodku sa výsluhu rokov
menovanému bolo započítaných celkom 62 rokov.
29. Vykonaným dokazovaním kasačný súd zistil, že dňa 23.10.2014 bola Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia doručená prostredníctvom advokáta JUDr. Mariána Ďurinu žiadosť o nové prepočítanie

už priznaného dôchodku za výsluhu rokov (výsluhový dôchodok). Úlohou Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia tak bolo rozhodnúť o žiadosti, v ktorej je uvedené:
1/ že sa pýta, či mu naozaj bola zohľadnená celá odslúžená doba výkonného letca dvojnásobkom rokov
a doba výkonu základnej vojenskej služby a doba vojenskej školy,
2/ poznamenal, že od 1.6.1974 do 31.12.1991 nepretržite pracoval ako pilot v I. pracovnej kategórii u

podniku SLOV-AIR Bratislava, t.j. 17 rokov a 7 mesiacov,
3/ podľa § 40 a § 43 zákona č. 100/1988 Zb. mu bolo priznaných fyzicky odpracovaných vo vojenskom
a civilnom sektore spolu 31 rokov a 3 mesiace. Pre výmeru dôchodku za výsluhu rokov mu bola
zohľadnená doba 62 rokov a 6 mesiacov,
4/ od 15.1.1992 bol zamestnaný v civilnom sektore ako inšpektor pilot zaradený do I. kategórie. V zmysle

§ 44 zákona č. 100/1988 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb., § 172 mu bol krátený dôchodok za výsluhu
rokov .... od 1.5.1988 dostával výsluhový dôchodok s príjmom zo zárobkovej činnosti neobmedzený,
5/ v roku 2006 rozhodnutím VÚSZ č.j. 6540600285008 zo dňa 12.12.2006 mu bol zhodnotený výsluhový
dôchodok za 28 rokov služobného pomeru. Pravdepodobne má už ďalej zhodnocované len roky v
I. kategórii funkcií bez zvýhodneného započítania dvojnásobkom rokov v činnosti výkonného letca.

Rozhodnutiami č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2007, č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2008, sa mu
zhodnotilo len 14 rokov v civilnom sektore ako pilot I. pracovnej kategórie,
6/ uvádza, že Sociálnu poisťovňu žiadal o pomerný starobný dôchodok, ale táto jeho žiadosť bola
zamietnutá z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov,
7/ zostáva nevyriešená otázka štúdia na vojenskej leteckej škole od 1.9.1959 do 7.3.1960, t.j. 189 dní,

ktoré je zaradené do III. pracovnej kategórie,
8/ doterajšie rozhodnutia VÚSZ sú značne poddimenzované, azda iba v 1 nároku účastníka konania,
ktorý by mu skutočne náležal. Tieto nezrovnalosti žiada odstrániť a vydať nové rozhodnutie, ktoré
bude v prospech účastníka konania so správnym vyznačením dvojnásobku doby výkonného letca a so
správnym započítaním všetkých posudzovaných odslúžených či odpracovaných rokov.

30. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. VÚSZ-28650/2014 odpovedal účastníkovi konania
na jeho otázky uvedené v žiadosti zo dňa 23.10.2014, vysvetlil, ktoré doby vojenskej služby a
zamestnania v civilnom sektore mu boli zhodnotené pre nárok a pre výšku dôchodku za výsluhu rokov.
VÚSZ v tomto liste vysvetlil, že dôchodok za výsluhu rokov poberateľa dávky sa na základe § 94 zákona
NR SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov považuje od 1.5.1998 za výsluhový dôchodok

a na základe § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto
zákona. Vysvetlil a citoval právne normy, na základe ktorých bola priznaná dávka v jednotlivých rokoch
zvyšovaná.
31.Vojenskémuúradusociálnehozabezpečeniaboladňa30.1.2015doručenáďalšiažiadosťpoberateľa
dávky o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov. V tejto žiadosti účastník konania uvádza, že

1/ odpoveď č. VÚSZ-28650/2014 z 24.11.2014 na žiadosť o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu
rokov (výsluhový dôchodok) z 20.10.2014 považuje za nedostatočnú, pretože k niektorým bodom
žiadosti je dané vysvetlenie a v niektorých len citovaný zákon č. 328/2002 Z.z. v znení zmien a doplnkov,
čo nie je jednoznačné, či má alebo nemá nárok na nové prepočítanie už priznaného výsluhovéhodôchodku a prečo nemá zhodnotené obdobia od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. roky odpracované
v civilnom sektore,
2/ pri priznaní dôchodku od r. 1992 mal odslúžené roky v ČSĽA a v civile spolu 31 rokov a 3 mesiace,

zvýhodnená doba letca musí byť započítaná dvojnásobkom skutočnej doby výkonu letca týchto funkcií,
t.j. 62 rokov,
3/ od r. 2006 sa účastníkovi konania už nezhodnocujú roky odpracované v civilnom sektore ako pilotovi
v I. pracovnej kategórii, hoci počas celej doby pracoval ako vojenský pilot (pozri § 138 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb.) v I. kategórii funkcií a civilný pilot v I. pracovnej kategórii, t.j. dodatočne sa zmenili

podmienky už priznaného výsluhového dôchodku tak, že podmienky zvýhodnenej doby výkonných
letcov sa nezapočítavajú dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií a odpracované roky mimo
vojenských sa u civilného letca nezhodnocujú vôbec,
4/ absolútne vylúčenie zhodnotenia doby poistenia v civilnom sektore má za následok horšie
zaobchádzanie s účastníkom konania ako s inými poistencami, ktorí boli poistení pred rokom 1998 vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo pracovali aj pred rokom 1998 vo všeobecnom

systéme sociálneho zabezpečenia, alebo pracovali aj v zahraničných systémoch sociálneho poistenia -
napr. v bývalej ČSSR a dôchodky a ďalšie sociálne dávky už priznané a zhodnotené v zmysle Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/1994 Z.z.),
5/ poukázal na nedokonalú právnu úpravu zhodnocovania výsluhových dôchodkov zo systému

sociálneho zabezpečenia vojakov,
6/ opätovne žiada vydať rozhodnutie, ktoré bude v prospech účastníka konania, najmä so správnym
vyznačením dvojnásobku odslúženej doby výkonného letca a so správnym započítaním posudzovaných
odslúžených, či odpracovaných dôb.
32. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia bola dňa 2.3.2015 opäť doručená žiadosť poberateľa

dávkyonovéprepočítaniedôchodkuzavýsluhurokov(výsluhovéhodôchodku)!.Vtejtožiadostiúčastník
konania uvádza, že VÚSZ na žiadosť z 30.1.2015 nereagoval tak, ako mal, pretože odpoveď VÚSZ na
túto žiadosť nekorešponduje s tým, čo účastník konania žiada. Opakovane žiada o vydanie presného
rozhodnutia.
33. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65406002865008/2015 zo dňa

14.04.2015konaniezastavil,nakoľkosavtejistejveciprávoplatnerozhodloaskutkovýstavsapodstatne
nezmenil. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/114/2015-46 zo dňa 05.04.2016 konanie zastavil
z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
34. Dňa 31.05.2016 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená nová žiadosť z
31.5.2016 o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, o ktorej Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia rozhodol dňa 28.07.2016 tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní konanie zastavil, pretože v tejto istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa
podstatne nezmenil. V tejto žiadosti Y. uviedol, že:
1/ prvú žiadosť o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov podal 21.10.2014, druhú žiadosť dňa
30.01.2015; následne dňa 02.03.2015 poslal opakovanú žiadosť, na základe ktorej bolo vydané

rozhodnutie č. VÚSZ-65406002865008 zo 14.04.2015,
2/ požaduje vydanie rozhodnutia vo veci prepočítania už priznaného dôchodku za výsluhu rokov,
3/ nazdáva sa, že pri priznaní dôchodku za výsluhu rokov od roku 1992 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v
spojení s odslúženými rokmi v ČSĽA a v civile, t.j. 31 rokov a 3 mesiace, zvýhodnená doba výkonného
letca musí byť započítaná dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií, t.j. v dĺžke 62 rokov,

4/ od roku 2006 sa mu nezhodnocujú roky odpracované v civilnom sektore ako pilotovi v I. pracovnej
kategórii, t.j. dodatočne sa zmenili podmienky už priznaného výsluhového dôchodku tak, že podmienky
zvýhodnenej doby výkonných letcov sa nezapočítavajú dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto
funkcií a odpracované roky mimo vojenských sa u civilného letectva nezhodnocujú vôbec,
5/ nie je spokojný s tým, ako sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vysporiadal s obdobím

absolvovania vojenskej leteckej školy,
6/ v závere žiadosti zdôraznil, že predmetom jeho žiadosti sú odpracované roky od 01.11.1959 do
31.12.1991 a nechce zhodnotiť odpracované roky po priznaní dôchodku za výsluhu rokov v civilnom
sektore od 15.01.1992 do 31.12.2001. Žiada preto o vydanie rozhodnutia so správnym vyznačením
dvojnásobku odslúženej doby výkonného letca a so správnym započítaním všetkých posudzovaných

odslúžených či odpracovaných dôb.
35. Žalovaný odvolanie zamietol, odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie
dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti nebohého žalobcu zo dňa 31.05.2016 potvrdil.Kasačný súd obsahové náležitosti tejto žiadosti uviedol v bode 34 tohto rozhodnutia, čím ustálil predmet
správneho konania.
36. Kasačný súd zo súdneho spisu správneho súdu zistil, že žalobca Y. F., ktorý dňa XX.XX.XXXX

zomrel, nebol aktívne legitimovaným účastníkom konania vedenom na správnom súde. Z uznesenia
Okresného súdu Poprad sp. zn. 19D/66/2021-112 zo dňa 22.12.2022 (č. l. 86 súdneho spisu) vyplynulo,
že dedičmi po nebohom žalobcovi sú Z.. P. F., G. R. a Z.. U. F..
37. Úlohou správneho súdu, ktorému sa vec vracia z dôvodu procesného pochybenia v postupe
správneho súdu na ďalšie konanie, bude v novom konaní upovedomiť žalobcov 1/-3/ o novom termíne

pojednávania doručením predvolania. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v
jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. V danom prípade sa tomu tak nestalo.
38. Vzhľadom na uvedené dôvody, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.